Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117217147
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6117217147.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne B. Z., narodenej XX.
XX. XXXX, trvale bytom O. XX/XX, XXXX H., P. republika, právne zastúpenej Advokátska kancelária
Gabrišová s.r.o., so sídlom Poľná 15, 903 01 Senec, IČO: 54 319 129, proti žalovanej U. A., narodenej
XX. XX. XXXX, trvale bytom I. B. XXX, XXX XX A. I., právne zastúpenej Advokátska kancelária GEREG
& MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, o
určenie spornej skutočnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
9C/40/2017-277 z 21. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100
%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 07. 2021 (v poradí druhým rozsudkom) určil, že alografný závet
poručiteľa XX. C., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom V. XXX, ktorý zomrel dňa XX.
XX. XXXX, zo dňa 06. 10. 2016, je neplatný (prvý výrok) a že poručiteľ J. C., nar. XX. XX. XXXX, r. č.

XXXXXX/XXX, trvale bytom V. XXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, nebol dňa 06. 10. 2016 spôsobilý
na uskutočnenie právneho úkonu - alografného závetu z dôvodu, že konal v duševnej poruche, ktorá ho
robila na tento právny úkon neschopným (druhý výrok).
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť
žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude
rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom o ich výške (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že uznesením vydaným v konaní o dedičstve po

nebohom poručiteľovi J. C., vedenom pod sp. zn. 25D/579/2016, Dnot 149/2016 na Okresnom súde
Banská Bystrica, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05. 2017, bola žalobkyňa odkázaná, aby v
lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podala návrh na súd o určenie, že alografný závet
poručiteľa zo dňa 06. 10. 2016 je neplatný.
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21. 06. 2017 domáhala určenia, že alografný
závet zo dňa 06. 10. 2016 poručiteľa J. C., nar. XX. XX.XXXX, bytom V. XXX, ktorý zomrel dňa XX.
XX. XXXX (ďalej aj ,,poručiteľ“), je neplatný a určenia, že poručiteľ nebol spôsobilý na uskutočnenie

právneho úkonu alografného závetu z dôvodu, že konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento
právny úkon neschopnou.
Podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný (správne má byť poručiteľ - poznámka odvolacieho súdu) bol jej brat.
Žil na V. v obci O.. Mal problémy s alkoholom a z týchto dôvodov nebol zamestnaný. Bol konfliktný, robilproblémy a dlhy. Koncom júla roku 2016 bol odvezený do nemocnice v Banskej Bystrici, keďže spadol a
zlomil si bedrový kĺb. Pridružil sa k tomu zápal pľúc a mozgová príhoda. Od tej doby sa jeho zdravotný
stav zhoršoval a následne v nemocnici dňa 25. 10. 2016 umrel. Vzhľadom k tomu, že žije v zahraničí,

navštívilahopočashospitalizácie3-krát.Naposledyzačiatkomoktóbra2016unehodoma.Bralutišujúce
lieky, jeho zdravotný stav bol zlý, nebol duševne v poriadku. Mala za to, že nevedel posúdiť následky
svojho konania pri zriadení závetu.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poprela, že by bol poručiteľov stav v čase spísania závetu zlý. Aj
keď nebol schopný sám chodiť, duševne bol v poriadku. Predložila potvrdenie M.. M. O., internistky, ktorá

bola ošetrujúcou lekárkou poručiteľa v čase poslednej hospitalizácie po jeho preložení z traumatológie,
t. j. v období od 21. 07. do 08. 09. 2016. Z prepúšťacej správy zo dňa 08. 09. 2016 vyplynulo, že bol v
tej dobe plne orientovaný, pri vedomí, mobilný a samostatný. Netrpel žiadnou duševnou poruchou.
Svedok M. A. uviedol, že sa poznal 12 rokov s poručiteľom. Chodieval často za ním, občas si aj vypili.
Dňa 06. 10. bol s ním naposledy, keď bol na kontrole so srdcom. Tam bol okolo druhej a následne naO.
boli spolu s K. A.. Podľa svedka bol v tej dobe pri plnom vedomí. Normálne komunikovali. Závet spisoval

on za pomoci K. A.. Bol prítomný pri jeho podpísaní poručiteľom. Predtým mu ho prečítali a poručiteľ s
tým súhlasil. Prítomný pri podpise bol on, Styk ako aj syn žalovanej M. A..
Svedok M. A. (syn žalovanej) poukázal na to, že poručiteľ ho oslovil, aby mu pomohol so závetom. Bol
za ním v nemocnici. Bol spomalený, ale vedel, čo chce. Na jeho žiadosť zabezpečil svedkov podpisu
závetu. Bol to pán A. a pán A.. Pán A. doniesol počítač, aj tlačiareň. Spísali text závetu a vytlačili u

nich doma.
Svedok M. Z. (bývalý manžel žalobkyne) konštatoval, že poručiteľ bol ťažký alkoholik. So žalovanou
sa stále hádali. So žalobkyňou tiež nemal dobrý vzťah. V čase, keď sa mu stal úraz, našiel ho ležať
na balkóne. Zavolal žalovanej a následne bol hospitalizovaný. Prišiel ho dvakrát navštíviť v nemocnici.
Bola tam aj žalobkyňa. Spočiatku ich nespoznal, neskôr spoznal iba jeho. Po návrate nekomunikoval,

nevedel rozprávať. Neskôr sa zdalo, že sa mu to zlepšilo. Od syna žalovanej mal vedomosť, že po tom,
čo ho odviezli do B., mal mať tam druhú porážku. Naposledy videl poručiteľa v októbri, pričom si nebol
istý, či ho spoznal.
Svedkyňa M.. O. uviedla, že poručiteľ bol jej pacient. Bol prijatý na traumatologické oddelenie po úraze.
Bola konštatovaná aj cievna príhoda. Následne nebol preložený do neurologického centra, ale na internú

kliniku, kde bol mesiac. Vtedy s ním prišla do kontaktu. Bola jednou z jeho ošetrujúcich lekárov. Počas
hospitalizácie nemal abstinenčné príznaky. Na základe CT mozgu neboli zistené postihnutia mozgových
ložísk. Chronické zmeny boli konštatované. Po prepustení bol u neho zistený depresívny syndróm, čo je
bežná situácia v takomto prípade. Ona sama s ním komunikovala počas vizít, rozumel, čo mu hovorila,
pozeral televízor, čítal tlač. Trpel poruchou reči afáziou, pričom sa nejedná o nezrozumiteľné rozprávanie

ale jednoslabičné. Podľa jej názoru bol orientovaný.
Na návrh žalobkyne súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu
poručiteľa v čase spísania závetu.
Znalec M.. B. Z., psychiater (ďalej aj ,,znalec“), vo svojom znaleckom posudku č. 42/2019 (ďalej
aj ,,znalecký posudok“), vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, uviedol, že nebohý

poručiteľ trpel organicky podmienenou poruchou osobnosti ako dôsledok náhlej cievnej mozgovej
príhody zo dňa 24. 07. 2016. Táto porucha je charakterizovaná úbytkom kognitívnych funkcií,
postihnutím pamäte, úsudkových schopností, poruchami orientácie, deterioráciou intelektu. Osoba,
ktorá trpí týmto ochorením, je ovplyvniteľná inými osobami. To všetko negatívne vplýva na ovládacie
schopnosti a rozpoznávacie schopnosti. Porucha osobnosti je duševnou chorobou. Táto podľa názoru

znalca viedla u poručiteľa dňa 06. 10. 2016 ku zníženiu jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností,
nie však k ich úplnému vymiznutiu. Poručiteľ nebol schopný v dostatočnej miere posúdiť tak dôležitý
právny akt, ako je spísanie závetu a nebol v dostatočnej miere schopný rozpoznať následky svojho
konania a význam tak zložitého právneho úkonu.
Ďalej znalec uviedol, že u poručiteľa v čase spísania závetu nezistil závislosť na alkohole v zmysle

choroby. Lieky, ktoré mal predpísané v tej dobe, pri dodržaní ich navrhovaného dávkovania nemali vplyv
na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
Pokiaľ je v jeho dokumentácii zmienka o globálnej afázii zistená pri neurologickom vyšetrení dňa 27. 07.
2016, pod týmto pojmom sa rozumie porucha pojmového myslenia a s ním spojenej reči. Prejavuje sa
poruchou schopnosti vyjadrovať sa rečou alebo poruchou schopnosti porozumieť významu vnímaných

slov. U poručiteľa išlo o postihnutie všetkých zložiek.
Znalecký posudok bol doručený právnemu zástupcovi žalovanej dňa 20. 05. 2019, ktorý sa k nemu
nevyjadril.Na pojednávaní dňa 21. 07. 2021 právny zástupca žalovanej žiadal, aby súd prvej inštancie znalca
predvolal na objasnenie otázky, či u poručiteľa jeho znížené ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
v čase spísania závetu mohli ovplyvniť jeho vôľové vlastnosti, pričom súd prvej inštancie návrh na

toto dokazovanie uznesením na pojednávaní zamietol v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného
sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CSP“), keď takýto dôkaz
nepovažoval za potrebné vykonať a tiež aj z dôvodov uplatnenia sudcovskej koncentrácie v konaní (§
153 ods. 2 CSP).
Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie znalca v jeho znaleckom posudku ohľadom schopnosti

nielen rozpoznávacej ale aj ovládacej nebohého poručiteľa v čase spísania závetu, t. j. ku dňu 06. 10.
2016. Tieto boli znalcom jednoznačne vyhodnotené tak, že mali za následok neschopnosť poručiteľa v
dostatočnej miere posúdiť tak dôležitý právny akt, ako je

spísanie závetu.
Podľanázorusúduprvejinštancie aniprípadnýsamotnýprejavvôle(t.j.navonok),nemôžejednoznačne

preukazovať, že osoba, ktorá takýto úkon koná, vie posúdiť aj následky svojho konania.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,OZ“).
K námietke žalovanej, že znalec nekonštatoval duševnú chorobu ale len duševnú poruchu (aj
to nie psychózu), súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 OZ sa

nevyžaduje preukázanie existencie duševnej choroby, ale len duševnej poruchy. Túto nijakým spôsobom
nešpecifikuje. Stačí, ak je bezpečne preukázané, že v dôsledku tejto duševnej poruchy účastník
právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Táto
skutočnosť jednoznačne vyplynula zo znaleckého posudku, ktorý dôkaz súd prvej inštancie vyhodnotil
ako najobjektívnejší, vychádzajúci zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa a odborných znalostí a

poznatkov znalca. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 225 ods.1 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zrušil
rozsudoksúduprvejinštancieavecvrátilsúduprvejinštancieavprípadeakzistí,žerozsudoksúduprvej

inštancie nespĺňa podmienky na jeho potvrdenie alebo zrušenie, navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobu zamietnuť.
Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. l písm. f/, h/ CSP. Mala za to, že súd
prvej inštancie neprimerane zvýhodnene oproti ostatným skutkovým zisteniam opieral svoje rozhodnutie
o znalecký posudok č. 42/2019 MUDr. B. Z., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

Psychiatria a sexuológia.
Uviedla, že k úrazu poručiteľa došlo 21. 07. 2016, pričom došlo k zlomenine krčka pravej strany
bedrového kĺbu. Pri prijatí do Fakultnej nemocnici FD Roosevelta bol podľa prijímajúcej lekárky M.. T.
F. pri vedomí, orientovaný, dýchanie mal spontánne. V stabilizovanom stave bol poručiteľ prepustený
domov, pričom bol ošetrujúcim lekárom informovaný o stave liečby a poučený. Nikde z lekárskych správ

nevyplynulo, že by nechápal zmysel jeho ošetrenia a liečby.
K spísaniu závetu došlo dňa 06. 10. 2016, teda takmer mesiac po prepustení z nemocničného ošetrenia
a liečenia na A. B.. K spísaniu závetu došlo z jeho iniciatívy. V deň spísania závetu bol poručiteľ na
lekárskejprehliadkeukardiochirurgavSÚSCH(uMUDr.E.)amalnastúpiťrehabilitačnúliečbuvštátnom
sanatóriu C.. Pri odchode od lekára poručiteľ prejavil vôľu sám, že chce spísať závet, avšak nechcel

ísť k notárovi. Prípravu závetu uskutočnil M. A. a K. A.. Nepochybne poručiteľ vedel veľmi dobre, čo
chce, pretože tieto osoby si vybral on ako svedkov, preto boli M. A. a K. A. svedkami závetu. Poručiteľ
bol prítomný pri písaní závetu, ktorý sa nahlas diktoval a sám si ho aj prečítal. Bol pri plnom vedomí a
orientovaný. Ak by niečo bolo proti jeho vôli, bol by reagoval.
Poručiteľ nikdy netrpel žiadnym duševným ochorením. Všetky osoby okolo seba poznal. Aj svedok O. A.

jednoznačne potvrdil, že poručiteľ mu hovoril, že chce spísať závet, teda nebohý poručiteľ nepochybne
vedel, čo chce. Aj po úraze pri jeho návšteve opakoval, či má tento svedok podklady a či sa dá spísať
závet. Poručiteľ telefonoval dňa 06. 10. 2016 tomuto svedkovi, aby prišiel i s druhým svedkom M. A.,
aby sa napísal závet. Svedok A. aj doniesol počítač a tlačiareň a spísal sa závet, ktorý bol vytlačený a
prečítaný. Po prečítaní sa svedok K. A. opýtal, či je to jeho posledná vôľa. Povedal, že áno.

Podľa jej názoru sú závery znalca neprijateľné, preto v rámci odvolacieho konania žiadala vykonať
kontrolné znalecké dokazovanie k záverom znalca v znaleckom posudku. Znalec vo svojom posudku
o poručiteľovi jednoznačne uviedol, že tento pred dňom spísania závetu užíval lieky, ktoré nemohli
ovplyvniť ovládaciu a rozpoznávaciu zložku poručiteľa. Tak isto nezistil závislosť od alkoholu uporučiteľa alebo iných omamných a psychotropných látok. Lieky, ktoré mal odporučené pri prepustení z
hospitalizácie dňa 08. 09. 2016, pri dodržaní ich navrhovaného dávkovania nemali negatívny vplyv na
jeho ovládacie schopnosti, ani rozpoznávacie schopnosti. Tvrdená afázia nemala taký význam, ako to

tvrdil znalec, lebo skutkové okolnosti (iniciatíva poručiteľa spísať závet) o tom jednoducho nesvedčia.
Mala za to, že v znaleckom posudku nie je zrozumiteľne vyjadrené, z akých konkrétnych dokumentov
zistil organickú podmienenú poruchu osobnosti ako dôsledok cievnej mozgovej príhody zo dňa 24.
07. 2016, ak poručiteľ dňa 21. 07. 2016 si narazil pravý bok, nemohol chodiť, avšak bol pri vedomí
a orientovaný. Konštatovaná bola zlomenina krčka pravého femoru. Napriek tomu, dňom 24. 07.

2016 mala byť u poručiteľa konštatovaná organická podmienená porucha osobnosti, ktorá ho robila
nesvojprávnym pre akt spísania závetu. Sám znalec konštatoval, že poručiteľ mal len znížené ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti, nie však vymiznuté. Napriek tomu súdny znalec dospel k jednoznačným
záverom o tom, že poručiteľ nebol v čase spísania závetu dňa 06. 10. 2016 schopný učiniť právny úkon-
spísanie závetu a tomuto porozumieť. Mala za to, že závery znalca vo veci sa zdajú preto predčasné
a rozporné.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať
jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
Uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a dostatočne odôvodnený,

vydaný v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 31. 08. 2020, č.k.
13Co/207/2019-201, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Podotkla, že žalovaná v odvolaní namietala nesprávnosť záverov znalca vyplývajúcich zo znaleckého
posudku, hoci sa k znaleckému posudku žiadnym spôsobom nevyjadrila. Až na pojednávaní, ktoré

sa konalo dňa 21. 07. 2021, žalovaná navrhla výsluch znalca. Tento dôkaz súd prvej inštancie s
poukazom na koncentráciu konania nevykonal. Naviac, súd prvej inštancie nepovažoval výsluch znalca
za potrebný, pretože otázka, na ktorú mal byť znalec vyslúchnutý, bola v znaleckom posudku jasne
zodpovedaná.
Žalovaná odo dňa 02. 02. 2021 do termínu pojednávania mala dosť času doručiť súdu prvej inštancie

návrh na doplnenie dokazovania výsluchom znalca, či navrhnúť vykonanie kontrolného znaleckého
posudku, keď so závermi znaleckého posudku nesúhlasila. Vzhľadom na uvedené sa stotožnila so
záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná prostriedky procesnej obrany neuplatnila včas, hoci jej v tom
nebránili žiadne závažné, či iné okolnosti.
Pokiaľ sa týka námietky žalovanej o tom, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na záveroch

znaleckého dokazovania, uvedený postup súdu prvej inštancie považovala za procesne správny. V
konaní nebolo sporné, že poručiteľ zanechal alografný závet. Sporná bola otázka spôsobilosti poručiteľa
na uskutočnenie právneho úkonu, t.j. alografného závetu. Otázka, či poručiteľ konal v duševnej
poruche, ktorá ho robila na tento úkon neschopným, bola otázka odborná a nie právna. Z toho dôvodu
bolo nevyhnutné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie a vec právne posúdiť na základe výsledkov

znaleckého dokazovania. Svedkovia, aj keď deklarovali určité skutočnosti, neboli schopní objektívne a
odborne zhodnotiť duševný stav poručiteľa.
Znalec konštatoval, že poručiteľ v deň spísania závetu trpel organicky podmienenou poruchou
osobnosti, ktorá negatívne ovplyvňovala jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Táto porucha
sa prejavovala úbytkom kognitívnych funkcií, úsudkových schopností, poruchami orientácie, emotivity,

ľahšou ovplyvniteľnosťou inou osobou, poručiteľ mal podľa znalca znížené ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti, v dôsledku čoho nebol schopný v dostatočnej miere posúdiť tak dôležitý právny akt akým je
spísanie závetu. Skutočnosť, že poručiteľ mal náhlu cievnu mozgovú príhodu, vyplynula zo zdravotnej
dokumentácie poručiteľa, ktorú mal znalec k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku
a na ktorú sa vo svojom znaleckom posudku odvoláva.

Mala za to, že výpovede svedkov si vzájomne odporujú. V čase spísania závetu sa mali s poručiteľom v
miestnosti nachádzať 3 osoby. Svedok M. A. uviedol na pojednávaní dňa 15. 05. 2018, že poručiteľovi
bol závet prečítaný a poručiteľ so závetom súhlasil. Poručiteľ mal zároveň uviesť, že už dávnejšie chcel
žalovanej prepísať majetok alebo spísať závet.
Svedok K. A. na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27. 06. 2018 uviedol: „Keď som tam prišiel, druhý

svedok pán A. doniesol počítač, tlačiareň, spísali sme závet, vytlačili, prečítali sme ju. Ja sám som ju
prečítal nahlas a spýtal som sa, či to tak chce, či je to jeho posledná vôľa. Povedal, že áno.“
Svedok M. A. však na pojednávaní dňa 15. 05. 2018 uviedol, že každý zo svedkov si závet prečítal sám
a poručiteľ sa k nemu žiadnym spôsobom nevyjadril.Spôsob, akým poručiteľ mal prejaviť súhlas s obsahom závetu a potvrdiť, že sa má jednať o jeho
poslednúvôľu,tedaniejezrejmýanizvýpovedíjednotlivýchsvedkov,ktorésavtomtoboderozchádzajú.
Svedok A. uviedol, že poručiteľ nielenže so závetom súhlasil, ale aj uviedol, že už dávnejšie chcel závet

spísať. Naproti tomu svedok A. uviedol, že poručiteľ mal len povedať áno. Svedok A. však ich výpovede
nepotvrdil a vypovedal, že si závet prečítal každý sám, t.j. závet nebol poručiteľovi prečítaný nahlas a
poručiteľ sa k nemu žiadnym spôsobom nevyjadril.
Naviac, žalovaná v odvolaní uviedla, že poručiteľ mal závet nahlas diktovať a sám si ho aj prečítať, čo
je v priamom rozpore s výpoveďami vyššie uvedených svedkov.

Ak by poručiteľ naozaj mal vôľu spísať závet, mohol spísať vlastnoručný, holografný závet a nemusel
dojednávať a organizovať logisticky pomerne zložité spísanie závetu s dvoma svedkami, ktorí si naviac
museli priniesť vlastný počítač a tlačiareň k tomuto úkonu.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že trvá na odvolaní a v ňom uvedených
skutočnostiach, a to napriek predchádzajúcemu vyslovenému názoru odvolacieho súdu. Znalecký

posudok nepovažuje za ucelený pohľad znalca na správanie sa nebohého poručiteľa, pretože tento
vždy riadne chápal zmysel všetkého, čo sa okolo neho robilo. K spísaniu závetu došlo z jeho iniciatívy
v deň jeho lekárskej prehliadky u kardiochirurga. Pri odchode od tohto lekára prejavil vôľu spísať závet,
teda veľmi dobre vedel, čo chce a aký úkon ide vykonať. Aj keď mal mať poručiteľ znížené ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti, vedel aký právny akt - spísania závetu ide vykonať. Ona nebola prítomná

pri spisovaní závetu. Vychádzala z okolností, ktoré jej povedali v osobnom rozhovore svedkovia R. A.
a K. A..
V záujme spravodlivého procesu sa javí byť potrebným doplniť dokazovanie vypočutím znalca, a to
ohľadne toho, do akej miery znížená rozpoznávacia a ovládacia schopnosť mohla mať zásadný vplyv
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu - spísania závetu.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty žalovanej v odvolaní.

9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovanej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná
v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení §

366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

10. Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.11. Pod absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (negotium nullum) rozumieme takú neplatnosť, ktorej
sa môže dovolávať každý a ktorú si súd všíma ex offo z úradnej povinnosti.

12. Právna úprava v ustanovení § 38 OZ upravuje iba dôsledky toho, ak uskutoční úkon osoba, ktorá
nemá spôsobilosť na právne úkony (§ 38 ods. 1 OZ) a osoba, ktorá v zásade má spôsobilosť na právne
úkony, avšak uskutočnila úkon za stavu, keď v čase úkonu trpela duševnou poruchou, ktorá ju na tento
úkon robila nespôsobilou (§ 38 ods. 2 OZ).

13. Pod duševnou poruchou podľa § 38 ods. 2 OZ má zákon na mysli nielen duševnú poruchu,
ktorá sa u konajúceho prejavovala po dlhší čas, ale aj prechodnú (chvíľkovú) duševnú poruchu, ktorá
bola spôsobená napríklad fyzickou alebo duševnou vyčerpanosťou, dočasnou stratou pamäti, panickým
strachom, hypnózou alebo jednorazovým stavom opitosti, drogového opojenia, afektom a podobne.
Zároveň musí byť splnená mienka, že momentálny duševný stav vylúčil u konajúcej osoby možnosť

posúdiť následky konania (vôľová zložka) či vlastné konanie ovládať (ovládacia zložka).

14. Ak má byť urobený právny záver, že právny úkon je podľa § 38 ods. 2 OZ neplatný, musí byť bez
pochybnosti preukázané, že osoba konala v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá by ju
robila na predmetný právny úkon nespôsobilou.

15. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho
úkonu v čase, keď urobil právny úkon, nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie
ovládnuť.Vsúdnomkonaníjetedapotrebnézistiťexistenciuduševnejporuchyačitátoduševnáporucha
mala vplyv na schopnosť konajúcej osoby posúdiť následky svojho konania a ovládnuť svoju vôľu.

Zisťovanie týchto právne významných skutočností si vyžaduje znalecké posúdenie. Duševná porucha
sa musí zistiť súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia
psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu, pričom
znalecký posudok príslušného odboru je esenciálnym dôkazným podkladom v konaní, v ktorom sa
posudzuje, či bolo predmetné právne konanie fyzickej osoby urobené v duševnej poruche alebo nie. Je

už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche.

16. Odvolací súd konštatuje, že pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo
zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada
znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti

pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.
Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po
vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy
dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti

konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska
vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo
nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak,
aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú
reťaz.

17. V posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s Čl. 15 ods. 1, 2 CSP, podľa
ktorého ,,Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na
ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.“ Podstatou tzv. materiálneho
vedenia sporu je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

18. Súd prvej inštancie hodnotil všetky vykonané dôkazy (znalecký posudok, listinné dôkazy, výsluchy
svedkov, strán) podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity boli ústavnoprávne, pričom zákonnú silu pripísal
jednotlivým dôkazom súd prvej inštancie podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu
voľného hodnotenia dôkazov.

19. I podľa názoru odvolacieho súdu závery znaleckého posudku XX/XXXX,Z. č. 42/2019, znalca z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatra a sexuológia zo dňa 11. 04. 2019 (č.l. 109-120
spisu) sú náležitým spôsobom odôvodnené, sú podložené obsahom nálezu znalca, súdny znalecprihliadolkuvšetkýmskutočnostiam,sktorýmibolopotrebnévposudzovanejvecisavysporiadať,pričom
závery znaleckého posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a zároveň odôvodnenie
znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia.

20. Súdny znalec MUDr. B. Z. zodpovedal na všetky súdom prvej inštancie položené otázky určite a
zrozumiteľne, znalecký posudok netrpí rozpormi a má oporu v podkladových materiáloch.

21. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že znalec pri svojich diagnostických záveroch vychádzal z

dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľa, ktorú mal k dispozícii. Po preštudovaní tejto zdravotnej
dokumentácie, jej analýze, súdny znalec nezistil u poručiteľa prítomnosť duševnej poruchy v pravom
zmysle slova, t.j. psychóz, avšak zistil organickú podmienenú poruchu osobnosti, ako dôsledok
dokumentácii zaznamenanej náhlej cievnej mozgovej príhody zo dňa 24. 07. 2016. Táto organicky
podmienená porucha osobnosti je charakterizovaná úbytkom kognitívnych funkcií, postihnutím pamäte,
úsudkových schopností, oslabením sociálnych kontaktov, poruchami orientácie, deterioráciou intelektu,

poruchami emotivity, stratou vyšších citov, postihnutý, prestáva dodržiavať spoločenské konvencie, je
ľahšie ovplyvniteľný inými osobami. Ide teda o defekt jeho kognitívnych funkcií, čo vplýva negatívne
ovládacie schopnosti aj rozpoznávacie schopnosti. Poručiteľ dňa 06. 10. 2016, v deň spísania závetu,
trpel organicky podmienenou poruchou osobnosti, ktorá negatívne ovplyvňovala jeho ovládacie aj
rozpoznávacie schopnosti. Prejavovala sa hlavne úbytkom jeho kognitívnych funkcií, úsudkových

schopností, poruchami orientácie, emotivity, ľahšou ovplyvniteľnosťou inou osobou, poručiteľ mal
znížené ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti, nie však vymiznuté. Znalec konštatoval, že organicky
podmienená porucha osobnosti negatívne ovplyvňovala poručiteľove ovládacie aj rozpoznávacie
schopnosti, prejavovala sa hlavne úbytkom jeho kognitívnych funkcií, úsudkových schopností,
poruchami orientácie, emotivity, ľahšou ovplyvniteľnosťou inou osobou. Poručiteľ v dôsledku

organicky podmienenej poruchy mal znížené ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti, pričom poručiteľ
nebol schopný v dostatočnej miere posúdiť tak dôležitý právny akt ako jej spísanie závetu, t.j. nebol v
dostatočnej miere schopný rozpoznať následky svojho konania a význam tak zložitého právneho úkonu
ako je spísanie závetu dňa 06. 10. 2016.

22. Odvolací súd konštatuje, že aj keď znalecký posudok bol esenciálnym dôkazným podkladom v
konaní, pričom súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zmysle § 191 CSP sa zaoberal úplnosťou
a presvedčivosťou znaleckého posudku a hodnotil tento dôkazný prostriedok s ďalšími dôkaznými
prostriedkami spôsobom uvedeným v ustanovení § 191 CSP a s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany.

23. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovanej odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v rámci
prvoinštančného konania nenavrhla nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, a teda tento prostriedok
procesnej obrany neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné prihliadať, keďže

nespĺňajú procesné podmienky v zmysle ustanovenia § 366 CSP.

24. Vzhľadom na uvedené, keďže súd prvej inštancie správne zistil, že právny úkon (alografný závet)
je neplatný v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 OZ (prvý výrok), a že poručiteľ nebol dňa 06. 10.
2016 spôsobilý na uskutočnenie právneho úkonu - alografného závetu z dôvodu, že konal v duševnej

poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným (druhý výrok), odvolaciemu súdu neostala
iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku
o trovách konania (tretí výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore
podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

25. Pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods.1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého: ,,Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

V predmetnom prípade bola v tomto odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa § 255
ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.26. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným

v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.