Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200315
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8022200315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne A. B. C. - D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/X, XXX XX G. H. I., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovanej zo dňa 29. novembra 2017 č. XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s rozhodnutím
Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou č. 16086-3/2017-VT zo dňa 16. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania a konania o kasačnej sťažnosti

n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou, správny súd zistil, že žalovaná, ako
príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 1, 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej
len „zákon číslo 461/2003 Z.z.“) preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 29. novembra 2017 číslo XXXXX-

X/XXXX- D. rozhodla o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov
nad Topľou zo dňa 16. mája 2017 číslo XXXXX-X/XXXX-VT vo veci zániku povinného nemocenského
poisteniaapovinnéhodôchodkovéhopoisteniatak,žeodvolaniezamietlaarozhodnutieprvostupňového
správneho orgánu potvrdila.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie

číslo XXXXX-X/XXXX-VT, zo dňa 16. mája 2017, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej
osobe A. B. C. - D. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
31.08.2006, ale zaniklo 30.06.2008. Správny orgán 1. stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. §
178 ods. 1 písm. a/, § 5 zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, § 21
ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, § 21 ods. 1 zákona v znení
účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, § 21 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. augusta
2006 do 31. decembra 2010. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že dňa

06.12.2006účastníkkonaniaosobnedoručilSociálnejpoisťovni,pobočkaVranovnadTopľouregistračný
listfyzickejosoby-odhláškasamostatnezárobkovočinnejosobykudňu31.08.2006spolusrozhodnutím
z Prešovského samosprávneho kraja o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická imunológia a alergológia. Nazáklade týchto dokladov došlo k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 31.08.2006. Následným šetrením bolo zistené,
že účastníkovi konania bolo ku dňu 31.08.2006 zrušené povolenie z Prešovského samosprávneho

kraja na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale licencia L1A PO/0665/05 na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár bola aktívna, t. j. nebola zrušená ani pozastavená. Uvedená
licencia L1A PO/0665/05 bola zrušená dňa 18.09.2016. Podľa údajov z registra daňových subjektov,
vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, príjem A. B. C.- Billej z podnikania a z inej samostatnej

zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou za rok 2005 bol v sume 38 907,29 EUR (podľa konverzného kurzu v hodnote 1
EUR = 30,1260 SKK suma 38 907,29 EUR predstavuje sumu 1 172 121,00 SKK), čo je suma vyššia
ako 2 748,46 EUR (čo predstavuje sumu 82 800 SKK), za rok 2006 bol v sume 34 518,95 EUR (podľa
konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 34 518,95 EUR predstavuje sumu 1 039
918,00 SKK), čo je suma vyššia ako 3 027,29 EUR (čo predstavuje sumu 91 200,00 SKK), t. j. príjmy

sú vyššie ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem A. B. C.- D. za rok
2005 a za rok 2006 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zároveň podľa údajov z registra daňových subjektov,
vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012

Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že MUDr. Agnesa Švec-Billá nepodala
daňové priznanie za rok 2007. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou
posúdila, že príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2007 bol v
sume 0 Eur (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 0,00 EUR predstavuje

sumu 0,00 SKK), čo je suma nižšia ako 3 226,45 EUR (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR
= 30,1260 SKK suma 3 226,45 EUR predstavuje sumu 97 200,00 SKK), t.j. 12-násobok minimálneho
vymeriavacieho základu, a teda príjem za rok 2007 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica
príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu
súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného

poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2008. Správny orgán prvého stupňa v závere
konštatoval, že nakoľko bola licencia L1A PO/0665/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa
§ 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov k 31.08.2006 aktívna a príjem za rok 2005 a za rok 2006 bol vyšší ako zákonom stanovená

hranica, status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia účastníkovi konania
trvá aj po 31.08.2006.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala odvolanie žalobkyňa v zákonom stanovenej

lehote, v ktorom namietala, že lekári majú možnosť získať rôzne druhy licencií, ktoré vydáva príslušná
komora. Lekári, ktorým bola vydaná licencia, na otvorenie ambulancie potrebujú ešte povolenie na
prevádzkovanie ambulancie, ktoré vydáva samosprávny kraj. Ak lekár podniká pod právnou formou
s.r.o., musí mať licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu. Licenciu odborného zástupcu žiada
lekár pre seba, pričom predošlá licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa neruší. Podľa

účastníčky konania licencie nemajú žiadny právny význam z pohľadu začatia podnikateľskej činnosti.
Účastníčka konania má za to, že prestala byť samostatne zárobkovo činnou osobou tým, že požiadala o
zrušenie povolenia na prevádzkovanie ambulancie a odhlásila sa zo Sociálnej poisťovne. Ďalej popisuje
prax lekárov ohľadne výkonu zdravotníckej praxe. Názor Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad
Topľou, nepovažuje za správny.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, číslo
XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29. novembra 2017, ktorá rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa potvrdila
v celom rozsahu a odvolanie zamietla.Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobkyne, popísala priebeh

administratívneho konania, zistený skutkový stav pred správnym orgánom 1. stupňa, citovala
ustanovenie § 218 ods. 1, 2 zákona číslo 461/2003, § 3 ods. 4 písm. b), c), zákona číslo 578/2004 Z.z. ,
§ 5 písm. c) zákona číslo 543/2010 Z.z., § 293cu zákona v znení účinnom od 1. januára 2014, § 14 písm.
b) zákona číslo 543/2010, § 5, § 21 ods. 1 a § 21 ods. 4, § 15 ods. 1 písm. b) zákona číslo 555/2007,
§ 138 ods. 5 zákona číslo 252/2012 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2013, § 178 ods. 1 zákona, § 3

ods. 4 zákona číslo 578/2004 Z.z., § 68 ods. 1 písm. e) zákona číslo 578/2004 Z.z., § 172 ods. 5 zákona.

Žalovaná poukázala na to, že správny orgán 1. stupňa Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou
kontrolouúdajovposkytnutýchFinančnýmriaditeľstvomSlovenskejrepublikyzistila,žepríjemžalobkyne
z podnikania za rok 2005 bol v sume 1 172 121 Sk, to je vyšší ako bola zákonom stanovená hranica

príjmu 82 800 Sk, potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia od 1. júla 2006 do 30. júna 2007,
a príjem žalobkyne z podnikania za rok 2006 bol v sume 1 039 918 Sk, to je vyšší ako bola zákonom
stanovená hranica príjmu 91 200 Sk, potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia od 1. júla 2007
do 30. júna 2008. Daňové priznania za rok 2007 účastníčka konania nepodala.

Žalovaná konštatovala, že Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím číslo 4876/2006/ODDZ-CIZ zo
dňa 8. augusta 2006 žalobkyni zrušil rozhodnutie na povolenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v
neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická imunológia a alergológia vydaného
Krajským úradom v Prešove. O zrušenie povolenia požiadala účastníčka konania.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou prijala 6. decembra 2006 od žalobkyne registračný list
FO - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dňom zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia 31. august 2006.

K námietkam žalobcu uviedla žalovaná, že vznik a zánik povinného sociálneho poistenia nastáva
vždy naplnením zákonom ustanovených podmienok, odhláška má len deklaratórne účinky. Sociálna
poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou dospela k záveru, že dátum zániku povinného sociálneho

poistenia, ktorú účastník konania deklaroval v odhláške nie je správny, preto vo veci sporného prípadu
zániku povinného sociálneho poistenia vydala napadnuté rozhodnutie.

Od 1. 9.2006 je účastníčka konania zamestnancom zamestnávateľa MEDORA, s.r.o., ktorej predmetom

činnosti je aj prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie špecializovanej ambulantnej
zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore klinická imunológia a alergológia. Zároveň je
účastníčka konania konateľkou a odbornou zástupkyňou tejto spoločnosti.

Žalovaná argumentovala že Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu na výkon
zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: klinická imunológia a alergológia č. L1A/PO/0665/05 z
13.12.2005, ktorá bola zrušená dňa 18.9.2016. V prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba -
lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom
období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom

stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká,
resp. pokračuje.

Žalovaná má za to, že Licencia L1A/PO/0665/05, na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,

oprávňovala účastníčku konania ai po 31. auguste 2006, naďalej vykonávať činnosť ako fyzická osoba. Z
pojmovej definície licencie L1A podľa Slovenskej lekárskej komory, vyplýva, že licencia slúži pre lekára,
ktorý bude poskytovať samostatnú zdravotnícku prax ako fyzická osoba, a nie ako zamestnanec alebo
právnická osoba.K námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že z vyššie uvedených dôvodov účastníčka konania k

31. augustu 2006 nesplnila všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby, ktoré stanovoval § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006
Z. z. (znenie účinné do 31. decembra 2010). Všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby účastníčka konania v súlade s § 21 ods. 1 zákona v znení
neskorších predpisov splnila až 30. júna 2008, pretože za rok 2007 nedosiahla z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti vyšší príjem, ako bola zákonom ustanovená suma 97 200 Sk.

Žalovaná v závere odôvodnenia uviedla, že Sociálna poisťovňa, pri rozhodovaní o vzniku, trvaní alebo
zániku povinného sociálneho poistenia sa riadi výlučne zákonom. Sociálna poisťovňa, ústredie, má
za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie, účastníčke

konania nezanikli materiálne predpoklady na výkon samostatnej zárobkovej činnosti aj preto, že licenciu
navýkonsamostatnejzdravotníckejpraxepotrebujelekár,ktorýposkytujezdravotnústarostlivosťuiných
poskytovateľov, ktorí prevádzkujú zdravotnícke zariadenie na základe povolenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, na základe vlastného šetrenia dospela k záveru, že
povinné sociálne poistenie účastníčke konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo
dňa 31. augusta 2006, ale až 30. júna 2008. Preto vo veci sporného prípadu zániku povinného
sociálneho poistenia účastníčka konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, vydala napadnuté
rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, ústredie, sa v rámci odvolacieho konania, stotožnila s právnym

názorom prvostupňového orgánu.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej.
Žalobkyňa namietala, že postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou ako
prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom

v Bratislave ako druhostupňového orgánu boli porušené jej práva, ktoré vyplývajú zo zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V žalobe citovala § 3 ods. 4, §4, § 10 ods. 1,2, § 68 ods.1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, z ktorých vyplýva, že licencie sa vydávajú (okrem iných) na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (L1A) (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár a taktiež na výkon
zdravotníckeho povolania (L1B) [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár,
pričom zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností (§ 27), ktoré vykonáva zdravotnícky

pracovník pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať
zdravotnícki pracovníci, pričom sa na jej výkon vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe. Z dikcie § 10 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyplýva, že ide o
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zamestnaneckom vzťahu („u iného poskytovateľa"). Teda obe
licencie sa vydávajú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Uviedla, že v čase po prijatí šiestich reformných zdravotníckych zákonov ministra zdravotníctva J. K.
v roku 2004 nebolo úplne jasné, aké licencie budú lekári pre svoju činnosť potrebovať. Problém nebol
s licenciou na výkon lekárskeho povolania L1B, keďže vtom čase väčšina súkromných poskytovateľov

zdravotnej starostlivosti vykonávala činnosť v odštátnených ambulanciách vo svojom mene. Iná situácia
bola v prípade licencie L1A, určenej na výkon samostatnej praxe u iného poskytovateľa. Veľa lekárov
si myslelo, že budú uvedenú licenciu potrebovať napríklad pre prácu v pohotovostiach, resp. pri
zastupovaní. K žiadosti o udelenie licencie bolo potrebné priložiť množstvo dokumentov. To bol ďalšídôvod, prečo lekári, ktorí boli nútení požiadať z dôvodu zmeny legislatívy o udelenie licencie, žiadali o
udelenie všetkých typov licencií.

Žalobkyňa poukázala na názor Sociálnej poisťovne, že držiteľ licencie L1A získal s licenciou aj status
samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) so všetkými povinnosťami, nezdôvodňuje však prečo.
Žalobkyňa namietala, že v žiadnom zo žalovaných rozhodnutí nie je uvedené, na základe akého
právneho predpisu je držiteľ licencií L1A a L1B (resp. L1A a LÍC), ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť

na základe licencie L1B (resp. LÍC), statusom SZČO na základe držania licencie L1A. Túto právnu
skutočnosť neupravuje ani zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pretože nikde v zákone
nie je uvedené, o akú činnosť (poskytovanie zdravotnej starostlivosti) sa má jednať (teda mimo
zamestnaneckého vzťahu). Inými slovami povedané, držiteľa licencie L1A, ktorý nemá zamestnanecký
vzťah a neposkytuje zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, ale na základe licencie L1B
(resp. LÍC) a povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydaného orgánom štátu, nemožno

považovať za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ex offo na základe licencie L1A a teda aj ako
podnikateľa so statusom SZČO, pretože nevykonáva žiadnu činnosť, nemá zamestnanecký vzťah a teda
neposkytuje tento typ zdravotnej starostlivosti. Ak by držiteľ licencie L1A mal zamestnanecký vzťah u
inéhoposkytovateľaazároveňbyboldržiteľomlicencieL1Bresp.LÍCazároveňbyposkytovalzdravotnú
starostlivosť ako fyzická osoba alebo ako odborný zástupca, potom by takýto držiteľ licencie L1A mal

status SZČO.

Žalobkyňa žiadala, aby Krajský súd v Prešove v súlade s ust. § 191 ods. 1 správneho súdneho poriadku
zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave č. XXXXX-X/XXXX - D. zo dňa

29. novembra 2017 , ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočke
Vranov nad Topľou č 1686- 3/2017-VT zo dňa 16. mája 2017 z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. c) a d) správneho súdneho poriadku). Na základe ust. § 191 ods. 3
správneho súdneho poriadku navrhla , aby súd súčasne zrušil aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

pobočke Vranov nad Topľou č 1686- 3/2017-VT zo dňa 16. mája 2017 ako rozhodnutie orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v
Bratislave č. XXXXX-X/XXXX - D. zo dňa 29. novembra 2017 a podľa ust. § 191 ods. 4 správneho
súdneho poriadku vec vrátil žalovanému, prípadne Sociálnej poisťovne, pobočke Vranov nad Topľou
ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konania.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.03.2018 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná

poukázala na námietky žalobcu uvedené v žalobe, popísala priebeh administratívneho konania, zistený
skutkovýstavsprávnymorgánom1.stupňa,zistenýskutkovýstavodvolacímorgánomavcelomrozsahu
sa pridržala odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Žalovaná argumentovala tým, že vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) oprávnený priamo vykonávať
zdravotnícke povolanie [§ 3 ods. 4 písm. c)] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 4 písm. b)] v
zdravotníckomzariadení,ktoréprevádzkujeinýposkytovateľ,alebonainommiesteakovzdravotníckom
zariadení (§ 10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa

$ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola považovaná
za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa S 5 písm. c) zákona č.
461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo zrušené ku dňu 31. augusta 2006, rozhodnutím Prešovského
samosprávneho kraja, č.: 4876/2006/ODDZ-CIZ, zo dňa 8. augusta 2006. čase, kedy žalobkyňa zrušila

povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bola však aj držiteľom licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov, číslo: L1A/PO/0665/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 13. decembra 2005,
ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá jejdržiteľovi status samostatne zárobkovo činnej osoby. V čase, kedy žalobkyňa požiadala o zrušenie
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, mala možnosť požiadať aj o zrušenie licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0665/05. Žalobkyňa však požiadala o zrušenie

predmetnej licencie až 18. júla 2016, na základe čoho Slovenská lekárska komora rozhodnutím zrušila
licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ku dňu 18. septembra 2016, avšak najskôr ku dňu
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe L1A/PO/0665/05 až ku dňu 18. septembra 2016 však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, keďže v spornom období žalobkyňa preukázateľne predmetnou licenciou, t. j. oprávnením

podľa osobitného predpisu, disponovala.

Podľa názoru žalovanej, pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo
činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 nie je právne významné
či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá

skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne
zárobkovo činnej osoby. Žalovaná poukázala na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do
31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby
nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá Sociálnej poisťovní skúmať
ďalšie osobitné podmienky zakladajúce fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na

účely sociálneho poistenia. Žalovaná zdôraznila skutočnosť, že Sociálna poisťovňa je povinná aplikovať
právne normy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené
rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch. V tejto súvislosti sa odvolala napr. na
posudzovanie právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov.

Podľa názoru žalovanej, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom
kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje
zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho
kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý
žalobkyňa dosiahla za rok 2005 (1 172 121,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a

povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1, júla 2006 do 30. júna 2007.
Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (1 039 918.00 Sk), vzniklo žalobkyni povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2007 do 30. júna 2008. Keďže
žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. i. licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A. aj DO 31. auguste 2006. kedy bolo žalobkyni Prešovským

samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobkyni
dňom31.augusta2006nezaniklopovinnénemocensképoistenieapovinnédôchodkovépoisteniepodľa
§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov až 30. júna 2008. vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t. j. v

roku 2007, nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2008.

K námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v

znení účinnom do 31. decembra 2010, na základe ktorého sa žalobkyňa považovala v spornom období
za samostatne zárobkovo činnú osobu je uvedené nielen v rozhodnutí odvolacieho orgánu, ale aj
v rozhodnutí pobočky Sociálnej poisťovne. Taktiež je z oboch rozhodnutí správneho orgánu zrejmé,
že žalobkyňa sa považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu na základe licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe, ktorej bola držiteľkou aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja. Rovnako je v rozhodnutí
pobočky Sociálnej poisťovne, ako aj v rozhodnutí odvolacieho orgánu vysvetlený právny dôvod vzniku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne spočívajúci vdosiahnutí relevantných príjmov, ktoré založili žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby až do 30. júna 2008.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne k vyjadreniu žalovanej

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalovanej
v celom rozsahu, pričom na predmetnej žalobe zotrvala v celom rozsahu. Podľa názoru žalobkyne

žalovaná sa nevyjadrila k tomu, prečo považuje licenciu L1A za oprávnenie na vykonávanie činnosti
v povolaní lekár podľa osobitného predpisu, pretože osobitný zák. č. 578/2004 Z. z. v § 3 ods. 4
neustanovuje, že licencia L1A je špecifické oprávnenie, ale ustanovuje, že zdravotnícke povolanie sa
vykonávanazákladeL1A.Jenevyhnutnéodlišovať,akézdravotníckepovolaniesavykonávanazáklade
tej ktorej licencie. Z tejto premisy potom vyplýva zásadná otázka, ktorú síce spomína žalovaná, ale
vôbec na ňu neodpovedá, a tou je, akým spôsobom môže držiteľ licencie L1A v povolaní lekár vykonávať

činnosť podľa osobitného zákona tak, aby nebol v pracovnom pomere a zároveň aby podnikal a nebol
držiteľomžiadnejďalšejlicencie.Konkrétnalicencialekárajelenpredpokladomkzískaniuoprávneniana
poskytovanie zdravotnej starostlivosti (povolenia štátu, podobne ako pri živnostiach) po splnení ďalších
podmienok (napr. odborné, technické, hygienické, personálne atď.), ktoré posudzuje štát ako garant
ústavného práva na ochranu zdravia a života.

Žalobkyňa namietala, že príjem, ktorý žalovaná považuje za relevantný na vznik statusu SZČO, ktorý
nadobudla po tom, ako prešla na právnu formu s.r.o. dňa 11.1.2006 (teda L1C), žalobkyňa nedosiahla na
základe licencie L1A, pretože túto činnosť nevykonávala, ale ho dosiahla ako poskytovateľ zdravotnej

starostlivosti právnická osoba - podnikateľ, kde si všetky odvodové povinnosti z príjmu splnila.

Žalobkyňa citovala nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 63/2012 zo dňa 21.2.2013:
„Odhliadnuc od uvedenej nezrovnalosti treba v zásadnej rovine uviesť, že oprávnenie na výkon činnosti

advokáta ako slobodného povolania v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby treba vidieť nielen
vo formálnej rovine tvorenej existenciou zápisu v zozname advokátov, ale aj v materiálnej rovine danej
jednak právom vykonávať advokáciu, ako aj právom dosahovať príjem z advokátskej činnosti. Advokát,
ktorý je síce oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej
činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby

mohol byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010.“

Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej k vyjadreniu žalobcu

Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, ktoré bolo súdu doručené 04.05. 2018 naďalej zastáva
zastala názor, že pri vydaní napadnutých rozhodnutí postupovala v súlade so zákonom a doplnila,
že naďalej zastáva právny názor, že na posudzovanie právneho postavenia samostatne zárobkovo
činnej osoby na účely sociálneho poistenia je pre Sociálnu poisťovňu, ktorá vykonáva sociálne poistenie

na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, záväzné
ustanovenie § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Citované ustanovenie presne
vymedzuje skutočnosti, pri splnení ktorých je potrebné fyzickú osobu považovať na účely sociálneho
poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu. Uvedené ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
účinnom do 31. decembra 2010 je podľa právneho názoru žalovanej formulované dostatočne jasne a

zrozumiteľne tak, aby bez akýchkoľvek pochybností vymedzilo okruh fyzických osôb, ktoré nadobudli na
účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby.

Sociálna poisťovňa zotrváva na právnom názore, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe

[§ 68 ods. 1 písm. a)] vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej
môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr., v povolaní lekár, logopéd,psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá
držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa $
5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. Výkon činnosti na základe

licencie tipu L1A nie je podmienený vydaním povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,
resp. povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti príslušným orgánom. Zo žiadneho iného
ustanovenia predmetného zákona nevyplýva, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je
predpokladom na vydanie povolenia príslušného orgánu, resp. že bez povolenia príslušného orgánu
nie je možné na základe tejto licencie poskytovať zdravotnú starostlivosť. Naopak, poskytovateľom je

podľa § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov aj fyzická osoba, ktorá
poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie podľa § 3 ods. 4 písm. c), t. j. na základe
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe fakticky nevyužívať túto licenciu pre účely zárobkovej činnosti, nemá
pre kvalitatívnu stránku statusu samostatne zárobkovo činnej osoby právnu relevanciu. V prípade,
ak fyzická osoba nevykonáva podnikateľskú činnosť, je na mieste, že zruší oprávnenie, ktoré jej

zakladalo status samostatne zárobkovo činnej osoby. V takomto prípade jej dňom zániku oprávnenia
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu bez pochybností zanikne aj status samostatne
zárobkovo činnej osoby.

Žalovaná argumentovala, že skutočnosť, akým spôsobom lekár vykonáva samostatnú zdravotnícku
prax na základe licencie L1A, resp. splnenie podmienok, na základe ktorých Slovenská lekárska
komora vydá predmetnú licenciu, nie je Sociálna poisťovňa oprávnená posudzovať. Pri posudzovaní
príjmovrelevantnýchnavznikpovinnéhonemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkovéhopoistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného na

sociálne poistenie vychádza Sociálna poisťovňa vždy z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom
Slovenskej republiky na základe daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, predložených
daňovým subjektom, za príslušný kalendárny rok. Pri posudzovaní príjmov relevantných na vznik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby Sociálna poisťovňa vychádza výlučne z príjmov, ktoré fyzická osoba dosiahla z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti. Z údajov poskytnutých finančným riaditeľstvom (do 31. decembra 2011
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky) za rok 2006 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa za rok 2006
dosiahla príjmy z podnikania v sume 1 039 918,00 Sk. Uvedené príjmy prekročili zákonom ustanovenú
hranicu príjmu na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2007. Keďže k 1. júlu 2007, kedy sa posudzoval vznik

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bola žalobkyňa aj držiteľom
oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe L1A/PO/0665/05, vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2007 do 30. júna 2008.

K námietke žalobkyne žalovaná uviedla, že ak fyzická osoba stratí právne postavenie samostatne
zárobkovo činnej osoby niektorým zo spôsobov ustanovených v § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 2.
z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, zanikne jej týmto dňom povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie a taktiež s tým spojená odvodová povinnosť. Ak fyzická osoba má status

samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a za predchádzajúci kalendárny rok
dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zakladajúce vznik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vznikne jej od 1. júla kalendárneho
roku povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie bez ohľadu na to. či v danom
kalendárnom roku činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby ai vykonáva. V prípade, ak činnosť

samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva je zrejmé, že nedosiahne taký príjem z podnikania a
z inej samostatnej zárobkovej činnosti, na základe ktorého by bola povinná platiť poistné na sociálne
poistenie v nasledujúcom kalendárnom roku.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentovPreskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe
v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP.

Podľa ods. 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Podľaustanovenia§5ods.2SSP,konaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a

verejného záujmu.

Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými
právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 199 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona
rozumierozhodovanieSociálnejpoisťovne.Vkonanípodľatejtohlavysprávnysúdzohľadňuješpecifické
potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby
a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené

inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to
požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d)

je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje
správny súd bez pojednávania.

V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania,

preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 13.10.2022 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa
17.10.2022. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského
súdu v Prešove dňa 17.10.2022 (§ 137 ods. 4 SSP).Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa § 137

ods. 3 druhá veta SSP vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 25.10.2022.

Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods.

2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo
znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

Krajský súd v Prešove ako súd správny rozsudkom č.k. 8 Sa 7/2018-50 z 13.11.2018 podľa § 191 ods. 1
písm. d/, ods. 3 písm. a/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne,

pobočka Vranou nad Topľou č. 16086-3/2017-VT zo dňa 16.05.2017 a vec vrátila žalovanej na ďalšie
konanie. Žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je
dôvodná. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/15/2019 zo dňa 27.04.2022 rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k. 8 Sa 7/2018-50 z 13.11. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo
právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia na povolenie poskytovania zdravotnej

starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická imunológia a
alergológia vydaného Krajským úradom v Prešove stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej
osoby po 31.8.2006, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe.

Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich po zrušení rozsudku kasačným
súdom, pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého
senátu formulovaného v jeho rozhodnutí sp. zn. lVs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, ktorý je pre správne

súdy záväzný, postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná.

Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-

X/XXXX-BA zo dňa 29. 11.2017, ktorým odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila
napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranou nad Topľou. Prvostupňový správny orgán
svojim rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-VT zo dňa 16. mája 2017 rozhodol o tom, že samostatne
zárobkovo činnej osobe A. B. C. - D. (žalobkyni) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie nezaniklo dňa 31. augusta 2006, ale zaniklo dňa 30.júna 2008.

Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď
Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra

2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom
Slovenskej republiky uznesením č. k. IV.ÚS 610/2021 -22 zo dňa 30.112021.Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. lVs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke
statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle
§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5

písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., §
3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1,2 zákona č. 578/2004 Z. z.,
§ 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: ..“ Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona
č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm.

b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c).

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.
ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti v ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.
578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti

odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LIC.

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.
ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. J je licencia L1B, t. j. licencia

na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) j.

Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať
v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie

povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej
zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon
zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. J a právnickej
osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom
povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu LÍC [§

12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná
podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia Ĺ1A“) nie je podmienkou na vydanie
povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná
na povinnosť držby licencie L1B alebo LÍC, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol
držiteľom aj licencií L1B a LÍC.

Veľký senát sa stotožňuje s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A je oprávnený bez

ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho
vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy
o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,
v ktorom zdravotníckom zariadení, r e sp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom
sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú

starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o
tzv. „ návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým
lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,
medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na
vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na

prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho
zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre
vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané
na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie
L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie,

nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním
licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po
tom, čo splna podmienky’ na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.Veľký senát sa stotožňuje s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností

v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť
povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom,
čo zistí, že lekár splna odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej
zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti
(licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na

existenciu povolania udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je
iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany
verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny dálší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho
poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere
u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska
lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako

fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4
písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z.z.j, v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo
alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti,
ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010

- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti
založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia LÍC - licencia na výkon činnosti
odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c)
zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho

zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B,
požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú
starostlivosť základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s
prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A
naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne

zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude
prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa §12
ods.3zákonač.578/2004Z.z.musímaťtátoprávnickáosobaurčenéhoodbornéhozástupcuslicenciou
na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou
LIC. Licencia LÍC nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c)

zákonač.461/2003Z.z.AnidržbalicencieLÍCniejedôvodomzánikulicencieL1A,aniejeaniprekážkou
toho, aby lekár využíval aj licenciu LIA. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť
z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených
dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii LIA je naplnená formálna
aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka

nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda
poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom
alebonainommieste.Skutočnosť,žedržiteľlicencieLIAuvedenúlicenciunevyužíva,neznamenáreálnu
nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia LIA nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č.
461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní,

resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie LIA má postavenie (status)
samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. “

Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Vs/3/2019 dospel k záveru, že

je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp.zn. lVs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či
licencia LIA vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa §10 ods. 2 zákona č.
548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/
zákonač.461/2003Z.z.uvádzanasledovnúodpoveď':LicenciuLIA(navýkonsamostatnejzdravotníckej
praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)

zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 pŕsm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A
považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávaniezdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý' je držiteľom licencie L1B a ktorý je
súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na
základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie LIA nebol považovaný za samostatne

zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
310/2006 Z. z. “

Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1 Vs 3/2019, zo dňa 24. novembra

2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu
oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1,3, § 227 ods.2, písm. a/,
§ 228 ods.1,2,3,7, § 233 ods.6 zákona č. 461/2003 Z. z., konštatoval: “Status samostatne zárobkovo
činnej osoby (ďalej aj „SZCO“) na základe licencie LIA nie je bez ďalšieho dôvodom vznikli, resp.
trvania povinného poistenia SZCO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia. V tejto

súvislosti považuje Veľký• senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako
SZCO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie LIA alebo/aj ako fyzická
osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne
môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZCO uvedená v § 5 písm. a), b),
d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z.

Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie §21
ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z.

Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie LIA, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v
ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne
upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.

Podľa §21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., účinnom od
01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne

zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon
činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia
nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch
dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z.

Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.

Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného
pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z

dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať
licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy,
ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa §227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s
§ 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že
odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej

v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú
zdravotnícku prax).Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b), za
splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého
náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

Na účely §21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa vydala a na
svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „ Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku
pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie

podľa osobitného predpisu. “ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej
osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od “túto činnosť
nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky’ z povinného
nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
z dôvodu zániku týchto poistení.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže
zaniknúť tromi spôsobmi:

- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po

kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
(ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9 tohto zákona, alebo
- podľa §21 ods. 4, časti vety pred písmenom „ a “ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.08.

2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo
- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon
činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a)
a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „ a “ tohto
zákona) taký’ lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že_ od vzniku pracovného pomeru

nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v 5 písm. c) tohto zákona. “

Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.112021, ktorým
odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. lVs
3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval: “Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok

nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký\ ktorý by bol založený
na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v
predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať
len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich
účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého
rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a
využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade

využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.

Ústavný súd opätovne pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných
súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto

rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory,
nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže
zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii
najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018).

Tu je potrebné osobitne zdôrazniť, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj)
vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite
z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovaniepodstatnéhoprávnehopredpisu.Zároveňvšakplatí,žepokiaľzákonodarcaspostupomzmenyprávneho
názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne
počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie

(k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 tohto odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu
nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom
taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v
konaní v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.

Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne
sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom
prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba
ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi
najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.
Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by

vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie.

Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa §56 ods. 2 písm.

g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami
sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia

označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.“

Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.

Vychádzajúc z uvedeného a skutkových zistení, ktoré v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po vydaní
rozhodnutia č. 4876/2006/ODDZ-CIZ zo dňa 8. augusta 2006, Prešovského samosprávneho kraja,
ktorým žalobkyni ku dňu 31. augusta 2006 zrušil rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti

v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore klinická imunológia a alergológia, bolo
nesporné, že bola i naďalej držiteľkou licencie číslo: L1A/PO/0665/05 vydanou Slovenskou lekárskou
komorou dňa 13. decembra 2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a za predchádzajúce
obdobie vykazovala príjem, Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom
č. 461/2003 Z.z., keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo

povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31 .augusta 2006, ale zaniklo dňa
30. júna 2008, keďže v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v
spojení s rozhodnutí Ústavného súdu SR žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status)
samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., keď v prípade
žalobkyne ako držiteľky licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon

činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľa tejto licencie,
ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v
zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že
žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť
jej využívania. Nato, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by

musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní
držiteľa oprávnenia.Správnysúdvychádzajúczust.§209ods.2a4zákonakonštatuje,ženapadnutérozhodnutiežalovanej,
ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú citáciu ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení, nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia

dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení
rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých
skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného považuje
správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu
za dostatočné odôvodňujúce výrok predmetných rozhodnutí s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli

podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na
základe ktorých žalovaná, ako aj pobočka rozhodli.

Správny súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu a uvádzaných správnych skutočností po
vyhodnotení všetkých námietok žalobkyne ako aj s prihliadnutím na dôvody a závery správnych orgánov,

že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom
rozhodnutí, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v súlade s ustanovením § 190 SSP.

O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že

úspešnej žalovanej náhradu trov konania a kasačného konania nepriznal, keďže jej nárok na náhradu
trov v zásade neprináleží a žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému

subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444
ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum
právnej pomoci.