Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 5, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121205166
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7121205166.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: H.. Y. C. H., X.. XX.X.XXXX,

L. Y. F., F. XX, zastúpeného: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, so sídlom v Košiciach, Palackého 1 proti
žalovaným: X. G.. A.. H. J., J.., X.. X.X.XXXX, L. Y. F. X. M., Š. XXX/X, X. P. J., X.. X.X.XXXX, L. Y. F.
X. M., Š. XXX/X, zastúpených: JUDr. Peter Gdovin, advokát, so sídlom v Humennom, Kalininova 675, o
určenie, že odstúpenie od nájomnej zmluvy je neplatné, o určenie, že dohoda o vysťahovaní je neplatná
a o určenie, že nájomný vzťah trvá takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Priznáva žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.7.2021 domáhal, aby súd určil, že:

- odstúpenie od nájomnej zmluvy PB 1/2019 Ke zo dňa 08.04.2021 zo strany žalovaných v 1. a 2. rade
týkajúce sa bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX
na L. ulici s orientačným číslom XX, je neplatné

- dohoda o vysťahovaní zo dňa 30.06.2021 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, týkajúca
sa vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, je neplatná a

- nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, založený nájomnou zmluvou PB 1/2019
Ke zo dňa 30.07.2019, týkajúci sa vyššie špecifikovaného predmetu nájmu, trvá.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci vyššie
špecifikovanej nehnuteľnosti, pričom žalobca dňa 30.07.2019 uzavrel ako nájomca so žalovanými ako
prenajímateľmi nájomnú zmluvu PB 1/2019 Ke, na základe ktorej žalovaní prenechali žalobcovi byt
do užívania, na dobu určitú (na dobu piatich rokov), za nájomné vo výške 450 EUR mesačne vopred,

pričom v nájomnom boli zahrnuté aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalovaní listom zo
dňa 08.04.2021 odstúpili od nájomnej zmluvy a to z dôvodu údajného podstatného porušenia zmluvy,
t.j. neuhradenia dvoch splátok nájomného za mesiac február a marec 2021, ako aj čiastočnej úhrady
nájomného za mesiac január, čo však žalobca popiera. Žalovaní zároveň žiadali žalobcu o vypratanie
bytu do troch dní. Žalovaní pri odstúpení od nájomnej zmluvy vychádzali z čl. VIII. bodu 3 písm. a/
nájomnej zmluvy, podľa ktorého je prenajímateľ oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, najmä ak je
nájomca v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb

za služby spojené s užívaním bytu. Žalobca mal za to, že takéto odstúpenie od zmluvy je v zmysle ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, keďže tento právny úkon svojím obsahom a účelom
priamo odporuje zákonu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 685 ods. 1 posledná veta Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je nájom bytu chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len zdôvodov ustanovených v zákone. Odstúpenie od zmluvy z vyššie uvedených dôvodov preto nemá oporu
v Občianskom zákonníku. Nájomný vzťah platne nezanikol, preto zároveň žiadal o určenie, že nájomný
vzťah trvá.

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Poukázali na skutočnosť, že listom zo dňa 28.8.2021 dali žalobcovi
výpoveď z nájmu podľa ust. § 711 ods.1 písm.d) Občianskeho zákonníka (nezaplatené nájomné), ktorá
mu bola doručená dňa 31.8.2021. Trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.9.2021 a uplynula
dňa 30.11.2021. Od uvedeného dňa žalobca byt naďalej užíva a to bez právneho titulu, pričom neplatí

žiadnu úhradu za užívanie ani za plnenia spojené s užívaním bytu. Žalobca odmieta byt dobrovoľne
opustiť. Žalovaní boli preto nútení podať žalobu na vypratanie predmetu nájmu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

5. V konaní nebolo sporné a z výpisu z LV č.XXXX a LV č.XXXX okres F. A., obec F. - R. Ť., katastrálne

územie X.É. Ť. mal súd za preukázané, že žalovaní sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu
č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX na L. ulici s
orientačným číslom XX, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve v pomere 1255/100000, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie X. Ť., obec
F. - R. Ť., okres F. A., ktorý sa nachádza na parcele č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie - o výmere

703 m2, evidovanom na LV č. XXXX, katastrálne územie X. Ť., S. F. - R. Ť., S. F. A. od r.2006, resp. 2010.

6. V konaní ďalej nebolo sporné a súd mal z písomnej nájomnej zmluvy PB 1/2019 Ke za preukázané, že
dňa 30.07.2019 uzavreli žalobca ako nájomca a žalovaní ako prenajímatelia zmluvu, na základe ktorej
žalovaní prenechali žalobcovi vyššie špecifikovaný byt do nájmu výlučne pre účely bývania užívania a to

na dobu určitú - od 1.8.2019 na dobu piatich rokov. Žalobca sa zaviazal platiť prenajímateľom nájomné
vo výške 450 EUR mesačne, pričom v nájomnom boli zahrnuté aj úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu (odber plynu, studenej a teplej vody, elektrickej energie, odvoz odpadu) a to prevodom
na účet prenajímateľa, mesačne vopred, do 12.dňa príslušného mesiaca.

7. Z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že článok VIII zmluvy upravuje ukončenie nájmu. Podľa bodu 1
tohtočlánkunájomnývzťahzanikáuplynutímdoby,naktorúboldohodnutý.Platítrojmesačnávýpovedná
lehota. Podľa bodu 2 tohto článku pred uplynutím dohodnutej doby nájmu možno nájomný vzťah ukončiť
písomnou dohodou alebo okamžitým odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre podstatné
porušenie zmluvy. Podľa bodu 3 tohto článku prenajímateľ je oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť,

najmä ak a) nájomca je v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s
úhradou platieb za služby spojené s užívaním bytu, b) nájomca užíva byt spôsobom, ktorý nie je v súlade
s dohodnutým účelom nájmu, c) nájomca hrubým spôsobom poruší domový poriadok, d) nájomca dá byt
do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. Podľa bodu 4 tohto článku, nájomca je oprávnený od zmluvy
okamžite odstúpiť, najmä ak predmet nájmu prestane byť spôsobilým na užívanie podľa dohodnutého

účelu nájmu.

8. Z listu žalovaných, podpísaného žalovaným v 1.rade súd zistil, že prenajímatelia dňa 8.4.2021
okamžite odstúpili od zmluvy o nájme pre podstatné porušenie zmluvy, t.j. neuhradenie dvoch splátok
nájomného za mesiac február a marec 2021, ako aj čiastočnej úhrady nájomného za mesiac január

2021. Zároveň žiadali žalobcu, aby byt do 3 dní vypratal.

9. V konaní ďalej nebolo sporné, že v priebehu tohto konania , listom zo dňa 28.8.2021 žalovaní v 1. a
2.rade dali žalobcovi výpoveď z nájmu podľa ust. § 711 ods.1 písm.d) Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu tým, že nezaplatil pomernú časť nájomného za

mesiac marec 2021 vo výške 100 EUR a celé nájomné za mesiace apríl 2021 až doposiaľ (august 2021).
Vo výpovedi sa uvádza, že nájomný pomer sa končí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je tri mesiace
a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi výpoveď
doručená.

10. V konaní nebolo sporné a súd mal z doručenky za preukázané, že žalobcovi bola výpoveď z nájmu
doručená dňa 31.8.2021.11. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalobca podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal určenia
neplatnosti výpovede z nájmu. Konanie je vedené pod sp.zn. 38 C 44/2021. Konanie bolo zastavené na
základe späťvzatia žaloby. Žalobca uviedol, že žalobu vzal späť pre dôkaznú núdzu, t.j. neschopnosť

preukázať, že nájomné, ktoré bolo dôvodom pre danie výpovede, zaplatil.

12. V konaní nebolo sporné, že žalovaní podali proti žalobcovi žalobu o vypratanie predmetu nájmu.
Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 13 C 47/2021. Pojednávanie, nariadené na 24.8.2022
sa neuskutočnilo z dôvodu, že žalobca namietol zaujatosť všetkých sudcov tunajšieho súdu.

13. Podľa ust. § 12 ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať
byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a
pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý
pozemok.

14. Podľa ust. § 12 ods.2 cit. zákona, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je oprávnený
prenajať ho inej osobe. Nájom a podnájom bytu a nebytového priestoru v dome alebo jeho časti upravujú
osobitné predpisy ( odkaz na ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka).

15. Podľa ust. § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

16. Podľa ust. § 688 Občianskeho zákonníka, nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej
domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj
požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

17. Podľa ust. § 710 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

18. Podľa ust. § 710 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne
tiež uplynutím tohto času.

19. Podľa ust. § 710 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom
bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane

použijú ustanovenia osobitného predpisu.

20. Podľa ust. § 711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu,
ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že

prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

21. Podľa ust. § 711 ods.2 Občianskeho zákonníka, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod
výpovede nemožno dodatočne meniť.

22. Podľa ust. § 711 ods.5 Občianskeho zákonníka, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty ( § 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo
sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede
nájmu bytu zanikol.

23. Podľa ust. § 711 ods.6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na
súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.24. Podľa ust. § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

25. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho

úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

27. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobca podanou určovacou žalobou sledoval svoj právny
záujem na určení, že nájomný vzťah, založený zmluvou o PB 1/2019 Ke zo dňa 30.07.2019, trvá.

28. Podľa ust. § 137 písm.c) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.

29. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.c)
CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je

spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určeniastalojehoprávnepostavenieneistým.Zanedovolenúmožnopovažovaťurčovaciužalobu,pokiaľ
neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,
že je možná (prípadne) aj iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je

naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov

konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

30. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak

navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Súd v takom prípade zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

31. V predmetnej veci je nepochybné, že žalobca podal určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm.c) CSP,

tvrdiac, že má naliehavý právny záujem na určení, že nájomný vzťah, založený zmluvou o PB 1/2019
Ke zo dňa 30.07.2019 trvá a to z dôvodu, že žalovaní ako prenajímatelia neplatne odstúpili od zmluvy.

32. Súd sa už v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či môže byť
nájomný vzťah ukončený odstúpením od zmluvy (s okamžitými účinkami) a ak áno, či tak môže byť

platne ukončený z dôvodu, ktorý bol uplatnený v danom prípade.

33. Súd konštatoval, že z obsahu posudzovanej zmluvy o nájme je zrejmé, že sporové strany si dojednali
ako jeden zo spôsobov skončenia nájmu (okrem uplynutia doby nájmu a písomnej dohody) aj okamžité
odstúpenie od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre podstatné porušenie zmluvy, pričom podľa bodu

3 písm.a) článku VIII zmluvy je prenajímateľ oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, ak je nájomca v
omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami nájomného alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby
spojené s užívaním bytu.34. Ako to vyplýva z ust. § 685 ods.3 Občianskeho zákonníka, nájom bytu je chránený. To sa prejavuje
aj kogentnosťou niektorých ustanovení zákona zameraných na ochranu nájomcov, čo znamená,
že zmluvné strany pri uzatváraní nájomnej zmluvy nemôžu vylúčiť alebo obmedziť aplikáciu týchto

ustanovení zákona. Samozrejme, nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany odchýlili aj od kogentných
ustanovení zákona, pokiaľ je to v prospech nájomcu ( napr. určenie dlhšej ako zákonom stanovenej
výpovednej lehoty). Zákon teda chráni nájomcu ako slabšiu stranu, pričom prejavom tejto ochrany sú aj
výpovedné dôvody, keď prenajímateľ môže nájom (či už na dobu určitú alebo neurčitú) vypovedať len
z dôvodov, taxatívne vymedzených v zákone, v niektorých prípadoch dokonca len s privolením súdu.

Autonómia vôle prenajímateľa smerujúca k skončeniu nájmu je teda v porovnaní s nájomcom výrazne
obmedzená.

35. Kogentným je aj ust. § 710 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje základné spôsoby zániku nájmu;
týmito sú uplynutie doby nájmu, výpoveď a dohoda. Samozrejme, zákon a naň nadväzujúca súdna
prax nevylučujú, aby si zmluvné strany (okrem zákonom daných spôsobov skončenia nájmu) dojednali

ako ďalšiu možnosť zániku nájmu aj odstúpenie od zmluvy ( ust. § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka).
V takom prípade je však nevyhnutné posúdiť platnosť takéhoto dojednania s ohľadom na ust. § 39
Občianskeho zákonníka a teda, či sa nejedná o právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. V danom prípade zmluva o nájme oprávňuje žalovaných ako prenajímateľov, aby odstúpili od
zmluvy s okamžitou platnosťou z dôvodu, že nájomca je v omeškaní s dvoma alebo viacerými splátkami
nájomného (t.j. minimálne dvomi) alebo v omeškaní s úhradou platieb za služby spojené s užívaním
bytu. Ide teda o sankciu za porušenie základnej povinnosti nájomcu platiť nájomné a úhrady za plnenia
poskytované s nájmom riadne a včas.

37. Občiansky zákonník však túto skutkovú podstatu (porušenie povinnosti nájomcu platiť nájomné
a úhrady za plnenia poskytované s nájmom riadne a včas) sankcionuje v kogentnom ustanovení §
711 ods.1 písm. d) nasledovne: prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje
svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia

poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace (t.j. viac ako tri splátky).

38.Občianskyzákonníktedavust.§711ods.1priamokvalifikuje,aképodmienkymusiabyťsplnené,aby
mohol prenajímateľ z tohto dôvodu ukončiť nájomný vzťah výpoveďou. Na viac, v súvislosti s výpoveďou
zákon kogentne poskytuje nájomcovi bytu aj ďalšie prejavy ochrany - predpísané obsahové náležitosti

výpovede (pod sankciou neplatnosti) a výpovednú lehotu (§ 710 Občianskeho zákonníka). Táto je
trojmesačná, začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi
doručená výpoveď. Nájom bytu sa teda skončí až uplynutím výpovednej lehoty.

39. Vo svetle vyššie uvedeného súd už v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval,

že nájomná zmluva sa odchýlila od kogentných ustanovení zákona, nie však dovoleným spôsobom,
t.j. v prospech žalobcu ako nájomcu. Preto zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaných ako
prenajímateľov, aby odstúpili od zmluvy z dôvodu, že nájomca je v omeškaní „len“ s dvomi splátkami
nájomného ( t.j. je v omeškaní s platbami v nižšom rozsahu ako predpokladá kogentné ustanovenie
zákona v prípade výpovede) a to s okamžitou účinnosťou, t.j. bez výpovednej lehoty, evidentne odporuje

zmyslu a účelu kogentnej úpravy, chrániacej nájomcu bytu a teda, svojim obsahom obchádza zákon,
pretože jeho cieľom je dosiahnuť výsledok, ktorý nie je zákonom predvídaný a ani žiaduci, čo predmetné
zmluvné dojednanie i samotné odstúpenie od zmluvy činí neplatným podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka.

40. S vyššie uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie sa stotožnil aj Krajský súd v Košiciach,
ktorý uznesením č.k. 6 Co 133/2021-114 zo dňa 10.12.2021 potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I
č.k.24 C 21/2021-56 zo dňa 18.8.2021 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovaným
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu do výkonu nájomného práva žalobcu.

41. Predbežne sa teda súdu javilo, že žalobca osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku na
požadovanom určení, t.j. že nájomný vzťah trvá. V priebehu konania však vyvstala ďalšia skutková resp.
právna okolnosť, pre ktorú súd napokon žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmuna požadovanom určení. Touto skutočnosťou je, že nájomný vzťah medzi sporovými stranami zanikol
na základe výpovede z nájmu.
42. Ako už súd uviedol vyššie, v priebehu tohto konania , listom zo dňa 28.8.2021 žalovaní v 1. a

2.rade dali žalobcovi výpoveď z nájmu podľa ust. § 711 ods.1 písm.d) Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu tým, že nezaplatil pomernú časť nájomného za
mesiac marec 2021 vo výške 100 EUR a celé nájomné za mesiace apríl 2021 až doposiaľ (august 2021).
Vo výpovedi sa uvádza, že nájomný pomer sa končí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je tri mesiace
a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi výpoveď

doručená. V konaní nebolo sporné a súd mal z doručenky za preukázané, že žalobcovi bola výpoveď
z nájmu doručená dňa 31.8.2021.

43. Súd konštatoval, že došlo k zániku práva nájmu žalobcu na základe výpovede z nájmu. Predmetná
výpoveď spĺňa formálne i obsahové náležitosti požadované zákonom; výpoveď bola daná v písomnej
forme, výpovedný dôvod bol zrozumiteľne a s určitosťou skutkovo vymedzený tak, že ho nie je možné

zameniť s iným a výpoveď bola žalobcovi riadne doručená do vlastných rúk dňa 31.8.2021. Keďže
výpoveď z nájmu bytu bola riadne doručená, jej dôsledkom bolo, že zákonom stanovená trojmesačná
výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola
žalobcovi táto výpoveď doručená, t.j. dňa 1.9.2021 a uplynula dňa 1.12.2021. Uvedeného dňa, v súlade
s ustanovením § 710 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo nájmu žalobcu zaniklo. Právne účinky

výpovede z nájmu neovplyvnila ani skutočnosť, že žalobca podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa
domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu. Konanie vedené pod sp.zn. 38 C 44/2021 bolo totiž
zastavené z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť.

44. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o nájme a zhodných tvrdení sporových strán súd konštatoval, že

za obdobie od 1.8.2019 do doručenia výpovede z nájmu (31.8.2021), t.j. spolu za 24 mesiacov trvania
nájmu bol žalobca povinný zaplatiť nájomné spolu vo výške 10.800 EUR (24 mesiacov x 450 EUR). Súd
mal z potvrdení banky a výpisov z účtu za preukázané, že žalobca celkovo zaplatil žalovaným sumu vo
výške 9.000 EUR. V roku 2021 žalobca zaplatil v januári 450 EUR, vo februári nezaplatil žiadnu sumu,
v marci zaplatil sumu 400 EUR, v apríli zaplatil sumu 400 EUR a od tejto poslednej úhrady už nezaplatil

žiadnu sumu. Žalobca uvedené skutočnosti nespochybňoval.

45. Za takejto situácie - zánik nájmu v dôsledku výpovede z nájmu - súdu neostávalo iné, ako
konštatovať, že žalobca stratil resp. nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak sa práva, ktoré má byť ohrozené alebo neisté, dotýka
ďalšia právna zmena. Rozhodujúci je preto stav daný v čase vyhlásenia rozsudku a nie stav, daný v
čase podania žaloby.
46. Už len na margo súd dodáva, že po tom, čo v priebehu konania nastala uvedená právna zmena
(výpoveď z nájmu), súd pred rozhodnutím vo veci vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu, čo ale žalobca neučinil a na podanej žalobe napriek tomu trval.

47. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

49. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalovaní mali v spore plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania proti

žalobcovi v rozsahu 100 %.

50.Žalobcavovzťahukrozhodnutiuonárokunanáhradutrovkonaniaapelovalnaskutočnosť,žežaloba
bola v čase jej podania dôvodná, pretože odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo neplatné, čo deklaroval
súd prvej i druhej inštancie v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia.

51. Súd konštatoval, že uvedenú skutočnosť nemožno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa,
pre ktorý by úspešným žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania.52. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

53. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že by
strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť v konkrétnom prípade k nežiaducej
tvrdosti. Musí však ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj

v okolnostiach na strane účastníkov konania (najmä sociálne aspekty). Významnými z hľadiska aplikácie
ust. § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu
konania a podobne.

54. Súd mal za to, že v danej veci sa nejedná o výnimočnú situáciu, ktorá by odôvodňovala nepriznanie
náhrady trov úspešným žalovaným. O takúto situáciu by sa mohlo jednať vtedy, ak by žalobca po tom,

čo mu v priebehu konania zanikol nájom v dôsledku výpovede z nájmu, vzal žalobu späť. Žalobca tak
neučinil ani na základe výzvy súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na správanie resp. postoj žalobcu
v iných súvisiacich konaniach ( o neplatnosť výpovede a o vypratanie). Konanie, v ktorom sa domáhal
určenia neplatnosti výpovede z nájmu bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby, pričom sám žalobca
uviedol, že žalobu vzal späť pre dôkaznú núdzu, t.j. neschopnosť preukázať, že nájomné, ktoré bolo

dôvodom pre danie výpovede, zaplatil. Prvé pojednávanie vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.
13 C 47/2021, v ktorej sa žalovaní domáhajú vypratania žalobcu z bytu, sa neuskutočnilo z dôvodu, že
žalobca namietol zaujatosť všetkých sudcov tunajšieho súdu. Už len na margo súd dodáva, že okrem
toho, že žalobca neuhradil dlžné nájomné, ktoré bolo dôvodom pre danie výpovede z nájmu, v byte
zotrváva bez právneho titulu už od 1.12.2021, pričom žalovaným odplatu za užívanie naďalej riadne

neplatí.

55. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti by nebolo
spravodlivé, keby žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).