Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 23, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/179/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205141
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1416205141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, vo veci starostlivosti o deti B.: t.č. plnoletá
V., narodená dňa XX.XX.XXXX a maloletá K., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A,
Bratislava, deti rodičov: matka - L. B., rodená N., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: I. XX, Z., otec - R..
W. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: I. XX, Z., zastúpený Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom,
so sídlom: Bratislava, Budatínska 16, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Bratislava,
Hanulova 9/A, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca voči rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18. februára 2020, č.k. 13P/124/2016-350 takto

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúdrozsudokOkresnéhosúduBratislavaIVzodňa18.februára2020,č.k.13P/124/2016-350
v napadnutej časti t.j. vo výroku o zverení maloletej K. B., vo výrokoch o výživnom na maloletú K. B.
a vo výrokoch o výživnom na plnoletú V. B. a vo výroku o úprave styku otca s maloletou Hanou p o
t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 18.02.2020, č.k. 13P/124/2016-350, zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na V. B., narodenú dňa XX.XX.XXXX zo sumy 150,- € mesačne na sumu 350,- €
mesačne, počínajúc dňom 01.09.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej V.. Zročné
výživné pre V. za dobu od 01.09.2019 do 18.02.2020 v sume 42,- €, uložil otcovi povinnosť zaplatiť k
rukám V. do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň určil, že zvyšné
zročné výživné pre V. za dobu od 01.09.2019 do 18.02.2020 otcovi nevzniklo. Súčasne rozhodol tak,
že maloletá K. B., narodená dňa XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že

obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať
zvýšeným výživným na maloletú K. zo sumy 100,- € mesačne sumou 350,- € mesačne, počínajúc dňom
18.02.2020, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku návrh plnoletej V. na zvýšenie
výživného a návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú K. zamietol. Otcovi umožnil stretávať
sa s maloletou K. každý nepárny týždeň v mesiaci od 18.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu s
výnimkou letných prázdnin, každý rok počas letných prázdnin od 10.00 hod. 01.07. do 18.00 hod. 15.07.,
od 10.00 hod. 01.08. do 18.00 hod. 15.08. tak, že si v uvedený deň a hodinu otec maloletú prevezme

od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloletú matke vráti na tom istom mieste.
Vo zvyšku sa návrh otca na úpravu styku s maloletou K. zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie č.k. 13P/134/2014-33 zo dňa 23.10.2014 v časti o úprave výkonu rodičovských práva povinností k maloletej K. a o výživnom k plnoletej V.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom súdu prvej
inštancie č.k. 13P/134/2014-33 zo dňa 23.10.2014, právoplatným dňa 08.11.2014, bolo manželstvo
rodičov rozvedené, na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa vtedy obidve
maloleté deti zverili do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v starostlivosti matky
budú deti štrnásť po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, počínajúc piatkom v párnom týždni od 15.30

hod. do piatku nasledujúceho párneho týždňa do 07.30 hod. a v starostlivosti otca budú deti druhé
dva týždne. Každému z rodičov bolo ponechané právo deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec
sa zaviazal platiť na výživu na vtedy maloletú V. sumu 150,- € mesačne a maloletej K. sumu 100,- €
mesačne.

3. Dňa 06.06.2016 podala matka na súd prvej inštancie návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností k vtedy maloletým deťom, pričom v návrhu uviedla, že striedavá osobná starostlivosť
o maloleté deti sa v zmysle predchádzajúceho rozsudku, nikdy nerealizovala. V auguste 2015 sa otec
odsťahoval z ich spoločnej domácnosti a celý svoj byt má zariadený iba pre dve osoby, keďže na staršiu
dcéru vôbec nepomyslel a v podstate ani nechce, aby u neho bývala. Vzniknutá situácia má za následok
postupné vzájomné odcudzovanie sa detí. Maloletá K. má u otca dva týždne úplne iný režim, ako u

nej, býva hladná a nechodí na žiadne krúžky. Otec jej nedopraje žiadne súkromie ani vo vzťahu k nej,
ani vo vzťahu k starým rodičom, ani vo vzťahu k jej kamarátkam. Robí neustále rozdiely medzi deťmi,
pričom keď sú deti u nej tak ona medzi nimi rozdiely nerobí. Zároveň uviedla, že otec detí s ňou nevie
a ani nechce komunikovať. Poukázala na to, že v tomto prípade nie sú naplnené základné predpoklady
vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o deti, keďže je toho názoru, že striedanie domova u maloletej

K. vyvoláva psychickú nepohodu a duševnú zmätenosť. Zároveň uviedla, že zdrojom príjmu otca je
suma 2.100,- € mesačne, jej príjem je 600,- € mesačne, mesačné výdavky na vtedy maloletú V. vyčíslila
sumou 877,- € mesačne a na maloletú K. v sume 440,- € mesačne. Poukázala na to, že staršia dcéra
je od 01.08.2015 v jej osobnej starostlivosti, a preto navrhla, aby od 01.08.2015 na V. platil výživné
650,- € mesačne. Zároveň navrhla obidve deti zveriť do jej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a

spravovať ich majetok, výživné na maloletú K. navrhla určiť sumou 300,- € mesačne od právoplatnosti
rozsudku a styk otca s deťmi neupraviť. K návrhu pripojila rodné listy detí a rozvodový rozsudok.

4. K návrhu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že s jej návrhom nesúhlasí, nakoľko má podmienky
pre riadnu starostlivosť o obidve deti v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Namietal skutočnosť, že

by o V. nemal záujem, ale je pravda, že jej vzhľadom k jej veku povedal, že kedykoľvek má dvere u
neho otvorené, a že ju nikdy neodmietne. Zároveň poprel, že by obmedzoval súkromie maloletej K., a
že by bola u neho hladná. Zmenu rozhodnutia nepovažuje za v súlade so záujmami detí, a preto navrhol
návrh matky v celom rozsahu zamietnuť.

5. Dňa 20.10.2016 zaslal súdu prvej inštancie správu kolízny opatrovník o prešetrení pomerov v
rodine, pričom kolízny opatrovník zistil, že maloletá K. sa v rozhovore nevedela vyjadriť, či jej aktuálne
starostlivosť rodičov takto vyhovuje. Bola neistá, uzatvárala sa do seba, pozerala do zeme. Keďže bola
mĺkva a uzavretá s maloletou ukončili rozhovor. Staršia V. navštevuje od septembra 2016 Gymnázium
na Mokrohájskej, na ktoré prestúpila pre drobnú poruchu zraku, keďže nestíhala tempo a požiadavky v

predošlej škole. K starostlivosti rodičov o nich sa vyjadrila tak, že otcovi sa museli podriadiť a on o tom
rozhodol tak, že K. pôjde k nemu a ona k mamine s čím mamina nesúhlasila, a preto sa dohodli tak, že
sa budú u nich striedať vždy po dvoch týždňoch. Vyslovila presvedčenie, že takýto spôsob nie je dobrý,
pretože ona chce zostať žiť u mamy a K. keď príde od otca po dvoch týždňoch je akoby zmenená a
nesvoja. Ona sama k otcovi nechodí, iba občas, pretože otec nemá pre ňu vytvorené dobré podmienky.

Nemala vlastnú posteľ, nevedel jej dať kľúče od bytu a ani zabezpečiť jej stravovanie, keďže ona má
bezlepkovú diétu. Celý postoj otca zhodnotila tak, že mladšiu dcéru proti nej staršej „. a na ňu v podstate
„.. Nerešpektuje ju, nepočúva ju, podľa nej je otec komplikovaný a má ťažkú povahu. Zároveň uviedla, že
otec má priateľku s tromi deťmi, nebývajú síce u neho, údajne ho deti jeho priateľky nemajú radi. Zároveň
uviedla, že je skoro dospelá, chce sama určovať, kedy a ako sa bude s otcom kontaktovať a chce

zostať žiť u mamy. Kolízny opatrovník záverom vo svojej správe uviedol, že navrhuje vykonať znalecké
dokazovanie, keďže sa nepodarilo celkom presvedčivo zistiť názor maloletej K., jej súčasné prežívanie a
vzťahové väzby. Zároveň by sa mal znalec zamerať na posúdenie rodičovských kompetencií a v záujmemaloletej K. stanoviť najoptimálnejší model starostlivosti o ňu a jej kontaktov v rodine. Ohľadom takmer
plnoletej V. kolízny opatrovník oznámil súdu, že rešpektuje jej názor.

6. Zo správy z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 16.11.2016 mal súd
prvej inštancie za preukázané, že maloletá K. má rada obidvoch rodičov, detsky naivným spôsobom túži,
aby boli rodičia spolu, pričom sa uzatvára do seba. Jej emocionálny stav výrazne negatívne ovplyvňuje
sýtenie invektívami, aj neverbálnymi voči druhému rodičovi. Potrebuje byť mimo konfliktov rodičov, nájsť
pokoj, bezpečné prostredie a emocionálnu stabilitu. V záujme maloletej K. je dôležité vyladiť rodičovské

vzťahy.

7. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že rodičia nevedia a ani nechcú spolu komunikovať
o ničom, čo sa týka ich detí. Matka trvala na návrhu, otec trval na svojom vyjadrení. Súd prvej inštancie
zistil, že situácia je v podstate taká, ako sa to podarilo zistiť kolíznemu opatrovníkovi Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. V. je vo výlučnej starostlivosti matky, maloletú K. si rodičia po dvoch

týždňoch striedajú.

8. V rámci vykonávaného dokazovania súd prvej inštancie vypočul obidve maloleté deti a po dovŕšení
plnoletosti V., ktorá sa stala riadnou účastníčkou konania, mal za preukázané, že V. je v starostlivosti
svojej matky, s otcom sa stretáva iba občas. Maloletá K. aj na súde pôsobila veľmi uzavreto, neisto s tým,

že k navrhovaným riešeniam rodičov sa nevedela jasne a presne vyjadriť. Na základe zisteného súd
opakovane ponechal rodičom priestor na prácu s terapeutom s tým, aby v záujme svojich detí dospeli
k jednoznačnému riešeniu, čo sa ale opakovane rodičom napriek snahe odborníkom, nepodarilo. Súd
prvej inštancie preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom znalec zaslal súdu znalecký posudok
dňa 23.05.2019 a v jeho závere uviedol, že podľa výsledkov psychologického vyšetrenia maloletého

dieťaťa a obidvoch rodičov je pre maloletú K., s ohľadom na jej zdravý vývin, v súčasnosti optimálnejší
aktuálne realizovaný model rodičovskej starostlivosti, kedy sa nachádza v osobnej starostlivosti
matky a s otcom sa stretáva každý druhý víkend, v porovnaní s predtým realizovanou striedavou
osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Zároveň by bolo vhodné rozšíriť
víkendový pobyt maloletej K. u otca z dvoch na tri noci napr. do pondelka rána. Psychologické vyšetrenie

ukazuje na primárne prevažujúce pozitívne citové prežívanie maloletej vo vzťahu k obidvom rodičom.
V rámci preferencie rodičovských postáv u nej prevažuje väčšia citová a emočná náklonnosť vo vzťahu
k matke a jej domácemu prostrediu, aj s ohľadom na prítomnosť staršej sestry. V priebehu vyšetrenia
maloletá dokáže verbalizovať aktuálnu subjektívnu spokojnosť s rezidenčnou starostlivosťou matky.
Pri pozorovaní jej interakcie s otcom maloletá K. nedokáže otvorene komunikovať svoje pocity, resp.

preferenciu aktuálneho režimu rodičovskej starostlivosti. Maloletá sa snaží udržať si pozitívny vzťah k
otcovi, uvedomuje si, že otec preferuje striedavú starostlivosť, chcela by mu vyjsť v ústrety, preto dáva
v jeho prítomnosti súhlas s rozšíreným víkendovým stretávaním, ale zároveň mu nedokáže otvorene
odkomunikovať, že jej viac vyhovuje súčasná varianta rodičovskej starostlivosti v domácnosti matky, ani
že sa nechce vrátiť k predchádzajúcej variante striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Po takto

vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že predchádzajúce súdne rozhodnutie o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa od 23.10.2014 riadne nerealizuje,
pričom od 01.08.2015 sa otec detí zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Od novembra 2016 rodičia
realizujú striedavú osobnú starostlivosť len u maloletej K. s tým, že od 04.10.2018 sa deti stretávajú s
otcomkaždýdruhývíkend.Výživnénačasporozvodeotecplatil150,-€mesačnenaV.+20,-€mesačne

vreckové,100,-€mesačnenaK.+23,-€mesačnestravnévškole,pričomodmája2017dobrovoľneotec
posielanavýživuV.300,-€mesačne,navýživuK.200,-€mesačnekrukámmatkyaodjúla2017posiela
300,- € mesačne plnoletej V. na jej účet. Zdrojom príjmu otca je suma 2.450,- € mesačne netto, zdrojom
príjmu matky je suma 992,- € mesačne netto. Plnoletá V. poberá invalidný dôchodok vo výške 220,- €
mesačne od mája 2018. K návrhu matky sa plnoletá V. v celom rozsahu pripojila, navrhla aby otec na jej

výživu platil 650,- € mesačne od 01.08.2015. Kolízny opatrovník maloletej K. po vykonanom dokazovaní
odporučil súdu rozhodnúť v najlepšom záujme maloletej. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV
navrhol maloletú K. zveriť do osobnej starostlivosti matky styk otca s maloletou upraviť každý druhý
víkend od piatku do pondelka, výživné navrhol určiť na maloletú K. 350,- € mesačne, na plnoletú V. 450,-
€ mesačne od podania návrhu. Zároveň navrhol, aby obidvaja rodičia maloletú zastupovali a spravovali

jej majetok.

9. Súd prvej inštancie predmetnú vec právne posúdil podľa § 26, § 29 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods.
1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a vecne tak, že po vykonanom dokazovanío návrhu matky súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, pričom výživné
na plnoletú V. súd zvýšil od 01.09.2019, kedy V. nastúpila na strednú školu zo sumy 150,- € mesačne
na sumu 350,- € mesačne, pričom toto zvýšenie výživného súd nariadil otcovi platiť k rukám plnoletej

V.. Keďže otec dobrovoľne dlhodobo platí zvýšené výživné na plnoletú V. v sume 300,- €, a zároveň
jej prispieva na výdavky inak za dobu od 01.09.2019 do 18.02.2020 vzniklo otcovi zročné výživné pre
plnoletú V. v sume 42,- €, ktorú sumu mu súd uložil ako povinnosť zaplatiť k rukám V. do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Riešenie je v súlade s možnosťami otca, v záujme plnoletej V. a v súlade s
ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Plnoletá V. okrem bežného výživného od otca a bežného

výživného od matky, má na úhradu pravidelných mesačných výdavkov k dispozícii aj sumu 220,- €
mesačneakoinvalidnýdôchodok.MaloletúK.súdvkonečnomrozhodnutízverildoosobnejstarostlivosti
matke, keď mal za preukázané, že takto navrhovaná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej je jednoznačne v záujme zabezpečenia ďalšieho riadneho a zdravého vývoja maloletej K.. Je v
záujmemaloletejK.,abyzačalažiťvistotezostranyrodičov,ktorísadlhodoboojejstarostlivostinevedeli
dohodnúť, dôsledkom čoho bola skutočnosť, že maloletá K. sa postupne uzatvárala do seba a vyrastala

ako dieťa nesebaisté vo všetkých zásadných otázkach ďalšieho života. Rodičia by mali zodpovednejšie
pristúpiť k výchove maloletej K., výsledok znaleckého dokazovania rešpektovať a pokúsiť sa v záujme
maloletej K., aby z nej vyrástlo jedno sebaisté a cieľavedomé dieťa. Obidvom rodičom súd ponechal
právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné na K. od rozhodnutia súdu súd zvýšil zo
sumy 100,- € mesačne na sumu 350,- € mesačne, keď mal za preukázané, že takáto výška výživného

je v možnostiach a schopnostiach otca a v záujme maloletej K.. Súd poukázal na to, že rovnaká
výška výživného v prípade obidvoch detí je v dôsledku poberania invalidného dôchodku plnoletou V.
diferencovaná a v prípade maloletej K. je suma zo strany otca dôvodná na pokrytie ďalších pravidelných
mesačných výdavkov maloletej K., vzhľadom k jej postupnému dospievaniu. Od podania návrhu, súd
nezmenil výšku výživného voči obidvom deťom tak, ako navrhovala matka a neskôr aj plnoletá V., keď

mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že od 06.06.2016 otcovi zročné výživné pre obidve deti
nevzniklo tak, ako navrhla matka, nakoľko otec postupne dobrovoľne hradil výdavky obidvoch detí aj
zvýšeným výživným k rukám matky aj úhradou inak. Z uvedených dôvodov súd návrh plnoletej V. a
návrh matky vo veci zvýšenia výživného od 06.06.2016 zamietol. Pokiaľ ide o právo otca stretávať sa s
maloletou K., súd toto ich vzájomné právo upravil tak, ako je vo výroku tohto rozsudku uvedené s tým,

že dáva do pozornosti rodičom, aby kontakt otca s maloletou K. prebiehal riadne, pravidelne a včas, aby
rodičia rešpektovali režim maloletej K. a jej názor na túto problematiku a ponechali dieťa v kľude, v pokoji
a v istote, že si navzájom voči nej nebudú robiť prieky. Je totižto v záujme zdravého vývoja maloletej K.,
aby bola so svojim otcom v pravidelnom, riadnom a pre nich obidvoch v potrebnom kontakte.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne odvolanie, voči všetkým bodom výroku rozhodnutia rozsudku, okrem rozhodnutia súdu o

tom, že obaja rodičia budú svoje deti zastupovať a spravovať ich majetok a o náhrade trov konania.
Otec v rámci svojho odvolania poukázal na to, že matka vo svojom návrhu neuviedla, ako sa styk
s ich deťmi realizoval v skutočnosti ani to, že istý čas sa o maloletú K. staral výlučne iba otec a to
niekoľko mesiacov, konkrétne od jeho odsťahovania sa zo spoločného bytu s matkou v auguste 2015
do februára 2016. Aj napriek tomu, že o maloletú K. sa matka v tomto období vôbec nestarala, otec

matke platil výživné tak, ako to bolo súdom určené. Matka ani nejavila záujem, aby ich mladšia dcéra
K. bývala aj u nej, a teda aby bola rodičmi dohodnutá a súdom schválená vyššie opísaná striedavá
starostlivosť realizovaná. Vtedy maloletá V. k otcovi chodila, bývala u neho tiež, avšak zo súdom
určenéhodvojtýždňovéhočasustriedavejosobnejstarostlivostitonikdynebolicelédvatýždne,nomenej
ako týždeň to bývalo málokedy. Je teda pravda, že v období od augusta 2015 do februára 2016 sa

striedavá osobná starostlivosť rodičov o deti nerealizovala podľa rozhodnutia súdu. Matka vo svojom
návrhu tiež uviedla také skutočnosti, ktoré boli vymyslené, len aby otca pred súdom zdehonestovala.
Tak napr. si vymyslela, že celý svoj byt má zariadený iba pre dve osoby, pretože na staršiu dcéru vôbec
nemyslel a ani nechcel aby u neho bývala, hoci si otec zadovážil na bývanie trojizbový byt, taký v akom
spolu bývali celá rodina do jeho odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti v auguste 2015 a vlastne

dôvod,prečosaoteczospoločnéhobytuneodsťahovalskôr,bolopráveto,ževblízkostipôvodnéhobytu
i matky hľadal rovnaký byt pre seba, aby nenarušil sociálne vzťahy detí, ktoré mali vo svojom prostredí
vytvorené a tak lepšie znášali odlúčenie rodičov. Z návrhu matky vyplýva aj to, že vzniknutá situácia
mala za následok postupné vzájomné odcudzovanie sa detí, aj keď to matka nikdy nepreukázala. Medziďalšie výmysly matky patrili aj jej vyjadrenia o tom, ako má maloletá K. u otca dva týždne úplne iný
režim, ako u nej, býva hladná a nechodí na žiadne krúžky, čo matka tiež nikdy riadne nepreukázala,
najmä, že by bola maloletá hladná, čo nikdy neriešila napr., aj oznámením takej skutočnosti sociálnemu

odboru, aby zakročili a v podstate takémuto týraniu zabránili. Zaujímavé je tiež, že matka na obdobie od
augusta do februára 2016 nespomína vôbec ako na obdobie, v ktorom bola maloletá K. len vo výlučnej
osobnej starostlivosti otca, že by jej niečo chýbalo, alebo žeby bola hladná. Aj tvrdenia matky, že otec
maloletej K. nedopraje žiadne súkromie, či už vo vzťahu k nej, alebo vo vzťahu k starým rodičom,
alebo vo vzťahu k jej kamarátkam, sú tiež len výmyslami matky a ani tieto jej výmysly neboli nikdy

preukázané. Matka taktiež nepreukázala ani to, že by otec robil rozdiely medzi deťmi, a jej tvrdenie,
že ona také rozdiely nerobí, keď sú u nej doma, nie je žiadnym prekvapením. Mylne sa niektoré matky
domnievajú, že ak budú pred súdom tvrdiť, že medzi rodičmi spoločných detí viazne komunikácia, a
preto na zverenie detí do striedavej starostlivosti nie sú splnené zákonné podmienky, nemôžu uspieť.
Nálezy ústavného súdu, najmä z ČR, viaznucu komunikáciu rodičov nepokladajú za dôvod nezverenia
detí do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej aj „SOS"), ale naopak, bolo preukázané, že práve zverenie

detí do SOS narušenú komunikáciu rodičov upravila, čo môže potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Okrem
toho, mnohí rodiča si zamieňajú neschopnosť vzájomnej komunikácie rodičov týkajúcej sa ich osôb, za
neschopnosť komunikácie týkajúcej sa ich spoločných detí, čo už vôbec nie je dôvod na zamietnutie
návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Otec má za to, že aj tvrdenie matky, že
medzi nimi viazne komunikácia, nie je pravda a kto a ako s kým komunikuje, o tom by sa dalo diskutovať.

Akékoľvek tvrdenie o tom, že na striedavú osobnú starostlivosť nie sú splnené predpoklady, pretože
striedanie domova môže vyvolať u maloletých detí psychickú nepohodu a duševnú pomätenosť, je
prejavom duševnej nezrelosti toho z rodičov, ktorý niečo také tvrdí. Dieťa má predsa dvoch rodičov,
matku a otca a títo predstavujú základný a prirodzený prvok rodiny. Stane sa, že rodiča spolu nedokážu
žiť, a preto ich spolužitie musí byť ukončené aj preto, lebo narušené spolužitie rodičov nemusí mať

pozitívny vplyv na maloleté deti a ich výchovu, čo nie je posudzovaný prípad. Ak ani jeden z rodičov
netrpí patologickým správaním, má vytvorený rovnako dobrý vzťah k maloletému dieťaťu, potom len
striedavá osobná starostlivosť je a môže byť pre dieťa tou najlepšou formou úpravy vzťahov medzi
rodičmi a deťmi. Tvrdenie matky, že striedavá osobná starostlivosť u maloletej K. vyvoláva jej psychickú
nepohodu a duševnú zmätenosť, je nezmysel, a navyše aj ďalší výmysel matky, o pravdivosti ktorého

matka neprodukovala žiadne relevantné dôkazy. Tvrdenie o tom, že znalec Z. zistil, že maloletá K. má
bližší vzťah k matke, alebo túto preferuje pred otcom, nie je stav patologického stavu, či správania sa
otca voči maloletej. Už len postavenie otca ako pracovníka banky na vedúcej pozícii vylučuje akékoľvek
patologické prejavy. Okrem toho, terajšia manželka otca maloletej K. má tri deti, a nebála sa s otcom
V. a K. vstúpiť do manželstva. Pozoruhodné jej aj to, že matke viac ako pol roka vôbec nevadilo, že o

maloletú K. sa stará iba jej otec, a že v tomto období nielenže nehladovala, ale ani netrpela žiadnou
duševnou pomätenosťou alebo mentálnymi poruchami. Vyjadrenia matky k jej príjmu, ako aj tak otca,
ako sa ukázalo, neboli presné, ale aj jej tvrdenia o tom, že mesačné výdavky na vtedy maloletú V., ktoré
matka vyčíslila sumou 877,- € mesačne a na maloletú K. v sumou 440,- € mesačne matka nielenže ničím
nepreukázala, ale v rozpore s logickým myslením ani nemohla mať, ak jej príjem, ako to matka tvrdila,

bol vo výške len 600,- €, teda o 717,- € nižší ako matkou uvádzané výdavky na deti, čo súd matke na
pojednávaní aj náležite vysvetlil. Matka nepreukázala, že staršia dcéra je od 01.08.2015 v jej osobnej
starostlivosti, a nepreukázala ani dôvody hodné osobitého zreteľa, aby jej súd priznal na V. zvýšené
výživné od 01.08.2015, nakoľko návrh na zmenu úpravy výkonu práv rodičov k ich deťom, podala až
06.06.2016. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného na V. na 650,- € mesačne a maloletú K. na

300,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku, ako aj zverenie detí do starostlivosti matky nesúhlasil,
ani s tým, aby deti zastupovala len matka a spravovala ich majetok, a aby styk otca s deťmi nebol
upravený. K povolaniu Okresnej prokuratúry Bratislava IV (ďalej aj „OP") do konania podľa príslušných
zákonných ustanovení, k čomu došlo dňa 30.06.2016 otec uviedol, že zo strany matky sa jednalo o
dobre premyslený a účelový krok, vzhľadom k preukázaniu, že matka s Okresnou prokuratúrou úzko

spolupracovala a bola s ňou dohodnutá ako má odpovedať na Okresnou prokuratúrou vopred pripravené
a matke predložené otázky. Otec má za to, že v posudzovanom prípade Okresná prokuratúra nemala
na súde čo robiť, nakoľko sa nejednalo o prípad potreby dozoru prokuratúry nad konaním v predmetnej
poručenskej veci, pričom jeho prvoradou povinnosťou je dozor nad dodržiavaním zákonností, a nie jeho
porušovanie, k čomu zo strany prokuratúry došlo, na rozdiel od povinnosti dozorovania dodržiavania

zákona. Otec vylúčil a dôrazne poprel, obmedzovania súkromia, či už maloletej K. alebo V. ako aj to, že
by bola u neho kedykoľvek hladná. Návrh zmeny rozhodnutia nepokladá za správny, a preto aj zákonný
najmä preto, lebo nie je v súlade so záujmami detí, najmä maloletej K., vzhľadom k veku V., preto
navrhol návrh matky v celom rozsahu zamietnuť, na čom otec zotrval až do konca konania o úpravepráv a povinností. Otec v rámci svojho odvolania poukázal na to, že zo správy Úradu práce v Bratislave
o prešetrení pomerov v rodine vyplynulo, že maloletá K. sa v rozhovore s kolíznou opatrovníčkou
nevedela vyjadriť, či jej aktuálne starostlivosť rodičov takto vyhovuje. Bola neistá, uzatvárala sa do seba,

pozerala do zeme. Keďže bola mĺkva a uzavretá s maloletou ukončili rozhovor. V konečnom dôsledku,
maloletá K. ale striedavú osobnú starostlivosť neodmietla. Staršia V. sa pred kolíznou opatrovníčkou
vyjadrila, že rodičia sa dohodli na tom, že obe sa budú u nich striedať vždy po dvoch týždňoch. Uvedené
preto vyvracia tvrdenia matky, že od marca 2016, resp. ani pred tým, striedavá osobná starostlivosť sa
nerealizovala. V. sa tiež pred kolíznou opatrovníčkou (ďalej aj „KO") vyjadrila, že chce ostať pri matke.

Otec toto rozhodnutie V. rešpektoval, vzhľadom k jej veku blízkeho veku dospelosti. Ďalšie vyjadrenia V.,
že otec nemá pre ňu vytvorené dobré podmienky, nemá u neho vlastnú posteľ, nedal jej kľúče od bytu a
ani nedokázal zabezpečiť stravovanie, keďže ona má bezlepkovú diétu, otec odmieta a ide o vyjadrenia,
ktoré si V. vymyslela a sú v rozpore s tým, čo otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol. Otec odmieta
aj ďalšie nepravdy, ktoré V. o ňom pred kolíznym opatrovníkom hovorila, najmä, že by voči nej huckal
K., alebo že by na ňu „., alebo aj to, že V. nerešpektoval, alebo nepočúval ju. Otec taktiež poukázal

na to, že zo správy z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 16.11.2016
mal súd za preukázané, že maloletá K. má rada obidvoch rodičov, detsky naivným spôsobom túži aby
boli rodičia spolu, pričom sa uzatvára do seba. Jej emocionálny stav výrazne negatívne ovplyvňuje
sýtenie invektívami, aj neverbálnymi voči druhému rodičovi. Potrebuje byť mimo konfliktov rodičov, nájsť
pokoj, bezpečné prostredie a emocionálnu stabilitu. V záujme maloletej K. je dôležité vyladiť rodičovské

vzťahy. Postoj i maloletej K. z konca roku 2016 podľa otca dokazuje, že striedavá osobná starostlivosť
jej nevadí, aj keď konfliktná situácia medi jej rodičmi sa jej istým spôsobom dotýka, do akej miery,
nie je možné zo správy zistiť. Otec zdôraznil, že matka, preukazovaním zlej komunikácie s otcom,
ktorá navrhla zrušiť striedavú osobnú starostlivosť, opierajúc sa aj o zákonom ustanovenú podmienku
zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, ktorou je aj zákonom kvalifikovaná komunikácia medi

rodičmi, robila všetko preto, aby súdu preukázala, že rodičia medzi sebou nedokážu komunikovať. Ak
ale súd svoje rozhodnutie opiera o zistenie zlej komunikácie rodičov, a teda dôvod zmeny rozhodnutia
stojí len na tom, že matka na svojom návrhu trvá a otec na svojom vyjadrení, potom má otec za to,
že jej tvrdenie je treba odmietnuť ako nepreukázané. A hoci komunikácia rodičov je neochotou matky
komunikovať s otcom na potrebnej úrovni narušená, má za to, že zo strany matky sa jedná len o

účelové konanie, ktoré vylučuje naplnenie nesplnenia zákonného predpokladu ponechania maloletej
K. v striedavej osobnej starostlivosti. Čo sa týka zistenia súdu, že situácia je v podstate taká, ako sa
to podarilo zistiť kolíznemu opatrovníkovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a teda,
že V. je vo výlučnej starostlivosti matky, maloletú K. si rodičia po dvoch týždňoch striedajú, do istej
miery má súd pravdu, nakoľko V., ktorá k otcovi chodila pravidelne každý druhý víkend, občas sa

stalo, že u otca ostala aj dlhšie ako len na víkend. Otec má za to, že postoj maloletej, jej správanie
tiež dokazuje v akom rozpoložení sa nachádza, a že protichodné návrhy rodičov majú na maloletú
negatívny dopad, na jej psychickú a duševnú rovnováhu, je nepochybné, že za tento stav psychickej
nerovnováhy maloletej K. môže samotná matka maloletej s jej návrhom na zmenu osobnej starostlivosti
zo striedavej osobnej starostlivosti na osobnú starostlivosť jej matkou. Uzavretosť a neisté vystupovanie

maloletej na súde vôbec nedokazuje, ani len zďaleka nepotvrdzuje to, čo zistil znalec v posudku, ktorý
bol vypracovaný ešte pred výsluchom maloletej pred súdom. Naopak, ak by maloletá bola vyrovnaná s
návrhom matky na jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, nemala by maloletá najmenší dôvod to
pred súdom nepotvrdiť, a teda jednoznačne sa vyjadriť, že v striedavej osobnej starostlivosti nechce byť,
pretože chce byť v osobnej starostlivosti matky. Výsluch maloletej sa predsa odohrával v pojednávacej

miestnosti, bez prítomnosti otca, o prítomnosti ktorého sa vyjadrila napríklad kolízna opatrovníčka, že
vytvára u maloletej K. nepohodu, nedokáže sa správne uvoľniť. Uzavretosť maloletej pri jej výsluchu
súdom len dokazuje, že jej uzavretosť nie je dôvodom prítomnosti otca, ale vzniknutou situáciou, teda
matkou vyvolaný spor o tom, v akej starostlivosti maloletá ostane. Otec má za to, že ak by maloletá
nechcela byť v striedavej osobnej starostlivosti, potom by to pred súdom uviedla, alebo by pred súdom

uviedla napr. to, že chce byť v starostlivosti matky, a to vzhľadom k jej veku, ktorý jej dovolí chápať
zmysel striedavej osobnej starostlivosti, ako aj to, čo matka navrhuje aj vzhľadom k tomu, že otec sa
o maloletú niekoľko mesiacov v roku 2015 a začiatkom roku 2016 staral iba sám, nepretržite, a potom
po 7 mesiacoch v striedavej osobnej starostlivosti. Z týchto dôvodov uvádza, že zistenia súdu nie sú
správne, aj keď vo svojom odôvodnení preberá state zo znaleckého posudku znalca Z., o ktorom sa

všeobecne tvrdí, že jeho posudky nie sú objektívne, preferujú matku a na jeho osobu bolo podaných
niekoľko trestných oznámení. Znalec podľa názoru otca neuvádza, že striedavá osobná starostlivosť
nie je optimálna, uvádza, že optimálnejšia by bola osobná starostlivosť matky o maloletú. Znalec teda
neoznačil realizovanú striedavú osobnú starostlivosť za zlú, majúcu negatívny dopad na duševný rozvojmaloletej. Znalec už vôbec neuviedol, že ponechanie maloletej v striedavej osobnej starostlivosti nie je
v záujme maloletej, že takáto starostlivosť by maloletú poškodzovala. Matkou navrhovanú starostlivosť
jej osobou znalec označil len za optimálnejšiu. Znalec neoznačil striedavú osobnú starostlivosť za zlú,

ktorá by poškodzovala záujmy maloletej. Súd preto podľa názoru otca nemal dostatočne preukázané, že
osobná starostlivosť je tou najlepšou úpravou styku maloletej so svojim otcom, a že zverenie maloletej
do osobnej starostlivosti matky je v súlade s najlepším záujmom maloletej, na ktorý musí súd, ale aj
každý iný orgán štátnej správy, ako aj súkromné inštitúcie brať ohľad pri každej činnosti týkajúcej sa
maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie podľa názoru otca nezistil, ale najmä z vykonaného dokazovania

nebolo preukázané, že zverenie maloletej K. do osobnej starostlivosti matky, je v najlepšom záujme
maloletej. Otec ďalej v rámci svojho odvolania uvádza, že znalec síce uviedol, že maloletá v rámci
preferencie rodičovských postáv vo väčšej miere preferuje matku s väčšou citovou náklonnosťou k nej,
čo ale neznamená, že ak maloleté dieťa uvedie pri svojom aktuálnom psychickom stave, ktorého z
rodičov,resp.rodičovskýchpostávpreferujeviac,bolopreukázané,ževjejnajlepšomzáujmejezverenie
dieťaťa do osobnej starostlivosti toho z rodičov, ktorého rodičovskú postavu dieťa viac preferuje. Súd

neuviedol vo svojom rozhodnutí, aký záujem dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozsudku. Znalec
síce poukazuje aj nato, že subjektívny diskomfort u maloletej je naznačený len v prítomnosti otca pri
konfrontácii s rozdielnymi predstavami rodičov o najoptimálnejšom fungovaní rodičovskej starostlivosti,
ale pri takto formulovanom zistení len o naznačenom diskomforte, nie je žiadnou novinou, vzhľadom k
preukázaniu negatívneho vplyvu vzniknutej a dlhší čas pretrvávajúcej situácie rozhodovania o maloletej

a o zrušení striedavej osobnej starostlivosti, na ktorú starostlivosť bola zvyknutá. Otec má za to, že
zrušenie striedavej osobnej starostlivosti opierať len o bližšie ničím nešpecifikované vývinové potreby
maloletej, nie sú takým dôvodom pre zrušenie striedavej osobnej starostlivosti, ktoré by negatívnym a
najmäzávažnýmspôsobomzasahovalodonajlepšíchzáujmovmaloletej.Aniznalecnezistil,ževývinové
potreby maloletej by boli ohrozené, ak by maloletá zostala v striedavej osobnej starostlivosti. Zrušenie

striedavej osobnej starostlivosti by prichádzalo do úvahy len v prípade zistenia takých skutočností, ktoré
by negatívne a závažným spôsobom zasahovali do najlepšieho záujmu maloletej. Otec v rámci svojho
odvolania poukázal na čl. 41 ods. 4 Ústavy SR podľa ktorého „starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť
a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona".

Právo styku, na rodičovskej výchovy a starostlivosti vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach
dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť,
v článku 5, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom
a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1 „podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť
k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku 9 bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú

zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov
udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa"
a súvisiacom článku 18 bod 1., ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného
života, je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z

ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu
a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a
napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka,
že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho
výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval,

že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom, a aby nebolo odtrhnuté
od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov
a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.
Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k
dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa

počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré
nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia
pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania pod tento rozsah v prípade,
ak má rodič záujem o stretávanie v normálnom rozsahu t. j. 1/2 voľného času dieťaťa, teda v rozsahu
striedavej osobnej starostlivosti, je obmedzením stretávania a súd musí v rozhodnutí odôvodniť, aký

záujem dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozsudku. Otec má za to, že súd prvej inštancie vo svojom
odôvodnení neuviedol žiadnu takú skutočnosť, a preto možno tvrdiť, že ani nevzhliadol takú skutočnosť,
ktorá by vylučovala proporcionalitu rozloženia úpravy starostlivosti a výchovy maloletej jej rodičmi,
upravenú do striedavej osobnej starostlivosti. Súd svojim rozhodnutím poprel zásadu spočívajúcu vrešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov na zachovaní práva stretávania sa otca so svojim
dieťaťom v normálnom rozsahu, a teda v 1/2 voľného času dieťaťa, čo rodičom a teda aj otcovi garantuje
iba striedavá osobná starostlivosť. Ak je oprávnený schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú

dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na
to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Otec má zato, že v konaní nebola preukázaná, ba ani
len spochybnená rodičovská spôsobilosť otca a jeho spôsobilosť postarať sa o maloletú v rovnakom
rozsahu a rovnako dobre, ako to robí matka. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť
v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a

dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho
postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom
na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície
smerujúkzámernémupôsobeniupreferenčnéhorodičascieľomvyvolaťtakétosprávaniedieťaťa.Ajdeti
sú svojim rodičom povinné úctou a rešpektom, a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť, a to ani
rešpektovaním všetkých práv dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča,

ktoré by, mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie
dieťaťasaméosebedôvodomnaobmedzeniealebozákazstyku.Právenaopak,vtakomtoprípademusí
súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky
smerujúce k tomu, aby sa eventuálne narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil.
V prípade, ak má súd za preukázané, že príčinou odmietania je správanie preferenčného rodiča, potom

by súd mal bez návrhu riešiť postoj tohto rodiča a nariadiť mu odborné poradenstvo podľa § 37 ods. 2
písm. d/ Zákona o rodine. Súd je povinný poučiť preferenčného rodiča o následkoch jeho pôsobenia na
dieťa a ďalšie právne prostriedky, ktoré môže použiť, aby zabezpečil pre dieťa riadne naplnenie jeho
práv, vrátane zmeny zverenia podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine. Otec zdôraznil, že súd prvej inštancie
nesprávne rozhodol, keď zmenil predchádzajúcu úpravu styku otca s maloletou, a preto aj nesprávne

určil rozsah styku s maloletou, ktorý nezodpovedá súčasným potrebám maloletej a jej otca. V prípade
ponechania styku otca v obmedzenom, súdom určenom rozsahu, ktorým zmenil striedavú osobnú
starostlivosťmaloletejK.naosobnústarostlivosťmatkykaždýdruhývíkend,otecbybolznevýhodňovaný
a obmedzovaný v realizácii rodičovských práv a maloletá K. by bola obmedzovaná v rozpore s jej
záujmomprirozvíjaníaprehlbovanísvojichväziebkotcovi,narodičovskúvýchovuastarostlivosť.Širším

záujmom dieťaťa, je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a konajúci súd úpravou styku, zmenením zo
striedavej osobnej starostlivosti na osobnú starostlivosť matky, porušil svoju zákonnú povinnosť urobiť
všetko preto, aby vzťah medzi otcom a dieťaťom sa prehlboval, aby vrátil dieťaťu pocit citovej istoty
narušený rozpadom pôvodnej rodiny a vytvoriť pocit spolupatričnosti, istoty a bezpečia tak v rodine
matky, ako aj otca. Otec ďalej uviedol, že toho času, V. sa o otca vôbec nezaujíma, čo sa nedá povedať

o otcovi, ale podľa otca, ak by jej on aspoň raz do týždňa nezavolal, V. by si ho zrejme ani len nevšimla.
Predtým, keď V. platil výživné 300,- €, otca navštevovala, lebo zakaždým od neho dostala aj ďalšie
peniaze. Vzhľadom k neprimerane vysokému výživnému, o ktorej novej výške súd rozhodol na obe deti,
otec nie je schopný deťom poskytovať aj ďalšie finančné plnenia, v tom dôsledku deti akosi strácajú o
otca záujem. Otec navrhol, aby súd druhej inštancie napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil

tak, že návrh matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti zamieta a ponecháva v platnosti jej
zverenie do striedavej osobnej starostlivosti s dvojtýždňovými intervalmi starostlivosti o ňu jedným ako
aj druhým rodičom, a o výške výživnom rozhodol tak, že na V. bude mať otec povinnosť platiť výživné v
lehote tak, ako to súd uviedol vo výške 300,- € mesačne k jej rukám mesačne vopred a na maloletú K.,
aj napriek ponechaniu striedavej osobnej starostlivosti, výživné vo výške 200,- € v lehote súdom určenej

k rukám matky mesačne vopred.

12. Okresná prokuratúra sa k veci vyjadrila tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
13P/124/2016-350 zo dňa 18.02.2020 považujú za vecne správny. V rámci svojho vyjadrenia uviedla, že
dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie mal súd, pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských

práv k maloletej K. za preukázané, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je jednoznačne
v záujme zabezpečenia jej riadneho a zdravého vývoja. Rozhodujúcim skutkovým podkladom pre tento
záver súdu prvej inštancie boli nepochybne závery znaleckého posudku W.. W. Z., znalca z Odboru
psychológia, Odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, v zmysle ktorých je podľa výsledkov
psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa a obidvoch rodičov pre maloletú K., s ohľadom na jej

zdravý vývin, v súčasnosti optimálnejší aktuálne realizovaný model rodičovskej starostlivosti, kedy sa
nachádzavosobnejstarostlivostimatkyasotcomsastretávakaždýdruhývíkend,vporovnaníspredtým
realizovanou striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Vo vzťahu
k súdom prvej inštancie zvolenej forme osobnej starostlivosti o maloletú K. je potom potrebné poukázaťaj na skutočnosť, že to bola napokon aj samotná maloletá, ktorá sa vyjadrila v prospech takejto formy
osobnej starostlivosti o jej osobu. Na pojednávaní konanom dňa 05.11.2019 maloletá K. uviedla, že
chce byť zverená do osobnej starostlivosti matky. U mamy by chcela byť stále a k otcovi by išla, ako

by sa dohodli. Nie je teda pravdivé tvrdenie otca v podanom odvolaní, že maloletá K. sa pri svojich
výsluchoch na súde prvej inštancie v prospech zverenia do osobnej starostlivosti matky nevyjadrila, od
ktorej skutočnosti otec odvodzoval jej nespokojnosť s týmto modelom osobnej starostlivosti o jej osobu.
Naopak, možno konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí o zverení maloletej K. do osobnej
starostlivosti matky vychádzal z objektívne ustáleného skutkového stavu veci. Zverenie maloletej K.

do osobnej starostlivosti matky je v súlade aj so záverečným návrhom intervenujúceho prokurátora,
prednesenom na pojednávaní konanom dňa 18.02.2020, ako aj s názorom kolízneho opatrovníka, ktorý
síce na pojednávaní dňa 18.02.2020 nebol osobne prítomný, avšak ktorý počas celého priebehu konania
pred súdom prvej inštancie inklinoval k modelu osobnej starostlivosti o maloletú K. tak, ako sa k nej
napokon priklonil aj súd prvej inštancie. Ako také podľa názoru prokuratúry sleduje najlepší záujem
maloletej, predstavujúci najvyšší princíp, ktorý je súd rozhodujúci o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností rodičov k maloletým deťom povinný sledovať. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou
K., v tomto smere možno rozsudku súdu prvej inštancie vytknúť arbitrárnosť, nakoľko z neho nie je
zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozsah styku otca s maloletou ustálil. V rámci
záverov vypracovaného znaleckého posudku znalec W.. W. Z. navrhol rozšíriť víkendový pobyt maloletej
K. u otca z dvoch na tri noci. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie pritom neboli na strane

otca zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by predstavovali objektívnu prekážku v širšej realizácii styku
otca s maloletou K., než k akej sa súd prvej inštancie napokon priklonil. Vo vzťahu k súdom prvej
inštancie určenej výške výživného, ktorú je otec povinný poukazovať v prospech plnoletej V. a maloletej
K. uviedli, že táto zodpovedá kritériám pre určovanie výživného, vyplývajúcim z ustanovenia § 62 ods. 2
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Súdom určené výživné v celkovej výške 700,- € neprevyšuje majetkové

pomery otca. Pri zohľadnení skutočnosti, že otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, nedosahuje
určená suma výživného na obe deti v súhrne ani 30 % jeho čistého mesačného príjmu, čo sa rozhodne
nevymyká štandardom rozhodovacej praxe súdov v prípade určovania rozsahu vyživovacej povinnosti
nerezidenčného rodiča. Primeranosť výšky výživného sa vždy odvíja od majetkových pomerov povinnej
osoby, ktoré sú v prípade otca vysoko nadpriemerné. V prípade plnoletej V. je navyše potrebné vziať do

úvahy objektívne zvýšenie jej výdavkov v súvislosti s jej dlhodobo nepriaznivým stavom. Pokiaľ otec v
podanom odvolaní poukazuje na zvýšené výdavky, predstavované predovšetkým splátkami hypotéky,
ktorú bol otec nútený si zobrať na zabezpečenie vlastného bývania po opustení spoločnej domácnosti
uviedli, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá má prednosť pred
inýmivýdavkamirodičov.Napokon,súdomurčenávýškavýživnéhoprevyšujedoterazotcomdobrovoľne

hradené výživné v súhrne o 200,- €. Pri započítaní výdavkov, ktoré otec podľa vlastného vyjadrenia hradí
dcéram nad rámec doterajšieho výživného (v zmysle vyčíslenia predloženého otcom dňa 12.12.2019 sa
jedná v súhrne o sumu priemerne 176,- € mesačne) presahuje súdom určená výška výživného pre obe
deti doterajšie výdavky otca o 24,- €, čo rozhodne nemožno považovať za ohrozenie jeho majetkových
pomerov. K dojmológii otca, resp. jeho právneho zástupcu, ohľadne dohodnutého vstupu do konania

a následnej spolupráce intervenujúceho prokurátora s matkou, sa na tomto mieste obmedzili len na
konštatovanie, že tunajšia prokuratúra nerealizovala vstup do konania na základe podnetu matky, resp.
iného subjektu, ale z úradnej moci tak, ako jej toto oprávnenie vyplývalo z ustanovenia § 35 ods. 2 písm.
e) v čase vstupu platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, a tak, ako je
k tomu v desiatkach prípadoch každoročne realizovaných vstupov do konania vo veciach starostlivosti

súdu o maloletých. Vstupu prokuratúry do konania predchádzalo nahliadnutie do príslušného súdneho
spisu, ktorý súd prokuratúre predložil v rámci súčinnosti poskytovanej podľa § 37 ods. 1 zákona č.
153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Ani jeden z intervenujúcich prokurátorov,
ktorí sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zúčastňovali hlavných pojednávaní, sa osobne
nepozná so žiadnou z procesných strán, resp. ich právnymi zástupcami, taktiež sa s procesnými

stranami, resp. ich právnymi zástupcami nikdy, mimo pojednávacej miestnosti, nestretli, ani spolu
iným spôsobom nekomunikovali. Otázky intervenujúcich prokurátorov na strany konania vychádzali z
aktuálnej dôkaznej situácie. V tomto smere, otázka položená intervenujúcom prokurátorom matke na
pojednávaní konanom dňa 04.10.2018 v tom zmysle, či podľa názoru matky je maloletá K. s matkou
navrhovaným riešením situácie spokojná, bola vzhľadom na predmet konania plne legitímna, pričom v

ďalšompriebehukonaniapredsúdomprvejinštancietentosvojpostojtlmočilasúduajsamotnámaloletá.
V tomto kontexte možno už len poukázať na skutočnosť, že prokurátor po vstupe do konania vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých nemá postavenie mocensky nadradeného subjektu, rozhodujúceho o
právach, resp. povinnostiach účastníkov konania, ale je procesnou stranou s rovnakými procesnýmpostavením (procesnými právami a povinnosťami), ako ostatní účastníci konania. V tomto smere
spochybnenie nezaujatosti tunajšej prokuratúry chápu len ako prejav nespokojnosti otca s výsledkom
konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/124/2016-350 zo dňa 18.02.2020, ako vecne správny potvrdil,
alternatívne, aby tento v časti úpravy styku otca s maloletou K. zmenil tak, že otec má právo stretávať
sa s maloletou každý druhý týždeň od piatka poobede do pondelka rána, za súčasnej osobitnej úpravy
styku otca s maloletou v čase letných prázdnin.

13. Plnoletá dcéra (V.) sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania
uvádzanými odporcom v plnom rozsahu. Súhlasí s rozhodnutím súdu, ktoré bolo vydané 18.02.2020
a to v plnom znení tak, že odporca je povinný platiť výživné vo výške 350,- €/mesačne k jej rukám.
Má za to, že dôvody, ktoré uviedol odporca v odvolaní sú nepravdivé a zavádzajúce. Ak je záujem o
bližšie vyjadrenie k odvolaniu odporcu, je pripravená poskytnúť skutočnosti, kde dokáže, že odporca
klame. V prípade, že sa tento prípad znova otvorí a odporca bude naďalej robiť prieťahy v konaní, bude

trvať na výške výživného, ktoré určil prokurátor a to vo výške 450,- €/mesačne k jej rukám. Jej názor
je, že ak má odporca po 4 rokoch naďalej financie na výdavky spojené s týmto prípadom, a má taktiež
finančné prostriedky na živenie druhej rodiny, v ktorej sú 3 deti, má aj financie na to, aby platil vyššie
výživné, ako žiada v odvolaní. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje odvolanie odporcu
za neopodstatnené a má za to, že ide z jeho strany o prieťahy v konaní.

14. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania uvádzanými
odporcom v plnom rozsahu. K dôvodom odvolania uviedla, že poukazuje na morálny kredit odporcu.
Odporca poukazuje súdu svoje aktuálne usporiadané manželstvo, čo však nie je pravda. Odporca žije
v oddelenej domácnosti od manželky od začiatku ich manželstva. Nie je jasné prečo, nakoľko vlastní a

býva v 3-izbovom byte sám. Zároveň nemá byt doposiaľ zariadený pre svoje vlastné 2 deti. Izbu, ktorú
zariadil je len pre jedno dieťa a to mala byť podľa jeho slov iba K.. O V. nejavil záujem ani v čase po
rozvode a ani teraz. Odporca poukazuje na kompletnú rodinu, avšak ani teraz v jeho novom manželstve
nie je schopný pripraviť bývanie pre jeho novú rodinu. Manželka odporcu trávi noci u svojho manžela a
vlastné deti necháva samé doma. Podľa jej názoru toto nie je normálne manželstvo a zároveň to nie je

dobrý príklad pre K., ktorá vníma túto situáciu s počudovaním a môže to zanechať na nej do budúcnosti
pokrivený pohľad na manželstvo a rodinu. V čase po rozvode odporca hovoril priateľom, že sa matka
nechcela starať o maloletú K. a tak si ju zobral. V súkromnom rozhovore jej povedal, že chce K., pretože
nechce žiť sám, má s tým problém a chce ju aj kvôli svojej chorobe - M. W.. Odporca sa vyjadril, že po
rozvode po ňom „. B. I. a nebude mu mať kto pomôcť. Odporca mal problémy spojené s touto chorobou,

keď nie raz spadol, či už doma, na ulici, alebo v obchode. Matka má za to, nie je správne, aby odporca
využíval maloletú K. ako svoju opatrovateľku do budúcnosti. Ak má záujem o dcéru, dôvody majú byť
úprimné, z lásky a nie ako bianco šek do budúcna. Taktiež priateľom tvrdil, že matka má prerobený
celý byt, a preto K. nechcela, lebo by jej zavadzala. Matka uviedla, že byt má v pôvodnom stave, čiže
odporca neustále klame. V úvode rozvodového pojednávania sa odporca vyjadril, že nechce, aby matka

žila z jeho výživného a dôsledne sa vyjadril, že akonáhle docieli, že obe dcéry zostanú v starostlivosti
u nej, prestane na ne platiť iné výdavky (školská strava maloletej K., poistky obom dcéram, stavebné
sporenie, oblečenie a pod.). Z uvedeného vyplýva, že jeho častokrát opakovaný záujem o deti je iba z
vypočítavosti, nakoľko jeho dcéry sú jeho dcéry iba v čase, keď ich má v starostlivosti, ale akonáhle by
boli prisúdené matke, už o ne nemá záujem. Taktiež poberal od narodenia detí rodinné prídavky až do

dospelosti V. a za K. až do roku 2018. Akonáhle matka chcela aspoň jedny rodinné prídavky za dcéru,
keďže ich mali v striedavej starostlivosti, bolo jej povedané, že jej ich nedá, že nech nie je chamtivá.
Tu z toho je jasné, že mu vôbec nejde o dcéru K., ale skôr o peniaze, ktoré dostáva alebo mu zostanú,
keď bude platiť menej. Nakoľko odporca žije v predstave, že výživné, ktoré posiela obom deťom sú ich
hlavným príjmom a tieto peniaze využíva iba matka, zriadil staršej dcére V. osobný účet v peňažnom

ústave, v ktorom pracuje. Začal posielať výživné na ten účet z dôvodu, že dcéra V. je dospelá a má
na to plné právo. Nezabudol však uviesť seba ako spoludisponenta. Mal plný prístup k osobnému účtu
dcéry V. a kontroloval jej stav účtu. Ako dôkaz je, keď dcéru V. niekoľkokrát konfrontoval s tým, že prečo
neposiela výživné matka. Hoci tvrdil, že plne rešpektuje súkromie V., túto informáciu nemal odkiaľ vedieť,
iba tak, že jej kontroloval stav účtu. Dcéra V. jej peniaze preposiela na jej osobný účet, avšak v danom

období sa dohodli, že si má peniaze odkladať, nakoľko si chcela šetriť na výlet počas leta. Po návrate z
výletu jej peniaze poslala. Mala ich ako poistku. Matka ďalej uviedla, že ako bývalí manželia medzi sebou
nekomunikujú. Odporca s ňou nekomunikuje ohľadom detí, prázdnin, školy a pod. Všetky okolnosti rieši
výhradne iba s deťmi, najviac s maloletou K.. U matky sa nezaujíma o zdravotný stave detí. Dcéra V. mázrakový problém, ktorý sa neustále zhoršuje. Súčasná situácia sa dá spomaliť pomocou infúznej liečby,
ktorá si tiež vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Z jeho strany sa vôbec nezaujíma o to, ako ďalej V.
funguje, čo sa týka infúzii, nakoľko už nie je dieťa a nepatrí už na detské oddelenie na Kramáre ako

bolo tomu doposiaľ, kde je boli infúzie 2x do roka podávané. Je preto potrebné nájsť už ako dospelej
osobe očného lekára, ktorý danú chorobu pozná a vie s V. spolupracovať. Bohužiaľ táto diagnóza nie
je medzi lekármi tak frekventovaná na liečbu a hlavne infúzie sa nepodávajú priamo v ambulanciách,
čiže po zistení matky museli absolvovať aspoň vyšetrenie v očnom centre X.. Z. a infúzie si musia ešte
zabezpečiť mimo tohto centra, či vôbec bude ich môcť niekto V. podávať. Samozrejme, že infúzie si

musí sama hradiť. V. by chcela absolvovať operačný zákrok, ktorý by mohol zvrátiť jej zdravotný stav,
avšak podľa konzultácií s lekármi sa dozvedeli, že na Slovensku nie je možné danú operáciu vykonať.
Najbližšia krajina, kde sa dá operácia vykonať je Švajčiarsko, kde však náklady na celú liečbu presahujú
niekoľko desaťtisíc eur. Aj to je však zákrok, ktorý je vo vývoji a doteraz sa robila táto operácia iba
experimentálne. Podľa dostupných informácií sa dá očakávať úspešné zavedenie tohto druhu operácie
do praxe o niekoľko rokov. Nakoľko sa však odporca vyjadril, že ak bude existovať akákoľvek pomoc pre

dcéru V., urobí všetko preto, aby jej zdravotný stav zlepšil a zaplatí všetky náklady spojené s liečbou.
KebysazaujímalozdravotnýstavsvojejdcéryV.,takbytonepovedal,pretože,akomatkaužspomenula,
náklady na túto liečbu sa hýbu v desiatkach tisícoch eur. A keďže nemá podľa jeho tvrdení financie,
nebude mať zrejme ako uhradiť tak nákladnú liečbu. V. má taktiež stravovací problém - H.. Táto choroba
je spojená so zvýšenými nákladmi na potraviny Z. T. Y.. V čase manželstva s odporcom kupovali H.

chlieb a potraviny pre V., ktoré v určitom množstve nechávali u rodičov matky (V. a K. starých rodičov).
Dôvod bol ten, že chceli, aby aj u starých rodičov mala V. svoje špeciálne potraviny. Odporca pýtal od
jej rodičov peniaze za tieto potraviny a po konfrontácii s ním to odôvodnil, „. V. G. R. O., I. B.. Matka
má za to, že nezáujem o deti sa zo strany odporcu prejavuje aj v iných situáciách. Čo sa týka dcéry
V., nemá absolútne záujem o jej osobný život. Má priateľa rok a pol doteraz neprejavil žiadny záujem o

zoznámenie. Čo sa týka dcéry K., neustále ju nútil do krúžkovej činnosti v jej voľnom čase. Častokrát to
odôvodňoval tým, že nechce, aby K. bola „Y. F. V. M.. Z veľkej časti nechodenia V. na krúžky môže aj
jej zdravotný stav. Odporca je veľmi zvláštnej povahy, čo sa nie raz premietlo aj do jeho správania voči
okoliu. Odporca prejavoval počas celého manželstva despotické správanie, ktoré sa nieslo v duchu „Č.T.
B. V., G. B.. Toto správanie sa prenieslo aj do času po rozvode. Nepočúva svoje deti a vyjadruje sa, že „.

I. W. svoj I.. Z uvedeného vyplýva, že odporca nemá záujem o výchovu detí, ale chce ich vlastniť a držať
pevnú ruku nad nimi. Napokon, neustále robí rozdiely medzi obomi dcérami. A dôležité je tiež spomenúť
aj vzťahy odporcu k obom deťom a naopak. Jeho despotické správanie sa premietlo do strachu K. voči
nemu. K. sa bojí povedať svoj názor, nakoľko odporca nikdy neakceptuje rozhodnutie K.. Vždy musí byť
ako povie on, neberie do úvahy názory K.. Odporca sa často vyjadruje, že „. I.Ú. W. svoj I.. K. sa veľakrát

vyjadrila, že nechce k otcovi chodiť či už na víkendy alebo predĺžené víkendy, ale odporca neakceptuje
jej rozhodnutie a dostáva K. pod tlak, kedy jej volá niekoľkokrát denne a zisťuje, prečo nechce prísť.
Hoci mu K. vždy vysvetlí prečo, neustále ju kontaktuje a dožaduje sa vysvetlenia a následne aj toho,
aby K. išla k nemu, aj keď sama nechce. K. sa osobne rozprávala s odporcom a povedala mu, že
nechce striedavú starostlivosť a vyjadrila sa tak, že ak súd rozhodne o striedavej starostlivosti, nebude k

odporcovi chodiť vôbec. Aj napriek výslovnému želaniu K. však odporca trvá na tom, aby bola K. zverená
do striedavej starostlivosti. Absolútne nerešpektuje prianie K. a matka sa obáva, že pokiaľ súd rozhodne
o striedavej starostlivosti, K. môže spraviť nejakú hlúposť, nakoľko sa pred sestrou V. vyjadrila: „.G. M.
W. E. L., F. N. O. B., Ž. G. I. H.?“. Matka taktiež uviedla, že otec v minulosti narúšal súkromie detí.
Obom dcéram chodil do mobilu, kontroloval internet a sociálne siete, musel mať prístupové heslá ku

komunikačným kanálom. Tak isto odporca kontroloval aj matkin mobil. Akonáhle bývala K. u odporcu a
volávala s matkou, odporca stával pri nej a počúval celý rozhovor. Veľakrát sa K. vyjadrila, že nemôže pri
volaní hovoriť, čo neskôr prezradila, že je to z dôvodu, že odporca odpočúva. V minulosti taktiež chodil
do kúpeľne obom dcéram a sledoval ich. V. mala 18 rokov, keď chodil do kúpeľne počas jej hygieny. Aj
napriek jej upozorneniam s tým neprestal. Tiež jeden z dôvodov, prečo V. nechce navštevovať odporcu.

K. do min. 10 roku chodil kúpať a umývať. Aj napriek upozorneniam zo strany matky, že sa to dievčatám
nepáči v tom pokračoval a argumentoval to tým, že je otec, on môže. Po byte sa prechádzal nahý, bez
spodného prádla a argumentoval tým, že mu je teplo. Po upozornení od V., že či si odporca myslí, že je to
správne pre výchovu jej a K., odporca odpovedal „. V. G. I., V. V. G. V.. Matka taktiež uviedla, že odporca
neprejavuje žiadnu dôveru voči deťom, čo dokazuje skutočnosť, že obe dcéry nemajú kľúče od jeho

bytu. Odporca to odôvodnil tým, že majú k nemu chodiť iba v čase, keď je on doma. Nakoľko K. končí v
škole skôr ako odporca v práci a zároveň jej odmieta dať kľúče od bytu, je neakceptovateľné, aby bola
K. zverená do striedavej starostlivosti tak, ako to navrhuje odporca. Najnovším dôkazom jeho ignorácie
o starostlivosť o K. je to, že dňa 08.07.2020 sa odporca vybral aj s novou rodinou na rodinný dom jehoterajšej manželky do obce Cerová. K. nechal v Bratislave, nedal jej kľúče od bytu. Nechal jej 10,- € na
celý deň na stravu. Absolútna nezodpovednosť z jeho strany. Bolo to v čase dvoch týždňov, kedy má byť
K. u odporcu v rámci prázdnin. Odporca absolútne zanedbal starostlivosť o K. v daný deň. Keď ho matka

chcela konfrontovať, vypol si mobilný telefón a len po K. odkázal, že čo sa také strašné stalo. Matka
zdôraznila, že jeho nová manželka má kľúče od bytu! Viac dôveruje „. T.“. ako vlastným deťom. Keďže
odporca nežije v spoločnej domácnosti s jeho terajšou manželkou, je jasné, že v prípade, že by dal kľúče
K.,bolabyhladná,pretožejelakomýnajedlo.Matkaďalejvrámcisvojhoodvolaniauviedla,žečosatýka
staršej V., jeho správanie voči nej je ignorantské. V čase, keď bola V. v maturitnom ročníku, konala sa

jej stužková slávnosť. Po včasnej dohode medzi odporcom a V. zišiel taký výsledok, že odporca prispeje
V. na náklady spojené so stužkovou slávnosťou (prenájom miestnosti, šaty, účes a pod.). Samozrejme
sa náklady delili medzi oboch rodičov. V. stužková slávnosť sa konala koncom roka 2018 a doteraz jej
dohodnutú sumu nedal. Vyjadril sa, že „na Č. M. V. B. na Š. F. Ú.?; W. M. B. na F. Š. M. U. (B.. M. Š. W. X
preG.B.X.,N.O.V.N.V.E.K.);Ž.M.W.X.K.Š.,N.X.I.;Ž.O.G.Š.V.G.F.G.V.O.Č.B.F.B..“.Ztýchto
vyjadrení odporcu má matka za to, že nielen nemá záujem o V., ale má potrebu aj zosmiešňovať ju,

urážať ju, dehonestovať ju a zľahčovať jej zdravotný stav. Matka v rámci svojho odvolania poukázala na
to, že otec nielen vnáša neistotu medzi obe dcéry tým, že neustále naťahuje tento proces, robí rozdiely
aj v iných sférach. Odporca má svoj osobný život veľmi poškodený a jeho vzťahy s jeho vlastnou rodinou
sú na bode mrazu. Po smrti jeho otca sa vyjadril, že nebude platiť peniaze na hrob otca a pýtal sa matky,
či by ho mohol pochovať do hrobu jej rodičov (doteraz žijú). Po odmietnutí z jej strany uložil urnu svojho

otca do pivnice a podľa dostupných informácií tam je doteraz. Odporca si svojich rodičov nevážil a dlhé
roky nedovolil V. a K. spoznať svoju druhú starú mamu, či svoje tety - sestry odporcu. Pre neho jeho
vlastná rodina podľa jeho slov „. U. X.. Tieto vzťahy sa premietajú aj do výchovy K., kedy sa ju snaží
izolovať od matky, ale najmä od sestry V.. O V. nejaví absolútny záujem mimo narodenín alebo Vianoc.
Kontaktuje ju veľmi minimálne, na dovolenky berie iba K.. Odporca manipuluje K., očierňuje matku alebo

V. a najnovšie sa vyjadril, že prečo by sa mal o V. zaujímať, keď ona má svojho priateľa? Nech sa stará
on. Ďalším dôkazom rozdielneho správania sa odporcu voči dcéram je aj to, že odkedy kúpil odporca byt
v blízkom susedstve, nebol schopný zaobstarať posteľ pre V.. Hoci zariadil izbu pre K., aj tak musela K.
spávať s odporcom v manželskej posteli a to aj v čase, keď je u odporcu jeho terajšia manželka. Odporca
si stráži každé euro, čo sa odzrkadľuje aj vo výdavkoch na výletoch. V súčasnosti V. už nechodí na výlety,

nakoľko ju odporca nevolá. V minulosti však nútil deti jesť to, čo povedal on. Hoci to dcéram nechutilo,
odbil ich „., Y. S. T. G. I.. Nikdy im nekúpil to, čo chceli deti, ale to, čo chcel on. Opäť nerešpektovanie
vôle detí. V súčasnosti sa toto správanie prenáša iba na K. a deti jeho terajšej manželky, kedy podľa
slov K. vydeľuje stravu deťom, pričom on sám nehľadí na to, koľko zje. Matka má za to, že u otca sa
prejavujedespotickésprávanieajvinýchsituáciách,ktorémázapotrebupopísať.Včase,keďsiodporca

kúpil nové auto, zakázal K. o tom matke hovoriť. K. takisto vedela o svadbe odporcu, ktorú mala tiež
zatajiť. Dokonca sa jej vyhrážal, že si to s ňou vybaví, pretože matka a V. to zistili. Matka zdôraznila, že
informáciu od svadbe odporcu nemali od K.. Aj samotná K. sa dozvedela, že je odporca ženatý až po
takmer po 2 týždňoch po svadbe. V. bola konfrontovať odporcu a počula, ako kričí na K., že prečo im
to povedala. K. bola nútená im klamať o krokoch odporcu. Pri konfrontácii odporcu s V. sa vyjadril, že

jemu je jedno, ak bude mať V. deti, že jeho to nezaujíma. Neustále tlaky na K. zo strany odporcu nútia K.
selektovať, čo môže povedať a čo nie. Nechce klamať matke a ani sestre, avšak po vyhrážkach zo strany
odporcu ich klamala. Strach prevýšil poctivosť. K. žije v prítomnosti odporcu pod neustálym tlakom,
vyhráža sa jej. Matka uviedla, že odporca núti K. navštevovať školskú jedáleň za účelom obedov aj
napriek tomu, že K. školská strava nechutí. K. prichádza vo veľkej miere domov hladná, pretože odmieta

jesť v škole a taktiež jej tá porcia nestačí. Keď matka konfrontovala odporcu s tým, že sa zbytočne
vyhadzujú peniaze za školskú stravu, nakoľko K. tam odmieta jesť, odvrkol, že bude tam jesť, pretože
aj on jedol, keď bol študent a stačilo mu to. Čo sa týka stravovania u odporcu, K. má pevne stanovené
časy obedov, večier. Odporca určí čas, kedy sa bude jesť a potom povie „. M. E.. Neprihliada na to,
že K. by si dala ešte nejaký jogurt, či dezert. Bez opýtania nemôže ísť do chladničky, má zákaz. K. to

častokrát argumentuje tým, že je tučná a mala by viac športovať. Pre XX ročné dievča vo vývine, ktoré sa
snaží vyzerať najlepšie ako vie, pretože je vo veku, kedy sa prejavuje puberta, sú to slová, ktoré hlboko
zranili K.. K. po týchto slovách prestala jesť, začala držať diétu a cvičí. Po rozhovore matky s K. od tohto
ustúpila. Odporca neustále preukazuje, že mu nejde vôbec o zdravie detí, ako tvrdí, ale o vlastníctvo
a peňažnú stránku veci. Odporca nedovoľoval u neho doma tráviť K. čas tak ako by chcela, napríklad

sledovaním programov v TV. Podľa odporcu sú všetky programy, ktoré chce K. pozerať „. a nedovoľoval
jej ich pozerať. Matka uviedla, že ona a obe dcéry sa vedia vždy dohodnúť a nikdy nezakazuje ani jednej
pozerať, čo chcú, samozrejme s prihliadnutím na vek K.. Takisto trávi čas s dcérami tak, ako oni chcú.
Odporca za celú dobu manželstva neprejavoval žiadny záujem o voľnočasové aktivity či už s ňou alebos deťmi. Vždy bolo všetko drahé, aquaparky, kúpaliská, kiná, či ďalšie programy neprichádzali do úvahy,
pretože všetko je podľa odporcu drahé. Ak sa už stalo, že išli výnimočne na kúpalisko, či do kina, jedlo
si deti museli deliť, pričom on sám sa nedelil s nikým. Keď si po rozvode našiel novú partnerku (teraz

už manželku), zrazu peniaze má na všetko. Výlety, bicyklovanie, aquaparky, dovolenky a pod. už nie sú
prekážkou. Do týchto aktivít však zapája výlučne K., ale len iba ako spolukonateľku programu, pretože
všetky plány robí odporca výlučne s terajšou manželkou a jej deťmi. K. sa musela prispôsobovať, aj keď
sa stalo, že nejaký program absolvovať nechcela. Všetok svoj čas odporca venoval deťom jeho terajšej
manželky, K. sa musela prispôsobovať. Keď bola K. u odporcu, ten jej určoval, s kým sa môže rozprávať,

zakazoval jej stretávanie sa s kamarátkami, mohla sa baviť iba s deťmi jeho manželky. Dôkazom týchto
tvrdení sú slová K. kamarátiek, ktoré sa nie raz sťažovali, že sa im K. neozýva, keď bola u odporcu. Z
uvedeného vyplýva, že odporca K. izoloval od svojich kamarátov, čím trpel K. vývoj a socializácia. Keď
je K. u matky, stretáva sa s kamarátkami, môže navštevovať starých rodičov. Dcéra V. sa vyjadrila, že
sa odporca vysmieva, že trávia čas iba doma, pretože na to nemá financie. Samozrejme, že program a
aktivity pre obe deti robí matka v rámci svojich možností. Odporca má zrejme veľa peňazí, keďže hodnotí

starostlivosť na základe financií vynaložených na robenie programu. Odporca matku v odvolaní obviňuje
z manipulácie prokurátora, nakoľko uviedol, že sa osobne poznáme, čo nie je pravda. V tomto smere
matka uviedla, že zvažuje trestné oznámenie na odporcu za krivé obvinenie, urážku na cti a hanobenie
dobrého mena. Naopak chce uviesť, že odporca v čase, keď boli obe dcéry prisúdené matke, kontaktoval
svojho kamaráta s tým, že sa mu nepáči rozhodnutie súdu, a či nemá kontakty na výmenu sudkyne.

Zároveň sa ju snažil právny zástupca odporcu uplatiť a to tou formou, že odporca bude platiť výživné, aké
si povie, ale K. musí byť zverená do striedavej starostlivosti. Týmto matka chce poukázať na nemorálne
správanie odporcu, ktoré dokazuje aj v ostatných bodoch tohto vyhlásenia. Všetky uvedené body vie
dokázať či pri výsluchu, fyzickými dôkazmi, alebo aj pri výpovedi oboch dcér, či ďalších príp. svedkov.
Z týchto dôvodov nesúhlasí s odvolaním odporcu a trvá na rozhodnutí Okresného súdu Bratislava IV

zo dňa 18.02.2020.

15. Otec sa vyjadril k vyjadreniu jeho plnoletej dcéry V. a uviedol, že plnoletá dcéra hneď v úvodnej časti
svojho vyjadrenia vyhlasuje, že súdom určené výživné na jej osobu vo výške 350,- € pokladá za rozumný
kompromis. Inak povedané, súdom určená výška výživného je pre ňu postačujúca. Jej pobúrenie z

postupu otca, teda nie jej odôvodnené potreby či nutnosť, ju vedie (zloba, hnev) k presvedčeniu, že
výška výživného, určená súdom, nie je postačujúca, a preto svojim vyjadrením k odvolaniu sa k otca,
teda nie odvolaním sa proti rozhodnutiu súdu, aj čím deklaruje správnosť jeho rozhodnutia, tiež deklaruje
požiadavku pre súd druhej inštancie, určenie výšky výživného v akej ju požadovala Okresná prokuratúra
(ďalejaj„OP"),ktorá,akosaalevkonanípreukázalo,jezaujatá,čoprokuratúranevyvrátilaanivosvojom

vyjadrení sa k odvolaniu otca. Otec uviedol, že aj keď jej návrh na zvýšenie výživného je len dôsledkom
jejnedôvodnéhohnevunaotca,ktorýpodanímodvolanialenvyužívasvojelegitímneprávo,dôvodyktoré
uvádza v bode 1 svojho vyjadrenia, a teda že jej zdravotný stav si vyžaduje zvýšené náklady ako napr.
za tzv. infúzie, ktoré by mala v roku absolvovať 6 krát, aj keď otec má vedomosť, že infúzie podávané
V., sa v roku podávajú len dvakrát, s nákladom 20,00 € za jednu infúziu, čo je, pri akceptovaní tvrdení

V., 120,00 € ročne (mesačne 10,00 €), nemá V. také výdavky, ktoré by pri svojom : mesačnom „. cez
570,00 € mesačne, nedokázala zvládnuť za predpokladu, že by infúzie neboli hradené zo zdravotného
poistenia. Uvedené ale na pojednávaní V. nespomínala, a k odvolaniu nepredložila žiaden doklad, dôkaz
preukazujúci nutnosť absolvovania toľko infúzií za rok. Čo sa týka jej výdavkov na H. stravu, otec sa k
výdavkomnaňupodrobnevyjadrilnapojednávaniach,súdpriurčovanívýškyvýživnéhozohľadnilajtieto

zdravotné problémy V., hoci, zrejme nedostatočne vyhodnotil. Otec si aj toho času stojí za tým, že V. nie
je odkázaná, nemusí pri presúvaní sa mestom využívať taxíky, ak je bežné, že MHD využívajú aj osoby
s horším zdravotným stavom zraku, dokonca aj takých, ktorý používajú bielu paličku. V. ani tieto výdavky
na taxi súdu nikdy nepredložila, hoci keby aj tak urobila, doklad za taxislužby sa dá ľahko zohnať. Otec
taktiež uviedol, že plnoletá dcéra snaží súd presvedčiť o nutnosti určenie vyššieho výživného než o akom

rozhodol súd aj preto, lebo niekedy v budúcnosti bude V. študovať „. Š. hoci mala problém i zmaturovať.
Keď sa otec V. pýtal, či by chcela študovať vysokú školu a akú, nevedela sa vyjadriť, preto jej vyjadrenia,
iste písané rukou jej matky, o tom, ako sníva sen o vysokej škole sú účelové. Aj vyjadrenia charakteru,
ako súkromná škola poskytuje individuálnejší prístup „. J. E. B. Š., B. B. V. T., Č. B. B. pre Š. F. pre G. T. F.
V. V. sa javia ako prázdne, či naučené frázy. Otec uviedol, že nie je správca žiadnych nehnuteľností, ani

žiadnych dvoch bytov, a to iste platí aj o jeho manželke, s ktorou sa zosobášil v januári 2019. Otec nemá
žiaden majetok, ktorý by mu vynášal akékoľvek peniaze. Trojizbový byt, ktorý si kúpil až po polroku po
rozvode s matkou, a ďalšieho polroka ho rekonštruoval. Na kúpu použil hypotekárny úver, ktorý stále
spláca a bude ho splácať do dôchodku. Nejedná sa o nedôvodný výdavok, pretože podmienkou riadnejrealizácie a uplatnenia sa v spoločností, je na prvom mieste riadne bývanie, potom práca. Otec nemá
iné nehnuteľnosti, len tento byt ktorý kúpil preto o veľkosti troch izieb, lebo v čase jeho kupovania súd
schválil medzi rodičmi rodičovskú dohodu, predmetom ktorej bolo zverenie detí do striedavej osobnej

starostlivosti (ďalej aj „SOS") oboch rodičov vo dvojtýždňových intervaloch. Matka V. má tiež 3-izbový
byt, a otec nikdy na bývanie matky nepoukazoval ako na nadštandard, hoci po odsťahovaní sa otca
do svojho bytu si ho takmer kompletne matka zrekonštruovala, čo nestálo málo peňazí. Manželka otca,
má tiež vlastný byt, má G. deti, s ktorými v tomto byte býva. Manželkine deti sú zverené do jej osobnej
starostlivosti, na ktoré platí výživné jej bývalý manžel. Manželka otca riadne pracuje. Je vylúčené, že by

na výživu manželkiných detí otec akokoľvek prispieval. Manželka otca bola obdarovaná svojou matkou
jej rodinným domom, ktorý po rozvode so svojim manželom v rámci vyporiadania BSM dohodu zo dňa
27.04.2020, nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, z celkových troch rodinných domov, preto jej
bývalý manžel vyplatil aj vyrovnací podiel. V tomto rodinnom dome býva matka manželky otca, ktorá dom
užíva a za tým účelom financuje aj jeho rekonštrukciu s jej bývalým manželom vyplateného vyrovnacieho
podielu. Na rekonštrukciu rodinného domu manželky otec nikdy nijako neprispieval ani neprispieva.

Matka túto genézu majetkových vzťahov veľmi dobre pozná. Je veľká „. s bývalým manželom manželky
otca, ktorý sa zase veľmi kamaráti so svojim bývalým svokrom, ktorý manželku otca obviňuje, že na
vyporiadanie BSM bola jeho manželka nahovorená manželkou otca. S tvrdením dcéry V., že jej otec
má v prvom rade využívať svoje finančné prostriedky na uspokojenie potrieb vlastných detí sa otec
stotožňuje, a týmto názorom sa aj riadi. Dcéra V. v rámci svojho vyjadrenia otca osočuje, označuje ho

za klamára, za vypočítavého, a peniaze, ktoré V. platí mimo určenej výšky výživného, V. opisuje ako
falošnú snahu otca o jej starostlivosť. Podpísať niečo takéto, dospelou osobou, ktorá je svojim otcom
morálne, ale aj finančné podporovaná vo výške takmer polovice platu jej matky, dokáže len málokto. Len
ťažko sa dá vyjadriť slovami, opísať charakter jedného mladého človeka, ktorý takto označuje jedného
zo svojich rodičov. V. tvrdí, že peniaze, ktoré sú v otcom predloženej tabuľke uvádzané v kalendárnom

mesiaci august 2019, sú darom jej otca k jej narodeninám. Len ťažko sa hľadajú správne slová na tieto
klamstvá V. vo výchove jej matky, ale najvýstižnejšie bude asi konštatovanie toho, že V. zrejme ani nevie
kedy sa narodila. V. v auguste narodeniny neoslavuje.. Otec trvá na tom, že peniaze, ktoré sú v tabuľke
za august 2019 označené ako peniaze na výlet do Talianska, boli V. zaplatené na výlet do Talianska.
Ak sa s tým V. nedokáže vyrovnať a peniaze 300,00 € stále pokladá za vytváranie si alíb jej otcom na

preukázanie jeho vyšších výdavkov na ňu, nech mu ich teda vráti, číslo účtu vie! Ani otcovi sa peniaze
„. Y. G. E. I., a na to aby slušne zarobil, nie je v práci predpísaných 3 a pol hodiny. Vždy je to viac, 10
až 12 hodín denne. Ak V. tvrdí, že peniaze na výlet do Talianska jej dal jej priateľ, otec je rád, že má
jednak solventného priateľa, a teda zrejme takého, ktorý sa o ňu dokáže do budúcna postarať, ktorý jej
peniaze na výlet dal pre jej úspešné zvládnutie maturity. Bolo by možno vhodné, aby sa o V. dosiahnuté

úspešné zvládnutie maturitných skúšok podelila aj so súdom, priložením maturitného vysvedčenia k jej
„. vyjadreniam sa na adresu svojho otca. Otec uviedol, že je pravda, že po ukončení súdneho konania,
pre veľký nezáujem V., otec V. netelefonuje každý týždeň, teraz je to tak raz za dva či tri týždne. Tvrdenie
otca,žeV.nadovolenkunezoberie,ženiejenarade,nemávoľnémiestovaute,niejepravda.Vyjadrenia
V., ale tiež niečo dokazujú. V., podľa názoru otca nielenže poberá invalidný dôchodok vo výške 220,00

€, je nespokojná s 350,00 € výživného, teda mesačne spolu až 570,00 €, v podstate bez akéhokoľvek
pričinenia, neváhala by cestovať z jednej dovolenky na druhú, zase len bez jej pričinenia, či prejavu
vďaky. Isteže, jedná sa predsa o osobu, ktorá ešte stále navštevuje školu, aj keď ide o tzv. nadstavbu
strednej školy. Nemožno ale opomínať jej správanie voči otcovi, ktorého neváha diskreditovať, osočovať
ho, nazývať ho vypočítavým klamárom a pod., teda pred súdom sa o ňom nelichotivo vyjadrovať, ale

na druhej strane od neho vyžadovať plnenia, ktoré nakoniec odmieta. Otec sa nikdy pred dcérou K.
nevyjadroval, že V. na dovolenku nezobral preto, lebo má priateľa, ktorý sa má o ňu postarať alebo nie
je dôvod ju na dovolenku brať. Je to len výmysel dcéry V., ktorý nie je ničím podložený, ale V. svojho
otca aj v tejto súvislosti označuje za klamára, ktorý len zavádza súd. Tým, že sa otec oženil so ženou,
s ktorou má tri roky vzťah pred ich sobášom, dokazuje to, čo otec vždy tvrdil, a teda že je rodinný typ.

K invektívam V., či skôr jej matky k tomu, že uprednostňuje iba K. sa otec vyjadrovať nebude. Otca len
mrzí, že aj napriek tomu, že V. má mesačne až 570,00 € je s tým nespokojná, a navyše, na svojho otca
nemá jedno jediné pekné slovo, ale naopak.

16. Otec sa vyjadril aj k vyjadreniu matky a uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní, v ktorom

tvrdí, že najlepšia starostlivosť pre deti je striedavá osobná starostlivosť, tak aby každé dieťa bolo v
starostlivosti každého z rodičov v rovnakom rozsahu, ktorý jediný spôsob starostlivosti dokáže deťom
zabezpečiť poskytnutie potrebných výchovných metód tak od matky ako aj otca, aby v budúcom živote,
potom, ako si takéto deti založia rodinu, nechýbal im pri výchove tak mužský, ako aj ženský vzor.Otec sa o maloletú K. viac ako pol roka staral sám, bez toho, aby sa matka o ňu zaujímala, resp.
požadovala, aby striedavá osobná starostlivosť určená súdom bola realizovaná, neskôr bola striedavá
osobná starostlivosť realizovaná, no potom matka rozhodnutie súdu začala ignorovať, a maloletú otcovi

odmietala do striedavej osobnej starostlivosti odovzdávať, tvrdiac, že si to tak želá maloletá, čo však
nie je pravda a z jej vyjadrení, či už pred kolíznym opatrovníkom, alebo pri iných pohovoroch, výlučnú
starostlivosť matky, hoci nepriamo, odmietala, napr. aj tým, že pri pohovoroch sa k spôsobu starostlivosti
rodičov odmietala vyjadrovať, nakoľko o starostlivosť u otca mala záujem, no na druhej strane sa bála
prísnosti svojej matky, čo bol dôvod, prečo sa spočiatku o spôsobe jej starostlivosti odmietala vyjadrovať.

Nakoniec matka svojou prísnosťou a direktívnosťou dosiahla, aby pred tzv. znalcom Z., vypovedala
tak, že by bola radšej v starostlivosti matky. Takto to znalec aj ustálil. Znalec ale neuviedol žiadne
relevantné dôvody, ktoré by striedavú osobnú starostlivosť vylučovali. Zistenie, že dieťa by bolo radšej s
jedným či druhým rodičom, v posudzovanom prípade maloletá K. s matkou, nie je relevantný dôvod na
zrušenie striedavej osobnej starostlivosti. Je prirodzené, že o dieťa sa starajú obaja rodičia v rovnakom
rozsahu. Ak ale súd rozhodne, že bude zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, potom

dieťa odníma zo starostlivosti druhému rodičovi a svoje rozhodnutie potom musí súd odôvodniť tak,
aby preukázal, že odňatie dieťaťa zo starostlivosti jedného z rodičov je pre dieťa najlepší záujem, čo
však súd v posudzovanom prípade neurobil. Aj keby sa mohlo zdať, že dieťa odmieta striedavú osobnú
starostlivosť, čo je v posudzovanom prípade vylúčené vzhľadom k tomu, že otec sa o maloletú K.
staral viac ako pol roka bez matky, sám, bez toho aby maloletej matka chýbala, ale aj bez toho aby

maloletá chýbala matke, ktorá maloletá K. nakoniec aj odmietala k matke od otca odísť, nakoniec sa
musela prispôsobiť rozhodnutiu súdu, aby otec maloletej nemal problém. Aj v takých prípadoch, ak
dieťa nesprávnym prístupom k jeho výchove preferenčným rodičom, nevedie dieťa k potrebe stýkať sa
s druhým rodičom vo vyváženom rozsahu, a dieťa bude navonok preferovať preferenčného rodiča, je
nutné aby sa dieťaťu vysvetlilo, čo je pre také dieťa v najlepšom záujme, a niekedy aj vysvetlilo, že

názor preferenčného rodiča nie je správny a pre maloleté dieťa v najlepšom záujme. V ostatnom sa otec
pridržiava svojho odvolania. Rozhodnutie súdu je prejavom toho, že v najlepšom záujme maloletej je aby
sa so svojim otcom nestretávala vo vyváženom rozsahu, preto jeho rozhodnutie je zlé, nezákonné. Otec
má za to, že výška výživného, určená súdom až na sumu 350,- €, nezodpovedá zákonným kritériám
upraveným v § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, preto je nutné ho znížiť tak, ako to otec navrhuje v odvolaní. Otec

sa nestotožňuje s ničím nepodloženým názorom matky, že otec financuje deti svojej manželky, pretože
manželka otca riadne pracuje, a na svoje deti ich biologický otec výživné riadne platí. Deti manželky
otca nie je nutné dotovať. Neprimeraným zvýšením, otec nedokáže viac deťom platiť aj iné výdavky,
okremvýživného,hocijepravda,žemaloletejK.stáleuhrádzavýdavkysúvisiacesozubnýmstrojčekom,
pretože matka sa na financovaní tejto pomôcky odmieta podieľať.

17. Otec sa vyjadril aj k vyjadreniu okresnej prokuratúry a uviedol, že s názorom intervenujúcej okresnej
prokuratúry vo veci starostlivosti o maloletú sa možno stotožniť len v tom, že súd musí pri rozhodovaní
o zmene výkonu rodičovských práv a povinností prihliadať vždy len na najlepší záujem maloletého
dieťaťa. Okresná prokuratúra tvrdí, že súd sa pri rozhodovaní priklonil k záverom zistením tzv. znalcom

Z., avšak tento vo svojich záveroch neuviedol nič, čo by závery prijaté súdom, odôvodňovali. Otec
má za to, že je potrebné poučiť aj intervenujúcu okresnú prokuratúru, že len tvrdenie znalca, že
maloletá viac inklinuje v posudzovanom prípade k matke, nie je relevantným dôkazom a také vyjadrenie
nemôže byť podkladom pre záver znalca, že pre zdravý vývoj maloletej je dôležité, aby bola zverená
do osobnej starostlivosti matky. Taký názor je arbitrárny, vyslovený od „. M.. Znalec nezistil žiadne

také skutočnosti, ktoré by akokoľvek spochybňovali rodičovskú spôsobilosť otca, ale čo je i dôležité,
ani také skutočnosti, ktoré by preukázali, že ponechanie, zverenie maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti nie je v najlepšom záujme maloletej. To isté platí aj o vyjadrení sa maloletej, ktorá pod
vplyvom matky, ako preferenčného rodiča uviedla, že by bola radšej v osobnej starostlivostí matky,
nemôže byť podkladom pre zrušenie striedavej osobnej starostlivosti, pretože ani takéto vyjadrenie

relevantným spôsobom neodôvodňuje rozhodnutie súdu, že zrušenie striedavej osobnej starostlivosti
môže mať negatívny dopad na jej všeobecný rozvoj a nie je v jej najlepšom záujme. Otec v rámci
svojho odvolania zdôraznil, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti
obidvoch rodičov, a ak to nie je možné potom toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady,
okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. A je presvedčený, že ten

druhý rodič je dobrým rodičom. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len
vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať
do záujmu dieťaťa. Súd nemusí takéto dokazovania vykonávať, ak je nesúhlas rodiča založený len na
zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Ak pôjde o tento iracionálny, či nepreskúmateľnýdôvod, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá
negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase postaviť rozhodnutie, ktorým
návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nevyhovejú. Opačný postup je totiž v rozpore

so základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa čl. 36 Listiny, a súčasne zásahom
nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa čl. 32 ods. 4 Listiny, ale
aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť, podľa toho istého článku Listiny.
Súd svoje rozhodnutie neodôvodnil, že nesúhlas matky, či nie celkom jednoznačný súhlas utláčaného
dieťaťa, spočíva v dôvodoch, ktoré preukázateľne majú negatívny vplyv na záujem dieťaťa, a preto súd

nemohol, resp. nemal o čo svoje rozhodnutie oprieť, lebo v konaní nevyšli najavo také skutočnosti či
dôvody, ktoré by negatívne zasahovali do záujmu maloletej. Žiaľ, ani okresná prokuratúra sa s vyššie
uvedenými skutočnosťami nevyporiadala, hoci uvádza, že jej intervencia do predmetného poručenského
sporu je len náhoda, čo nie je pravda, nakoľko nedovolená spolupráca s matkou maloletej bola v konaní
preukázaná a do toho času nevyvrátené, o čom existuje aj zvukový záznam. Čo sa týka vyjadrenia sa
prokuratúry k výške určeného výživného, s ktorým sa samozrejme okresná prokuratúra stotožňuje, ani

s takým názorom zaujatej okresnej prokuratúry nemožno podľa otca súhlasiť. Okresná prokuratúra sa
odvoláva na majetkové pomery otca, ktoré sú podľa nej vysoko nadpriemerné. Okresná prokuratúra
ale neudáva, z čoho vysoko nadpriemerné majetkové pomery otca pozostávajú. Ak by to ale okresná
prokuratúra uviedla, nemohla potom niečo také tvrdiť, uviesť, ale ani to, že otec sa odvoláva na platenie
hypotekárneho úveru za svoj byt. Otec má za to za to, že zo strany okresnej prokuratúry sa jedná o

nekvalifikované vyjadrenie, ktoré nemá oporu v platnej legislatíve a pod. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča, ale súd má právo neprihliadať iba na také výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť, ostatné, či iné zohľadniť musí, ako existenčné. Platenie hypotekárneho úveru je nevyhnutným
až existenčným výdavkom. Na druhej strane, ak otec nebude hypotekárny úver splácať, byt mu banka
zoberie, stane sa bezdomovcom, príde o prácu, bude platiť výživné vo výške cca 30,00 €. Nepriamo

povedené, takáto môže byť predstava zaujatej okresnej prokuratúry. Otec v rámci svojho vyjadrenia
taktiež uviedol, že výška výživného a jej percentuálne vyjadrenie k príjmu otca sa môže vyčísľovať
po odrátaní minimálne najväčšieho mesačného nákladu otca, t.j. hypotekárneho úveru. Takže výživné
určené súdom nepredstavuje cca 30 % príjmu otca, ale oveľa vyššiu percentuálnu hodnotu, pretože
od jeho príjmu je nutné odrátať výšku mesačných platieb hypotekárneho úveru. Okresná prokuratúra

taktiež, nelogicky uvádza, že vysoké majetkové pomery otca, inak rovnajúce sa majetkovým pomerom
matky, čo okresná prokuratúra za vysoké majetkové pomery už zrejme nepokladá, pretože ako otec,
tak aj matka majú rovnako veľký 3-izbový byt, by mali spočívať, žiaľ iba v jeho 3-izbovom byte a aute
starom šesť rokov. Auto si otec kúpil z finančných prostriedkov vyporiadania BSM, keď otec nechal
matke byt len za 20 tis. eur. V čase kúpy 3 - izbového bytu, boli vtedy maloleté deti rodičov zverené do

striedavej osobnej starostlivosti, a v byte otca bývali obe deti rodičov, okrem K., tá u otca bývala prvých
sedem mesiacov po odsťahovaní sa do svojho bytu, permanentne. Preto si otec „. majetok, i podľa
okresnej prokuratúry vysoko nadpriemerný. Ako už otec uviedol pri vyjadrení sa V., či matky, priebeh
pojednávania je nahrávaný, ale v tomto prípade si z pojednávania urobil nahrávku aj otec. Po položení
otázky intervenujúcou okresnou prokurátorkou matke, táto odpovedala: „....Na G. T. M. M. B. T. (presné

znenie - viď nahrávka). Ako si mohla matka na otázku od okresnej prokuratúry pripraviť odpoveď, ak
podľa vyjadrenia okresnej prokuratúry kládla matke otázky spontánne, v kontexte vyvíjajúcej sa situácie.
Otec má za to, že okresná prokuratúra by mala priznať, že jej intervencia do ničím významným sa
nevyznačujúceho konania, nebola spontánna, ale vopred dohodnutá s matkou, tak ako vopred okresná
prokuratúra matke oznámila otázky, ktoré jej bude klásť, a možno aj s odpoveďami, tiež oznámené

okresnou prokuratúrou. Otec má za to, že okresná prokuratúra by sa mala vyjadriť, k tomu, či je alebo
nie je v akomkoľvek vzťahu s matkou, a ako sa mohlo stať, že ak okresná prokuratúra kládla matke
otázky spontánne, reagujúc na aktuálne sa vyvíjajúcu situáciu, mohla matka odpovedať, tak ako otec
vyššie uviedol.

18. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu otca k vyjadreniu plnoletej dcéry V. ako aj k vyjadreniu okresnej
prokuratúry a uviedla, že sa už nemieni veľmi do hĺbky k tomu vyjadrovať, nakoľko právny zástupca
nepozná skutočnú pravdu, ani nežil v ich domácnosti v čase rozvodu a po rozvode, aby sa mohol takto
klamlivo vyjadrovať k jednotlivým záležitostiam. Chápe, že čerpá z informácii, ktoré dostáva od svojho
klienta - odporcu, avšak matka uviedla, že sú staré minimálne 5 rokov, ale sú ako stále klamlivé. V rámci

zachovania si dobrého vzťahu s odporcom už to nemieni dlhšie naťahovať a vyjadrovať sa neustále k
tej istej veci dookola. Bola by som veľmi rada aj z hľadiska dopadu na maloletú K. o uzatvorení daného
prípadu. Odporca si vôbec neuvedomuje a znevažuje fakt, ako to všetko na práve maloletú K. pôsobí,
stále si rieši, musí to takto nazvať, svoje ego a zahlcuje súd a aj ju klamlivými informáciami. Nakoľkoodporca neustále znevažuje to, že ho informovala o jeho klamstvách, že má o tom dôkazy a on ich
znevažuje, je nútená sa znížiť na úroveň jeho právneho zástupcu a odporcu a dôkazy o niektorých
zásadných veciach predložiť. Po rozvode ako neustále matka uviedla aj na súde, bola iba maloletá

K. odporcom komplet presťahovaná so všetkými svojimi osobnými vecami (oblečenie, školské potreby,
knihy, vtedy aj hračky, ...) k odporcovi a mala u neho nastálo bývať. Nakoľko odporca sa chcel vyslovene
starať iba maloletú K. bez dcéry V., ktorá mala byť len v starostlivosti matky (viď dôkaz c. 1 - mail
medzi kamarátom odporcu a odporcu). Ďalším nehoráznym dôkazom o klamstve odporcu je kúpa auta
(vraj z vysporiadania BSM) - viď dôkaz č. 2., kedy je zjavné, že mail od pracovníčky z poisťovne k

novému autu bol 29.10.2015 a nie ako uvádza právny zástupca s odporcom po vysporiadaní BSM.
Odporca sa zároveň vyjadril pred susedou, že on má peňazí dosť, a že nie je nútený si brať nejaké
pôžičky ani leasingy a zbytočne sa zadlžovať, že on si auto kúpil na cash. Vysporiadanie BSM bolo
zo strany matky dňa 25.12.2015 (viď dôkaz č. 3). O tom, že odporca má auto už skôr ako uvádza,
vedela aj maloletá K., ktorá sa v aute vozievala (viď dôkaz č. 4) a mala to zakázané povedať. Takto to
bolo zo strany maloletej prezentované. Pri odporcovi sa maloletá K. naučila neskutočne klamať, čo mali

možnosť postupne zisťovať. Musela veľmi v hlave selektovať, čo môže a čo nemôže povedať. Druhej
dcére kúpu auta zatajil a klamal ju, že auto nemá, keď ho v danej veci konfrontovala. V uvedenom aute
boli aj následne v roku 2016 spoločne na dovolenke, kde po návrate rovnako ako V. aj matke povedal,
že uvedené auto má požičané od kamaráta, a pritom to auto už dávno vlastnil. Auto bolo kúpené ako
nové (predvádzacie). V tomto danom čase má samozrejme už 6 rokov. Matka v rámci svojho vyjadrenia

uviedla, že sa jej nedá nevyjadriť sa ešte ku klamstvu odporcu cez svojho právneho zástupcu ohľadom
akože prerobenia jej bytu, ktorý má v pôvodnom stave a s poznámkou „. G. I. W. B.. Ak právny zástupca
vychádza z klamstiev odporcu a kúpu TV, novej sedačky a novej manželskej postele po 13 rokoch
je pokladané za prerobenie bytu, tak tu asi niečo nesedí. Matka uviedla, že jej vtedajší príjem, ktorý
zakaždým predkladala súdu a dá sa samozrejme aj spätne vyžiadať bol cca 800,- € brutto čiže cca 600,-

€ netto + 250,- € výživné dokopy cca 850,- € brutto (bez rodinných prídavkov, nakoľko ako sa vyjadril
kvôli zníženým odvodom ich poberal za obe deti od ich narodenia otec a vraj je matka chamtivá tak jej
nechcel po rozvode ich povoliť poberať) a nakoľko ona osobne platí 2 úvery, platenie všetkých výdavkov
za byt, stravu, poistky a pod., tak je dosť nanajvýš nemožné po odrátaní všetkých týchto nákladov si
prerobiť byt podľa slov právneho zástupcu odporcu. Nakoľko jej odporca vzal všetku elektroniku vrátane

TV s poznámkou, že bude bývať s V., ktorá nevidí, že im ho netreba. Nebude tu rozvíjať, že si delili
všetko, na čo si len súd spomenie na polovicu (paštéty, mäso, taniere, príbor, poháre, uteráky, posteľné
prádlo, knihy ... a pod a uviedla, že aj dokonca toaletný papier) nakoľko je to dosť smutné, keďže
odporca má vyšší príjem ako ona, bola nútená si v tom čase veci podokupovať, vrátane TV. Matka
taktiež uviedla, že odporcu vôbec nezaujímajú potreby jeho vlastnej dcéry, ale ako vždy uprednostňuje

potreby svojej už terajšej manželky a jej detí. Je potom na mieste podotknúť, že odporcovi nikdy nešlo o
maloletú K.. Ale má za to, že na vysokej úrovni si žije odporca, keď si môže dovoliť chodiť do Rakúska s
celou rodinou a deťmi na nákupy v Pandorfe (kúpy oblečenia, obuvy a pod, videný svedkami). A to bez
maloletej K., o ktorú tak strašne bojuje. Maloletou K. bol v tejto veci aj samotne odporca konfrontovaný,
čo sa maloletej K. dotklo, že o ňu prejavuje z jednej strany záujem a z druhej strany ju neberie so

sebou. Dostala vyjadrenie, že nebola v tom čase doma, čo musí uviesť, že mohol ísť v čase, keď je
doma. Ale to už je na zvážení samotného odporcu, ako a s kým rád trávi čas. Samotný odporca si
ani neuvedomuje, že aj z tohto si maloletá K. vytvára obraz o svojom otcovi. Nehovoriac o iných jeho
zákulisných ťahoch, ktoré K. bohužiaľ ako 14 ročné dievča už vníma. Ďalej sa k tomu nemá význam
vyjadrovať. Matka ďalej uviedla, že ju pobúrilo klamlivé tvrdenie o z jej dovolenkách v zahraničí. Tu musí

konštatovať, že právny zástupca opäť vychádza zo starých informácií daných odporcom a namiesto
preverenia si skutočností súd vedome klamú. Jednak jej zahraničná dovolenka spolu s deťmi bola až po
spätnom vyplatení výživného odporcom, (je možné si to aj overiť) a bolo to po odsťahovaní sa odporcu
iba s maloletou K. do jeho bytu, z ktorého maloletá K. odchádzala na dovolenku. Ďalšia jej zahraničná
dovolenka bola platená jej priateľom, nakoľko matka na to financie nemala a ani doposiaľ nemá. Z čoho

sa samotný odporca nie raz smial, že nikam s ňou deti nechodia, že sú u stále doma (povedané jej
samotnými deťmi odporcu). Je tomu aj doposiaľ, že dovolenky neabsolvuje v zahraničí a u nás na SR
si to prepláca cez jednorazový rekreačný príspevok. matka sa taktiež vyjadrila jej príjmu a uviedla, že
jej príjem sa skladá z funkčného platu vo výške 791,- €, z prídavku za výsluh za rok vo výške 277,-
€ a osobný nenárokovateľný príplatok vo výške 330,- €. Tieto sumy má matka pravidelne priznané vo

výplate bez odmien už od 12/2019. No a v neposlednom rade matka uviedla, že vyjadrovať sa k jeho
manželstvu nemá význam, nakoľko si myslí, že bolo iba účelové. Obaja žijú oddelene vo svojich bytoch
a nie ako manželia, čo je dosť neobvyklé. A samozrejme aj k oddeleným financiám, kedy všetci vedia,
že manželstvom býva spoločné hospodárenie, čiže majú spoločne dva príjmy. A to, že si každý hradívýdavky spojené s dovolenkou, výletmi, kinami, nákupmi stravy, drogérie a podobne sám, je zo strany
odporcu nanajvýš zarážajúce. Takže pri týchto jeho tvrdeniach a príjme 2500,- € čistého a odrátaní jeho
úveru a iných poplatkov mu musí podľa jeho skromných výpočtov mesačne zostať minimálne cca 800 -

1000 € len pre neho samotného. Musí poznamenať, že pokiaľ sa to nezmenilo, tak mobilného operátora
mu hradí práca, čiže ešte ušetrí aj na iných poplatkoch. Takže ohrádzať sa zo strany otca platením
úveru a iných poplatkov je pri jeho príjme nanajvýš smiešne. Na súde matka nemala možnosť sa ozvať
v oblasti jeho platenia si týchto poplatkov, ale platiť si súkromných lekárov si ona napríklad dovoliť
nemôže. Ale tiež by si do nákladov mohla nájsť súkromného gynekológa, zubára, očného, ... a taktiež jej

bolo na pojednávaní oznámené, že do výšky výživného si nemá nárokovať jej úver a musí sa snažiť si
to nejako sama zariadiť, aby to vedela platiť. Takže je teraz nanajvýš divné, že právny zástupca odporcu
sa zrazu ohrádza odporcovým úverom a pod. Matka taktiež uviedla, že maloletá K. nie raz vypovedala
pred súdom, kolíznymi opatrovníkmi, psychológmi a v neposlednom rade záver bol vytvorený znalcom,
že chce byť v starostlivosti matky. Nepáči sa jej spochybňovanie akéhokoľvek záveru odborníkmi, ich
dôkazov alebo účtov a pod. zo strany právneho zástupcu odporcu. Má zato, že súd by mal preverovať

financieodporcu.Nakoľkobyakoužnazačiatkuuviedlamatka,chcemaťtútosúdnuzáležitosťzasebou,
z dôvodu kľudu seba a maloletej K., ktorá to dosť zle psychicky zvláda, pretože má za to, že tu odporcovi
ani tak nejde o maloletú K., ako o výšku výživného, čo je dosť smutné, lebo je to jeho dcéra, ktorej by
mal dopriať, nebude sa už vyjadrovať, ale chce požiadať súd o ukončenie ich prípadu.

19. Plnoletá V. sa vyjadrila k vyjadreniu odporcu, ktorý sa v úvode vyjadruje, že reagovala v návale hnevu
apodvplyvomemócií,čojepravdalenzčasti.Uviedla,žesvojureakciuodôvodňujetým,žepovyhlásení
rozsudku dňa 18.02.2020 si myslela, že je celý proces uzavretý. S rozsudkom bola stotožnená, preto sa
neodvolala. Súhlasí so sumou 350,- €. Nakoľko sa otec odvolal a žiada o zníženie výživného voči nej
zo sumy 350,- € na 300,- € a vyjadruje aj naďalej snahu ťahať ju po súdoch a vo vyjadreniach klame a

zavádza, priviedlo ju to k rozhodnutiu, že pokiaľ ju otec bude neustále ťahať po súdoch a má tento prípad
pokračovať ďalších 5 rokov tak ako doteraz, v tom prípade bude aj pôvodná bojovať a žiadať sumu, ktorú
navrholprokurátor,t.j.450,-€.Samozrejmeniejevjejzáujmenaďalejnaťahovaťtentoprípadaopätovne
vyjadruje súhlas so sumou 350,- €, ako určilo rozhodnutie Okresného súdu (ďalej aj „OS“), ale zároveň
nesúhlasí so sumou 300,- €, ktorú navrhuje otec, nakoľko ona nespochybňuje závery žiadneho orgánu

prítomného v tomto procese a považuje rozhodnutie súdu o výške 350,- € za adekvátne a z jej strany
boli vykonané všetky potrebné dôkazné konania, ktoré súd vyhodnotil sumou 350,- €. Sumu 450,- €
navrhol prokurátor, ktorého rozhodnutie ona nespochybňuje, a ktoré bolo vydané na základe preverenia
všetkých okolností ako napr. finančné možnosti otca. Pozastavuje sa nad tým, že otec sa vyjadruje,
že nemá financie navyše, avšak platenie právneho zástupcu (čo nie je rozhodne lacná záležitosť) už

problém nie je. Mrzí ju, že otec vidí problém v platení o 50,- € viac na jej výživnom, ale nevadí mu platiť
právneho zástupcu. To, čo sa snaží dosiahnuť (300,- € výživné), už podľa jej názoru dávno preplatil na
vyplácaní právneho zástupcu. Nedávne nákupy v Rakúsku nej a bez K. so svojou novou rodinou, kde
nakupoval vo veľkom (videli ho tam známi), tiež asi hovorí o tom, ako otec nemá peniaze. Každopádne
mu to nezazlieva, len ju mrzí, že sa snaží šetriť na vlastných deťoch, ale inde peniaze nešetrí. Čo sa týka

infúznej liečby, je smutné, že sa k tomuto vlastný otec stavia takýmto spôsobom. Keby sa otec zaujímal,
tak by vedel, že liečba jej zrakového problému sa aktuálne nedá riešiť iným spôsobom ako infúznou
liečbou, o ktorej vie a od určenia diagnózy, v roku 2009, túto infúznu liečbu absolvovala pravidelne 2x
ročne po 3 dni, čo sa rovná 6 infúzií za rok. V minulosti túto liečbu absolvovala lôžkovou formou v detskej
fakultnej nemocnici Kramáre, kedy táto liečba bola hradená poisťovňou, avšak už je plnoletá, liečbu si

musí hradiť sama. Právny zástupca otca sa vyjadruje, že jej mesačný „. je cez 570,- €. Pri zohľadnení
toho, že si nemôže nájsť akúkoľvek prácu a príp. nájdenie práce bude veľmi obtiažne, jej mesačný „.
vo výške 570,- €, ako tvrdí právny zástupca, bude dostačujúci len veľmi tesne pri vypočítaní všetkých
mesačných výdavkov (napr. strava, bývanie atď.). Nakoľko sa otec vyjadril, že ak bude platiť výživné
viac ako 300,- €, nebude schopný platiť ďalšie výdavky, ktoré podľa jej vedomostí je iba poistka, ktorá

nie je v takej výške, aby to zasiahlo jeho rozpočet pri platení výživného vo výške 350,- €, (vreckové vo
výške 20,- € jej prestal dávať pred viac ako pol rokom) a jej sa zákonite zvýšia mesačné náklady min.
o poistku, ktorú otec prestane platiť a automaticky otcovi táto suma ostane. Keď sa porovná mesačný
„. jej a otca, tak za všetko stačí iba pozrieť na to, že ona má 570,- €, od ktorých keď odpočíta náklady
(bývanie, strava, poistka atď.) zostane jej rozhodne menej ako otcovi, ktorý deklaroval príjem cca 2500,-

€ a odpočítajú sa všetky jeho náklady (výživné, úver, bývanie, strava atď.). Do mesačných nákladov
nepočíta štvrťročné, či ročné platby (poistky), nakoľko ako ich zaplatí 4x, či 1x za rok, tak aj min. 2x
za rok má odmeny, ktoré sa rovnajú takmer násobku mesačného príjmu. Doklady, ktoré to potvrdzujú
aj predložil. Čo sa týka vyjadrení právneho zástupcu otca ohľadom jej budúceho štúdia na vysokejškole, chce uviesť, že vyštudovala gymnázium, to znamená, že vysoká škola je nevyhnutná. Otec o
plánoch študovať na vysokej škole veľmi dobre vie a dokonca on sám chcel, aby na vysokú školu išla. Je
nanajvýš zarážajúce, že je to pre otca novinka a navyše je zarážajúce a hlavne smutné, že vlastný otec

spochybňuje vlastnú dcéru v jej schopnostiach sa dostať na vysokú školu, či dokonca ju aj vyštudovať.
Rozhodnutie ísť študovať na vysokú školu je jej a nie niekoho iného, či účelové, ako je spomenuté vo
vyjadrení. Mrzí ju, že spochybňuje moju maturitu, nakoľko zmaturovala na dobré známky, za čo ju aj
pochválil, ale v tejto chvíli tvrdí, že zmaturovala „. G.-G.. Plnoletá V. uviedla, že nikdy ani na súde a
ani vo vyjadreniach nespochybnila pravidelné platenie mesačného vreckového, iba poukázala na to, že

to prestal platiť ešte v čase, kedy nebolo vydané rozhodnutie o výške výživného. Cez to všetko však
nežiada o vreckové, pretože akceptuje, že má platiť vyššie výživné, avšak ju mrzí, že otec odmietne pri
sume 350,- € platiť aspoň poistku, ktorú keď si nebude schopná platiť sama, tak jej ju zruší. Plnoletá V.
má za to, právny zástupca otca v ďalšej časti opäť prekrúca jej tvrdenia. V jej vyjadrení na odvolanie
otca napísala, že otec jej daroval sumu 300,- € ako dar k narodeninám, ktoré vie, že má v júli. Mali ísť
pôvodne na výlet ona, sestra a otec, ale nakoniec sa rozhodol, že si to má užiť spolu s priateľom, preto

jej tie peniaze poslal na účet. Dôvod prečo spomenula túto skutočnosť je ten, že ju mrzí, že otec si dal
do svojich mimoriadnych nákladov na ňu dar k narodeninám. To je akoby si do nákladov dával vianočné
darčeky. Je naozaj prekvapená, že otec je nútený si dávať dary do mimoriadnych nákladov, pretože stále
ide o dcéru a nie o cudziu osobu, pri ktorej si musí dar dávať ako mimoriadny náklad. Samozrejme je
tomu daru rada a plánuje ho využiť. Výlet do Talianska, ktorý v roku 2019 absolvovala s priateľom bol dar

od priateľa za úspešné zvládnutie maturity a peniaze od otca má, stále odložené a plánuje ich využiť na
ten účel, na aký ich dostala od otca ako dar k narodeninám. Nakoniec k tomuto bodu chce poznamenať
len toľko, že otec vie, ako zmaturovala a nie je povinná svoje maturitné vysvedčenie predkladať súdu,
nakoľko to je jej súkromie a hlavne to nijakým spôsobom nesúvisí s prejednávaným prípadom. Čo sa
týka osočovania otca, vníma to ako vzájomné správanie sa ich oboch. Otec sa tiež nevyjadruje peknými

slovami voči jej osobe a samozrejme, že obaja sa snažia dokázať svoju pravdu. Chápe sklamanie otca
z jej slov, avšak ako sa má ona postaviť k správaniu otca, keď vlastnú dcéru ťahá po súdoch 5 rokov
a teraz, keď už mohlo byť po všetkom, opäť sa rozdúchavajú vášne? Je z neho rovnako sklamaná ako
on z nej, ale cez to všetko otca rešpektuje, zároveň však nemôže očakávať, že keď bude na ňu útočiť
ako napr. vo vyjadreniach alebo ťahaním po súdoch, že sa nebude brániť. Vo vyjadreniach sa tiež píše,

že nejaví o otca záujem a netelefonuje mu. Áno, je pravda, že ho nekontaktovala už dlho, ale skúste
pochopiť, že ťažko sa prejavuje úcta k človeku, ktorý vlastnú dcéru vláči 5 rokov po súdoch! Aktuálne
sa to naťahuje pre 50,- €! Plnoletá V. uviedla, že jej sestra K. tiež otcovi netelefonuje. Nekontaktuje sa s
ním a nie raz sa stalo, že išla k nemu na víkend aj napriek tomu, že nechcela. Ignorácia zo strany K. už
však otcovi neprekáža a jej sa „. neplatením. Na záver tohto vyjadrenia vyslovila smútok nad tým, kam

sa tento prípad a aj vzťahy dostali. Má za to, že svojim spôsobom môžu za to obaja, avšak stále tu vidí
priestor na zlepšenie vzťahov do budúcna a je pripravená napraviť vzťah s otcom aspoň do takej miery,
ako bude môcť a ako bude chcieť otec. Myslí si, že keby sa vedeli vzájomne dohodnúť, mohlo sa predísť
všetkým vyjadreniam a vzájomným osočovaniam. Preto by bola rada, ak by otec súhlasil s verdiktom
súdu, t.j. 350,- €, aby sa tento prípad už konečne skončil a mohli začať pracovať na obnove vzájomných

vzťahov. Po zvážení celého obdobia súdu je rozhodnutá začať pracovať na zlepšení vzťahov okamžite,
avšak prosí otca o rešpektovanie rozhodnutia súdu a zároveň aj súd o ukončenie prípadu, nakoľko už
nemá síl a chuť ďalej bojovať, 5 rokov stačilo. Okresný súd rozhodol na základe všetkých dôkazov a
sumu, ktorú určil považuje za rozumný kompromis.

20. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky a v rámci svojho vyjadrenia, popísal svoju osobu, vzťahy medzi
terajšou manželkou a bývalou manželkou a súčasne v rámci svojho vyjadrenia zopakoval tvrdenia
uvedené už v predchádzajúcich vyjadreniach avšak podrobnejšie. Otec namietol všetky tvrdenia matky
uvedená v rámci jej vyjadrenia. Predovšetkým poukázal na to, že maloletá realizuje styk so svojim otcom
len každý druhý víkend, nie každý víkend. Len preto, aby súd nepotvrdil doterajší stav, teda existujúcu

striedavú osobnú starostlivosť, matka predkladá súdu údajné vyjadrenia sa maloletej K. k realizácii styku
so svojim otcom v čase víkendov, ktoré ona nechce absolvovať, hoc ich ani neabsolvuje na zdôraznenie
toho, že styk s otcom nechce maloletá realizovať ani počas víkendov. Matka sa tak usvedčuje z klamstiev
predkladaných súdu ako vyjadrenia maloletej. Matka sa aj na súde vyjadrila, že maloletá otca navštevuje
iba každý druhý víkend, nie každý víkend. Ani vyjadrenia matky, že maloletá odmieta striedavú osobnú

starostlivosť nie sú pravdivé. Otec odmieta akékoľvek osočovania matkou, z ktorých vyplýva, že by
narúšal súkromie detí. Otec odmieta aj ničím nepodložené tvrdenia matky, že po byte chodil nahý, bez
spodného prádla. Keď deti realizovali striedavo osobnú starostlivosť, od bytu kľúče mali. Potom ako
matka prestala akceptovať rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktorá v podstate platí ajtoho času, a maloletá K. začala otca navštevovať len každý druhý víkend z požiadavky matky, otec, ktorý
pracuje len v pracovných dňoch, teda víkendy sa zdržiava iba doma, nepokladá za dôležité, aby maloletá
K. (dospelá V. o otca neprejavuje záujem, dlhší čas ho nenavštevuje) musela mať kľúče aj mimo matkou

určeného styku s ním. Nie je to o dôvere k maloletej, ale o správaní sa matky maloletej, ktorá nemá
zábrany voči ničomu. Tvrdenia matky o vyjadreniach sa otca k stužkovej slávnosti V. sa nezakladajú
na pravde, opäť sa jedná o ničím nepodložené nepravdivé tvrdenia ako aj to, že otec má snahu V.
zosmiešňovať. Posledné právoplatné rozhodnutie súdu upravuje striedavú osobnú starostlivosť pre obe
maloleté deti, čo znamená, že obe deti sa mali u svojich rodičov striedať v pravidelných intervaloch.

Matka ale od samého začiatku začala obmedzovať styk V. s otcom tak, že síce otca navštevovala,
ale spravidla u otca celý, súdom určený čas styku v rámci striedavej osobnej starostlivosti neostala. Z
takéhotosprávaniasamatkyovplyvňujúcehoV.,navádzajúcujuknerešpektovaniusúdnehorozhodnutia
o striedavej osobnej starostlivosti skôr nasvedčuje tomu, že je to matka, ktorá sa snaží/snažila ich
vzájomný kontakt minimalizovať, najmä v čase, keď sa o maloletú K. otec nie krátky čas staral iba
on. Čo sa týka vyjadrení matky, ako otec stráži každé euro, alebo že v minulosti v rámci spoločných

výletov to mal byť otec, ktorý určoval čo mali deti konzumovať a koľko, zatiaľ čo on sa v jedení vôbec
neobmedzoval, nie je tak ani trápne, ako skôr smiešne. Otec poukázal na to, že o svojom súkromí
neinformuje matku. Otcovi je jedno, či má alebo nemá matka vedomosť o tom, či sa oženil alebo nie.
Matka sa o jeho sobáši dozvedela od bývalého manžela manželky otca, s ktorým matka veľmi dobre
vychádza. K. má otca rada, čo potvrdila aj pred znalcom, nikdy sa otca nebála a ani toho času nebojí

a nezistil to ani znalec. Iné tvrdenia sú len ďalšie klamstvá matky. Otec uviedol, že má tiež povinnosť
ako rodič svoje dieťa upozorniť aj na prípadné negatívne dôsledky nezdravého stravovania, čo by tiež
mala robiť aj matka. Má za to, že venovať sa športu a zároveň sa zdravo stravovať, je prospešné pre
každého, bez ohľadu veku. Začať športovať ešte v detskom veku a osvojiť si zdravý spôsob života
je nepochybne veľkým prínosom pre zdravie človeka. To, čo dokázala matka, brzdiť maloletú K. v

zdravom spôsobe života, je poburujúce a prejavom nezrelosti, jednoducho povedené, všetko čo urobí
otec, je zlé a povinnosťou matky je to zmeniť. Otec pokladá vyjadrenia matky za opakujúce sa ničím
nepodložené jednostranné tvrdenia, ktoré sú v priamom rozpore s tým, čo matka o otcovi rozprávala,
uviedla pred súdom prvej inštancie v čase ich rozvodového konania. Doplňujúce vyjadrenie matky je len
sumár nepodložených výmyslov a klamstiev matky, negatívne opisujúcich otca detí, spochybňujúcich

jeho rodičovskú spôsobilosť, akoby sa zabudlo na to, že otec istý, nie krátky čas iba sám vychovával
maloletú K.. Vyjadrenia matky neobsahuje nič, čo by otca opisovalo v pozitívnom svetle. Sú to len samé
negatíva, ktorými sa podľa matky otec vyznačuje, s ktorým tak „. človekom neváhala splodiť dve deti.
Otec aj naďalej zotrváva na tom, aby maloletá K. ostala v striedavej osobnej starostlivosti s tým, že
aj naďalej je ochotný matke platiť výživné na ňu vo výške 200,- € mesačne a na V. tak ako do času

súdom prvej inštancie vydaného rozhodnutia vo výške 300,- €. Otec sa v rámci samostatného vyjadrenia
opätovne vyjadril, pričom v rámci svojho vyjadrenia zhrnul vnímanie tejto veci z jeho pohľadu a súčasne
sa vyjadril aj ku konkrétnym bodom uvedených matkou v rámci vyjadrenia.

21. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu otca, pričom zo svojho pohľadu argumentovala danú vec a

vyjadrovala sa k tvrdeniam otca uvedeným v jeho vyjadrení, avšak pre vec podľa názoru odvolacieho
súdu tieto vyjadrenia nebolo potrebné opakovať.

22. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie

pojednávania, podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca voči rozsudku je nedôvodné, a preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP), pričom tento rozsudok
verejnevyhlásildňa23.februára2022(§378C.s.p.,§219ods.3C.s.p.).Otermíneverejnéhovyhlásenia

rozsudku bola matka, otec, právny zástupca otca, kolízny opatrovník, plnoletá V., Okresná prokuratúra
upovedomení zákonným spôsobom.

23. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke

duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a podobne.24. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný
príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných

povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových
majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa,
rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu

povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi
schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s
normatívnouzásadou,žedieťamáprávožiťnatakejúrovni,naakejžijújehorodičia.Toznamená,žečím
je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda
jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa
prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod.

Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho
rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na
ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča,
pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to

všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti,
pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

25. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti
potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom

povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov -
skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase
od predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe
úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov,
zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom,

že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku
uplynutia určitého času.

26. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie
a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletej K. a plnoletej V., ako aj na strane

ich rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2014), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania
v predmetnej veci (t.j. v roku 2020 v čase rozhodovania na súde prvej inštancie a v roku 2022, v
čase rozhodovania odvolacieho súdu). Z tohto dokazovania vyvodil správne závery skutočného stavu,
týkajúce sa zmeny osobnej starostlivosti o maloletú K. a k tomu nadväzujúcej zmeny zvýšenia výšky
vyživovacej povinnosti, tak na maloletú K., ako aj na plnoletú V., s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd.

Odvolací súd opakovane uvádza, že naposledy bolo o úprave práv a povinností k maloletým deťom (v
tom čase boli obe deti maloleté) rozhodované rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 13P/134/2014-33
zo dňa 23.10.2014, právoplatným dňa 08.11.2014, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas
po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa vtedy obidve maloleté deti zverili do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v starostlivosti matky budú deti štrnásť po

sebe nasledujúcich kalendárnych dní, počínajúc piatkom v párnom týždni od 15.30 hod. do piatku
nasledujúcehopárnehotýždňado07.30hod.avstarostlivostiotcabudúdetidruhédvatýždne.Každému
zrodičovboloponechanéprávodetizastupovaťaspravovaťichmajetok,otecsazaviazalplatiťnavýživu
na vtedy maloletú V. sumu 150,- € mesačne a maloletú K. sumu 100,- € mesačne. Z obsahu odvolania
otca vyplýva, že otec celé svoje odvolanie odôvodňuje dôvodmi voči výroku o prezverení maloletej K. do

osobnej starostlivosti matky, s ktorým kategoricky z viacerých dôvodov nesúhlasí. Pokiaľ ide o odvolanie
otca do tohto výroku o prezverení maloletej K. t.j. zo striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú
starostlivosť matky odvolací súd uvádza, že argumenty otca uvedené v rámci podaného odvolania boli
otcom prezentované už v konaní pred súdom prvej inštancie. Inými slovami, otec v rámci podaného
odvolania neuviedol žiadne také skutočnosti, o ktorých by už nevedel súd prvej inštancie pri svojom

rozhodovaní o zmene zverenia. Tak, ako súd prvej inštancie tieto dôvody otca nevzhliadol ako dôvodné,
rovnako ich nevzhliadol za dôvodné ani odvolací súd. Otec v rámci svojho odvolania namieta, že matka
dôvodí nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti zlou komunikáciou medzi rodičmi, taktiež vplyvom
preferenčného rodiča (matky) na maloletú K., a súčasne má otec za to, že uvedenou zmenou zvereniadochádza k obmedzovaniu jeho rodičovských práv. K týmto argumentom otca odvolací súd uvádza,
že pôvodne (v roku 2014) bola medzi rodičmi schválená rodičovská dohoda, týkajúca sa striedavej
osobnejstarostlivostivtomčaseobochmaloletýchdetí.Zobsahuspisutaktiežvyplýva,žeurčitéobdobie

pred podaním tohto návrhu matky cca 5 resp. 6 mesiacov v roku 2015 bola maloletá K. vo výlučnej
starostlivosti otca a v tom čase sa maloletá V. s otcom stretávala. Po určitom čase sa začala realizovať
striedavá osobná starostlivosť, avšak iba k maloletej K. a v tom čase maloletá V. sa s otcom stretávala
cez víkendy. Približne od roku 2018 sa prestala realizovať aj striedavá osobná starostlivosť o maloletú K.
a táto sa začala s otcom stretávať každý druhý víkend o piatku do nedele, pričom kontakt už plnoletej V. s

otcomsaobmedzil,t.č.neprebieha.PredanéprezvereniemaloletejK.zostriedavejosobnejstarostlivosti
do výlučnej starostlivosti matky bolo potrebné objektívne zistiť, či zmena tejto starostlivosti týkajúca sa
už iba maloletej K. (V. nadobudla v priebehu konania plnoletosť) je pre ňu vhodná a je v jej záujme.
Vzhľadom pôvodne k nejednoznačným vyjadreniam maloletej K. pred kolíznym opatrovníkom súd prvej
inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom W.. W. Z. z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí a dospelých, ktorý podľa psychologických výsledkov maloletej K. ustálil, že

pre maloletú K. vzhľadom na jej zdravý vývin, je v súčasnosti optimálnejší aktuálne realizovaný model
rodičovskej starostlivosti, kedy sa nachádza v osobnej starostlivosti matky a s otcom sa stretáva každý
druhý víkend, v porovnaní s predtým realizovanou striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov v
dvojtýždňových intervaloch. Znalec taktiež uviedol, že zároveň by bolo vhodné rozšíriť víkendový pobyt
maloletej K. z dvoch na tri noci napríklad do pondelka rána. Znalec v rámci svojho posudku poukázal

na to, že pri pozorovaní interakcie s otcom maloletá K. nedokáže otvorene komunikovať svoje pocity,
respektíve preferenciu aktuálneho režimu rodičovskej starostlivosti. Maloletá sa snaží udržať si pozitívny
vzťah k otcovi, uvedomuje si, že otec preferuje striedavú starostlivosť, chcela by mu vyjsť v ústrety, preto
dáva v jeho prítomnosti súhlas s rozšíreným víkendovým stretávaním, ale zároveň nedokáže otvorene
pred otcom povedať, že jej viac vyhovuje súčasná varianta rodičovskej starostlivosti v domácnosti matky,

ani že sa nechce vrátiť k predchádzajúcej variante striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Po
vypracovanítohtoznaleckéhoposudkunapojednávaníkonanomdňa05.11.2019(č.l.281)bolamaloletá
K. v konaní riadne vypočutá, pričom uviedla, že chce, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky,
chce sa s otcom stretávať každý druhý víkend, cez týždeň chodí na plávanie v utorok a v piatok. K otcovi
chodí v piatok večer a vracia sa od neho v nedeľu. U otca sa síce niekedy nudí, ale v podstate je u neho

spokojná, jeho priateľka má deti, spolu sa stretávajú, vychádza si s nimi dobre. K. v konaní pred súdom
taktiež uviedla, že u mamy by chcela byť stále a k otcovi by chodila tak, ako by sa dohodli. Z vykonaných
dôkazov súd prvej inštancie správne ustálil, že toho času je potrebné striedavú osobnú starostlivosť
nahradiť výlučnou osobnou starostlivosťou matky. Tak, ako to vyplýva z obsahu spisu, striedavá osobná
starostlivosť o obe maloleté deti bola určená v roku 2014, určitý čas sa realizovala, avšak iba vo vzťahu

k maloletej K. a asi od roku 2018 sa táto nerealizuje a maloletá K. sa stretáva so svojim otcom každý
druhý víkend. Za týchto okolností t.j. maloletá K. má 15 a 1 roka, pričom jasne vyjadrila svoj názor v
konaní pred súdom prvej inštancie a znalecký posudok pri posudzovaní osobnosti maloletej K. rovnako
signalizuje zmenu striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť matky je potrebné
bez ohľadu na nesúhlas otca k uvedenému prihliadnuť. Odvolací súd zdôrazňuje, že znalec v rámci

znaleckého posudku neposudzoval, ktorý model starostlivosti je pre maloletú vhodnejší, ale posudzoval
osobnosť maloletej K., s ohľadom na doterajší model striedavej osobnej starostlivosti a vplyv na jej
prežívanie, ako aj súčasný aktuálny model osobnej starostlivosti matky a ich vplyv na osobnosť maloletej
a jej prežívanie. Samotné posúdenie, ktorý model starostlivosti je pre maloletú vhodnejší je totiž právnou
otázkou a je výlučne v dispozícii súdu. Znalec však v danej oblasti poskytuje neoceniteľné podklady

pre rozhodnutie súdu a to z dôvodu, že skúma osobnosť maloletého dieťaťa, jeho prežívanie, jeho
vnímanie, počúva, vyhodnocuje pocity a prežívanie priamo v interakcii s maloletou, a preto znalecký
posudok je z tohto pohľadu významným dôkazom v konaní o prezverení maloletého dieťaťa. V danom
prípade mala maloletá K. možnosť vyskúšať si takpovediac všetky modely starostlivosti o ňu (t.j. osobnú
starostlivosť otca, striedavú osobnú starostlivosť, osobnú starostlivosť matky), pričom sama usúdila, že

najvhodnejším modelom starostlivosti pre ňu je osobná starostlivosť matky. Skutočnosť, že maloletá K.
direktívne neverbalizuje osobnú starostlivosť matky (hlavne pred otcom) ešte neznamená, že s ňou nie
je stotožnená. Maloletá sama ešte nedokáže argumentovať tak, aby jasne (bez pocitu vinu pred jedným
z rodičov) priamo verbalizovala osobnú starostlivosť matky, ktorú ale preferuje. Preto bolo potrebné
vyšetrenie osobnosti maloletej znalcom, pričom znalec posúdil všetky skutočnosti a s ohľadom na

zdravý vývoj maloletej odporučil osobnú starostlivosť matky. Na základe uvedeného možno uzavrieť,
že osobná starostlivosť matky o maloletú K. napĺňa v danom prípade najlepší záujem maloletej K.. V
tomto prípade, by si mal otec uvedomiť, že počúvať a rešpektovať názor 15 - ročného dieťaťa je už jeho
povinnosťou a netreba za každých okolností dieťaťu nanútiť svoj názor, bez potreby rešpektovať tenjeho. Skutočnosť, že otec túži po striedavej osobnej starostlivosti k maloletej K. ešte neznamená, že táto
forma starostlivosti je v prospech a v záujme maloletej, hlavne za situácie, že túto formu starostlivosti si
už maloletá vyskúšala a nedožaduje sa jej. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie týkajúce sa prezverenia maloletej K. do osobnej starostlivosti matky je vecne a
právne správne a z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku ako vecne a právne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

27. Pokiaľ ide o odvolanie otca voči výroku o výživnom, je treba uviesť, že otec v rámci svojho odvolania

neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že vyjadrenia matky k jej príjmu, ako aj otca neboli presné,
ale aj jej tvrdenia o tom, že mesačné výdavky na vtedy maloletú V., ktoré matka vyčíslila sumou 877,-
€ mesačne a na maloletú K. v sumou 440,- € mesačne matka nielenže ničím nepreukázala, ale v
rozpore s logickým myslením ani nemohla mať, ak jej príjem, ako to matka tvrdila, bol vo výške len
600,- €, teda o 717,- € nižší ako matkou uvádzané výdavky na deti, čo súd matke na pojednávaní aj

náležite vysvetlil. Matka nepreukázala, že staršia dcéra je od 01.08.2015 v jej osobnej starostlivosti,
a nepreukázala ani dôvody hodné osobitého zreteľa, aby jej súd priznal na V. zvýšené výživné od
01.08.2015, nakoľko návrh na zmenu úpravy výkonu práv rodičov k ich deťom, podala až 06.06.2016.
OtecsnávrhommatkynazvýšenievýživnéhonaV.na650,-€mesačneamaloletúK.na300,-€mesačne
od právoplatnosti rozsudku, ako aj zverenie detí do starostlivosti matky nesúhlasil. Odvolací súd uvádza,

že so všetkými danými skutočnosťami namietanými otcom v rámci podaného odvolania sa už riadne
vysporiadal súd prvej inštancie pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti. Odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie neuznal dôvody hodné osobitného zreteľa na plnoletú dcéru V. a nepriznal jej výživné
spätne t.j. odo dňa 01.08.2015, ale zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na plnoletú V. zo sumy 150,- €
mesačne na sumu 350,- € mesačne, počínajúc dňom 01.09.2019, nakoľko dňom 01.09.2019 plnoletá V.

začala navštevovať strednú školu. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní pri výživnom na plnoletú
V. zohľadnil všetky platby otca uhrádzané plnoletej V. aj nad rámec určenej vyživovacej povinnosti a
súčasne pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil aj dávku Sociálnej poisťovne vo výške 220,-
€ vyplácanú plnoletej V.. Tu treba uviesť, že plnoletá dcéra V. má nepochybne zrakový handicap, ktorý
môže/nemusí v budúcnosti ovplyvniť aj jej možnosť a schopnosť samostatne sa živiť, preto si odvolací

súd dovolí uviesť, že výživné určené súdom prvej inštancie na plnoletú V., ktorá má výdavky dospelej
ženy je určené v minimálnej výške, s ohľadom na jej reálne výdavky, zdravotné náklady, a súčasne
príjem otca ako povinného rodiča. Tento názor odvolací súd vyslovuje s ohľadom na rozhodovaciu prax
súdov. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedeného obmedzí na konštatovanie, že výživné určené
na plnoletú V. bolo určené primerane, s prihliadnutím na jej výdavky, ktoré sú nepriamo odvodené

od cien tovarov a služieb, ktoré sú všeobecne známe a nie je potrebné ich samostatne dokazovať, s
prihliadnutím k jej zdravotnému stavu a k výdavkom vyžadujúcim jej liečbu, a rovnako tak s prihliadnutím
na príjem povinného rodiča t.j. otca. Pokiaľ ide o výšku výživného na maloletú K., rovnako tak musí
odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak zvýšil výšku výživného na
maloletú K. až od zmeny jej zverenia, pričom pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadol na

všetky platby výživného uhrádzané zo strany otca na maloletú K.. Vzhľadom k tomu, že otec v rámci
podaného odvolania neviedol také námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal pri svojom rozhodovaní
súd prvej inštancie, odvolací súd musí iba odkázať v tejto časti na rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho
odôvodnenie, ktoré spĺňa všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 220 CSP. Na základe uvedeného
odvolací súd odvolanie otca ani v tejto časti nevzhliadol ako dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v

tejto časti ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

28. Odvolací súd ako posledné preskúmal výrok o úprave styku otca s maloletou K., pričom tento výrok
považuje za nutné potvrdiť ako vecne a právne správny z viacerých dôvodov. Otec v rámci podaného
odvolaniasícenamietalajtentovýrokrozsudkusúduprvejinštancie,avšakvrámcisamotnéhoodvolania

nie sú zo strany otca uvedené žiadne konkrétne námietky k rozsahu určeného styku (napr. rozsah
styku od piatku do pondelka), rovnako k uvedenému taktiež nesmeruje ani odvolací návrh otca v danej
veci. Na základe uvedeného potom odvolací súd v tomto smere nevie posúdiť, v čom otec považuje
v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a akú by v prípade ponechania výlučnej
starostlivosti o maloletú požadoval otec úpravu styku. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd uvádza,

že zo znaleckého dokazovania, ako aj z výsluchu maloletej K. bolo nepochybne zistené, že tohto
času sa otec s maloletou stretávajú každý druhý víkend od piatku do nedele, pričom maloletá sama
konaní pred súdom prezentovala vôľu, aby uvedená úprava styku bola realizovaná iba počas víkendu.
Nezanedbateľným v tomto prípade je teda aj názor 15 - ročného dieťaťa, ku ktorému nepochybne prisvojom rozhodovaní prihliadol aj súd prvej inštancie. Odvolací súd taktiež uvádza, že dieťaťu vo veku
15 a 1 roka nie je potrebné presne určovať rozsah úpravy styku s druhým rodičom, nakoľko toto dieťa
po dohode s rodičom si tento styk môže aj samostatne rozšíriť a to nad rámec súdom určeného styku.

Inými slovami, maloletá K. bude za 2 a 1 roka plnoletá, a preto v tomto smere sa už nejaví byť dôvodné
striktné upravovanie rozsahu styku (t.j. o 1 deň viac alebo menej ). Na základe uvedeného odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

29. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie

práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je
súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr.
m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej

republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I.
ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo
8/2008).

30. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene

písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

31. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).