Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 13, 2022

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 22T/155/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919010335
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Kovácsová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6919010335.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.06.2022 predsedníčkou senátu JUDr.

Tatianou Kovácsovou a prísediacimi Ladislavom Kováčom a Ing. Janou Mánikovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná T.. B. L., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom P. A., E. XXXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

- v presne nezistený deň v čase od začiatku mesiaca apríl 2017 do 11.04.2017 v Reedukačnom centre
Y. si zavolala maloletého D.B., nar. XX.XX.XXXX v P. A., do jednej miestnosti nachádzajúcej sa v
Reedukačnom centre Y. a dala mu tam podpísať čestné vyhlásenie, v ktorom bolo napísané, že ho
nebila a nijako nevhodne sa ku nemu nesprávala a po tom, ako maloletý D.B. toto čestné prehlásenie
odmietol podpísať, povedala mu, že ak to nepodpíše, tak nepôjde domov z Reedukačného centra, čoho
sa maloletý D.B. zľakol a v strachu a proti svojej vôli čestné prehlásenie, s ktorým nesúhlasil podpísal,

teda

- iného nútila, aby niečo konal, zneužívajúc jeho tieseň a uvedený čin spáchala na chránenej osobe,
t.j. na dieťati,

čím spáchala

- prečin nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
§ 127 ods. 1 Tr. zák.

r o z h o d o l :

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 192 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., na trest
odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu p o d m i e
n e č n e o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :Podanou obžalobou žiadala prokurátorka Okresnej prokuratúry v P. A. uznať za vinnú obžalovanú Ing.
B. L. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona, § 127 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň
v čase od začiatku mesiaca apríl 2017 do 11.04.2017v Reedukačnom centre Y. si zavolala maloletého
D.B., nar. XX.XX.XXXX v P. A., do jednej miestnosti nachádzajúcej sa v Reedukačnom centre Y. a dala
mu tam podpísať čestné vyhlásenie, v ktorom bolo napísané, že ho nebila a nijako nevhodne sa ku nemu
nesprávala a po tom, ako maloletý D.B. toto čestné prehlásenie odmietol podpísať, povedala mu, že ak

to nepodpíše, tak nepôjde domov z Reedukačného centra, čoho sa maloletý D.B. zľakol a v strachu a
proti svojej vôli čestné prehlásenie, s ktorým nesúhlasil podpísal.

Z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/72/2021 zo dňa 22.11.2021 (č.l. 1001-1006)
vyplýva, že prejednávaná trestná vec bola v rámci odvolacieho konania zrušená, preto bolo nariadené
vec znovu prejednať a rozhodnúť, nakoľko bolo vo veci potrebné doplniť dokazovanie, ak to bude súd

považovať za potrebné, vzhľadom na skutočnosť, že esenciálnym prvkom trestnej činnosti je nielen
motívkonania,aleajnásledokkonania.Tiežjepotrebnésaopätovnevysporiadaťsprávnoukvalifikáciou
predmetného skutku.

Okresný súd v Lučenci na konanom hlavnom pojednávaní dňa 24.05.2022 vypočul svedkyňu poškodenú

M.. T. O. (č.l. 1046), ktorá pred súdom uviedla, že vykonáva funkciu sociálny kurátor pre mládež zo
sídlom ÚPSVaR Banská Bystrica. V. má v evidencii s poruchami správania od roku 2014. Prišiel k
nim zo základnej školy. Uňho sa problémy riešili s psychologičkou a psychiatričkou, nariaďovali mu
ochranné opatrenia, mal tam dohľad úradu nad jeho správaním, nakoľko to nepostačovalo, tak bol
umiestnený v Reedukačnom centre v Y., pred tým bol hospitalizovaný v psychiatrických nemocniciach

v M., O. aj C.. Všetko to boli poruchy správania, učenia, pozornosti a agresívneho správania. Jej sa aj
pestúnka veľakrát sťažovala, že keď chcel ísť von, alebo chcel cigaretu, tak kričal, búchal dverami. Trvá
na správach, ktoré ohľadne V. K. doručovala rôznym organizáciám. Keďže jej pestúnka avizovala, že
nezvláda výchovu V., následne bol umiestnený v Reedukačnom centre v Y.. V. klamal, on si vymyslel, on
klamal aj v bežných veciach, napr. mal mať hudobnú a išiel sa flákať do mesta, to vyšlo najavo až keď

povedal, že ho v parku okradli a vtedy sa zisťovalo „Prečo si bol v parku, veď si mal byť na hudobnej?“
a vtedy sa zistilo, že mal byť inde ako bol, on keď niečo chcel, dosiahol to za každú cenu. Podľa nej V.
klamal, veď každé druhé dieťa klame, ale on bol v tomto expert, vedel ako na ľudí, vedel manipulovať.
V. jej pri pohovore povedal, že rozdával deťom cukríky, ale detaily si nepamätá, bolo to dávno, potom, že
mu dala vychovávateľka facku a keď mal ísť domov, tak mu dala vychovávateľka podpísať papier, že sa

nič nestalo, že ho ináč nepustí domov. Vtedy podala na políciu žiadosť o preverenie, či sa táto vec stala.
Túto situáciu musela preveriť. V. úprimný nebol určite, bolo to dieťa, ktoré sa správa účelovo. Od nej
prijímalkritiku.Keďmuniečovytkla,onjejvždysľúbil,žebudelepší,alenikdytonesplnil.Podľapestúnky
reagoval V. neprimerane na niektoré situácie. Podľa nej dokáže V. určite klamať vo svoj prospech.
Po prepustení z Y. sa V. správanie nezmenilo, nezlepšil sa vôbec, bol umiestnený v Reedukačnom

centre I., keďže experimentoval s drogami bol umiestnený v zariadení Komunita E., odtiaľ často utekal,
tak ho vylúčili, potom išiel do nemocnice v Kremnici, lebo užíval drogy, následne išiel do zariadenia
Resocializačné centrum P. E., toto zariadenie sa nachádza niekde pri A. B.. Tiež bol v nemocnici I. asi
2-3 mesiace a vrátil sa v polovici apríla 2022, po dovŕšení plnoletosti tam ostal, stále je tam. Nevie v
ktorom období, ale V. mal aj trestnú činnosť, boli to väčšinou krádeže. V. pestúnka jej vravela, že V. ju

vydieral, keď niečo chcel muselo to byť za každú cenu, lebo jej napríklad rozkopne dvere. Okrem toho,
že dala podnet na preverenie situácie, keď jej V. hovoril o vychovávateľke, že mu dala podpísať nejaký
doklad - potvrdenie, nič iné nevykonala, len tento návrh na preverenie, akurát volala riaditeľa W. K. v
Y., keď ho informovala o tejto záležitosti, a tiež mu povedala, že podala oznámenie na políciu. Riaditeľ
jej povedal, že veľa detí si vymýšľa. Nepamätá si, či riaditeľ pri telefonickom rozhovore povedal, že to

ide nejako riešiť.

Následne na konanom hlavnom pojednávaní svedkyňa C. A. (č.l. 1047) pred súdom uviedla, že je
sociálnapracovníčkavReedukačnomcentrevY..V.chodievalkunejdosťčastoasťažovalsanapomery
na výchovnej skupine, ale aj na pani vychovávateľku pani L.. Rozprával, že vychovávateľka používa

výchovné praktiky, ktoré sa mu nepáčili, že je nespravodlivá, že má obľúbené deti. V. povedal aj to, že
ho pani L. udrela. Porozprávala o tomto riaditeľovi K. a V. za riaditeľom určite nebol. Jej V. tiež povedal,
že pani vychovávateľka mu údajne dala podpísať nejaký papier, pričom obžalovaná L. povedala, že mu
dá podpísať papier, inak mu zariadi, že zostane v Reedukačnom centre dlhšiu dobu. So 100 % istotounevie posúdiť, či V. hovoril pravdu. tiež sa o tejto záležitosti rozprávali s pánom riaditeľom K. a vie, že to
aj riaditeľ riešil. O. C. sa vyjadrila podráždene, že ju nezaujíma žiadny „papier“, to je ten dokument, ktorý
mal podpísať V.. Podľa nej si tento „papier“ pani C. so sebou nezobrala. Stáva sa, že sú dve rozdielne

hodnotenia detí, keď odchádzajú preč zo zariadenia. Obidve hodnotenia boli ukázané pánovi riaditeľovi,
nakoniec sa on podpísal pod hodnotenie, ktoré napísala ona.

Tiež bol vypočutý svedok M.. W. K. (č.l. 1047), ktorý uviedol, že v čase, keď sa mal skutok stať, vykonával
funkciuriaditeľaP.centraY..Nepamätása,žebymalohľadneV.ajnejakútelefonickúinformáciuohľadne

pani kurátorky. Nevie si spomenúť, či ho telefonicky pani O. informovala o tejto veci. Pani A. spomenula,
že pani L. napísala nejaký list, ktorý dala podpísať V.. Ďalej to do hĺbky neriešili, lebo V. odišiel z centra
preč. Keď sa dozvedel o tomto „papieri“, V. tam už nebol. Keď mu dala pani L. podpísať papier, on na
druhý deň odišiel preč. Posledný incident riešili, keď pani L. dala V. za ucho, zavolali si chlapcov zo
skupiny a deti povedali, že sa to celkom tak nestalo ako uviedol V., boli to protichodné výpovede. Z
jeho strany nebolo potrebné voči obžalovanej vyvodiť žiadne opatrenie. Podľa neho pani A. upravovala

nejaké hodnotenia, čo sa týka V. K., i keď nevie, či konkrétne v tomto prípade. O. A. nerozhodovala o
tom, kedy ktoré dieťa pôjde domov. O. A. nepovedala, že ohľadne hodnotenia V. K. sú dve hodnotenia,
ale v každom prípade sa vypracovávajú 3 hodnotenia od triedneho učiteľa, od jedného aj druhého
skupinového vychovávateľa. Keď sa dozvedal, že V. mal podpísať nejaký papier, nemal dôvod to riešiť.
Ako riaditeľ bežne povedal dieťaťu, že nepôjde domov, keď sa nebude dobre správať. Podľa neho sa

pred matkou tváril inak, ako pred pani sociálnou pracovníčkou, alebo vychovávateľkou. V. dobre vedel,
že ide domov a pani L. v tej chvíli na to nemala dosah. G. neriešil pani L. za nejaké konanie, podobné,
ako sa jej kladie za vinu. S pani L. neboli nikdy problémy, riaditeľ bol dokopy 10 rokov, do júla 2017. Pani
L. si svoju prácu odvádzala tak ako má, keby si neplnila riadne svoje povinnosti, tak by s ňou skončil,
nemala žiadne zápisy. Nestretol sa s tým, že by pani L. niečo zatajovala, alebo nehovorila pravdu. Každý

štvrtok mal hodiny, počas ktorých sa s deťmi rozprával. Nepamätá sa presne, či V. prišiel za ním. V.
videl len pri príchode a vtedy mu povedal, že pokiaľ nebude poslúchať môže skončiť až do 18 rokov
na reedukačke. Nebol prítomný pri odchode V.. Podľa neho má obžalovaná s deťmi v zariadení dobrý
vzťah. Myslí si, že pani L. nepoužíva vulgarizmy, osobne niečo také nepočul.

Svedok - poškodený V. K. pred súdom uviedol (č.l. 1048-1049), že si pamätá, keď bol v Y. a mal 11-12
rokov. Pani L. bola jeho vychovávateľka. Jeho chalani šikanovali, smiali sa mu, bili ho, nebolo to nič
príjemné, mal aj modriny. Pani vychovávateľka to videla, ale neriešila to, bol tam aj vychovávateľ V., jemu
aj modriny ukázal, tiež mu povedal, že to má od chalanov. Keď mal zle upratanú skrinku, tak mu z nej
obžalovaná povyhadzovala veci, tiež mu naschvál vyliala vodu s kýblom na zem. Keď v jedálni slušne

jedol, tak sa mu chalani z toho smiali. Keď boli v sprche traja - štyria nebolo to príjemné, vychovávatelia
sa na nich pozerali. Jeho pani L. stále sťuchala prstom do chrbta, keď išiel dole schodmi, tiež do neho
hádzala kľúče. Nič zlé nerobil, bol celý čas ticho. Keď ho chalani bili, nechal sa biť. Keď ho bili na
schodoch, pani vychovávateľka sa len dívala, ale nič s tým nerobila. S pani L. sa nemali vôbec radi, ona
mu hovorila, že je tučný, že nevie rozmýšľať, že má mozog obalený tukom, vysmievala sa mu, že je

cigáň, aj na jeho pestúnku hovorila, že sa nevie o neho starať. Asi dva dni, ako mal zo zariadenia odísť
domov, tak mu dala pani L. podpísať papier, že prehlasuje, že nie je pravda, čo mu robila, a čo na ňu
hovoril a potom to musel podpísať, lebo inak nepôjde domov. Mal veľký strach, že keď to nepodpíše,
nepôjde domov. Nevedel, že môže ísť hocikedy domov, to bolo jeho prvé zariadenie, myslel si, že tam
môže byť dlho do hocikedy. Pri podpise bol len on a pani L., bol v strašnom tlaku, bol pod nátlakom,

mal strach. O. A. hovoril, že ich pani L. šikanuje, aj pani K. to hovoril. Z. ich tak, že ich urážala, hádzala
po nich kľúče a niekedy ich udrela. Nemohol sa svojej náhradnej matke zdôverovať ani telefonicky, lebo
pri ňom sedela vychovávateľka. Nepamätá si, či o tejto situácii hovoril aj s pani kurátorkou z Banskej
Bystrice. Telefonicky sa zmienil svojej pestúnke o tom, čo sa deje, avšak len posledný mesiac svojho
pobytu v zariadení. Nevie konkrétne, čo bolo napísané na tom papieri, ale vie, že to bolo prehlásenie.

Nekládol odpor, pretože sa bál, že nepôjde domov, preto papier podpísal. Keď podpisoval papier, tak
sa domov ešte nebalil. Nedával najavo, že papier podpísať nechce, lebo sa bál. O liste, ktorý podpísal,
sa pani C., teda jeho mama dozvedela, keď prišiel domov. Vtedy jej to prvý raz povedal, ona o tom
nevedela. Nevie, ako vyzeral jeho odchod z Y., nevie kedy pre neho prišla jeho mama. Keď odchádzal
z Y., to sa dozvedel iba v deň svojho odchodu.

Tiež bola pred súdom opätovne vypočutá svedkyňa - poškodená M.. N. C., ktorá uviedla (č.l. 1066),
že prvý podnet na základe ktorého mal byť V. umiestnený v Reedukačnom centre Y., bol od pani
kurátorky. Pôvodný podnet bol na diagnostický pobyt. Keďže diagnostika v konkrétnom zariadení sanedala realizovať, nikde nebolo miesto, tak sa mala diagnostika uskutočniť v Reedukačnom centre v Y..
V Y. mal V. problémy aj s chlapcami aj s vychovávateľkou L.. Keď prišiel V. domov sa jej sťažoval, že
sa sprchujú aj traja chlapci pod jednou sprchou, považovala to za nevhodné, považuje to za nemorálne

a neetické. Podľa nej V. vravel pravdu, volala riaditeľovi, ten povedal, že to bude riešiť a následne to
prestalo. Na pani L. sa jej V. sťažoval, že ho ponižuje, že mu nadáva, ale konkrétnosti si už presne
nepamätá. Keď prišla pre V., tak v kancelárii u sociálnej pracovníčky jej povedal, že deň pred tým
podpisoval papier, že klamal. Hneď mu hovorila „Prečo si to podpísal?“ povedal jej, že musel, lebo inak
nepôjde domov, bolo mu to tak zreferované pani L.. To klamanie vysvetľuje tak, že mal sa sťažovať na

správanie vychovávateľky L. riaditeľovi na nejakej komunite. Pri odchode pani L. vysvetľovala, že si má
dať pozor na V., že klame. Ona jej na to povedala, že ju mrzí, že mu predtým neverila. Trápilo ju, že sa
vyžaloval až v reedukačnom centre sociálnej pracovníčke a nie jej. Keď sa vrátil V. z Y. V. nastúpil na
psychoterapiu. V. mal po návráte z Y. modriny asi po chrbte. R. ku klinickému psychológovi do Banskej
Bystrice. Psychológ C. povedal, že V. bolo ublížené, že to nebolo hrané. To, čo sa dialo v Y., o tom
V. nechcel veľmi rozprávať, nechcel sa k tomu vracať, až teraz trochu viac hovorieva o pobyte v Y..

V. mala vo svojej starostlivosti od jeho 2,5 mesiacov veku života. Určite ovplyvnila jeho výchovu, bol u
nej od malička, ale nevedela ovplyvniť to, že mal poškodený mozog, ani o tom nevedela. V. sa vždy
prejavoval ako poškodené dieťa, on má vysokú impulzivitu, lebo má poškodenú časť mozgu, lebo jeho
matka pila počas tehotenstva. V. dala diagnostikovať vo veku 15 rokov. Keď boli problémy, dávala to
vedieť vždy kurátorke, kurátorka mala správy o tom, kde chodia. Informovala o tom, že je impulzívny

a mal poruchy učenia už v prvom ročníku. V. má stanovenú statickú encefalopatiu - trvalé a nemenné
poškodenie mozgu, je už uznaný ako ZŤP občan a má nárok na opatrovateľský príspevok. Vidí, že V.
má stále traumu z pobytu v Y., bol aj v I. a tam sa na nikoho nesťažoval.

Následne bola vypočutá obžalovaná T.. B. L. (č.l. 1067), ktorá uviedla, že nikdy nedala žiadnemu dieťaťu

niečo podobné podpísať, ako V., pretože nikdy na to nebol dôvod. Takýto prípad, ako bol V., notorický
klamár nemali.

Podľa § 269 Tr. por. sa súd oboznámil s uznesením č.l. 633-641, uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č.l. 589-593, správou zo sociálneho zisťovania 595-596, správou o umiestnení maloletého

dieťaťa č.l. 1059-1060, rozhodnutím ÚPSVaR Banská Bystrica č.l. 607-608 a uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 4To/72/2021 č.l. 1001-1006.

G.
Prokurátorka uviedla, že navrhovaný dôkaz zo strany obhajoby považuje za nadbytočný, pričom

poukázala na stanovisko NS SR TpJ47/2020.

Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol návrh obhajoby ohľadne zabezpečenia uznesenia aj
zabezpečenia trestného spisu, pretože toto uznesenie bolo súčasťou spisového materiálu v prípravnom
konaní a obhajca a obžalovaná boli oboznámení o záveroch prípravného konania a tiež o jeho priebehu.

Súd tiež zamietol návrh obhajoby ohľadne vypracovania kontrolného znaleckého posudku, pretože ho
súd pokladá za nadbytočný. V prejednávanej trestnej veci boli totiž zadovážené podrobné znalecké
posudky ohľadne osoby poškodeného, ktoré sú obsahom spisového materiálu.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. zák. kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc

jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými
osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 191 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Podľa § 127 ods. 1 Tr. zákona dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 36 písm. j) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život.Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa
odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie

alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody

neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd

skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni
nadobudnutiaprávoplatnostirozsudku.Skúšobnádobaneplyniepočasvýkonunepodmienečnéhotrestu
odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Objektom tohto trestného činu prečinu nátlaku je slobodné rozhodovanie človeka. Páchateľ zneužíva

niečiu hmotnú núdzu alebo naliehavú majetkovú potrebu alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými
osobnými pomermi. Páchateľ nepoužíva násilie, ani hrozbu násilím, ale obmedzuje sa iba na zneužitie
tiesne iného. Trestný čin je spáchaný s použitím nátlaku vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie
psychické násilie proti inému. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného,
aby niečo konal, opomenul alebo trpel v dôsledku existencie uvedených skutočností. Čin je dokonaný

konaním, ktorého obsahom je nútenie iného k určitému konaniu na základe zneužitia jeho hmotnej alebo
inejnúdze,čitiesne(spravidlazapoužitiapsychickéhonátlaku).Nevyžadujesa,abypáchateľsvojzámer
dosiahol. Hmotná núdza alebo naliehavá majetková potreba je v tomto zmysle individuálnou kategóriou,
ktorá závisí od konkrétnej osoby, jej majetkových pomerov a okolností prípadu. Tieseň je stav, hoci aj
prechodný, vyvolaný nepriaznivými okolnosťami, ktoré vedú k obmedzovaniu voľnosti v rozhodovaní

(pôjde napríklad o tiesňové pomery v osobných, rodinných, majetkových alebo iných nemajetkových
vzťahoch. Ide o úmyselný trestný čin.

Po vykonanom a doplnenom dokazovaní súd rozhodol podľa citovaného § 192 ods. 2 Tr. zákona a uložil
obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka s podmienečným odkladom

a určením skúšobnej doby v trvaní 1 (jedného) roka, nakoľko bolo pred súdom preukázané, že sa
obžalovaná dopustila prečinu nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr, zák. , § 139 ods. 1 písm. a)
Tr. zák., § 127 ods. 1 Tr. zák., pretože iného nútila, aby niečo konal, zneužívajúc jeho tieseň a uvedený
čin spáchala na chránenej osobe, t.j. na dieťati.

Navyše, vypočutý svedok - poškodený V. K. pred súdom uviedol, že asi dva dni ako mal zo zariadenia
odísť domov, tak mu dala pani L. podpísať papier, že prehlasuje, že nie je pravda, čo mu robila, a čo na
ňu hovoril a potom to musel podpísať, lebo inak nepôjde domov, mal veľký strach, že keď to nepodpíše,
nepôjde domov. Pri podpise bol len on a pani L., bol v strašnom tlaku, bol pod nátlakom, mal strach.
Nekládol odpor, pretože sa bál, že nepôjde domov, preto papier podpísal.

Súd predmetnú trestnú vec prejednal podľa pokynov vyplývajúcich z uznesenia Krajského súdu Banská
Bystrica a po vyhodnotení ďalších dôkazov rozhodol tak, že obžalovanú uznal za vinnú z prečinu nátlaku
podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 127 ods. 1 Tr.
zák., za čo jej uložil trest odňatia slobody podľa § 192 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods.

2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. v trvaní 1 (jedného) roka s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby
v trvaní 1 (jedného) roka. Pri ukladaní trestu súd u obžalovanej vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a síce, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život.Uložený trest súd považuje za primeraný s poukazom na osobu obžalovanej, nakoľko doposiaľ súdne
trestaná nebola.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej
lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.