Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219205812
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7219205812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého A. A. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice dieťa rodičov W. R. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. na E.. A. XX zastúpenej advokátskou
kanceláriou Marián Vojčík s.r.o. so sídlom v Košiciach na Orlej 4 a O. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho
v Českej republike v J. na C. č. XX/X zastúpeného JUDr. Jurajom Ferenčíkom, PhD. advokátom so
sídlom v Košiciach na Krivej 23 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 23.8.2021, č.k. 19P/96/2019-578 v

spojení s opravným uznesením z 11.10.2021 č.k. 19P/96/2019-592 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch I., II. a III.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I. Zvyšuje výživné zo strany otca pre maloletého A. A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 4.000,- Kč na sumu
180 Eur počnúc dňom 2.7.2019 a na sumu 250 Eur počnúc dňom 1.7.2021 do budúcna, ktoré výživné
bude poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Dlžné výživné za obdobie od 2.7.2019 do 31.8.2021 vo výške 650 Eur je otec povinný uhradiť v lehote

30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý prvý piatok v mesiaci od 10.00 hod. do soboty
nasledujúceho týždňa do 11.00 hod. tak, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po uplynutí
času určeného na styk dieťa matke odovzdá v mieste svojho bydliska.

IV. Osobitná úprava styku ostáva nezmenená.

V. Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť.

VI. Obaja rodičia sú povinní poskytovať si vzájomnú súčinnosť.

VII. Návrh na zníženie výživného zamieta, čím mení rozsudok Okresného súdu v Znojme, sp.
zn. 19Nc/5010/2018-66 zo dňa 15.8.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne, sp. zn.

20C/80/2019-131 zo dňa 7.4. 2019 vo výroku o výživnom a bežnej úpravy styku.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.2. Uznesením z 11.10.2021 č.k.19P/96/2019-592 súd prvej inštancie opravil výrok II. rozsudku z
23.8.2021 č.k. 19P/96/2019-578 tak, že dlžné výživné za obdobie od 2.7.2019 do 31.8.2021 vo výške
746 Eur je otec povinný uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom I., II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že oproti
pôvodnej úprave výživného českými súdmi nastali dve zásadné a dôležité okolnosti na jeho strane:
vznik novej vyživovacej povinnosti po narodení dcéry Z., ktorá sa narodila dňa X.XX.XXXX. O tejto

skutočnosti informoval súd vo svojom podaní zo dňa 7.10.2019. V ďalšom u neho nastala zmena v
znížení príjmov, ktoré deklaroval počas súdneho konania a objektívne preukázal, že tieto príjmy nie sú
už na takej úrovni, na akej boli počas rozhodovania o výživnom v Českej republike. Na strane matky
došlo k rozvoju podnikateľskej činnosti, kde prostredníctvom internetovej stránky vinted.cz predáva
rôzny tovar, za ktorý jej nakupujúci platia kúpne ceny priamo na jej účet, z ktorého výpis predložila v
konaní. Počas celého konania nebolo preukázané, že by tieto sumy matka vyplácala tretím osobám

tak, ako tvrdila, keďže z predloženého výpisu je zrejmé, že všetky peniaze, ktoré jej prídu na účet,
minie na bežné výdavky v priebehu mesiaca. Nie je potom logicky možné, aby mala z čoho vyplatiť
tretie osoby, ktoré údajne predávajú prostredníctvom nej svoj tovar. Taktiež súd nesprávne interpretuje
jeho majetkové pomery vo vzťahu k aktuálnym príjmom. Majetkové pomery nemajú žiadny vplyv na
jeho aktuálny príjem, ktorý nemôže ako podnikateľ ovplyvniť, keďže v dôsledku pandemickej situácie

sa podnikaniu nedarí tak, ako by si prial. To, že v minulosti nadobudol nehnuteľnosti, sa v konaní ani
neskúmalo a nie je len z ich samotného vlastníctva vyvodzovať, že by mal mať vyšší príjem. Objektívne
vykonané dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomuto tvrdeniu, neboli vykonané, a preto takéto tvrdenie
súdu považuje len za nepreukázanú domnienku. Z výpisov bankového účtu, ktoré matka do konania
predložila, je zrejmé, že všetky príjmy, ktoré prídu na účet matky v danom mesiaci, sama spotrebuje. Vo

výpise z účtu za obdobie od 1.7.202 do 31.7.2020 je zjavné, že matka prijala 1.501,03 Eur a výdavky
v tomto mesiaci boli 1.450 Eur. Matka zrejme účelovo nepredložila ďalšie výpisy, ktoré by preukazovali,
že konštatovanie súdu nie je pravdivé. Matka sa vo svojich vyjadreniach vykreslila ako osoba, ktorá žije
z 270 Eur, pričom má výdavky približne vo výške 880 Eur, no takéto tvrdenie je objektívne nepravdivé.
Ak matka zo svojich aktivít zarába 1.500 Eur mesačne, ktoré hneď minie, zásadným spôsobom to mení

dôkaznú situáciu. Jeho vyhlásenie o ochote platiť výživné vo výške 200 - 250 Eur znamenal teoretický
rozsah vyživovacej povinnosti, ktorý nebol žiadnym spôsobom skúmaný, no súd si vyvodil vlastný záver.
Má za to, že nemožno izolovať a vytrhávať z kontextu jednostranné vyhlásenie, ktoré nebolo žiadnym
spôsobom skúmané, navyše v ďalších vyjadreniach uvedené vyhlásenie korigoval. Dlžné výživné sa
odvíja od riadneho výživného, ktorého určenú výšku týmto odvolaním napáda a má za to, že takýto výrok

v nadväznosti na výrok o riadnom výživnom nie je v súlade so zákonom. Súhlasí so spojením styku
s maloletým do jedného nepretržitého, z pôvodných dvoch stykov, ktoré boli určené českými súdmi.
Nesúhlasí však so skrátením tohto styku tak, ako rozhodol súd vo výroku III., ktorým ho pripravil o
tri dni styku s maloletým. Styk určený od piatku do soboty je 8-dňový, oproti 11-tim dňom, ktoré boli
doteraz priznané. Skrátenie času na stretávanie sa s maloletým považuje za kontraproduktívny krok.

Maloletý rastie a je nutné uviesť, že za niekoľko rokov bude navštevovať školské zariadenie, kde sa
bude musieť pripravovať a zúčastňovať osobne výukového procesu, no do tej doby nič nebráni tomu,
aby bol maloletý s ním aj počas pracovného týždňa, napr. od stredy do nasledujúcej soboty. Má za to,
že takto skrátená doba styku je v rozpore so záujmami maloletého, ako aj s vykonaným dokazovaním.
S poukazom na vyššie uvedené má za to, že súd pri rozhodovaní nepostupoval správne. Vydané

rozhodnutie je nepreskúmateľné v častiach o rozhodovaní o majetkových pomeroch a vyvodzovaní
domnienokotom,žepokiaľmávovlastníctvenehnuteľnosti,jehopríjmynezodpovedajútomutomajetku.
Takto určené domnienky a presvedčenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, čo má za následok
nepreskúmateľné rozhodnutia, a teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Súd prvej inštancie ďalej nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, a teda, akým spôsobom, a kedy vyplácala matka peniaze, ktoré jej boli poskytované na
účet za jej obchodnú činnosť, keď všetky príjmy vždy podľa predložených výpisov sama minula na
bežné výdavky. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, kedy vyhodnotil skrátenie stretávania sa otca s maloletým z 11 dní na 8 dní,

ako rozhodnutie v súlade so záujmami maloletého. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keďže nevyhodnotil vznik novej vyživovacej povinnosti na jeho strane v kontexte s jeho
deklarovanými príjmami a príjmami matky, ktorá ich preukázala výpismi z účtov, pričom sa súd uspokojil
s čestnými vyhláseniami svedkov.4. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom I., II. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla,
aby odvolací súd určil vyživovaciu povinnosť v sume 330 Eur a určil, že otec je povinný syna aj prevziať

pred stykom, aj ho po ňom odovzdať matke v jej bydlisku. Prípadne, nech odvolací súd rozhodne
kompromisne, že pri zachovaní výšky výživného v sume 250 Eur určí povinnosť otca po styku vrátiť
matke dieťa v mieste jej bydliska, alebo aby vyhovel jej návrhu vo veci výšky výživného v sume 330
Eur a matka bude preberať syna v bydlisku otca. Alternatívne navrhuje, aby súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil v napadnutých výrokoch a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že

trvá na svojich argumentáciách prezentovaných ústne a písomne v konaní. Má za to, že predmetný
rozsudok nie je náležite odôvodnený, nevychádza z vykonaného dokazovania, je nepreskúmateľný
a tieto vady robia predmetný rozsudok nezákonným. Súdu vytýka to, že sa v odôvodnení žiadnym
spôsobom nevysporiadal s jej argumentáciou týkajúcou sa nákladov na maloletého A., ktoré podľa jej
názoru odôvodňujú výšku vyživovacej povinnosti v sume 330 Eur. Súd sa rovnako žiadny spôsobom
nevysporiadal s jej argumentáciou v tom smere, že v prípade úpravy styku otca s maloletým tak, že

si ho vyzdvihne v bydlisku otca, tak pre ňu sú to výdavky na úrovni 100 Eur až 130 Eur na benzín a
prípadne ubytovanie a zo sumy 180 Eur na výživne na maloletého A. tak zostáva suma cca 50 eur
mesačne. Rovnako sa úplne vyhol reagovaniu na jej argumentáciu, že ona nevlastní motorové vozidlo,
ktorým by mohla cestovať po A. každý mesiac, že toto vozidlo vlastní jej matka, ktorá s prihliadnutím
na výšku nákladov na prevádzku auta toto plánuje predať. Rozsudok by mal ukladať povinnosti a práva

rodičov maloletého dieťaťa a nemal by vychádzať zo súčinnosti tretích osôb. V ďalšom má za to, že
sú dané dôvody na úpravu výživného na sumu 330 Eur mesačne. Poukazuje na výšku výdavkov, ktoré
na maloletého A. aktuálne vynakladá, ako aj na svoje príjmové a majetkové pomery a možnosti a na
príjmy a majetkové pomery a možnosti otca. Konajúci súd stanovil výživné vo výške 180 Eur, resp. od
1.7.2021 na sumu 250 Eur bez náležitého odôvodnenia, resp. bez odôvodnenia, prečo nevyhovel návrhu

na úpravu vyživovacej povinnosti otca v sume ňou navrhovanou.

5.Otecvovyjadreníkodvolaniumatkyuviedol,ževpomernestručnomodvolaníneuviedlažiadnyprávny
argument, ktorý by náležite odôvodnila. Strohé konštatovanie nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej
inštancie nie je podložené žiadnymi argumentmi, ktoré by odôvodňovali taký postup súdu, ktorým by

tento mal vyhovieť matkinmu odvolaniu. Má za to, že takéto odvolanie právne neobstojí, nakoľko nie
je spôsobilé uniesť dôkazné bremeno tvrdení v ňom obsiahnutých. Styk bol doposiaľ realizovaný tak,
že sa rodičia maloletého striedali pri odovzdávaní a preberaní maloletého a matka aj napriek tvrdeniu,
že nevlastní motorové vozidlo, takýto styk bez problémov realizovala. Používa automobil svojej matky
a v čase rozhodovania a podávania odvolania ho ešte stále vlastní. Neobstojí tak domnienka, že stará

matka plánuje vozidlo predať, čo považuje len za účelové tvrdenie. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie na určenie výživného považuje za dostatočné, no ako uviedol v odvolaní, nestotožňuje sa s
jeho posúdením a určením výšky. Vo veci boli vykonané dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie
v dostatočnom množstve a rozsahu, nie je preto pravdou, že by rozsudku, alebo konaniu chýbalo
odôvodnenie tak, ako uvádza matka. S poukazom na uvedené má za to, že odvolanie matky nie je

dôvodné a z toho dôvodu ho navrhuje zamietnuť.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že smerodajné pre určenie vyživovacej povinnosti otca
voči maloletému synovi A. nie sú len aktuálne jeho príjmy, ktoré si tento sám dobrovoľne a účelovo
znížil s cieľom platenia čo najnižšieho výživného, ale aj majetkové pomery. K majetkovým pomerom

otca je potrebné uviesť, že sú podstatne vyššie, ako tie, ktoré sú na strane matky. Ide najmä o už
vyššie spomenutý nový rodinný dom aj s jeho nadštandardným zariadením, ako aj byt, ktorý otec so
svojou manželkou prenajímajú, podiely vo firmách, ktoré si ponížil, ale reálne vykonáva podnikanie aj
naďalej autonómne a jeho matka je ako spoločník v uvedených spoločnostiach len formálne zapísaná
v obchodnom registri. V neposlednom rade uvádza, že otec prenajíma navyše aj jednu izbu vo svojom

rodinnom dome, čo tiež je nutné vnímať ako jeho príjem, aj keď uznáva, že zrejme asi spoločný patriaci
do BSM s jeho aktuálnou manželkou. Otec tiež vlastní polovicu dvojpodlažného domu s rozlohou cez
400m2 aj s pozemkom v historickom centre mesta J., ktorá predstavuje tiež nemalú hodnotu, niekoľkých
miliónov českých korún. K argumentácii otca opätovne uvádza, že nejde o nóvum v jeho argumentácii,
ktoré by neprezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie. Otec si zamieňa pohyby na jej účte s

príjmami, resp. len účelovo to takto prezentuje, úmyselne ignorujúc jej argumentáciu, ktorú podložila
dôkazmi, ktoré konajúci súd vykonal na prvom stupni tohto konania. Je pravdou, že má príjem na
úrovni 270 Eur mesačne a len vďaka podpore svojej matky a babky dokáže uhrádzať potreby svoje
a maloletého syna. Matka a babka tak suplujú vyživovaciu povinnosť otca, ktorej sa on bráni, a toaj napriek tomu, že jeho príjmy a jeho majetkové pomery mu umožňujú platiť výživné v primeranej
výške s prihliadnutím na potreby maloletého. Tiež uvádza, že je nepravdivým tvrdením, že by peňažné
prostriedky, ktoré na predmetný účet prichádzali, spotrebovala sama. V konaní predložila dôkazy, ktoré

preukazujú to, že podstatná časť peňažných prostriedkov, ktoré boli pripísané na účet, patrila tretí
osobám a tieto im odovzdávala. V argumentácii otca je evidentná špekulatívnosť pri snahe dosiahnuť
pre seba čo najviac rodičovských práv a čo najmenej rodičovských povinností, no bez akéhokoľvek
fokusu na maloletého syna. Rešpektuje snahu otca o čo najširší rozsah styku s maloletým, avšak je až
neprimerane egoistický, bez ohľadu na to, aké sú potreby maloletého. Uvádza, že otec na jednej strane

pripustil, tak ako to konštatoval aj súd, že je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške 200 až 250 Eur,
ale len za predpokladu, že rozsah jeho styku s maloletým bude v takom rozsahu, v akom požadoval.
Teda otec si dával podmienku pri platení výživného v uvedenej výške, na ktorú konajúci súd stanovil
vyživovaciu povinnosť otca. Rovnako aj v odvolaní otec uvádza, že zmenil svoje vyjadrenie, čo sa týka
rozsahu vyživovacej povinnosti. Otec zmenil svoju časť ponuky, čo sa týka výživného v uvedenej výške,
keď zistil, že síce súhlasila so širším rozsahom styku, ako pôvodne navrhovala, ale nie až v takom,

ako by si želal otec. Zo strany otca išlo o kalkuláciu výživného so stykom, resp. o trest pre ňu v tom
zmysle, že ak nebude súhlasiť s takým rozsahom styku, tak nebude platiť výživné v takom rozsahu, v
akom by maloletý syn potreboval, aj napriek tomu, že je to v možnostiach a schopnostiach otca. Nad
morálnosťou takéhoto uvažovania a postupu otca nebude polemizovať, je to otázka svedomia otca. V
ďalšom uviedla, že nikto otca nepripravil o styk s maloletým, len on sám. Raz, keď sa rozhodol opustiť ju

v čase, keď bola tehotná s maloletým, druhýkrát vtedy, keď sám sa vzdal časti styku s maloletým, keď sa
rozhodol nerealizovať druhú časť styku, ktorú mu určili súdy v Českej republike. Druhú časť mesačného
styku otec nevyužil ani raz, počas celej doby, kedy mal túto možnosť. Ani sa o to nepokúsil. Je teda
nepochopiteľné, že tvrdí, že konajúci súd svojím rozsudkom ho pripravil o tri dni styku s maloletým. Má
za to, že konajúci súd rozhodol tak, ako sa otec doteraz správal, ako styk praktizoval, ako ho využíval.

V neposlednom rade poukazuje aj na fakt, že otec niekoľko krát počas doby, kedy má styk upravený,
aj tento jeden týždňový styk vynechal, a to bez toho, aby to matke vopred oznámil, prípade odôvodnil.
Poukazuje aj na to, že otec si v minulosti nerobil starosti o to, ako je upravený styk rozhodnutím súdov v
Českej republike, ale realizoval ho vtedy a v takom rozsahu, ako to vyhovovalo jemu. Dokonca aj v čase
tzv. prechodného obdobia, ktoré malo hlavne z pohľadu maloletého pomôcť vytvoriť postupne si vzťah

s otcom, keďže otec so synom na začiatku cca 2 roky nemal absolútne žiaden styk, nakoľko otec za
maloletým nechodil, ani sa nedožadoval styku s ním. V kontexte uvedeného matka má za to, že zo strany
konajúceho súdu nejde o kontraproduktívny krok, ale o krok v záujme samotného otca. Otec doteraz
využíval styk, ktorý bol v rozsahu 6 dní, no teraz ho má v rozsahu 8 dní, čo je teda navýšenie jeho styku
o dva dni. V ďalšom uvádza, že otcovi zrejme uniklo, že maloletý navštevuje predškolské zariadenie, a

to na výslovné odporučenie detskej psychologičky. Je teda v záujme zdravého vývoja maloletého, aby
toto zariadenie navštevoval. Navyše, od septembra roku 2022 bude dochádzka maloletého v poslednom
predškolskom roku do predškolského zariadenia povinná. Takéto absencie maloletého v predškolskom
zariadení je teda v rozpore s jeho záujmami. Na základe uvedeného, ako aj na základe jej argumentácie
v odvolaní, navrhuje, aby odvolací súd nevyhovel odvolaniu otca, ale aby vyhovel jej odvolaniu.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zo dňa 12.11.2021 uviedla, že otec neuvádza žiadne nové
tvrdenia, ktoré by v rámci odvolania mala potvrdiť predloženými dôkazmi a tak uniesť dôkazné bremeno.
V súlade so zásadou koncentrácie konania uviedla svoje tvrdenia a predložila, resp. navrhla vykonať
dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolaní uviedla, v ktorom smere považuje odvolaním

napádaný rozsudok za nesprávny a len upriamila na svoju doterajšiu skutkovú a právnu argumentáciu
opretú o vykonané dokazovanie. V rámci odvolacieho konania neuvádza žiadne nóvum, a to ani v
smere skutkových tvrdení, ani v smere právnej argumentácie. Zopakovala argumentáciu, že nie je
možné zaväzovať tretie osoby povinnosťami, a to či už priamo alebo nepriamo. Motorové vozidlo nikdy
nevlastnila a ani v súčasnosti nevlastní a tak konajúci súd nemôže brať do úvahy motorové vozidlo starej

matky ako splnenie materiálnej možnosti realizovať styk za použitia predmetného motorového vozidla.
Úvaha starej matky o predaji motorového vozidla nie je účelová, ale reálna, vzhľadom na to, že náklady
na prevádzku a servis sú pre starú matku privysoké s prihliadnutím na jej príjem. Stará matka predmetné
motorové vozidlo ešte nepredala len zo súcitu ku nej a k maloletému dieťaťu, aby pri realizácii styku
nemuseli cestovať dlhé hodiny vo vlakoch a autobusoch. Predmetné motorové vozidlo budúci rok bude

musieť z dôvodu neúnosných nákladov definitívne predať, resp. ukončiť jeho lízing. V ostatnej skutkovej
a právnej argumentácii zotrváva na všetkom, čo už uviedla.8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že príjem, ktorý preukázala výpismi z účtu, je v rozpore
s jej tvrdeniami, pričom z týchto predložených výpisov je objektívne preukázané, že tieto peniaze matka
reálne má k dispozícii a reálne ich aj minie na bežné útraty. Z výpisov nebolo potvrdené, že by sumy,

ktoré matka nadobudne za predaj vecí cez internet, vrátila ďalšej osobe, alebo ich vybrala z účtu.
Naopak, všetky peniaze, ktoré boli postupne za predaj jednotlivého tovaru nadobudnuté, matka minula.
Tvrdenia o jej majetkovej situácii sú tak v rozpore s objektívnymi dôkazmi, ktoré sama predložila.
Jeho životná úroveň v porovnaní s rozhodovaním českých súdov sa nezmenila. Jednotlivé tvrdenia
matky o tom, ktoré by mali túto úroveň preukazovať, neboli dokázané. Tápanie v dôkaznej núdzi matka

zavŕšila svojvoľným oceňovaním vírivky a postele, ktoré však neodrážajú jeho životnú úroveň, tak ako to
prezentuje.Matkavovyjadrenísprávnepoukazujenafakt,žedieťabysamalopodieľaťnaživotnejúrovni
oboch rodičov, a z tohto dôvodu preto konajúcemu súdu uviedol argumenty, ktoré svedčia v prospech
jeho tvrdení - matkina životná úroveň je vyššia, ako sa snaží prezentovať a umelo podhodnocovať
pred súdom, aby sa vykreslila ako rodič, ktorý nie je schopný zo svojich príjmov pokrývať výdavky
maloletého. Nie je žiadny spôsob, akým by matka obhájila postupné príjmy za predaj vecí cez internet,

ktoré postupne minie na svoje potreby. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by matka tieto príjmy vyplácala
tretím osobám, keďže nie je zadokumentovaný ani jeden výber z bankového účtu, ktorý by preukazoval
tieto vyfabulované tvrdenia o tom, ako zadarmo, bez nároku na akúkoľvek odmenu, predáva veci pre
cudzích ľudí. Súd pri posudzovaní majetkových pomerov musí vychádzať z objektívnych dôkazov, ktoré
v tomto prípade tvoria jeho daňové priznania a nie je možné tieto dôkazy interpretovať a hodnotiť

svojvoľne, resp. poukazovať na nich ako na neobjektívne. Žiadny byt neprenajíma, ako uvádza matka vo
svojom vyjadrení a hospodárenie obchodných spoločností nie je jeho svojvôľou, ale objektívne danými
faktormi na trhu, ktorý sa za posledné obdobie značne obmedzil. Naďalej trvá na tom, že skrátenie styku
oproti pôvodnému rozsahu určenému českými súdmi, nie je v záujme maloletého. Druhú časť styku
nerealizoval z dôvodu enormného zaťaženia maloletého dlhodobým cestovaním, ktorý by pri takomto

styku značnú časť v mesiaci trávil na cestách, čo nie je a ani nebolo v jeho záujme. Spojenie styku do
jedného je preto logické, správne rozhodnutie, ktoré odráža nielen čas strávený maloletým na cestách,
aleajekonomickústránkustretávaniasapreobochrodičov.Maloletýnavštevujepredškolskézariadenie,
a preto styk v takom rozsahu, ako navrhovali, neohrozí jeho vzdelávanie žiadnym spôsobom. Ak nastúpi
maloletý do školy, nebude pravdepodobne možné realizovať styk v takom rozsahu, ako by to bolo možné

teraz a do tej doby si otec s maloletým vie vybudovať silnejšie puto. V ostatnej časti je vyjadrenie matky
len reprodukciou už prednesených argumentov, na ktoré v priebehu konania, ale aj v odvolaní reagoval.
Má za to, že ním podané odvolanie má oporu nielen v dokazovaní, ale je najmä v záujme maloletého
a žiada, aby súd postupoval v jeho intenciách.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu rodičov uviedol, že v plnom rozsahu s rozhodnutím súdu
prvej inštancie súhlasí a má za to, že rozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

10. Ďalšie podania doručené neboli.

11. Výroky rozsudku IV., V., VI., VII. a VIII. neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto
neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CMP).

12.Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ust. Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací sú rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie

dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ust. Zákona o rodine, v súlade s § 191
ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Je na mieste zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď navšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zisti po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový

stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii
zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil
od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Odvolací súd dospel
k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti

podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného, nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z
konštantnej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Vzhľadom k tomu, že konajúci súd v odsekoch 36. až
40. odôvodnenia napadnutého rozsudku riadne vysvetlil, ktoré okolnosti vzal do úvahy pri rozhodovaní
o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a úprave styku, odvolací súd považoval odvolaciu argumentáciu
matky ohľadom neodôvodnenia napadnutého rozhodnutia za nedôvodnú.

15. Podstatou odvolacej argumentácie otca je tvrdenie, že súd nesprávne interpretoval jeho majetkové
pomery vo vzťahu k dosahovaným príjmom. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne
zameral na dokazovanie za účelom posúdenia zmeny pomerov na strane oboch rodičov a správne
vychádzal nie len z príjmových možností rodiča, ale komplexne z majetkových pomerov na strane

povinného rodiča. Otec poukazoval na zníženie jeho príjmov a za týmto účelom predložil daňové
priznania. Je nepochybné, že otec je podnikateľ, pričom okrem toho, že je živnostníkom figuruje aj
ako konateľ obchodných spoločností. Pokiaľ otec predloženými daňovými priznaniami poukazuje na
zníženie jeho príjmu, pretože ako živnostník a spoločník v spoločnostiach je stratový, odvolací súd
zdôrazňuje, že Zákon o rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom,

ktoré sú všeobecné a preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov
povinného je výlučne Zákon o rodine, to znamená, že daňové priznanie, či už fyzickej alebo právnickej
osoby nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenie podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona
o rodine smerodajné. Z uvedeného teda vyplýva, že vykázaná strata, prípadne nízky základ dane
vyplývajúci z daňových priznaní nemôžu byť z hľadiska Zákona o rodine automaticky považované

za nepriaznivý výsledok hospodárenia podnikateľského subjektu majúci vplyv na pomery otca. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že dôvodom na zvýšenie výživného bolo zvýšenie
príjmu otca, ale jeho celkové majetkové pomery, na ktoré súd prvej inštancie prihliadal, s čím sa odvolací
súd stotožňuje. Pokiaľ otec aj naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť a vykazuje stratu, na ktorú v
priebehu konania poukazoval, má možnosť podnikateľskú činnosť ukončiť a uzavrieť pracovný pomer

tak, aby jeho príjem bol pravidelný a stabilný. Krajným riešením vo vzťahu k prvoradej povinnosti otca
plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ak otec tvrdí, že nie je v jeho možnostiach si ju plniť, je
predaj nehnuteľností. Pokiaľ otec poukazuje na to, že jeho návrh na zvýšenie výživného na 200 Eur
súd prvej inštancie vytrhol z kontextu, odvolací súd dodáva, že otec podmieňoval zmenu vyživovacej
povinnosti vo vzťahu k zmene úpravy styku, a teda zrejme vo svojom kompromisnom návrhu ( ako

ho sám nazval ) vychádzal zo svojich možností umožňujúcich mu prispievať na výživu dieťaťa. V
konaní nebolo potrebné preto dokazovať otcovo vlastníctvo nehnuteľností, aj keď ich nadobudol skôr,
pretože sám uviedol, že k zmene pomerov nedošlo. K odvolacej argumentácii otca o vzniku ďalších
vyživovacích povinností, odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná
povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity

tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať,
že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích
povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym
spôsobom neohrozilo, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa, preto len samotné
zvýšenie počtu vyživovacích povinností nemôže samo o sebe znamenať, že doteraz určené výživné na

jeho maloleté dieťa nemožno zvýšiť. Rodičom, ktorí už majú existujúcu vyživovaciu povinnosť nemožno
brániť v ich vyššie uvedených aktivitách, avšak každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú
zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život a teda vynaložiť zvýšené úsilie na
dosiahnutie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb.Neobstojí preto argumentácia otca, že v dôsledku pribudnutia ďalších vyživovacích povinností nie je
schopný plniť si vo zvýšenej miere vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. K argumentom otca
o podnikaní matky a jej nadštandardnej životnej úrovni odvolací súd uvádza, že pre určenie výšky

výživného má výpovednú hodnotu zistenie potencionálnej životnej úrovne rodiča, ktorá je limitovaná
okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb.
Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy je aj zistenie a
vyčíslenie mesačných nákladov rodiča. Argument otca o vykonávaní podnikateľskej činnosti matkou nie
je dôvodný, nakoľko táto nevykonáva takú podnikateľskú činnosť, ktorá by jej prinášala zisk v rozsahu

ako uvádza otec. Predaj obnoseného šatstva a náramkov v danom prípade nemožno považovať za
podnikanie, pričom finančné prostriedky z ich predaja matka vyplatila, čo vyplýva aj z predloženého
výdavkového pokladničného dokladu. V konaní nebolo preukázané, že by matka viedla nadštandardný
spôsob života, ktorý by odzrkadľoval jej vysokú životnú úroveň. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie o nevykonaní dokazovania vo vzťahu k výsluchu svedkov, považujúc ich za
neúčelné a nehospodárne, keďže výsledky vykonaného dokazovania postačujú pre rozhodnutie vo veci.

16. K odvolacej argumentácii matky sa odvolaciemu súdu žiada dodať, že z vykonaného dokazovania
vyplynul i jej príjem a pomery, ktorá od narodenia maloletého dieťaťa nepracovala v pracovnom pomere,
pričom bola poberateľkou rodičovského príspevku z Českej republiky s možnosťou predlženia do 4
rokov. Naďalej býva s maloletým a starou matkou pričom má výdavky, ktoré nedokáže zo svojho príjmu

pokryť. V rámci posudzovaných možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, súd v súlade s
ust.§75ods.1Zákonaorodinejepovinnývychádzaťnielenzreálnych,aleajpotencionálnychmožností,
schopností, to znamená, má prihliadať aj k zjavne nevyužitým možnostiam a schopnostiam rodičov,
pričom vo vzťahu k matke možno konštatovať, že i keď zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa,
táto sa vzhľadom na jeho vek postupne redukuje, teda nevyžaduje si celodennú starostlivosť, nakoľko

maloleté dieťa začalo navštevovať jasle a následne materskú školu. Matka teda mala a má možnosť
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a vzdelanie zadovážiť si zdroj príjmu vlastnou prácou minimálne
v rozsahu polovičného pracovného úväzku, prípadne brigádnicky. Napokon odvolací súd dodáva, že
miera v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa
mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri

deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolnosti
konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti
zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská
dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom,
pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. Vzhľadom na uvedené,

je teda odvolacia argumentácia matky týkajúca sa iba zvýšených výdavkov na maloleté dieťa vo vzťahu
k pomerom otca nedôvodná, nakoľko matke s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa už nebránia
okolnosti v každodennej starostlivosti o maloleté dieťa, nájsť si zamestnanie. Napokon je v záujme matky
sazamestnať,keďžepoukazovalanaokolnosťopredajiautastaroumatkouzdôvoduvysokýchnákladov
na jeho údržbu, ktoré si stará matka nemôže dovoliť a v tejto súvislosti ju naďalej finančne podporovať.

Odvolacia argumentácia matky, že súd nevzal do úvahy výdavky v súvislosti s prepravou maloletého na
styk s otcom, nie je dôvodná, keďže výlučne na základe jej rozhodnutia sa presťahovala s maloletým z
územia Českej republiky a teda mala predpokladať, že v tejto súvislosti bude mať povinnosť spočívajúcu
v zabezpečení rovnocenného styku otca s dieťaťom. Záverom je potrebné dodať, že výživné v prvom
rade slúži na zabezpečenie potrieb dieťaťa a matka sa mylne domnieva, že uvedená suma má pokryť

aj jej výdavky v súvislosti s cestovným, s poukazom na vyššie uvedené.

17. Odvolací súd sa stotožnil aj so súvisiacim výrokom o dlžnom výživnom (výrok II.), ktorý je vecne
správny a zákonný a nakoľko otec a matka voči tomuto výroku žiadne odvolacie argumenty nevzniesli,
odvolací súd nepovažoval za potrebné sa ním bližšie zaoberať, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnosti stotožňuje.

18. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutom výroku III. o úprave styku otca s maloletým,
odvolací sú považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností
vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je koncipovaná na

rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťa
na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o
právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnejstarostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek
rozhodnutie súdu o úprave rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho
záujmu dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci a záujem dieťaťa nie je

možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich
predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebné
posudzovať individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu v ktorej sa konkrétne dieťa nachádza, čo
nepochybne vyplýva i z čl. 5 základných zásad Zákona o rodine, ktorý stanovuje kritéria pri posudzovaní
záujmu maloletého dieťaťa, ktorými sú zohľadnené najmä úrovne starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa,

ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti ako aj duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom alebo zdravotným
postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa, zásahmi do jeho dôstojnosti a zásahmi do jeho duševnej,
telesnej a citovej integrity osobou, ktorá je dieťaťu blízkou, podmienok na zachovanie identity dieťaťa a
na rozvoj schopnosti a úvah dieťaťa, názorov a jeho možného vystavenia konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a

inými blízkymi osobami, využitia možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak
sa zvažuje zásah do rodičovskými práv a povinností.

19. Vo vzťahu k napadnutému výroku o úprave styku, odvolací súd dospel k záveru o správnosti tohto
výroku z vecného aj právneho hľadiska. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku otca s

maloletým postupoval správne, keď vychádzal predovšetkým z najlepšieho záujmu maloletého, jeho
pozitívneho vzťahu s otcom, veku a v neposlednom rade vzdialenosti bydlísk rodičov. Odvolací súd
považuje takto určený rozsah styku otca s maloletým, za optimálny, zabezpečujúci primeraný podiel
otca na výchove maloletého a budovanie si ich vzájomných citových väzieb. Odvolací súd je rovnako
ako súd prvej inštancie toho názoru, že styk otca s maloletým dieťaťom je v jeho záujme, avšak

nemožno opomenúť okolnosť, že maloleté dieťa síce zatiaľ nenavštevuje školské zariadenie, ale v
súvislosti s jeho vekom sa na neho vzťahuje povinné predprimárne vzdelávanie a teda maloletý musí v
určitom rozsahu navštevovať materskú školu ( povinnosť vyplývajúca zo školského zákona ). Napokon
neobstojí argumentácia otca o znížení počtu dní styku s dieťaťom ( z 11 na 8 ), pretože fakticky sa
styk nerealizoval v rozsahu určenom skorším súdnym rozhodnutím. V ďalšom je potrebné doplniť, že

styk otca s dieťaťom je upravený okrem stretnutí v priebehu mesiaca, aj počas prázdnin a sviatkov. Z
odvolacej argumentácie matky je nepochybne zrejmé, že styk otca s maloletým dieťaťom podmieňuje
zvýšením výživného, odôvodňujúc to vzdialenosťou bydlísk a okolnosťou, že po ukončení styku je
oprávnená si maloletého prevziať v bydlisku otca. Takáto argumentácia matky nie je súladná s najlepším
záujmom maloletého dieťaťa, pretože dieťa a rodič ( ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti )

majú právo na rovnocenný a plnohodnotný styk. Nedôvodná je tiež argumentácia matky, že motorové
vozidlo, ktoré využíva na prepravu maloletého dieťaťa patrí do vlastníctva jej matky, nakoľko v prípade,
že si nedokáže zabezpečiť motorové vozidlo, môže využívať iný typ dopravy. Obaja rodičia majú náklady
spojené s cestovaním a je samozrejmé, že pre oboch rodičov je to náročnejšie, nakoľko si musia všetko
naplánovať, avšak stále je potrebné mať na zreteli záujem maloletého dieťaťa spočívajúci v upevňovaní

vzťahu s oboma rodičmi, obzvlášť za situácie ak jeden z rodičov býva na území iného štátu.

20. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, pričom otec a matka vo svojom
odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o zvýšení
výživného, dlžnom výživnom a styku, odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením podľa §

387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia
sa stotožnil s jeho odôvodnením, pričom skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a
doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).