Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200946
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8518200946.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenovsenátu,
sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a. s.,
Lamačskácesta3/A,Bratislava,IČO:35709332protižalovanémuQ.R.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
K. X, Y., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s.r.o., so sídlom Okružná 1945/107,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 234 831, o zaplatenie 1414 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Csp/31/2018-75 zo dňa 05.03.2020 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.414,- eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne

zo sumy 1.414,- eur od 31.12.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II.Žalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu100%,oktorejvýškebuderozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.07.2018

domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.414 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 1.414 eur od 31.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. V dôvodoch
žaloby uviedol, že dňa 23.01.2015 so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom
poistenia od 23.01.2015. Dňa 17.02.2015 došlo k škodovej udalosti v Anglicku - keď poistené osobné
motorové vozidlo EČ: T. zn. L. H. vychádzalo z parkoviska, došlo k stretu a poškodeniu motorového

vozidla zn. L. D., EČ: K Poškodený si uplatnil právo na náhradu škody u likvidačného zástupcu žalobcu a
ten mu vyplatil dňa 08.09.2015 poistné plnenie vo výške 1.414,00 eur v súlade so zákonom č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Žalobca v súvislosti s vyplateným poistným plnením poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 písm.
g) zákona o PZP, v zmysle ktorého má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla

ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4, t.j. písomne neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v zákonom
stanovenej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bez existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a vznik škodovej udalosti nahlásil až 20.04.2015, vznikol
žalobcovi voči žalovanému regresný nárok za poskytnuté poistné plnenie. Nakoľko žalovaný neuhradil
dlžnú sumu ani na základe výziev zo dňa 30.11.2016 a 27.04.2016, žalobca podal žalobu na súd, kde

si uplatnil žalovanú sumu so zákonným úrokom z omeškania a náhradu trov konania.Na základe žaloby bol súdom 10.08.2012 pod č.k. 4Csp/31/2018-31 vydaný platobný rozkaz, ktorým
bolo žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovené. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu uviedol,
že vozidlo EČ: T riadil v čase stretu jeho syn Q. R., avšak pri strete týchto vozidiel nevznikla žiadna

škoda. Nemá tak vedomosť o tom, z akého dôvodu žalobca uhradil sumu 1.414 eur, vzniesol taktiež
námietku premlčania a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Súd prvej inštancie spor prejednal na pojednávaní 05.02.2020 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju
neúčasť ospravedlnil, ako aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, majúc za to, že dôvod na
odročenie pojednávania ako právny zástupca žalovaného žiadal, daný nebol. Žalovaný mal vedomosť o

predmetnomkonaníviacakorokapol,maldostatočnýčasovýpriestornato,abysadalprávnezastúpiťa
neudeľovaťplnomocenstvoaž03.02.2020.Oprocesnýchprávachapovinnostiachbolžalovanýpoučený
ešte 05.10.2018. Žalobu mal súd za dôvodnú, bol to žalovaný ako poistený, ktorý mal zákonnú povinnosť
ohlásiť poistnú udalosť do 30 dní od jej vzniku. Tým, že poistnú udalosť, ktorá sa stala dňa 17.02.2015
v Anglicku, v zákonnej lehote žalobcovi neoznámil, porušil svoju povinnosť, výšku plnenia mal súd
za nespornú, nárok za uplatnený na súde včas a žalobu tak dôvodne danú. Žalobca vykonal poistné

plnenie v prospech poškodeného v celkovej výške 1.414 eur a následne si uplatnil regresnú náhradu
voči žalovanému, vlastníkovi a poistníkovi vozidla. Žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 10
ods. 1 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z., čím bol daný nárok žalobcu podľa § 12 ods. 1 písm. g) Zákona č.
381/2001 Z.z.. Námietku premlčania mal za nedôvodnú, žalobca poistné plnenie poškodenému vyplatil
08.09.2012, od toho dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá by uplynula 08.09.2018, avšak

pred jej uplynutím, t.j. 02.07.2018 podal žalobca žalobu na súd a preto nárok žalobcu nie je možné
považovať za premlčaný.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - § 10 ods. 1,
§ 12 ods. 1 písm. g), § 12 ods. 4 a na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §

3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..
Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP, na základe úspechu
žalobcu vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

Uviedol, že 03.02.2020 splnomocnil na zastupovanie v konaní advokáta, ktorý splnomocnenie, vrátane
žiadosti o odročenie pojednávania, doručil súdu 05.02.2020 o 08:14 hod. Jeho žiadosti bolo potrebné
vyhovieť, pojednávaním v neprítomnosti advokáta súd porušil jeho ústavné právo. Žalovaný taktiež
uviedol, že v odpore proti platobnému rozkazu namietal výšku škody ako aj právny titul. Je pravdou, že
17.02.2015 v meste Halifax došlo k stretu vozidla, ktoré viedol jeho syn Q. R., avšak pri strete týchto

vozidiel nevznikla škoda vo výške, ktorú si uplatňuje žalobca. Syn ho informoval o tom, že auto len
škrabol a na náhrade škody sa spoločne dohodli. Uhradením škody poškodenému vo výške 1.414 eur
konal žalobca neodborne a nezodpovedne. Pri poškrabaní predného nárazníka na vozidle poškodeného
nebolo potrebné ho ani vymeniť, na odškodnení za prestriekanie sa finančne s poškodeným dohodli.
Ak si poškodený v rámci servisu nechal opraviť aj iné časti vozidla, nemôže byť táto skutočnosť na

ťarchu žalovaného. Podľa žalovaného žalobca taktiež nezohľadnil vek, skutočný počet najazdených
kilometrov a amortizáciu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný tiež uviedol, že má za to, že sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 10 ods. 1 až
4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Pri vzniku dopravnej nehody nebol on, ale jeho syn, ktorý
sa s poškodeným na náhrade škody dohodol, preto sa o tejto skutočnosti žalovaný dozvedel až na

základe výzvy zo strany žalobcu, ktorý ho mal kontaktovať 20.04.2015. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vydané predčasne. Na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym
skutkovýmzisteniamajehorozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,pretožiadal,
aby odvolací súd zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
prejednanie a rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie sa dôkladne vysporiadal
s argumentáciou strán sporu, vykonané dôkazy zhodnotil správne. Navrhol preto, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru o neexistencii predpokladov pre potvrdenie ani pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia.5. Prioritným odvolacím argumentom žalovaného bol argument o porušení jeho práva na spravodlivý
proces nakoľko súd prvej inštancie nevyhovel jeho požiadavke o odročenie pojednávania, jeho

právnemu zástupcovi nebola tak poskytnutá lehota na prípravu na pojednávanie.

Podľa § 89 ods. 1 veta prvá CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

6. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pojednávanie na prejednanie veci nariadil na deň 05.02.2020

a to dňa 09.10.2019 pričom žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené 17.10.2019.
Žalovaný splnomocnil spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s.r.o. k zastupovaniu v
konaní vedenom na prvoinštančnom súde pod sp.zn. 4Csp/31/2018 písomnosťou zo dňa 03.02.2020,
ktorábolasúduprvejinštanciespolusožiadosťouoodročeniepojednávaniazdôvodukrátkostilehotyna
prípravunapojednávaniekeďžeprávnyzástupcasichcelpreštudovaťobsahuspisu,podaná05.02.2020
o 08:14 hod. osobne.

Súd prvej inštancie spor prejednal na pojednávaní dňa 05.02.2020 v neprítomnosti žalobcu ako aj
právneho zástupcu žalovaného. Žalovaného na pojednávaní vypočul, pojednávanie ukončil vyhlásením
uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na deň 05.03.2020 za
účelom vyhlásenia rozsudku.

7. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok
ustanovených zákonom.

Podľa článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.

8. Vychádzajúc z citovaného článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo na právnu pomoc patrí
medzi základné ústavné práva ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu. Zákon neobmedzuje účastníka
vo vzťahu k časovému aspektu využitia práva na právnu pomoc advokáta, upravuje iba povinnosť
bezodkladne oznámiť súdu dôvod, pre ktorý žiada odročenie pojednávania.

9. Je pravdou, že žalovaný splnomocnil advokáta k zastupovaniu len 2 dni pred nariadeným termínom
pojednávania, pričom vedomosť o ňom mal od 17.10.2019, ale v konaní nebol pasívny, voči súdom
vydanému platobnému rozkazu podal odpor, na písomnosti žalobcu reagoval, na pojednávanie sa
ustanovil, uplatnil námietky skutkového aj právneho charakteru, čo evokovalo potrebu obozretnosti pri
vyhodnocovaní procesných pravidiel sťažujúcich prístup strany sporu k súdu.

Zo spisu vyplýva, že žalobca sa na pojednávanie, ktoré súd na prejednanie veci nariadil neustanovil,
svoju neprítomnosť ospravedlnil. Za tejto situácie, keď sa na jednej strane dostalo do kolízie právo
žalobcu na prejednanie sporu bez prieťahov s právom žalovaného na právnu pomoc, bolo žiaduce, aby
súd prvej inštancie zvolil taký postup, aby obidve tieto ústavné práva strán sporu boli v rovnováhe, teda
pojednávanie odročiť a umožniť žalovanému argumentáciu cestou osoby znalej práva.

Súd prvej inštancie tento postup nezvolil, z čoho vyplýva, že svojim prístupom odňal žalovanému
možnosť konať pred súdom, bolo tak porušené právo na spravodlivé súdne konanie.
Z uvedeného základného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10.Vpriebehuďalšiehokonaniasúdprvejinštancieopätovneposúdižalobouuplatnenýnárokvkontexte
aj s ďalšími odvolacími dôvodmi, žalovaným prezentovanými aj v priebehu konania. Osobitnú pozornosť,
vzhľadom na dôvod žaloby, bude venovať tomu, či žalobcom uplatnený nárok umožňujúci mu vo
vzťahu k poistníkovi žiadať pri porušení základných povinností náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti zodpovedá v konkrétnych skutkových okolnostiach princípu primeranosti ako princípu vlastnému

európskej právnej kultúre. Na uvedené, posudzujúc zmysel postihového nároku poisťovne reagoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 1Cdo/73/2019 zo dňa 16.07.2019 majúc za to, že
uplatnenie postihového nároku poisťovne má plniť výchovný účel, uplatňovaním postihu v plnej výške
vyplatených súm poistenie zodpovednosti stráca totiž svoj zmysel.11. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov celého konania, t.j.
trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.