Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/156/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410010345
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8410010345.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.septembra 2020 v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Lucii Bašistovej, prísediacich JUDr. Dušana Modranského a Ing. Viktora Lipčáka
v trestnej veci obžalovaného W. I. pre obzvlášť závažný zločin výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/,
odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
W. I. nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom Q. Č.. XXXX/X, L.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1/ dňa 17.3.2010 okolo 22.10 hod. pri autobusovej zastávke, nachádzajúcej sa pri Evanjelickom kostole
na ul. T. v L., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, odsúdený C. M. odpútaval rozprávaním a
zabávaním pozornosť poškodeného G. H., čo využil obžalovaný W. I., ktorý mu z vrecka bundy vytiahol
mobilný telefón zn. Nokia 3720c, cez ktorý si následne obaja dobili kredity svojich mobilných telefónov,
čím takto svojím konaním spôsobili poškodenému G. H. celkovú škodu vo výške 177,-€,

2/ dňa 17.03.2010 okolo 22.20 hod. pri autobusovej zastávke, nachádzajúcej sa
pri Evanjelickom kostole na ul. T. v L., odsúdený C. M.,
po predchádzajúci slovných výmenách, začal fyzicky napádať poškodeného C. I., toho zvalil na zem,
kde ho pridržal, čo využil W. I., ktorý mu z vrecka nohavíc vytiahol peňaženku, z ktorej vybral finančnú
hotovosť 50,-€, po výzvach poškodeného, aby mu peňaženku vrátil, túto mu hodil k nohám, následne
obvinený W. I. a odsúdený C. M. odišli preč v smere do centra mesta, kde si peniaze rozdelili a použili
pre vlastnú potrebu, čím svojím konaním spôsobili poškodenému C. I. celkovú škodu vo výške 50,-€,

3/ od presne nezisteného dňa koncom mesiaca február 2011 do 11.3.2011 bez oprávnenia si postupne
od W. T., nar. 22.11.1976, v prevádzke rýchleho občerstvenia Fast Food K. v L. na ul. N.. K. XXX/XX
zadovážil najmenej 7 gramov rastlinnej sušiny, vysušený vrcholok konope (Cannabis) s obsahom THC
(tetrahydrokanabinolu) 10,2% účinnej látky rastliny konope, z ktorej by bolo možné vyrobiť najmenej
21 obvykle jednorazových dávok drogy, ktorá je omamnou látkou v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do

I. skupiny omamných látok, a túto neoprávnene do 11.3.2011 držal za účelom vlastnej potreby a za
účelom jej ďalšej distribúcie, z ktorej časť skonzumoval, časť predal, poskytol ako aj ponúkal v prevádzke
rýchleho občerstvenia Fast Food K. v L. na ul. N.. K. XXX/XX a inde v L. najmenej týmto osobám a to
R. L., nar. XX.X.XXXX, L. R., nar. X.X.XXXX, G. M., nar. X.X.XXXX, N. I., nar. X.X.XXXX, C. B., nar.
XX.X.XXXX, v presne nezistených množstvách,

t e d a

v bode 1 rozsudkuspoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný
pri sebe,

v bode 2 rozsudku
spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

v bode 3 rozsudku
neoprávnene predal, zadovážil a neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a taký čin

spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

v bode 1 rozsudku
prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019 formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

v bode 2 rozsudku
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného

zákona,

v bode 3 rozsudku
obzvlášť závažný zločin výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného

zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno k/ Trestného zákona, § 37 písmeno

m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 ( piatich ) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona súd ukladá
obžalovanému ochranný dohľad na 1 /jeden/ rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 13.10.2010 obžalobu sp. zn. Pv

337/10 - 13 zo dňa 7. 10. 2010 na obvineného W. I. a C. M., pre skutky právne kvalifikované v bode 1/
obžaloby ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákon a v bode 2/ obžaloby ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Predmetná trestná vec napadla do
senátu JUDr. Richarda Bureša

Na hlavnom pojednávaní dňa 16.1.2012 súd vylúčil vec obžalovaného C.Á. M. na samostatné konanie,
vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 1T 10/2012, kedy bol rozsudkom zo dňa 8.10.2010 uznaný vinným
z obidvoch skutkov, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s probačným
dohľadom v trvaní 4 rokov v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6To/4/2013-116.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 28.12.2011 obžalobu na
obvineného W. I., pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c/, písm. d/, odsek 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestnéhozákona. Predmetná trestná vec napadal do senátu JUDr. Richarda Bureša a bola vedená pod sp. zn.
1T 218/2011.

Uznesením Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T 156/2010 zo dňa 20.6.2012 súd podľa § 21 ods. 3
TrestnéhoporiadkuspojilnaspoločnéprejednaniearozhodnutievecOkresnéhosúduKežmarokvedenú
pod sp. zn. 7T 156/10 s vecou Okresného súdu Kežmarok vedenou pod sp. zn. 1T 218/2011, vec je
naďalej vedená pod sp. zn. 7T 156/2010.

RozsudkomOkresnéhosúduKežmaroksp.zn.7T156/2010zodňa22.12.2016súduznalobžalovaného
W. I. za vinného v bode 1/ a 2/ obžaloby z pokračujúceho prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v
bode 3/ obžaloby z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods.
2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona a uložil mu úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 5(piatich) rokov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň súd poškodených G. H. a C. I.
odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 17.5.2017, sp. zn. 2To 14/2017-493 zrušil rozsudok

Okresného súdu Kežmarok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.

Na základe opatrenia predsedníčky tunajšieho súdu bola daná trestná vec prerozdelená z dôvodov tam
uvedených a náhodným výberom dňa 10.1.2017 pridelená do senátu JUDr. Lucie Bašistovej.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vo vzťahu ku všetkým skutkom kladeným
obžalovanému za vinu a to výsluchom obžalovaného W. I., svedkov poškodených, svedkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vykonal dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 2To 14/2017-493 a ustálil skutkový stav tak, ako to uviedol vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Obžalovaný W. I. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k obzvlášť závažnému zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmen c/ Trestného zákona v zmysle § 257 odsek 1

písmeno a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Obžalovaný ku skutku v bode 1/ a 2/ obžaloby
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku neurobil a vo svojej výpovedi uviedol, že netrvá
na výpovediach z prípravného konania, pretože mal v tom čase psychické a fyzické problémy, nebol
schopnývýpovede.Kuskutkomvbode 1/a2/rozsudkuuviedol,ženapresnýdátumačassinepamätá,
v tom čase sa nachádzal v meste L. spolu s bývalým kamarátom M.. Prechádzali cez mesto, na lavičke

na autobusovej zastávke videli sedieť im neznámeho muža. Dnes vie, že sa volá I.. Cestou k nemu
sa s M. dohodli, že mu niečo vezmú. Pristúpili k nemu, začali sa s ním rozprávať, ten pán bol pod
vplyvom alkoholu a počas rozhovoru mu z vrecka vytiahol mobilný telefón. Počas rozhovoru k ním
pristúpil neznámy pán, dnes vie, že sa volá H.. Išiel do obchodu kúpiť víno, a keď sa vrátil, videl konflikt
medzi M. a H.. Videl ako sa s ním M. bije, vtedy prišiel k H. a vytiahol mu zo zadného vrecka peňaženku,

z ktorej vybral 50,- eur a peňaženku odhodil. Medzi ním a M. neprebehla žiadna dohoda, že pána H.
okradnú. Finančnú hotovosť 50,- eur si rozdelil s M.. Škodu uhradil, teda jeho časť, doklad o úhrade
nemá, vrátil aj mobilný telefón, vedia to potvrdiť poškodení. Svoje konanie ľutuje.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní súd tento rozpor

odstránil postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku, kedy obžalovaný zotrval na svojej výpovedi
z prípravného konania, kedy uviedol, že s kamarátom M. boli v meste Kežmarok, na autobusovej
zastávke sedel jeden muž, ktorý javil známky opitosti. S M. sa dohodli, že ak sa bude dať, tak ho okradnú
a za peniaze si vypijú. Volal sa H.. Medzitým prišiel jeho kamarát I.. Všimol si, že z vrecka bundy Vidu
trčí telefón, a tak ho zobral, čo si nevšimol ani pán H. ani pán I.. Išiel kúpiť víno, a keď sa vrátil k lavičke,

videl ako sa M. háda s I.. Keď bol I. na zemi, vytiahol mu z vrecka koženú peňaženku, z ktorej vytiahol
50,- eur. I. začal kričať, aby mu vrátil peňaženku, hodil ju k jeho nohám a odišiel.Obžalovanýkuskutkuvbode3/rozsudkuuviedol,ženetrvánavýpovedizprípravnéhokonania,zdôvodu
zlého zdravotného stavu. Uviedol, že asi v roku 2011 bol dlhodobo nezamestnaný, bol drogovo závislý,
užíval raz až dvakrát do týždňa pervitín a marihuanu. Našiel si brigádu vo Fastfoode u T., už vtedy počul,

že u toho pána sa dá zohnať marihuana. Pýtal si od neho marihuanu, ale najskôr mu povedal, že mu
nevie nič zadovážiť, ale asi po týždni za ním prišiel s jedným jointom, s jednou cigaretou, že ju spoločne
vyfajčia. W. T. mu asi štyrikrát dal marihuanu, bol to necelý 1 gram. Nikdy marihuanu nenúkal iným
osobám. Marihuanu si zadovažoval aj od neznámych ľudí. Vyfajčil ju v práci, taktiež fajčil aj s N. I., L.
R. K. G. M., ktorí ale mali vlastné cigarety.

V prípravnom konaní bol obžalovaný ku skutku v bode 3/rozsudku vypočutý dvakrát, pri prvotnej
výpovedidňa14.04.2011sakuskutkupriznal.Krabičkacigarietsobsahomigelitovéhosáčkusrastlinnou
sušinou, kde išlo o marihuanu, bola jeho a keď dňa 11.03.2011 vtrhli policajti do Fast foodu K., tak sa
zľakol a krabičku odhodil. Krabičku dostal dva dni predtým od T.. Pervitín užíval od januára do mája
roku 2010, mal ho od neznámych ľudí, predávali mu ho v poskladom papieriku. V roku 2009 užíval aj

marihuanu buď každý deň alebo raz za týždeň, podľa toho ako mal peniaze. Koncom januára 2011 začal
pracovať vo Fastfoode u T.. Od neho si pýtal marihuanu, ktorú sám spotreboval alebo ju aj predal. Raz
za týždeň niekedy aj dvakrát alebo trikrát mu dal 1 igelitový sáčok s obsahom 1 gramu. Predával ju N.
I.Ö. 0,3 gramu za 5,- eur, L. R. asi 0,4 gramu za 7,- eur a G. M. 0,5 gramu za 5,- eur. Pri výpovedi dňa
05.10.2011 uviedol, že niekedy v marci alebo v apríli roku 2011 sa ho pýtal L. N., či mu vie pozháňať

nejakú marihuanu, pričom mu priniesol 3 sáčky, t. j. asi 3 gramy marihuany, ktorú spolu vyfajčili. F. T.
predal iba raz, 1 sáčok marihuany, t. j. 0,8 gramu za 10,- eur asi v marci 2011. C. B. nič nepredal, možno
mu dvakrát ponúkol cigaretu niekedy na prelome mesiacov február a marec 2011 a
R. L. predal 1 sáčok marihuany, asi 1 gram za 10,- eur.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní súd tento rozpor
odstránil postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku, kedy obžalovaný zotrval na svojej výpovedi
z hlavného pojednávania, keďže v čase výpovede v prípravnom konaní bol pod vplyvom drog, bol
drogovo závislý a pri prvom výsluhu už bola zápisnica napísaná a pod nátlakom policajta ju podpísal.

Svedok poškodený C. I. vypočutý na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 1/ a 2/ rozsudku uviedol,
že trvá na výpovedi z prípravného konania a vypovedal, že už presne si nepamätá, bolo to zhruba pred
10 rokmi, spomína si, že sa nachádzal na autobusovej zastávke pri červenom kostole v L. v nočných
hodinách, kedy čakal na posledný autobus, ktorý mal prísť o 22.30 hod. Bol tam s ním G. H., pamätá si,
že k nim pristúpil obžalovaný W. I. spolu s C. M., začali sa spolu rozprávať a potom nevie, tuší G. šiel

kúpiť víno. Dostal sa do potýčky s C. M. s tým, že on ho pozná a že mu dlhuje peniaze, povedal mu,
že ho vidí prvýkrát, že mu nič nedlhuje, potom pocítil úder do hrudníka, kopanec, nevie, kto ho kopol
spadol na zem, jeden z nich ho priľahol, ale nevie, ktorý to bol a druhý mu vytiahol zo zadného vrecka
nohavíc peňaženku, z ktorej vytiahol 50,-eur, peniaze mu zobrali a peňaženku hodili späť. Osoby W. I.
K. C. M. dovtedy nepoznal.

V prípravnom konaní svedok poškodený uviedol, že dňa 17.03.2010 bol s kamarátom G.K. H.
na autobusovej zastávke pri Červenom kostole, kde k nim pristúpili obžalovaný s kamarátom M..
Obžalovaný šiel do obchodu kúpiť víno a medzitým mu M. povedal, že mu dlhuje 10,- eur, on mu na to
povedal, že ho nepozná a nič mu nedlhuje. Potom ho fyzicky napadol, zvalil ho na zem, a tom k nemu

priskočil obžalovaný a vytiahol mu z vrecka peňaženku. Kričal naňho, aby mu ju vrátil, on mu ju hodil.
Keď ju otvoril, všimol si, že mu chýba 50,- eur. Kričal, aby po vrátil peniaze, ale obžalovaný utekal preč.
Na druhý deň mu zavolal G. H., že mu ukradli mobilný telefón a dohodli sa, že podajú trestné oznámenie.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní ohľadom toho,

kto mal ísť kúpiť víno a kto bol na mieste, keď bol fyzicky napadnutý, súd tento rozpor odstránil postupom
podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedok poškodený uviedol, že v tom čase mal
vypité, nepamätá si, kto išiel kúpiť víno, pamätá si, že G. H. na nich kričal, aby mu dali pokoj. Kto mu
hodil peňaženku naspäť, uviesť nevie.

Svedok poškodený G. H. vypočutý na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania
a ku skutku v bode 1/ a 2/ obžaloby uviedol, že v čase incidentu sa nachádzal pri nákupnom centre
Bažant v autobusovej búdke, kedy prišiel jeho kamarát C. I., bol tam prítomný aj obžalovaný aj s jednou
osobou meno nevie. Už nevie, čo sa tam stalo, nespomína si na detaily, už to bolo dávno, pamätá si,že napadli jeho kamaráta I., ležal na zemi a ukradli mu peniaze z peňaženky a jemu ukradli mobilný
telefón, kto už nevie.

V prípravnom konaní bol svedok poškodený vypočutý dvakrát, pri prvotnej výpovedi dňa 31.05.2010
uviedol, že dňa 17.03.2010 okolo 22.00 hod. bol s kamarátom I. na autobusovej zastávke pri Červenom
kostole,kdesedelinalavičke.Asiokolo22.20hod.knemuprišlidvajamladímuži.Jednéhoznichpoznal,
bol to M., ktorého poznal z práce, keďže predtým pracoval tam, kde on, a to v tatranskej mliekarni. Mal
telefonát a po skončení telefonátu, si telefón dal do ľavého vrecka bundy. Po chvíli prišiel jeho kamarát

I.. Jemu vtedy neznámy muž, teraz vie, že sa volá I., išiel kúpiť víno. Potom došlo k hádke medzi M. a I.,
pričom ho M. zvalil najskôr na lavicu a potom na zem. Keď to videl Galuš, snažil sa mu pomôcť. Všimol
si, že pri tom vytiahol z I. vrecka peňaženku, potom obžalovaný odišiel za búdku a keď na neho kričal
I., aby mu peňaženku vrátil, tak mu ju hodil a odišiel. Potom I. začal kričať, aby mu obžalovaný vrátil
peniaze, a to 50,- eur, ktoré mu ukradli z peňaženky. Na druhý deň, dňa 18.03.2010 okolo 09.30 hod.
si všimol, že nemá mobilný telefón, a tak si to dal do súvisí s obžalovaným a M., keďže s nikým iným do

rána nebol. Krádežou mu bola spôsobená škody vo výške 129,- eur a dobitím kreditu škoda vo výške
48,- eur. Dňa 11.06.2010 pri výsluchu uviedol, že mu bol vrátený mobilný telefón, ktorý je funkčný, je v
dobrom stave, ale nie je v ňom SIM karta a pamäťová karta.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, súd tento rozpor

odstránil postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedok poškodený uviedol,
že trvá na výpovedi z prípravného konania.

Svedok C.. O. Ž., v tom čase Policajt OR PZ, odbor kriminálnej polície, OKP Kežmarok, vypočutý na
hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 3/ obžaloby uviedol, že na výsluch obžalovaného, svedkov R.,

L.L., I. K. T. si vzhľadom na dlhší časový odstup nepamätá. Štandardne však výsluch prebieha tak, že
sa zistí totožnosť vypočúvanej osoby, zákonne sa poučí, opíše skutok, prípadne sa položia otázky. Po
výsluchu sa osobe predloží zápisnica, aby si ju osoba prečítala, prípadne sa zápisnica prečíta a dá sa
možnosť, aby sa k zápisnici vyjadrila, či súhlasí s obsahom. Ďalej uviedol, že ak osoba javí známky
požitianávykovejlátky,výsluchsanekoná.Čosatýkavýsluchuobžalovanéhoasvedkov,zjavnéznámky

požitia návykovej látky nejavili, inak by výsluch nebol vykonaný. To, či obžalovaný pri výsluchu
uviedol, že má poruchy počítania, čítania a sluchu, uviesť nevie, ale keďže to v zápisnici z výsluchu nie
je, tak to neuviedol. Na obžalovaného nebol vyvíjaný žiadny nátlak .

Svedkyňa R. L. vypočutá na hlavnom pojednávaní uviedla, že netrvá na výpovedi z prípravného

konania, nie je pravda, čo tam uviedla, k výsluchu bola dotlačená policajtom. Od obžalovaného si
nekúpila 2 gramy marihuany, mala síce u seba maličké množstvo marihuany, ale asi jej ju niekto dal. V
prípravnom konaní uviedla, že prvýkrát si kúpila marihuanu v podniku K. na jeseň v roku 2010 od W.
T., a to dva sáčky po jednom grame spolu za 20,- eur a potom ešte raz jeden gram marihuany v zime
2010. Jeden gram marihuany za 10,- eur si kúpila aj od W. I., ktorý pracoval u W., nakoľko vedela, že aj

on je užívateľom marihuany, bolo to niekedy začiatkom marca 2011, tento sáčok jej predal obžalovaný
vo fastfoode K. v L., kde v tom čase pracoval.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, súd tento rozpor
odstránil postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedkyňa uviedla, že od

obžalovaného si žiadnu marihuanu nekupovala, možno si ju kupovala od W. T., ale to si už nepamätá.

Svedok C. W., rod. B. vypočutý na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na výpovedi z
prípravného konania a ku skutku v bode 3/ obžaloby uviedol, že obžalovaného poznal z videnia,
vedel, že pracuje v podniku K. v L., kde s ním vyfajčil marihuanu, raz si potiahol.

Svedok v prípravnom konaní uviedol, že od obžalovaného si nekúpil žiadnu marihuanu, na prelome
mesiaca február a marec 2011 mu ju ponúkol, tak ju vyfajčili. Od obžalovaného vedel, že W.Y. T. predáva
marihuanu, a tak keď bol raz vo Fastfoode sa s ním zoznámil a kúpil si od neho 1 sáčok marihuany.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, súd tento rozpor
odstránil postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedok uviedol, že trvá na
výpovedi z hlavného pojednávania, v prípravnom konaní bol naňho vyvíjaní nátlak zo strany policajta,
ktorého meno uviesť nevie.Svedok B.. D. Z., vyšetrovateľ OR KP, OKP L., vypočutý na hlavnom pojednávaní ku
skutku v bode 3/ obžaloby uviedol, že vzhľadom na odstup času si už presne nepamätá na konkrétny

priebeh výsluchu obžalovaného. Pokiaľ by obžalovaný pred výsluchom uviedol, že ho nie je schopný,
postupoval by v zmysle Trestného poriadku. Obžalovaný bol poučený, boli splnené všetky podmienky
na uskutočnenie výsluchu, na bližšie podrobnosti si nepamätá.

Svedok D. I. vypočutý na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania a

ku skutku v bode 3/ obžaloby uviedol, že obžalovaného pozná, poznal ho aj keď pracoval vo Fastfoode,
ktorý navštevoval. V období mesiacov február a marec 2011 bol užívateľom omamných látok,
ktoré však nemal od obžalovaného, taktiež nemá vedomosť, žeby obžalovaný niekomu omamné látky
predával. Čo sa týka jeho výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že počas neho nebol pod vplyvom
návykovej látky a bol v dobrom psychickom stave.

V prípravnom konaní svedok uviedol, že za obdobie od leta 2010 do 11.03.2011 si vo Fastfoode K. W.
T. kupoval marihuanu, pracoval tam aj obžalovaný, ktorý mu začiatkom marca 2011 na
prevádzke ponúkol marihuanu, či nechce od neho kúpiť, čo on odmietol. To, či ju ponúkal aj
iným osobám, uviesť nevie. Od obžalovaného ani od G. G., ktorý tam tiež pracoval si žiadnu marihuanu
nekupoval a G. mu ani žiadnu neponúkal, tak ako obžalovaný.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, súd tento rozpor
odstránil postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedok uviedol, že trvá na
výpovedi z prípravného konania a zmenu výpovede odôvodnil dlhším časovým odstupom.

Svedok N. I., brat obžalovaného, vypočutý na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 3/ rozsudku
uviedol, že v roku 2011 žil v Írsku. Vrátil sa domov koncom daného roka. S bratom bol v kontakte,
vedel, že má problémy s marihuanou, že ju užíva, avšak nemal vedomosť o tom, že by túto drogu
distribuoval ďalej, a aby sa za týmto účelom kontaktoval s tam uvedenými osobami. U brata sa prejavili
isté poruchy, ako napr. dysleksiou, poruchami v chápaní istých súvislostí, čo v podstate bolo dôsledkom

jeho psychického stavu, čo súviselo s tým, že nebol vychovávaní rodičmi.

Svedok W. T. vypočutý na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a ku skutku
v 3/rozsudku uviedol, že v roku 2010 a 2011 bol u neho obžalovaný zamestnaný vo fast
foode K., v ktorej bol prevádzkovateľom a obžalovaný robil donáškovú službu. Obžalovanému občas

daroval omamnú látku, ktorú spolu vyfajčili.

V prípravnom konaní svedok uviedol, že koncom januára 2011 začal u neho v prevádzke pracovať W. I.,
ktorému raz až dvakrát do mesiaca dával 1 vrecko marihuany, v ktorom bol 1 gram, a mal to pre vlastnú
potrebu. Nepredával mu ju, ale poskytoval na jeho žiadosť, namiesto zárobku. Svedok drogu

o hmotnosti 350 gramov kúpil z Česka v polovici mesiaca február 2011. Nemá vedomosť o tom, že by
W. I. takto poskytovanú marihuanu ďalej predával, ak by mu z nej chýbalo, asi by na to neprišiel.
Svedok ju mal vlastne tiež pre svoju potrebu, po robote si zapálili.

SvedokC.M.aL.N.vypočutínahlavnompojednávanívyužilisvojezákonnéprávoaodmietlivypovedať.

Svedok N. I. vypočutý na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že
obžalovaný je jeho kamarát, chodili spolu vonku. O tom, že predáva marihuanu nevedel, dozvedel sa to
náhodne. Obžalovaný mu jedenkrát predal 1 gram marihuany vo Fastfoode. To, či marihuanu predával
aj iným osobám uviesť nevie.

V prípravnom konaní svedok uviedol, že obžalovaného pozná, dozvedel sa, že pracuje vo Fast foode
K., kde predáva marihuanu. Niekedy v marci 2011 si od neho kúpil 1 sáčok marihuany za 10,- eur. Viac
si od neho nič nekúpil, odišiel pracovať do Anglicka.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, súd tento rozpor
odstránil postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedok uviedol, že trvá na
výpovedi z prípravného konania.Svedok G. M. vypočutý na hlavnom pojednávaní uviedol, že, trvá na výpovedi z prípravného konania
a ku skutku v bode 3/ obžaloby uviedol, že od obžalovaného jedenkrát kúpil 1 gram marihuany, odkiaľ
ju mal obžalovaný nevie.

V prípravnom konaní svedok uviedol, že od obžalovaného asi dvakrát kúpil marihuanu, keďže vedel, že
on vie, kde ju zohnať a dodať, kde v oboch prípadoch išlo o 1 gram po 10,- eur, prvýkrát to bolo koncom
januára alebo začiatkom februára 2011 a druhýkrát v marci 2011. Obžalovanému zavolal, dohodli si
miesto stretnutia, on tam prišiel a doniesol mu marihuanu. Od ľudí počul, že marihuanu má obžalovaný

od W. T., ktorý prevádzkoval Fastfood, ale od neho si nikdy nič nekupoval.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, súd tento rozpor
odstránil postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedok uviedol, že trvá na
výpovedi z prípravného konania zmenu výpovede odôvodnil dlhším časovým odstupom.

Svedkyňa L. R. vypočutá na hlavnom pojednávaní uviedla, že netrvá
na výpovedi z prípravného konania a ku skutku v bode 3/ obžaloby uviedla, že pri prvej výpovedi v
prípravnom konaní bola donútená k tomu ako má vypovedať, nútil ju policajt, ktorý sa jej vyhrážal, že jej
urobí problémy. Zápisnicu s jej výpoveďou si sám napísal a po 7 hodinách jej ju dal podpísať a mohla
odísť. Obžalovaného pozná, spolu fajčili marihuanu, ale nikdy jej ju nepredával, každý mal svoju vlastnú

cigaretu. Do podniku, v ktorom pracoval obžalovaný si chodievala len po desiatu.

V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že od ľudí vedela, že vo Fastfoode K. sa dá kúpiť marihuana. V
danom Fastfoode si dňa 10.03.2011 kúpila od obžalovaného, ktorého prezývali „Galgan“, jeden igelitový
sáčok s marihuanou, kde mal byť 1 gram, za 10,- eur. Kto od obžalovaného ešte kupoval marihuanu

uviesť nevie.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, súd tento rozpor
odstránil postupom podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedkyňa uviedla, že trvá
na výpovedi z hlavného pojednávania, výpoveď z prípravného konania nie je jej, je tam síce jej podpis,

ale k podpísaniu zápisnice bola donútená policajtom.

So súhlasom prokurátora, obžalovaného a obhajcu súd postupom podľa § 268 odsek
2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok vypracovaný z odvetvia kriminalistická toxikológia.
Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v Košiciach zistil, že predmety zaistené pri

prehliadke obsahovali stopy THC - účinnej látky rastliny konope. Predmet č. 16-PE sáčok obsahoval
zelenú rastlinnú sušinu-vrcholky rastliny konope siate o celkovej hmotnosti 0,48 g s obsahom THC
( tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky konope 10,2 percenta. Z uvedeného množstva by bolo možné
pripraviť od 2 do 5 obvykle jednorazových dávok drogy. Zaistený vecný dôkaz plastové vedro modrej
farby obsahoval zelenú rastlinnú sušinu - vrcholky rastliny konope o celkovej hmotnosti 119,25 g s

obsahom THC účinnej látky konope 12,5 % z ktorej mal W. T. poskytovať marihuanu W. I.. Rastliny rodu
Cannabis sú omamnými látkami a okrem jednej výnimky sú zaradené do I. skupiny omamných látok
v zmysle Zákona č. 139/1998 Z. z.

Súd si pripojil aj spisy Okresného súdu Kežmarok, z ktorých je zrejmé, že väčšina osôb vypočúvaných

k tomuto skutku v procesnom postavení svedkov, bola právoplatne odsúdená, a to konkrétne L. N.
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6T 149/2011 pre prečin podľa § 171 odsek 2 Trestného
zákon, C. B. rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 1T 219/2011 pre prečin podľa § 171 odsek 1
Trestného zákona, L. R., za ten istý prečin rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn.1T 159/2011,
D. I. rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 1T 146/2011 prečin podľa § 171 odsek 2 Trestného

zákona, G. M. rozsudkom Okresného súdu Kežmarok pre prečin podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona
a W. T. rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 1T 158/2011 pre zločin podľa § 172 odsek 1
písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona.

Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi a to v rozsahu a

spôsobom, ktorý je uvedený v zápisnici o hlavnom pojednávaní.Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a
dospel k nasledovným záverom.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku v bode 1/ rozsudku nepoprel, opísal okolnosti,
za ktorých odcudzil z vrecka poškodeného G. H. mobilný telefón, a to po predchádzajúcej dohode s
odsúdeným M., pričom využili skutočnosť, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu a kým ho odsúdený
M. zabával, obžalovaný využil nepozornosť poškodeného a z vrecka bundy mu vytiahol telefón,
svoje konanie ľutuje, mobilný telefón poškodenému potom vrátil. Poškodenému H. sa obžalovaný

ospravedlnil. Z výpovede poškodeného G. H. ku skutku v bode 1/ obžaloby vyplýva, že spolu s C. I. čakali
na autobus. Pamätal si už len, že prišiel z nemocnice a potom mu prišla faktúra a tam boli telefónne
čísla, kde boli nabité kredity. Telefón mu vrátili policajti. Nevie, za akých okolností mu ten telefón zmizol.

Pokiaľideospáchanieskutkupodbodom2/rozsudkuvzásadenebolosporným,žetentoskutokspáchal
obžalovaný. Obžalovaný uviedol, že keď sa vrátil z obchodu, videl konflikt medzi M. a poškodeným C.

I., ako sa bijú, vtedy podišiel k poškodenému a z vrecka nohavíc mu vytiahol peňaženku, odkiaľ vybral
sumu 50,- eur. Ku krádeži peňaženky sa priznal, poprel však, že sa s M. vopred dohodli, že I. okradnú.

Súd konštatuje, že spáchanie skutku pod bodom 2/ rozsudku má preukázané zo svedeckých výpovedí
poškodených C. I. a G. H., ktorí zhodne opísali okolnosti, za ktorých malo dôjsť ku krádeži peňaženky.

Uviedli, že v tom čase sa nachádzali na autobusovej zastávke R. v L., kde k nim prišli obžalovaný W. I. a
C. M. a keď W. I. odišiel kúpiť víno, M. napadol poškodeného C.U. I., zvalil ho na zem, kde ho kolenom
pridržiaval, vtedy k nemu podišiel obžalovaný W. I. a zo zadného vrecka mu vytiahol peňaženku, s tou
ušiel za búdku, potom mu ju hodil k nohám, vtedy zistil, že z nej chýba 50,- eur.

Z výpovede svedkov poškodených ku skutku v bode 2/ rozsudku tak z prípravného
konania ako aj hlavného pojednávania je teda zrejmé, obžalovaný spoločne s už odsúdeným C. M.
spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci tým spôsobom, že C. M.
vyprovokoval hádku a bitku s poškodeným I. a následne, keď bol poškodený na zemi držaný C. M., tak
pod zámienkou pomoci prišiel k nemu obžalovaný W. I., ktorý využijúc situáciu vzal zo zadného vrecka

nohavíc peňaženku poškodenému I.. Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní
súd upravil skutkovú vetu rozsudku tak, že vypustil časť skutku a to: „...po predchádzajúcej vzájomnej
dohode...“. Súd v rozsudku vykonal len zmenu v skutkovej vete, teda upravil skutok tak, aby zodpovedal
dokazovaniu na hlavnom pojednávaní.

Súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti výpovede týchto svedkov, ich výpovede boli navzájom
konzistentné, zhodné v mieste čase a spôsobe spáchania skutku a v celkovom hodnotení vyzneli aj ako
logické.Prípadnérozporyvichvýpovediachsúdnahlavnompojednávanízákonnýmpostupomodstránil,
pričom je potrebné uviesť, že tieto sa netýkali podstatných okolností prípadu, ale malých nepodstatných
detailov a súd v danom prihliadol aj na dobu takmer desiatich rokov od ich výsluchu v prípravnom konaní.

Na základe takto vykonaného dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom
sa doplňujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný W. I. svojím konaním tým,
že v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona spoločným konaním si
prisvojil cudziu vec a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri seba sa dopustil v bode 1/ rozsudku skutku

právne kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákon, a tým, že spoločným konaním proti inému použil násilie
v úmysle zmocniť sa cudzej veci sa v bode 2/ rozsudku dopustil skutku právne kvalifikovanom ako zločin
lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019 sa
dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spáchal na veci, ktorú má iný na sebe
alebo pri sebe. Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie
doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí
vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického

držiteľa a ak tak získa možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle sám alebo s ďalšími osobami
(spolupáchateľmi).Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia v prípade zločinu lúpeže predstavuje

prostriedok k zmocneniu sa cudzej veci a musí mu teda predchádzať. Za zmocnenie sa cudzej veci
je potrebné považovať také konanie páchateľa, ktorým si získa možnosť s takouto vecou nakladať
s vylúčením toho, kto ju mal doposiaľ vo svojej moci. Násilím sa rozumie použitie fyzickej sily k
prekonaniu alebo zamedzeniu kladeného alebo očakávaného odporu. Intenzita vykonaného násilia nie
je pri tom podstatná, musí však byť použitá ako prostriedok nátlaku na vôľu napadnutého. Zároveň nie je

podmienkou, aby poškodený ( napadnutý ) kládol nejaký odpor, hlavne keď si je vedomý plnej prevahy
útočníka.

Zmocnením sa veci treba rozumieť, ak páchateľ získa možnosť voľne s vecou nakladať, s vylúčením
toho, kto ju mal doposiaľ vo svojej moci. O zmocnenie veci nejde len vtedy, ak ju páchateľ
nadobudnutému sám odníme, ale i vtedy, ak mu ju napadnutý pod vplyvom násilia alebo hrozby

bezprostredného násilia sám vydá. Objektom tohto trestného činu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného
zákona je osobná slobody v zmysle slobody rozhodovania a majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť.
Objektívna stránka spočíva v použití násilia alebo hrozby bezprostredného násilia ako prostriedku
na prekonania kladeného alebo očakávaného odporu napadnutej osoby. Násilím sa rozumie použitie
fyzickej sily a nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Z hľadiska subjektívnej stránky u

obžalovaného ide o úmysel priamy v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný
chcel spôsobmi uvedenými v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, a to
osobnú slobodu v zmysle slobody rozhodovania a majetok, ktorého sa páchateľ chcel zmocniť,
osobnej slobody v zmysle slobody pohybu, ako aj vlastnícke právo alebo práva súvisiace s
držbou veci a slobodné rozhodovanie človeka.

Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovaného súd postupoval podľa § 2
ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne.

V prípade skutku v bode 2/ rozsudku a jeho právnej kvalifikácie šlo bezpochyby o zločin lúpeže spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Obžalovaný W. I. na zmocnenie sa veci
poškodeného a to peňaženky využil situáciu, keď poškodený v dôsledku jeho napadnutia odsúdeným
C. M. ležal na zemi a kým ho tento kolenom pridržiaval na zemi a zároveň držal po krkom, čím mu
bol znemožnený pohyb, resp. účinná obrana. Obžalovaný tak mal jednoduchší prístup k peňaženke

poškodeného, ktorý ju mal vo vrecku na zadnej strane nohavíc. Motívom konania obžalovaného bola
jednoznačne snaha získať majetkový finančný prospech a tento použiť pre vlastnú potrebu.

Aj napriek skutočnosti, že obžalovaný mal možnosť po príchode na miesto incidentu po tom, ako zbadal,
že sa odsúdený M. bije s poškodeným, odsúdeného napomenúť, alebo vyzvať, aby od protiprávneho

konania upustil, čím by dal najavo, že došlo k vybočeniu resp. k nepredvídanému chovaniu, ktoré
neakceptuje, konal presne naopak a danú situáciu využil vo svoj prospech v snahe zmocniť sa cudzej
veci.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo

viacerých páchateľov ( spolupáchatelia ), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal
sám. Spolupáchateľstvo predpokladá spáchanie trestného činu spoločným konaním a úmysel k tomu
smerujúci. O spoločné konanie pôjde vtedy, ak každý zo spolupáchateľov naplnil svojim konaním všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu, alebo ak každý zo spolupáchateľov svojim konaním uskutočnil
len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je potom naplnená len súhrnom týchto

konaní. Vždy však spolupáchateľstvo ako spoločné konanie dvoch alebo viacerých osôb musí napĺňať
znaky konania popísaného v príslušnej skutkovej podstate daného trestného činu. K naplneniu pojmu
spolupáchateľstvo nie je potrebné, aby sa všetci spolupáchatelia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou
mierou. Stačí aj čiastočné prispenie, hoci aj v podriadenej úlohe, keď je vedené rovnakým úmyslom ako
činnosť ostatných páchateľov, a je tak objektívne aj subjektívne zložkou deja, ktorý vo svojom celku tvorí

trestné konanie.

Obžalovanému W. I. kládla obžaloba (bod 3/ rozsudku) za vinu spáchanie zločinu nedovolenej výroby
omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimipodľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona,
ktorého sa mali dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona, kto neoprávnene
a/ vyrobí
b/ dovezie, vyvezie, prevezie, alebo dá prepraviť
c/ kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
d/ prechováva po akúkoľvek dobu,

omamnú látku, psychotropnú látku, jed, alebo prekurzor, alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá
sa odňatím slobody n tri roky až desať rokov.

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v ods. 1
a/ a už bol za taký čin odsúdený

b/ pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti
c/ závažnejším spôsobom konania
d/ na chránenej osobe, alebo
e/ vo väčšom rozsahu.

Závažnejším spôsobom konania sa podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona rozumie páchanie trestného činu na
viacerých osobách, pričom viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby
(§127 ods. 12 Tr. zákona).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku v bode 3/ rozsudku poprel a na svoju obranu

uviedol, že marihuanu nikdy nikomu neponúkal a nepredával, v roku 2011 bol drogovo závislý, drogu
si zadovažoval od neznámych ľudí. Pripustil, že svedkov I., R. a M. pozná, fajčili spolu marihuanu, ale
každý mal svoju cigaretu, od koho mali marihuanu nevie.

Súd obrane obžalovaného neuveril, táto bola vyvrátená predovšetkým výpoveďou svedka D. I., ktorý

na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase mu marihuanu nikto neponúkal, iba ju spolu fajčili s W.
I.. Nikdy si omamnú látku v prevádzke K. nekúpil. Po prečítaní výpovede z prípravného konania, kde
vypovedal, že mu W. I. v období od februára až marca 2011 marihuanu ponúkol, či si nedá, vtedy ju
spoločne skonzumovali, na tejto zotrval. Z výpovede svedka C. B. na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že raz mu obžalovaný ponúkol marihuanu, vtedy si raz potiahol, po prečítaní výpovede z

prípravného konania, kde uviedol, že mu obžalovaný raz alebo dvakrát na prelome mesiaca február
marec 2011 ponúkol marihuanu, ponuku prijal a túto spolu vyfajčili, zotrval na výpovedi z hlavného
pojednávania. Svedok N. I. uvádzal, že bol na mieste činu, kde W. I. predával drogy, vtedy keď tam
bola policajná razia. Drogu požíval, aj si ju kupoval, ale nie v prejednávanom období. Ak ju mal, tak ju
konzumoval sám. Nikdy ju nemal od W. I.. Po prečítaní svojej výpovede z prípravného konania však

zotrval na tejto a súhlasil s tým, že si kúpil od W. I. jeden sáčok marihuany v marci 2011. Svedok G.
M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kúpil od W. I. jednu dávku drogy, teda jeden gram, dal mu
za to 10,- Eur a ju potom aj vyfajčil. Po prečítaní svojej predošlej výpovede z prípravného konania však
trval na tam uvedenom, že od obžalovaného kúpil začiatkom roka 2011 marihuanu dvakrát, pričom za
každú dávku zaplatil po 10,- Eur.

Na základe dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, správne rozhodli orgány činné v prípravnom
konaní o tom, že vzniesli obvinenie obžalovanému. Taktiež dôkazy, ktoré boli vykonané v prípravnom
konaní, považuje súd za dôkazy vykonané zákonným spôsobom pri plnom zabezpečení práva
obžalovaného na obhajobu a aj v rámci hlavného pojednávania bola zachovaná kontradiktórnosť

konania. Znaky skutkovej podstaty trestného činu obzvlášť závažného zločinu výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/
Trestného zákona, vyplývajú zo zisteného skutkového stavu bez akýchkoľvek pochybností. Pri trestnom
čine podľa § 172 Trestného zákona je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú

látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku
1 písmeno a/ až d/ tohto ustanovenia (napr. doviezol, kúpil, zadovážil, alebo predal) od inej osoby alebo
inej osobe, na jej vlastné použitie alebo na ďalšiu distribúciu a ktorá teda nie je poškodeným. Od tohto
sa potom odvíja posúdenie znaku v zmysle § 138 odsek 1 písmeno j/ Trestného zákona.Dokázaný a skutkový stav je teda taký, že obžalovaný omamné a psychotropné látky dal alebo predal
piatim osobám. Trestný čin nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi je zaradený v
I. hlave, 3. diel osobitnej časti Trestného zákona s označením „Trestné činy ohrozujúce život alebo
zdravie“. Do tejto skupiny trestných činov patria tie trestné činy, ktorých ohrozenie života alebo zdravia
človeka je jediným primárnym objektom. Z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného
činu preto stačí samotné ohrozenie života alebo zdravia. Tým sa prirodzene myslí zdravie a život

osoby (osôb). Úmyslom zákonodarcu zavedením uvedeného kvalifikačného znaku skutkovej podstaty
trestného činu je potrestanie páchateľov, ktorí distribuujú omamné či psychotropné látky viacerým
osobám, čím je ohrozený život a zdravie týchto osôb. Vzhľadom na uvedené, v prejednávanom prípade
skutok uvedený v bode 3/ rozsudku, spáchaniu činu na viacerých osobách, jednoznačne zodpovedá. Na
základe popísaných skutkových okolností prípadu mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný
svojím úmyselným konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného
zákona s použitím § 138 písmeno j/ Trestného zákona, keď od presne nezisteného dňa koncom
mesiaca február 2011 do 11.3.2011 bez oprávnenia si postupne od W. T., nar. XX.XX.XXXX, v prevádzke
rýchleho občerstvenia Fast Food K. v L. na ul. N.. K. XXX/XX zadovážil najmenej 7 gramov rastlinnej

sušiny, vysušený vrcholok konope (Cannabis) s obsahom THC (tetrahydrokanabinolu) 10,2% účinnej
látky rastliny konope, z ktorej by bolo možné vyrobiť najmenej 2 obvykle jednorazové dávky drogy,
ktorá je omamnou látkou v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok, a túto
neoprávnene do 11.3.2011 držal za účelom vlastnej potreby a za účelom jej ďalšej distribúcie, z ktorej

časť skonzumoval, časť predal, poskytol ako aj ponúkal v prevádzke rýchleho občerstvenia Fast Food
K. v L. na ul. N.. K. XXX/XX a inde v L. najmenej týmto osobám a to R. L., nar. XX.X.XXXX, L. R.O., nar.
X.X.XXXX, G. M., nar. X.X.XXXX, N. I., nar. X.X.XXXX, C. B., nar. XX.X.XXXX, v presne nezistených
množstvách, páchal tento čin závažnejším spôsobom konania, t.j. na viacerých osobách (najmenej tri
osoby v zmysle legálnej definície uvedenej v § 127 ods. 12 Trestného poriadku).

Skutok v bode 3/ rozsudku je preukázaný a vzhľadom na použiteľné dôkazy bolo riadne preukázané,
že obžalovaný si zadovážil omamnú látku v zmysle ustanovenia § 172 Trestného zákona a v spojení
s ustanovením § 135 Trestného zákona bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestného činu na
viacerých osobách. V danej veci boli vypočutí aj svedkovia, ktorí svojou výpoveďou potvrdzovali nevinu

obžalovaného. Svedkyňa R. L. a svedkyňa L. R. uviedli, že od obžalovaného si žiadne drogy nekupovali,
obe svedkyne vypovedali, že v roku 2011 drogu užívali. Svedkyňa R. L. na hlavnom pojednávaní uviedla,
že bola donútená policajtmi v prípravnom konaní k výpovedi v tom zmysle, že kúpila od W. I. 2
gramy drogy, už nevie za koľko. Rovnako tak uviedla, že k podpisu zápisnice bola donútená pri výsluchu
prítomnou prokurátorkou s tým, že ak to nepodpíše, bude sa s ňou súdiť a aj tak to nevyhrá. Vzápätí

dodala, že prokurátorka pri jej výsluchu nebola prítomná.

Rovnako tak svedkyňa L. R. na hlavnom pojednávaní nezotrvala na výpovedi z prípravného konania,
kde uviedla, že dňa 10.3.2011 kúpila od obžalovaného W. I. jeden gram marihuany za
10,- eur. Tam uvedené veci nie sú pravda, k tejto výpovedi donútená vyšetrovateľom. Zotrvala teda na

tom, že jej W. I. nič nepredal. S obžalovaným občas vyfajčili cigaretu, tú mala od iných ľudí, obžalovaný
jej marihuanu nikdy neponúkal.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka vyšetrovateľa prítomného pri výsluchu oboch svedkýň C..
O. Ž., ktorý si na detaily a okolnosti výsluchu R. L. nespomínal, čo je vzhľadom na odstup času takmer

9 rokov pochopiteľné, ktorý vylúčil akýkoľvek nátlak z jeho strany na svedkyňu. Svedok uviedol, že na
výsluch tejto svedkyne si nespomína. Po prečítaní jej výpovede sa vyjadril, že žiaden psychický nátlak
na ňu nevyvíjal, nekázal jej, ako má vypovedať, nikto iný pri jej výsluchu na ňu nepôsobil.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd výpovede týchto svedkýň vyhodnotil ako účelové

v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný
skutok a navyše po ich odôvodnení zmeny výpovedí aj ako nelogické. Súd považuje výpovede oboch
svedkýň z prípravného konania v krátkom časovom období od spáchania skutku a vznesenia obvinenia,
za zákonne, svedkyne boli riadne poučené v zmysle ustanovení Trestného poriadku, mali možnosť kuskutku spontánne vypovedať, bola im rovnako tak daná možnosť sa po vlastnej výpovedi s obsahom
zápisnice oboznámiť, navrhnúť úpravy, prípadne jej doplnenie, k čomu ale nedošlo, a následne ju obe
podpísali vlastnoručným podpisom.

Svedok W. T. nebol priamym svedkom toho, ako obžalovaný marihuanu ďalej predával. Na hlavnom
pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania, čím potvrdil aj výpoveď obžalovaného, že
koncom januára 2011 začal u neho obžalovaný v prevádzke pracovať, ktorému raz až dvakrát do
mesiaca dával 1 vrecko marihuany, v ktorom bol 1 gram, a mal to pre vlastnú potrebu. Nepredával mu ju,

ale poskytoval na jeho žiadosť, namiesto zárobku. Nemá vedomosť o tom, že by W. I. takto poskytovanú
marihuanu ďalej predával, ak by z nej chýbalo, asi by na to neprišiel.

Svedok L. N. na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní využil svoje právo a vypovedať odmietol.
Vypovedať odmietol aj svedok C. M..

Súd ďalej vychádzal zo záverov znaleckého posudku z odvetvia kriminalistická toxikológia,
Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Košiciach, z ktorého je zrejmé, že
predmety zaistené pri prehliadke obsahovali stopy THC - účinnej látky rastliny konope. Predmet č. 16-
krabička od cigariet zn. Marlboro s obsahom:
- 5 ks cigariet, v ktorých nebola zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok v zmysle zákona

č. 139/1998 Z.z.
- PE sáčku s neznámou zelenou rastlinnou sušinou, kde znaleckým skúmaním bolo zistené, že sa
jedná o vysušený vrcholok rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 0,48g. Chromatografickým
skúmaním bol stanovený priemerný 10,2% obsah THC (tetrahydrokanabinolu) - účinnej látky rastliny
konope. Z predloženého množstva 0,48g s priemerným 10,2% obsahom THC, by bolo možné pripraviť

od 2 do 5 obvykle jednorazových dávok drogy.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok sa stal a spáchal
ho obžalovaný. Vykonaným dokazovaním, výsluchom obžalovaného a svedkov súd spoľahlivo zistil, že
obžalovaný W. I. si bez oprávnenia, i keď s vedomím W. T. v prevádzke K. v L. zadovážil najmenej
7 gramov rastlinnej sušiny, vysušený vrcholok konope s obsahom THC 10,2% účinnej látky, z ktorej by

bolo možné vyrobiť najmenej 2 obvykle jednorázové dávky drogy. Drogu neoprávnene po akúkoľvek
dobu prechovával, držal, čo zahŕňa všetky spôsoby nakladania s drogou. To, že obžalovaný predával a
ponúkal túto látku iným, mal súd preukázané jednak výpoveďou svedkov z prípravného konania ako aj
hlavného pojednávania, ako aj jeho vlastnou výpoveďou z prípravného konania, kde opísal od
akého obdobia, akým spôsobom a od koho si marihuanu zadovažoval a opísal a vymenoval

osoby, ktorým marihuanu predával. Zároveň svojou výpoveďou potvrdil, že pri prehliadke dňa 11.3.2011
v prevádzke K. v L., kde v tom čase pracoval, bola políciou zaistená jemu patriaca krabička cigariet zn.
Marlboro s obsahom cigariet a sáčku, ktorý dva dni predtým dostal od W. T., od ktorého
pýtal marihuanu pre vlastnú potrebu.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd upravil skutkovú vetu v bode 3/
rozsudku tak, že vypustil osobu menom L. N., ktorej mal poskytnúť a ponúknuť v prevádzke Fastfoodu
omamné látky. Sú v rozsudku vykonal zmenu v skutkovej vete tak, aby zodpovedala dokazovaniu na
hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný W. I. z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený. Súdne trestaný bol naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok na nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní dvoch mesiacov ktorý vykonal. V roku 2015 bol odsúdený v Českej republike pre krádež na
podmienečný trest odňatia slobody. Z pracovného posudku vyplýva, že má dostatočné odborné znalosti,
svoje služobné úlohy si plní. Zo správy z o špeciálno-pedagogického vyšetrenia zo dňa 26.10.2005 je

zrejmé,žeobžalovanýtrpídyslexiouzrakovo-priestorovéhotypuII.,susp.dysortografiou,dyskalkuláciou
a zníženou úrovňou sluchového rozlišovania.

Podľa § 172 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, kto neoprávnene vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie
alebo dá prepraviť, kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku,

psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, a ak páchateľ spácha čin
závažnejším spôsobom konania potrestá sa odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného súd prihliadol na
zásady uvedené v § 34 Trestného zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy

páchateľa a tiež na účel trestu. Súd sa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zaoberal existenciou
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže

dôjsť. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu.
Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje
najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda
účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestu za spáchaný trestný čin. Trestné
konaniemásledovaťrovnakopreventívny aresocializačnýcieľ,mátotižprispieťkpolepšeniu

a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal
ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Súd
postupoval pri ukladaní trestov obžalovaným v súlade so zákonom, vychádzajúc zo zásady humanity a
zadodržaniaprincípuúmernostirepresie,tak,abytátoneprekročilamierunevyhnutnúpresplnenieúčelu
trestu. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného
súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov trestného
činu alebo dobrovoľne nahradenie spôsobenej škody (§ 36 písmeno k/ Trestného zákona)
a ako priťažujúca okolnosť odsúdenie za trestný čin (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona). Pri obzvlášť
závažnom zločine výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 10
rokov až 15 rokov. Vychádzajúc z ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona, ak
súd ukladá trest odňatia slobody za dva alebo viac trestných činov, z ktorých aspoň jednej je zločinom,
spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody

trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Trestná sadzba odňatia slobody pri obzvlášť
závažnom zločine podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona sa podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona
zvyšuje na sadzbu odňatia slobody tak, že súd po úprave trestnej sadzby ukladal trest v rámci dolnej
hranice 10 rokov a hornej hranice 20 rokov. S ohľadom na pomery páchateľa a navyše na okolnosti
prípadu mal súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom by bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že páchateľovi možno uložiť trest aj pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného Trestným zákonom vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho

trvania.

Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov.

Keďžepodľazákonaideomimoriadnezníženietrestu,pretakýtopostupmusiabyťzistenétakéokolnosti
prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa
v iných obdobných prípadoch, a zároveň vzhľadom na ktoré by použitie trestnej
sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na

zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú predovšetkým také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť
povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Tieto musia byť také intenzívne
a také závažné, aby ich bolo možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu.

Pod mimoriadne pomery páchateľa zase treba zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah
k spáchanému trestnému činu a môže ísť napríklad o rodinné pomery alebo o zdravotný stavobžalovaného. Aj tieto však musia vykazovať známky mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti v
iných podobných prípadoch.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na dĺžku trestného konania. Skutok v bode 1/ a
2/ rozsudku bol dokonaný dňa 17.03.2010, skutok v bode 3/ rozsudku bol dokonaný dňa 11.03.2011,
obžaloby podané na tunajší súd dňa 13.10.2010 a 28.12.2011, prvý odsudzujúci rozsudok vyhlásený
dňa 22.12.2016. Súd v ďalšom poukazuje aj na tú skutočnosť, že došlo viackrát
k zmene v zložení senátu, po podaní obžaloby vec napadla do senátu JUDr. Richarda Bureša. V

súlade s Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce tunajšieho súdu na rok 2013 bola trestná vec obžalovaného
prerozdelená a dňa 2.5.2013 pridelená do senátu JUDr. Bohuslava Majerníčka. V zmysle Rozvrhu práce
tunajšieho súdu na rok 2015 bola predmetná trestná vec opätovne pridelená dňa 6.7.2015 do senátu
JUDr. Richarda Bureša. Opatrením predsedníčky súdu zo dňa 1.12.2016 bola trestná vec obžalovaného
z dôvodov tam uvedených prerozdelená a náhodným výberom dňa 18.01.2017 pridelená do senátu
JUDr. Lucie Bašistovej. Súd poukazuje aj na rodinnú situáciu obžalovaného, kedy ho spolu s bratom,

vychovávali starí rodičia, po tom, čo ich matka opustila, čo určitým spôsobom mohlo mať vplyv na jeho
ďalší vývoj a výchovu, počas štúdia na SOŠ už navštevoval psychológa a psychiatra. Po úspešnom
zakončení škôl sa snažil zamestnať. Obžalovaný v súčasnej dobe žije s družkou v spoločnej domácnosti,
chce viesť usporiadaný život, poučil sa z minulosti. Je zamestnaný s kladným pracovným posudkom.
Okrem vyššie uvedeného je podľa názoru súdu potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že dĺžka trestného

konania v tejto veci sa nebezpečne približuje k hranici desiatich rokov, čo je z pohľadu Európskeho
súdu pre ľudské práva, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky s ohľadom na dĺžku konania
neakceptovateľné. Obžalovaný prieťahy v konaní žiadnym spôsobom pritom nezapríčinil. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
v súlade s ustanovením § 39 odsek 1 Trestného zákona. V takto upravenej trestnej sadzbe súd uložil

obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného
stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť
trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia
bude jeho náprava lepšie zaručená a to aj v prípadoch, ak súd ukladal trest za obzvlášť závažný zločin,

no jeho výmera neprevýšila 15 rokov tak, ako je to aj v prípade u oboch obžalovaných.

Pri rozhodovaní o zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia,
než do ktorého by mal byť páchateľ podľa už uvedených kritérií zaradený, súd musí brať zreteľ na
závažnosť trestného činu, ako aj mieru narušenia páchateľa, na základe toho posúdenia musí mať za

to, že náprava páchateľa bude aj v tomto ústave zaručená.

Pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia podľa § 48
odsek 4 Trestného zákona, keď súd má za to, že takto uložený trest je na nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti postačujúci.

Vzhľadom na obligatórnu povinnosť podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím
§ 78 odsek 1 Trestného zákona v prípade, ak súd uzná vinným obžalovaného zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu a uloží mu nepodmienečný trest odňatia slobody, súd uložil ochranný dohľad nad
správaním obžalovaného na 1 rok po jeho prepustení z výkonu trestu.

v bode 1 rozsudku
prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019 formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

v bode 2 rozsudku

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona,

v bode 3 rozsudku
obzvlášť závažný zločin výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného zákona.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.