Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921200646
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5921200646.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: S. S. G., nar.
XX.XX.XXXX, občan K. republiky, trvale bytom ul. Y. XXA, XX XXX H., K. republika, zastúpeného JUDr.
Ondrejom Lučivjanským, advokátom so sídlom I. XXXX/XX, XXX XX H., proti manželke navrhovateľa:
O. G., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, trvale bytom I. E. XXXX/XX , V., t.č. XX XXX G. st, apt XXX, E. G.,

CA XXXXX-XXXX, N. I. M., o rozvod manželstva, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Ružomberok, č. k. 11Pc/12/2021-37 zo dňa 04. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konštatujúc, že nemá právomoc v danej veci konať a
rozhodnúť (výrok I.) zastavil konanie (výrok II.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania (výrok III.) Dôvodil ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 161 ods. 1, 2, § 9 CSP a čl. 3 ods. 1 písm. a/,
čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.
Nakoľko obvyklý pobyt navrhovateľa a jeho manželky nie je na území Slovenskej republiky, dospel k

záveru, že v prejednávanej veci absentuje splnenie ktoréhokoľvek kritéria založenia právomoci súdu SR
podľa čl. 3 ods. 1 písm. a/ Nariadenia. Mal jednoznačne preukázané, že obvyklý pobyt navrhovateľa je
na území Poľskej republiky, keď sám navrhovateľ uviedol, že sa tam v súčasnosti zdržiava, pracuje a
má trvalý pobyt. Navrhovateľ ako štátny príslušník Poľskej republiky síce uviedol, že sa pred podaním
návrhu podľa potreby zdržiaval v Poľsku a na Slovensku, no nešlo v prípade pobytu na území Slovenskej
republiky o ráz trvalosti, keď sa fakticky zdržiaval v Poľskej republike, a teda bezprostredne najmenej rok

pred podaním návrhu nemal obvyklý pobyt na Slovensku. Konštatoval, že právomoc v konaní o rozvod
manželstva majú v zmysle čl. 3 ods. 1 Nariadenia poľské súdy. O trovách konania rozhodol v zmysle
ust. § 52 CMP.

2) Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP, pričom žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd nevykonal
všetky potrebné dôkazy na zistenie skutočností rozhodujúcich pre určenie obvyklého pobytu. Určujúcim
je to, kde mal obvyklý pobyt najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu. Len samotná
skutočnosť, že sa nepretržite po dobu jedného roka pred podaním návrhu zdržiaval aj v Poľsku, aj na
Slovensku bez preukázania ďalších skutočností (ako napr. pracovné aktivity, sociálne väzby, prípadne
prechodný pobyt na území SR a jeho dôvody, jazykové znalosti), nepostačuje na prijatie záveru, že

právomoc konať a rozhodnúť vo veci majú poľské súdy.3) Manželka navrhovateľa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 až § 66 CMP a

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5) V prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľ so štátnym občianstvom Poľskej republiky sa domáha
rozvodu manželstva s manželkou so štátnym občianstvom Slovenskej republiky, ktoré uzavreli dňa

19.12.2014. Manželia mali vo vzťahu krízu, ktorá sa zavŕšila odchodom manželky navrhovateľa do USA
v októbri 2015, kde sa od toho času stále zdržiava. Navrhovateľ sa v súčasnosti zdržiava v Poľsku.
Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že v danej veci je kľúčové posúdenie, kde mal
navrhovateľ obvyklý pobyt najmenej rok bezprostredne pred podaním návrhu na rozvod manželstva
(čl. 3 ods. 1 písm. a/ piata zarážka nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003). Obvyklý pobyt sa vyznačuje
v zásade dvomi prvkami, a to jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov

na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability na území
dotknutého členského štátu. Pokiaľ navrhovateľ na výzvu súdu, kde má obvyklý pobyt a kde mal v
období 6 mesiacov (resp. 1 rok) bezprostredne pred podaním návrhu na rozvod obvyklý pobyt, uviedol,
že sa v súčasnosti zdržiava v Poľsku, kde má trvalý pobyt a aj pracuje, pričom pred podaním návrhu na
rozvod manželstva sa zdržiaval podľa potreby v Poľsku a na Slovensku, je potrebné uviesť, že hoci nie

je vylúčené, že manžel môže mať súčasne viacero pobytov, táto osoba môže mať v určitom okamihu
iba jeden obvyklý pobyt v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003.

6) Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ z dôvodu odchodu manželky v októbri 2015 do USA opustil
pôvodný obvyklý pobyt manželov a usadil sa v Poľsku, kde má ťažisko svojho života, keďže tam pracuje,

pričom tam má aj trvalý pobyt. Odvolací súd uzaviera a zdôrazňuje, že v súvislosti s rozhodným obdobím
- najmenej rok bezprostredne pred podaním návrhu, navrhovateľ len namietal, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, avšak žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil záver
súdu prvej inštancie, že slovenské súdy nemajú právomoc danú vec prejednať a rozhodnúť a v tejto
súvislosti netvrdil žiadne rozhodujúce skutočnosti ohľadom toho, že v rozhodnom čase mal vytvorené

stabilné zázemie na Slovensku (aj napriek tomu, že bol na tvrdenie takých skutočností súdom vyzvaný).
Odpoveď navrhovateľa, že sa „zdržiaval na Slovensku podľa potreby“, svedčí v celom kontexte veci skôr
o tom, že po rozpade manželstva na Slovensku šlo len o príležitostné väzby.

7) Na základe uvedeného, keď navrhovateľ sa snažil vyvrátiť záver súdu prvej inštancie len púhymi

tvrdeniami o nesprávnosti rozhodnutia a ani v odvolacom konaní netvrdil žiadne skutočnosti a nedoložil
žiadne dokumenty, z ktorých by vyplýval opak, odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

8)Otrováchrozhodolvzmysleust.§52CMP,podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemánároknanáhradu

trov konania, ak tento zákon neustanovuje.

9) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).