Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120365415
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6120365415.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so
sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/1, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. E. XXX, F. G. H., zastúpená WEBBER LEGAL, s. r. o.,

so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie sumy 18.159,06 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 38Csp/69/2020 - 222
zo dňa 15.03.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti I. a III. výroku z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.659,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 15.659,44 Eur od 14.06.2020 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 490,- Eur splatných vždy do 28. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky sa stane
splatným celý dlh (I. výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že

žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 % trov konania (III. výrok).

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 18.159,06 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 17.732,80 eur od 14.06.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania a to z titulu nesplatenia úveru

poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 27.12.2018 vo výške 19.600,- eur, ktorý pre neplnenie
povinnosti žalovanou zosplatnil a poskytol mu lehotu na plnenie do dňa 13.06.2020, pričom ku dňu
podania žaloby žalovaná uhradila sumu 3.940,56 eur, preto dlh predstavuje sumu 18.159,06 eur, ktorý
pozostáva z istiny vo výške 215,05 eur ako istiny z 13. a 15. splátky, úrok vo výške 426,25 eur, istiny
za splátky 16. až 96. vo výške 17.517,76 eur.

Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 290, § 291 ods. 3, § 295, § 296 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2, §
54a, § 488, § 489, § 517 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 497 Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. d), g), h), i), § 11 ods.
1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva uzavretámedzi stranami sporu dňa 27.12.2019 (správne malo byť uvedené dňa 27.12.2018 – pozn. odvolacieho
súdu) bola uzavretá platne, avšak predmetná zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, ktorý musí
byť presne označený konkrétnym dátumom tak, aby zodpovedal zákonnej požiadavke. Tiež okresný súd

konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje parametre, z akých vychádzal žalobca pri výpočte RPMN
vo výške 10,40 %, preto ju nie je možné podrobiť preskúmaniu, z ktorých dôvodov je predmetný úver
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovanej
o absencii údaja ohľadne celkovej výšky a konkrétnej meny spotrebiteľského úveru a podmienok
upravujúcich jeho čerpanie, keďže výška úveru je v zmluve jednoznačne vyjadrená sumou 19.600,- eur

a zároveň žalovaná dala v zmluve pokyn na prevod peňažných prostriedkov v prospech účtov vedených
v prílohe č. 1 (bod 45 zmluvy), teda úver bol účelový s tým, že časť úveru slúžilo k úhrade záväzkov
uvedených v predmetnej prílohe. Rovnako nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalovanej o porušení
povinnosti žalobcom pri uzatváraní úverovej zmluvy a to konanie s odbornou starostlivosťou, keďže
žalovaný predložil listiny preukazujúce skúmanie schopnosti žalovanej predmetný úver splácať, keď
navyše refinancovaním iných úverov došlo k celkovému zníženiu úverového zaťaženia žalovanej (v

konečnom dôsledku bola na splátkach na úvery povinná uhrádzať nižšiu splátku). Mal za to, že úver
bol zosplatnený platne, a to s poukazom na dohodu o mimoriadnej splatnosti úveru obsahujúcu v časti
„Zoznamujeme Vás zvlášť s týmito ustanoveniami úverových podmienok“, bod 5, ako aj záverečné
ustanovenia zmluvy a tiež hlava 6 § 2 úverových zmluvných podmienok platných od 25.05.2018, ktoré
tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy a žalovaná ich prevzatie podpísala. Zo zmluvy vyplýva oprávnenie

veriteľa vyzvať dlžníka na zaplatenie celého dlhu pri porušení zmluvných povinností, čo žalobca učinil
listom zo dňa 25.03.2020 odoslaný podľa podacieho hárku na č. l. 69 k úhrade omeškaných splátok
vo výške 466,76 eur a dňa 29.05.2020 vyzval žalovanú k úhrade celého úveru vo výške 18.429,06 eur
do pätnástich dní od spísania výzvy (č. l. 205 spisu), ktoré zásielky boli zaslané žalovanej doporučene,
pričom námietky žalovanej o reálnom nedoručení zásielok nepovažoval za dôvodné, keďže žalobca ich

odoslanienapoštovúprepravuriadnepreukázal.Žalovanájezodpovednázaadresuuvedenúvúverovej
zmluve, na ktorú jej zásielky žalobca doručoval a skutočnosť, že si nepreberá poštu, nemôže byť na
ťarchu žalobcu. Vzhľadom na konštatovanie predmetného úveru za bezúročný a bez poplatkov, nemá
žalobca nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poskytnutie úveru ani iných poplatkov, ale len
na vrátenie poskytnutej sumy úveru vo výške 19.600,- eur, na ktorý žalovaná uhradila sumu 3.940,56

eur, a teda rozdiel medzi uvedenými sumami predstavuje priznaná suma vo výške 15.659,44 eur.
Zároveň žalobcovi priznal úrok z omeškania 5 % ročne od 14.06.2020, pričom viazaný žalobou zohľadnil
jednotlivé zaplatené splátky žalovanou, prihliadol na základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej
banky ku dňu 14.06.2020 vo výške 0,0 % a vo zvyšku uplatneného nároku zamietol, teda v časti istiny
v celkovej výške 3.940,56 eur aj s príslušenstvom, ktoré nemožno priznať vzhľadom na nie daný nárok

žalobcu na zaplatenie samej istiny. Nepovažoval za hospodárny návrh žalovanej na vykonanie dôkazu
úverovou zmluvou z roku 2017, keďže refinancovaním pôvodnej úverovej zmluvy zmluvou, ktorá je
predmetom sporu, došlo k jej zániku a v konaní nebol už priestor ani dôvod na jej skúmanie, k zániku
predchádzajúcej zmluvy došlo jej vyplatením, navyše nemá za preukázanú a riadne špecifikovanú
pohľadávku žalovanej, ktorú chcela započítať v rámci procesnej obrany a tiež sa javila okresnému

súdu daná obrana žalovanej ako účelová. Za nedôvodnú považoval aj argumentáciu žalovanej ohľadne
neunesenia dôkazného bremena žalobcom v skúmaní jej bonity, ako aj riadneho zosplatnenia úveru,
keďžežalobcapredložildokladynauvedenúnámietkužalovanej,nešlooneprípustnúzmenuskutkových
tvrdení, ktoré žalobca nemenil, len ich doplnil ako reakciu na procesnú obranu žalovanej a svoje tvrdenia
aj preukázal dôkazmi. Rovnako námietka žalovanej o premlčaní žalovanej sumy bola vyhodnotená

okresným súdom ako neopodstatnená, keďže k uzavretiu zmluvy došlo dňa 27.12.2018, žaloba bola
podaná na súd dňa 23.08.2020, preto nemožno považovať za premlčanú ani časť žalobcom uplatnenej
pohľadávky, keď splatnosť prvej splátky bola dňa 15.02.2019, t. j. ani pri najstaršej splátke nedošlo
k uplynutiu premlčacej doby. Podľa § 232 ods. 2, 4 CSP umožnil žalovanej dlh splácať v splátkach po
490,- eur so splatnosťou do 28. dňa v mesiaci vzhľadom na príjem žalovanej zo zamestnania vo výške

1.152,- eur netto, zistený lustráciou v Sociálnej poisťovni, ako aj viacero živých úverov, ktoré žalovaná
spláca, pričom aj poskytnutý úver mal slúžiť na splatenie iných úverov. Pri povolení dlhu splácať ho
v splátkach bude žalobcovi uhradená suma v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe tri roky od
právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania
sa žalovanej s plnením čo i len jednej splátky.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 257 CSP tak, že
úspech žalobcu predstavoval 85 %, úspech žalovanej bol 14 % a preto vzhľadom na pomer úspechua neúspechu bol žalobca v spore úspešný v rozsahu 72 %, pričom pri vyčíslení konečného úspechu
žalobcu nezohľadňoval úroky z omeškania, keďže neboli samostatným predmetom konania, ale len
príslušenstvom a teda nie je dôvod na ne prihliadnuť. Nemal tvrdené ani zistené dôvody pre uplatnenie

ust. § 257 CSP.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne proti výroku I. a III. podala žalovaná v zákonnej lehote
odvolanie a žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v uvedených výrokoch zmenil tak,

že žalobu zamietne a prizná jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 písm. b), f), h) a e) CSP. Považovala za nesprávny
záver okresného súdu o platnom zosplatnení úveru, ktorý záver považovala za arbitrárny, pričom
v uvedenom smere poukázala na hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, ako aj § 7 ods. 19 a 42

ZoSÚ, s ktorými sa okresný súd vysporiadal priam škandalózne v bode 37 odôvodnenia. Z dôkazov
predložených žalobcom nevyplýva splnenie povinností žalobcom podľa § 17 ods. 19 a 42 ZoSÚ, teda
žalobca neuniesol dôkazné bremeno či a ako splnil uvedené povinnosti, okresný súd sa preto dopustil
nesprávneho výkladu práva, ktorý zakladá jednoznačnú svojvoľnosť rozhodnutia a porušenie práva
na spravodlivý proces. Za nesprávne považovala aj nezohľadnenie jej prostriedkov procesnej obrany

uplatnené v podaní zo dňa 12.04.2021, podľa ktorých mala v čase uzavretia zmluvy uzavretých 24
zmlúv o spotrebiteľskom úvere s mesačnými splátkami 2.160,20 eur, pričom ale žalobca od žalovanej
zistil druh bývania a to nehnuteľnosť, ktorá tvorí jej obydlie a tak vedel, že v prípade nesplácania
úveru sa uspokojí na jej obydlí. Podľa žalovanej okresný súd nedal odpoveď na základné otázky,
ktoré nastolila a to napr. článok 5 CSP, čím porušil jej právo na spravodlivý proces. Vo svojej svojvôli

okresný súd pokračoval aj tým, že odmietol vykonať dôkaz a to úverovú zmluvu uzavretú z roku 2017,
ktorú obranu považoval za účelovú, avšak neuviedol dôvody, iba sa odmietol s uvedeným zaoberať
a odkázal na účelovosť jej obrany, ktorú vôbec neopísal, preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.
Pokiaľ sa okresný súd odmietal s uvedeným dôkazom zaoberať z dôvodu nepreukázania a riadnej
špecifikácie pohľadávky žalovanej, poukázala na jej nemožnosť disponovať potvrdeniami o úhradách,

nedisponuje ani predmetnou zmluvou a teda nevie identifikovať výšku svojej pohľadávky na započítanie,
z ktorého dôvodu za predpokladu, že by nedošlo k zamietnutiu žaloby trvala na návrhu, aby za
účelom ustálenia výšky a dôvodnosti pohľadávky boli vykonané dôkazy a to zmluvou o spotrebiteľskom
úvere č. 4711012567 zo dňa 09.11.2017, ako aj výpisom z úverového účtu/prehľad platieb, ktoré
žalobca od nej prijal a na ich predloženie žalobcu, ako správcu úveru, zaviazal. Okresný súd však

nezdôvodnil nevykonanie ďalšieho navrhnutého dôkazu a to výpisu z úverového účtu, ktoré žalobca
titulom plnenia predmetnej zmluvy od nej prijal, pričom neexistencia informácie o výške pohľadávky bola
práve dôvodom, prečo okresný súd nevykonal navrhnutý dôkaz (úverovú zmluvu), z ktorej by sa ustálila
výška pohľadávky. Mala za to, že na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor,
keď pôvodná zmluva z roku 2017 bola bezúročná a bez poplatkov, a preto má spôsobilú pohľadávku

z danej zmluvy na započítanie, ale nepozná jej výšku, z ktorého dôvodu žiadala, aby súd podrobil danú
zmluvu a plnenia z nej kontrole v rámci procesnej obrany, pretože to má vplyv na výsledok vo veci samej,
minimálne na otázku úspechu v konaní a výšku priznaného nároku na náhradu trov konania. Žiadala,
aby odvolací súd doplnil dokazovanie dôkazmi a to oboznámením zmluvy o úvere č. 4711012567 zo dňa
09.11.2017,akoajvýpisomzúverovéhoúčtu/prehľadplatieb,pričomnaichpredloženiezaviazalžalobcu

za účelom ustálenia výšky a dôvodnosti pohľadávky žalovanej voči žalobcovi, ktorú má na započítanie,
a ktorú chce uplatniť tak, ako na to upozorňovala už v konaní pred prvoinštančným súdom. Zároveň
napadla aj výrok o trovách konania, ktorý nie je vecne správny vzhľadom na nesprávnosť I. výroku.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch
ako vecne správny potvrdiť, pričom sa nestotožnil s jej názorom o odňatí práva na spravodlivý proces.
Poukázal na bod 41 odôvodnenia rozsudku, obsahujúci dôvody nevykonania dôkazu úverovou zmluvou,
ktorá navyše nie je ani predmetom konania, ktoré sa týka výlučne zmluvy č. 4812030940. Ak by súd
vykonal dôkaz o inej zmluve, navrhnutej žalovanou, musel by prihliadnuť na všetky ostatné zmluvy, ktoré

žalovaná predložila, pričom záväzok sa týka výlučne inej zmluvy a nie je podstatou sporu kontrolovať
všetky ostatné zmluvy.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniaprotirozhodnutiubolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými stranami sporu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 367 ods. 3
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom I. a III. výroku zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, a preto je jeho rozhodnutie v odvolaním napadnutom rozsahu vecne
nesprávne.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009
zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké

vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Veriteľ je podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ časovo limitovaný na využitie práva na zosplatnenie,
ktoré musí uplatniť podľa § 565 OZ najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke,
od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá t. j. pre ktorú došlo k zosplatneniu, teda
do splatnosti tejto splátky, ktorá bezprostrednej nadväzuje na splátku od splatnosti ktorej uplynuli tri

mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie využiť, inak mu toto právo zaniká. Ak teda veriteľ svoje
právo nevyužil alebo ho nevyužil včas, tak nedochádza k splatnosti celého úveru, ale platí pôvodné
dojednanie strán, že dlh je splatný v splátkach (k tomu pozri. JUDr. Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník
pre prax (komentár), EUROUNION, spol. s. r. o., rok 2015m str. 759).

Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, je lex specialis k § 565 OZ , a to z dôvodu, že veriteľ by logicky nemohol
vykonať zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky (tak, ako mu to ukladá § 565 OZ) a zároveň
dodržať požiadavku vyplývajúcu z § 53 ods. 9 OZ , ktorá veriteľovi umožňuje využiť zosplatnenie
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (a keď súčasne

upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva), t. j. v čase, keď ďalšie
mesačné splátky sú už splatné. Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť
celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok, stanovil kumulatívne
zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho
konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 OZ. V poradí

prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky
bude mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Ak zákon
vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky zapredpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Ak sa spotrebiteľ omešká s tromi po sebe idúcimi
splátkami, rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná splátka“.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, pričom
odvolanie žalovanej sa týkalo len vyhovujúceho I. výroku, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovu
sumu vo výške 15.659,44 eur s príslušenstvom, z titulu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 27.12.2018, číslo zmluvy 4812030940, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 19.600,-

eur, ktorý sa zaviazala splácať počnúc prvou splátkou dňa 15.02.2019 vo výške 296,38 eur, s počtom
splátok 96, s RPMN 10,4 %, s úrokovou sadzbou vo výške 9,9 %. Úhrada splátok bola vždy do 15. dňa
v kalendárnom mesiaci. Z dôvodu neplnenia si platobných povinností žalovanej bola žalovaná výzvou
zo dňa 25.03.2020 vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 466,76 eur, ktorá výzva bola odoslaná na
poštovú prepravu dňa 25.03.2020 podľa podacieho hárku (na č. l. 69 spisu). Výzvou zo dňa 29.05.2020
žalobca predmetný úver zosplatnil, pričom vo výzve vyjadril dlžnú čiastku vo výške 18.429,06 eur. Daná

výzva bola v zmysle podacieho hárku odovzdaná na prepravu žalovanej dňa 02.06.2020. Z výpisu
čerpania, splátok a úhrad (č. l. 30 spisu) vyplýva prehľad úhrad žalovanej na predmetný úver, pričom
už s 9. splátkou bola v omeškaní, následne uskutočnila úhradu 10. splátky, 11. splátky za 30. december
2019 kedy uhradila dňa 08.01.2020 sumu 305,- eur a dňa 22.01.2020 sumu 304,76 eur. Následne 12.
splátku, ktorú ako ostatné mala uhrádzať do 15. dňa v mesiaci, uhradila dňa 07.02.2020 sumu 50,- eur

a dňa 19.02.2020 sumu 100,- eur, teda evidentne už s 12. splátkou bola v omeškaní. Ďalšie omeškanie
žalovanej bolo s 13. splátkou splatnou dňa 15.02.2020, ako aj so 14. splátkou.

Okresný súd síce posúdil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov avšak z iných dôvodov,

no dostatočne sa nevenoval otázke zosplatnenia predmetného dlhu a to najmä splnenia lehoty na
zosplatnenie dlhu, keď už so splátkou splatnou dňa 15.01.2020 bola žalovaná evidentne v omeškaní
a teda dané zosplatnenie mohol žalobca realizovať pre splátku za mesiac január do 15.05.2020. Žalobca
však úver zosplatňoval až podaním zo dňa 29.05.2020.

Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie prejednávanú vec nesprávne
právne posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý bol z dôvodu podania odvolania žalovanou
napadnutý v I. a III. výroku, podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
v danom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Nakoľko predmetný úver a jeho splatnosť trvala po dobu 96 mesiacov s počiatkom od 15.02.2019,
pričom žaloba bola podaná dňa 30.08.2020, čo je pred splatnosťou predmetného úveru a vzhľadom
na vyššie uvedené zistenia bude potrebné sa zaoberať otázkou platného zosplatnenia daného úveru

s poukazom na vyššie vyjadrené závery odvolacieho súdu, ktorý nesúhlasí so záverom okresného súdu
o platnom zosplatnení úveru. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie argumenty žalovanej ohľadne doplnenia
dokazovania na jej pohľadávku na započítanie, ktorá nie je predmetom sporu a nebola žalovanou ani
v predmetnom konaní riadne uplatnená a špecifikovaná, v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje
s konštatovaním okresného súdu vyjadreného v bode 41 odôvodnenia. Okresný súd sa následne bude

zaoberať nielen otázkou platného zosplatnenia, ale aj otázkou skúmania bonity žalobcom. Súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie jeho rozsudku bolo presvedčivé s
uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, prezentovanými aj
v priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej
veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby
riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného
súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie

opätovne o náhrade trov, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov
3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).