Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322200244
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8322200244.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX,
XXX XX D., o zaplatenie sumy 3 637,72 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie nákladov na vymáhanie vo výške 233,25 eur a v časti o zaplatenie
sumy 449,37 eur z a s t a v u j e.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 085,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 2 535,16 eur od 28.06.2019 do 29.12.2021, zo sumy 2 446,40 eur od 30.12.2021 do
12.01.2022,zosumy2433,90eurod13.01.2022do24.01.2022,zosumy2357,03eurod25.01.2022do
23.02.2022,zosumy2280,16eurod24.02.2022do23.03.2022,zosumy2203,29eurod24.03.2022do
19.05.2022, zo sumy 2 194,54 eur od 20.05.2022 do 25.08.2022, zo sumy 2 094,54 eur 26.08.2022 do
07.09.2022, zo sumy 2 085,79 eur od 08.09.2022 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 40 % s tým, že o výške trov
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa
XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu
3637,72eursúrokomzomeškaniavovýške5%ročneod28.06.2019dozaplateniaauložiljejpovinnosť
nahradiť trovy konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spol. Consumer Finance Holding, a.s., ktorý
zanikol zlúčením so žalobcom, uzatvoril so žalovanou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/
XXXXXXXXXX,nazákladektorejposkytolžalovanejpôžičkuvovýške6200,-eur.Žalovanásazaviazala
splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 76,87 eur a to až do celkovej sumy
pôžičky vo výške 9 224,40 eur. Žalovaná z uvedenej sumy uhradila 3 664,84 eur.

Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním splátok, žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX –
predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú
lehotu na plnenie viac než 30 dní. Zároveň žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršejomeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Ku dňu XX.XX.XXXX žalobca úver zosplatnil, o čom
bola žalovaná informovaná listom zo dňa XX.XX.XXXX. Celkový dlh je tak vo výške 3 637,72 eur
a vyčíslený nasledovne : istina 7 069,32 eur + náklady na vymáhanie 233,24 eur – 3 664,84 eur. V konaní

si neuplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 535,86 eur.

Vo veci súd rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. 7Csp/4/2002-41 zo dňa XX.XX.XXXX a žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor a uviedla,
že uplatnený nárok je nedôvodný a neopodstatnený. Žalobca nepreukázal, že skúmal jej bonitu, že

posúdil okrem jej príjmu a výšku jej výdavkov, či jej vyživovaciu povinnosť, ako aj výšku iných jej
poskytnutých úverov. Správne posúdenie bonity dlžníka je povinnosťou veriteľa. Skúmanie bonity bolo
preukázané len ňou predloženým daňovým priznaním, z ktorého vyplýva, že základ dane z príjmu bol
3 868,25 eur, čo predstavuje 322,25 eur mesačne. V čase požiadania o úver poberala ešte dôchodkovú
dávku vo výške 250,- eur mesačne. Pri žiadosti o poskytnutie úveru uviedla, že má ďalšie tri úvery,
ktoré spláca mesačne splátkami vo výške 523,39 eur. Poukázala, že veriteľ ani neuvažoval o iných

jej bežných výdavkoch na zabezpečenie životných potrieb. Z uvedeného nie je zrejmé, ako skúmal jej
bonitu. Podľa jej názoru konanie žalobcu možno považovať za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7
ods. 1. Poukázala, že žalobca ako veriteľ pri uzatváraní zmlúv o úvere používa formulárové dokumenty,
ktorých obsah nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Zamestnanec žalobcu jej predložil formulárové
dokumenty na podpis, ináč úver nemohla získať. Nakoľko neskúmaním jej bonity došlo k hrubému

porušeniu § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., čo by malo mať za následok, že úver je bezúročný a bez
poplatkov.

Podaním vecne odôvodneného odporu žalovanou sa platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 4 Civilného

sporového poriadku zrušil v celom rozsahu.

V priebehu súdneho konania pohľadávka voči žalovanej bola postúpená na spol. Intrum Slovakia s.r.o.
a uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil, aby do konania na stranu žalobcu namiesto pôvodného
žalobcu vstúpila spol. Intrum Slovakia s.r.o.

Dňa XX.XX.XXXX žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie
nákladov na vymáhanie vo výške 233,24 eur a tiež v časti o zaplatenie sumy 449,37 eur z dôvodu
úhrady tejto sumy žalovanou a to nasledovne: dňa XX.XX.XXXX vo výške 88,76 eur, dňa XX.XX.XXXX

vo výške 12,50 eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške 76,87 eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške 76,87 eur, dňa
XX.XX.XXXX vo výške 76,87 eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške 8,75 eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške 100,-
eur a dňa XX.XX.XXXX vo výške 8,75 eur.

Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak je

žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Žalobca zobral žalobu čiastočne späť ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd preto nežiadal
žalovanú o súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby a konanie zastavil v časti nároku na zaplatenie
nákladov na vymáhanie vo výške 233,24 eur a v časti istiny vo výške 449,37 eur.

Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o pôžičke, prežalobnou upomienkou,
oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, výpisom z účtu žalovanej, písomnými vyjadreniami
strán konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako klient uzatvorili dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX pri výške poskytnutej pôžičky 6 200,-
eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 120 splátkach pri výške splátky 76,87 eur. Fixná ročná úroková
sadzba bola vo výške 8,90 %. Výška RPMN bola 8,90 %, priemerná hodnota RPMN 12,57 %, odplata8,90 %. 1. splátka bola splatná dňa XX.XX.XXXX a každá ďalšia k 20. dňu v mesiaci. Termín končenej
splatnosti bol XX.XX.XXXX a konečná splatnosť bola dňa XX.XX.XXXX.

Ohľadom majetkových pomerov žalovanej bolo v zmluve uvedené: fyzická osoba podnikateľ, počet
vyživovaných osôb 0, mesačné finančné výdavky ( napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) – 600,- eur,
iné mesačné výdavky ) napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) – 45,- eur.

Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na
zaplatenie sumy 198,40 eur a to do XX.XX.XXXX a informoval ho o svojom práve úver zosplatniť
v prípade ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v dodatočnej ním stanovenej lehote.

Právny predchodca žalobcu žalovanú oznámením zo dňa XX.XX.XXXX informoval o tom, že dlh

z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz a výška dlhu je 5 798,74 eur a žalovanú
vyzval na zaplatenie dlžnej sumy.

Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná na splátkach úveru uhradila sumu 3 664,84 eur.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že občiansky preukaz žalovanej
nebol odcudzený a spĺňala všetky štandardné riskové podmienky. Klient podpisom zmluvy prehlásil, že
ku dňu podpisu mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho

záväzku. Žalovaná mala možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvné
podmienky boli žalovanou riadne podpísané. Žalovaná preukázala výšku príjmu a aj mesačné výdavky
a to predložením výpisu z účtu a daňového priznania. Stanovená mesačná splátka sa tak javí ako
primeraná. On nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy žalovanej znemožnili riadne splácať
poskytnutý úver.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žalobca súdu nepredložil doklad o tom,
že skúmal jej bonitu, že posúdil pred poskytnutím úveru okrem jej príjmu aj výšku jej výdavkov. Tieto
nedoplnil ani vo svojom písomnom vyjadrení.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ide o konsolidovanú pôžičku na
vyplatenie spotrebiteľského úveru v CFH, s.r.o. – číslo žiadosti XXXXXXXXXX ( splátka bola 62,14 eur)
a získanie ďalšej hotovosti. Žalovaná v žiadosti uviedla výšku príjmu z podnikania 27 276,- eur. Pri SZĆO

sa v tom čase akceptovateľný príjem, pre posúdenie schopnosti splácať, počítal ako 60 % z ročných
tržieb/12 = 1 363,80 eur. Na výpočet bola použitá nižšia z hodnôt. Žalovaná uviedla rodinný stav vdova
a počet nezaopatrených detí 0. Uviedla mesačné náklady 600,- eur. Pre zistenie skutočných finančných
nákladov bol vykonaný dopyt do registra NRKI zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým boli zistené reálne mesačné
náklady v registri NRKI vo výške 565,- eur. Vzhľadom na jej konsolidovanie, zo sumy bola odpočítaná

hodnota 62,14 eur. Klient teda uviedol náklady 600,- eur, ale dopytom do SRBI a preverením boli zistené
reálne náklady vo výške 502,86 eur. Na výpočet bola použitá vyššia hodnota. Žalovaná uviedla iné
mesačné výdavky vo výške 45,- eur. Životné minimum bolo 199,48 eur. 1ebiteľského úveru.

Uviedol, že pri skúmaní bonity vychádzal z nasledovných údajov: príjem 1 363,80 eur, výdavky ( SIPO,
náklady na bývanie, telefón) – 45,- eur, mesačné finančné náklady (splátky úverov, hypoték, lízingov) –
600,- eur, životné minimum žiadateľa 199,48 eur, mesačné výdavky uvedené v registri NRKI (splátkové
operácie) – 419,- eur, mesačné splátky uvedené v registri NRKI ( kreditné operácie) – 146,- eur,
Výsledok: príjem-výdavky = 519,32 eur, splátka žiadaného úveru 76,87 eur.

Keďže výsledok porovnania príjmov a výdavkov bol vyšší ako výška schválenej splátky, žiadosť bola
schválená.Z pripojeného daňového priznania žalovanej za rok 2016 vyplýva, že výška príjmu zo živnosti bola
27 276,60 eur a výdavkov 23 408,35 eur. Základ dane bol vo výške 3 868,25 eur.

Z výpisu z registra NRKI vyplýva, že počet splátkových zmlúv celkom uzatvorených so žalovanou bol 6.
KudňuXX.XX.XXXXpočetexistujúcichzmlúvbol3.PripoložkeL01išloo2uzatvorenézmluvy,1zmluvu
existujúcu celkovo na sumu 5 000,- eur, zostatková hodnota 4 885,- eur, výška splátky 62,- eur a pri
položkách B02, L03, B05, išlo o 4 uzatvorené zmluvy, 2 zmluvy existujúce celkovo na sumu 24 350,- eur,
zostatková hodnota 22 934,- eur, výška splátky 357,- eur. Nesplátkové úvery – počet zmlúv 0. Kreditné

karty – pri položke B04 išlo o 1 uzatvorenú zmluvu, 1 existujúcu zmluvu celkovo na sumu 23 300,- eur,
zostatková hodnota 22 984,- eur, výška mesačnej splátky 146,- eur. Celková výška mesačnej splátky
zo všetkých úverov bola 565,- eur.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase

uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
čistý príjem spotrebiteľa,
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,

výška splátky spotrebiteľského úveru a
peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,

zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20,
ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných
záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie

o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, jenevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem
spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
druh spotrebiteľského úveru,

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom

odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
odplatu podľa osobitných predpisov,
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu

a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na

platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,

veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 17 až 42.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)

platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie

špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom najeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ

požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju

uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Nepochybne uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že

spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na

základe ktorej žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 6200,- eur, ktorú sa zaviazala splatiť formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 76,87 eur pri počte splátok 120. Žalovaná titulom splatenia
úveru uhradila finančné prostriedky pre podaním žaloby vo výške 3 664,84 eur a počas súdneho konania
vo výške 449,37 eur, teda celkovo sumu vo výške 4 114,21 eur.

Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného
zákona (§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca žalobcu bol právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu
svojho podnikania poskytovala spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou

osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti
ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.

Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že v zmluva
o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovanou obsahuje všetky zákonnom
vyžadované náležitosti.

,,Povinnost soudu zkoumat, zda úvěrující prověřil úvěruschopnost budoucího dlužníka (sp. zn. III. ÚS
4129/18 ze dne 26. února 2019). Nezkoumá-li obecný soud, zda úvěrující při poskytnutí spotřebitelského
úvěru prověřil schopnost úvěrovaného plánovaný úvěr splatit, zasáhne tím do základního práva
spotřebitele na soudní ochranu zaručeného v čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod.“Vzhľadom na žalovanou namietané skutočnosti, súd v ďalšom v konaní skúmal, či veriteľ pred
poskytnutím úveru žalovanej skúmal jej bonitu s odbornou starostlivosť v zmysle § 7 Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

Žalobca pri skúmaní príjmu žalovanej vychádzal iba z jej daňového priznania za rok 2016, ktoré mu pred
uzatvorením zmluvy predložila. Výška príjmu žalovanej zo živnosti bola 27 276,60 eur a výška výdavkov
zo živnosti bola 23 408,35 eur. Základ dane bol vo výške 3 868,25 eur.

Žalobca predložil výpis z NRKI datovaný zo dňa XX.XX.XXXX a z neho vyplýva, že počet splátkových
zmlúv celkom uzatvorených so žalovanou bolo 6. Ku dňu XX.XX.XXXX počet existujúcich zmlúv bol 3.
Pri položke L01 išlo o 2 uzatvorené zmluvy, 1 zmluvu existujúcu celkovo na sumu 5 000,- eur, zostatková
hodnota 4 885,- eur, výška splátky 62,- eur a pri položkách B02, L03, B05, išlo o 4 uzatvorené zmluvy, 2

zmluvy existujúce celkovo na sumu 24 350,- eur, zostatková hodnota 22 934,- eur, výška splátky 357,-
eur. Nesplátkové úvery – počet zmlúv 0. Kreditné karty – pri položke B04 išlo o 1 uzatvorenú zmluvu, 1
existujúcu zmluvu celkovo na sumu 23 300,- eur, zostatková hodnota 22 984,- eur, výška mesačnej
splátky 146,- eur. Celková výška mesačnej splátky zo všetkých úverov bola 565,- eur.

Súd nemal za preukázané, žeby veriteľ skúmal celkový objem jej výdavkov. Skúmanie výdavkov len
nahliadnutím do databázy NRKI nie je dostatočné. Záväzky žalovanej nemuseli vyplývať iba z tejto
verejnej databázy. Spotrebiteľ je síce povinný poskytnúť veriteľovi úplné a pravdivé údaje, to však
veriteľa nezbavuje povinnosti poskytnuté údaje preveriť. Údajne žalovaná žalobcovi oznámila celkové
výdavky 645,- eur ( 600,- eur + 45,- eur). Suma 600,- eur mala predstavovať náklady na splácanie

úverov poskytnutých žalovanej ( z databázy NRKI vyplýva, že výška splátok úverov žalovanej bola 565,-
eur) a 45,- eur ostatné jej mesačné výdavky - avšak táto skutočnosť nevyplýva zo žiadnych dokladov
predložených žalobcom a nie je ani zrejmé, o aké výdavky sa jedná. Žalovaná v konaní poprela, aby
pôvodný veriteľ akýmkoľvek spôsobom skúmal jeho pravidelné mesačné výdavky.

Nebolo preukázané, či príjem žalovanej, a nevyhnutné výdavky na živobytie by jej umožňovali plniť
si povinnosti podľa úverovej zmluvy, t. j. splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami. V zmluve
o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené údaje o pravidelných mesačných nákladoch na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa za účelom posúdenia jej možnosti a schopnosti poskytnutý
úver splácať.

Vzmysleplatnéhoaúčinnéhoust.§7ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,včaseuzavretiazmluvy
bol veriteľ povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver a
zobrať do úvahy dobu poskytnutia úveru, jeho výšku, príjem aj účel spotrebiteľského úveru. Z uvedeného
ustanovenia nepochybne vyplýva, že pokiaľ má veriteľ povinnosť odborne postupovať pri posudzovaní

schopnosti splácať úver, musí mu byť zrejmý a známy nielen príjem žiadateľa o úver, ale zároveň aj jeho
výdavky, inak nie je možné objektívne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak,
ako na to správne poukazoval žalovaný v rámci svojej procesnej obrany. Ako bolo uvedené vyššie, už len
prizisťovanípríjmužalovanejneboladodržanáanielementárnaopatrnosťprávnehopredchodcužalobcu
pri preukazovaní údajov o príjme žalovanej za účelom reálneho posúdenia jeho schopnosti splácať

úver. Formálne a alibistické preklopenie údaju z daňového priznania o výške príjmu (bez zohľadnenia
výdavkov a ostatných nákladov pri podnikaní), bez akéhokoľvek zohľadnenia reálnosti disponovania s
výškoupríjmuuvedenouvdaňovompriznaní,niejemožnépovažovaťzaodbornústarostlivosťprávneho
predchodcu žalobcu pri posudzovaní spôsobilosti žalovanej splácať úver.

Súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu
z ustanovenia 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa
preveriť úverovú bonitu dlžníka sa aj Súdny dvor EÚ uvedeným zaoberal (pozri v tomto zmysle rozsudok

z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53).Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa

splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné
s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z
uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,
či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o
úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak
veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto

povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na

frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť

alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa
odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.Z. v

ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného
klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na
úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný
sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver
vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade

neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty
dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných
klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu,
že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom
z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere

(malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou
pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou
zmluvnéhoplnenia,ktorúodspotrebiteľaobdržínebudúsplátkyúveru,alepoplatkyzaomeškanieplatieb
a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. ....
Za hrubé porušenie povinnosti podľa§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať

povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v
rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý
väčší úver, ako je schopný splácať. Keďže žalobca súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného
nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri

skúmaní bonity dlžníka žalobca nepostupoval (nezaujímali ho skutočné výdavky žalovaného a ich
preukázanie a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru a nevykonal ani
lustráciu v prístupných registroch). V zmluve sa síce uvádza, že žalovaný má príjem 380,00 € a výdavky
0,00 € ale tieto údaje neboli doložené žiadnymi dokladmi.“Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 12Co/136/2019 zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: ,,
Žalobca v konaní na súde prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní

bonity vychádzal jednak zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, reportu J. poisťovne a z B. reportu,
avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť
celkovú finančnú situáciu žalovaných, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie
bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie

bonity žalovaných, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou
starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných,
ako napr. ich celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na
zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej
situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného
teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o

nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver. Odvolací súd
záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity
spotrebiteľa.“

V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/20/2020 zo
dňa 23.09.2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 53CoCsp/30/2021 zo dňa 23.09.2021.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou

pôžičky je potrebné podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanej, tak ako to

súd vyššie konštatoval, žalovaná bola tak na istine úveru povinná zaplatiť sumu 6 200,- eur, teda sumu,
ktorá jej bola zo strany veriteľa reálne poskytnutá. Žalovaná už pôžičku splatila čo do výšky 4 114,21
eur, teda na istine už je ešte povinná zaplatiť sumu 2 085,79 eur.

Súd preto žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2 085,79 eur.

Žalovaná sa s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, preto súd žalovanú zaviazal aj na
zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí
dodatočnej lehoty na plnenie určenej veriteľom, t.j. odo dňa XX.XX.XXXX zo sumy 114,76 eur a to až

do jej zaplatenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.V danom prípade súd žalobe vyhovel čo do uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2 085,79
eur s prísl. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Konanie v čatsi o zaplatenie sumy 449,37 eur. Úspech
žalobcu v konaní tak predstavuje 70 % a úspech žalovanej predstavuje 30 %.

Súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami preto priznal žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov
konania v rozsahu 40 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.