Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6307200536
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:6307200536.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a

členiek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov: 1/ J.. Ľ. T., bývajúci v
A., B. XX, 2/ Obec Beňuš, so sídlom v Beňuši 355, IČO: 00 313 289, obaja zastúpení CERHA HEMPEL
Šiška & Banert s. r. o., so sídlom v Bratislave, Zochova 6-8, IČO: 36 861 961, proti žalovanej: V.. P.. D. H.,
bývajúca v A., Š. XX, zastúpená Mgr. Petrom Luptákom, advokátom v Banskej Bystrici, Nám. Štefana
Moyzesa 3, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Brezno pod
sp. zn. 5C/459/2015, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. júna
2020 sp. zn. 15Co/266/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobcom 1/, 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom z 26. júla 2018 č. k. 5C/459/2015-621
určil, že žalobca 2/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Brezno,
katastrálny odbor pre katastrálne územie A. na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku parcelné č. KNC
XXXX/X o výmere 28 m2, zastavané plochy a nádvoria, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 k
celku(výrokI.),vprerušujúcejčastižalobuzamietol(výrokII.),vyslovil,žežalovanámánároknanáhradu

trov konania voči žalobcovi 1/ v rozsahu 100 % (výrok III.), ďalej vyslovil, že žalovaná má nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi 2/ v rozsahu 50 % (výrok IV.). V odôvodnení uviedol, že žalobcovia
sa podanou žalobou po poslednom pripustení zmeny domáhali určenia, že:
I. z nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, pre obec A., katastrálne územie
A., parcely registra C na LV č. XXX, parcela č. XXXX sa vytvárajú dve nové parcely: vytvára sa nová
parcela č. XXXX/X vo výmere 80 m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1/2
a žalovanej v podiele 1/2; vytvára sa nová parcela č. XXXX/X vo výmere 6 m2, ktorá je v podielovom

vlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1/2 a žalovanej v podiele 1/2,
II.znehnuteľnostivedenejOkresnýmúradomBrezno,katastrálnyodbor,preobecA.,katastrálneúzemie
A., parcely registra C na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X sa vyčleňuje nová parcela č. XXXX/X vo výmere
79 m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1/2 a žalovanej v podiele 1/2,
III. zvyšná časť nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, pre obec A.,
katastrálne územie A., parcely registra C na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X má výmeru 117 m2 a je
vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/,

IV. nehnuteľnosť vedená Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, pre obec A., katastrálne územie
A., parcela registra C na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X má výmeru 28 m2 a je vo výlučnom vlastníctve
žalobcu 2/,V. hranice jednotlivých parciel sa určujú podľa priloženého geometrického plánu. Zároveň žalobcovia
predložili nový geometrický plán č. 11976454-S-Gp-F-146/2018 z 26. apríla 2018, úradne overený
Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom pod č. 234/18 dňa 24. mája 2018, ktorý nanovo

rozdelil pozemky - parcely č. XXXX a č. XXXX/X.
Na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia dospel k záveru, že žaloba
žalobcov po vyššie uvedenom poslednom pripustení zmeny žaloby je čiastočne dôvodná. Mal
preukázané, že pokiaľ sa týka parcely KN-C č. XXXX, táto má v súčasnosti výmeru 87 m2 a súčasný
právny stav svedčí v prospech žalobcu 1/ a v prospech žalovanej, pre každého v 1/2. Pokiaľ sa týka

prvého výroku pripustenej zmeny žaloby, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že z parcely KN-C
č. XXXX sa vytvárajú dve nové parcely: vytvára sa nová parcela č. XXXX/X vo výmere 81 m2, ktorá
je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1/2 a žalovanej v podiele 1/2 a vytvára sa nová
parcela č. XXXX/X vo výmere 6 m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1/2 a
žalovanej v podiele 1/2, dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba nedôvodná, nakoľko žalobca 1/ nemá
na určení svojho spoluvlastníckeho podielu naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ CSP), pretože to,

čoho sa žalobou domáha, mu už patrí, teda sa domáha určenia takého vlastníckeho stavu, ktorý je aj
v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľnosti, pričom niet logického dôvodu, aby sa parcela KN-C č.
XXXX rozdelila na dve parcely, pričom vlastnícky sa situácia nezmení. Rovnako tak žalobca 1/ nemá
naliehavý právny záujem na určení vlastníctva žalovanej a zároveň žalobca 2/ nemá naliehavý právny
záujem na určení vlastníctva žalovanej a ani na určení vlastníctva žalobcu 1/. V tejto časti preto žalobu

považoval za nedôvodnú, a preto ju zamietol. Považoval za nesporné, že žalovaná je v súčasnosti v
katastri nehnuteľnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka pozemkov - parcely KN-C č. XXXX/X o výmere
28 m2 a parcely KN-C č. XXXX/X o výmere 196 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území A.. V roku
1998 žalobca 1/ a pôvodná žalovaná S. C. požiadali žalobcu 2/ o odkúpenie časti parcely KN-C č. XXXX,
časť W., ktorú kúpu odsúhlasil Obecný úrad Beňuš uznesením č. 180/97. Predmetná kúpna zmluva

z 22. júla 1998 bola napokon uzavretá len medzi žalobcom 2/ a pôvodnou žalovanou S. C.. Žalobca
2/ na základe tejto zmluvy odpredal pôvodnej žalovanej S. C. nehnuteľnosť v katastrálnom území A.
vedenú na LV č. XXX ako parcela KN-C č. XXXX/X zastavaná plocha (dvor) o výmere 119 m2 v celosti
a parcela KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha (iná plocha) o výmere 28 m2 v podiele 1/2 a parcela KN-
C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 4 m2, na základe geometrického plánu č. 00634808-212/97

z 18. mája 1998 za 2.740,00 Sk, t. j. 20,00 Sk za m2. Kúpnu cenu pôvodná žalovaná S. C. žalobcovi
2/ aj vyplatila, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad z 23. júla 1998. Zmluva bola perfektná, avšak
návrh na vklad podaní nebol napriek tomu, že účastníci zmluvy sa dohodli na tom, že návrh podá
kupujúca, t. j. pôvodná žalovaná S. C.. Táto tak neurobila z dôvodu, že mala záujem okrem kupovaných
nehnuteľnosti vysporiadať aj iné nehnuteľnosti, na ktoré nechala vyhotoviť geometrický plán, ten však

nebol akceptovaný správou katastra, preto zvolila iný spôsob, a to nadobudnutie vlastníctva na základe
notárskeho osvedčenia titulom vydržania. Pôvodná žalovaná S. C. teda mala vedomosť o vlastníctve
obce, keďže uzatvorila kúpnu zmluvu dňa 22. júla 1998 s obcou ako predávajúcim účastníkom zmluvy
práve ohľadom týchto nehnuteľnosti. Preto potom podľa názoru súdu nemohla v nijakom prípade splniť
zákonné atribúty nadobudnutia vlastníctva vydržaním, najmä nemohla byť dobromyseľná. Pôvodná

žalovaná S. C. si nechala osvedčiť vlastníctvo okrem iného k nehnuteľnostiam parcela KN-C č. XXXX,
KN-C č. XXXX/X a KN-C č. XXXX/X dňa 29. júla 1998, žalobcovia 1/, 2/ podali žalobu na určenie
vlastníctva v lehote 10 rokov. Zároveň nehnuteľnosti parcela č. XXXX/X a č. XXXX/X sú nepochybne
vo vlastníctve žalobcu 2/, ktorý ich nadobudol vydržaním, čo bolo konštatované v notárskej zápisnici N
132/95, NZ 403/95 z 13. septembra 1995, kde titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva bol v zmysle

zákona č. 138/1992 Zb. protokol o prechode vlastníctva veci z bývalého ONV Banská Bystrica na Obec
Beňuš v zmysle § 14 citovaného zákona, ako aj konštatovaný užívací stav osadníckych elaborátov a
oprávnená držba obce, čo sa napokon premietlo aj v LV č. XXX. Súd mal za to, že kúpna zmluva z
22. júla 1998 bola medzi žalobcom 2/ ako predávajúcim a pôvodnou žalovanou S. C. ako kupujúcou
uzavretá platne, táto mala účinok obligačný a zaväzovala vlastníka, aby svoje právo na nadobúdateľa

previedol.Pokiaľsapotomtýkatretiehovýrokupripustenejzmenyžaloby,ktorýmsažalobcoviadomáhali
určenia, že zvyšná časť nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre obec
A., katastrálne územie A., parcely registra C na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X má výmeru 117 m2 a
je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/, dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba nedôvodná, nakoľko
žalobca 2/ platne previedol svoje vlastnícke právo k parcele KN-C č. XXXX/X o výmere 119 m2 v

celosti na pôvodnú žalovanú S. C.. Zároveň v tejto časti musel konštatovať aj nedostatok naliehavého
právneho záujmu žalobcu 1/ na určení vlastníctva žalobcu 2/, keďže žalobca 1/ môže konať len za
seba a domáhať sa svojich tvrdených práv. Mal za preukázané, že čo sa týka parcely KN-C č. XXXX/
X, táto má v súčasnosti výmeru 28 m2 a momentálny právny stav svedčí v prospech žalovanej vcelosti. Ohľadne štvrtého výroku pripustenej zmeny žaloby, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia,
že parcela KN-C č. XXXX/X má výmeru 28 m2 a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/, dospel k
záveru, že v tejto časti je žaloba čiastočne dôvodná. Žalobca 2/ na základe kúpnej zmluvy z 22. júla

1998 platne previedol svoje vlastnícke právo k parcele KN-C č. XXXX/X o výmere 28 m2 na pôvodnú
žalovanú S. C. len v podiele 1/2. V nadväznosti na tú skutočnosť, že v katastri nehnuteľností je zapísaná
žalovaná ako vlastník v celosti, žalobca 2/ podľa názoru súdu osvedčil naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva. Súd žalobe v tejto časti vyhovel len čiastočne, keď určil, že žalobca 2/ je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre

katastrálneúzemieA.naLVč.XXXX,pozemkuparc.č.KN-CXXXX/Xovýmere28m2,zastavanéplochy
a nádvoria s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa žalobca
domáhal určenia vlastníctva k predmetnej parcele v celosti, potom žalobu považoval za nedôvodnú, a
preto ju zamietol. Ohľadne druhého výroku pripustenej zmeny žaloby, ktorým sa žalobcovia domáhali
určenia, že z parcely KN-C č. XXXX/X sa vyčleňuje nová parcela č. XXXX/X vo výmere 79 m2, ktorá
je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1/2 a žalovanej v podiele 1/2, ako vyplýva z

geometrického plánu č. 00634808-212/97 z 18. mája 1998, parcela č. XXXX/X bola vytvorená z parcely
č. XXXX - odčlenená ako diel 3 s výmerou 119 m2 a z parcely č. XXXX - odčlenená ako diel 13 s
výmerou 77 m2. Pôvodná žalovaná S. C. už v liste z 2. mája 2007 uznala, že v roku 1998 sa nedôvodne
k parcele č. XXXX pripojila odkúpená parcela č. XXXX a poukázala na zmluvu z 22. februára 1978;
na pojednávaní dňa 9. decembra 2009 uviedla, že ak by si žalobcovia dali urobiť geometrický plán a

prilepili k parcele č. XXXX 77 m2, možno by s tým aj súhlasila, pretože tieto skutočnosti nezavinila.
Ak bola časť parcely KN-C č. XXXX o výmere 77 m2 z nejakých dôvodov pričlenená k parcele KN-
C č. XXXX/X, mohlo tak byť vykonané len zákonným spôsobom. Iný spôsob nemôže požívať právnu
ochranu, a teda je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd videl možnosť
v tejto časti žalobe vyhovieť vo vzťahu k žalobcovi 1/, pričom naliehavý právny záujem by spočíval

v tom, že inou ako súdnou cestou vlastníctvo k nehnuteľnostiam usporiadať nemôže. Žalobca 1/ ale
nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníctva žalovaných, určiť spoluvlastnícky podiel žalovanej
v 1/2 možno len na základe vzájomnej žaloby, nie na základe žaloby žalobcu 1/. V tejto časti preto
žalobu považoval za nedôvodnú. Pokiaľ vyhovel žalobe v časti a určil, že žalobca 2/ je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, pre katastrálne

územie A. na LV č. XXXX, pozemku parcelné č. KN-C XXXX/X o výmere 28 m2, zastavané plochy a
nádvoria s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, parcely KN-C č. XXXX/X sa geometrický
plán číslo 11976454-S-Gp-F-146/2018 z 26. apríla 2018 nijako nedotýka, a teda výrok rozhodnutia o tejto
časti je spôsobilý, aby mohol slúžiť ako podklad na zápis práv k nehnuteľnostiam. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

2.KrajskýsúdvBanskejBystrici(ďalejlen,,odvolacísúd”)naodvolaniežalobcovažalovanejrozsudkom
z 24. júna 2020 sp. zn. 15Co/266/2018 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., v časti výroku II. a v
závislých výrokoch o trovách konania (III., IV. výrok) zmenil tak, že:

I. Určil, že žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou podielu 1/2 k celku k nehnuteľnosti
označenej geometrickým plánom vyhotoveným GEPOS - J.. T. W. č. plánu 11976454-S-Gp-F-146/2018,
mapový list č. C. 8-03, 25/2007 z 26. apríla 2018, úradne overeným Okresným úradom Brezno dňa 24.
mája 2018 J.. F. B., pod č. 234/18, okres A., obec A., katastrálne územie A., a to p. č. XXXX/X o výmere
79 m2, zastavané plochy, s tým, že geometrický plán je súčasťou rozsudku.

II. Určil, že žalobca 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti s veľkosťou podielu 1/1 k celku k
nehnuteľnosti označenej geometrickým plánom vyhotoveným GEPOS - J.. T. W. č. plánu 11976454-S-
Gp-F-146/2018, mapový list č. C. 8-03, 25/2007 z 26. apríla 2018, úradne overeným Okresným úradom
Brezno dňa 24. mája 2018 J.. F. B., pod č. 234/18, okres A., obec A., katastrálne územie A., a to p. č.
XXXX/X o výmere 117 m2, zastavané plochy, s tým, že geometrický plán je súčasťou rozsudku.

III. Určil, že žalobca 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti s veľkosťou podielu 1/1 k celku vedenej
Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, pre obec A., katastrálne územie A.Ň., zapísanej na LV č.
XXXX, parcela č. XXXX/X, vo výmere 28 m2, zastavaná plocha a nádvorie.
IV. Vo zvyšnej časti výroku, ktorou súd prvej inštancie žalobu zamietol (časť II. výroku), rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

V. Vyslovil, že žalobca 1/ je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného, dovolacieho,
odvolaciehokonaniavrozsahu75%dotrochdníodprávoplatnostiuznesenia,ktorýmsúdprvejinštancie
rozhodne o ich výške.VI. O trovách konania medzi žalobcom 2/ a žalovanou rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov prvoinštančného, dovolacieho, odvolacieho konania.
V odôvodnení uviedol, že zo žaloby možno vyvodiť, tak ako to správne vyvodil aj súd prvej inštancie,

že žalobcovia sa domáhali určenia, že žalobca 1/ je vlastníkom podielu 1/2 geometrickým plánom
vytvorenej novej parcely č. XXXX/X vo výmere 79 m2 (odobratej z pôvodnej p. č. XXXX, ktorá mala
výmeru 164 m2) a žalovaná je tiež spoluvlastníkom podielu 1/2. Žalobcovia sa domáhajú určenia
(navrátenia) vlastníctva tak, ako to bolo pred zapísaním vlastníckeho práva pôvodnej žalovanej do KN
na základe notárskej zápisnice, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní z 29. júla 1998 (N 490/98, NZ 438/98).

Právna predchodkyňa žalovanej S. C. jednoznačne potvrdila spoluvlastníctvo pôvodnej p. č. XXXX,
ktorá bola vo výmere 164 m2, uznala, že v roku 1998 sa nedôvodne k ,,parcele č. XXXX/X pripojila
časť parcely č. XXXX”. V priebehu konania žalovaná nepreukázala relevantné právne úkony, z ktorých
by vyplýval právny dôvod k odňatiu časti výmery o rozlohe 77 m2 z parcely č. XXXX. Ak bola časť
parcely KN-C č. XXXX vo výmere 77 m2 bez zodpovedajúceho právneho dôvodu pričlenená k parcele
KN-C č. XXXX/X, na základe čoho došlo k zmene vlastníctva, dôvodne sa žalobca 1/ domáha určenia

vlastníctva k tejto neoprávnene oddelenej časti. Po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že ide
o odchýlku v meraní, ktorá nemá za následok zmenu pôvodných vlastníckych vzťahov. Geometrickým
plánom sa nemenili rozmery parciel. Vzhľadom na uvedené zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalobcovi 1/ a vyhovel žalobe v tejto časti. Mal za to, že právna
predchodkyňa žalobcu bola vlastníčkou v podiele 1/2 nehnuteľnosti parcely č. XXXX/X vo výmere 79

m2, ktorá pôvodne tvorila časť parcely č. XXXX, nehnuteľnosť bola nesporne nadobudnutá právnymi
predchodcami žalobcu 1/ a žalovanej do podielového spoluvlastníctva v podieloch 1/2 v roku 1978,
ako to vyplýva aj z pôvodného listu vlastníctva. Preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto
časti a určil, že žalobca je spoluvlastníkom podielu 1/2 p. č. XXXX/X vo výmere 79 m2 zastavaná
plocha. Naliehavý právny záujem žalobcu 1/ na určení vlastníctva parcely č. XXXX/X vo výmere 79

m2 v podiele 1/2 k celku je v tom, že žalobca sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva proti
žalovanej, ktorá je evidovaná v KN ako vlastníčka a na základe rozhodnutia dosiahne žalobca zmenu
zápisu v KN. Ďalšími výrokmi (navrhnutými výrokmi III., IV.) žalobcovia žiadali určiť, že zvyšná časť
nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre obec A., k. ú. A., parcely registra
C na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X má výmeru 117 m2 a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/

ako aj, že nehnuteľnosť vedená Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre obec A., k. ú. A.,
parcela registra C na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X má výmeru 28 m2 a je vo výlučnom vlastníctve
žalobcu 2/. Zo žaloby možno vyvodiť, tak ako to vyvodil správne aj súd prvej inštancie, že žalobcovia sa
domáhajú určenia (navrátenia) vlastníctva tak, že parcela č. XXXX/X o výmere 28 m2 je vo výlučnom
vlastníctve žalobcu 2/ a parcela č. XXXX/X o výmere 117 m2 vytvorená geometrickým plánom je vo

výlučnom vlastníctve žalobcu 2/. Vykonaným dokazovaním je nesporné, že žalovaná je v súčasnosti
zapísaná ako výlučná vlastníčka pozemkov - parcely KN-C č. XXXX/X o výmere 28 m2 a parcely KN-
C č. XXXX/X o výmere 196 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísané na LV č. XXXX.
Žalovaná tvrdila, že je vlastníčkou sporných parciel, tieto kúpila jej právna predchodkyňa od pôvodných
osadníkov spolu s chalupou a v dobrej viere ich ako svoje vlastné užívala a splnila tak podmienky

vydržania, stala sa vlastníčkou týchto pozemkov priamo zo zákona (§ 10 zákona č. 293/1992 Zb., § 39
zákona č. 330/1991 Zb.). Podľa zákona č. 224/1925 Zb. osadník mohol nadobudnúť vlastnícke právo
len k nehnuteľnostiam, ktoré boli predtým vo vlastníctve štátu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná
nenamieta pôvodné vlastníctvo štátu k predmetným pozemkom. Žalobca 2/ nadobudol parcely KN-C
č. XXXX/X a KN-C č. XXXX/X na základe ,,protokolu o prechode vlastníctva veci” z 24. júna 1991 v

zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. Keďže nie všetky nehnuteľnosti v užívaní
obce boli na základe delimitácie zapísané do vlastníctva obce, čo sa však stalo len nedopatrením, dňa
13. septembra 1995 bolo vydané osvedčenie o vydržaní notárskou zápisnicou č. N132/95, NZ403/95
pre žalobcu v 2/, z ktorého vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti v celosti od nepamäti slúžili obci
z časti ako miestne komunikácie a z časti ako verejné plochy, spravované obcou, do roku 1990 boli

vlastnícky vedené na LV č. X na bývalé ONV Banská Bystrica, v rámci delimitácie prešli v roku 1995
do vlastníctva obce. Nesprávnym odovzdaním dokumentov sa stalo, že do delimitačných protokolov
neboli zapísané všetky parcely, ktoré obec skutočne spravuje a ktorých je vlastníkom. Po nahliadnutí do
osadníckeho elaborátu boli identifikované aj ostatné parcely, uvedené v notárskom osvedčení, a keďže
ich Obec Beňuš skutočne užívala, bolo po splnení ostatných zákonných náležitostí vydané osvedčenie,

ktoré slúžilo ako podklad pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uvedené sa premietlo
aj v LV č. XXX. Samotná pôvodná žalovaná S. C. mala vedomosť o vlastníctve obce, čo preukazuje
jej vyjadrenie (č. l. 81 spisu), v ktorom uviedla, že parcelu č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X odkúpila od
Obce Beňuš. Odvolací súd uviedol, že pridelenie nehnuteľnosti osadníkovi sa mohlo uskutočniť podľazákona č. 224/1995 Zb., a to rozhodnutím súdu a následným zápisom do pozemkovej knihy. V konaní
nebolo preukázané, že by právni predchodcovia žalovanej uvedeným postupom vlastníctvo k sporným
pozemkom nadobudli. Do 1. januára 1951 platilo pre vydržanie uhorské obyčajové právo, ktoré pri

vydržaní nehnuteľnosti vyžadovalo pokojnú držbu po dobu 32 rokov. Od 1. januára 1991 platil stredný
Občiansky zákonník, ktorý vyžadoval oprávnenú a nepretržitú držbu v trvaní 10 rokov. Obe právne
úpravy vyžadovali okrem nepretržitej držby po stanovenú dobu aj dobromyseľnosť, resp. presvedčenie
nadobúdateľa, že mu nehnuteľnosť patrí do vlastníctva. Žalovaná však netvrdila žiadne skutočnosti, z
ktorých by bolo možné vyvodiť dobromyseľnosť držby. Samotná skutočnosť, že pán W., neskôr tvrdený

pán F. boli osadníkmi a užívali predmetnú nehnuteľnosť, nepreukazuje bez ďalšieho i vlastníctvo k
sporným nehnuteľnostiam, teda zmenu pôvodného vlastníka štátu. Podľa § 10 zákona č. 293/1992
Zb. vlastníkom nehnuteľnosti osadníkov podľa osobitných predpisov je osadník alebo jeho právny
nástupca, ak toto vlastníctvo k nehnuteľnosti nenadobudol niekto iný a osadník inak spĺňa podmienky
vydržania. Podľa § 39 zákona č. 330/1991 Zb. osadníkom podľa osobitného predpisu alebo právnym
nástupcom osôb, ktoré boli osadníkmi alebo nadobúdateľmi, sa prevedie bezplatne do vlastníctva

pozemok vo vlastníctve štátu v časti zastavaný obytnými domami a vedľajšími stavbami vo vlastníctve
týchto osôb vrátane domu, nádvoria a záhrad do výmeru 0,10 hektára. Žalovaná v súvislosti s uvedeným
nepreukázala splnenie podmienok vydržania, nebola teda preukázaná zmena pôvodného vlastníka, t.
j. štátu. Žalovaná tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti kúpila jej právna predchodkyňa dňa 22. augusta
1978 (č. l. 111) spolu s chalupou od rodiny Š. W., ktorí boli pôvodnými osadníkmi. Neskôr tvrdila tiež,

že si prikúpila časť dvora od pána F., tiež osadníka, a tak vstúpila do dobromyseľnej držby okrem iných
parciel aj k sporným parcelám XXXX/X, XXXX/X a od tejto doby ich nerušene, dobromyseľne užíva.
Uviedla, že ide vlastne o dvor k jej chalupe, cez ktorý sa prechádza z hlavnej cesty, už pôvodní vlastníci,
ktorí to odpredali, využívali tento dvor ako prístup k ich rodinnému domu, pretože tam iný prístup nie
je. V roku 1997 pristúpila právna predchodkyňa žalovanej k majetkovo právnemu vysporiadaniu týchto

nehnuteľností. Obec Beňuš jej súhlas k osvedčeniu vydržania nedala, ale uviedla, že jej predmetné
parcely odpredá kúpnou zmluvou, pretože ich má obec na liste vlastníctva. Predmetná kúpna zmluva z
22. júla 1998 (č. l. 68 spisu) bola uzavretá medzi Obcou Beňuš a pôvodnou žalovanou S. C.. Žalobca 2/
na základe tejto zmluvy odpredal pôvodnej žalovanej S. C. okrem iných aj nehnuteľnosti v katastrálnom
území A. vedené na LV č. XXX ako parcela č. XXXX/X zastavaná plocha (dvor) o výmere 119 m2 v

celosti a parcela KN-C č. XXXX/X zastavaná plocha (iná plocha) o výmere 28 m2 v podiele 1/2 na
základe geometrického plánu číslo 00634808-212/97 z 18. mája 1998 za 2.740,00 Sk, t. j. 20,00 Sk za
1 m2. Zmluva bola perfektná, avšak návrh na vklad podaný nebol napriek tomu, že účastníci zmluvy sa
dohodli na tom, že návrh podá kupujúca, t. j. pôvodná žalovaná S. C.. Táto tak neurobila, pretože mala
záujem okrem kupovaných nehnuteľností vysporiadať aj iné, na ktoré nechala vyhotoviť geometrický

plán, tento však nebol akceptovaný správou katastra, preto zvolila iný spôsob, a to nadobudnutie
vlastníctva na základe notárskeho osvedčenia titulom vydržania. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že predmetné
pozemky kúpila jej právna predchodkyňa od pôvodných osadníkov v roku 1978 aj s chalupou na
základe neperfektnej zmluvy a tieto vydržala, Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu
právnej predchodkyne žalovanej do tvrdenej držby pozemkov (rok 1978), nadobudnutie vlastníckeho

právavydržanímvôbecneupravoval.Možnosťnadobudnutiavlastníckehoprávatakýmtospôsobombola
zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1992, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov
vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj
rozsah predmetu vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou
Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, boli tieto

obmedzenia odstránené. Pokiaľ v preskúmavanej veci, ako to tvrdila žalovaná strana, sa právna
predchodkyňa žalovanej ujala v roku 1978 držby pozemkov na základe zmluvy o ich prevode, ktorá
nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohla byť so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je ich vlastníčkou aj keď subjektívne mohla byť o svojom
vlastníctve presvedčená. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci

bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená ustanovením § 134 ods. 2 (v znení
platnom do 31. decembra 1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak
nejde o prevod do socialistického vlastníctva (NS SR 4Cdo/283/2009). Právna predchodkyňa žalovanej
teda so zreteľom na všetky okolnosti nebola dobromyseľná, preto nemohla nadobudnúť vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam. To, že právna predchodkyňa žalovanej nebola v dobrej viere, že jej
svedčí vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, preukazuje aj jej konanie, a to uzatvorenie kúpnej
zmluvy na sporné nehnuteľnosti so žalobcom 2/ v roku 1998. Pôvodná žalovaná v podaní na č. l. 81
uvádza, že 29. júla 1998 od Obce Beňuš odkúpila parcely č. XXXX/X, XXXX/X, teda mala vedomosť ovlastníctve obce, čo tiež vylučuje dobromyseľnosť. Kúpnu cenu pôvodná žalovaná S. C. žalobcovi 2/ aj
vyplatila. Zmluva bola perfektná, avšak návrh na vklad podaný nebol z dôvodu, ktorý vysvetlila žalovaná
strana tak, že mala záujem okrem kupovaných nehnuteľností vysporiadať aj iné nehnuteľnosti, na ktoré

nechala vyhotoviť geometrický plán, tento však nebol akceptovaný správou katastra, preto zvolila iný
spôsob, a to nadobudnutie vlastníctva na základe notárskeho osvedčenia titulom vydržania. Vzhľadom
na vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním
právnou predchodkyňou žalovanej k nehnuteľnostiam parcelné č. XXXX/X o výmere 28 m2 a pôvodnej
parcely č. XXXX/X o výmere 119 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom číslo 00634808-212/97

z pôvodnej parcely č. XXXX o výmere 507 m2 (č. l. 94 spisu) nedošlo. Pôvodná žalovaná S. C. si nechala
osvedčiť vlastníctvo dňa 29. júla 1998, žalobcovia 1/, 2/ podali žalobu na určenie vlastníctva v lehote 10
rokov. Nedošlo teda k zmene pôvodných vlastníckych vzťahov, keď vlastníkom bol štát (t. j. pred NZ).
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP,
podľa pomeru úspechu vo veci.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu výrokov I., II. a III. podala žalovaná (ďalej
aj ako ,,dovolateľka”) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP a zároveň aj
z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedla, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, konkrétne
na pojednávaní konanom dňa 12. marca 2018, došlo podľa jej presvedčenia k hrubému porušeniu
uvedeného základného princípu, keď súd prvej inštancie poučil právneho zástupcu žalobcov ohľadom

naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a to v rozpore s § 160 ods. 1 a 3 písm. b) CSP. V
tomto smere poukazuje na zvukový záznam z uvedeného pojednávania, nie na zápisnicu vyhotovenú z
uvedeného pojednávania súdom, pretože obsah uvedenej zápisnice presne nezodpovedá skutočnému
priebehu pojednávania. Má za to, že tým, že súd prvej inštancie porušil princíp rovnosti sporových strán,
pričom odvolací súd takýto postup súdu prvej inštancie v rozpore s § 380 ods. 2 CSP odobril, došlo

v konaní pred odvolacím súdom ako súdom druhej inštancie k chybe uvedenej v § 420 písm. f) CSP,
pretože súd vyššie popísaným nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej ako strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Dovolateľka má za to, že rozsudok odvolacieho súdu spočíval v celom rozsahu na nesprávnom
právnom posúdení veci. Čo sa týka prvého výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým určil, že žalobca

1/ je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou podielu 1/2 k celku k nehnuteľnosti parcelné č. XXXX/X
o výmere 79 m2, zastavané plochy, dovolateľka tvrdí, že žalobca 1/ nemohol byť s takýmto návrhom
úspešný, pretože ak bolo jeho snahou navrátiť právne vzťahy do stavu spred notárskej zápisnice o
vydržaní vlastníckeho práva v prospech žalovanej (teda pred rok 1998), tak potom je potrebné zdôrazniť,
že v tom čase vystupovala na strane žalobcu právna predchodkyňa terajšieho žalobcu 1/, pani V.

T.. Súčasný žalobca 1/ teda nemal na takomto určení naliehavý právny záujem. Je presvedčená, že
naliehavý právny záujem by žalobca 1/ mohol mať len na určení, že predmetná parcela patrí vo veľkosti
podielu 1/2 do dedičstva po jeho právnej predchodkyni. Takýto návrh však žalobca 1/ na súde neuplatnil.
Pokiaľ ide o výroky II. a III. rozsudku odvolacieho súdu, ktorými určil, že žalobca 2/ je vlastníkom veľkosti
podielu 1/1 k nehnuteľností parcelné č. XXXX/X o výmere 117 m2, zastavané plochy a parcely č. XXXX/

X o výmere 28 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX, tak splnenie podmienok pre
vydržanie boli v danom prípade preukázané. Bolo preukázané, že ešte v roku 1978 pozemky kúpila od
pôvodných osadníkov spolu s drevenicou právna predchodkyňa žalovanej. V konaní nebolo sporné, že
pozemkyužívala.Pravdoutiežje,žetentoprevodvlastníctvazroku1978nebolnikdynikderegistrovaný,
ani na štátnom notárstve, ako to bolo v tom čase predpismi vyžadované na prevod vlastníckeho práva.

Záver odvolacieho súdu, že dovolateľka nesplnila podmienky pre vydržanie, nie je správny. Právny názor
ohľadne inštitútu vydržania je dovolacím súdom posudzovaný v rozhodnutiach 4Cdo/283/2009, ďalej
4Cdo/361/2012, 5Cdo/49/2010, 3Cdo/97/2009 a v iných. Dovolacím súdom je však posudzovaná táto
právna otázka odlišne, protikladne s názormi v uvedených rozhodnutiach, a to v rozhodnutí 3Cdo/117/94
(R 44/96). Na tento (nepochybne starší judikát) nadviazal aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej

len „ústavný súd“) v nedávno publikovanom náleze sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018.
Je teda zjavné, že je tu riešená právna otázka, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne,
čím je nepochybne daný dôvod dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Názor dovolacieho súdu
uvedený v rozhodnutí 3Cdo/117/94 a názor ústavného súdu v rozhodnutí II. ÚS 484/2015 vychádza z
toho (naproti vyššie uvedenému názoru aj odvolacieho súdu), že dokonca aj ústna zmluva o prevode

nehnuteľnosti zo 70-tych rokov môže byť podkladom pre následné vydržanie. Preto sa domnieva, že
súd nemôže určiť, že vlastníkom predmetných dvoch parciel (č. XXXX/X a XXXX/X) je Obec Beňuš,
či ktokoľvek iný. Preto mala byť žaloba v tejto časti zamietnutá. Tvrdenia žalobcu 2/ v konaní nie
sú ničím podložené a nezodpovedajú skutočnosti. Predmetné dva pozemky predstavujú v skutočnostidvor prináležiaci k drevenici dovolateľky (parcela XXXX/X) a vchod/prístup na uvedený dvor z verejnej
komunikácie (parcela XXXX/X). Ani jedna z uvedených parciel vôbec neslúžila Obci Beňuš, a to ani ako
miestna komunikácia, ani ako verejná plocha, pričom Obec Beňuš žiadnu z uvedených parciel vôbec

neužívala ani nespravovala. Dovolateľka tvrdila v celom priebehu konania pred súdom prvej inštancie,
aj pred súdom druhej inštancie, že vlastnícke právo k týmto parcelám nadobudla vydržaním jej právna
predchodkyňa pani S. C.. Navrhla, aby dovolací súd v súlade s § 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP
vydal uznesenie, ktorým zruší rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uplatnila
si aj náhradu trov dovolacieho konania.

4. Žalobcovia 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v
ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§

443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym

poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS
97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).12. Nesprávny procesný postup odvolacieho súdu podľa dovolateľky spočíval v tom, že v konaní
pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 12. marca 2018 došlo k hrubému porušeniu zásady
rovnosti strán, keď súd prvej inštancie poučil právneho zástupcu žalobcov ohľadom naformulovania

správneho znenia petitu žaloby a odvolací súd takýto postup odobril. Dovolací súd si za týmto účelom
zabezpečil zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 12. marca 2018 pred súdom prvej inštancie,
uskutočniljehodoslovnýprepis,preskúmalobsahspisuadospelkzáveru,žedanánámietkadovolateľky
je neopodstatnená, pretože v postupe odvolacieho súdu v spojení s postupom súdu prvej inštancie
nezistil žiadne vady, ktoré by boli spôsobilé ukrátiť dovolateľku na jej procesných právach a založiť

tak prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Zo zvukového záznamu pojednávania na súde
prvej inštancie dňa 12. marca 2018, z jeho prepisu je zrejmé, že sudca ohľadne predbežného právneho
názoru uviedol, ,,že od tej pripustenej zmeny žaloby došlo k tomu, že teda v podstate v zmysle toho
geometrického plánu, ktorý bol priložený k tej zmene žaloby, došlo v podstate pri zmene žalovaného
R. na súčasnú žalovanú v podstate k tomu, že nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne zapísané na LV XXX
sú teraz zapísané na inom LV. Tu by som len chcela poukázať na tú zmenu podľa aktuálneho výpisu

sa už nejedná o LV pod týmto číslom. Ale to už v podstate bolo po tej zmene zapísané, čiže už v
roku 2012 je to výpis z LV XXXX pre katastrálne územie A.. Čiže tie nehnuteľnosti vlastne, týka sa to
nehnuteľnosti v podstate pozemku parcelné číslo XXXX/X, je v súčasnosti teda zapísané na inom LV.
To je vlastne jedna zmena. Teda minimálne v tejto časti nie je zrejmé, či tak ako je to teda navrhované v
súčasnosti, či aj bude možné vykonať zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti, a teda či zo strany katastra

bude akceptovaný tento geometrický plán, keďže teda došlo tam k tým zmenám, ktorým došlo a ďalšia
vec by som sa vlastne chcela spýtať právneho zástupcu žalobcu, či vzhľadom na tento navrhovaný
petit, ako je teda navrhovaný, ako je pripustený je k nemu síce pripojený geometrický plán, ale akým
spôsobom by vlastne katastrálny úrad alebo katastrálny odbor mal tento rozsudok zapísať, aby teda
to bolo potom aj zaznačené v katastrálnom aparáte. S tým, že ale potom vravím, chcete na základe

geometrického plánu, tak potom ako by mal ten na základe tohto rozsudku pokiaľ je to takto navrhované,
pokiaľ teda nie je tam odkaz hlavne po tom ešte aj to by som chcela poukázať, že teda pokiaľ to chcete
navrhovať podľa geometrického plánu tak potom, musí tam byť nejaký odkaz v tomto petite. No ja som
len z dôvodu, aby teda rozhodnutie pre obe strany nebolo prekvapivé, aby teda, vzhľadom k tomu, že
spor trvá viac rokov a je teda zrejmé, že aby sa teda dospelo k nejakému spravodlivému rozhodnutiu a

nie len formálnemu, z dôvodu určitých procesných vecí ako, je zrejmé že teda žalobcovia sú zastúpený
advokátom.Súdpostupovalpodľa§181ods.2CSPstým,žeuviedolsvojepredbežnéprávneposúdenie
veci v tomto štádiu konania vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodnutia v danej veci uplynula
dlhšia doba s tým, aby toto rozhodnutie nebolo nečakané a nepredvídateľné a respektíve, aby oboznámil
prítomných so zmenami, ktoré od posledného rozhodnutia vo veci nastali”. Teda z citovaného prepisu

zvukového záznamu z pojednávania súdu prvej inštancie dňa 12. marca 2018 nevyplýva, že by došlo zo
strany súdu k poučovaniu právneho zástupcu žalobcu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu
žaloby. Tvrdenia dovolateľky sú nedôvodné, nie je zrejmé, že by sa súdy dopustili porušenia procesných
oprávnení dovolateľky majúceho za následok porušenie práva na spravodlivý proces.

13. Keďže konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľkou namietanou vadou
vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho
uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

14. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

15. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

16. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia
odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej
otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolaciehokonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi
a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.

17. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj

procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a

zrozumiteľným spôsobom).

18. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolací súd uvádza, že toto
ustanoveniedopadálennatakúprávnuotázku,ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebola
vyriešená.

19. Pri skúmaní procesnej prípustnosti dovolania a náležitého vymedzenia dovolacieho dôvodu v
zmysle § 432 CSP dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľkou nastolená právna otázka uvedené
kritérium nespĺňa a jej formulácia opomína základné závery rozhodujúce pre právne úvahy odvolacieho
(i prvoinštančného) súdu. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci

samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že
daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom
rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd
nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne
rozhodnutie, a ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa

s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len
kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú
kritériu vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.

20. Dovolateľka nastolila v dovolaní právnu otázku, od vyriešenia ktorej podľa jej názoru záviselo

rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci, pričom táto v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená. Vymedzila otázku ,,či má žalobca 1/ naliehavý právny záujem na určení, že je podielovým
spoluvlastníkom v rozsahu 1/2 k nehnuteľnosti parc. č. KN XXXX/X o výmere 79 m2, zastavané plochy,
označenej geometrickým plánom č. 11976454-S-Gp-F-146/2018 z 26. apríla 2018, úradne overeným
Okresným úradom Brezno dňa 24. mája 2018 J.. F. B. pod č. 234/18, okres A., obec A., katastrálne

územie A., ak bolo jeho snahou navrátiť právne vzťahy do stavu spred notárskej zápisnice o vydržaní
vlastníckeho práva k žalovanej, teda pred rok 1998”. Dovolateľka síce zrozumiteľným spôsobom uviedla
v dovolaní konkrétnu právnu otázku, avšak dovolací súd má za to, že takto položenú otázku odvolací
súd neriešil a zároveň na jej vyriešení rozhodnutie odvolacieho súdu nespočívalo, t. j. vo vzťahu k
posudzovanej veci ju tak nemožno považovať za rozhodujúcu. Odvolací súd práve naopak dospel

k záveru, že žalobca 1/ má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k parcele č. XXXX/X vo
výmere 79 m2 v podiele 1/2 k celku, keď sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva proti žalovanej,
ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka a na základe rozhodnutia dosiahne žalobca
zmenu v zápise katastri nehnuteľností. Dovolateľkou nastolená otázka, ktorá je v podstate vymedzená
negatívnymspôsobom,mávdanomprípadeibaprávno-teoretickúpovahuajejzodpovedaniedovolacím

súdom by neviedlo k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Cieľom konania
pred dovolacím súdom je poskytnúť dotknutej strane reálnu ochranu jej práva, nie riešiť teoretické, či
hypotetické otázky. Dovolací súd preto uzatvára, že predložená dovolacia argumentácia nepredstavuje
vymedzenie relevantnej právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm. b) CSP v spojení
s § 432 ods. 2 CSP. Uplatnený dovolací dôvod tak nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až

435 CSP.

21. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie
založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnomprípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej
otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne

neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy
dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP (pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn.
1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017, 8Cdo/100/2019). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho
súdu nie je vymedziť právnu otázku, zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.

22. Čo sa týka druhej právnej otázky ohľadne vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vzťahu
k žalobcovi 2/, dovolateľka vymedzila dovolací dôvod § 421 ods. 1 písm. c) CSP, cituje aj judikatúru
najvyšších súdnych autorít, avšak dovolací súd ani výkladom nezistil, akú právnu otázku, od ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne. Dovolateľka upriamuje
na judikatúru týkajúcu sa nadobudnutia nehnuteľnosti ústnou zmluvou, ktorá môže byť podkladom
pre následné vydržanie, čo však tvrdí až v dovolacom konaní. Sama polemika s právnymi závermi

odvolacieho súdu, zhodnými so závermi súdu prvej inštancie alebo prosté spochybňovanie správnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, však
významovo nezodpovedá kritériám pre vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu uvedeným v § 421 ods.
1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.

23. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie je v časti namietajúcej vadu zmätočnosti konania podľa § 420
písm. f) CSP prípustné, ale nie je dôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v
zmysle § 421 ods. 1 písm. b), c) CSP nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie
ako celok zamietol (§ 448 CSP).

24. V dovolacom konaní úspešným žalobcom 1/, 2/ (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací
súd trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.