Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 12, 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120352747
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:6120352747.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia

s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému U. E., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom L. M., A. XXX/X, v spore o zaplatenie 2966,33 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 eur od 8.
8. 2020 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 9. 9. 2020 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 8. 1. 2021 do
zaplatenia, zo sumy 60 eur od 4. 2. 2021 do zaplatenia, zo sumy 60 eur od 6. 3. 2021 do zaplatenia, zo
sumy 60 eur od 13. 4. 2021 do zaplatenia a zo sumy 60 eur od 12. 5. 2021 do zaplatenia, sa zastavuje.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31. 7. 2020, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 2966,33 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
3137,33 eura od 19. 12. 2017 do 23. 3. 2020, zo sumy 3006,33 eura od 24. 3. 2020 do 20. 4. 2020, zo
sumy 2996,33 eura od 21. 4. 2020 do 6. 5. 2020, zo sumy 2986,33 eura od 7. 5. 2020 do 8. 6. 2020,

zo sumy 2976,33 eura od 9. 6. 2020 do 6. 7. 2020, zo sumy 2966,33 eura od 7. 7. 2020 do zaplatenia,
právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi žalovaným
a Z. Ú. K., a.s. dňa 10. 7. 2014, číslo 007143911100714. V žalobe uviedol, že žalovanému bol poskytnutý
úver vo výške 5480 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v dojednaných mesačných splátkach. Žalovaný svoju
povinnosť uhrádzať dojednané splátky riadne a včas porušil, preto ho jeho právny predchodca vyzval
na úhradu omeškaných splátok a súčasne upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. Nakoľko žalovaný omeškané splátky nezaplatil, vyhlásil jeho právny predchodca ku dňu 8. 11.

2017 predčasnú splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanému
doručené dňa 11. 12. 2017. Žalovanú pohľadávku nadobudol na základe rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzavretej so Z. Ú. K., a. s. dňa 14. 2. 2020, v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevod
zo dňa 2. 3. 2020. Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil 171 eur. Žalovaný nárok predstavuje len
nesplatenú istinu úveru.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 18. 8. 2020 platobný rozkaz, proti ktorému podal

žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v
spore, z dôvodu nesprávne uvedenej adresy bydliska. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere
obsahuje viaceré neprijateľné podmienky a je bezúročná a bez poplatkov, resp. absolútne neplatná.
Žalobcamáprávolennanezaplatenúčasťistiny.Zaabsolútneneplatnúpovažovalajzmluvuopostúpenípohľadávky,zdôvodu,žejejobsahombolopostúpenievyššejakodlžnejsumy,keďžeúverbolbezúročný
a bezpoplatkový, pričom jeho úhrady boli použité aj na úhrady úrokov, poplatkov a poistenia. Taktiež
namietal, že na úhradu dlhu neboli započítané viaceré vykonané platby. Poukázal na skutočnosť, že

so žalobcom uzatvoril dohodu o splátkach, preto žalobca nie je oprávnený žalovať celú sumu. Úverovú
zmluvu považuje za neplatnú aj z dôvodu, že došlo k refinancovaniu neexistujúceho dlhu, keďže v
refinancovanej sume na základe pôvodného úveru neboli zohľadnené všetky platby a časť z platieb bola
započítaná na poplatky, úroky, na ktoré právny predchodca žalobcu nemal nárok.

3. Na základe výzvy súdu žalobca navrhol v konaní pokračovať a súčasne doručil vyjadrenie ku
podanému odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že jeho aktívna vecná legitimácia v spore
je preukázaná oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo doručené žalovanému. Pri postúpení
pohľadávky bolo dodržané zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Namietanú bezúročnosť
poskytnutého úveru považoval za irelevantnú, nakoľko predmetom sporu je len nárok na zaplatenie
istiny. V súlade so zákonným ustanovením § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a

o doplnení niektorých zákonov, Okresný súd Banská Bystrica dňa 26. 11. 2020 postúpil vec Okresnému
súdu Liptovský Mikuláš.

4. Podaním, doručeným súdu dňa 22. 4. 2021, žalobca oznámil, že opravuje označenie žalovaného
údajom o jeho bydlisku v súlade s údajmi v Registri obyvateľov SR.

5. Žalovaný vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 21. 5. 2021, navrhol, aby súd žalobu čiastočne zamietol.
Pre prípad vyhovenia žalobe navrhol povoliť splácanie priznaného plnenia v splátkach po 50 eur
mesačne, prihliadajúc k zlej finančnej situácii. Poukázal na skutočnosť, že majú 2 maloleté deti, jeho
manželka je na predĺženej materskej dovolenke a poberá príjem 419 eur. Za byt platia 170 eur, za

elektrinu 40 eur, hypotéku 190 eur, plyn 15 eur štvrťročne, exekútorovi 200 eur. Ďalšie úhrady úverov
platia v sumách 200 eur, 50 eur a 60 eur, odvody do poisťovní uhrádza vo výške 180,99 eura a 76,44
eura. Celkovo uhradil žalobcovi 5148,31 eura. V žalovanej sume nie sú zohľadnené platby vo výške
340 eur.

6. Podaním, doručeným súdu dňa 9. 6. 2021, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie 350 eur
s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, z dôvodu úhrad vykonaných žalovaným dňa 7. 8. 2020 vo
výške 10 eur, 8. 9. 2020 vo výške 50 eur, 7. 1. 2021 vo výške 50 eur, 3. 2. 2021 vo výške 60 eur, 3. 2.
2021 vo výške 60 eur, 5. 3. 2021 vo výške 60 eur, 12. 4. 2021 vo výške 60 eur a 11. 5. 2021 vo výške
60 eur a navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu 2616,33 eura, spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3137,33 eura od 19. 12. 2017 do 23. 3. 2020, zo sumy 3006,33
eura od 24. 3. 2020 do 20. 4. 2020, zo sumy 2996,33 eura od 21. 4. 2020 do 6. 5. 2020, zo sumy 2986,33
eura od 7. 5. 2020 do 8. 6. 2020, zo sumy 2976,33 eura od 9. 6. 2020 do 6. 7. 2020, zo sumy 2966,33
eura od 7. 7. 2020 do 7. 8. 2020, zo sumy 2956,33 eura od 8. 8. 2020 do 8. 9. 2020, zo sumy 2906,33
eura od 9. 9. 2020 do 7. 1. 2021, zo sumy 2856,33 eura od 8. 1. 2021 do 3. 2. 2021, zo sumy 2796,33

eura od 4. 2. 2021 do 5. 3. 2021, zo sumy 2736,33 eura od 6. 3. 2021 do 12. 4. 2021, zo sumy 2676,33
eura od 13. 4. 2021 do 11. 5. 2021 a zo sumy 2616,33 eura od 12. 5. 2021 do zaplatenia.

7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie

riadne a včas doručené. Advokát žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil pracovnou
zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania a navrhol, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho
neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil výkonom práce v zahraničí a
súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

X. Z. Ú. K., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 10. 7. 2014 zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, číslo 007143911100714, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť

žalovanému úver vo výške 5480 eur, na splatenie spotrebiteľských úverov. Žalovaný sa zaviazal
poskytnutý úver splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 13,3 % ročne, v 118 mesačných splátkach,
vo výške 84,58 eura, s konečnou splatnosťou úveru 16. 6. 2024. Ročná percentuálna miera nákladov
predstavovala14,53%,priemernáhodnotaRPMN17,94%acelkováčiastka,ktorúbolžalovanýpovinnýuhradiť, 9980,62 eura. V článku I. ods. 5 písm. b) zmluvy si zmluvné strany dojednali oprávnenie veriteľa
vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný. Podľa výpisu

transakcií na účte, žalovaný čerpal úver dňa 10. 7. 2014 v celkovej výške 5480 eur.

10. Dňa 27. 9. 2017 vyzvala Z. Ú. K., a. s. žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok a súčasne ho
upozornila na možnosť žiadať splatiť celú poskytnutú sumu úveru pred dojednaným dátumom splatnosti.
Dňa 9. 11. 2017 vyzvala Z. Ú. K., a. s. žalovaného na úhradu celého, predčasne zosplatneného, úveru

s príslušenstvom, v sume 4862,86 eura, v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu neprevzal
v odbernej lehote.

XX. Z. Ú. K., a. s. žalovanému dňa 6. 3. 2020 oznámila postúpenie pohľadávky zo zmluvy uzavretej dňa
10. 7. 2014 na žalobcu. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, bola na žalobcu postúpená
pohľadávka na istine vo výške 3137,33 eura, na úrokoch 1397,12 eura, na úrokoch z omeškania 480,59

eura a na poplatkoch 8 eur.

12. Žalobca vyzval dňa 26. 5. 2020 žalovaného na úhradu sumy 5368,35 eura.

13. Žalobca dňa 21. 4. 2020 elektronicky oznámil žalovanému, že eviduje jeho žiadosť o poníženie úhrad

a súčasne mu oznámil, aby pokračoval pár mesiacov po splátkach.

14. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

17. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 350 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 eur od 8. 8. 2020 do zaplatenia, zo sumy 50 eur
od 9. 9. 2020 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 8. 1. 2021 do zaplatenia, zo sumy 60 eur od 4. 2. 2021 do

zaplatenia, zo sumy 60 eur od 6. 3. 2021 do zaplatenia, zo sumy 60 eur od 13. 4. 2021 do zaplatenia a
zo sumy 60 eur od 12. 5. 2021 do zaplatenia, zastavil, nakoľko žalobca vzal podanú žalobu v uvedenej
časti späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Keďže ku späťvzatiu žaloby v časti došlo
pred začatím pojednávania, súd nezisťoval stanovisko žalovaného ku späťvzatiu žaloby v časti, nakoľko
aj jeho prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.22. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 10. 7. 2014, (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu.

25. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

26. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

30. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

31. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

32. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v zostávajúcej časti zamietol,
nakoľko mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Prvotne súd uvádza, že nemal v konaní

preukázanú dôvodnosť argumentácie žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v
spore, ani o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie v spore odôvodňoval nesprávnym uvedením adresy bydliska v žalobe. Žalovaný však
bol v žalobe riadne označený údajmi o dátume narodenia a najmä o rodnom čísle, teda spôsobom
umožňujúcim jeho jednoznačnú identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou. Označenie nesprávnej

adresy bydliska, keď, navyše, žalobca podaním zo dňa 22. 4. 2021 opravil označenie žalovaného
údajom o jeho bydlisku v súlade s údajmi v Registri obyvateľov SR, nemohlo byť vyhodnotené ako
dôvod nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Rovnako súd nemal preukázaný
žalovanýmtvrdenýnedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuvkonaní,zdôvodutvrdenejabsolútnej
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Táto mala byť dôsledkom postúpenia vyššej ako reálne

existujúcej pohľadávky voči žalovanému. Postúpenie žalovanej pohľadávky a tým aj aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v spore mal súd preukázané oznámením o postúpení pohľadávky, vyhotoveným
pôvodnýmveriteľom(Z.Ú.K.,a.s.).Dôvody,tvrdenéžalovaným,ktorýchnásledkommalabyťneplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, súd, tak ako bude uvedené ďalej , preukázané nemal. Súd malpreukázané aj splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky v zmysle zákonného ustanovenia §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, nakoľko žalovaný, napriek písomnej výzve banky, bol nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku. Rovnako mal súd preukázané aj
splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky v súlade so zákonným ustanovením § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, keďže pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanému bola postúpená so
všetkými právami s ňou spojenými, postúpená pohľadávka sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a žalobca je

veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. je oprávnený ponúkať a
poskytovať spotrebiteľské úvery na základe povolenia udeleného G. K. A. bez obmedzenia rozsahu
poskytovania spotrebiteľských úverov.

33. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom (Z. Ú. K., a. s.) a

žalovaným. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané a medzi
stranami sporu nebolo sporné, že Z. Ú. K., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 5480 eur, na účely
splatenia iných spotrebiteľských úverov. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi
dodávateľom a spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonal v
rámci predmetu podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovaného v zmluve), jednalo sa
o spotrebiteľskú zmluvu. Súd nemal preukázané tvrdenia žalovaného o absolútnej neplatnosti uzavretej
zmluvy o úvere. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že uzavretá zmluva
obsahuje neprijateľné podmienky a úver na jej základe poskytnutý bol použitý na úhradu neexistujúceho

dlhu. Žalovaný však bližšie nekonkretizoval svoje skutkové tvrdenia, neuviedol, ktoré konkrétne zmluvné
dojednania by mali predstavovať neprijateľnú podmienku, na úhradu akých dlhov bol úver použitý a
prečo sa malo jednať o neexistujúci dlh. Súd zo žalobcom predloženej zmluvy o úvere nezistil dôvody
jej neplatnosti, zmluva bola určitá a zrozumiteľná. Súd nezistil ani dojednanie neprijateľných podmienok
v zmluve. Súd nemal preukázanú ani žalovaným tvrdenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého

úveru, zmluva bola uzavretá písomne a obsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom podľa
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

34. Podľa zákonného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, v spojení s prechodným ustanovením
§ 879v Občianskeho zákonníka, v konaniach, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo

spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 5. 12. 2018, nemožno vymáhať premlčané právo. V zmysle
dôvodovej správy ku zákonu číslo 343/2018 Z. z., ktorým bol Občiansky zákonník doplnený o uvedené
zákonné ustanovenia, sa vymáhaním premlčaného práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a
rozhodcovské konanie. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k

tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol
spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa
dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalovaný si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať
riadne a včas dojednané splátky, neplnil. Právny predchodca žalobcu preto vyhlásil úver za predčasne

splatný dňa 9. 11. 2017. Súd mal v konaní preukázané, že oprávnenie právneho predchodcu žalobcu
žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v článku I. ods. 5 písm. b) zmluvy. V tejto súvislosti
súd uvádza, že pokiaľ žalovaný namietal splatnosť dlhu z dôvodu tvrdenej dohody o splátkach, svoje
tvrdenie nepreukázal. Žalovaný predložil len elektronické oznámenie od žalobcu, v ktorom mu oznámil,

aby pokračoval v splátkach, ktoré však nemôže byť vyhodnotené ako dohoda o splátkach, s právnymi
dôsledkami na splatnosť dlhu. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom, jednoznačne vyplynulo,
že ku splatnosti zostatku nesplateného úveru došlo na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
zo dňa 9. 11. 2017. Zákonné ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka obsahuje osobitnú úpravu
začatia plynutia premlčacej doby v prípadoch, keď sa v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok stane

zročným celý dlh v súlade so zákonným ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/34/2018, podľa ktorého:
„Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie
§ 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá mápred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho
zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala,

a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia
začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho
zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie
celého dlhu vyvolala.“ Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/276/2017,
podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou § 103 Obč. zák., z

ktoréhozreteľnevyplývadvojaképočítaniepremlčacíchdôbpridlhochsplatnýchvsplátkach:premlčacia
doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa
však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od
splatnosti nesplatenej splátky. Ani v jednom prípade teda neplynie premlčanie od úkonu, ktorý žalobca
v odvolací označuje ako „vyhlásenie splatnosti celého úveru“. Takýto úkon svojím obsahom môže byť
len úkonom podľa § 565 Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade omeškania s niektorou splátkou,

že žiada aj splatenie zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale práve pre tento prípad druhá veta
§ 103 Obč. zák. jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu plynie od splatnosti nesplnenej
splátky, a nie od dátumu urobenia úkonu v zmysle § 565 Obč. zák.“ Rovnaký právny názor vyslovil
Krajský súd v Trnave aj v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017. Prihliadajúc ku zákonnému ustanoveniu
§ 103 Občianskeho zákonníka, v súlade s vyššie citovanými právnymi názormi, súd skúmal, kedy sa

stala splatnou splátka úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (zostatok úveru). Zákonné
ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské právne vzťahy upravuje aj osobitnú
požiadavkumožnostiuplatneniaprávaveriteľapodľa§565Občianskehozákonníka,atouplynutielehoty
troch mesiacov od nezaplatenia splátky a osobitný postup pre uplatnenie uvedeného práva, spočívajúci
v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

Podľa právneho názoru Krajského súdu v Trnave, uvedeného v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017: „Pri
posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol
dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej
zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 O.z..“ Prihliadajúc k zákonnej úprave
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aj v súlade s uvedeným právnym názorom, mal súd preukázané,

že právny predchodca žalobcu mohol využiť svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie
splátky splatnej dňa 16. 7. 2017, so zaplatením ktorej bol žalovaný ku dňu uplatnenia práva v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka (9. 11. 2017) viac ako tri mesiace v omeškaní (ktoré uplynuli 16. 10.
2017; vo vzťahu ku ďalším splátkam splatným od 16. 8. 2017 ešte ku dňu 9. 11. 2017 neuplynuli tri
mesiace omeškania). Keďže všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti

splátky splatnej dňa 16. 7. 2017, uplynula dňa 16. 7. 2020. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 31.
7. 2020, bol žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu premlčaný. Vzhľadom
na zamietnutie žaloby v zostávajúcej časti súd už len okrajom uvádza, že pokiaľ žalovaný poukazoval
na vykonané úhrady, ktoré nemali byť zohľadnené v žalobcom uplatnenom nároku, s výnimkou platby
zo dňa 15. 6. 2021 vo výške 60 eur, boli žalobcom zohľadnené všetky vykonané úhrady. Žalobca v

podanej žalobe uviedol, že žalovaný po postúpení pohľadávky zaplatil 171 eur, čo zodpovedá výške
platieb preukázaných žalovaným od 19. 3. 2020 do 6. 7. 2020. V dôsledku úhrad vykonaných žalovaným
po podaní žaloby od 7. 8. 2020 do 11. 5. 2021 vo výške 350 eur vzal žalobca podanú žalobu späť.

35. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v spore úspešnejšiemu žalovanému. Úspech žalovaného v spore predstavoval
2616,33 eura (v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá), jeho neúspech 350 eur (v časti, v ktorej bolo
konanie zastavené z dôvodu procesného zavinenia žalovaným, ktorý uvedenú sumu uhradil po podaní

žaloby), čo percentuálne činí 12 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovaného potom predstavoval 76 %
(88 % - 12 %). Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76
%. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhradytrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.