Uznesenie Judgement was issued on Sunday, October 23, 2022

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Er/1159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817205261
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3817205261.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO:
35 937 874, Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka proti povinnému: V. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G., o vymoženie 573,08 eur s prísl., o sťažnosti súdnej exekútorky, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1159/2017-28 z
26.5.2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomdoručenýmsúdnemuexekútorovidňa13.3.2017saoprávnenýdomáhalvykonaniaexekúcie
proti povinnému pre vymoženie 573,08 eur s prísl. na podklade exekučného titulu: výkaz nedoplatkov č.
1628650217 zo dňa 30.7.2016. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené
dňa 26.5.2017.

2. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3. Vyšší súdny úradník uznesením č.k. 9Er/1159/2017-28 z 26.5.2021 rozhodol tak, že určil, že dňa
1.1.2020 došlo k zastaveniu starej exekúcie. Súdnej exekútorke bolo predmetné uznesenie doručené
dňa 28.5.2021.

4. Dňa 3.6.2021 súdna exekútorka doručila tunajšiemu súdu sťažnosť proti vyššie uvedenému
uzneseniu, ktorú odôvodnila tým, že k zastaveniu exekučného konania došlo v zmysle §57 ods. 1 písm

b) zákona 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Nakoľko súd exekúciu nezastavil
a podľa Exekučného poriadku, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) rozhodnutie, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, oprávnený podal
návrh na zastavenie exekúcie dňa 23.1.2019. Na základe uvedeného súdna exekútorka žiada, aby
súd uznesenie zrušil a zároveň rozhodol o zastavení exekúcie a zaviazal oprávneného na úhradu trov
exekúcie.

5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť.

6. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý

napadnuté uznesenie vydal.7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť

dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva

tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvádza, že súdna exekútorka nie je účastníkom exekučného
konania, s výnimkou, tej časti konania, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. Je teda zrejmé, že
súdna exekútorka nemala právo podať sťažnosť proti uzneseniu, pretože nie je účastníkom exekučného
konania.

11. Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 233/2019 Z.z. sa týka len rozhodovania
súdu o zastavení exekúcie na návrh povinného, nie rozhodovania bez návrhu, alebo na návrh/podnet
oprávneného, či dokonca tretej osoby, ktorá nie je účastníkom konania. Výklad zákona, ktorý by viedol k
absurdným výsledkom je potrebné vždy odmietnuť. Nakoľko je povinnosťou súdu počas celého konania

ex offo skúmať existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie, vztiahnutie vyššie uvedenej výnimky na toto
rozhodovanie by úplne vylúčilo možnosť zastavenia starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby,
čo je zjavne absurdný výsledok. Rovnako absurdne sa javí, aby ak oprávnený, resp. súdny exekútor,
má za to, že stará exekúcia sa má zastaviť, skutočnosť, že toto navrhne súdu, naopak zastaveniu
exekúcie bránila, či ho oddialila. Rovnako absurdným je, aby osoba, ktorá ani nie je účastníkom konania,

mohla svojím podnetom zasahovať do priebehu exekúcie a (prípadne aj proti vôli účastníkov) zabrániť
jej zastaveniu.

12. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením súdnej exekútorky, že by oprávneným podaný návrh na
zastavenie exekúcie z dôvodu zrušenia exekučného titulu, bránili uplynutiu rozhodnej doby, prípadne

splneniu podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/2019 Z.z., a tým
aj zastaveniu exekúcie.

13. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že sťažnosť súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza č.k. 9Er/1159/2017-28 z 26.5.2021 bola podaná osobou, ktorá nie je oprávnená na jej

podanie, a preto súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.