Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/307/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513202640
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:7513202640.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Ing. P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX,
O. nad N. zast. Advokátska kancelária Peter Dittrich s.r.o., so sídlom Mudroňova 29, Košice, IČO: 36
861 855, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo - Správa bytov, so sídlom Rožňavská
10, Moldava nad Bodvou, IČO: 47 248 611 zast. JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom
Kuzmányho 57, Košice, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy s

prísl., vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 7C/15/2013, o dovolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 06. mája 2021, č.k. 2Co/63/2020-218, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalobca nemá proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") potvrdil rozsudok
Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie") č.k. 7C/15/2013-172 z 19. decembra
2019 vo výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom listom z
29.11.2012 a vo výroku o trovách konania, odmietol odvolanie proti výroku o vylúčení nároku žalobcu na
náhradu mzdy na samostatné konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru daného mu listom žalovaného zo dňa 29.11.2012, nárok
žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania.

2. Odvolací súd poukázal na to, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že je zamestnancom Okresného
stavebného bytového družstva Košice - okolie (ďalej len ,,OSBD Košice - okolie") na základe pracovnej

zmluvy z 03.04.2019, pričom tento pracovný pomer sa mal skončiť dňa 29.11.2012 rozhodnutím
žalovaného o okamžitom zrušení jeho pracovného pomeru. Žalobca tvrdil, že neobdržal "Okamžitého
skončenia pracovného pomeru", ktoré by bolo riadne odôvodnené a nebol si vedomý akéhokoľvek
dôvodu, kvôli ktorému by s ním zamestnávateľ mohol okamžite ukončiť pracovný pomer. Ku dňu
30.05.2013 bolo OSBD Košice - okolie zrušené bez likvidácie rozdelením na Okresné stavebné bytové
družstvo - Správa bytov a Bytové družstvo - Moldava nad Bodvou. Žalobca preto navrhol, aby súd v

konaní pokračoval ako so žalovaným s Okresným stavebným bytovým družstvom - Správa bytov. Súd
upovedomil Okresné stavebné bytové družstvo - Správa bytov, že s ním bude pokračovať v konaní ako
s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zamestnávateľ musí dať zamestnancovi okamžité skončenie
pracovného pomeru v subjektívnej dvojmesačnej lehote a ročnej objektívnej lehote. Rozhodujúcim dňom

pre posudzovanie dodržania prekluzívnej lehoty na podanie žaloby žalobcom ako aj pre posúdenie
včasnosti doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru bol deň 27.12.2012, t.j. deň vráteniaOznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru žalovanému. Pre určenie počiatku behu
subjektívnej 2 mesačnej lehoty stačí, aby sa zamestnávateľ dozvedel o skutočnostiach, s ktorými zákon
spája možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V prejednávanej veci dôvod zakladajúci

okamžité skončenie pracovného pomeru bol vymedzený ako závažné porušenie pracovnej disciplíny
spočívajúce v tom, že žalobca bol dňa 16.10.2012 účastníkom pokusu o násilný vstup do budovy
vo vlastníctve OSBD Košice - okolie. O okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom bolo
rozhodnuté dňa 29.11.2012 na mimoriadnom zasadnutí predstavenstva OSBD Košice - okolie, teda
toto rozhodnutie predchádzalo skončeniu vyšetrovania incidentu zo dňa 16.10.2012 políciou a výsledky

vyšetrovania nemali vplyv na rozhodnutie OSBD Košice - okolie o okamžitom skončení pracovného
pomeru. Súd prvej inštancie poukázal na to, že samotné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu „účasť pri pokuse
o násilný vstup do budovy OSBD Košice - okolie dňa 16.10.2012" nasvedčuje tomu, že zamestnávateľ
sa 16.10.2012 dozvedel o dôvodoch, ktorými zo strany zamestnanca malo dôjsť k porušeniu pracovnej
disciplíny závažným spôsobom, pričom v konaní súdu nebolo preukázané, aby ďalšia skutočnosť

„prispela" k ozrejmeniu skutočností vedúcich k vedomosti o závažnom porušení pracovnej disciplíny
žalobcu. Subjektívna lehota 2 mesiace v zmysle § 68 ods. 2 ZP začala teda plynúť od 16.10.2012.
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi dňom 27.12.2012, t.j. deň vrátenia
nedoručenej zásielky žalovanému, a teda subjektívna dvojmesačná lehota pre doručenie písomného
vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru dodržaná nebola, čo spôsobuje v súlade s §

70 ZP jeho neplatnosť a vedie k vysloveniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru súd poukazom na § 9 ods. 1 ZP, § 243 ods.
1 Obchodného zákonníka a čl. 67 ods. 2 Stanov OSBD Košice - okolie vyvodil aj z toho, že listina
nespĺňala formálne náležitosti, lebo v nej absentoval vlastnoručný podpis účastníka právneho úkonu,
keď ju podpísal iba predseda predstavenstva a žiadny druhý člen predstavenstva.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a rozsudok vo
výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Mal za to,
že skutkové zistenia súdu prvej inštancie potrebné pre posúdenie včasnosti podania žaloby o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pri fikcii doručenia listiny obsahujúcej okamžité

zrušenie pracovného pomeru, sú správne a jednoznačne nasvedčujú záveru, že žalobca žalobu na
súd podal včas v rámci dvojmesačnej prekluzívnej lehoty. Zároveň vychádzal z toho, že súd prvej
inštancie správne posúdil aj otázku uplynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty žalovaného na okamžité
rozviazanie pracovného pomeru so žalobcom. Aj podľa odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného
dokazovania vyplýva záver, že dvojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej mohol zamestnávateľ

uplatniť okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom začala plynúť dňa 16.10.2012 (uplynula
16.12.2012), kedy sa nesporne, preukázateľne prostredníctvom predsedu predstavenstva a ďalších
členov predstavenstva dozvedel o incidente, ktorý považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny
zamestnancom a ktorý dôvod aj uplatnil v texte listiny z 29.11.2012 o okamžitom skončení pracovného
pomeru so žalobcom. Od tohto dňa vedúci pracovníci žalovaného mali vedomosť o incidente, ktorý od

počiatku vykladali ako závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, o čom napokon svedčí aj to,
že nemali potrebu vykonať žiadne iné šetrenie, pretože videli žalobcu v deň incidentu stáť na druhej
strane ulice a nečakali ani na výsledky trestného oznámenia, ktoré podal predseda predstavenstva
žalovaného. Pokiaľ bolo žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru doručené dňom 27.12.2012,
teda dňom vrátenia žalovanému nedoručenej zásielky obsahujúcej oznámenie o okamžitom skončení

pracovného pomeru so žalobcom, uplatnil skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom po uplynutí
zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Ďalej uviedol, že zákon pre platnosť tohto právneho úkonu
predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medzi iným
musí byť písomné. Podľa čl. 67 ods. 2 Stanov žalovaného právne úkony predstavenstva, pre ktoré je
predpísaná písomná forma, podpisuje za družstvo predseda a jeden podpredseda predstavenstva, v

neprítomnosti niektorého z nich poverený člen predstavenstva. V danom prípade žalovaný nepostupoval
v zmysle stanov a porušil ich, keď okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorým chcel ukončiť
pracovný pomer so žalobcom podpísal len predseda predstavenstva, z ktorého dôvodu listina nespĺňa
formálne náležitosti a vedie k jej neplatnosti, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie.

5. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ,,dovolateľ") dovolanie, ktorého
prípustnosť odvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), resp. b) CSP.6. Dovolateľ namietol zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu. Zároveň namietol,
že odvolací súd nevyhovel jeho návrhu, že pre prípad ak bude okamžité skončenie pracovného pomeru
posúdené ako neplatné, aby súd určil, že od dovolateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu

ďalej zamestnával. Poukázal na to, že súdy nesprávne právne posúdili začatie plynutia dvojmesačnej
subjektívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 ZP poukazom na § 68 ods. 1, 2, § 63 ods. 4 a 5 ZP. Z
odôvodnenia rozsudkov súdov vyplýva, že mali za to, že o závažnom porušení pracovnej disciplíny
žalobcu sa žalovaný dozvedel 16.10.2012, a preto mu už v tento deň začala plynúť dvojmesačná
prekluzívna lehota. Ustálil to zo skutočnosti, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.11.2012 o okamžitom

skončení pracovného pomeru so žalobcom predchádzalo zastaveniu trestného stíhania. Z vykonaného
dokazovaniavyplýva,žezaúčelomvyšetreniaincidentuzodňa16.10.2012boložalovanýmvtenistýdeň
podané trestné oznámenie a vo veci konal poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ SR Moldava
nad Bodvou, ktorý vyšetrovanie skončil rozhodnutím o zastavení trestného stíhania dňa 14.12.2012.
V priebehu vyšetrovania boli postupne zisťované skutočnosti týkajúce sa incidentu. O vyšetrovaní bol
vedený spis, ktorý bol predložený aj v rámci konania súdu prvej inštancie. Hoci dovolateľ nepopiera,

že žalobcu videl vtedajší predseda predstavenstva, avšak bolo potrebné najprv zistiť aká škoda bola
skutočne spôsobená žalovanému, aké bolo konanie akých konkrétnych osôb pri vzniku a spôsobení tejto
škody, výšku škody a príčinnú súvislosť medzi konaním konkrétnych osôb a vznikom a výškou škody
spôsobenej žalovanému. Konanie žalobcu v ten deň počas a po incidente bolo predmetom zisťovania
skutočností a ich posudzovania aj členmi predstavenstva žalovaného, ktorí preto až dňa 29.11.2012

mali za ustálené, že konanie žalobcu predstavuje závažné porušenie pracovných povinností a v ten deň
rozhodli o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom.

7. Dovolateľ poukázal na judikáty R 17/1977 a V 2/1967, z ktorých vyplýva, že pred okamžitým
skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto

okamžitého skončenia, nestačí iba podozrenie zo skutkov zakladajúcich dôvod na okamžité skončenie
alebo získanie nespoľahlivej správy. Na základe uvedeného mal dovolateľ za to, že otázka začiatku
plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru je vyriešená
judikatúrou odchýlne od záverov odvolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Pre prípad, že to tak
nie je a táto právna otázka ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nie je vyriešená (§ 421 ods. 1.

písm. b) CSP), dovolateľ žiadal o vyriešenie právnej otázky, či samotné podanie trestného oznámenia
je samo osebe skutočnosťou, s ktorou spája zákonodarca začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej
lehoty zamestnávateľa na rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 2
ZP so zamestnancom.

8. Dovolateľ ďalej namietal záver odvolacieho súdu, že písomnosť „Oznámenie o okamžitom skončení
pracovného pomeru" nespĺňa ani formálne náležitosti podľa Zákonníka práce, pretože predmetný list
je podpísaný iba vtedajším predsedom predstavenstva, najmä vzhľadom na osobitnú zákonnú úpravu
vo vzťahu k úkonom zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch v § 9 ods. 1 Zákonníka práce ako
lex specialis.

9. Dovolateľ navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho zrušil spolu s rozsudkom súdu
prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je

uvedené v nasledovných bodoch.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

12. Dovolateľ namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu. Zároveň namietol,

že odvolací súd nevyhovel jeho návrhu, že pre prípad ak bude okamžité skončenie pracovného pomeru
posúdené ako neplatné, aby súd určil, že od dovolateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu
ďalej zamestnával.13. Dovolací súd odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho

súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku." Zmeny v právnej úprave dovolania a
dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 01. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli,pretohotrebapovažovaťzaaktuálneapresúdnupraxpoužiteľné.Obsahspisunedávapodklad

pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska, ktorá predstavuje výnimku z prvej vety a týka sa výlučne
ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad, ktorým by došlo k porušeniu práva
dovolateľky na spravodlivý proces.

14. K námietkam dovolateľa vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku dovolací súd poukazuje na to, že

konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich kompletizujúcu jednotu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie. Z rozhodnutia súdov vyplýva, že tieto sa vysporiadali so všetkými pre rozhodnutie vo
veci samej relevantnými skutočnosťami, a to so začiatkom plynutia prekluzívnej lehoty tak žalobcu ako

aj dovolateľa, s náležitosťami podaného okamžitého skončenia pracovného pomeru a odvolací súd
v bode 30. odôvodnenia rozsudku poukázal na to, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel z dôvodov,
keď zistil, že dovolateľ nedodržal lehotu na okamžité rozviazanie pracovného pomeru a neskúmal, či
prítomnosť žalobcu dňa 16.10.2012 neďaleko budovy dovolateľa, kedy inými osobami došlo do zásahu
zabezpečovacieho zariadenia na budove, napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, tak

ako to bolo vymedzené žalovaným v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru. Teda nebolo
povinnosťou súdu prvej inštancie sa zaoberať dôvodnosťou daného okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k
rozhodnutiu,jehopostupvovzájomnejsúvislostiskonanímarozhodnutímsúduprvejinštancienemožno
považovaťzaneodôvodnený,pričomodôvodnenierozhodnutiaodvolaciehosúdumávšetkynáležitostiv

zmysle § 393 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutí oboch súdov je zrejmé, z akých právnych úvah vychádzali.
Súdynižšíchinštanciínáležiterozhodnutieodôvodnilivsúladesnáležitosťamivyplývajúcimiz§393ods.
2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP. V preskúmavanej veci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na § 387 ods. 2 CSP, ktorý umožňuje odvolaciemu

súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením
súdu prvej inštancie a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdí. Odvolací súd sa zároveň v
bode 29. odôvodnenia rozsudku vysporiadal poukazom na § 366 CSP s návrhom dovolateľa, že ak
bude okamžité skončenie pracovného pomeru posúdené ako neplatné, aby súd určil, že od dovolateľa
nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával.

15. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým
spôsobom.

16. Dovolací súd zároveň poukazuje na to, že dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle
§ 420 písm. f) CSP nie je ani nesúhlas s právnym posúdením veci (R 24/2017, 7Cdo/113/2017,
8Cdo/76/2018).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP

17. Podľa názoru dovolateľa je dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, keď za
nesprávne vyriešenú právnu otázku považoval otázku začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby na
podanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi a zároveň namietal nesprávne právne
posúdenie splnenia náležitostí tohto právneho úkonu.

18. Z rozhodnutia súdov vyplýva, že dôvodom určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru daného žalobcovi listom zo dňa 29.11.2012 boli dve skutočnosti, a to márne uplynutie
prekluzívnej lehoty dovolateľovi na podanie okamžitého skončenia pracovného pomeru a zároveňskutočnosť, že Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru (ďalej len ,,Oznámenie")
nespĺňalo formálne náležitosti. Dovolací súd preto považoval za potrebné sa v prvom rade vysporiadať
s námietkou nesprávneho posúdenia náležitostí Oznámenia poukazom na to, že ak nemá právny úkon

všetky vyžadované náležitosti, spôsobuje to jeho neplatnosť a teda nie je relevantné či bolo okamžité
skončenie pracovného pomeru dané pred uplynutím prekluzívnej lehoty.

19. Podľa čl. 67 ods. 1 prvá veta Stanov pôvodného žalovaného za predstavenstvo koná navonok
predseda a jeden z podpredsedov predstavenstva.

20. Podľa čl. 67 ods. 2 Stanov pôvodného žalovaného právne úkony predstavenstva, pre ktoré je
predpísaná písomná forma, podpisuje za družstvo predseda a jeden podpredseda predstavenstva, v
neprítomnosti niektorého z nich poverený člen predstavenstva.

21. Podľa § 243 ods. 2 a 3 ObZ účinného v čase podania Okamžitého skončenia pracovného pomeru

predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva. Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a
zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok
predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná
písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

22. Podľa § 20 ods. 1 OZ právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to
oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

23. Podľa § 9 ods. 1 ZP v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý
je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická

osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní
zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány
zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených
organizačnými predpismi.

24. Ak teda podľa § 9 ods. 1 ZP v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa,
ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu bolo v danom prípade
nevyhnutné na spôsob konania týchto právnických osôb navonok aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka vzťahujúce na družstvo. V prípade družstva je štatutárnym orgánom jeho predstavenstvo,
za ktoré koná navonok jeho predseda alebo podpredseda, ak zo stanov nevyplýva niečo iné. Ak je

pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň
dvoch členov predstavenstva. V zmysle uvedeného teda predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán
zamestnávateľa nemusí robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch navonok ako kolektívny
orgán, teda uznesením väčšiny členov predstavenstva, ale robiť právne úkony môže predseda alebo
podpredseda predstavenstva. Ak však stanovy družstva určujú, že za družstvo nemôžu robiť právne

úkony členovia štatutárneho orgánu samostatne, ale že navonok, t.j. voči tretím osobám, majú konať
spoločne dvaja členovia predstavenstva, treba túto skutočnosť rešpektovať aj pri posudzovaní platnosti
konania družstva v pracovnoprávnych vzťahoch.

25. Za situácie, keď podľa výpisu z obchodnom registri mohli v čase podania okamžitého skončenia

pracovného pomeru konať za pôvodne žalovaného navonok spoločne predseda predstavenstva a jeden
podpredseda predstavenstva je nepochybné, že p. Pöhm ako predseda predstavenstva nemohol tento
dokumentpodpísaťsamostatne.Navyše,akosprávneuviedliobasúdy,zčl.67ods.2Stanovpôvodného
žalovaného vyplýva, že právne úkony predstavenstva, pre ktoré je predpísaná písomná forma, podpisuje
za družstvo predseda a jeden podpredseda predstavenstva, v neprítomnosti niektorého z nich poverený

člen predstavenstva. Keďže bola pre okamžité skončenie pracovného pomeru predpísaná písomná
forma, bol aj v zmysle čl. 67 ods. 2 Stanov nedostatočný podpis iba p. A. ako predsedu predstavenstva.

26. Najvyšší súd v zmysle uvedeného odmietol dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP. Keďže dovolací
súd dospel k záveru o neplatnosti právneho úkonu - Oznámenia, nebolo pre vec relevantné či bolo toto

oznámenie doručené žalobcovi včas, a preto sa dovolací súd nezaoberal ďalšími dovolacími dôvodmi.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.