Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/15/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200653
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8319200653.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XXX, XXX XX D., adresa na doručovanie E. XXX/XX, XXX XX C. X, F. G., proti žalovanej: A.
H. I. J., so sídlom K. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpená: Mgr. Marek Šmida, advokát,
so sídlom Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 206 076,71 eura s prísl. o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 10C/3/2019-144 zo dňa 1. decembra 2021 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol tak, že zamietol žalobu a priznal žalovanej vo
vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 206.076,71
eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 9. marca 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca tvrdil, že uplatnená suma je kompenzáciou za prevzaté živé neukončené exekučné spisy.
Uviedol, že 9. februára 2016 v súlade s ústnou dohodou a zápisnicou odovzdal žalovanej ako svojej
náhradníčke živé spisy exekútorského úradu, pričom žalovaná mala písomne vysporiadať pracovné
a finančné záležitosti súvisiace s prevzatím exekútorského úradu. Žalovaná mu od 9. februára 2016
neoznámila, že aspoň niektoré prevzaté spisy, v ktorých sú vložené aj jeho peňažné prostriedky, boli
ukončené vymožením alebo zastavením. Žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje tým, že
ukončené spisy finančne nevysporiadala. Peňažné prostriedky vložené do spisov nevie presne vyčísliť,
ale odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie najmenej 33,19 eura a najviac
33.193,29 eura. Pri odovzdaní a prevzatí živých spisov v počte 6209 a zákonnej náhrade 33,19 eura
žalovaná suma predstavuje 206.076,71 eura.
3. Prvoinštančný súd zistil, že žalobca bol rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 04641/2015/52 zo 7. júla 2015 odvolaný z funkcie súdneho exekútora so sídlom M. N. v D., C.
XXXX/XX s účinnosťou od 4. januára 2016, čím mu podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zanikol výkon funkcie súdneho
exekútora a za jeho náhradníčku bola ustanovená žalovaná. Pri odovzdaní exekútorského úradu bola
spísaná zápisnica o vykonaní súpisu stavu exekučných spisov podľa registra vedeného Exekútorským
úradom A. A. B., ktorá bola podpísaná žalobcom, žalovanou a štyrmi svedkami, z ktorej vyplýva, že
bolo odovzdaných 6209 neukončených spisov. Z tohto súpisu stavu exekučných vecí nie je možnézistiť spisovú značku odovzdaných exekučných vecí, rok začatia exekúcie, ani to, či spolu so spismi
boli odovzdané aj peňažné prostriedky týkajúce sa týchto exekučných spisov, resp. či žalovaná mala
prístup k peňažným prostriedkom z týchto exekučných spisov. Podľa odseku 12 smernice Slovenskej
komory exekútorov (SKE), ktorou sa upravuje postup odovzdávania exekučnej agendy, „Dohodou
o odovzdaní exekučnej agendy nástupcovi exekútora“ vydanej podľa ust. § 16 ods. 7 Exekučného
poriadku účinného od 23. februára 2009 (ďalej len „smernica“) v deň súpisu exekučných spisov podľa
registra vedeného na zaniknutom exekútorskom úrade sa vykoná iba súpis stavu exekučných spisov.
Finančné vysporiadanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora sa vykoná na základe dokladov,
ktoré sú súčasťou exekučného spisu, nástupca exekútora v nadväznosti na uplatnené pohľadávky (trovy
exekúcie) exekútora, ktorému výkon funkcie exekútora zanikol. Podľa odseku 13 smernice finančné
vyúčtovanie je povinný ukončiť nástupca najneskôr v lehotách pre podanie daňového priznania dane
zpríjmov,riadnej,resp.predĺženej(§49ods.2,3zákonač.595/2003Z.z.)azosúladiťhospohľadávkami
exekútora,ktorémuvýkonfunkciezanikol,ktorésinavzájomodsúhlasiaauznajúvnadväznostinariadne
vedené účtovníctvo a vykonávaný audit audítorom zabezpečeným SKE. Žalovaná vzniesla námietku
premlčania, nakoľko k odovzdaniu exekučných spisov došlo k 9. februáru 2016 a žaloba bola podaná
11. februára 2019.
4. Prvoinštančný súd aplikoval na daný právny vzťah ust. § 16 ods. 1, ods. 7, § 16a ods. 1, ods. 2, ods.
3, ods. 7, ods. 9 Exekučného poriadku, smernicu SKE a ustanovenia § 101, § 122 ods. 3 zákona č.
40/1964 Zb. (Občiansky zákonník – OZ).
Dospel k záveru, že ak 9. februára 2016 bol vykonaný súpis stavu exekučných vecí, tak trojročná
premlčacia doba začala plynúť 10. februára 2016 a uplynula by 10. februára 2019, kedy bola nedeľa,
a preto sa posledný deň lehoty posunul na najbližší pracovný deň, t. j. na 11. februára 2019, a teda
žaloba bola podaná včas.
V konaní nebolo preukázané, či sa dostali k žalovanej také plnenia z exekučných vecí, ktoré by
bolo možné so žalobcom reálne vysporiadať, dôkazné bremeno je na žalobcovi. Výška odmeny sa
určuje podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov platnej a účinnej v čase začatia exekučného konania. V exekučných
konaniach začatých do 30. apríla 2008 bola podľa § 5 ods. 1 tejto vyhlášky odmena v sume najmenej
500,- Sk a najviac 1.000.000,- Sk. Keďže žalobca presne nešpecifikoval koľko exekučných konaní bolo
začatých pred rokom 2008, považoval prvoinštančný súd za nesprávne prisúdiť ku každému spisu
odmenu vo výške 33,19 eura. Žalobca ani v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Preto žalobu
v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 262 ods. 2
CSP a priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd
nezohľadnil objektívny stav a právne skutočnosti, ktoré tento stav jednoznačne potvrdili, ale zameral sa
na konštatáciu skutočností, ktoré pre podstatu kauzy nemali nijaký dopad, iba konštatovali stav, ktorý
tejto žalobe predchádzal. Za schizofréniu súdu považuje, ak súd na jednej strane právnu normu aplikuje,
alenadruhejstranejuignoruje,atoajvzhľadomnaanalógiuprípadu,ktorúužprejudikovalajKrajskýsúd
v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 3Co/150/2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Svidník
sp. zn. 4C/11/2007. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie, ak nevzhliadne dôvody na postup podľa § 388 CSP.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový
poriadok (CSP) preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený
rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty
uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli,
ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.09.2022 (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k
záveru že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav,
správneaplikovalprávnypredpis,ktorýajsprávnevyložil.Nadôvodyuvedenévtomtorozsudkuodvolací
súd v celom rozsahu odkazuje (§ 382 ods.2 CSP). Naviac, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu,
k veci uvádza:8. Ako dôvodné nemožno hodnotiť tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nezohľadnil
objektívny stav a právne skutočnosti, ktoré tento stav jednoznačne potvrdili, pretože pri rozhodovaní
o predmetnej žalobe zohľadnil skutkový stav zistený na základe vykonaného dokazovania a na základe
toho rozhodol tak, že žalobu zamietol.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaná je náhradníčkou žalobcu, ktorý jej, podľa zápisnice z
9. februára 2016, odovzdal a od ktorého ona v ten istý deň prevzala 6209 neukončených exekučných
spisov. Žalobca však nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že v súvislosti s týmito 6209 spismi mu
voči žalovanej vznikla pohľadávka presne vo výške 206.076,71 eura.
9. Pokiaľ žalobca poukazoval na analógiu danej veci s vecou vedenou Okresným súdom Svidník pod
sp. zn. 4C/11/2007, odvolací súd zdôrazňuje, že v porovnávanej veci síce bola žalobcom ako dedičom
odvolaného súdneho exekútora priznaná suma zodpovedajúca odmene súdneho exekútora vo výške
16,60 eur za 3773 exekučných spisov (žalobe bolo čiastočne vyhovené) bez toho, aby bola výška
žalovanej sumy žalobcami v konaní bližšie preukázaná, ale v porovnávanej veci si žalobcovia uplatnili
odmenu vo výške 16,60 eur za každý exekučný spis a nižšia suma odmeny súdneho exekútora v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v tom čase ani neprichádzala do úvahy.
10. Ak by prvoinštančný súd priznal žalobcovi žalovanú sumu za okolností, keď nemal preukázané,
koľko zo 6209 exekučných konaní bolo začatých do 30. 04 2008, mohlo by na strane žalobcu vzniknúť
bezdôvodné obohatenia.
11. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca už v samotnej žalobe uviedol, že ani v teoretickej rovine
nevie presne vyčísliť vložené finančné prostriedky.
Smernica SKE pritom jasne stanovuje, že finančné vysporiadanie vykoná nástupca exekútora na
podklade dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu, v nadväznosti na uplatnené pohľadávky
(trovy exekúcie) exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol s tým, že toto vysporiadanie bude vzájomne
odsúhlasené a uznané, s ohľadom na riadne vedené účtovníctvo a audit zabezpečený auditorom SKE.
Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že žalobca vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou
neuniesol povinnosť tvrdenia, ale ani dôkaznú povinnosť na preukázanie výšky uplatnenej pohľadávky.
12. Správne postupoval prvoinštančný súd, keď rozhodol o trovách strán sporu podľa zásady úspechu
v prejednávanej veci, čo je v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Podľa citovaného zákonného ustanovenia
zohľadnil úspech strany v spore v prejednávanej veci a rozhodol o tom, že úspešný žalovaný má nárok
na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tejto veci.
13. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že v odvolacom konaní bola žalovaná úspešnou stranou sporu.
Žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila, v odvolacom konaní nezaujala žiadne stanovisko k
odvolaniu žalobcu a z obsahu spisového materiálu nevyplýva, aby jej vznikli trovy odvolacieho konania.
Preto odvolací súd v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania žalovanej nepriznal.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.