Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/91/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221203232
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7221203232.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr.
Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. X.
nar. XX.XX.XXXX bytom u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, dieťa rodičov matky Z.. H. X. nar. XX.XX.XXXX bytom U.
XX/A, X. zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Hlavná 50, Prešov a otca Z.. H. X.

nar. XX.XX.XXXX bytom U. XX/A, X. zastúpeného JUDr. Tomášom Tomčovčíkom, advokátom so sídlom
Nerudova 14, Košice v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 43P/40/2021-68 zo dňa 26.4.2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že otec sa podaným návrhom doručeným súdu 7.4.2021 domáhal
zmeny rozsudku Okresného súdu Košice II vydaného v konaní pod sp. zn. 19P/281/2018 zo dňa
10.9.2019 tak, že žiadal maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým,
že obaja majú právo a povinnosť zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a striedavá osobná

starostlivosťsamázabezpečovaťtak,ževnepárnomtýždnimalibyťmaloletédetivosobnejstarostlivosti
otca a v párnom týždni v osobnej starostlivosti matky s tým, že si budú maloleté deti odovzdávať po
skončení ich starostlivosti vždy v nedeľu o 18.00 hod. v mieste bydliska toho rodiča, ktorého starostlivosť
začína.Vďalšomvychádzalzpodaniadoručenémusúdudňa9.12.2021,podľaktoréhooteczobralnávrh
na začatie konania v celom rozsahu späť bez bližšieho zdôvodnenia a požiadal o zastavenie konania.
Taktiež vychádzal z vyjadrenia matky k návrhu, ktorá nesúhlasila so zmenou pôvodného rozhodnutia vo

veci a zverenia detí do striedavej starostlivosti, a aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorému bolo
doručené späťvzatie návrhu a ktorý so späťvzatím návrhu nesúhlasil, keďže podľa pohovoru s deťmi dňa
22.10.2021, deti prejavili svoju vôľu o striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov s tým, že podľa
tohtovyjadrenianebolovykonanékomplexnéprešetreniepomerovuobochrodičov.Následnevychádzal
z nesúhlasu matky so späťvzatím návrhu zo strany otca, ktoré odôvodnila tým, že nie je zrejmé, čo
malo byť dôvodom tohto kroku zo strany otca a keďže ide o konanie, ktoré má byť vedené v záujme

maloletých detí a nie v záujme rodičov, je potrebné v konaní pokračovať a zistiť, či existuje dôvod zmeny
pomerov a či je skutočne vôľou maloletých detí byť v striedavej osobnej starostlivosti s tým, že podstatu
jej vyjadrenia predstavoval poukaz na judikatúru slovenských súdov týkajúcu sa zastavenia konania.
Následne otec 6.4.2022 doručil súdu podanie, odvolávajúc sa na vyjadrenie kolízneho opatrovníka o
tom, že obe deti vyjadrili vôľu o zverenie do striedavej starostlivosti, ktorým požiadal o vytýčenie termínu
pojednávania vo veci. Matka jednoznačne nesúhlasila s návrhom otca, odmietala striedavú osobnú

starostlivosťotcaomaloletédeti,návrhžiadalavcelomrozsahuzamietnuť,keďžeotecsinevedelzadeliť
čas na deti ani pri pomerne rozsiahlej úprave styku vykonanej rozsudkom č.k. 19P/281/2018-166 zo dňa10.9.2019. Zároveň zdôraznila, že otec len aktívne manipuloval vôľu detí byť v striedavej starostlivosti a
spochybnila aj prejavenú vôľu detí, ktorú mali vyjadriť pred kolíznym opatrovníkom. Namietala, že ide len
o špekulácie zo strany otca k dosiahnutiu zmeny zákonnej sudkyne v dôsledku podania nového návrhu

po zastavení tohto konania.

3. Ako mätúci súd prvého stupňa zároveň vyhodnotil aj ďalší postoj matky v konaní, keď následne
vyjadrila nesúhlas so späťvzatím návrhu, keďže zastavenie konania by nebolo v záujme maloletého
dieťaťa U. X.. Totožný záver zaujal súd k postoju kolízneho opatrovníka, ktorý vo svojich podaniach

odkazoval len na šetrenie vykonané u otca a to bez zistenia názoru druhého rodiča a preskúmania
pomerov na jeho strane. Záverom súd prvej inštancie uzavrel, že postup oboch rodičov aj kolízneho
opatrovníka v konaní sa javí ako zmätočný a v konkrétnom prípade ide o skôr robenie si vzájomných
priekov rodičov, ktoré uprednostňujú pred najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktoré nesmie byť
nástrojom na riešenie vzájomných problémov a nezhôd rodičov tým, že podľa záveru súdu prvého
stupňa si ani rodičia nie sú úplne istí, čoho sa vo vzťahu k svojmu maloletému synovi domáhajú. Vec

následne právne posúdil podľa ust. § 29 ods. 1,2 a 3 CMP a § 52 CMP s tým, že rodičom nič nebráni
kedykoľvek do dovŕšenia plnoletosti ich syna a zmeny pomerov domáhať sa úpravy rodičovských práv a
povinností novým návrhom. Zastavením konania neplynú rodičom žiadne ani premlčacie ani prekluzívne
lehoty na uplatnenie práva.

4. Proti tomuto uzneseniu včas v zákonnej lehote podala odvolanie matka, ktorá žiadala napadnuté
uznesenie zrušiť a nariadiť súdu prvej inštancie, aby v konaní pokračoval. Vytýkala súdu prvej
inštancie vecnú nesprávnosť rozhodnutia, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, nevykonanie
navrhnutých, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávny procesný postup, nesplnenie procesných
podmienok a neúplné zistenie skutočného stavu veci. Pochybil súd prvej inštancie ak uzavrel, že

nesúhlas matky neobsahuje vážne dôvody, zdôraznila, že nesúhlasila so späťvzatím návrhu na začatie
konania zo strany otca a zdôraznila, že z tohto späťvzatia vôbec nevyplynulo, čo malo byť dôvodom
tohto kroku zo strany otca , keďže návrh bol opretý o názor maloletých detí, že chcú byť v striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov.

5. Matka svoj nesúhlas naviac riadne odôvodnila poukazom na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej
republiky týkajúcej sa postupu súdu prvej inštancie pri skúmaní nesúhlasu účastníka konania resp.
strany sporu so späťvzatím návrhu na začatie konania resp. vážnych dôvodov, ktoré majú za následok
postup podľa ust. § 29 ods. 3 CMP. Opätovne zopakovala dôvody, pre ktoré nesúhlasila so späťvzatím
návrhu a poukázala na to, že z dispozičných úkonov otca vo vzťahu k súdu prvej inštancie nie je

možné zistiť, čo bolo dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania. Zopakovala, že otec aktívne
manipuluje vôľu detí, pretože bez predvolania priviedol maloleté deti na úrad práce, aby tam prezentovali
svoju vôľu a pritom nešlo o vôľu detí, ale o vôľu ich otca. Jednoznačne spochybnila aj pravdivosť
vyjadrení kolízneho opatrovníka a v tejto súvislosti poukázala na podivuhodné praktiky a vyjadrenia
pracovníčky ustanoveného opatrovníka Mgr. A., ktorá vôbec nevyhodnotila cielené konanie otca, ktorý

sa na úrad práce dostavil bez predvolania s maloletými deťmi a po ich zmanipulovaní tieto vyjadrili
vôľu otca o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti bez toho, aby pracovníčka ustanoveného
opatrovníka Mgr. A. vôbec zisťovala názor matky a komunikovala s ňou o navrhovanej striedavej osobnej
starostlivosti.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že návrh podával vo vzťahu k úprave styku s
jeho maloletým synom a tým, že súd konanie zastavil zostáva zachovaná pôvodná úprava na základe
rozsudku zo dňa 10.9.2019 vydaného v konaní pod sp. zn. 19P/281/2018 (rozsudok Okresného súdu
KošiceII).Niejemupretozrejmýžiadnylogickýdôvod,prektorýmatkapodalaodvolanievtejtoveci,hoci
ho rozpísala na štyroch stranách a absentujú v ňom akékoľvek skutočnosti, pre ktoré matka považuje

súdne rozhodnutie za nesprávne. Matka si sama protirečí, keď na jednej strane vo svojom vyjadrení
uvádza, že je potrebné v konaní preskúmať, či existuje dôvod zmeny pomerov a či je skutočne vôľou ich
syna byť v striedavej starostlivosti a na druhej strane vo výkone tejto striedavej starostlivosti bráni a nie
je ochotná akceptovať predstavy vlastného syna. Syn je pritom zverený do osobnej starostlivosti matky
a tá má k dispozícii dostatok možností, aby objektívne zistila, v akom rozsahu sa syn chce stretávať

s otcom a tieto predstavy akceptovať. Poukázal na to, že sa jedná o účelové odvolanie matky, ktoré
neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti.7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 CMP.

8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

12. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a 66 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie,

že matka ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepreukázala vážne dôvody,
ktoré bránili zastaveniu predmetného konania napadnutým uznesením súdu prvej inštancie. Odvolanie
matky je vo svojej podstate totožné s dôvodmi jej nesúhlasu so späťvzatím návrhu zo strany otca, tak ako
boli uvedené v jej podaní zo dňa 17.12.2021, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite podrobne právne
aj skutkovo presvedčivo vysporiadal v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Odvolacie dôvody matky sa

javia skutkovo, právne bezvýznamné, nepresvedčivé a zmätočné aj vzhľadom k obsahu spisu, podľa
ktorého si matka navzájom protirečí vo svojich podaniach adresovaných súdu prvej inštancie, vyjadrení
zo dňa 30.11.2021 k návrhu na nariadenie striedavej starostlivosti (čl. 38 spisu) a vyjadrení na výzvu či
súhlasí so späťvzatím návrhu vypracované dňa 17.12.2021 (čl. 52 spisu), kde na jednej strane nesúhlasí
so zverením vtedy ešte maloletej S. X. a maloletého U. X. do striedavej starostlivosti oboch rodičov s

poukazom na to, že otec nesleduje najlepší záujem maloletých detí, ale vlastné záujmy, ktoré vôbec
nekorešpondujú prejavenej vôli maloletých detí. Poukazuje na neplnenie si rodičovských povinností zo
strany otca a na druhej strane nesúhlasí so späťvzatím návrhu poukazujúc na judikatúru slovenských
súdov, ktoré riešia nie totožnú procesnú situáciu, posudzovanie ktorej je predmetom tohto konania a
zároveň spochybňuje spôsobilosť ustanoveného kolízneho opatrovníka vo veci. Vyššie uvedené potom

len umocňuje záver, že takéto konanie a postup rodičov v konaní sa javia zmätočné a vedú k záveru, že
ide skôr o robenie si vzájomných priekov rodičov pred potrebou zabezpečiť najlepší záujem ich dieťaťa,
ktorénesmiebyťnástrojomriešeniavzájomnýchproblémovanezhôd,keďžejenemysliteľné,abyrodičia
menili v priebehu niekoľkých dní vzájomné postoje len preto, aby boli opačné ako postoj druhého rodiča.
Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že vodiacim kritériom v konaní o zmenu úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností musí byť najlepší záujem maloletého dieťaťa a nie zmätočné postupy
oboch rodičov v konaní pred súdom, keďže prednostne v záujme maloletého dieťaťa je nevyhnutné
prípadné zmeny úpravy rodičovských práv a povinností po riadnom zistení oboch postojov detí riešiť
vzájomnou dohodou rodičov, nie riešenie vzájomných konfliktov v konaní pred súdom. Rovnaký záver sa
týka aj postupu kolízneho opatrovníka v konaní, ktorý v konaní podáva správy bez riadneho prešetrenia

pomerov u oboch rodičov maloletého dieťaťa a zistenia názoru druhého rodiča na prípadnú zmenu
úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Správnosti postupu súdu prvej inštancie nasvedčuje aj
zmena procesnej situácie v konaní, po ktorej naviac predmetom konania mala byť len zmena úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k mal. U. X., keďže v čase podania návrhu maloletá S. X.
v priebehu konania nadobudla plnoletosť a prípadná zmena striedavej starostlivosti v jej prípade už

nemohla byť predmetom konania pred súdom prvej inštancie. Z výsledkov vykonaného dokazovania
naviacvyplývaširokáúpravastykuotcasmaloletýmideťmivykonanározsudkomč.k.19P/281/2018-166
Okresného súdu Košice II zo dňa 10.9.2019. V ďalšom odvolací súd uvádza, že aj vzhľadom k tejto
úprave kedy sa v predmetnom prípade jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu a určujúcim
základným vodiacim kritériom, ktorým sa spravujú konania starostlivosti súdu o maloleté deti je najlepší

záujem maloletého dieťaťa, je diskutabilné, či pokračovanie v predmetnom konaní za tejto situácie je
v záujme maloletého dieťaťa a či sa napadnutým uznesením zmenilo nejako právne postavenie matky,
resp. ako ním bolo zasiahnuté do práv a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ak takéto skutočnosti
nevyplývajú ani z vyjadrení otca ani matky a dokonca ani kolízneho opatrovníka. Vychádzajúc z vyššieuvedeného preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).