Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Ek/2101/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122383734
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122383734.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom
Mlynská dolina 0, 845 45 Bratislava-Karlova Ves, IČO 47 232 480, proti povinnému: B. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. cesta XXX/XX, XXX XX G., o vymoženie 392,95 Eur s príslušenstvom,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Lucia Hulina Gasper, so sídlom exekútorského úradu M. R.
Štefánika 44, 977 01 Brezno, sp. zn. 408 EX 672/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie,

o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym
úradníkom, sp. zn. 13Ek/2101/2022 zo dňa 26.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 26.10.2022 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie
exekúcie v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, 2 a 5 a §

61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a
tým, že návrh povinného bol nedôvodný. Ďalej uviedol, že povinný sa domáhal zastavenia exekúcie
Okresným súdom Veľký Krtíš z dôvodu, že bol podľa § 3 písm. a/ oslobodený od úhrady, nakoľko žije
v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Vyšší súdny úradník považoval
povinnýmuvádzanéskutočnostizataké,ktorémalibyťuplatnenévzákladnomkonaníanievexekučnom

konaní. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania
o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené
Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj
naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená
jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul,

nebol zrušený. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp.
preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní
(tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,
pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania
neprenášajú. To teda znamená, že nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez
právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“

vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného
rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté
a teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní. V neposlednom rade vyšší súdny
úradník konštatoval, že povinný mal možnosť podať proti platobnému rozkazu Okresného súdu Veľký
Krtíš vecne odôvodnený odpor a tam uviesť všetky skutočnosti, ktoré je možné namietať v základnom
konaní. V takomto prípade by bol exekučný titul zrušený a vec by prejednal miestne príslušný súd.

Tým, že povinný nevyužil svoje právo podať voči rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, zapríčinil, že
rozhodnutiesastaloprávoplatnýmavykonateľným,atedajevecourozhodnutou(resiudicata).Poukázali na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt",
ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné

oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o
využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov
(citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Nakoľko povinný vo svojom

návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší
súdny úradník podaný návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu v zmysle
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

2/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že žiada súd, aby zjednal účinnú nápravu
podľa čl.13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko ho vyšší súdny úradník
napadnutým uznesením núti zaplatiť oprávnenému, aj keď podľa zákona § 3 písm. a/, ak žije v
domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má na adrese odberného
miesta tohto platiteľa trvalý pobyt, je od povinnosti platiť úhradu oslobodený. Uznesenie považoval za

protiústavné a žiadal zastavenie exekúcie.

3/ Nakoľko povinný v sťažnosti neuvádzal nové skutočnosti, ku ktorým by sa oprávnený nebol vyjadril
už v rámci svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nedoručoval súd sťažnosť
oprávnenému na vyjadrenie, ale bude mu doručená až spolu s týmto rozhodnutím.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné

skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných,

ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
zaporušeniečinerešpektovaniejehopráv.Pretonapodporusprávnostinapadnutéhorozhodnutiasudca
už len dopĺňa nižšie uvedené.

9/ V prípade exekúcie sú subjekty zaviazané exekučným titulom k splneniu povinnosti povinné sa
nútenému výkonu rozhodnutia podrobiť, ibaže existujú dôvody jej neprípustnosti (zastavenia). K
zastaveniu exekúcie podľa niektorého z dôvodov upravených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
môže dôjsť len na základe zákonom predpokladaných skutočností (zánik vymáhaného nároku, zrušenieexekučnéhotitulu,osobitnédôvodyuznaniaavýkonucudziehoexekučnéhotituluainéskutočnosti,ktoré
bránia vymáhateľnosti exekučného titulu). V uvedenej veci povinný neuviedol ani jeden zo zákonných
dôvodov, resp. skutočností, na základe ktorých by malo k zastaveniu exekúcie súdom dôjsť. Povinný

netvrdil, že by nárok oprávneného po vzniku exekučného titulu zanikol akýmkoľvek spôsobom v zmysle
§ 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, ani že by bol exekučný titul zrušený (§ 61k ods. 1
písm. b/ Exekučného poriadku). Exekúcia sa nevedie ani na podklade cudzieho exekučného titulu,
teda dôvodom nemôžu byť tvrdenia podľa § 61k ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Napokon
tvrdenia povinného nemožno považovať ani za skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu

podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Hoci zákonodarca výslovne v texte zákona
neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1
písm. d/ Exekučného poriadku, z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok -
Komentár, 3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo
3/2011 z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej
legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala

exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o
ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného
titulu. Tvrdenia o nesprávnosti vymáhanej sumy z dôvodu, že od jej platenia mal byť povinný oslobodený,
nemožno subsumovať pod žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie, nakoľko ide o tvrdenia týkajúce sa

skutočností existujúcich pred vznikom exekučného titulu. Skúmanie a dokazovanie o tom, či bol povinný
platiť úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, mohlo byť len predmetom základného
konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (pred Okresným súdom Veľký Krtíš), kedy by povinný tieto
tvrdenia uplatnil v odpore voči platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Veľký Krtíš, sp. zn.

3C/29/021 z 20.07.2021. Keďže tak nekonal, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 11.08.2021. Vznikom exekučného titulu zanikla povinnému možnosť namietať skutočnosti, ktoré
predchádzali vydaniu exekučného titulu, vrátane existencie povinnosti platiť oprávnenému úhrady.
Uvedené vyplýva i z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, ale nútený
výkon exekučným titulom uloženej povinnosti (v tomto prípade peňažného plnenia). Exekučný súd je

povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej moci, inak povedané, exekučný súd
nemá oprávnenie exekučný titul vecne preskúmať. Preto tvrdenie povinného, že vymáhaná pohľadávka
nie je v súlade so zákonom 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska, nemohlo požívať v exekučnom konaní žiadnu relevanciu.

10/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods.
1 CSP zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.
13Ek/2101/2022 zo dňa 26.10.2022 ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).