Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206417
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1417206417.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: S. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - X., zastúpená advokátkou Mgr.
Andreou Rusnákovou, so sídlom Heydukova 16, Bratislava a otec - C. o návrhu matky na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Maloletý S. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške 150,-€ mesačne za obdobie od
8.6.2017 do 31.8.2020 a vo výške 200,-€ mesačne od 1.9.2020, ktoré výživné je povinný platiť k rukám
matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.

Zročné výživné za obdobie od 8.6.2017 do 30.10.2020 vo výške 2.115,-€ súd otcovi povoľuje splácať v
mesačných splátkach po 100,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého pod následkom

straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Styk otca s maloletým sa neupravuje.

Súd vo zvyšku návrh matky zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/326/2015-56 zo dňa 11.5.2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2016 a to v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletému S..

Týmto sa zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/137/2017-69 zo dňa 12.6.2017,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2017.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 08.06.2017 žiadala matka o zmenu úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému S. tak, aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti
s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca navrhla zaviazať vyživovacou povinnosťou
vo výške 300€ mesačne od podania návrhu. Neskôr upravila návrh a žiadala určiť výživné otcovi
vo výške 350€ mesačne od podania návrhu a od 01.09.2020 vo výške 400€ mesačne s tým, žezročné výživné bude otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zmenila
návrh v časti úpravy styku tak, že styk otca s maloletým S. sa neupravuje. Návrh odôvodnila tým, že
maloletý má diagnostikovaný vysokofunkčný autismus hraničiaci s Aspergerovým syndrómom a otec

túto diagnózu maloletého nechce prijať. Správanie otca k maloletému je neprijateľné, pretože doslova
ohrozujejehofyzickýaosobnostnývývoj.Otecignorujepocitymaloletéhoajeho správaniekmaloletému
je neprijateľné, pretože ho to doslova ohrozuje. Otec sa o maloletého osobne nestará, ani finančne
neprispievanajehovýživu,pričomvšetkyvýdavkymaloletéhohradíona.Zabezpečuje tedastarostlivosť
o maloletého, a to nie len finančne, ale najmä osobnou starostlivosťou. Maloletý je v jej starostlivosti

od 10.02.2017 a odkedy sa maloletý nekontaktuje s otcom, je kľudnejší a vyrovnanejší. Neskôr doplnila
návrh a vyšpecifikovala výdavky maloletého, ktoré sa od pôvodnej špecifikácie výdavkov zvýšili, keďže
maloletý začal navštevovať strednú školu a výrazne vyrástol. Spolu s návrhom podala aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a
otca zaviazať výživným vo výške 200€ mesačne.

2. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pohovorom s maloletým, znaleckým
dokazovaním znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C. oboznámil sa
s príjmami rodičov, so správou základnej školy, so spismi Okresného súdu Bratislava IV sp.zn.

13P/326/2015, 13P/137/2017, 10Pc/3/2017, 25P/137/2017, 25P/107/2018, ako aj s ostatnými listinnými
dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rodičia maloletého boli rozvedení Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/326/2015 -
56 zo dňa 11.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2016. O úprave výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému súd rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol
maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletého vždy od piatka v párnom kalendárnom týždni od 15.00 hod. do
nasledujúceho piatka v nepárnom kalendárnom týždni do 15.00 hod. a otec bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletého vždy od piatka v nepárnom kalendárnom týždni od 15.00 hod. do

nasledujúceho piatka v párnom kalendárnom týždni do 15.00 hod., s výnimkou letných, zimných a
jarných prázdnin a vianočných a veľkonočných sviatkov, kde bola starostlivosť o maloletého upravená
samostatne. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok boli oprávnení obaja rodičia a výživné na
maloletého určené nebolo.

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/137/2017-69 zo dňa 12.06.2017, bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške
100€ mesačne k rukám matky maloletého, počnúc dňom vydania uznesenia a vo zvyšku bol návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
17.07.2017.

6. Matka vo výpovediach uviedla, že v rámci rozvodového konania bol S. zverený do striedavej
osobnej starostlivosti podľa vzájomnej dohody. Takáto forma starostlivosti sa uplatňovala trištvrte roka,
konkrétne od mája 2016 do februára 2017. V čase uzavretia rodičovskej dohody nemala voči striedavej
starostlivosti námietky, pretože aj sám S. to chcel a k otcovi aj chodil. Začala však na synovi badať,

že je smutný a pýtal sa jej, či by mala problém s tým, keby už k otcovi prestal chodiť. Toto konzultoval
aj so starším bratom S. a ten mu povedal, že keď nechce k otcovi chodiť, tak tam chodiť nemusí a
rovnako mu to vysvetľovala aj ona. Od 10.02.2017 sa striedavá starostlivosť neuplatňuje vôbec a S.
nemá v súčasnosti potrebu k otcovi chodiť, pretože kým sa v starostlivosti striedal, tak u otca celý týždeň
počúval kritiku na jej osobu, o tom aká je zlá a ako rozbila rodinu, dokonca ešte ostrejšie, preto bol

syn z toho úplne otrávený. V súčasnosti to došlo už do takého štádia, že S. absolútne odmieta s otcom
komunikovať, zrušil si mailovú adresu aj telefónne číslo a od 10.02.2017 sa s otcom vôbec nestretáva.
Ďalej uviedla, že Alex je dieťa s Aspergerovým syndrómom a či sa to otcovi páči alebo nie, potrebuje pre
svoj život kľud, stabilitu a jednu domácnosť. Keď príde otec za synom do školy, tak mu neustále hovorí
o tom, aby bol tvrdý, aby sa vzoprel, aby bojoval a podobne. S oboma deťmi t.j. aj s plnoletým synom

S. v súčasnosti žijú u jej matky. Otec aktuálne platí na S. 100€ mesačne, ale neustále ju atakuje SMS-
kami o tom, že trvá na tom, aby dala deťom urobiť genetické testy otcovstva, pretože tvrdí, že nie sú
jeho. Zároveň ale otec tvrdí, že sa chce podieľať na výchove S., a teda, ako môže hovoriť, že nie je jeho.
Maloletý je z toho zmätený, pričom ona vie, kto je ich otcom, a ak má skutočne otec rád svojho syna,nemôže takéto veci riešiť. Ďalej uviedla, že je riadne zamestnaná, má príjem asi 840€ mesačne a s
maloletýmmázvýšenévýdavkynajmänaoblečenieaobuv,keďžejeveľmivysokýarýchlorastie.Okrem
toho má so synom zvýšené výdavky na jazykovú školu, keďže chodí aj na angličtinu aj na nemčinu a

tiež sa venuje plávaniu. Dodala, že podľa nej sa doteraz otec vyhýbal pracovnej činnosti a od januára
2019 je v riadenom bankrote, preto ani nevie, ako by si predstavoval starostlivosť o S., keď mu ostáva
iba životné minimum. S. odmietanie chodenia k otcovi nebolo zo dňa na deň a vyvíjalo sa postupne a
podľa nej to bolo v dôsledku správania sa otca, ktorý ho tlačil v tom, aby si vybral s kým chce bývať.
Neskôr doplnila, že od rozhodnutia o neodkladnom opatrení, ktorým bol otec zaviazaný na výživné pre

S. vo výške 100€ mesačne, toto výživné platí a i keď niektoré mesiace nezaplatil, všetko neskôr doplatil,
a teda dlh nemá. Potvrdila ešte, že otec poslal na jej účet sumu 100€ pre Alexa pred Vianocami 2019.

7.Právna zástupkyňa matky doplnila, že maloletý S. bol od 01.09.2020 prijatý na strednú školu -
gymnázium, a teda jeho výdavky sa zvýšili a výdavky maloletého sa zvýšili aj od posledného vyčíslenia
nákladov,keďžemaloletýveľmivyrástol.Niektorévýdavkymaloletéhoodpadli,vzhľadomnamimoriadnu

pandemickú situáciu, keďže nechodí aktuálne na plávanie. Doplnila tiež, že maloletému bolo potrebné
kúpiťnovýmobilnýtelefón,pretožepočítačnemádostatočnýavzhľadomkprebiehajúcemudistančnému
vzdelávaniu, potrebuje mobil na vyučovanie. Tiež bolo potrebné mu zakúpiť tlačiareň, ako aj stoličku a
posteľ. K tvrdeniu otca, že sa matka chce obohacovať na úkor štátu uviedla, že matka nepoberá žiadne
príspevky v súvislosti so zdravotným stavom maloletého a ani nechce vybaviť pre maloletého preukaz

ZŤP a nebude o dávky žiadať. K navrhnutej osobnej starostlivosti matky uviedla, že aktuálne nenavrhujú
žiadnu úpravu styku otca s maloletým, pričom poukázala na to, že otec v marci 2020 podal návrh na
zapretie otcovstva k maloletému, ako aj k plnoletému S., čím sa podľa nich zbavuje rodičovských práv
k vlastným deťom. Nedá sa to totiž chápať inak, ako tak, že nechce byť otcom týchto detí a aj samotné
deti to takto chápu. Je nepochopiteľné, že otec stále tvrdí, že sa chce o deti starať a na druhej strane

hovorí, že nie sú jeho. Ďalším dôvodom na to, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky
je aj to, že otec nemá vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, keďže sám
uviedol, že má prenajatú jednu izbu v byte, ktorý bude v dražbe. Samotný maloletý Alex sa navyše už 2-
krát vyjadril, že sa s otcom stretávať nechce a po podaní návrhu na zapretie otcovstva, už ani maloletý
nevidí možnosť, nakoľko ho to zranilo. Mala za to, že v otcových možnostiach a schopnostiach je, aby

mal taký príjem, aby mohol prispievať na výživu maloletého požadovaným výživným.

8.Otec vo výpovediach potvrdil obdobie v ktorom sa realizovala striedavá starostlivosť o maloletého po
rozvode. Podotkol, že matka uvádza samé polopravdy a klamstvá. Najväčší problém v rámci striedavej
starostlivosti nastal vo februári 2017, kedy sa nejakým spôsobom zhustila starostlivosť zo strany matky,

keďže boli jarné prázdniny, čoho výsledkom bolo, že S. bol 3 týždne u matky. Potom si mal syna prevziať,
avšak pred dom prišla matka a povedala mu, že S. už nebude chodiť v rámci striedavej starostlivosti
k nemu. Naďalej si však myslí, že striedavá starostlivosť je v S. záujme, pretože bude mať otca a
zároveň mužský vzor, pretože aj zo všetkých lekárskych správ vyplýva, že si neverí a že je v depresiách
a toto vidí aj na jeho instagrame. Vo februári 2017 bola teda prerušená akákoľvek komunikácia s S.,

matka mu zrušila mail a zabránila synovi akémukoľvek kontaktu s ním. Myslí si, že u S. prebehla nejaká
metódapreprogramovania,pretožedovtedyhomaloletýmiloval.Vsúčasnostisamusynvyhýbaajediná
možnosť, ako ho môže stretnúť, je ísť ho počkať pred školu, ale on pred ním splašene uteká a vyhýba sa
mu. Paradoxom je, že v decembri 2016 bol s S. na úrade práce a na priamu otázku kolíznej opatrovníčky
sa S. vyjadril, že chce žiť s otcom. On synovi nerozprával o tom, že si má medzi rodičmi vybrať. Podotkol

tiež, že matku pred deťmi nikdy nenazval škaredým slovom. Stojí si za vykonaním genetických testov,
pretože v roku 2017 sa dozvedel, že matka bola promiskuitná a on má právo vedieť, či sú deti jeho,
avšak detí sa zriecť nechce a toto je jeho súčasná dilema. Z hľadiska starostlivosti o deti podotkol,
že nikdy starostlivosť nezanedbal a vždy výživné platil a ak aj mal nejaký nedoplatok, tento doplatil,
hoci ho matka vyzývala agresívnou formou komunikácie a podávala na neho trestné oznámenia. Dlh

na výživnom na S. nemá a pravidelne platí 100€ mesačne. K svojim príjmom uviedol, že aktuálne má
príjem na základe dvoch zmlúv o pracovnej činnosti, pričom s týmito spoločnosťami má uzavreté zmluvy
limitované počtom hodín, a to 10 hodín týždenne a obe zmluvy sú na dobu určitú na 24 mesiacov. Od
01.11.2020 dôjde k zmene jeho príjmu, pretože už bude mať príjem iba z týchto dvoch zmlúv, avšak
teraz mu ešte dobiehajú financie z ďalšej predošlej zmluvy. V mesiaci september 2020 mal príjem 1

365€, v októbri 2020 mal príjem 1 046€ a od novembra 2020 už bude mať príjem iba 840€ mesačne
netto. Svoje výdavky zredukoval a to aj v časti základných potrieb a požiadal o splátkový kalendár
dlhu na nájomnom s tým, že dlh bude splácať po 250€ mesačne. Ohľadom výživného na staršieho
syna S. už bolo rozhodnuté a on bol zaviazaný prispievať na neho 300€ mesačne a zároveň mu bolovypočítané zročné výživné asi 5 600€ s tým, že mu boli povolené splátky po 200€ mesačne, a teda aj
toto sú jeho ďalšie náklady. Za aktuálneho stavu platí deťom 600€ mesačne, t.j. na plnoletého S. 300€ +
200€ ako splátky dlhu a na S. 100€ mesačne. Na platenie výživného si musí požičať peniaze od svojej

sestry. K svojmu bývaniu uviedol, že zatiaľ býva v byte v ktorom je tretinovým spoluvlastníkom a ďalšími
spoluvlastníkmi sú jeho súrodenci a asi ďalší pol rok, sa tento byt predávať nebude. Ak by aj došlo k
dražbe bytu, jeho podiel bude prináležať konkurznému súdu. Podotkol tiež, že matka nebola po rozvode
zaťažená žiadnym dlhom a všetky dlhy zobral na seba, keďže chcel odľahčiť deti. Svoju bytovú situáciu
bude riešiť po tom, keď prebehne dražba a podmienkou na dražbu je doplatenie nájomného. Na Vianoce

2019 poslal každému synovi 100€ a rovnako aj na narodeniny a v lete 2020, s tým, že iným spôsobom na
deti neprispieva, pretože mu je znemožňované stýkať sa s S. a teda mu nevie ani žiaden darček kúpiť. K
starostlivostiomaloletéhoS.uviedol,žesadokážeonehopostarať,viemuzabezpečiťbývanie,aktuálne
v 4-izbovom byte kde aj býva. Nesúhlasil s návrhom matky v časti zverenia a ani v časti výživného,
keďže návrh považoval za likvidačný. Navrhuje zachovať pôvodný rozsudok, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda o striedavej starostlivosti. Alternatívne žiadal maloletého zveriť do svojej výlučnej

osobnej starostlivosti s tým, že výživné od matky nepožaduje a styk maloletého s matkou navrhol v
rovnakom rozsahu, ako to navrhla matka pôvodne. K diagnóze maloletého uviedol, že samotný Alex
nie je stotožnený s diagnózou a sám ju vylučuje, avšak matka neustále ďalšími a ďalšími potvrdeniami
preukazuje S. diagnózu s tým, že ak by to tak aj bolo, tak pre samotný rozvoj syna matka nerobí nič.
Dodal, že naposledy videl S. pred vypuknutím „korona-krízy“ koncom februára 2020, keď bol v škole a

dával mu súhlas na cestu do G. v rámci štúdia. S. mu neodpovedá na maily ani telefonáty, keďže matka
ho zablokovala a teda S. nemá ani možnosť byť s ním v kontakte. Napokon dodal, že podľa jeho názoru,
sú všetky snaženia matky ekonomického charakteru a na dosiahnutie svojho cieľa zneužíva svoje deti,
pričom jej cieľom je finančné zvýhodnenie a poberanie dávok, keďže podľa zákona v prípade uznania
zdravotne ťažko postihnutej osoby, by syn dostal všetky príspevky, podľa doteraz stanovej diagnózy.

9. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou C.. - psychiatričkou, doručeného súdu dňa
31.01.2019 ako aj z výpovede znalkyne súd zistil, že maloletý bol vyšetrený 2x a pri prvom
vyšetrení sa kompletné vyšetrenie nedalo previesť, pretože matka aj maloletý sa hneď pýtali, či je
pozvaný k vyšetreniu aj otec. Keď sa maloletý dozvedel, že príde aj otec, tak sa veľmi rozrušil a

začal kategoricky namietať to, že on nezostane a nebude pred otcom nič hovoriť. Roztriasol sa a
bol negatívne naladený. Po príchode otca, maloletý začal po miestnosti pobehovať ako v panike a
nemal záujem spolupracovať. Pre odmietanie vyšetrenia zo strany maloletého sa vyšetrenie nedalo
uskutočniť. Počas druhého vyšetrenia bol maloletý kľudný a spoločenské konvencie dodržiaval. Pri
vyšetrení znalkyňa nenašla žiadnu symptomatológiu z autistického spektra. Prítomné sú u maloletého

poruchy učenia v zmysle dyskalkúlie, poruchy vnímania neboli zistené. Stereotypy alebo obsedantné
rituály, ktoré sú súčasťou diagnózy Aspergerov syndróm, neboli pri vyšetrení nájdené. Osobnosť
maloletého je v aktívnej fáze pubestencie, zvýšene zraniteľná, primerane sa rozvíjajúca v záujmovej
sfére a podľa matky a aj samotného maloletého aj v sociálnych kontaktoch. Pri vyšetrení rodičov,
nebola nájdená aktuálne žiadna psychiatrická symtomatológia. Vzťah matky k maloletému je láskavý

a až prehnane úzkostný. Podľa udania matky sa maloletý zlepšil v prospechu v škole, ako aj v
sociálnych vzťahoch s deťmi a aj dospelými, pričom matka zlepšenie spája s ukončením synových
návštev u otca. Úzkostné správanie, až výnimočná starostlivosť na úkor kontaktu s otcom, môže
viesť k ďalšiemu obmedzovaniu kontaktu s otcom, čo vo fáze aktívnej pubestencie nie je žiaduce.
Pri psychiatrickom vyšetrení maloletý aktuálne nejavil výraznejšiu psychopatologickú symptomatiku

a nebola nájdená žiadna symptomatika z autistického spektra. Psychický stav maloletého je dobre
kompenzovaný bez výraznejšej psychopatologickej symptomatiky. Vzhľadom k tomu, že v minulosti
bola stanovená diagnóza vývinovej pervazívnej poruchy, je potrebné aj ďalšie sledovanie maloletého
v pedopsychiatrickej ambulancii a v psychologických poradniach a v zariadeniach zaoberajúcich sa
poruchami autistického spektra až do ukončenia povinnej školskej dochádzky, resp. podľa psychiatrickej

symptomatiky. Vzťah maloletého k matke je pozitívny, cíti sa pri nej bezpečne, spolieha sa na ňu pri
svojich ťažkostiach a hlavne v školských problémoch. Vzťah matky k maloletému je vysoko pozitívny
až overprotektívny. Vzťah maloletého k otcovi je úzkostný, až nepokojný a zbytočne afektívny až
hysterický. Maloletý prejavoval negativistické správanie a neželal si byť v prítomnosti otca psychiatricky
vyšetrený. Mal strach sa s ním stretnúť a evidentne maloletý s pomocou otca nepočíta. Žiaden z

rodičov nejaví známky duševného ochorenia alebo poruchy a obaja rodičia sú schopní primerane a
zodpovedne sa starať o svojho syna. Keďže je maloletý v pubertálnom období, je dôležité udržať
dobrý výchovný kontakt s otcom. Vzťah oboch rodičov navzájom je nevraživý, plný nenávisti, čo
sa odzrkadľuje aj na manipuláciách s maloletým S.. Celý súdny spis je o pokusoch rodičov dieťazmanipulovať na vlastnú stranu, čo sa viac darilo matke, pretože striedavá starostlivosť bola ukončená a
otcovi sa kontakt so synom nepodarilo nadviazať. Nepodarilo sa jednoznačne zistiť príčinu bojazlivého,
úzkostného a nepokojného správania sa maloletého. Obaja rodičia sú duševne zdraví a obaja majú

rovnaké predpoklady pre výchovu maloletého. Otec je dôležitý v pubertálnom období pri správnej
psychosexuálnej výchove syna. Ani jeden z rodičov nemá žiadnu duševnú poruchu alebo chorobu, preto
sú plne zodpovední za svoje konanie a sú aj schopní rozpoznať následky svojho konania. Maloletému
bolo v máji 2015 diagnostikované ochorenie - Aspergerov syndróm, čo je stav trvalý a toto ochorenie
patrí do spektra pervazívnych vývojových porúch. Pacienti s touto diagnózou majú celkové vyššie skóre

IQ aj veľmi dobrú verbálnu schopnosť. Prognóza pacientov s Aspergerovým syndrómom je relatívne
lepšia než u ostatných pacientov s autistickou poruchou. Tak si znalkyňa vysvetľuje to, že pri aktuálnom
psychiatrickom vyšetrení nenašla u maloletého žiadne výrazné známky Aspergerovho syndrómu, ale
napriek tomu ho z diagnózy nemôže vylúčiť. V závere znalkyňa odporúča zverenie maloletého do
osobnej starostlivosti matky, tak ako sa to osvedčilo, avšak je nutné zachovať styk otca s maloletým
v takom rozsahu, ako je to najviac možné, pričom striedavú osobnú starostlivosť neodporúča. Súdna

znalkyňa vo výpovedi doplnila, že v tomto prípade bola striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov
veľmi narušená, keďže od roku 2017 prestal maloletý otca navštevovať a vídal ho iba sporadicky.
Prostredie v ktorom aktuálne maloletý žije a to u matky, kde má pri sebe aj staršieho brata, mu čiastočne
plní aj funkciu mužského vzoru. Vo všeobecnosti je možné povedať, že každý rozvod rodičov, je pre
samotné dieťa problémom a nie to ešte pre chlapca, ktorý sám má nejaký problém. Nevedela sa vyjadriť

k tomu, prečo sa títo dvaja rodičia dohodnúť nevedia. Mali by to ako rodičia vedieť, a to predovšetkým
pre dobro svojho syna a nie je správne, že si medzi sebou stále niečo dokazujú.

10. Dňa 17.04.2019 bol vykonaný pohovor s maloletým, ktorý uviedol, že chodí na základnú školu do
siedmej triedy a je tam spokojný. Na hodinách matematiky má asistenta, ktorý sedí vedľa neho počas

vyučovania, pomáha mu a vysvetľuje mu učivo. Tohto asistenta má aj ďalšia spolužiačka a asistent je
pomocný učiteľ v škole, ktorý im občas aj supluje na matematike. Vďaka asistentovi mal na poslednom
vysvedčení dvojku a bolo by dobré keby ho mal ešte v ôsmej triede, pretože by chcel ísť na bilingválne
gymnázium a mohlo by mu to pomôcť pred príjmacími pohovormi. Ďalej uviedol, že spolu s bratom a
mamou bývajú u babičky kde majú kľud a je tam spokojný. S otcom sa už 2 roky nestretáva a ani sa s

ním stretávať nechce. V minulosti bol v striedavej starostlivosti, a teda u otca býval, ale teraz sa s ním
nechce vôbec stretávať. Dôvod presne uviesť nevedel, iba popísal, že otec mu rok písal maily, v ktorých
okrem iného tvrdil, že je postihnutý a že si myslí, že on nie je jeho syn. Otec bol za ním naposledy v
škole asi pred týždňom a neskôr sa dopočul že otec slovne napadol učiteľku angličtiny. Dodal, že vôbec
nie je chorý a keď sa v minulosti s otcom stretával, otec mu stále hovoril niečo v tom zmysle, že mama

chce z neho urobiť postihnutého a toto mu otec píše v mailoch. Otec mu posiela 100€ mesačne, ale
neposiela ich pravidelne a bolo by dobré keby mu kúpil nejaký darček. Ani brat sa s otcom nestretáva
vôbec. Nechce sa s otcom stretnúť ani v parku, ani v cukrárni, ani nikde inde. Na otca sa hnevá, že
mame škaredo nadával. Ďalej uviedol, že vo voľnom čase chodí na plávanie, na angličtinu a nemčinu,
pretože jazyky sú jeho záľuba a chcel by cestovať po svete, keďže ho baví aj geografia.

11. Z predložených dokladov o príjmoch rodičov, bolo zistené, že matka je riadne zamestnaná a jej príjem
v roku 2017 (február - december) bol 710,33€ priemerne mesačne netto, v roku 2018 dosiahla príjem
812,84€ priemerne mesačne netto, v roku 2019 mala príjem 962,79€ priemerne mesačne netto a v roku
2020 (január - jún) dosiahla príjem 921,97€ priemerne mesačne netto. Čo sa týka príjmu otca tento bol

posudzovaný veľmi dôkladne v rámci konania o určenie vyživovacej povinnosti otca na plnoletého S. v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod spis. zn. 10Pc/3/2017. V rámci dokazovania v
označenom konaní bolo preukázané, že otec je vysokoškolsky vzdelaný človek, v produktívnom veku,
ktorý plynule ovláda štyri cudzie jazyky a v minulosti zastával aj významnú manažérsku pozíciu. Z
výpovede otca v rámci odvolacieho konania, bolo zistené, že v januári 2020 otec dosiahol príjem 2

233,45€, vo februári 2020 - 2 480,63€, v marci 2020 dosiahol príjem vo výške 1 687,04€, v apríli 2020
vo výške 1 442,44€, v máji 2020 - 1 036,88€, v júni 2020 mal príjem vo výške 858,28€, v júli 2020 -
769,57€, a teda jeho priemerný čistý mesačný príjem v roku 2020 (od januára do júla) bol vo výške 1
501,18€. Z listinných dôkazov predložených otcom vyplýva, že má aktuálne uzavreté dve Dohody o
pracovnej činnosti a to so spoločnosťami - W. a so spoločnosťou J. pričom v minulosti mal uzavreté aj

ďalšie dohody o pracovnej činnosti, a to so spoločnosťami C., P. a Y.

12.Kolízny opatrovník naposledy vykonal pohovor s maloletým dňa 21.09.2020 a v správe z pohovoru
uviedol, že maloletý S. bol prijatý na bilingválne gymnázium, kde sa mu veľmi páči a páčia sa mu ajspolužiaci a vyučujúci. V rozsahu učiva nevidí problém, zatiaľ len opakujú a všetko zvláda. Ak aj nejaký
problém má, pomôže mu mama. Na strednej škole už asistenta mať nemôže, ale z matematiky, fyziky
a chémie by mal byť integrovaný s čím je stotožnený a rozumie čo to znamená. Ide o prispôsobenie

hodnotenia z daných predmetov s ktorými má problém. Vzhľadom k tomu, že asistenta už mať nemôže,
pričom na základnej škole mu z daných predmetov veľmi pomáhal, víta alternatívu integrácie. Čo sa
týka otca, vyjadril sa, že ho veľmi sklamal, veľa mu nasľuboval a nesplnil. Naposledy otca videl, keď
chodil ešte na základnú školu, niekedy v januári alebo februári. Nedostáva od neho žiadne darčeky. Otec
mu vypisuje maily, v ktorý mu píše, že má „preprogramovanú osobnosť“ a tiež sa nepekne vyjadruje o

mame, čo ho zraňuje. Nevie, čo si má myslieť o otcovom návrhu na zapretie otcovstva, on vie, že otec
je jeho otec, ale potom, čo otec tento návrh podal, už nevidí možnosť o nápravu ich vzťahu.

13.Kolízny opatrovník uviedol, že samotný maloletý S. si absolútne nevie predstaviť to, že by mal byť u
otca a vôbec nevie, ako by ho mohol súd k tomu donútiť. Sám S. odmieta byť u otca a k veci sa stavia
tak, že chce mať kľud a chce, aby sa všetky konania, ktoré prebiehajú už skončili. Ďalej uviedol, že nie

je pravdou, že by mu matka zatajovala otcove maily, naopak, sám maloletý o týchto mailoch hovoril, čiže
je informovaný o tom, čo mu otec píše a nedokáže to pochopiť. Kolízny opatrovník navrhol otcovi, aby
sa pomaly snažil obnovovať vzťah s maloletým a nie presviedčať maloletého o tom, aká je jeho matka
zlá žena. Odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matke s tým, že podľa ich názoru, by
aspoň čiastočne styk otca s maloletým mohol byť upravený, avšak je otázne, či by aj reálne prebiehal.

Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby boli zohľadnené výdavky maloletého ako
aj príjmy oboch rodičov a tiež tá skutočnosť, že už bolo rozhodnuté aj o výživnom na plnoletého syna.

14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

21. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

22. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o úprave výkonu
rodičovských práv a povinnosti k maloletému S. rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva
rodičov a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/326/2015-56 zo dňa 11.05.2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2016 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol

maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch a prázdninové a
sviatočné obdobie bolo upravené v samostatnom režime. Výživné určené nebolo a obaja rodičia boli
oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.23. Súd v rámci konania vykonal rozsiahle dokazovanie, súčasťou ktorého bol aj pohovor s maloletým.
Pre objektívne posúdenie veci a pre zistenie skutočného stavu ako aj najlepšieho záujmu maloletého,
súd nariadil vykonanie znaleckého dokazovania. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obaja

rodičia sú duševne zdraví a obaja majú rovnaké predpoklady pre výchovu maloletého. Vzhľadom k tomu
však, že minimálne od roku 2017 sa striedavá osobná starostlivosť nerealizuje, znalkyňa odporúčala
zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že je nutné zachovať čo najväčší rozsah styku
otca s maloletým, ktorý je v pubertálnom období a pre svoj vývoj je vplyv otca pre neho dôležitý. Súd teda
vyhodnotiac vyjadrenie maloletého ako aj znalecké dokazovanie a ostatné dôkazy, zveril maloletého

do osobnej starostlivosti matke. Je nesporné, že minimálne od februára 2017 sa striedavá starostlivosť
nerealizuje a teda jej ďalšia realizácia by nebola v záujme maloletého, ktorý si už na súčasné prostredie
u matky zvykol a je spokojný. Nie je v záujme dieťaťa autoritatívnym rozhodnutím ho nútiť zotrvať
v nefunkčnej starostlivosti zo strany rodičov. Maloletý je v prostredí u matky adaptovaný, pričom v
domácnosti matky žije aj jeho plnoletý brat, ktorý čiastočne nahrádza maloletému funkciu mužského
vzoru. Za týchto okolností, keď sa už 3,5 roka maloletý s otcom riadne nestretáva a otec nezabezpečuje

starostlivosť o neho, prihliadajúc na najlepší záujem maloletého rozhodol o jeho zverení do osobnej
starostlivosti matke. Vzhľadom k tomu, že maloletý je už vo veku 15,5 roka, súd aj napriek odporúčaniam
súdnej znalkyne, neupravil styk otca s maloletým, keďže je toho názoru, že maloletý vo svojom veku
je sám schopný si zorganizovať prípadný kontakt s otcom a nie je vhodné ho k tomu nútiť súdnym
rozhodnutím. Súd nevyhovel časti návrhu matky, ktorým žiadala to, aby len ona maloletého zastupovala

a spravovala jeho majetok, keďže nevzhliadol žiaden dôvod na takúto zmenu. Čo sa týka výživného, súd
určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 150€ mesačne s tým, že od 01.09.2020 kedy maloletý nastúpil
na strednú školu, súd určil výživné 200€ mesačne. Súd má za to, že určené výživné je primerané a
zodpovedá jednak príjmom oboch rodičov, ako aj výdavkom maloletého, ktoré sa výrazným spôsobom
nelíšia od výdavkov iných detí v podobnom veku. Súd má za to, že otec má dostatok možností a

schopnostídosahovaťaspoňtakýpríjem,abymoholriadneurčenévýživnéplatiť.Otecjevproduktívnom
veku,jevzdelaný,ovládacudziejazykyatedajejehopovinnosťouzamestnaťsa,resp.dosahovaťaspoň
taký príjem, aby bol schopný určené výživné platiť. Vzhľadom k tomu, že určené výživné súd považoval
za primerané a určené v súlade s rozhodnými kritériami, nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu a
vo zvyšku ho zamietol. Záverom súd dodáva, že pri rozhodovaní vychádzal z aktuálnej situácie a z

dôkazov zistených v čase rozhodnutia, a teda neprihliadol na prebiehajúce konanie o zapretie otcovstva
a mal za to, že pokiaľ nedôjde k právoplatnému rozhodnutiu vo veci zapretia otcovstva, je otec naďalej v
zmysle zákona považovaný za otca maloletého. Záverom súd poznamenal, že konanie a správanie sa
rodičov je absolútne neprijateľné a má extrémne nepriaznivý vplyv na zdravý vývoj maloletého. Preto by
rodičia mali v záujme svojho maloletého syna zmeniť vzájomný nevraživý postoj a správať sa tak, aby

boli svojim deťom príkladom. Ich dlhotrvajúcimi spormi nepochybne najviac trpí maloletý S..

24.Vzhľadom k tomu, že výživné bolo určené od podania návrhu, t.j. od 08.06.2017 tak, ako žiadala
matka a otec v období od 08.06.2017 do 30.10.2020 neprispieval na výživu maloletého dostatočne,
vznikol mu dlh na výživnom vo výške 2 115€, ktorý mu súd povolil v zmysle § 232 CSP splácať v

primeraných mesačných splátkach po 100€ zohľadňujúc jeho príjem a výdavky. V označenom období
mal otec zaplatiť za 38 mesiacov výživné vo výške 150€, podiel za mesiac jún 2017 vo výške 115€ a 2
mesiace po 200€. Spolu mal teda otec zaplatiť 6 215€ a zaplatil 4 100€ (v roku 2017 zaplatil 7 mesiacov
po 100€, v roku 2018 zaplatil 12 x po 100€, v roku 2019 zaplatil 12 x 100€ a v roku 2020 zaplatil 10 x
100€). Príspevky otca, ktorými prispel na Vianoce, narodeniny a v lete, súd vyhodnotil ako dary a teda

zo zročného výživného ich neodpočítal.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne v štyroch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).