Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 2, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/100/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010739
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6121010739.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.11.2022, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr. Petra
Kvietka, v trestnej veci obžalovaného O.. M. G., stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr.
zák., konajúc o odvolaní okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.
6T/51/2021 zo dňa 16.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 6T/51/2021 zo dňa 16.05.2022, bol obž. O.. M. G.
podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, sp.zn.
3Pv 47/2021/6601 zo dňa 07.10.2021,

podľa ktorej mal spáchať prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. tým spôsobom, že
dňa 18.02.2021 v čase okolo 20.15 h na ceste č. I/XX v km XX,XX v katastri obce Z. H. v okrese N. N.
viedol, v smere od N. N. do N., osobné motorové vozidlo zn. T. T. ev. č. N. XXX EG tak, že v rozpore
s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c) Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke dostatočne nesledoval
situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho si vôbec nevšimol chodca O. B., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý prechádzal cez vozovku z jeho pohľadu zľava doprava v blízkosti riadne označeného a verejným

osvetlením osvetleného priechodu pre chodcov, a ktorý v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1, ods. 4 Zák.
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke pri prechádzaní cez cestu nepoužil prednostne priechod pre chodcov,
hoci tento sa v blízkosti nachádzal a na vozovke sa v dôsledku predchádzajúceho požitia alkoholu
alkoholických nápojov (2,85 g/kg alkoholu v krvi) zdržiaval dlhšie, než to bolo nevyhnutné a narazil
do neho vo svojom jazdnom pruhu ľavou prednou časťou vozidla, pričom pri dopravnej nehode O. B.
utrpel zranenia, ktorým na jej mieste dňa 18.02.2021 v čase o 20.40 h podľahol, pričom bezprostrednou

príčinou jeho smrti bola centrálna smrť pri zlomenine spodiny lebečnej s prekrvácaním väzivového
spojenia medzi lebečnou spodinou a krčnou chrbticou v rámci polytraumy“,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote ako osoba na to oprávnená odvolanie okresný
prokurátor v N. N..

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že na začiatok odvolania poukazuje
na to, že nie je zástancom, či ochrancom chodcov, ktorí sa pod vplyvom alkoholu zúčastňujú na
cestnej premávke, pričom od počiatku trestného konania v tejto veci nespochybňoval, že na zavinení
predmetnej dopravnej nehody sa výraznou mierou spolupodieľal práve poškodený chodec O. B., čo
sa už v prípravnom konaní premietlo nielen do právnej kvalifikácie konania, ale sa to premietlo aj do
obsahu obžaloby, v ktorej jasne a konkrétne uviedol, ktoré porušenia ustanovenia zákona o cestnej

premávke nielen zo strany vodiča, ale aj zo strany chodca boli preukázané a v konečnom dôsledku sa
to samozrejme premietlo aj do jeho záverečného návrhu na hlavnom pojednávaní a to nielen pokiaľ ideo právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, ale pokiaľ išlo o ním navrhovaný trest pre obžalovaného
v prípade uznania viny.

Podľa tohto odvolania podľa názoru okresného prokurátora, konštatovanie okresného súdu o tom,
že obžalovaný nijakým spôsobom neporušil dopravné predpisy, nemá oporu vo výsledkoch vo veci
vykonaného dokazovania a nemôže obstáť s ohľadom na viaceré skutočnosti, ktoré boli dokazovaním
preukázané.

V prvom rade poukázal prokurátor v odvolaní na výpoveď samotného obžalovaného o priebehu
dopravnej nehody , ktorý opakovane uvádzal, že chodca na vozovke vôbec nevidel a to dokonca ani v
okamihu, keď do chodca vrazil. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, na akom mieste a za akých
okolností k dopravnej nehode došlo, že sa jedná o veľmi dlhý priamy úsek cesty a obžalovaný mal
na svojom vozidle rozsvietené osvetlenie, došlo k zrážke v pomerne malej vzdialenosti od priechodu
chodcov, podľa znalca vo vzdialenosti 0 až 10 metrov, pričom tento priechod je riadne označený tak

zvislým, ako aj vodorovným značením a navyše aj verejným osvetlením. O situovaní tohto priechodu
pre chodcov obžalovaný veľmi dobre vedel, že sa tam nachádza, keďže vo svojej výpovedi uviedol, že
pravidelne tadiaľ chodieva a registruje obe dopravné značky a vie, že sa na danom mieste zvyknú aj
pohybovať chodci.

Druhou významnou skutočnosťou je to, že nemôže obstáť tvrdenie súdu, že výsledky znaleckého
dokazovania tak v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní nemali preukázať, že príčinou
dopravnou nehody je nesprávna technika jazdy vodiča. Poukázal na to, že obžalovaný vôbec nevidel na
vozovke chodca v priestore križovatky s priechodom pre chodcov, narazil do neho, pričom ho rozpoznal
až potom, keď do neho narazil, hoci sa chodec nachádzal v priestore križovatky, kde je výrazné dopravné

značenie upozorňujúce na pohyb chodcov. Aj znalec uviedol, že táto nesprávna technika jazdy vyvolala
kolíznu situáciu a súčasne znemožnila zabrániť dopravnej nehode. Na tejto definícii hlavnej príčiny
dopravnej nehody znalec nič nezmenil ani na hlavnom pojednávaní, a to ani keď súčasne konštatoval, že
chodec bol vzhľadom na nočnú dobu ťažšie rozpoznateľný, ale podľa znalca bol v prípade riadneho sa
venovania situácie v cestnej premávke zo strany obžalovaného viditeľný. V tejto súvislosti je podstatné

aj konštatovanie znalca, že chodec bol dokonca paradoxne lepšie rozoznateľný pred priechodom pre
chodcov, ako na samotnom priechode.

Nie je teda pravdou konštatovanie súdu, že znalec z odboru cestnej dopravy nekonkretizoval, v čom
bola nesprávna technika jazdy obžalovaného a že jeho znalecký posudok má byť potom nejasný.

Podľa prokurátora práve znalec naopak vo svojom posudku, aj na hlavnom pojednávaní jasne uviedol,
že nesprávna technika jazdy obžalovaného spočívala v nedostatočnom sledovaní situácie v cestnej
premávke, keď obžalovaný vôbec nevidel na vozovke chodca v priestore križovatky, čo jednoznačne
svedčí o porušení ustanovení § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o cestnej premávke.

Pokiaľ okresný súd vo svojom rozsudku uviedol, že hlavnou príčinou dopravnej nehody bol ťažký
stupeň opitosti chodca a jeho rozpoznateľnosť bola takmer nemožná, tak podľa prokurátora takéto
konštatovanie nesvedčí o výlučnom zavinení dopravnej nehody, ale svedčí minimálne o čiastočnom
spoluzavinení nehody aj obžalovaným, čo potom nie je dôvodom na oslobodenie obžalovaného spod
obžaloby.

Z uvedených dôvodov preto prokurátor navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o podanom odvolaní prokurátora, sa dostavil riadne

obžalovaný so svojím obhajcom, ako aj zástupkyňa krajského prokurátora.

Krajská prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí potom v konečnom návrhu uviedla, že sa v celom
rozsahupridržiavapísomnýchdôvodovodvolania anavrhlapotom,abybolnapadnutýrozsudokzrušený
tak, ako to navrhol dozorujúci prokurátor v odvolaní a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie

a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného prítomný na verejnom zasadnutí krajského súdu naopak uviedol, že sa v celom
rozsahu pridržiava vyjadrenia obžalovaného k odvolaniu prokurátora, v ktorom uviedol, že nemôžesúhlasiť s odvolaním okresného prokurátora, že mohol poškodeného vidieť. Nikto nespochybňuje, že
v danom mieste ide o dlhý rovný úsek cesty, priechod pre chodcov je riadne vyznačený, aj osvetlený
verejným osvetlením, avšak treba dodať, že je osvetlený svetelným lúčom, ktorý zhora je v tvare kužela

a tento kužel na vozovke presahuje cca 1 meter pred vodorovné značenie a ostatné okolie je tmavé,
pričom chodec B., teda poškodený, práve v tomto mieste prechádzal vozovku, kde bola tmavá zóna.
Taktiež nie je dôvod uznávať vinu obžalovaného len preto, že na danom mieste sa zvyknú pohybovať
chodci , nie je zrejmé, že by bol obžalovaný vedel o tom, že tu chodci ignorujú prechod pre chodcov, vždy
malnamyslichodcov,ktoríkráčalicezcestupoprechode.Ztohtodôvodupretojeobhajcaobžalovaného

toho názoru, že okresný súd správne zistil skutkový stav veci a správne aj rozhodol a preto aj navrhol,
aby bolo odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuté.

Sám obžalovaný M. G. vo svojom konečnom návrhu na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol,
že sa domáha toho, aby bol rozsudok okresného súdu potvrdený, pričom je mu ľúto toho, čo sa stalo,
ale nenesie žiadnu vinu na tejto dopravnej nehode, jeho pozornosť, bola venovaná pravej krajnici a

osvetlenému prechodu a preto vôbec nezaregistroval z ľavej strany mimo prechod idúceho chodca.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ, teda
prokurátor, podal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti musí konštatovať, že okresný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožnili
spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo,
aj v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.

Aj krajský súd musí konštatovať, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate
v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré všetky skutočnosti vzal vo veci za preukázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na
výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a ako sa potom spravoval v úvahách

pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo
výroku napadnutého rozsudku, aj podľa názoru krajského súdu tieto výsledky zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania a aj podľa nich potom nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností vysloviť záver, že sa obžalovaný žalovanej trestnej činnosti dopustil, resp. že ním spáchané
konanie je trestným činom a preto správne uzavrel prvostupňový súd, ak za takýchto okolností
obžalovaného O.. M. G. v zmysle ust. § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Banská
Bystrica oslobodil.

Vzhľadom k tomu, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa
podrobneadostatočnepresvedčivopoukazujevodôvodnenínapadnutéhorozsudku,odvolacísúdnemá
o týchto záveroch žiadne pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu
osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje, pričom krajský súd zároveň poukazuje na to, že nie je
povinnosťou súdu odôvodňovať rozhodnutie v tom smere, že je potrebné sa vysporiadať s každým

argumentom odvolateľa, ale súd sa môže v princípe obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho
stupňa pokiaľ sa s ním stotožnil.

Pokiaľ ide o jednotlivé argumenty dôvodov odvolania okresného prokurátora, tu krajský súd poukazuje
na to, že jednoznačne z výpovedí svedkov U. O. a L. B. vyplynulo, že videli prechádzať po ceste osobu

poškodeného,ktorýbolevidentnepodvplyvomalkoholu,pohybovalasavsmereodobceZ.H.nahlavnú
cestu, pričom sa nepohybovala táto osoba v ustálenom smere, ale po celej vozovke, pričom obidvaja
svedkovia konštatovali, že nechápu, ako chce v takom stave poškodený prejsť na druhú stranu cesty. Z
uvedeného je zrejmé, že poškodený bol v značnom stave opitosti a jeho pohyb bol nekoordinovaný.

Je síce pravdou, že znalec vo svojom znaleckom posudku doplnil, že chodec mohol byť lepšie
viditeľný práve mimo prechodu cez cestu, keďže za sebou mal osvetlený prechod pre chodcov, avšak
chodec mohol pozorovať správanie vodiča a keby chodec nebol pod vplyvom alkoholu, mohol počas
približovania sa vozidla rozpoznať , či ho vodič vidí a spomaľuje alebo ho vodič nevidí a nereaguje najeho prítomnosť. V tejto súvislosti potom aj znalec uviedol, že možno to ten chodec aj zistil, pretože
v momente nárazu bol chodec otočený chrbtom k autu obžalovaného ako keby cúval, čo zakladá
možnosť, že chodec sa na poslednú chvíľu otočil a cúvajúc v smere pôvodného pohybu ho zapotácalo

pred prichádzajúce vozidlo. Uvedený záver korešponduje aj so znaleckým posudkom znalca z odvetvia
súdneho lekárstva o zraneniach poškodeného, pričom z tohto znaleckého posudku aj vyplýva, že
poškodený bol v stave ťažkého stupňa opitosti, keď mu bol zistený stav koncentrácie alkoholu v hodnote
2,85 g/kg alkoholu v krvi.

Aj z fotodokumentácie založenej v trestnom spise jednoznačne vyplýva z č.l. 52, že poškodenie vozidla
obžalovaného je takmer na ľavom stĺpiku predného čelného skla, čo korešponduje práve s teóriou , ktorú
uviedol znalec z odboru cestnej dopravy o tom, v akom štádiu pohybu sa poškodený v čase nárazu
chôdze nachádzal a aj s tvrdením obžalovaného, že poškodeného vôbec nevidel.

Krajský súd je toho názoru, že za takýchto okolností nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností dospieť k záveru, že má na spáchaní trestnej činnosti a na usmrtení poškodeného vinu v
zmysle Trestného zákona aj obžalovaný M. G. a potom správne dospel k záveru tak, ako to urobil aj
prvostupňový súd, že nie je možné uzavrieť, že vinou obžalovaného došlo k usmrteniu poškodeného , aj
keď je nepochybné, že práve jeho vozidlom poškodený zrazený bol , avšak za tento následok, aj podľa
názoru krajského súdu, zodpovedal v celom rozsahu poškodený.

Za týchto okolností sa potom krajský súd nestotožnil s odvolaním okresného prokurátora a ako
nedôvodné ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Senát Krajského súdu v Banskej Bystrici toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.