Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/207/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117217147
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117217147.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne B. Z., narodenej XX. XX.
XXXX, trvale bytom O. XX/XX, XXXX H., P., právne zastúpenej Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so
sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655 proti žalovanej U. A., narodenej
XX. XX. XXXX, trvale bytom I. B. XXX, XXX XX A. Hory, právne zastúpenej JUDr. Pavlom Boroňom,

advokátom, M. Rázusa 25, 974 01 Banská Bystrica, o určenie spornej skutočnosti, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/40/2017-144 z 10. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný

súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 10. 07. 2019 určil, že alografný závet poručiteľa J.
C., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom V. XXX, ktorý zomrel dňa 25. 10. 2016, zo dňa
06. 10. 2016, je neplatný (prvý výrok) a že poručiteľ J. C., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale
bytom V. XXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,poručiteľ“), nebol dňa 06. 10. 2016 spôsobilý
na uskutočnenie právneho úkonu - alografného závetu z dôvodu, že konal v duševnej poruche, ktorá
ho robila na tento právny úkon neschopným (druhý výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej

inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu (tretí
výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 25D/579/2016, Dnot 149/2016, vydaným v konaní o dedičstve po nebohom poručiteľovi
J. C., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05. 2017, bola žalobkyňa odkázaná, aby v lehote 1
mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podala návrh na súd o určenie, že alografný závet poručiteľa

zo dňa 06. 10. 2016 je neplatný.
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21. 06. 2017 domáhala určenia, že alografný
závet zo dňa 06. 10. 2016 poručiteľa J. C., nar. XX. XX.XXXX, bytom V. XXX, ktorý zomrel dňa 25. 10.
2019, je neplatný a určenia, že poručiteľ nebol spôsobilý na uskutočnenie právneho úkonu alografného
závetu z dôvodu, že konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopnou.
Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

Na návrh žalobkyne súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného
stavu poručiteľa v čase spísania závetu. Znalec M.. B. Z. v znaleckom posudku č. 42/2019 uviedol,
vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, že nebohý poručiteľ trpel organicky podmienenou
poruchou osobnosti ako dôsledok náhlej cievnej mozgovej príhody zo dňa 24. 07. 2016. Táto
poruchajecharakterizovanáúbytkomkognitívnychfunkcií,postihnutímpamäte,úsudkovýchschopností,
poruchami orientácie, deterioráciou intelektu. Osoba, ktorá trpí týmto ochorením, je ovplyvniteľná inými

osobami. To všetko negatívne vplýva na ovládacie schopnosti a rozpoznávacie schopnosti. Porucha
osobnosti je duševnou chorobou. Táto podľa názoru znalca viedla u poručiteľa dňa 06. 10. 2016 kuzníženiu jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností, nie však k ich úplnému vymiznutiu. Nebol
schopný v dostatočnej miere posúdiť tak dôležitý právny akt, ako je spísanie závetu. Nebol v dostatočnej
miere schopný rozpoznať následky svojho konania a význam tak zložitého právneho úkonu.

Ďalej znalec M.. B. Vongrej uviedol, že u poručiteľa v čase spísania závetu nezistil závislosť na alkohole
v zmysle choroby. Lieky, ktoré mal predpísané v tej dobe, pri dodržaní ich navrhovaného dávkovania
nemali vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
Pokiaľ je v jeho dokumentácii zmienka o globálnej afázii zistená pri neurologickom vyšetrení dňa 27. 07.
2016, pod týmto pojmom sa rozumie porucha pojmového myslenia a s ním spojenej reči. Prejavuje sa

poruchou schopnosti vyjadrovať sa rečou alebo poruchou schopnosti porozumieť významu vnímaných
slov. U poručiteľa išlo o postihnutie všetkých zložiek. Podľa svedkov však následnou liečbou malo dôjsť
k úprave jeho stavu.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
aj ,,CMP“), § 38 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“).
Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala na základe uznesenia vydaného v

dedičskom konaní po nebohom J. C. zistenia sporných skutočnosti a to určenia, že poručiteľ nebol
spôsobilý na uskutočnenie právneho úkonu alografného závetu z dôvodu, že konal v duševnej poruche,
ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným.
Aj keď notárka B.. J. K. vo výrokovej časti uznesenia z 28. 04. 2017 vydaného v konaní 25D/579/2016
uložila povinnosť žalobkyni domáhať sa určenia neplatnosti alografného závetu poručiteľa, z

odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že dôvodom pre odkázanie na takúto žalobu je skutočnosť, že
zákonná dedička - žalobkyňa neuznáva závet za platný z dôvodu, že poručiteľ nebol spôsobilý v čase
jeho zriadenia takýto úkon urobiť.
Súd prvej inštancie považoval žalobný petit v plnom rozsahu v súlade so znením ustanovenia §
137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), ktorým sa možno domáhať určenia

právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je znenie
ustanovenia § 194 ods. 1 CPM.
V konaní bola sporná otázka, či nebohý poručiteľ bol spôsobilý na právny úkon - spísanie alografného
závetu. Nebola sporná otázka, že nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie
potom skúmal, či v čase spísania právneho úkonu poručiteľ konal v duševnej poruche, ktorá by ho

robila na tento právny úkon neschopným.
Dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia bolo na žalobkyni. Žalobkyňa tvrdila, že nebohý poručiteľ
bol alkoholik, pričom požíval alkoholické nápoje v takej miere, že ho už samotná táto skutočnosť robila
nespôsobilým k takémuto právnemu úkonu. Táto skutočnosť nebola preukázaná. Súd prvej inštancie
poukázal na záver znaleckého posudku M.. B. Z., na prepúšťaciu správu M.. M. O. zo dňa 08. 09. 2016

a výpoveď svedkyne M.. M. O..
Zlekárskejdokumentácieazáverovznaleckéhoposudkuvšakvyplynulo,ženebohýporučiteľvdôsledku
cievnej mozgovej príhody zo dňa 24. 07. 2016 začal trpieť organicky podmienenou poruchou osobnosti,
ktorá negatívne ovplyvňovala jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti a prejavovala sa úbytkom
jeho kognitívnych funkcií, úsudkových schopností, ľahšou ovplyvniteľnosťou a zníženými ovládacími a

rozpoznávacími schopnosťami. Závažnosť tohto ochorenia spôsobovalo, že poručiteľ nebol schopný v
dostatočnej miere posúdiť taký dôležitý právny úkon, akým je spísanie závetu. Navyše pri neurologickom
vyšetrení dňa 27. 07. 2016 bola u poručiteľa zistená aj afázia, t. j. porucha pojmového myslenia a s ním
spojenej reči, ktorá sa okrem iného prejavuje aj poruchou schopnosti porozumieť významu vnímaných
znakov a slov. Táto porucha bola fakticky preukázaná aj samotnými svedeckými výpoveďami svedkov,

ktorí mali byť prítomní pri podpisovaní závetu poručiteľom.
Súd prvej inštancie zistil, že nebohý poručiteľ v čase spísania závetu nebol spôsobilý posúdiť následky
svojho jednania a porozumieť ich významu, a teda právny úkon, ním podpísaný závet zo dňa 06. 10.
2016, je absolútne neplatným právnym úkonom v dôsledku duševnej poruchy v zmysle ustanovenia §
38 ods. 2 OZ.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 225 ods.1 CSP.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu žalovaná podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobkyne zamietol. Odvolanie odôvodnila odvolacím
dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.

Podľa jej názoru znalecký posudok M.. B. Z. je zmätočný, v odpovediach nejednotný a odporujúci.
Poukázala na to, že súdny znalec u poručiteľa nezistil prítomnosť duševnej poruchy v pravom zmysle
slova, t. j psychózy. Základným znakom právneho úkonu je primárne prejav vôle, a nie ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti fyzickej osoby. Vážnosťou vôle je schopnosť domyslieť dôsledky svojhovlastného rozhodnutia a sloboda vôle znamená, že rozhodnutie je realizované so znalosťou veci.
Ani stredne ťažký stupeň nie je vždy dôvodom neschopnosti prejaviť vážne svoju vôľu. Znalec zistil
organickú podmienenú poruchu osobnosti ako dôsledok cievnej mozgovej príhody zo dňa 24. 07. 2016.

Organicky podmienená porucha osobnosti nie je duševnou poruchou. I zo znaleckého posudku vyplýva,
že poručiteľ mal znížené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, nie však vymiznuté, pričom v dôsledku
organicky podmienenej poruche osobnosti údajne poručiteľ nebol schopný v dostatočnej miere posúdiť
tak dôležitý právny akt ako je spísanie závetu. Toto tvrdenie je ale v rozpore s odpoveďou znalca na
otázku,čiporučiteľtrpelafáziou.Znalecnezistilpríznakyglobálnejafázievčasespisovaniazávetu,preto

podľa jej názoru znalec nezistil u poručiteľa v deň spísania závetu výraznejšiu zmenu jeho ovládacej
alebo rozpoznávacej schopnosti ako súčasti afázie. Poručiteľ bol teda plne spôsobilý podpísať závet a
takýmto spôsobom mal tieto skutočnosti posúdiť súd prvej inštancie, čo neurobil. I z výpovede svedkov
vyplynulo, že poručiteľ chcel sám podpísať závet a že to bola jeho slobodná vôľa. Súd prvej inštancie
sa nevysporiadal ani so svedeckou výpoveďou M.. O., t.j. že bol v čase prepustenia z nemocnice plne
orientovaný, čítal si noviny, komunikoval s ošetrujúcim personálom.

Ďalej zdôraznila, že jej právny zástupca bol od 04. 06. 2019 do 19. 07. 2019 práceneschopným, preto
nie je možné od neho požadovať, aby si v priebehu práceneschopnosti chodil do elektronickej poštovej
schránky a vykonával prácu, pričom nebol dôvod na zmenu právneho zastúpenia. Poukázala na to,
že súd prvej inštancie rozhodol v neprítomnosti jej právneho zástupcu, čím došlo k porušeniu jej práva
na spravodlivý proces. Rozhodne by napadla znalecký posudok a žiadala by vyhotovenie kontrolného

znaleckého posudku.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok prvoinštančného súdu ako
vecne správny potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za vecne správny a dostatočne
odôvodnený. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými otázkami tvoriacimi predmet sporu.
Znaleckým posudkom bolo preukázané, že poručiteľ trpel organicky podmienenou poruchou osobnosti

ako dôsledok náhlej cievnej mozgovej príhody. Znalec zároveň konštatoval, že v deň spísania závetu,
t.j. dňa 06. 10. 2016, poručiteľ trpel organicky podmienenou poruchou osobnosti, ktorá negatívne
ovplyvňovala jeho ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti, čo sa prejavovalo najmä úbytkom jeho
kognitívnych funkcií, úsudkových schopností a ľahšou ovplyvniteľnosťou inou osobou (bod 1 znaleckého
posudku). Znalec zároveň konštatoval, že poručiteľ nebol schopný v dostatočnej miere posúdiť tak

dôležitý právny akt ako je spísanie závetu (bod 3 znaleckého posudku). Znalec zároveň uviedol, že
poručiteľ v dôsledku organicky podmienenej poruchy osobnosti nebol v dostatočnej miere schopný
rozpoznať' následky svojho konania a význam tak zložitého právneho úkonu ako je spísanie závetu
(bod 4 znaleckého posudku). Podľa tvrdení žalovanej majú byť závery znaleckého posudku v rozpore
s odpoveďou znalca v bode 8 znaleckého posudku. Uvedené je však zo strany žalovanej nelogickým

tvrdením, nakoľko znalec sa pod bodom 8 vyjadruje k zisteniam ohľadom prípadnej afázie poručiteľa,
keď uvádza, že v zmysle lekárskych správ poručiteľ trpel afáziou, ktorá postihla všetky jeho zložky, avšak
následnou liečbou došlo podľa všetkého k úprave jeho stavu. Uvedené zistenie znalca však nie je v
rozpore s ostatným obsahom znaleckého posudku a závermi popísanými pod jednotlivými bodmi.
Žalovaná poukázala na to, že pokiaľ znalec u poručiteľa nezistil psychickú poruchu v pravom slova

zmysle, t.j. psychózu, závet nemôže byť neplatný podľa § 38 ods. 2 OZ. Organicky podmienená porucha
osobnosti je duševnou poruchou, ktorá v sebe zahŕňa množstvo ďalších podkategórii duševných porúch.
Medzi organicky podmienené poruchy patrí napr. aj demencia, či porucha v dôsledku otrasu mozgu, či
požitia omamných látok. Nie je správne potom tvrdenie žalovanej, že pokiaľ poručiteľovi nebola zistená
práve psychóza, ako konkrétny druh psychickej poruchy, bol spôsobilý na vykonanie závetu.

Občiansky zákonník v ustanovení § 38 ods. 2 rieši prípady neplatnosti právneho úkonu, keď úkon
vykonala osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola súdom obmedzená alebo osoba, ktorá
nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, avšak napriek tomu nebola spôsobilá na vykonanie
takého úkonu. Ako nespôsobilosť na právne úkony môže byť hodnotená aj situácia, keď účastník
právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Znalec pod

bodom 4 znaleckého posudku konštatoval, že poručiteľ nebol v dostatočnej miere schopný rozpoznať
následky svojho konania a význam tak zložitého právneho úkonu ako je spísanie závetu.
Pod duševnou poruchou v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 OZ je treba rozumieť aj momentálnu
(chvíľkovú) nespôsobilosť v dôsledku duševnej poruchy, ktorá môže byť spôsobená napr. aj požitím
alkoholických nápojov, drog a pod. (C., J Občiansky zákonník pre prax. Komentár. l. vydanie, Bratislava :

EUROUNION, 2015, s. 493). V prípade, ktorý predpokladá ustanovenie § 38 ods. 2 OZ sa teda
nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony.
Podľa rozhodnutia NS ČSSR publikovaného pod R 4/1971: ,,Neplatnosť právneho úkonu podľa 38 ods.
l OZ prichádza do úvahy v prípade, keď účastník právneho úkonu je rozhodnutím súdu pozbavený aleboobmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje
spoľahlivé zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje
konanie ovládať. "

Súdna prax pre neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje spoľahlivé zistenie, či
účastník právneho úkonu dokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť
aby bolo možné určiť platnosť alebo neplatnosť takého právneho úkonu. Znalec v bode Č. 4 svojho
znaleckého posudku jasne konštatuje, že poručiteľ nebol v dostatočnej miere schopný rozpoznať
následky svojho konania a význam tak zložitého právneho úkonu ako je spísanie závetu. Vzhľadom

k tomu mám za to, že spoľahlivé zistenie o tom, že poručiteľ nebol schopný posúdiť následky svojho
konania, je dané a dostatočne preukázané.
Spôsobakýmporučiteľmalprejaviťsúhlassobsahomzávetuapotvrdiť,žesamájednaťojehoposlednú
vôľu teda nie je zrejmý ani z výpovedí jednotlivých svedkov, ktoré sa v tomto bode rozchádzajú. Svedok
A. uviedol, že poručiteľ nielenže so závetom súhlasil, ale aj uviedol, že už dávnejšie chcel závet spísať.
Naproti tomu svedok Styk uviedol, že poručiteľ mal len povedať áno. Svedok Strmeň však ich výpovede

nepotvrdil a vypovedal, že si závet prečítal každý sám, t.j. závet nebol poručiteľovi prečítaný nahlas, a
poručiteľ sa k nemu žiadnym spôsobom nevyjadril.
Znalecký posudok bol súdu prvej inštancie doručený dňa 15. 04. 2019. Jej právnemu zástupcovi bol
znalecký posudok doručený dňa 06. 05. 2019, a teda i právnemu zástupcovi žalovanej bol znalecký
posudok doručený približne v rovnakom termíne. Právny zástupca žalovanej bol však práceneschopný

až od 04. 06. 2019, preto mal k dispozícii celý mesiac na oboznámenie sa so znaleckým posudkom,
prekonzultovanie znaleckého posudku so žalovanou a predloženie námietok k nemu, či na doručenie
podania súdu, v ktorom by žalovaná navrhla vykonanie ďalšieho dokazovania formou kontrolného
znaleckého posudku. Žalovaná však znalecký posudok žiadnym spôsobom nerozporovala a ani
nežiadala o vykonanie kontrolného znaleckého posudku.

Mala za to, že vzhľadom k vyjadreniu žalovanej zo dňa 12. 02. 2018, žalovaná nemala záujem
o vykonanie akéhokoľvek znaleckého posudku, či už toho, ktorý vykonaný bol, ako aj prípadného
kontrolného znaleckého posudku, nakoľko ho za relevantný dôkazný prostriedok nepovažovala.
Poukázala na to, že advokát sa môže dať zastúpiť iným advokátom, advokátskym koncipientom alebo
zamestnancom advokáta, pokiaľ to nie je proti vôli klienta. Z plnomocenstva, ktoré udelila žalovaná jej

právnemu zástupcovi nevyplýva, že by sa advokát nemohol dať zastúpiť iným advokátom, prípadne
advokátskym koncipientom alebo zamestnancom advokáta. Z obsahu plnomocenstva nevyplýva ani
výslovný zákaz takéhoto zastúpenia advokáta. Vzhľadom k tomu, právnemu zástupcovi žalovanej
nebránil jej prípadný nesúhlas s tým, aby sa nechal zastúpiť inou osobou na účely preberania
doručovanej pošty.

Práceneschopnosť právneho zástupcu žalovanej trvala viac ako jeden mesiac, vzhľadom na to,
právnemu zástupcovi žalovanej vznikla povinnosť za seba ustanoviť zástupcu postupom podľa § 17 ods.
1 Zákona o advokácii za účelom ochrany práv a záujmov svojho klienta.
Mala za to, že žalovanej nemohli byť upreté akékoľvek jej procesné práva v dôsledku konania alebo
postupu súdu prvej inštancie, nakoľko postup súdu prvej inštancie bol procesne správny a bola to práve

žalovaná, ktorá nebola aktívna pri bránení a uplatňovaní svojich procesných práv.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. Vzhľadom na argumenty žalovanej, ktoré uviedla ako dôvody odvolania, odvolací súd v prvom
rade skúmal, či v rámci prvoinštančného konania nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k takému
procesnému postupu, ktorý by bolo možno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.
6. Porušenímprávana spravodlivýprocessarozumietakýnesprávnyprocesnýpostupsúdupriečiacisa

zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane znemožní realizácia
tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem spravodlivý proces bližšie
nešpecifikuje, pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký
postup súdu, ktorý znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených

záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených
záujmov, ktoré by inak strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho
postupu súdu vylúčený. Vždy musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad
môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci,právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným
dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu
i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Porušenie práva na spravodlivý proces

nezakladá samo tvrdenie strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade
tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je
okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/6/2010 zo dňa 26. 03. 2012, sp.

zn. 3Cdo/158/2012 zo dňa 14. 11. 2012, sp. zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26. 02. 2013 alebo sp. zn.
5Cdo/286/2012 zo dňa 07. 03. 2013).
7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva

jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

8. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj
R 129/1999 a rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).

Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“
nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom
už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita,

výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na
ktoré súd rozhodol. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré
(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so

súdnou ochranou práva.

9. Žalovaná v odvolaní namietala, že jej právny zástupca bol v období od 04. 06. 2019 do 19.
07. 2019 dočasne pracovne neschopný, pričom od jej právneho zástupcu počas trvania pracovnej
neschopnosti ,,nie je možné spravodlivo požadovať, aby si v priebehu PN chodil zisťovať doručenie do

elektronickej poštovej schránky a vôbec vykonávať prácu.“
10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 03. 07. 2019 o
9.30 hod. Predvolanie na termín pojednávania bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 28.
06. 2019 o 0.52 hod. do elektronickej schránky s poznámkou ,,uplynutie úložnej lehoty rozhodnutia
do vlastných rúk s fikciou doručenia k „9C/40/2017 Predvolanie T:3/7.“ (č.l. 125a spisu). Následne na

základe návrhu právneho zástupcu žalobkyne súd prvej inštancie rozhodol o odročení pojednávania z
dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne (čerpanie plánovanej dovolenky
právnym zástupcom žalobkyne). Upovedomenie o odročení pojednávania určeného na deň 03. 07.
2019 o 13. 15 hod. o 9.30 hod. na deň 10. 07. 2019 o 13.15 hod. bolo doručené právnemu zástupcovi
žalovanej dňa 29. 06. 2019 o 0.25 hod. do elektronickej schránky s poznámkou ,,uplynutie úložnej lehoty

rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia k „9C/40/2017 Zmena termínu pojednávania T: 10/7“(č.l.
139 spisu).

11. Na pojednaní nariadenom na deň 10. 07. 2019, na ktorom neboli prítomní žalobkyňa, žalovaná ani
právny zástupca žalovanej, súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej, t.j. určil, že alografný závet

poručiteľa J. Klopčeka, nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom V. XXX, ktorý zomrel dňa
25. 10. 2016, zo dňa 06. 10. 2016, je neplatný (prvý výrok) a že poručiteľ J. C., nar. XX. XX. XXXX, r.
č. XXXXXX/XXX, trvale bytom V. XXX, ktorý zomrel dňa 25. 10. 2016, nebol dňa 06. 10. 2016 spôsobilý
na uskutočnenie právneho úkonu - alografného závetu z dôvodu, že konal v duševnej poruche, ktoráho robila na tento právny úkon neschopným (druhý výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej
inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu (tretí
výrok).

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že právny zástupca žalovanej bol neschopný práce od 04.
06. 2019 do 20. 07. 2019 (viď Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené M.. V. Z.,
všeobecným lekárom pre dospelých; č.l. 174 spisu), preto sa z objektívneho vážneho dôvodu (dočasná
pracovná neschopnosť) nemohol zúčastniť pojednávania nariadeného na deň 10. 07. 2019, pričom

predvolanianatermínpojednávania(nadeň 03.07.2019inadeň 10.07.2019)bolidoručenéprávnemu
zástupcovi žalovanej do elektronickej schránky už v období trvania jeho pracovnej neschopnosti, a teda
právny zástupca žalovanej objektívne nemohol mať vedomosť o nariadenom termíne pojednávania, v
dôsledku čoho nemohol požiadať nielen o odročenie pojednávania v predmetnej veci podľa § 183 CSP,
ale ani dať sa na pojednávaní zastúpiť iným advokátom.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu to, že právny zástupca žalovanej (vykonávajúci advokáciu

samostatne), resp. v čase pojednávania (dňa 10. 07. 2019) Slovenská advokátska komora (keďže
sa jednalo o pracovnú neschopnosť právneho zástupcu žalovanej trvajúcu dlhšiu ako jeden mesiac),
si nesplnili povinnosť v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v
znení neskorších právnych predpisov (neustanovili zástupcu), nemôže táto skutočnosť zasahovať do
ústavného práva žalovanej vyplývajúceho z čl. 48 Ústavy SR, t.j. aby sa vec prerokovala v prítomnosti

žalovanej a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
14. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že znalecký posudok č. 42/2019 M.. B. Z., znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatra a sexuológia zo dňa 11. 04. 2019 (ďalej aj ,,znalecký
posudok“) je zmätočný, vo svojej úplnosti na položené otázky v ich odpovediach nejednotný v línii
a taktiež odporujúci, odvolací súd konštatuje, že písomné vyhotovenie znaleckého posudku má

všetky atribúty znaleckého posudku v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch v znení neskorších právnych predpisov.
15. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že znalec pri svojich diagnostických záveroch vychádzal z
dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľa J. C., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého dňa 25. 10. 2016,
ktorú mal k dispozícii. Po preštudovaní tejto zdravotnej dokumentácie, jej analýze, súdny znalec nezistil

u poručiteľa prítomnosť duševnej poruchy v pravom zmysle slova, t.j. psychóz, avšak zistil organickú
podmienenú poruchu osobnosti, ako dôsledok dokumentácii zaznamenanej náhlej cievnej mozgovej
príhody zo dňa 24. 07. 2016. Táto organicky podmienená porucha osobnosti je charakterizovaná
úbytkom kognitívnych funkcií, postihnutím pamäte, úsudkových schopností, oslabením sociálnych
kontaktov, poruchami orientácie, deterioráciou intelektu, poruchami emotivity, stratou vyšších citov,

postihnutý, prestáva dodržiavať spoločenské konvencie, je ľahšie ovplyvniteľný inými osobami. Ide
teda o defekt jeho kognitívnych funkcií, čo vplýva negatívne ovládacie schopnosti aj rozpoznávacie
schopnosti. Poručiteľ dňa 06. 10. 2016, v deň spísania závetu, trpel organicky podmienenou poruchou
osobnosti, ktorá negatívne ovplyvňovala jeho ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti. Prejavovala sa
hlavne úbytkom jeho kognitívnych funkcií, úsudkových schopností, poruchami orientácie, emotivity,

ľahšou ovplyvniteľnosťou inou osobou, poručiteľ mal znížené ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti,
nie však vymiznuté. Znalec konštatoval, že organicky podmienená porucha osobnosti negatívne
ovplyvňovala poručiteľove ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti, prejavovala sa hlavne úbytkom jeho
kognitívnych funkcií, úsudkových schopností, poruchami orientácie, emotivity, ľahšou ovplyvniteľnosťou
inou osobou. Poručiteľ v dôsledku organicky podmienenej poruchy mal znížené ovládacie aj

rozpoznávacie schopnosti, pričom poručiteľ nebol schopný v dostatočnej miere posúdiť tak dôležitý
právny akt ako jej spísanie závetu, t.j. nebol v dostatočnej miere schopný rozpoznať následky svojho
konania a význam tak zložitého právneho úkonu ako je spísanie závetu dňa 06. 10. 2016.
16. Na súdom prvej inštancie položenú otázku, konkrétne, či poručiteľ trpel afáziou a pokiaľ ňou trpel,
o ktorý typ afázie sa jednalo a do akej miery mohla mať táto skutočnosť vplyv na jeho kognitívne,

rečové a ovládacie schopnosti, po akú dobu trpel poručiteľ afáziou pred uskutočnením závetu, resp.
aj v deň spísania závetu, t.j. dňa 06. 10. 2016 a akým spôsobom sa afázia u poručiteľa prejavovala,
znalec v znaleckom posudku odpovedal : ,,V dokumentácii sa nachádza len jedna zmienka o globálnej
afázii zistená u posudzovaného. Je zistená pri neurologickom vyšetrení počas jeho hospitalizácie zo
dňa 27. 07. 2016. Pod afáziou sa rozumie porucha pojmového myslenia a sním spojenej reči,

spôsobená poškodením určitých oblastí mozgovej kôry. Prejavuje sa poruchou schopnosti vyjadrovať sa
rečou, písmom, prípadne inými znakmi/ tzv. expresívna afázia, alebo poruchou schopnosti porozumieť
významu vnímaných znakov, slov /preceptívna afázia/. Pri motorickej afázii chorý nedokáže tvoriť
normálne slová /vytvára agramatizmy/. U poručiteľa išlo o postihnutie všetkých zložiek. Následnouliečbou však došlo k úprave stavu, nakoľko sa podľa svedkov vypočutých v tejto veci tomto rozsahu
nezisťuje.“ ,, ... Znalec nezisťuje príznaky globálnej afázie v čase spisovania závetu, t.j. dňa 06. 10.
2016, nezisťujú sa objektívne ani v ďalších vyšetreniach poručiteľa.“

17. Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že u poručiteľ v čase spísania závetu znalec
nezistil afáziu, neznamená, že poručiteľ v čase spísania závete netrpel organickou podmienenou
poruchu osobnosti. Znalecký posudok dáva jednoznačné odpovede na konkrétne, súdom prvej inštancie
položené otázky, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že poručiteľ v čase spísania závetu trpel
organickou podmienenou poruchou osobnosti, t.j. mal znížené ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti,

poručiteľ nebol schopný v dostatočnej miere posúdiť tak dôležitý právny akt ako jej spísanie závetu,
t.j. nebol v dostatočnej miere schopný rozpoznať následky svojho konania a význam tak zložitého
právneho úkonu, ako je spísanie závetu dňa 06. 10. 2016.
18. Pokiaľ žalovaná poukázala na to, že súd prvej inštancie neprihliadol na výpoveď svedkyne M.. O.
a jej písomné stanovisko o tom, že poručiteľ v čase prepustenia z nemocnice bol plne orientovaný, čítal
si noviny, komunikoval s ošetrujúcim personálom, odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie súdu prvej

inštancie, vychádzajúc z petitu žaloby, bolo vysporiadať sa s tým, či poručiteľ v čase spísania závetu,
t.j. dňa 06. 10. 2016 konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopnou (§ 38
ods. 2 OZ) a nie či poručiteľ trpel duševnou poruchou v čase prepustenia z nemocnice, t.j. v období
pred spísaním závetu.
19. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
20. Úlohousúduprvejinštancievďalšomkonaníbudevovecisamejopätovnerozhodnúťsprihliadnutím
na petit žaloby, pričom súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 191 CSP bude hodnotiť dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
22. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).