Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/170/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710216837
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7710216837.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Zdenkom Švárnym, v právnej veci žalobcov: X) B. E., Q.. S.,

H.. X.X.XXXX, C. R. C. C. XXX, 2) A. S., H.. XX.X.XXXX, C. C. Č..XX, obaja zastúpení JUDr. Jánom
Kizivatom, advokátom so sídlom AK Michalovce, ul. Kpt. Nálepku 8, proti žalovaným : 1) B. S., Q.. F.,
H.. XX.XX.XXXX, C. C. Č.. XX, 2) B. Q., Q.. S., H.. XX.X.XXXX, C. Č., V.. S. XX, 3) A. S., H.. X.X.XXXX,
C. C. XX, 4) A. C., H.. XX.X.XXXX, C. E., V.. X. XX, 5) Z. C., H.. X.XX.XXXX, C. E., V.. X.Á. XX, žalovaní
1,2,4. a 5. zastúpení JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom AK Košice, ul. Štúrova 20, o
určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že rodinný dom, zapísaný na LV č. XXX k.ú. C. postavený na parc. reg. C č. X, ktorý má

súpisné č. XX p a t r í do dedičstva po nebohom A. S., H.. XX.X.XXXX, H. C. C. Č.. XX, ktorý zomrel
dňa XX.X.XXXX.

II. U r č u j e, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1.rade a žalovaným v 5.rade, na základe
ktorej previedla žalovaná v 1.rade vlastnícke právo vkladom N. XXX/XX k rodinnému domu zapísanému
na LV č. XXX k.ú. C., postavenému na parcele reg.C č. X, súpisné č. XX na žalovaného v 5.rade, je
neplatná.

III. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2010 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že uvedená
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. A. S. a darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1.rade a
žalovaným 5.rade, aby súd určil, že je neplatná a to na tom základe, že uvedený rodinný dom postavili
neb. A. S. a žalovaná v 1.rade počas trvania manželstva niekedy v r. 1962-1963. Následne mu bolo
pridelenésúpisnéčísloXX.Naparcele,naktorejuvedenýdomnebohýpostavilstálpredtýmrodinnýdom
žalovanej v 1.rade, ktorý postavili rodičia žalovanej v 1.rade, ktorý bol následne zbúraný a postavený bol

vyššie uvedený tehlový dom nebohým A. S. s manželkou. Tento bol postavený zo spoločných finančných
prostriedkov, pričom žalovaná v 1.rade bola počas života ženou v domácnosti. Novopostavený rodinný
dom, potom čo bol postavený nebol zapísaný na LV z dôvodu nevysporiadaného starého rodinného
domu a pozemku na ktorom stál. Po smrti neb. A. S. sa konalo dedičské konania M. XXXX/XX, kde súd
schválil dohodu o vysporiadaní dedičstva, podľa ktorej všetok poručiteľov majetok nadobudla žalovaná v
1.rade, pričom v dedičskom konaní žalovaná v 1.rade uviedla ako predmet dedičstva len cenné papiere v
hodnote 20.000,-Sk. Neuviedla, že do dedičstva po neb. poručiteľovi A. S. patrí aj tehlový rodinný dom,

aj keď táto vedela, že tento postavila spolu s neb. manželom. Dôvodom neprejednania tohto rodinného
domu v dedičskom konaní po poručiteľovi bola aj tá skutočnosť, že v súčasnosti rodinný dom súp.č.
XX nebol v čase prejednania dedičstva zapísaný na LV. Žalobkyňa v 1.rade túto skutočnosť namietala
písomne v dedičskom konaní svojim listom zo dňa 20.9.1995, avšak neúspešne a predmetný list, ktorýmtúto skutočnosť namietala predložila aj do dedičského spisu, pričom žalovaná v 1.rade si dala v r. 2004
zapísať rodinný dom do svojho výlučného vlastníctva a to na základe rozhodnutia obce o pridelení
súpisného čísla, čo je zapísané na LV č. XXX k.ú. C., v časti B v rozpore s reálnou skutočnosťou, o ktorej

mala v tom čase vedomosť. Žalobcovia ďalej poukázali, že podľa ich názoru nie je možné nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti poznámkou a z toho dôvodu neuznávajú žalobcovia žalovanú v 1.rade
ako výlučnú vlastníčku uvedenej nehnuteľnosti. Ďalej uviedli, že žalovaná v 1.rade odmieta rešpektovať
reálnystavasuvedenounehnuteľnosťounakladáakosvojimvýlučnýmvlastníctvom,čohodôkazomjeaj
darovacia zmluva zo dňa 8.12.2010, ktorou previedla žalovaná v 1.rade vlastnícke právo na žalovaného

v 5.rade. Keďže platí zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práva ako sám má, majú za to,
že táto darovacia zmluva je absolútne neplatný právny úkon a s poukazom na ust. § 80 OSP uviedli, že
majú naliehavý právny záujem na určení, že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. A. S., pretože
bez tohto určenia si nemôžu dedičia uplatniť svoje nároky na majetok poručiteľa v dedičskom konaní.

Žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade s návrhom nesúhlasili. Žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako

nedôvodnú s poukazom na to, že predmetný rodinný dom, ktorý má súp. č. XX nepatrí do dedičstva po
neb. A. S., ktorá skutočnosť sa podľa ich názoru už riešila v dedičskom konaní a už vtedy bolo zrejmé, že
tento dom nepatrí do dedičstva, nakoľko tento dom darovali rodičia výlučne svoje dcére, teda žalovanej
v 1.rade ešte predtým ako zomreli a teda predmetný dom je výlučným vlastníctvom žalovanej v 1.rade.

Žalovaný v 3.rade sa k žalobe nevyjadril.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C 170/2010-153 zo dňa 20.9.2013 súd zistil, že súd určil, že rodinný

dom zapísaný na LV č. XXX k.ú. C. postavený na parcele reg. C č. X, ktorý má súpisné číslo 11 patrí do
dedičstva po nebohom A. S., H.. XX.X.XXXX, H. C. C. Č.. XX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a druhým
výrokom určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 5. rade, na
základe ktorej previedla žalovaná v 1. rade vlastnícke právo vkladom N. XXX/XX k rodinnému domu
zapísanému na LV č. XXX k.ú. C., postavenému na parcele reg. C č. X súpisné číslo XX na žalovaného

v 5. rade je neplatná a o trovách rozhodol tak, že bude rozhodnuté o nich samostatným uznesením.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že z dokazovania vyvodil, že v danom prípade predmetom konania
je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP, nakoľko žalobcovia
majú naliehavý právny záujem na takomto určení vlastníckeho práva. Rovnako predmetom konania je

aj riešenie otázky platnosti resp. neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v 1. rade
a žalovaným v 5. rade.

Súd mal za to, že žalobcovia dostatočne preukázali naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa
domáhajú, teda určení, že uvedená sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom A. S.. Túto

naliehavosť má súd za preukázanú z toho dôvodu, že v dedičskom konaní po nebohom A. S. boli
prejednané len cenné papiere, ktorých dedičkou sa stala žalovaná v 1. rade na základe dedičskej
dohody, avšak už v tomto dedičskom konaní žalobkyňa v 1. rade namietala túto skutočnosť, kde
uvádzala, že do dedičstva po nebohom A. S. má patriť aj rodinný dom č. súp. XX C., ktorý bol postavený
na pozemku, kde stál starý rodinný dom, ktorý darovali rodičia žalovanej v 1. rade a tento bol zbúraný a

bol postavený nový rodinný dom. Túto skutočnosť má súd za preukázanú hlavne z výpovedí žalobcov
v 1., 2. rade, žalovaného v 3. rade ako aj svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí. Ide predovšetkým o
svedkyňu Z., svedka Z., svedka N. ako aj nepriamo svedka S., ktorí v podstate zhodne uviedli, že majú
vedomosť o tom, že po zbúranom dome sa staval nový rodinný dom, ktorého výstavbu zabezpečoval
nebohý A. S.. Túto skutočnosť uviedol vo svojej výpovedi aj svedok A. R., ktorý však uviedol, že pri

stavbe rodinného domu pomáhal aj starý dedo F.. Pri výpovedi svedkyne D. R. tak súd poukázal na to,
že táto jednoznačne nevedela uviesť, či stavbu rodinného domu zabezpečoval výlučne nebohý dedo F.
s manželkou alebo aj nebohý A. S.. To, že v skutočnosti ide o nový rodinný dom, súd má za preukázané
aj z darovacej zmluvy zo dňa 10.6.1963, na základe ktorej S. F. daroval svoj všetok nehnuteľný majetok
zapísaný v pozemkoknižnej knihe kat. úz. Obce C. v celku, to jest v skutočnosti starý dom č. súpisné XX

žalovanej v 1. rade. Preto podľa názoru súdu žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na určení,
že uvedená nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom A. S., súd žalobe vyhovel.Súd na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, dospel
k záveru, že žaloba žalobcov čo sa týka určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom A. S.
je dôvodná a z toho dôvodu žalobe v tejto časti v celom rozsahu vyhovel. Ako predbežnou otázkou sa

zaoberal súd aj otázkou platnosti alebo neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1.
rade a žalovaným v 5. rade dňa 8.12.2010. Súd považuje uvedenú zmluvu za absolútne neplatný právny
úkon, pretože táto bola uzavretá podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná v 1. rade si
bola dobre vedomá toho, že uvedenú nehnuteľnosť stavala za trvania manželstva so svojim nebohým
manželom A. S. a túto skutočnosť zatajila aj v dedičskom konaní, aj napriek tomu, že žalobkyňa v 1.

rade sa domáhala určenia, že do dedičstva patrí aj uvedený rodinný dom a teda v rámci zásady, že nikto
nemôže previesť na niekoho viac práv ako sám má, súd má za to, že táto zmluva je absolútne neplatným
právnym úkonom a aj v tejto časti súd žalobe vyhovel.

Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie žalovaní v 1. až 5. rade, žiadali zmeniť rozsudok súdu
prvého stupňa a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a nepriznať trovy konania.

Súd nebral do úvahy opodstatnené náležitosti, ktoré by boli jednoznačne preukázali v tomto konaní
a to výpoveď žalovanej v 1. rade B. S. (z jej výpovede vyplýva ako aj z listín, že aj jej otec S. F.
jej daroval majetok, na základe Notárskej zápisnice z roku 1963, o.i. aj sporný dom) a v konaní bolo
preukázané aj to, že jej otec dostal príspevok na výstavbu tohto domu, v hlavnej miere financovali

výstavbu domu žalovaná v 1. rade a ďalšie osoby, keďže boli tejto výstavby účastné. Keď sa domy
stavali v uvedenom období, pomáhala pritom aj rodina aj príslušníci, čo bolo na dedine bežné (žalovaná
v 2. rade uviedla správne a pravdivo, že deti žalobkyne mali 12 a 8 rokov, preto nemohli pomáhať tak
ako uviedla žalovaná v 2. rade). Svedkyňa Z. nepotvrdila, že dom staval aj manžel B. S., lebo ide o
krstnú matku žalobkyňu v 1. rade, a preto táto výpoveď aj sčasti výpoveď jej manžela je špekulatívna a

účelovo vykonštruovaná, so snahou privodiť žalobkyňu v 1. rade lepší prospech (ona navrhla vypočuť
svedkov). Navyše aj rozhodnutie súdu nie je správne, lebo súd nemohol určiť, že celý rodinný dom
patrí do dedičstva, lebo v tom čase by A. S. patrila len 1/2-ica domu a nie celý, išlo o nevysporiadané
BSM a dom by patril do BSM manželov, súd nemal určovať, že darovacia zmluva medzi žalovanou v 1.
rade a žalovanou v 5. rade je neplatná a nemá sa zaoberať aj predbežnou otázkou, skôr mal skúmať,

či úkon je platný alebo nie. Žalobcovia podali žalobu až v čase, keď žalovaná v 1. rade darovala svoj
majetok - dom svojmu vnukovi, dovtedy nijakým spôsobom nikto sa neuchádzal o dom a nepopieral
skutočnosť, že by dom nepatril žalovanej v 1. rade. Z dokazovania vyplýva, že S. F. aj s manželkou ich
všetkých ako svoje deti podporovali a A. S. zarábal na tú dobu iba 600 Sk, pričom ledva uživil svoje
deti, veľa pil a bol chorľavý, bolo preukázané aj to, že celý dom financoval S. F. s manželkou aj to, že

zobrali pôžičku na tento dom. Prvostupňový súd neskúmal vo svojom rozhodnutí, či A. S. nadobudol
vôbec vlastníctvo a akým spôsobom, lebo vlastníctvo sa nadobúda v zmysle zákona, avšak v tomto
konaní nebolo absolútne preukázané, že by A.H. S. toto vlastníctvo nadobudol, teda dom č.11 a ani
akým spôsobom, prvostupňový súd opomenul, že účastníkmi konania by mali byť aj ďalší účastníci a to
všetci tí, ktorí boli účastní dedičského konania po A. S., preto mala byť žaloba zamietnutá.

Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 7.4.2014 žalobcovia navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a
žiadali priznať trovy odvolacieho konania.
O.i. vo vzťahu k výhradám žalovaných v 1., 2., a 4.rade ako sa mal súd zaoberať platnosťou
alebo neplatnosťou právneho úkonu uviedli, že darovacia zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu

vlastníckych práv, je považovaná žalobcami za neplatnú, lebo v evidencii katastra nehnuteľnosti
nemožno zapísať vlastníctvo k predmetnej stavbe rodinného domu v prospech žalovanej v 1. rade a
poručiteľa A. S. ako ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Zároveň dodali, že žalovaná v 1. rade sa na
základe skutočnosti ňou tvrdených nikdy nestala výlučnou vlastníčkou rodinného domu.

Z uznesenia krajského súdu č.k. 5Co 549/2013-180 zo dňa 24.4.2014 súd zistil, že krajský súd zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože rozsudok je nepreskúmateľný a
len stroho odôvodnený. Odvolací súd konštatoval, že rozsudok je nepreskúmateľný, z odôvodnenia
rozsudku vôbec nevyplýva, ako dospel súd k záveru o určení, že rodinný dom patrí do dedičstva po
nebohom A. S.E., ak súd prvého stupňa odôvodňuje svoje rozhodnutie so zreteľom na vyporiadanie sa

s predbežnou otázkou ohľadne platnosti alebo neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou
v 1. rade a žalovaným v 5. rade jednou vetou, ďalšou vetou odôvodnil rozpor s dobrými mravmi
ohľadne tejto neplatnosti zmluvy (citované na str. 11 druhý odsek zhora, že „súd považuje uvedenú
zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, pretože táto bola uzavretá podľa názoru súdu v rozpore sdobrými mravmi“). Poukázal na to, že rozsudok je nepreskúmateľný, pretože neuviedol súd vo svojom
odôvodnení rozsudku podľa § 157 OSP v čom vidí vo vtedajšej dobe rozpor s dobrými mravmi, o aký
úkon išlo vzhľadom na okolnosti prípadu, či všetci účastníci tejto zmluvy vedeli o tejto zmluve a pod.

Odvolací súd dal do pozornosti súdu prvého stupňa, že nemožno odôvodniť rozsudok vyhodnotením
dokazovania, ak stručne odôvodní súd dvoma - tromi vetami určenie vlastníckeho práva k rodinnému
domu s poukazom len na výpoveď svedkov s prispôsobením si výpovedí iných svedkov a bez
vyhodnotenia svedeckých výpovedí a ďalších dôkazov (§ 132 OSP).

Po vrátení veci bude potrebné sa zaoberať aj námietkami uvedenými v odvolaní, túto vec nebolo možné
prejednať v odvolacom konaní, lebo rozsudok je nepreskúmateľný a doplniť dokazovanie podľa § 213
O.s.p. odvolacím súdom neprichádza do úvahy. Okrem iného v žalobe sa jednoznačne konštatuje,
že dôvodom neprejednania predmetného rodinného domu po poručiteľovi v dedičskom konaní bola
skutočnosť, že v súčasnosti rodinný dom súp. č. 11 nebol v čase prejednania dedičstva zapísaný do

LV, o čom žalobkyňa v 1. rade vedela, avšak súd sa s týmto vôbec nevyporiadal, len vyhovel žalobe
tak ako bola popísaná v petite.

S poukazom na § 224 ods. 3, 4 OSP o trovách odvolacieho konania po vrátení veci a doplnení
dokazovania potom rozhodne následne súd prvého stupňa.

Súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu vykonal vo veci ďalšie dokazovanie a zistil tento skutkový
stav :

Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že jej matka bola na penzii 40 rokov, otec počas celej tej doby pracoval.

Nie je pravdou, že bol chorý, že bol alkoholik, pretože otec do poslednej chvíle pracoval ako dôchodca
na JRD, v kameňolome ako nočný strážca a po ukončení prác v kameňolome pracoval na policajnej
stanici ako kurič, a ako kurič musel chodiť na lekárske preventívne prehliadky do Košíc a vôbec nikto
nezistil, že otec je nespôsobilý a chorý.

Žalovaná v 2.rade uviedla, že ona si myslí, že mali veľmi dobrých rodičov, veľmi ich podporovali, oni
postavili dom. Prvý dom postavili tak, že nikto v ňom nebýval, ani otec ani matka a nasťahoval sa tam
jej 23-ročný brat, keď sa oženil, nakoľko rodičia mu tento dom dali po svadbe. Uviedla, že bola s otcom
na lekárskej prehliadke vo vojenskej nemocnici, pretože chcel robiť kuriča a bola prekvapená, že na
svoj vek je relatívne zdravý. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či vie o tom, že starí rodičia S.

F. s manželkou darovali všetky nehnuteľnosti v r. 1963 žalovanej v 1.rade t.j. ich matke uviedla, že to
nie je pravdou, pretože nehnuteľnosti daroval len dedo S. F., pričom T. F., po tejto sa dedilo až po jej
smrti, pretože mali dve dcéry a tieto dedili rovnako. Na otázku, ako chce vysvetliť, že tvrdila, že dedo
mal hospodárstvo, mal peniaze, keď všetok majetok daroval ešte v r. 1963 svojej dcére a rodinný dom
sa staval niekedy v r. 1964 uviedla, že ona bola v tom čase ešte dieťa, tak sa tomu ani nevenovala, tak

sa presne k tomu ani vyjadriť nevie. Na otázku, či teda jej bratia A. a A. vo svojich výpovediach klamali,
uviedla, že A. nie, ale Juraj je ovplyvnený sestrou, tak ten áno.

Žalovaný v 3.rade uviedol, že on hovoril vždy pravdu, pretože si myslí, že keď bol postavený rodinný
dom, rovnako patril jeho otcovi aj matke.

Žalobca v 2.rade uviedol, že keď sa dom staval mal 13 rokov a dedo mal vyše 70 rokov, bol starý človek,
ležal na posteli, stále bol operovaný, nič nerobil, lebo nevládal ani chodiť. Mal zádych. Uviedol, že s
otcom chodil lámať kamene do Komanového ako 13-ročný chlapec. Bolo im poskytnuté družstevné auto
Tatra 128, ktorá vozila materiál domov. Rovnako chodil do Krčavy, do tehelne, chodil tam zavčasu ráno

aj okolo 4.00 keď mu matka povedala, že nemusí ísť do školy. Uviedol, že nakladali horúce tehly, museli
použiť rukavice, takže nie je pravdou, že by dedo robil dom. Poukázal na to, že jeho starí rodičia boli
starí ľudia, nemali nič, mali 120,- korún dôchodok, ktoré brala baba alebo 70,-, nevedel presne uviesť
a keby nie ich otec, že robil v lesoch, mal veľa peňazí, zarábal na lanovkách, potom na družstve robil
živočichára a staval dom, tak by ani nevyžili. Tak bolo a on nikdy necigánil.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 26.9.2014 uviedol, že podľa ich názoru v priebehu
doterajšieho dokazovania dostatočným spôsobom preukázali, že predmetný rodinný dom patril do
bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa teda otca žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného v 3. rade.Uviedol, že zastavajú názor, že až v rámci dedičského konania notár ako súdny komisár vyporiadava
bezpodielové spoluvlastníctvo a v rámci tohto dedičského konania v prípade, ak teda bude žalobe
vyhovené,vyporiadadedičstvotak,žeprikážepolovicurodinnéhodomudopodielovéhospoluvlastníctva

žalovanej v 1.rade a ďalšia časť bude predmetom ďalšieho dedičského konania. Čo sa týka platnosti
právneho úkonu a to darovacej zmluvy, poukázal na to, že tento právny úkon považujú za absolútne
neplatný nielen z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, ale aj z dôvodu, že tento právny úkon svojim
obsahom odporuje zákonu, pretože žalovaná v 1.rade nikdy nebola výlučnou vlastníčkou predmetnej
stavby a v zmysle platnej judikatúry súdov na území SR platí zásada, že nikto nemôže na iného previesť

viac práv než sám vlastní. Uviedol, že zápis vlastníckeho práva do výlučného vlastníctva žalovanej
v 1.rade bol realizovaný na základe záznamu, na základe potvrdenia obecného úradu o pridelení
súpisného čísla, pričom svedok bývalý starosta obce vysvetlil za akých okolností došlo k vydaniu tohto
potvrdenia, pričom aj sám vo svojej výpovedi potvrdil, že rodinný dom stavali žalovaná v 1.rade a jej
nebohý manžel. Čo sa týka skutočnosti, že tento rodinný dom nebol prejednaný v dedičskom konaní
uviedol,že tento nemohol byť v tom čase prejednávaný ako dedičstvo po poručiteľovi, nakoľko tento

rodinný dom vôbec nebol zapísaný v čase prejednávania dedičstva na LV. K tomu došlo až následne
v roku 2004 zo strany žalovanej v 1. rade na základe vydania rozhodnutia obce. Čo sa týka námietky
žalovaných uvedených v odvolaní, okruhu účastníkov, poukázal na uznesenie tunajšieho súdu M. XXXX/
XX zo dňa 1.10.1997 z ktorého vyplýva, že kto bol účastný dedičského konania, teda v podstate sú to tí
účastníci,ktorí sú účastníkmi tohto konania, len namiesto nebohej P.. Q. C. nastúpili právni nástupcovia

a to manžel a syn, ktorému v podstate bola darovaná táto nehnuteľnosť.

Z čestného prehlásenia žalovanej v 1.rade súd zistil, že s manželom z dôchodku si našetrili na dva
pohreby. Manžela pochovala, dala urobiť pomník a druhýkrát ich dala z dôvodu opotrebenia vymeniť.
Finančne im nikto neprispel. Prehlásila, že nikdy od svojich detí neprijala žiadnu finančnú pomoc. Dcéra

B. jej z Ameriky poslala 200,-USD a obdržali za ne 1.200,- tuzexových poukážok. Prehlásila, že sa s
manželom spoločne dohodli, že dom dajú najmladšej dcére Q.. Ťaží ju, že tak neurobili ešte počas života
manžela. Po dcérinej smrti sa rozhodla dať dom vnukovi. Chcela tak urobiť hneď po jej smrti, avšak
vnuk nebol plnoletý.

Zčestnéhoprehláseniažalovanejv2.radesúdzistil,žeprehlásila,žejejmatkabolazamestnaná,pretože
v žalobe sestra tvrdí, že nikdy nepracovala. Predložila v prílohe kópiu rozhodnutia o dôchodku vydaného
Sociálnou poisťovňou v r. 1991 a 2013. Taktiež priložila kópiu poštovej poukážky v sume 1.398,-Kčs
zaslané na meno deda S. F. od Poľnohospodárskeho nákupného podniku v Košiciach za predaj vlny.
Ide o doklad, ktorý dokazuje, že dedo choval ovce, predával vlnu a takýmto spôsobom splácal pôžičku

na predmetný dom.

Z kópie poštovej poukážky súd zistil, že na meno S. F. bolo 12.5.1971 poukázaných 1.398,60 Kčs z
Poľnohospodárskeho nákupného a zásobovacieho podniku Košice, závod Michalovce za vlnu.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 5.12.2013 súd zistil, že žalovanej v 1.rade
bol zvýšený od 1.1.2014 starobný dôchodok na sumu 245,60 € a vdovský dôchodok na sumu 142,40
€ mesačne.

Právny zástupca žalobcov uviedol, že navrhuje, aby súd čestné prehlásenia účastníkov konania, ktoré

predložila právna zástupkyňa žalovaných, na tieto neprihliadal, pretože tieto účastníčky sa mali možnosť
vyjadriť na pojednávaní, boli vypočuté pred súdom a vzhľadom na vek žalovanej v 1.rade čestné
prehlásenie nie je jej vyjadrením, ale pripravené vyjadrenie tak, ako to vyhovuje žalovaným. Uviedol,
že žalovaná v 1.rade na pojednávaní bola vypočutá,vypovedala o skutočnostiach, ktoré jej boli známe.
Vo svojej záverečnej reči ďalej uviedol, že čo sa týka poukážky na sumu 7.200,- Kčs, tak nejde tu o

dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu nejakej hospodárskej činnosti nebohého S. F.. Z tohto dokladu je
zrejmé, že sa jedná o premenu vtedajších platobných poukazov na koruny československé. Čo sa týka
dokladu na sumu 1.398,60 € zo dňa 12.5.1967 za dodávku vlny, poukázal na to, že podľa jeho názoru
boloobvyklé,žepreúčelypovinnostiplatiťdaňzpríjmovbolalimitovanáajvroku1967určitásuma,ktorá
nepodliehala zdaňovaniu a teda tento doklad bol vyhotovený za účelom rozpisu príjmov z hospodárskej

činnosti poručiteľa A. S. na ďalších členov domácnosti. Uviedol, že podľa ich názoru je potrebné,
aby sa súd v prvom rade vysporiadal ako s predbežnou otázkou, či darovacia zmluva na základe
ktorej došlo k prevodu nehnuteľnosti zo žalovanej v 1.rade na žalovaného v 5. rade, je platným alebo
neplatným právnym úkonom. Podľa ich názoru sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko vslovenskom právnom poriadku platí zásada, že nikto nemôže previesť viac práv na iného, než vlastí
sám. Sú toho názoru, že keďže žalovaná v 1. rade nikdy nebola výlučnou vlastníčkou novopostavenej
stavby rodinného domu s príslušenstvom, nemohla ani vykonať platný právny úkon, ktorým by previedla

práva k tejto nehnuteľnosti na žalovaného v 5. rade. Podľa ich názoru takýto právny úkon na základe
ktoréhonevlastníkpreviedolvlastníckeprávoknehnuteľnostiamnaďalšiuosobujeabsolútneneplatným
právnym úkonom podľa § 39 OZ, z dôvodu, že svojim účelom odporuje zákonu a tento obchádza. Podľa
ich názoru v konaní bolo preukázané, že predmetnú stavbu rodinného dumu stavala žalovaná v 1.rade a
nebohý manžel A. S.. K tomuto záveru dospeliz toho dôvodu, že nepochybne v konaní bolo preukázané,

že darovacou zmluvou v r. 1963 nebohý Pavol Lupjan previedol vo forme notárskej zápisnice všetok
svoj nehnuteľný majetok uvedený v tejto notárskej zápisnici vrátane rodinného domu súpisné č. 11 na
žalovanú v 1.rade ako svoju dcéru. V konaní bolo preukázané, že stavba pôvodného rodinného domu
bola zbúraná do základov a na jej mieste bol postavený nový rodinný tehlový dom, pretože pôvodný bol
hlinený. Bolo tiež preukázané, že nový rodinný dom bol stavaný počas trvania manželstva žalovanej
v 1.rade a poručiteľa A. S. a teda patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K otázke, či má

byť predmetom žaloby o určenie, že rodinný dom patrí do dedičstva po poručiteľovi, či má byť celý dom
alebo polovica, uviedol, že je toho názoru, že aj keď tento dom by mal patriť a patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalovanej v 1.rade a poručiteľa A. S., vyporiadavanie BSM sa vykonáva až
po úmrtí v rámci dedičského konania, a teda celý dom patrí do dedičstva po poručiteľovi a až v rámci
dedičského konania sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo a zvyšok ide do dedičského konania.

Na základe takto vykonaného dokazovania žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a uplatnil si trovy
konania.

Zástupkyňa žalovaných v 1., 2., 4. a 5. rade uviedla, že žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť
s poukazom na vykonané dokazovanie. Poukázala na to, že súd sa musí v prvom rade vysporiadať

s otázkou , či tento dom patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi a až následne skúmať platnosť
resp. neplatnosť darovacej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania v 1.a 5.rade. keďže
žalovaná v 1.rade bola vlastníčkou týchto nehnuteľností, tieto mohla darovať, predať alebo inak scudziť
komukoľvek, ako to uznala za vhodné. Vo svojej výpovedi uviedla, že prečo darovala túto nehnuteľnosť
práve svojmu vnukovi a teda si myslí, že nijakým spôsobom sa nepreukázaná neplatnosť tejto darovacej

zmluvy, ako tvrdia žalobcovia. Uviedli, že táto skutočnosť, že tento dom nepatrí do dedičstva bola už
vyriešená v dedičskom konaní, kde kedykoľvek počas dedičského konania bolo možné napadnúť túto
skutočnosť, že tento dom nebol prejednaný nijakým spôsobom v dedičskom konaní po nebohom A. S.Ľ..
Túto skutočnosť nikto nikdy nenamietal a až na základe darovacej zmluvy, ktorou žalovaná v 1.rade
previedla nehnuteľnosť na žalovaného v 5.rade. uviedla, že nijakým spôsobom nebolo preukázané, že

by tento dom patril do dedičstva po nebohom A. S.. Záverom uviedla, že takto postavenej dôkaznej
situácie žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali skutočnosti, a to základné skutočnosti, že
by táto nehnuteľnosť dom č. súpisné XX v C. patrili do dedičstva po nebohom A. S. a z toho dôvodu,
navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnila si trovy celého konania.

V danom prípade predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle ust. § 80
písm. c/ OSP, pretože žalobcovia majú naliehavý právny záujem na takto určení vlastníckeho práva.
Predmetom konania je tiež riešenie otázky platnosti resp. neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovanou v 1.rade a žalovaným v 5.rade.

Žaloby, v ktorých sa uplatňuje, aby sa rozhodlo o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie,
sú určovacie žaloby. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu
alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcov. Ak žalobca neposkytne súdu také tvrdenia
a dôkazy, z ktorých by bol zrejmý jeho naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo
právo je, alebo nie je, je to dôvod pre zamietnutie žaloby. Posúdenie naliehavého právneho záujmu

je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou a
teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. O naliehavý právny
záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo
existuje bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stálo neistým, t.z. že
u žalobcu musí ísť o taký právny vzťah už existujúci alebo o takú procesnú prípadne hmotnoprávnu

situáciu, v ktorej by bol objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípade pre
svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Predpokladom úspešnosti žaloby je
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je predovšetkým naliehavý právny záujem žalobcu
na takom určení.Čo sa týka existencie naliehavého právneho záujmu, súd má za to, že žalobcovia dostatočne preukázali
naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáhajú, teda určení, že uvedená sporná nehnuteľnosť

patrí do dedičstva po nebohom A. S.. Túto naliehavosť má súd za preukázanú z toho dôvodu, že v
dedičskom konaní po nebohom A. S. boli prejednané len cenné papiere, ktorých dedičkou sa stala
žalovaná v 1. rade na základe dedičskej dohody, avšak už v tomto dedičskom konaní žalobkyňa v 1.
rade namietala túto skutočnosť, kde uvádzala, že do dedičstva po nebohom A. S. má patriť aj rodinný
dom č. súp. XX C., ktorý bol postavený na pozemku, kde stál starý rodinný dom, ktorý darovali rodičia

žalovanej v 1. rade a tento bol zbúraný a bol postavený nový rodinný dom. Túto skutočnosť má súd za
preukázanú hlavne z výpovedí žalobcov v 1., 2. rade, žalovaného v 3. rade ako aj svedkov, ktorí boli
v konaní vypočutí. Ide predovšetkým o svedkyňu Z., svedka Z.Ď., svedka N. ako aj nepriamo svedka
S., ktorí v podstate zhodne uviedli, že majú vedomosť o tom, že po zbúranom dome sa staval nový
rodinný dom, ktorého výstavbu zabezpečoval nebohý A. S.. Túto skutočnosť uviedol vo svojej výpovedi
aj svedok A. R., ktorý však uviedol, že pri stavbe rodinného domu pomáhal aj starý dedo F.. Čo sa týka

výpovede svedkyne D. R., tak súd poukazuje na to, že táto jednoznačne nevedela uviesť, či stavbu
rodinného domu zabezpečoval výlučne nebohý dedo F. s manželkou alebo aj nebohý A. S.. To, že v
skutočnosti ide o nový rodinný dom, súd má za preukázané aj z darovacej zmluvy zo dňa 10.6.1963, na
základe ktorej S. F. daroval svoj všetok nehnuteľný majetok zapísaný v pozemkoknižnej knihe kat. úz.
obce C. v celku, to jest v skutočnosti starý dom č. súpisné XX žalovanej v 1. rade. Vzhľadom na to, že

podľa názoru súdu žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na určení, že uvedená nehnuteľnosť
patrí do dedičstva po nebohom A. S., súd žalobe vyhovel.

Súd na základe vykonaného resp. doplneného dokazovania, čo sa týka skutočností, či uvedený rodinný
dom stavala žalovaná v 1.rade s nebohým manželom, súd poukazuje aj na výpoveď žalovanej v 2.rade

na pojednávaní dňa 26.9.2014, kde táto uviedla, že mali veľmi dobrých rodičov, veľmi ich podporovali.
Oni postavili dom, prvý dom postavili tak, že nikto v ňom nebýval, ani otec, ani matka a dostal ho ich 23-
ročný brat, keď s oženil. Teda sama žalovaná v 2.rade poukázala na to, že aj následne ešte ich rodičia
postavili rodinný dom, teda nemohol byť nebohý A. S. chorý a alkoholik tak, že by nemohol sa zapájať
do prác na stavbe rodinného domu. A aj z uvedených dôvodov návrhu vyhovel.

Súd sa zaoberal aj námietkami žalovaných uvedených v odvolaní s ktorými sa mal na základe uznesenia
krajského súdu vysporiadať. K námietke, že súd nebral do úvahy výpoveď žalovanej B. S., súd
poukazuje na to, že táto bola vypočutá na pojednávaní, ktorého sa zúčastnila len raz. Uviedla, že vie, čo
je predmetom konania, že sa jedná o rodinný dom, ktorý darovala svojmu vnukovi, pričom uviedla, že

tento dom staval jej otec. Podľa názoru súdu, výpoveď žalovanej a tvrdenia v nej uvedené, boli následne
upresnené a aj vyvrátené tak výpoveďami svedkov, účastníkov konania ako aj listinnými dôkazmi v
rozsahu potrebnom nato, aby súd zistil, že uvedená nehnuteľnosť bola postavená za trvania manželstva
obidvoma manželmi. Čo sa týka tvrdenia žalovaných o dôveryhodnosti svedkov B. Z. a B. Z.X., ktorí boli
vypočutí na pojednávaní dňa 16.10.2012, súd poukazuje na to, že výpoveďami ďalších svedkov, ako aj

účastníkov konania, nemožno dospieť k záveru, že sú nepravdivé, naopak aj listinné dôkazy predložené
v konaní potvrdzujú pravdivosť ich tvrdení. Rovnako sa súd zaoberal námietkou žalovaných uvedenou v
odvolaní, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne, nakoľko súd prvého stupňa nemohol určiť,
že rodinný dom patrí do dedičstva, keďže v tom čase A.H. S. patrila len polovica a nie celý, keďže išlo o
nevysporiadané BSM, súd poukazuje na ust.§ 175 l/ ods. 1,2 OSP, § 148 ods. 1 OZ a § 21 ods. 1 zák.

č. 36/2005 Z.z. o rodine a je toho názoru, že do dedičstva po poručiteľovi A. S. patrí stavba rodinného
domu č.súp. XX k.ú. C.B. ako celok s tým, že v rámci dedičského konania po poručiteľovi A. S. v súlade
s ust.§ 175 l/ ods. 1,2 OSP, notár ako súdny komisár v prvom rade vyporiada BSM zaniknuté smrťou
poručiteľa a ďalší podiel na tejto nehnuteľnosti vo výške polovice z celku, prejedná v rámci vyporiadania
dedičstva po poručiteľovi A. S.. Čo sa týka odvolacích námietok žalovaných, že súd sa nezaoberal

otázkou,žežalobcoviapodaližalobuvčasekeďžalovanáv1.radedarovalasvojmajetoksvojmuvnukovi
a dovtedy sa nijakým spôsobom nikto z nich neuchádzal a nepopieral skutočnosť, že dom nepatril
žalovanej v 1.rade, súd poukazuje na to, že táto otázka podľa názoru súdu nemá vplyv na uplatňovaný
nárok žalobcov, pretože vlastnícke právo je nepremlčateľné a tak oni, ako aj ktorýkoľvek iný z dedičov
kedykoľvek po zápise vlastníckeho práva k predmetnej stavbe rodinného domu na LV sa môže domáhať

opätovného prejednania novoobjaveného majetku po poručiteľovi, čo žalobcovia aj podaním žaloby
urobili. K námietke žalovaných, že súd neskúmal, či poručiteľ A. S. nadobudol vlastníctvo a ak áno, akým
spôsobom, a tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané, súd má za to, že v konaní bolo dostatočne
preukázané, že pôvodne rodinný dom č.súp. XX nadobudla žalovaná v 1.rade darom od svojho otca nazáklade darovacej zmluvy zo dňa 10.7.1963 a teda patril do jej výlučného vlastníctva ako vec získaná
darom. Taktiež má súd za preukázané, že tento pôvodný rodinný dom bol následne zbúraný do základov
a na jeho mieste v r. 1964 až 1966 bol postavený nový murovaný rodinný dom, ktorý bol postavený

žalovanou v 1.rade a poručiteľom A. S. počas trvania ich manželstva. Taktiež má súd za preukázané, že
pôžičky,ktorémalzískaťS.F.nastavburodinnéhodomumuboliposkytnutéibaformálne,nakoľkovčase
predkladania žiadosti podľa názoru súdu iba on spĺňal podmienky na jej získanie, avšak skutočnosti s
ohľadom na vek S. F. a jeho zdravotného stavu, tieto pôžičky aj po smrti jeho manželky splácali poručiteľ
A. S. a jeho manželka B. S. a to z príjmov, ktoré získal poručiteľ A. S. z pracovnej činnosti ako aj z

predaja hospodárskych zvierat, ktoré choval. O skutočnosti, že stavba bola realizovaná z prostriedkov
patriacich do BSM poručiteľa a jeho manželky svedčí taktiež potvrdenie Obce C. zo dňa 31.5.2014, z
ktorého vyplýva, že žalovaná v 1.rade sa cíti byť vlastníčkou novej stavby rodinného domu č.súpisné XX,
nakoľkohopostavilaatedaanivr.2004netvrdila,ževýstavburodinnéhodomurealizovalijejrodičiaS.F.
s manželkou. Podľa názoru súdu stavba rodinného domu je spôsobilým predmetom vlastníckeho práva.
Bola vytvorená výstavbou počas trvania manželstva poručiteľa so žalovanou v 1.rade a teda vznikla

spoločnou prácou a zo spoločných finančných prostriedkov za trvania manželstva. V danom prípade
súd má za preukázané, že poručiteľ A. S., ako aj žalovaná v 1.rade, nadobudli uvedené vlastníctvo k
rodinnému domu originálnym spôsobom t.j. výstavbou nového rodinného domu a teda má za to, že tvorí
predmet bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej v 1.rade a poručiteľa A. S.. Súd skúmal aj ďalšie
skutočnosti uvádzané v odvolaní žalovaných, že účastníkmi tohto konania mal byť aj ďalší účastníci a to

všetci, ktorí boli účastní v dedičskom konaní po nebohom A. S. a z dedičského rozhodnutia M. XXXX/XX
zo dňa 7.10.1997 súd zistil, že všetci účastníci, ktorí boli účastníkmi dedičského konania sú aj účastníkmi
v tomto konaní s tým rozdielom, že po nebohej P.. Q. C., ktorá bola účastníčkou dedičského konania,
nastúpili žalovaný v 4.rade ako jej manžel a žalovaný v 5.rade syn, na ktorého žalovaná v 1.rade mala
previesť uvedenú nehnuteľnosť.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd má za to, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno na rozdiel od
tvrdenia žalovaných, že títo dôkazné bremeno neuniesli a preto určil, že uvedená nehnuteľnosť rodinný
dom postavený v období od r. 1964 do r. 1966 patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
poručiteľa A. S. a žalovanej v 1.rade, pretože tento postavili za trvania manželstva.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Súdnazákladetaktovykonanéhodokazovaniaadoplnenídokazovaniavzmyslezrušujúcehouznesenia

krajského súdu dospel k záveru, že žalobca žalobcov čo sa týka určenia, že uvedený rodinný dom patrí
do dedičstva po nebohom A. S., je dôvodná a z toho dôvodu žalobe v tejto časti v celom rozsahu vyhovel.
Súd sa zaoberal aj otázkou platnosti a neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v
1.rade a žalovaným v 5.rade. Súd uvedenú zmluvu zo dňa 8.12.2010 považuje za absolútne neplatný
právny úkon, pretože žalovaná v 1.rade ako darkyňa v čase darovania nebola výlučnou vlastníčkou

stavby rodinného domu č.súp.11 a platí zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám
má. Z uvedeného dôvodu teda nemohla žalovaná v 1.rade platne previesť vlastnícke práva k tejto
stavbe na žalovaného v 5.rade a podľa názoru súdu takýto právny úkon je absolútne neplatný, nakoľko
svojim obsahom a účelom odporuje zákonu resp. tento obchádza. Súd považuje tento právny úkon za
absolútne neplatný aj s poukazom na ust. §123 OZ, z ktorého vyplýva, že iba vlastník je oprávnený v

medziach zákona nakladať s predmetom svojho vlastníctva, pričom predmetná stavba rodinného domu
č. súp. XX v obci C., zapísaná na LV č. XXX nepatrila do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade, ale
do zaniknutého BSM žalovanej v 1. rade a poručiteľa A. S., pretože títo nadobudli k tomuto rodinnému
domu vlastnícke právo originálnym spôsobom a to postavením nového rodinného domu. Vzhľadom na
uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania bude rozhodnuté podľa ust.§ 151 ods. 3 OSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.