Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 29, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/134/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109216600
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1109216600.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci navrhovateľa: S.

Z., bytom H. č. XX,. XXX. XX K., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. M. M., advokát, J. č. XX,. XXX.
XX. B., kancelária: K. č. XX,. XXX. XX. B., proti odporcovi: H. S. s. r. o., Š. č. X,. XXX. XX. B., IČO: XX.
XXX. XXX,. o zaplatenie 197, 90 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 197, 90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8, 5%
ročne zo sumy 100 € od 30. 09. 2008 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8, 5% ročne zo
sumy 75 € od 31. 10. 2008 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8, 5% ročne zo sumy 11,
45 € od 26. 09. 2008 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8, 5% ročne zo sumy 11, 45 €

od 26. 10. 2008 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 50, 86 € a trovy právneho zastúpenia
vo výške 104, 01€, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06. 05. 2009 sa navrhovateľ v zastúpení svojím právnym
zástupcom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 197, 90 € spolu s príslušenstvom a náhrady trov
konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom dňa 03. 08. 2008 uzatvoril pracovnú
zmluvu, na základe ktorej pre odporcu vykonával práce vodiča nákladného motorového vozidla. V
zmysle tejto pracovnej zmluvy mohol odporca navrhovateľa vysielať i na zahraničné pracovné cesty.

Odporca vyslal navrhovateľa v mesiaci august 2008 na zahraničnú pracovnú cestu do Francúzska.
Zahraničná pracovná cesta sa začala dňa 03. 08. 2008 a skončila 30. 08. 2008, trvala nepretržite 28
dní, bola vykonávaná aj vo sviatok 29. 08. 2008.

Odporca vyslal navrhovateľa na ďalšiu zahraničnú pracovnú cestu v mesiaci september 2008 do
Francúzska. Táto zahraničná pracovná cesta sa začala dňa 07. 09. 2008 a skončila 30. 09. 2008, trvala
nepretržite 24 dní, bola vykonávaná aj vo sviatok 15. 09. 2008.

Navrhovateľovi vznikli vykonaním týchto zahraničných pracovných ciest cestovné náhrady, za pracovnú
cestuvmesiaciaugust2008nedoplatokvovýške100€,zamesiacseptembernedoplatokvovýške75 €.

Navrhovateľovi vznikol i nárok na mzdové zvýhodnenia na prácu počas dvoch dní sviatkov podľa
ustanovenia § 122 ods. 1 Zákonníka práce( v pracovnej zmluve mzdové zvýhodnenie za prácu
vykonávanú počas sviatkov nemajú upravené). Za 8 hodín odpracovaných navrhovateľom počas sviatku29. 08. 2008 predstavuje mzdové zvýhodnenie 11, 45 € a za 8 odpracovaných hodín počas sviatku dňa
15. 09. 2008 predstavuje mzdové zvýhodnenie 11, 45 €.

Navrhovateľ niekoľkokrát osobne i prostredníctvom poisťovne právnej ochrany vyzval odporcu na
zaplatenie dlžných cestovných náhrad a mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatky, avšak bezvýsledne,
preto sa domáha navrhovateľ zaplatenia dlžnej sumy súdnou cestou.

Počas konania sa odporca nezúčastnil ani jedného pojednávania, k návrhu sa žiadnym spôsobom

nevyjadril, nepredložil žiadne dôkazy, ani svoje stanovisko k návrhu. Preto súd vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti odporcu na pojednávaní dňa 29. 01. 2010, vychádzajúc z vykonaného dokazovania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi predloženými
navrhovateľom, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise , a zistil skutkový stav,
ktorý následne takto právne vyhodnotil:

Navrhovateľ s odporcom dňa 03. 08. 2008 uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej pre odporcu
vykonával práce vodiča nákladného motorového vozidla. V zmysle tejto pracovnej zmluvy mohol
odporca navrhovateľa vysielať i na zahraničné pracovné cesty.

Odporca vyslal navrhovateľa v mesiaci august 2008 na zahraničnú pracovnú cestu do Francúzska.
Zahraničná pracovná cesta sa začala dňa 03. 08. 2008 a skončila 30. 08. 2008, trvala 28 dní, bola
vykonávaná i vo sviatok 29. 08. 2008. Suma stravného za pracovnú cestu do Francúzska bola podľa
OpatreniaMinisterstvafinanciíSlovenskejrepublikyč.625/2007Z.z.vtomčase45€. Výškavreckového
bola dohodnutá v pracovnej zmluve vo výške minimálne 10% stravného (4, 50 €). Odporca priznal

a vyplatil navrhovateľovi za túto zahraničnú pracovnú cestu 1 300 €, pričom navrhovateľovi vznikol
nárok na zaplatenie sumy 1 400 €. Preto nárok navrhovateľa na doplatenie cestovných náhrad za túto
zahraničnú pracovnú cestu vo výške 100 € je dôvodný.

S vykonaním tejto zahraničnej pracovnej cesty vznikol navrhovateľovi i nárok podľa ustanovenia 122

ods. 1 Zákonníka práce na mzdové zvýhodnenia na prácu počas sviatku dňa 29. 08. 2008, čo za 8
hodín odpracovaných navrhovateľom počas sviatku predstavuje mzdové zvýhodnenie 11, 45 €. Preto je
vymáhaný nárok navrhovateľa i v tejto časti dôvodný.

Odporca vyslal navrhovateľa na ďalšiu v mesiaci september 2008 na zahraničnú pracovnú cestu do

Francúzska, ktorá sa začala 07. 09. 2008 a skončila 30. 09. 2008, trvala nepretržite 24 dní, bola
vykonávaná aj vo sviatok 15. 09. 2008.

SumastravnéhozapracovnúcestudoFrancúzskabolapodľaOpatreniaMinisterstvafinanciíSlovenskej
republiky č. 625/2007 Z. z. v tom čase 45 €. Výška vreckového bola dohodnutá v pracovnej zmluve vo

výške minimálne 10% stravného (4, 50 €). Odporca priznal a vyplatil navrhovateľovi za túto zahraničnú
pracovnú cestu 1 125 €, pričom navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 1 200 €. Preto nárok
navrhovateľa na doplatenie cestovných náhrad za túto zahraničnú pracovnú cestu vo výške 75 € je
dôvodný.

S vykonaním tejto zahraničnej pracovnej cesty vznikol navrhovateľovi i nárok podľa ustanovenia 122
ods. 1 Zákonníka práce na mzdové zvýhodnenia na prácu počas sviatku dňa 15. 09. 2008, čo za 8
hodín odpracovaných navrhovateľom počas sviatku predstavuje mzdové zvýhodnenie 11, 45 €. Preto je
vymáhaný nárok navrhovateľa i v tejto časti návrhu dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh je v celom rozsahu vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Súd vyhovel návrhu navrhovateľa
v časti vymáhaného príslušenstva.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a

priznal úspešnému navrhovateľovi, podľa jeho uplatnenia trov konania, náhradu trov konania vo výške
spolu 50, 86 € (16, 50 € predstavuje zaplatený súdny poplatok za podaný návrh, cestovné navrhovateľa
vo výške dvakrát po 17, 18 € - účasť na pojednávaní dňa 29. 01. 2010, cesta vlakom), trovy právnehozastúpenia spolu vo výške 104, 01 €, tak ako si ich v zákonnej lehote dňa 20. 02. 2010 uplatnil písomne
právny zástupca navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je potrebné v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis