Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Tos/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010362
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313010362.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.9.2017 v trestnej
veci ods. V. L. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 1T/72/2013-334 zo dňa 1.3.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného V. L..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. nariadil ods. V. L., nar. X.X.XXXX
nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k.
1T/72/2013-277 zo dňa 22.8.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.8.2013, na dobu 3 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o verejnom zasadnutí, odsúdený sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil. V dôvodoch
sťažnosti uvádza, že žiada, aby mu podmienka nebola premenená vzhľadom na to, že už má dosť
vysoký trest, aby bol ten trest dostačujúci, ako aj vzhľadom na to, že doma má šesť detí, o ktoré sa treba

postarať, ale keď bude vo výkone trestu na ešte dlhodobejší trest tak o deti sa mu nikto iný nepostará.
V krajnom prípade je ochotný prijať prevýšený podmienečný trest, o koľko, to už ponechá na zváženie
súdu.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie

napadnutým výrokom uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

V súlade s obsahom predloženého spisového materiálu prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého
uznesenia konštatuje, že rozsudkom zo dňa 22.8.2013, právoplatným v ten istý deň, bol V. L. uznaný
za vinného zo spolupáchateľstva zločinu ublíženia na zdraví podľa § 20 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu

pokusupodľa§14Tr.zák.,vsúbehusospolupáchateľstvomprečinuvýtržníctvapodľa§20k§364ods.1
písm.a)Tr.zák.,začomuboluloženýúhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní3rokov,výkonktoréhomubol
podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním, a to na skúšobnú dobu v
trvaní 3 rokov. Súčasne mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť škodu poškodenému
X. K. vo výške 79,- eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Mamateyova 17, Bratislava vo výške 182,19
eur.Keďže rozsudok sa stal právoplatným 22.8.2013, skúšobná doba podmienečného odsúdenia mu začala
plynúť 23.8.2013 a plynula do 23.8.2016.

Po uplynutí skúšobnej doby si prvostupňový súd pre potreby posúdenia otázky, či odsúdený v skúšobnej
dobe viedol riadny život alebo sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, vyžiadal správu o výkone a
priebehu probačného dohľadu, správu Obvodného oddelenia PZ Humenné, register trestov, register
priestupkov a vzhľadom na odpis registra trestov aj príslušné rozhodnutia okresných súdov.

Vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov sa krajský súd musí stotožniť so záverom súdu prvého stupňa
v tom smere, že nie je možné konštatovať, že by odsúdený V. L. bol v skúšobnej dobe viedol riadny
život a vyhovel tak podmienkam prvej časti ust. § 50 ods. 4 Tr. zák., v zmysle ktorého ak odsúdený
viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia
a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil.

Odhliadnuc od faktu, že odsúdený nesplnil ani len uloženú povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť
spôsobenú škodu, čo vyplýva zo správy probačného a mediačného úradníka, je z obsahu spisu zrejmé,
že v priebehu skúšobnej doby sa dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti.

Dňa 23.5.2015 sa totiž dopustil zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom

súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zák. (teda rovnakej trestnej
činnosti, ako bola trestná činnosť, pre ktorú mu bol podmienečne odkladaný výkon trestu), za čo bol
právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/22/2016 zo dňa 19.5.2016, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/67/2016 zo dňa 27.10.2016 na trest odňatia
slobody v trvaní 6 rokov.

Naviac sa ešte v dobe od 2.9.2015 do 30.6.2016 dopúšťal ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, a to prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák., za ktorý bol právoplatne
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/160/2016 zo dňa 5.12.2016 na trest
povinnej práce v trvaní 150 hodín.

S poukazom na uvedené je preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým podľa § 50 ods. 4 Tr. zák.
nariadil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorý bol odsúdenému pôvodne podmienečne
odložený, potrebné považovať za správne.

Námietka sťažovateľa, že už uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, ktorý v súčasnej dobe
vykonáva, je trestom dlhým a podľa neho aj dostačujúcim a že vzhľadom na výkon trestu sa nebude
mať kto postarať o jeho deti, je z uvedeného pohľadu irelevantná, pretože odsúdený si bol vedomý toho,
že má výkon trestu podmienečne odložený, a preto sa mal správať tak, aby spôsobom svojho života
nezadal príčinu na nariadenie výkonu podmienečne odloženého trestu.

V súlade so zákonom je aj výrok, ktorým prvostupňový súd odsúdeného pre výkon trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
Z odpisu registra trestov totiž plynie, že v posledných 10 rokoch pred spáchaním posudzovaného
trestného činu bol odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu aj za úmyselný trestný

čin (rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/17/04 zo dňa 14.6.2005 bol totiž odsúdený pre
trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Tr. zák. a ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, z výkonu ktorého bol dňa
5.2.2006 podmienečne prepustený).

Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo všetkých jeho výrokoch potrebné považovať za správne,
krajský súd v zmysle ust. § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.