Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121282567
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6121282567.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: V.. Y. Y., narodený XX.XX.XXXX,
H. I. V., Y. V. X/X, zastúpeného JUDr. Vladimírom Vrabeľom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hlavná
68, proti žalovanej: I.. W. H., narodená XX.XX.XXXX, H. D. Y., Q. XXX/X, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8, IČO: 47 233 419,

o zaplatenie 4.200 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo
dňa 21. decembra 2021, sp. zn. 36C/7/2021

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 21. decembra 2021, č. k. 36C/7/2021-152.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 21. decembra 2021
č.k. 36C/7/2021-152 prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. 15C/21/2021 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

2. Rozhodol tak na návrh žalovanej v konaní, kde sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia v sume 4.200 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým,
že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1 - bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí
bytového domu na ulici Q. X v Y., bytový dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „C“ č.

XXXX a k bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti podielu 2827/100000. Nehnuteľnosť je zapísaná na
LV č. XXXXX Y.. Ú.. Q., B. Y. - S.X. R., B. Y. V.. Žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu, pričom
výška bezdôvodného obohatenia za obdobie roku 2020 je vyčíslená ako výška obvykle požadovaného
nájomného v danom čase a mieste za porovnateľný byt bez služieb spojených s užívaním bytu.

3. Žalovaná nárok žalobcu neuznala z dôvodu, že predmetný byt dlhodobo užíva v dobrej viere a že
právnemu predchodcovi žalobcu zaň zaplatila sumu 29.874,53 € v hotovosti dňa 02.07.1998 a jednak aj
z toho dôvodu, že došlo k splneniu podmienok vydržania predmetnej nehnuteľnosti, keďže predmetný
byt je ňou nerušene užívaný celú zákonom vyžadovanú vydržaciu dobu.

4. Po citácii ust. § 164 CSP, článku 2 ods. 1, ods. 2 CSP súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh

na prerušenie konania je dôvodný.

5. Bolo preukázané, že žalovaná podala na Okresný súd Košice I žalobu o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti - k spornému bytu, ktoré je vedené pod sp. zn. 15C/21/2021, a o ktorej súd ešte
nerozhodol. V tomto konaní je riešená zásadná otázka, a to určenie vlastníckeho práva k bytu, a týmto
sa s konečnou platnosťou vyrieši otázka aktívnej vecnej legitimácie v spore, v ktorom žalobca žiada

vydať bezdôvodné obohatenie z titulu užívania predmetného bytu bez právneho dôvodu žalovanou.
Súd konštatoval, že v prípade, ak by nebola podaná osobitná žaloba o určenie vlastníckeho práva,bolo by potrebné v tomto konaní sa zaoberať predbežnou otázkou vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti vzhľadom na obranu žalovanej, pretože z jej strany došlo k spochybneniu vlastníckeho
práva žalobcu k predmetnému bytu. Ak už bolo o tejto otázke rozhodnuté, je povinnosťou súdu

prihliadnuť na takéto rozhodnutie a vysporiadať sa s ním v odôvodnení svojho rozhodnutia.

6. Súd poznamenal, že medzi stranami je sporné vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti -
bytu. Ak by súd v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia vyriešil prejudiciálnu otázku týkajúcu sa
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti ináč, ako by došlo k vyriešeniu tejto otázky v spore

sp. zn. 15C/21/2021, mohlo by to spôsobiť aj možné nesprávne vyhodnotenie nároku uplatneného
žalobou. Prejudiciálna, teda predbežná otázka, ktorú by mal povinnosť súd riešiť v rámci sporu o vydanie
bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorého zisťuje aj vecnú legitimáciu strán sporu, je preukázanie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V prebiehajúcom spore, v ktorom sa podanou žalobou uplatňuje
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ide o spor o vlastníctvo, ktoré je v súčasnosti zapísané
v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu. Keďže v tomto konaní by sa mali vykonať všetky tie

isté dôkazy, ktoré budú vykonané aj v konaní o určenie vlastníckeho práva, takýto postup by bol
nehospodárny. Rovnako by mohlo dôjsť k duplicitnému rozhodnutiu vyslovenia rozdielneho právneho
názoru predčasne, ako sa vyrieši predbežná otázka vlastníctva. Súd poukázal na Nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 21/2000 zo dňa 20. septembra 2000, podľa ktorého ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/
OSP (pozn. aktuálne ust. § 164 CSP) sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou SR, pričom zo

žiadneho ustanovenia Ústavy SR nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo
na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR.
Rovnako poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 199/2019 zo dňa 26.07.2019, z ktorého
vyplynulo, že je na vôli súdu, či preruší konanie alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom konaní
alebo v správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám

podnet a následne konanie preruší. Súd si pri fakultatívnom prerušení konania musí uvedomiť a najmä
zvážiť, či prerušenie konania prispeje, alebo je dokonca predpokladom, k spravodlivému rozhodnutiu vo
veci a tento dôvod prerušenia konania tak preváži nad záujmom na postupe bez zbytočných prieťahov,
ktorý je rozhodnutím o prerušení konania dotknutý.

7. Súdom tiež bolo zistené, že aj spor strán sporu v tom istom procesnom postavení o zaplatenie
2.880 € titulom bezdôvodného obohatenia, vedený na Okresnom súde Košice I sp. zn. 35C/20/2020
bol uznesením zo dňa 17.09.2021 prerušený do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.
zn. 15C/21/2021, voči ktorému bolo podané odvolanie žalobcom, teda ide o (zatiaľ) neprávoplatné
rozhodnutie.

8. Súd zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/115/2016 zo dňa
28.06.2017, z ktorého vyplynulo, že prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení
rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci (porovnaj aj rozsudok najvyššieho súdu
sp. zn. 2MCdo/2/2014 z 30. októbra 2014). Inak povedané prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho

rozsudku v novom, ďalšom občianskom súdnom konaní s neidentickým predmetom konania (inak by
tu bola prekážka rei iudicatae) je pre súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo o danej otázke
rozhodnuté. Aby však takéto posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá je predbežnou otázkou v novom
ďalšom konaní, musela byť v predchádzajúcom súdnom konaní právoplatne skončenom priamym
predmetom sporu a musela byť posúdená vo výroku rozsudku. Právne posúdenie predbežnej otázky

v odôvodnení rozhodnutia nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie, ktoré ešte súdom
nebolo vydané, pretože by tým dochádzalo k obmedzeniu subjektívneho hmotného práva žalobcu a
jeho výkonu. Súd je teda viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením. Pre súd je záväzné
posúdenie predbežnej otázky uskutočnené v inom konaní medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku
riešenú vo výroku rozhodnutia, t.j. otázku, ktorá bola predmetom konania, pričom riešenie ostatných

otázok, s ktorými sa súd musel v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, nie je pre súd v inej veci
záväzné (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 2804/2012 z 12. júna 2014 a sp. zn.
32 Cdo 4004/2014 z 3. decembra 2013). Na podporu odôvodnenia a rozhodnutia o prerušení konania
zároveň poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/2016 zo dňa 18. februára 2016.

9. Poznamenal, po citácii ust. § 165 ods. 1, 2 CSP, že akonáhle sa súd dozvie o odpadnutí prekážky,
pre ktorú prišlo k prerušeniu konania, bude v konaní pokračovať ex officio.10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP žalobca videl v tom, že súd v odôvodnení
rozhodnutia nedal žiadne odpovede na podstatné skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré uviedol najmä vo
vyjadrení doručenom súdu dňa 10.10.2021, k návrhu žalovanej na prerušenie konania vo veci. Poukázal
na to, že strana sporu má právo na dostatočné a relevantné odôvodnenie rozhodnutia. Uviedol, že
žalobca v tomto konaní sa domáha zaplatenia sumy 4.200 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného

obohatenia, zároveň preukázal, že je výlučným vlastníkom sporného bytu, pričom právny predchodcovia
žalobcu nadobudli sporný byt na základe kúpnej zmluvy od pravého vlastníka bytu a žalobca ho
nadobudolnazákladedohodydedičovvdedičskomkonanízodňa13.11.2018(OSKošice-okoliesp.zn.
20D/41/2018, Dnot 77/2018). Žalovaná užíva predmetný byt neoprávnene bez akéhokoľvek právneho
dôvodu a získava majetkový prospech z užívania bytu vrátane majetkového prospechu z neplatenia
služieb spojených s nájmom, ktoré uhrádza žalobca dodávateľom služieb. Žalovaná nedôvodným

odmietnutím vypratať byt zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu tým spôsobom, že žalobca nemôže
s bytom vôbec disponovať, a pritom musí platiť služby dodávateľom, hoci tieto služby prijíma žalovaná.
Rozhodnutie súdu o prerušení konania vo veci nie je dôvodné, účelné a ani hospodárne, a to z dôvodov
uvedených žalobcom v písomnom podaní vo veci doručenom súdu dňa 10.10.2021, na ktoré žalobca
odkazuje. Konanie o určenie vlastníckeho práva k bytu je iba v štádiu prípravy konania. Uznesením

súdu o prerušení konania došlo k závažnému zásahu do oprávnených práv a právom chránených
záujmov žalobcu. Žalobca v dôsledku rozhodnutia súdu o prerušení konania vo veci bude musieť do
právoplatnosti súdneho rozhodnutia vo veci sp. zn. 15C/21/2021 platiť na svoj náklad dodávateľom za
služby spojené s užívaním bytu, bez akejkoľvek možnosti disponovať s bytom. Prerušením konania vo
veci došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu

tým, že súd nevykonal iné vhodné opatrenia a uznesenie riadne neodôvodnil. Súd nevysvetlil, prečo
tvrdenia žalobcu proti prerušeniu konania nepovažuje za podstatné a správne, ak je zjavné, že zo strany
žalovanej ide o zneužitie práva. Žalobca zastáva názor, že súd arbitrárne rozhodol o prerušení konania,
ktoré zjavne zvýhodňuje iba žalovanú na úkor žalobcu. Riešenie predbežnej otázky vlastníckeho práva
žalovanej podľa súdnej praxe mal súd riešiť v tomto konaní. Poukázal na to, že žaloba žalobkyne

v konaní o určenie vlastníckeho práva je založená na nepresvedčivých tvrdeniach bez preukázania
dôležitýchskutkovýchtvrdení,ktorébymalipodstatnývýznamprerozhodnutiesúdu.Poukázalnačlánok
5 CSP, ktorého ustanovenie čo do zneužitia práva alebo na svojvoľné alebo bezúspešné uplatnenie
alebo bránenie práva vedú k nedôvodným prieťahom v konaní, je aplikovateľné na úkony žalovanej v
konaní vo veci. Súd pri rozhodovaní o prerušení konania vo veci ustanovenie článku 5 CSP nebral v

úvahu a ani k nemu vôbec neprihliadol. Žalovaná počas života poručiteľa žalobcu nikdy netvrdila, že
jej byt vlastnícky patrí. Tvrdenie žalovanej, že byt nadobudla do vlastníctva vydržaním je zjavne iba
účelové. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP uviedol, že súd vôbec neprihliadol na
podstatné skutkové tvrdenia žalobcu, najmä, že nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanou vydržaním
je zo zákona a podľa súdnej praxe vylúčené, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1VObdo/2/2020. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP uviedol, že súd rozhodol o
prerušení konania vo veci bez toho, aby urobil iné vhodné opatrenia, ktoré mohol a mal urobiť v konaní
vo veci, čím zároveň došlo nesprávnym postupom súdu k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces.

12. Odvolanie žalobcu bolo žalovanej doručené dňa 14.01.2022. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené

neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).16. Odvolací súd poukazuje na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku jeho nedostatočného
odôvodnenia znemožňuje sporovej strane, resp. obmedzuje jej právo uplatniť opravný prostriedok voči
skutočným dôvodom súdneho rozhodnutia a tým sa porušuje jej právo na spravodlivé súdne konanie.

17. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu v sebe zahŕňa skúmanie správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie tak z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj postup súdu z hľadiska
procesnoprávnych predpisov. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí

obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na
všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré
prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé
odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou,

ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a
nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke
zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia
rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i
prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o

mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľné rozhodnutie ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
vôbec alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že súd sa
vysporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci

a odôvodnenie tiež musí byť v súlade s výrokom. Závery súdu musia byť dostatočne vysvetlené.

19. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k svojmu záveru o prerušení konania, s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné
ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci. Predmetné rozhodnutie tak nemožno považovať za

nepreskúmateľné.

20. Súd prvej inštancie konanie prerušil postupom podľa § 164 CSP.

21. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

22. Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, tzn. prerušenie konania, ktoré
nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže

konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tak na úvahe vec prejednávajúceho
súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr
zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber
vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho
účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej

požiadavke rýchlej, účinnej a hospodárnej ochrany práv strán sporu a iných osôb (čl. 17 Základných
princípov CSP) a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv strán sporu zabezpečí
čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na
ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

23. Fakultatívne prerušenie súdneho konania znamená, že súd nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť
ani vtedy, ak prebieha iné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu. Ak sa však rozhodne, že konanie nepreruší a neurobí ani iné vhodné opatrenie, danú
otázku - pre výsledok jeho konania zásadného významu - si musí rozriešiť sám v podobe rozhodnutia
o predbežnej otázke. Riešenie predbežnej otázky pritom súd nevyjadrí formou výroku, ale sa prejaví v

spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej.

24. V spore vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 15C/21/2021 sa žalobkyňa (v
tomto spore žalovaná) domáha proti žalovanému (v tomto spore žalobca) určenia vlastníckeho právak nehnuteľnostiam - k bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ulici Q. 7 D.,
bytový dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXXX a k bytu prislúchajúceho
spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na

príslušenstve vo veľkosti podielu 2827/100000; nehnuteľnosť je zapísaná na W. Č.. XXXXX Y.. Ú.. Q.Z.,
B. Y. - S. R., B. Y. V. (ďalej len sporná nehnuteľnosť).

25. V prebiehajúcom spore sa žalobca domáha zaplatenia sumy 4.200 € s príslušenstvom titulom
vydaniabezdôvodnéhoobohateniazaužívaniespornejnehnuteľnostížalovanou,vovlastníctvežalobcu,

za obdobie roku 2020.

26. Pre rozhodnutie v prejednávanom spore je potrebné ako predbežnú otázku vyriešiť otázku
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.

27. V konaní o určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne (v tomto spore žalovaná) je potrebné

vykonať rozsiahle dokazovanie, vzhľadom na prostriedky procesného útoku vznesené žalobkyňou, ako
aj prostriedky procesnej obrany vznesené žalovaným, a tak prerušenie tohto konania sa javí ako vhodné
procesné opatrenie.

28. Rozhodujúcim hľadiskom je (aj) zásada hospodárnosti konania, aby sa dokazovanie nevykonávalo

duplicitne, pričom v spore sp. zn. 15C/21/2021 bude otázka vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti
vyriešená s konečnou platnosťou, a nie iba ako otázka predbežná. Bude tak vyriešená zásadná otázka
a právoplatne daný základ pre rozhodnutie v tomto spore.

29. V danom prípade nebolo síce v neskôr začatom konaní o určovacej žalobe vedenom pod sp.

zn. 15C/21/2021 meritórne rozhodnuté (konanie začalo na základe žaloby zo dňa 14.06.2021), avšak
pôvodné konanie začalo dňa 28.03.2021, teda medzi jednotlivými konaniami nie je tak veľký časový
odstup, aby prerušenie toho konania bolo v rozpore s ochranou práv strán sporu na rozhodnutie bez
zbytočných prieťahov a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

30. Bez právneho významu je odvolacia námietka žalobcu, že súd v odôvodnení rozhodnutia nedal
žiadne odpovede na podstatné skutkové tvrdenia žalobcu uvedené najmä vo vyjadrení z 10.10.2021.

31. Súd prvej inštancie konštatoval, že otázka vlastníctva spornej nehnuteľnosti sa rieši v samostatnom
konaní, kde sa vyrieši s konečnou platnosťou. Posúdenie tejto otázky ako otázky predbežnej, najmä

pri inom posúdení, by mohlo viesť k nesprávnemu vyhodnoteniu nároku uplatneného žalobou. Z
uvedeného dôvodu nebolo dôvodné vyjadrovať sa k skutkovým tvrdeniam žalobcu ohľadne jeho
vlastníctva (prípadne k popretiu skutkových tvrdení žalovanej), nakoľko súd neriešil otázku vlastníctva
spornej nehnuteľnosti ani ako otázku predbežnú.

32. Rovnako nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu, že žalovaná zneužíva právo a svojvoľne
uplatňuje kroky (aj keď bezúspešné), ktoré vedú k prieťahom v konaní. Odvolací súd zastáva názor, že
každý - aj žalovaná, má právo na súdnu ochranu a posúdenie otázky, či sa jedná o svojvoľné alebo
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, je (iba) v právomoci súdov, nie strán sporu.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).