Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/114/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219201518
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1219201518.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Bratislavská
správcovskáspoločnosť,s.r.o.,IČO:36838209,sosídlomRusovskácesta36,Bratislava,zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bajkalská 13,
Bratislava, proti žalovanému: BSS, spol. s.r.o., IČO: 17 311 918, so sídlom Rebarborova 47, Bratislava,

zastúpeného: JUDr. Erik Šablatúra, advokát so sídlom Holíčska 13, Bratislava, o zaplatenie 1.667,14
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa
26.7.2022, č.k. 10C/18/2019-287, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (výrok I.) žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 43,30 eur
prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., a to po právoplatnosti uznesenia (výrok III.)

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a § 11 ods. 3 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
a vecne tým, že vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu späť, bolo konanie
zastavené. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak nesúhlasil s tým, aby súd prvej inštancie
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a navrhol aby súd prvej inštancie
rozhodol podľa ust. § 257 C.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania iba sčasti. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že z dôvodu, že
žalovaný po podaní žaloby žalovanú sumu uhradil, čím procesne zavinil zastavenie konania, podľa §
256 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalobcovi. Neaplikáciu ust.
§ 257 C.s.p. odôvodnil tým, že podanie žalovaného zo dňa 3.10.2019 bolo urobené ešte pred úhradou
pohľadávky vo výške 2.000,- eur zo dňa 13.10.2019 (o 10 dní skôr), preto nemôže ísť o nadbytočný
úkon ako tvrdil žalovaný a vo vzťahu k podaniu žalovaného zo dňa 29.9.2021 uviedol, že sa jedná len o

doplnenie vyjadrenia žalovaného zo dňa 3.10.2019 a žalovaný nebol na predmetné vyjadrenie vyzvaný.
Z toho dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že žalovanému nevznikli trovy konania v dôsledku pasivity
žalobcu. Navyše sa jedná o podania, ktoré sú nehospodárne a za ktoré by žalovanému náhradu trov
konania nepatrila ani v prípade jeho úspechu vo konaní.

3. Proti výroku II. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, z dôvodu podľa ust. §

365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Cs.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci. Žalovaný namietal, že vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby uviedol, že súhlasí s návrhom
žalobcu na späťvzatie žaloby a zastavenie konania podľa ust. § 144 C.s.p. v spojení s ust. § 145 ods. 1 a
nasl.C.s.p.avšakrozporovalnávrhžalobcu,abymubolapriznanánáhradatrovkonaniavrozsahu100%

a navrhol súdu aby priznal žalobcovi trovy konania len sčasti. Dôvodom hodným osobitného zreteľa
v zmysle ust. § 257 C.s.p. a len čiastočného priznania trov konania bolo, že žalobca mal vedomosť
o úhrade platby žalovaným v sume vo výške 2.000 eur už dňa 13.10.2019, ale návrh na späťvzatie
žaloby a zastavenie konania podal na súd až po 33 mesiacoch, teda až 22.4.2022 a za uvedené obdobie
(33 mesiacov) produkoval do konania podania zo dňa 3.10.2019 a 29.9.2021. Zároveň poukázal na

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.2.2009, sp. zn 4M Cdo 2/2008 a zo dňa 28.1.2010, sp.zn.
2M Cdo 17/2009. Žalovaný s dôvodmi neaplikácie § 257 C.s.p. uvedenými v bode 10. napadnutého
uznesenia nesúhlasil, keďže podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil podanie
žalovaného zo dňa 29.9.2021 ako nehospodárne, nakoľko išlo o podanie bez výzvy súdu. Uviedol, že
išlo o doplňujúce vyjadrenie k vyjadreniu zo dňa 3.10.2019, pričom na takéto doplňujúce podanie má
žalovaný právo, keďže nebolo rozhodnutím súdu ukončené dokazovanie vo veci a z pasivity bol žalobca

prebudený práve obsahom doplňujúceho vyjadrenia, ktoré mohlo mať za následok jeho neúspech v
konaní. Ďalším dôvodom pre priznanie trov konania žalobcovi len sčasti, ktorým sa súd prvej inštancie
nezaoberal, bolo nekonanie žalobcu, ktorý sa nepokúsil so žalovaným mimosúdne dohodnúť na úhrade
dlhu, resp. zaslať pred podaním žaloby na súd žalovanému výzvu na úhradu dlhu (predžalobná výzva),
aby bola sporná vec medzi stranami vyriešená pokojnou cestou. Na základe uvedeného žalovaný žiadal,

aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu, aby zrušil výrok II. napadnutého uznesenia a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100%.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Podľa § 256 ods. 1 písm. C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

7. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

8. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím

zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. (Komentár k Civilnému sporovému poriadku, doc. JUDr.
Marek Števček, PhD. a kol., str. 940)

9. Odvolací súd v preskúmavanej veci nevzhliadol dôvod pre použitie § 257 C.s.p., ktorého aplikáciu
navrhol žalovaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Môže ísť o skutočnosti
súvisiace s priebehom konania, ako aj o skutočnosti existujúce mimo konania (najčastejšie pomery
strany). Z uvedeného preto vyplýva, že zmyslom ustanovenia § 257 C.s.p. je, že v prípade preukázania
dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť o náhrade trov konania tak, že nezaviaže

neúspešnú stranu, alebo stranu ktorá zavinila vznik trov konania, aby tieto trovy nahradila protistrane.

10. Z argumentácie žalovaného v podstate vyplýva, že v dôsledku nečinnosti žalobcu (ktorý včas
nezobral žalobu späť) mu vznikli nadbytočné trovy, a to v súvislosti s podaniami zo dňa 3.10.2019 a
29.9.2021. Vo vzťahu k podaniu žalovaného zo dňa 3.10.2019 je nepochybne správny záver súdu prvej

inštancie, že ide o podanie vykonané žalovaným pred úhradou žalovanej sumy (ktorý záver žalovaný
v odvolaní nerozporoval žiadnymi konkrétnymi odvolacími námietkami), to znamená, že nemôže ísť
o nadbytočný úkon žalovaného v dôsledku pasivity žalobcu. Pokiaľ ide o podanie zo dňa 29.9.2021,
aj v tomto prípade súd prvej inštancie správne uzavrel, že ide len o doplnenie vyjadrenia žalovanéhozo dňa 3.10.2019, na ktoré nebol súdom vyzvaný, preto nemožno hovoriť o nehospodárnom úkone
žalovaného v dôsledku pasivity žalobcu. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že z obsahu súdneho
spisu vyplýva, že žalovaný sa v duplike zo dňa 3.10.2019 vyjadril k replike žalobcu, následne dňa

13.10.2019 zaplatil žalovanú pohľadávku, podaním zo dňa 30.3.2020 zobral späť svoju vzájomnú
žalobu a podaním zo dňa 29.9.2021 doplnil svoje vyjadrenie zo dňa 3.10.2019. Z uvedenej chronológie
úkonov žalovaného vyplýva, že žalovaný sa vyjadroval k meritu veci (popierajúc nárok žalobcu) v čase,
keď žalovanú pohľadávku uhradil; nie je teda zrejmé, v čom mala spočívať účelnosť podania zo dňa
29.9.2021 a akú účinnú obranu malo toto podanie v spore predstavovať. Ak žalovaný argumentoval tým,

že obsah uvedeného podania mohol mať za následok neúspech žalobcu v konaní, ktorý po uvedenom
podaní vyvinul aktivitu (v podobe späťvzatia žaloby), odvolací súd poznamenáva, že predovšetkým
oznámenie o uhradení žalovanej pohľadávky (ktoré nebolo predmetom podania žalovaného) by mohlo
predstavovať účinnú obranu žalovaného, nakoľko práve skutočnosť uhradenia žalovanej pohľadávky v
prípade pokračovania sporu zo strany žalobcu by nevyhnutne viedla k zamietnutiu žaloby. Bez ohľadu na
uvedené je záver súdu prvej inštancie o absencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, splnenie ktorých

je potrebné pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p., správny.

11. V súvislosti s ďalším argumentom žalovaného, týkajúcim sa nečinnosti žalobcu (absencia pokusu
o mimosúdnu dohodu, nezaslanie predžalobnej výzvy) odvolací súd naopak upriamuje pozornosť na
konanie žalovaného, ktorý si dlhodobo neplní svoje povinnosti vyplývajúce mu z vlastníctva bytu a

nebytového priestoru v bytovom dome, spočívajúce v úhradách spojených s užívaním bytu a nebytového
priestoru. Uvedené vyplýva z dôkazov, ktoré predložil v konaní sám žalovaný - oznámenia o výsledku
písomných hlasovaní ohľadom podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby záložného veriteľa -
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a to v roku 2017 aj v roku 2018. Za danej situácie by podľa
názoru odvolacieho súdu nebolo v súlade s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie veci vyžadovať

od žalobcu vyvíjať aktivitu smerujúcu k mimosúdnemu usporiadaniu veci, resp. k zaslaniu predžalobnej
výzvy, a to pod hrozbou nepriznania mu nároku na náhradu trov konania.

12. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti výroku II. o trovách
konania. Súd prvej inštancie rozhodol správne, pretože podľa citovaných zákonných ustanovení

účinných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak súd zastavuje konanie, napr. z dôvodu späťvzatia
žaloby, zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv tým, či niektorý z účastníkov (strán
sporu) zavinil, že konanie muselo byť zastavené. V prípadoch, v ktorých bolo zastavenie konania
zavinené účastníkom (stranou sporu), súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov
konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Z dôvodu, že v konaní

bolo preukázané, že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalovanú sumu, čím procesne zavinil zastavenie
konania, pričom zároveň neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, splnenie ktorých je
predpokladom pre aplikáciu § 257 C.s.p., vznikla mu v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. povinnosť nahradiť
trovy konania žalobcovi.

13. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
a právne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

zohľadňujúc skutočnosť, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).