Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 7, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320010821
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8320010821.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.09.2022 v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné sp. zn. 3T/69/2020 zo dňa 24.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku s použitím § 280 ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e rozsudok
Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/69/2020 zo dňa 24.02.2022 a trestnú vec obžalovaného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., X. mája XXXX/XX, za skutok, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 13.06.2020 v čase okolo 04.00 hod. na Námestí slobody v Humennom spolu s ďalším doposiaľ
nestotožnenýmpáchateľompotom,čosaD.E.popredchádzajúcomslovnomprovokovanísnažilúdermi

päsťou ruky zaútočiť na A. B. sa ten jeho úderom vyhol, pričom došlo k pádu D. E. na zem, kde ho A.
B. spolu s nestotožneným páchateľom fyzicky napadol a to údermi päsťami a kopancami a keď sa D. E.
snažil pomôcť F. E., tak došlo aj k jeho napadnutiu údermi päsťou a najmenej jedným kopnutím do oblasti
hlavy, pričom D. E. utrpel zranenie a to zlomeninu nosa s posunom úlomkov, pohmoždenie spánkovej
oblasti ľahkého stupňa, pohmoždenie tváre v oblasti uhla sánky vpravo ľahkého stupňa s dobou liečenia

a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 6 dní a F. E. utrpel zranenia a to pomliaždenie a
povrchovú odreninu v pravej za ušnicovej oblasti a odreninu v oblasti pravého lakťa s dobou liečenia a
obmedzenia v obvyklom spôsobe života po dobu 2 dní,

p o s t u p u j e Okresnému úradu Humenné, pretože nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť
prejednaný ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., vinným
z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 13.06.2020 v čase okolo 04.00 hod. na Námestí slobody v Humennom spolu s ďalším doposiaľ
nestotožnenýmpáchateľompotom,čosaD.E.popredchádzajúcomslovnomprovokovanísnažilúdermi

päsťou ruky zaútočiť na A. B. sa ten jeho úderom vyhol, pričom došlo k pádu D. E. na zem, kde ho A.
B. spolu s nestotožneným páchateľom fyzicky napadol a to údermi päsťami a kopancami a keď sa D. E.
snažil pomôcť F. E., tak došlo aj k jeho napadnutiu údermi päsťou a najmenej jedným kopnutím do oblasti
hlavy, pričom D. E. utrpel zranenie a to zlomeninu nosa s posunom úlomkov, pohmoždenie spánkovej
oblasti ľahkého stupňa, pohmoždenie tváre v oblasti uhla sánky vpravo ľahkého stupňa s dobou liečenia
a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 6 dní a F. E. utrpel zranenia a to pomliaždenie a

povrchovú odreninu v pravej za ušnicovej oblasti a odreninu v oblasti pravého lakťa s dobou liečenia a
obmedzenia v obvyklom spôsobe života po dobu 2 dní.Za to mu podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. i), písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výmere 160,- /stošesťdesiat/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiaca.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. X a poškodené

strany Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35942436 a Všeobecnú zdravotnú
poisťovňu, a. s., pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35 937 874, odkázal s jej nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o vine a treste, podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie,
ktoré dodatočne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedol, že odôvodnenie

napadnutého rozsudku je nelogické a je v príkrom rozpore s dôkazmi vykonanými na hlavnom
pojednávaní. Odsudzujúci rozsudok vychádza najmä z výpovedí svedka poškodeného D. E., ktorý na
pojednávaní dňa 19.08.2021 vypovedal, že po vypití minimálne 6 poldeci tvrdého a 3 pív rovno na
chodníku pred barom Peklo začal konflikt tým, že na neho naznačil úder, ktorý mu vyblokoval rukou,
nemal v úmysle vstupovať do prvotného slovného konfliktu. Odvolateľ poukázal na to, že poškodený

šiel za ním do mesta bezdôvodne s úmyslom ho fyzicky napadnúť, pričom ho slovne neustále napádal,
vyhrážal sa mu a napokon ho poškodený pred VÚB bankou napadol spôsobom, ako podrobne rozpísal
vo svojom vyjadrení. Pred nevyprovokovaným fyzickým útokom poškodeného sa len bránil takým
spôsobom, že zdvihnutými rukami vykrýval jeho útoky päsťami na hlavu a hornú časť tela. Poškodený ho
zdôvoduznačnejopilostinevedeltrafiť,bolstáleviacagresívny,potomsazovzdialenostipármetrovvoči

nemu rozbehol, skočil na neho a nárazom telo na telo spadli obaja na asfalt. Po páde na zem, ich obkľúčil
hlúčik tam prítomných osôb, pričom prevažná časť z nich ich oboch udierala do celého tela, schytal
pár rán päsťou do tváre, stratil pri tom topánku. Odvolateľ tiež poukázal na výpoveď poškodeného na
hlavnom pojednávaní zo dňa 19.08.2021, kde uviedol, že nevie, kto mu spôsobil zlomeninu nosa, možno
to bol B., no mohol to byť aj niekto iný, útočníkov bolo viacej, čím sám poškodený vypovedal v prospech

neho, rovnako aj ostatní vo veci vypočutí svedkovia, nikto ho neusvedčoval. Odvolateľ zároveň uviedol,
že svedkyňa H. C. útočníkom do tváre nevidela, vypovedala, že sa jej nezdá, aby bol on prítomný na
mieste činu a nevidela jeho tvár ani zo vzdialenosti 8 metrov. Súd teda podľa odvolateľa nepreukázal,
aby výpovede svedkov boli nelogické, nepresvedčivé a rozporné. Odvolateľ má za to, že svedkovia
vypovedali pravdivo, ich výpovede s výpoveďou poškodeného E. do seba zapadajú a tvoria logicky

neprerušovanú reťaz. Vykonanými dôkazmi vo veci konajúci sudca správne a dostatočne zistil skutkový
stav, tieto dôkazy však nesprávne právne vyhodnotil a preto rozsudok trpí vadami, ktoré v danom štádiu
môže napraviť len súd druhej inštancie.

Na základe vyššie uvedeného obžalovaný navrhol, aby krajský súd podľa § 321 Tr. poriadku napadnutý

rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku tak, že ho spod
obžaloby oslobodzuje.

Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba,
a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie prípustné. Následne krajský

súd preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
o vine a o treste, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a mal za to, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa, krajský súd uvádza, že okresný

súd správne ustálil skutkový priebeh konania obžalovaného, o ktorom vzhľadom na vykonané
a dostupné dôkazy neboli dôvodné pochybnosti a bolo preukázané, že samotný skutok, ktorý sa
kladie obžalovanému za vinu, sa stal, má formálne znaky trestného činu a spáchal ho obžalovaný. Aj
podľa názoru krajského súdu, vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný sa
spoločne s doposiaľ nestotožnenou osobou dopustil konania, ktoré formálne spĺňa znaky žalovaného

trestného činu. Obžalovaný po formálnej stránke naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, keďže sa
dopustil spoločným konaním fyzicky na mieste verejne prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.Ďalej krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky

vykonaného dokazovania za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä
tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,

že napadne iného.

Jedným zo zákonných znakov prečinu výtržníctva v zmysle § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona je, že
páchateľ fyzicky napadne iného a tým sa dopustí hrubej neslušnosti na mieste verejnosti prístupnom.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za akýkoľvek prečin je bezpečné zistenie, či konanie
nesienielenvšetkyformálneznakyprečinu,aleitoho,čiideoprečinajvintenciách§10ods.2Tr.zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku, súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb.), priestupok nemožno prejednať, ak od

jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok
vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa do plynutia
lehoty podľa odseku 1 nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že v deň incidentu sa nachádzal v bare

Pekloskamarátmi,pozáverečnejvyšlispolupredbar,kdezaregistrovalpoškodenéhoE.,akovyhľadáva
konflikt, nadával ľuďom. Poškodený E. sa zameral na neho a povedal mu „ Stoj!, čo pozeráš“, a hneď sa
rozbehol oproti nemu s rukami v päsť, asi meter pred ním ho zachytil jeho kamarát poškodený F. E., ktorý
mu povedal, že to nie je on, že si ho s niekým zmýlil. Spolu s kamarátmi šiel potom smerom do mesta,
poškodený ho celú cestu nasledoval a vykrikoval, že ho zabije, nedostal sa k nemu len preto, lebo ho

držal poškodený F. E.. Keď boli na úrovni banky, poškodený E. pristúpil k nemu (k obžalovanému) a
snažil sa ho trikrát udrieť do hlavy, no on si dal ruky pred seba, opäť ho od neho odtiahol poškodený E.
s tým, že si ho s niekým zmýlil. Potom obžalovaný zbadal, ako sa poškodený E. vytrhol poškodenému
E. a rozbehol sa smerom k nemu s náprahom, preto odstúpil nabok, poškodený ho ale zachytil a obaja
spadli na zem, kde sa viackrát pretočili, začali sa naťahovať, pamätá si, ako ležal na zemi na chrbte a

poškodený E. bol na ňom, poškodený E. akoby kľačal nad ním. Snažil sa E. dať zo seba dole, vtedy ho
zasiahol do tela, nie do hlavy, nekopol ho, tam prítomní poškodených z neho stiahli, obul si tenisku, ktorá
sa mu počas incidentu vyzula, potom prišla polícia. Obžalovaný zároveň vypovedal, že poškodeného
F. E. neudrel a ani poškodený E. neudrel jeho. Poškodený E. bol, podľa jeho názoru, pod vplyvom
alkoholu, on (obžalovaný) bol triezvy. Pri incidente utrpel obžalovaný zranenia, a to modriny v oblasti

rebier a škrabance, na ošetrení nebol. Na poškodenom E. videl zranenia v oblasti tváre, nosa. Incidident
sa mal odohrať pred VÚB bankou, už sa rozvidnievalo, prítomných bolo veľa ľudí.
Odlišnú verziu skutkového deja prezentoval vo svojich výpovediach svedok poškodený D. E., ktorý na
HP uviedol, že po tom, ako skončila v bare Peklo diskotéka, sa pred barom dostal do slovného konfliktu
s obžalovaným, ktorý stál vonku so skupinkou kamarátov, vzhľadom na požité množstvo alkoholu si

nepamätá, ako konflikt začal. Pri tomto konflikte prišiel k obžalovanému a naznačil mu úder, nemal ho ale
v úmysle udrieť, obžalovaný mu ním naznačený úder vyblokoval. Slovný konflikt medzi nimi pokračoval
ďalej, pričom sa už obžalovaný so svojimi kamarátmi presúval do mesta k H. I., kde obžalovaný podišiel
k poškodenému, začali sa spolu naťahovať, spadli na zem, kde nikto nikoho neudieral. Po tom, ako sa
zo zeme postavili a oddelili sa od seba, mal v úmysle konflikt ukončiť, no vtedy dostal ranu zozadu do

spánku. Kopnúť do spánku ho nemohol obžalovaný, pretože v tom čase stáli tvárami oproti sebe. Po
tomto údere, kopnutí spadol na zem, kde ho začali viacerí biť, pričom v útoku pokračoval aj obžalovaný,
určite ho kopol alebo udrel minimálne dva až trikrát. Keď vstával zo zeme, dostal kopačku do nosaod chlapa v červenom tričku. Počas incidentu sa mu snažil pomôcť poškodený E., keď z neho strhol
obžalovaného, zaútočili aj na neho údermi a kopancami.

Je v súdnej praxi bežné, že pri tomto druhu trestnej činnosti, kde sa jedná v podstate o vzájomný konflikt
dvoch osôb, na čo správne poukázal aj okresný súd, sa vyskytujú dve skupiny protichodných výpovedí,
na jednej strane výpoveď poškodených, na strane druhej výpoveď obžalovaného a jeho kamarátov.
Obžalovaný je však, aj podľa názoru krajského súdu, zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
jednoznačne usvedčovaný predovšetkým výpoveďou samotného poškodeného D. E., ktorý popísal celý

skutkový dej a aj to, čo mu predchádzalo. Zhodne tak vypovedal v prípravnom konaní, pričom sú jeho
výpovede podporené aj ďalšími dôkazmi.

Následky incidentu u oboch poškodených zo zdravotného hľadiska sú objektivizované aj závermi
znaleckého posudku znalca A. D. J., z ktorého okrem iného vyplýva, že ku vzniku poranenia
poškodeného D. E. došlo opakovaným pôsobením tupej sily na oblasť nosa, t. j opakované údery –

najmenej dva. Dané poranenie nevzniklo na základe kopnutia obutou nohou, ani na základe pádu
a nárazu oblasťou nosa do tvrdej podložky, ako je asfalt, dlažba stena a pod.. Poranenie pohmoždenie
spánkovej oblasti vpravo ľahkého stupňa vzniklo pôsobením tupej sily na oblasť hlavy v spánkovej
oblasti, prípadne sa mohlo jednať o kopnutie nohou. Poranenie pohmoždenie tváre v oblasti uhla sánky
vpravo ľahkého stupňa vzniklo pôsobením tupej sily na oblasť tváre v mieste uhla sánky, ktorou mohol

byť úder päsťou. Poškodený F. E. utrpel pri incidente poranenia, a to pohmoždenie retroaurikulárnej
oblasti vpravo ľahkého stupňa s odreninou a pohmoždenie lakťa vpravo ľahkého stupňa. Pokiaľ ide
o mechanizmus vzniku týchto poranení, tak na oblasť hlavy za pravým uchom pôsobila tupá sila
stangenciálnouzložkouvektorapôsobiacejsily,ktoroumohlobyťkopnutieobutounohou,silapôsobenia
bola stredne veľká na dolnej stupnici závažnosti, znalec ďalej konštatoval, že uvedené poranenie

nevzniklo na základe úderu rukou, ako ani na základe pádu a nárazu do tvrdej podložky akou je stena,
dlažba, asfalt a pod. Na oblasť lakťového výbežku pôsobila tupá sila s tangencionálnou zložkou, ktorou
mohol byť pád a náraz oblasťou lakťa do tvrdej podložky.

Obžalovaný v odvolaní popieral, aby on fyzicky zaútočil na poškodeného D. E.. Práve poškodený bol

tým, kto ho slovne napádal, vyhrážal sa mu a nakoniec ho aj fyzicky napadol. V danom je krajský súd
dáva za pravdu obhajobe, že skutočne osobou, ktorá začala slovný konflikt bol práve poškodený D. E.,
o čom svedčia výpovede vo veci vypočutých svedkov A. F., K. L., A. D., J. C., E. M., ako aj samotná
výpoveď poškodeného D. E., ktorý nepoprel, že pred barom Peklo to bol on, kto ako prvý podišiel
k obžalovanému a naznačil mu úder päsťou, avšak nemal v úmysle poškodeného napadnúť, keďže

jeho pokus o úder skončil asi 30 cm od tela obžalovaného. Je potrebné uviesť, že protiprávne konanie
obžalovaného nemôže ospravedlniť ani jeho obrana spočívajúca v tom, že mal byť slovne urážaný, resp.
provokovaný poškodeným. Obžalovaný mal v takom prípade riešiť vec iným, legálnym spôsobom a nie
tým, že fyzicky napadne poškodeného. Výpoveď poškodeného D. E. je podporená výpoveďou svedkyne
H. C., ktorá síce nebola priamym svedkom incidentu, resp. sa nenachádzala v jeho tesnej blízkosti, no

videla, ako dvaja chlapi útočili na muža ležiaceho na zemi, jeden ho kopal a druhý ho udieral päsťami.
Bola svedkom aj toho, ako prišiel druhý poškodený a snažil sa odsunúť útočníkov od napadnutého.
Opísala oboch útočníkov, jeden mal oblečené sivé tričko alebo mikinu a krátke nohavice, druhý mal
oblečenú červenú mikinu a krátke nohavice. Nevidela, aby muž, ktorý bol napadnutý, tiež niekoho fyzicky
napadol. Svedkyňa zároveň uviedla, že počas útoku videla na zemi ležať len jedného muža, čím vyvrátila

tvrdenie obžalovaného prezentovaného v rámci odvolacích námietok, že po tom, ako obžalovaný spadol
na zem spolu s poškodeným D. E., obklopil ich hlúčik ľudí a prevažná väčšina z nich ich oboch, teda
obžalovaného aj poškodeného E. udierala do celého tela, pričom obžalovaný dostal pár úderov päsťou
do tváre. Táto verzia skutkového deja bola vyvrátená aj výpoveďami svedkov A. F. a B. J., ako aj závermi
znaleckého dokazovania.

Svedok A. F. vo svojich výpovediach uvádzal, že nevie, ako začala bitka, kto koho udrel ako prvý, no
z krátkej vzdialenosti videl, ako dvaja muži zbili tých dvoch, ktorí provokovali pred barom Peklo, obaja
ich udierali päsťami do hlavy, jeden z provokatérov spadol na zem a tam ho ešte útočník v károvanej
košeli kopol dvakrát do hlavy. Z výpovede svedka B. J. vyplynulo, že pomáhal vstať zo zeme jednému

z mužov, ktorí pred barom Peklo vykrikovali.

Obrana obžalovaného sa tak v kontexte vykonaného dokazovania javí byť účelová, skôr len ako reakcia
na jeho usvedčovanie zo spáchania skutku v tom smere, že sa obžalovaný snažil presne opačne zfyzického napadnutia obviniť poškodeného a seba postaviť do role obete konajúcej v nutnej obrane, čo
však bolo, aj podľa názoru krajského súdu, vykonaným dokazovaním vyvrátené. Je potrebné tiež uviesť,
že bol to práve poškodený, ktorý oznámil možné spáchanie trestného činu voči jeho osobe, nie opačne.

V danom prípade bola výpoveď poškodeného dostatočne podporená výpoveďami svedka poškodeného
F. E., svedkov H. C., A. F., B. J.. Následky incidentu v podobe zranení potom boli objektivizované
lekárskymi správami a znaleckým dokazovaním.

Aj keď obhajoba vo vzťahu k svedeckým výpovediam vo veci vypočutých svedkov uvádza, že tieto sú
pravdivé a ich výpovede dokonca vzájomne korešpondujú s výpoveďou poškodeného E., krajský súd
je toho názoru, že vo výpovediach jednotlivých svedkov sú rozpory a nezrovnalosti týkajúce sa verzie
skutkového deja. Tieto nezrovnalosti sú nielen vo výpovediach jednotlivých svedkov a poškodených, ale
rozpory sú medzi výpoveďami svedkov svedčiacich v prospech obžalovaného a výpoveďami samotného
obžalovaného.

Kým svedkovia K. L. a E. M. zhodne uviedli, že po tom, ako sa poškodený E. rozbehol na obžalovaného,
ktorý sa mu uhol, obaja spadli na zem, kde poškodený E. začal útočiť na obžalovaného päsťami,
obžalovaný ležal pod ním, snažil sa dostať spod neho, a keď si k nim prikľakol druhý poškodený
s napriahnutou rukou, snažili sa druhého poškodeného odtiahnuť a obžalovaného dostať preč, svedkyňa

H. C. videla útok dvoch mužov na jedného, ktorý ležal na zemi, svedok I. L. videl, ako sa bijú štyria
chlapci medzi sebou.

Bez dôvodných pochybností však vykonaným dokazovaním bolo preukázané to, že obžalovaný sa
skutočnedostaldofyzickéhokonfliktuspoškodeným,ktoréhofyzickynapadolsdoposiaľnestotožneným

páchateľom, a tiež bolo preukázané, že v rámci „súboja“ obžalovaný utrpel zranenia zlomeninu nosa
s posunkom, pohmoždenie spánkovej oblasti vpravo a pohmoždenie tváre v oblasti uhla spánku vpravo
ľahkého stupňa. Z hľadiska predmetu konania nebolo podstatné, že aj poškodený v rámci vzájomného
incidentu mohol obžalovanému spôsobiť nejaké drobné poranenia, ako sám uviedol obžalovaný,
modriny v oblasti rebier, odreté kolená a lakte. Podstatou prečinu výtržníctva je totižto dopustenie sa

výtržnosti alebo hrubej neslušnosti verejne alebo na mieste verejne prístupnom, a to slovne alebo
fyzicky, pričom Trestný zákon vymenúva len demonštratívne rôzne podoby takejto výtržnosti. V danom
prípade obžalovaný poškodeného fyzicky napadol (§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona) a nie je pochybnosť
o tom, že k incidentu došlo verejne, resp. na verejne prístupnom mieste, čim naplnil znaky skutkovej
podstatyprečinuvýtržníctvazhľadiskajejobjektívnejstránky,podľauvedenéhozákonnéhoustanovenia.

Súd prvého stupňa tak vzhľadom na uvedené v zmysle obžaloby právne kvalifikoval skutok ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Naplnené boli aj ďalšie obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovanej trestnej činnosti, keď obžalovaný
je plne trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti, ktorý porušil objekt chránený Trestným

zákonom, ktorým je v prípade tohto trestného činu verejný poriadok, pokojné spolunažívanie medzi
občanmi a pri tejto podobe trestného činu výtržníctva sčasti aj zdravie jednotlivca. Svojho konania sa
dopustil úmyselne, vo forme priameho úmyslu a medzi jeho konaním a spôsobeným následkom existuje
nepochybne príčinná súvislosť.

Krajský súd sa aj v nadväznosti na uvedené, v rámci prieskumu na základe odvolacích námietok,
zaoberalajskúmaním,čikonanieobžalovanéhonemožnovdanomprípadeposúdiťakokonanievnutnej
obrane, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti skutku, s poukazom na zranenia, ktoré
objektívne utrpeli poškodení, obranu obžalovaného nebolo možné posúdiť ako primeranú. Na jednej
strane je pravdou, že na obžalovaného bolo najskôr útočené zo strany poškodeného, a to nielen slovne,

ale aj naznačeným úderom, ktorý ale obžalovaný vyblokoval, čo sporné nie je. Len samotný prvotný
útok poškodeného však neospravedlňuje konanie obžalovaného, pokiaľ sa ním spôsobia následky, ktoré
sú v celkom zjavnom nepomere k následkom, ktoré utrpel on sám. Krajský súd osobitne zdôrazňuje,
že obžalovaný A. B. prakticky neutrpel po útoku žiadne relevantné výraznejšie zranenie (podľa svojich
tvrdení len modriny, pomliaždeniny a škrabance), keď nepotreboval, a to aj podľa vlastných slov, ani

vyhľadať lekársku pomoc, pričom rozsah zranenia obžalovaného bol nepochybne podstatne menší ako
zranenia poškodených.Na strane druhej, keďže sa jedná o prečin, krajský súd zdôrazňuje, že pri skúmaní, či obžalovaný
v konkrétnom prípade svojím konaním naplnil všetky znaky stíhaného prečinu, je konajúci súd,
vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zákona, povinný vždy skúmať nielen formálne hľadisko, teda

či obžalovaný po formálnej stránke naplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu
tak, ako sú definované v Trestnom zákone, ale aj stránku materiálnu, teda či ide o tak závažné konanie,
ktoré presahuje mieru nepatrnosti, a teda či svojou závažnosťou dosahuje intenzitu trestného činu, teda
či závažnosť takéhoto konania je vyššia, ako nepatrná.

V absolútnej väčšine prečinov aj po takomto skúmaní nie je možné použitie materiálneho korektívu,
jeho aplikácia by mala byť skôr ojedinelá a mala by závisieť od okolností konkrétneho prípadu, po
zvážení zákonom požadovaných aspektov, ktoré definuje predmetné ustanovenie § 10 ods. 2 Tr.
zákona. Závažnosť prečinu určujú zákonom vymedzené kritériá, a to spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti),
miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Ide o taxatívny výpočet skutočností ovplyvňujúcich závažnosť

prečinu, ktoré vymenúva Trestný zákon. Na rozdiel od kritérií, ktoré boli určujúce pre vymedzenie stupňa
spoločenskej nebezpečnosti podľa predchádzajúceho Trestného zákona, kritériá, pomocou ktorých sa
určuje závažnosť prečinov, sa netýkajú všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty trestného činu.
Tieto kritériá sa netýkajú subjektu trestného činu (páchateľa), čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých pred
zákonom, pričom niektoré okolnosti týkajúce sa osoby sú vyjadrené v priťažujúcich a poľahčujúcich

okolnostiach, ktoré pri materiálnom korektíve posudzované sú v rámci skúmania okolností spáchania
činu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli
preceňované na úkor iných. Je preto potrebné tieto hľadiská posúdiť aj vo vzťahu k závažnosti prečinu
v prejednávanej veci.

Z hľadiska spôsobu vykonania činu a jeho následkov, v rámci ktorého sa hodnotia okrem iného aj
podmienky, ktoré boli na mieste činu a celková situácia, je potrebné uviesť, že konanie obžalovaného,
ktoré samozrejme nie je možné zľahčovať, bolo akousi reakciou obžalovaného na predošlé konanie
a provokáciu, či už slovnú, alebo aj fyzickú zo strany poškodeného, nebolo vopred plánované, práve
naopak, obžalovaný už pri úvodnom slovnom napádaní a naznačenom údere zo strany poškodeného,

reagoval tak, aby nedošlo k rozvinutiu konfliktu, teda na slovnú provokáciu poškodeného nereagoval,
naznačený úder poškodeného vyblokoval a spolu so svojimi kamarátmi pokračoval smerom do centra
mesta. V danom je potrebné poukázať aj na následok, ktorý mal byť poškodenému spôsobený v podobe
poranenia ľahkého stupňa.

K útoku došlo v skorých ranných hodinách na Námestí slobody v Humennom, po viacerých provokáciách
zo strany poškodeného, čo vyplýva nielen z výpovede obžalovaného a poškodeného, ale aj z výpovede
ostatných tam prítomných svedkov. Poškodený D. E. priznal, že bol pod vplyvom alkoholu, keď vypil
minimálne 6 poldeci tvrdého alkoholu a tri pivá. Poškodený F. E. bol pod značným vplyvom alkoholu,
na sled udalostí si z dôvodu značnej opitosti nepamätal, podľa jeho výpovede v ten večer vypil asi 5

veľkých 12° pív, sedem pohárikov slivovice a sedem vodiek. Nemožno opomenúť, že výraznú úlohu
vcelomkonflikte,akoajvudalostitomutopredchádzajúcej,zohralalkoholnastraneobochpoškodených.
V danom prípade u obžalovaného, hodnotiac všetky tieto kritériá závažnosti jeho konania vo svojom
súhrne, možno dospieť k záveru o nepatrnosti závažnosti jeho konania. Bol to práve poškodený D. E.,
ktorý bezdôvodne obžalovaného A. B. najprv slovne napadol ešte pred barom Peklo, kde mu následne

zo vzdialenosti približne jeden meter trikrát naznačil úder päsťou smerom na jeho trup, tento úder
mu obžalovaný vyblokoval. Poškodeného D. E. nezastavila ani poznámka poškodeného F. E., že si
obžalovaného s niekým zmýlil (zrejme s osobou, s ktorou mal poškodený E. konflikt už počas diskotéky),
keď tento potom bezdôvodne nasledoval obžalovaného až k VÚB banke, teda vo vzdialenosti asi 100
metrov, kde počas cesty stále poškodený pokrikoval na obžalovaného B., kde na neho opäť zaútočil

päsťami. Obžalovaný sa jeho úderom vyhol, pritom ale poškodený E. spadol na zem a až tak došlo k
útoku obžalovaného spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou na poškodeného. Celý incident bol teda
vyvolaný poškodeným bezdôvodne napriek tomu, že jeho kamarát E. poškodenému E. opakovane
hovoril, že to nebol obžalovaný B., kto im mal niečo povedať a snažil sa poškodeného E. zadržiavať,
aby neútočil na obžalovaného.

Čo sa týka okolností, za ktorých bol čin spáchaný, tu treba v zmysle ustálenej judikatúry hodnotiť
predovšetkým poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 a § 37 Tr. zákona, kde sú
čiastočne obsiahnuté aj určité aspekty týkajúce sa subjektu trestného činu, ktorý sa sám o sebe pritomto skúmaní neposudzuje, ale aj ďalšie konkrétne a špecifické okolnosti toho-ktorého prípadu. Je
potrebné konštatovať, že na strane obžalovaného boli zistené dve poľahčujúce okolnosti, ako ich
definuje ustanovenie § 36 Tr. zákona, a to spáchanie trestného činu odvracajúc útok, pričom konal bez

toho, aby boli splnené podmienky nutnej obrany a vedenie riadneho života pred spáchaním trestného
činu, pri nezistení žiadnych priťažujúcich okolností.

Z hľadiska celkového kontextu okolností prípadu je však potrebné opätovne poukázať na sled
udalostí predchádzajúcich samotnému útoku obžalovaného na poškodeného, ako aj na skutočnosť, že

obžalovaný je trestne stíhaný a obžalovaný spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou, teda predmetnej
trestnej činnosti sa mal dopustiť formou spolupáchateľstva, kde nie je na základe doposiaľ vykonaného
dokazovanie možné jednoznačne ustáliť, ktorý z nich spôsobil poškodenému najvážnejšie zranenie a to
zlomeninu nosa, keď zo samotnej výpovede poškodeného vyplýva, že kopačku do nosa mal dostať od
chlapa v červenom tričku, teda nie od obžalovaného. Rovnako tak je potrebné poukázať aj na z tohto
hľadiska významnú okolnosť a to, že pri samotnom skutku nedošlo k ťažkému následku a poškodení

mali utrpieť poranenia ľahkého stupňa, teda nešlo o trestný čin proti zdraviu a iba o prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Nakoniec je nevyhnutné posúdiť aj mieru zavinenia páchateľa a jeho pohnútky, keď síce je prítomné
úmyselné zavinenie obžalovaného (konanie bolo nepochybne zavinené, keďže fyzicky napadol

poškodeného z vlastnej vôle, ktorej prejav našiel vyjadrenie vo vonkajšom svete), avšak miera
úmyselného zavinenia, ako súčasť subjektívnej stránky, bola určitým spôsobom znížená z dôvodu,
že sa jednalo o vyslovenú provokáciu poškodeného, nie jednorazovú, ale pretrvávajúcu od momentu,
kedy poškodený vyšiel z baru, až po príchod na miesto incidentu, pričom poškodený obžalovaného
a jeho partiu nasledoval bez toho, aby ho obžalovaný slovne provokoval, alebo nejakým iným spôsobom

„udržiaval“ vo svojej tesnej blízkosti. Navyše počas celej tejto doby to bol práve poškodený, ktorý
v domnení, že obžalovaný je niekým iným, na neho pred samotným prejednávaným útokom zaútočil
päsťami ešte pred barom Peklo. Nemožno tiež opomenúť ani tú skutočnosť, že hoci sa jednalo
o spolupáchateľstvo, keď síce A. B. je obžalovaný s doposiaľ nestotožneným páchateľom, avšak obaja
sú spoluzodpovední za spoločné konanie, ak sa hodnotí čiastočný útok toho-ktorého útočníka, tak zo

strany obžalovaného sa nemalo jednať o kopnutie do oblasti nosa, čo vyplýva priamo z výpovede
poškodeného D. E..

Hodnotiac teda jednotlivé, vyššie uvedené hľadiská, majúce vplyv na posudzovanie závažnosti konania
obžalovaného vykazujúceho inak formálne znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)

Tr. zákona, a to spôsob vykonania činu, spôsobený následok, sčasti aj okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, dospel krajský súd k záveru, že preukázaná
závažnosť jeho konania v kontexte vyššie uvedených skutočností z materiálneho hľadiska je nepatrná,
apretovprejednávanejvecinejdeotrestnýčin.Konanieobžalovanéhovnadväznostinavyššieuvedené
môže byť, podľa názoru krajského súdu, nepochybne posudzované ako priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu.

Za takéhoto stavu, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, je krajský súd toho názoru, že skutok,
ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, pri komplexnom vyhodnotení všetkých aspektov v zmysle § 10
ods. 2 Tr. zákona, nie je trestným činom, preto krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 320 ods.

1 písm. a) Tr. poriadku s použitím § 280 ods. 2 Tr. poriadku zrušil a trestnú vec obžalovaného A. B.
postúpil Okresnému úradu Humenné, pretože nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť prejednaný
ako priestupok.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.