Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/1065/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122291308
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122291308.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so
sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47243368, právne zast. Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 82109 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 47239921, proti povinnému: D. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Š. XXXX/
XX, XXX XX A. N., Y. A. T.: O. XXX/XX, XXX XX Š., o vymoženie 292,03 EUR s prísl., vedenej

súdnym exekútorom: JUDr. Peter Balaškó, so sídlom exekútorského úradu Komárňanská 100, 947 01
Hurbanovo, pod sp. zn. 394EX 392/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 20 EUR podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku z a s t a v u j e.

II.Súdnávrhpovinnéhonazastavenieexekúcievozvyšnejčastipodľa§61lods.3Exekučnéhoporiadku

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 14.04.2022, domáhal
od povinného vymoženia 292,03 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - platobného rozkazu
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 17C/681/2015 zo dňa 10.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 09.12.2015 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 22.04.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter Balaškó, so sídlom
exekútorského úradu Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý
vedie exekúciu pod sp. zn. 394EX 392/22. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 22.04.2022. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa

začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 27.05.2022 predložil súdu v exekučnom konaní
Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.05.2022, spolu s jeho prílohami a to: uznesenie
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 17C/681/2015 zo dňa 01.02.2016, poštovú podaciu obálku k
návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ďalej upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o

doručení povinnému, potvrdenie o doručení výzvy adresovanej právnemu zástupcovi na vyjadrenie sa k
návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.05.2022. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených
príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 394EX 392/22 zo dňa 25.04.2022 bolo doručené povinnému

do vlastných rúk dňa 02.05.2022. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.05.2022 bol
podaný na poštovú prepravu dňa 06.05.2022 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 09.05.2022. Súdv tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v rámcií 15-dňovej
lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku a to z dôvodu okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku, a to splnením vymáhaného nároku. Povinný uviedol, že nesúhlasí s výškou
pohľadávky, pretože neboli započítané splátky za rok 2014. Povinný navrhol zastaviť exekúciu aj podľa
§ 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a to na základe ním predloženého uznesenia Okresného

súdu Nové Zámky sp. zn. 17C/681/2015 zo dňa 01.02.2016. Na základe uvedených dôvodov povinný
považoval exekučné konanie a exekúciu v ňom prebiehajúcu za nedôvodnú a navrhol súdu, aby
exekúciu v celom rozsahu zastavil.

6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Súdny exekútor sa vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že oprávnený sa k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie v ním určenej lehote nevyjadril.

8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví

v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod

na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

12. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo

k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o

návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môžeku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia

zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

14. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a to z dôvodu,

že Okresný súd Nové Zámky vydal dňa 01.02.2016 uznesenie v rámci súdneho konania vedeného pod
sp. zn. 17C/681/2015.

15. Súd v exekučnom konaní preskúmaním uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k.
17C/681/2015-23 zo dňa 01.02.2016 zistil, že jeho prvým výrokom konajúci súd zrušil platobný rozkaz
Okresného súdu Nové Zámky č.k. 17C/681/2015-18 zo dňa 10.11.2015 v časti o zaplatenie 20 EUR,

a jeho druhým výrokom konanie v časti o zaplatenie 20 EUR zastavil. Preskúmaním odôvodnenia
uvedeného uznesenia bolo taktiež zistené, že po vydaní platobného rozkazu dňa 04.12.2015 bol
súdu doručený návrh navrhovateľa (oprávneného v exekučnom konaní) na zastavenie konania v časti
o zaplatenie 20 EUR, ktorú sumu odporca (povinný v exekučnom konaní) uhradil dňa 18.11.2015.
Súd v exekučnom konaní z vlastnej činnosti zistil, že uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k.

17C/681/2015-23 zo dňa 01.02.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2016.

16. Oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na vymoženie istiny vo výške 292,03 EUR
a náhrady trov základného konania vo výške 134,30 EUR. V časti H) Vyhlásenia a návrh oprávnený
uviedol, že povinný v čase po vydaní exekučného titulu ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie

dobrovoľne splnil nárok v celkovej výške 220 EUR a to na základe úhrady zo dňa 18.01.2019.

17. Súd opätovným preskúmaním exekučného titulu zistil, že ním bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 512,03 EUR, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 447,03
EUR od 20.11.2013 do zaplatenia, a náhradu trov základného konania vo výške 134,30 EUR.

18. Po preskúmaní spisového materiálu bolo možné konštatovať právny záver, že oprávnený v čase
podania návrhu na vykonanie exekúcie nezohľadnil skutočnosť, že exekučný titul bol na základe
uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17C/681/2015-23 zo dňa 01.02.2016 zrušený v časti o
zaplatenie istiny vo výške 20 EUR, v čoho dôsledku nárok deklarovaný exekučným titulom zanikol v časti

a to právoplatným rozhodnutím súdu v základnom konaní. Na základe uvedeného súd v exekučnom
konaní mal za preukázané, že po vzniku exekučného titulu bol tento v časti sumy vo výške 20 EUR
zrušený, v čoho dôsledku v tejto časti exekúcia nežala dôvodne, a preto súd exekúciu v časti vymoženia
istiny vo výške 20 EUR podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené
v I. výroku tohto uznesenia.

19. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu
jeho nesúhlasu s výškou vymáhanej pohľadávky pre nezohľadnenie splátok za rok 2014. Súd v tomto
bode konštatoval, že povinným vznesená námietka o potencionálnych úhradách predstavuje okolnosť,
ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, na podklade ktorého prebieha výkon exekúcie v tomto

exekučnom konaní.

20. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného
práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia

sa skončila vydaním exekučného titulu, ktorý po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti
sa stal podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a
ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný
titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie
exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe

ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda
počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v
exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní,
ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojenís návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti,
ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda
či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie

exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na

jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo

k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

22. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M
Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu

obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,

v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

23. Dôvody uvádzané povinným v bode 19. odôvodnenia tohto uznesenia mohli existovať v čase

pred vydaním exekučného titulu. Keďže je zrejmé, že povinný po vydaní platobného rozkazu nepodal
odpor, ktorým by už v základnom konaní namietol výšku nároku, ktorý bol priznaný oprávnenému,
relevancia tejto námietky skončila nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu,
ktorý sa stal podkladom pre výkon exekúcie. Preskúmaním exekučného titulu je zrejmé, že povinný
bol riadne poučený o možnosti podať odpor s odôvodnením v lehote na to určenej a súdu, ktorému

má byť tento právny úkon adresovaný. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný
všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v
základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní
nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa

nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res
iudicata). Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul
spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného
titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Súd taktiež mal
za preukázané, že povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie nepredložil súdu akékoľvek listinné

dokumenty, ktorými by preukázal súdu skutočnosť, že po vzniku exekučného titulu dobrovoľne uhradil
nárok priznaný exekučným titulom oprávnenému, a preto súdu nepreukázal súdu okolnosti, ktoré nastali
po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Súd v tomto bode konštatoval
právny záver, že exekúcia v tomto exekučnom konaní v časti nedotknutej I. výrokom tohto uznesenia
začala dôvodne. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným vyššie uvedené námietky

za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

24. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal
žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie vcelomrozsahusúdom,t.j.neuviedolžiadneskutočnosti,ktorébypreukazovali,žepovznikuexekučného
titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti
exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.

25. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm.
b) a d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na
zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v vo zvyšnej

časti návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak
ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.