Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19C/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117230309
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117230309.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobkyne v 1.

rade J.. V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. cesta XXXX/XX, A. A., v konaní zastúpenej J.. Q. Y., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. cesta XXXX/XX, A. A., a žalobkyne v 2. rade P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.
B. XXXX/XX, A. A., proti žalovanému F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. 6, A. A., v konaní zastúpenom
Q.. W. W., advokátom, so sídlom Dlhá 2039/96, Banská Bystrica, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči

žalobkyniam vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 31. 08. 2017 domáhali zriadenia vecného bremena in rem
v ich prospech, bezodplatne a na dobu neurčitú spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok
registra „C“ par. č. XX, záhrady, o výmere XXX m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XX, katastrálne
územie B. (vo vlastníctve žalovaného) k stavbe so súpisným číslom XXXXX postavenej na pozemku
registra „C“ par. č. XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, zapísanom na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie B. (vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade) a k stavbe so súpisným číslom
XXXX, postavenej na pozemku registra „C“ par. č. XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2,

zapísanom na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie B. (vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade). V žalobe
uviedli, že žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX, pričom na parcele č. XX je postavená garáž. Aj žalobkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX a na parcele č. 23 sa rovnako nachádza garáž.
Žalovaný je zasa výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX. Ku garážam
postaveným na pozemkoch vo vlastníctve žalobkýň sa je možné dostať len cez pozemok par. č. XX
vo vlastníctve žalovaného. V minulosti, predchádzajúcom období, bol umožnený prechod a prejazd na

základe súhlasu predchádzajúceho vlastníka pozemku, V. V., otca žalovaného. Žalovaný nemal dlhé
roky námietky voči prechodu žalobkyne v 1. rade. Až koncom roka 2015 začal mať výhrady, pričom od
žalobkyne v 1. rade požadoval úhradu za prechod a prejazd vo výške 1,00 Eur za deň. Žalobkyňa v
2. rade mala zakázaný prechod cez jeho pozemok už niekoľko rokov predtým. Žalovaný bol listom zo
dňa 26. 09. 2016 požiadaný, aby umožnil právo prechodu a prejazdu cez pozemok par. č. XX formou
uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena. Ako odplata za prechod cez pozemok par. č. 30 bolo
prevedené vlastnícke právo k pozemku par. č. XX na V. V.. V súčasnosti je jeho vlastníkom žalovaný.

Pozemok par. č. XX bol pôvodne vo vlastníctve Q. V. (ktorého dcérou je žalobkyňa v 2. rade), V. V.
(ktorého synom je žalovaný), Q. Y. a Q. Y. (ktorých dcérou je žalobkyňa v 1. rade). Prechod cez pozemok
par. č. XX bol však dohodnutý len ústne. Na účel prechodu a prejazdu cez pozemok par. č. XX sa reálne
využívalo iba cca XX m2, čo predstavuje desaťkrát menšiu plochu, ako je výmera pozemku par. č. XX.Z uvedeného vyplýva, že u žalovaného neexistuje žiadny dôvod požadovať od žalobkýň za prechod a
prejazd cez jeho pozemok finančné prostriedky. K žalobe pripojili listinné dôkazy - listy vlastníctva č. XX,
XX a XXXX, katastrálnu mapu a list zo dňa 26. 09. 2016 s doručenkou.

2. Žalovaný so zriadením vecného bremena nesúhlasil. Uviedol, že žaloba je výsledkom dlhoročných a
trvajúcich susedských a rodinných sporov. Právni predchodcovia strán sporu zapríčinili do určitej miery
stav, kedy nehnuteľnosti rozdelili medzi svojich potomkov tak, že v zásade netvoria jeden súvislý celok.
Majetkové spory vyústili aj do konania o priestupku či do trestného konania. Aj v súčasnosti sú vzťahy

veľmi napäté. Žalobkyne vedomé si týchto okolností postavili na svojich pozemkoch garáže. Tieto stavby
nemôžu bezproblémovo užívať na ich stavebný a technický účel, keďže nemajú zlegalizované právo
prechodu a prejazdu cez pozemky tretích osôb, vrátane žalovaného. Nie je pravdou, že by žalobkyne
mali uzavreté ústne dohody s otcom žalovaného. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že žalobkyne nemajú k
stavbám iný prístup. K nim sa môžu dostať výlučne cez ich pozemky, len si to vyžiada určité finančné
náklady. Navrhovaným riešením žalobkyne znehodnotia pozemok par. č. XX, keďže technicky nie je

možné bez stavebných úprav (vybudovania nábehovej rampy alebo vyhotovenia násypu k vyrovnaniu
viac ako 35 cm rozdielu medzi pozemkom par. č. XX a pozemkom par. č. XX/X. Nemožno za účelom
zriadenia vecného bremena znehodnotiť celý pozemok, navyše bezplatne. Prípadné zriadenie vecného
bremena len skomplikuje i tak napäté vzťahy medzi nimi. Žalovaný je však ochotný vyriešiť to predajom
všetkýchjehonehnuteľnostížalobkyniamalebonimiurčenýmtretímosobám.Kvyjadreniupripojillistinné

dôkazy - katastrálnu mapu, výpis z evidencie nehnuteľností a fotodokumentáciu.

3. Žalobkyne v reakcii na vyjadrenie žalovaného (tzv. replika) popreli tvrdenia žalovaného. Tvrdili,
že nehnuteľnosti boli rozdelené v rámci možností, hoci tvorili v minulosti jeden celok. Spory riešené
inými orgánmi nemajú súvis s týmto konaním. Vzťahy medzi nimi sú naštrbené, lebo žalovaný nesplnil

svoj záväzok vyplývajúci mu z ústnej dohody rodinných príslušníkov. Situáciu už nie je možné riešiť
mimosúdnou cestou. Ústne dohody síce nie sú ničím podložené, no prechod a prejazd cez pozemok
par. č. XX bol umožnený cca 40 rokov. Žiadna iná možnosť prístupu k stavbám nie je možná, pretože
terén je svahovitý, členitý, sú na ňom betónové múriky a ploty, ktoré prístup znemožňujú. Ak by žalovaný
ponúkol žalobkyniam na predaj pozemok par. č. XX, pristúpili by k tomu za vhodných podmienok, napr.

10,00 Eur/m2. Súčasťou vyjadrenia bola aj fotodokumentácia.

4. Žalovaný pred pojednávaním súdu doručil ďalšiu fotodokumentáciu, technický nákres a cenník
stavebnej techniky.

5. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:

6. Za nesporné súd na základe zhodných tvrdení strán považuje skutočnosť, že ku garážam
nachádzajúcich sa na pozemkoch par. č. XX a XX vo vlastníctve žalobkýň nie je žiadny priamy prístup
z verejnej komunikácie. Pozemky vo vlastníctve žalobkýň susedia s viacerými pozemkami, jednak vo

vlastníctve žalovaného, jednak vo vlastníctve žalobkýň a tiež vo vlastníctve tretích osôb (aj rodinných
príslušníkov strán sporu). Z informatívnej mapy katastrálneho územia B. a aj zo zhodných tvrdení strán
sporu vyplynulo, že ani jeden z pozemkov, na ktorých sú postavené garáže, vo vlastníctve žalobkýň nie
je priľahlým pozemkom s verejnou komunikáciou a sú obklopené susediacimi pozemkami. S verejnou
komunikáciou priamo susedia len: pozemok par. č. XX/X (vlastníkom je Dom seniorov), pozemok par. č.

XX (vlastníkom je žalovaný) a pozemok par. č. XX (vlastníkom je Q. V., brat žalobkyne v 2. rade).

Ako je zrejmé aj z informatívnej mapy, za pozemkom par. č. XX/X je ďalší pozemok par. č. XX/
X (vlastníkom je Dom seniorov), za pozemkom par. č. XX sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve

žalovaného s par. č. XX, par. č. XX a par. č. XX; ďalej je už len miestny potok. Za pozemkom par. č. XX
sa nachádzajú dva pozemky (par. č. XX a par. č. XX) vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade.

7. Spornou skutočnosťou je, či sa žalobkyne môžu k svojim garážam umiestneným na pozemkoch par.
č. XX a XX dostať aj inak (ako len cez pozemok par. č. XX vo vlastníctve žalovaného) a či pozemok par.

č. XX je „priľahlým pozemkom“ v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; a teda či sú tak splnené
podmienky pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty (prechodu a prejazdu).8. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že nehnuteľnosť zdedila. Do roku 2016 sa tam stále prechádzalo, ale
pred rokom tam na vedľajšom pozemku postavili Dom seniorov tak, aby mohli prechádzať cez ich
pozemky par. č. XX/X a XX/X. Prechod cez tie pozemky Domu seniorov je už umožnený prostredníctvom

zriadeného vecného bremena. Žalovaný zakázal chodiť cez pozemok par. č. XX, hoci to bolo ústne
dohodnuté medzi otcom F. V., jej otcom J.. Y. a otcom žalobkyne v 2. rade Q. V.. Žalovanému bol
darovaný pozemok par. č. XX, aby mohli prechádzať cez pozemok par. č. XX. Žalobkyni v 2. rade bol
zakázaný prechod už skôr. Chce nechať zriadiť vecné bremeno za účelom využívania garáže, ktorú
využíva jej otec J.. Y. na parkovanie auta, trvale. Ale od roku 2016 sa garáž nevyužíva, lebo to nie je

možné, takže parkuje inde. Inak sa k pozemku par. č XX nedá dostať, je to svahovitý terén. Štrková
cesta na fotografii ide len k potoku a zasa je na cudzom pozemku. Vlastníkom pozemku par. č. XX, ktorý
sa nachádza pred jej pozemkom, je brat žalobkyne v 2. rade. S ním má dobré vzťahy a majú len ústnu
dohodu, tiež tam nie je zriadené vecné bremeno. Q. V. vlastní aj pozemky par. č. XX/X a XX/X. Pozemok
par. č. XX/X a XX/X vlastní V. B.. Pozemky par. č. XX a par. č. XX vlastní jej otec, J.. Y.. Pozemok par. č.
XX je v spoluvlastníctve troch podielových spoluvlastníkov, jej, žalovaného a p. V.. Majú susedov, ktorí

im umožnili parkovať do času, kým sa nevyrieši tento spor. Vlastné auto nemá, majú jedno spoločné
auto s J.. Y., jej otcom a zástupcom. Pozemok par. č. XX by kúpiť chcela, za rozumnú cenu. Geometrický
plán nebol urobený, lebo žalovanému bol darovaný pozemok par. č. XX.

9. Zástupca žalobkyne v 1. rade uviedol, že most cez potok v navrhovanej alternatíve cesty nikto

nepovolí postaviť. Jedná sa o záplavové územie. Výjazd z garáže na pozemku par. č. XX nie je na
verejnú komunikáciu par. č. XXX/X možný bez toho, aby sa neprešlo cez pozemok par. č. XX. Cesta na
pozemku par. č. XX/X nie je možná, lebo je tam betónový múrik vysoký 1 m, ktorý vyrovnáva výškové
rozdiely medzi pozemkom par. č. XX/X a pozemkom par. č. XX. Výškový rozdiel na pozemku par. č.
XX nie je až taký vysoký, lebo by sa to dalo pohodlne vyrovnať štrkom. Geometrický plán sa môže

urobiť aj po rozhodnutí súdom, nevedel, že je potrebný. Jedná sa celkovo asi o 12 m2. Na prechod
sa využíva pozemok par. č. XX, kde parkuje auto pána Q. V. a on (t. j. zástupca žalobkyne v 1. rade)
potom už nemôže ísť svojím autom do garáže na pozemku par. č. XX. Je nelogické, aby prechádzal cez
pozemky par. č. XX, XX, XX/X, XX/X a XX/X, keď môže prejsť len cez pozemok par. č. XX. Iný prístup
je nerealizovateľný. Existuje síce aj iná cesta, ktorou chodia, ale len pešo.

10. Žalobkyňa v 2. rade garáž nevyužíva, je to len skladisko. Nechodí tam. Garáž len zdedila po otcovi
pred 10 rokmi. Kým ju mal otec, bolo tam auto. Vlastné auto nemá.

11. Žalovaný uviedol, že manžel žalobkyne v 2. rade ho pred 22 rokmi zbil, odtlačil mu spred brány

vlečku. Keď mu otec zomrel, nikto sa ho nepýtal, či sa môže cez jeho pozemok prechádzať. Garáže
boli už vtedy postavené. Úprava pozemku na to, aby cez neho mohlo prechádzať auto, nie je až taká
jednoduchá. Treba tam urobiť aj nábehovú rampu. Inak by sa odtrhol na aute výfuk. Ak žalobkyne majú
so susedmi dobré vzťahy, tak nech si riešia vecné bremená s nimi. Žalovaný je ochotný všetky svoje
pozemky predať, ale so zriadením vecného bremena nesúhlasí.

12. Právny zástupca žalovaného navyše namietal, že žaloba ani z procesného hľadiska nie je bezvadná.
Výrok je neurčitý, nezrozumiteľný a nejasný. Týka sa celého pozemku par. č. XX a ak by súd takému
výroky vyhovel, bol by nevykonateľný. Navrhol, aby súd vykonal aj ohliadku na mieste samom, ak
to uzná za vhodné. Žalovaný navrhol alternatívnu cestu pre to, lebo sa to dá urobiť. Susedia sú ich

rodinní príslušníci, s ktorými dobre vychádzajú, takže nie je na mieste zasahovať ešte aj do vlastníckych
práv žalovaného. Aj na pozemku žalovaného je potrebné vykonať úpravu, aby mohlo cez pozemok
prechádzať auto. Žalobkyne si však vybrali cestu s najnižšími nákladmi. Garáže sa v súčasnej dobe
nevyužívajú. Vecné bremeno sa predsa určuje im a nie J.. Y., ktorý používal garáž na pozemku par. č.
XX. Podľa právneho zástupcu žalovaného neboli preukázané podmienky na vydanie rozhodnutia súdu,

ako to predpokladá Občiansky zákonník či procesný predpis. Zriadenie vecného bremena za týchto
okolností je neadekvátne, je zásahom do vlastníckych práv žalovaného. Aj keď je iný prístup finančne
náročnejší, existuje. Nie je daný ani naliehavý právny záujem na zriadení vecného bremena. Trval
preto na zamietnutí žaloby a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
žalovanému.

13. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.14. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa
môževzťahovaťlennanehnuteľnosti(§119ods.2Občianskehozákonníka).Stavbysúnehnuteľnosťami

len vtedy, ak sú spojené so zemou pevným základom. Nemusí to byť len budova. Treba uviesť, že
stavboujeajobjekt,ktorýnespĺňapožiadavkyustanovenéstavebnoprávnymipredpismi(napr.tzv.čierna
stavba).

15. Vecné bremeno možno v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadiť v prospech vlastníka

stavby (teda aj stavby, ktorá nemá súpisné číslo), ak tento nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku
a zároveň nie je možné prístup k stavbe zabezpečiť inak.

16. Je nesporné, že žalobkyne sú vlastníčkami garáží, ktoré sú umiestnené na pozemkoch par. č. XX a
XX a majú pridelené aj súpisné číslo. Niet preto pochýb, že garáže sú stavbami v zmysle Občianskeho
zákonníka. Ani na jeden z pozemkov, na ktorých sú garáže umiestnené, nie je priamy prístup z verejnej

komunikácie.

17. Na to, aby sa žalobkyňa v 1. rade dostala ku garáži umiestnenej na pozemku par. č. XX z verejnej
komunikácie(pozemokpar.č.XXX/X)môže:1.prejsťcezpozemkypar.č.XX/Xapar.č.XX/Xkpozemku
par. č. XX (vlastníkom je žalovaný) a ešte cez pozemok par. č. XX (vlastníkom je žalobkyňa v 2. rade)

alebo 2. prejsť cez pozemok par. č XX (vlastníkom je Q. V., brat žalobkyne v 2. rade), cez pozemky par.
č. XX a par. č. XX (ktorých je výlučnou vlastníčkou ona sama) alebo aj cez pozemky par. č. XX/X a par.
č. XX/X (vlastníkom je Q. V., brat žalobkyne v 2. rade) na pozemok par č. XX (ktorého je podielovou
spoluvlastníčkou žalobkyňa v 1. rade v podiele 1/3) ku garáži na pozemku par. č. XX. Žalobkyňa v 2.
rade sa ku garáži postavenej na pozemku par. č. XX môže dostať: 1. cez pozemky par. č. XX/X a par. č.

XX/X k pozemku par. č. XX (vlastníkom je žalovaný), cez pozemok par. č. XX a par. č. XX/X (ktorých je
vlastníčkou) alebo 2. cez pozemok par. č XX (vlastníkom je Q. V., brat žalobkyne v 2. rade), cez pozemky
par. č. XX a par. č. XX (ktorých je výlučnou vlastníčkou ona sama) alebo aj cez pozemky par. č. XX/
X a par. č. XX/X (vlastníkom je Q. V., brat žalobkyne v 2. rade) na pozemok par č. XX/X (ktorého je
vlastníčkou je V. B.) a cez svoj pozemok par. č. XX/X ku garáži na pozemku par. č. XX.

18. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ sa rozumie nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky,
cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. pozemku, z ktorého sa
môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak
právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej

stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom aj v prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka
stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Zo znenia
ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je tiež zrejmé, že sa musí jednať o pozemok, ktorý
je „priľahlý“ k stavbe, a teda ležiaci medzi stavbou a verejnou komunikáciou. Ustanovenie § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka neumožňuje zriadiť vecné bremeno v prípadoch, ak „priľahlý“ pozemok (v tomto

prípade pozemok par. č. XX vo vlastníctve žalovaného) neleží medzi stavbou (garážami) a verejnou
komunikáciou. Z listinných dôkazov a aj zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že ani na pozemok par.
č. XX nie je žiadny priamy prístup z verejnej komunikácie. Inak povedané, žalobkyne ani v prípade
zriadenia vecného bremena cez pozemok vo vlastníctve žalovaného nebudú mať priamy prístup ku
svojim garážam z verejnej komunikácie. Navyše samy potvrdili, že k pozemku par. č. XX sa z verejnej

komunikácie môžu dostať len cez pozemky par. č. XX/X a XX/X, kde už údajne je v ich prospech
zriadené vecné bremeno, avšak toto v konaní nepreukázali. Je nelogické, že sa žalobkyne domáhajú
zriadenia vecného bremena postupne proti rôznym vlastníkom a nie naraz (jednou žalobou či jednou
dohodou), ak tvrdia, že sa k svojim garážam nedostanú inak. Skutočne potom nie je zrejmé, prečo
majú záujem zaťažiť vecným bremenom len nimi vybraný pozemok. Napriek týmto pochybnostiam o

skutočnom zámere žalobkýň v tomto prípade absentuje pojmový znak zaťaženého pozemku par. č. XX,
ktorý nie je „priľahlým pozemkom“ medzi stavbou (garážami) a verejnou komunikáciou.

19. Pre úspešné uplatnenie práva cesty cez priľahlý pozemok sa vyžaduje preukázať aj to, že prístup
k stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď

nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Ak je k stavbe
priamyprístupzverejnejkomunikácie,nemožnoprostredníctvomprávacestyvynucovaťprístupkstavbe
aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka
stavby výhodnejší. Žalobkyne sa domáhali zriadenia vecného bremena na pozemku par. č. XX, hociprístup k stavbám majú zabezpečený aj z pozemku par. č. XX, ktorý inak bezprostredne susedí s
verejnou komunikáciou, a cez ďalšie pozemky. Tento aj využívajú, hoci iba pešo. Dôvod, pre ktorý podľa
nich nie je možné zriadiť právo cesty z tohto pozemku, je ten, že by si to vyžadovalo náročné stavebné

úpravy, pretože je tam 1 m vysoký múr a terén je svahovitý. Pričom na pozemku par. č. XX by stačilo len
nasypať štrk na vyrovnanie 38 cm výškového rozdielu medzi úrovňami pozemkov. Keďže je to pre nich
menej náročné, domnievajú sa, že len cez pozemok par. č. XX sa môžu dostať k svojim stavbám. A to aj
napriek tomu, že tento prechod je problémový z hľadiska zlých osobných vzťahov so žalovaným, aj keď
s vlastníkom pozemku par. č. XX majú dobré vzťahy. Avšak skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí

pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobkyne pohodlnejší
alebo výhodnejší, alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie
súdu význam.

20. Už len dôvody uvádzané v bodoch 18. a 19. tohto rozhodnutia sú takými, pre ktoré možno žalobu
zamietnuť, pretože neboli splnené podmienky v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka pre

zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, a to aj s poukazom na to, že žalobkyne majú
už umožnený prístup k svojim pozemkom pešo.

21. Avšak súd vykonaným dokazovaním zároveň zistil, že garáže žalobkyňami nie sú využívané. Je
to do istej miery spôsobené aj tým, že žalovaný im prístup neumožňuje, ale zároveň súd zistil, že ani

jedna zo žalobkýň nie je vlastníčkou motorového vozidla. Motorové vozidlo, ktoré parkovalo v garáži
umiestnenej na pozemku par. č. XX vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, patrí J.. Q. Y., a teda vecné
bremeno spočívajúce aj v práve prejazdu by vôbec neslúžilo žalobkyniam, ale ďalšej (tretej) osobe.

22. Nemenej významným je aj fakt, že žalovaný je ochotný predať všetky svoje nehnuteľnosti a

žalobkyne sú zasa ochotné kúpiť pozemok par. č. XX. Je pravdou, že medzi stranami sporu nedošlo
k zhode v tom, ktoré pozemky by mal žalovaný predať žalobkyniam, pretože majú záujem len o
jeden konkrétny pozemok. Do istej miery je táto požiadavka žalobkýň nelogická, lebo nadobudnutím
vlastníckehoprávakuvšetkýmpozemkomvovlastníctvežalovanéhobytakmerdošlonielenkobnoveniu
pôvodného stavu, kedy pozemky žalobkýň a žalobcu tvorili jeden celok, ale mali by obidve zabezpečený

vlastný prístup ku garážam (a aj k ďalším nehnuteľnostiam) priamo z verejnej komunikácie bez toho,
aby museli prechádzať cez cudzí pozemok a dokonca by nemuseli prechádzať ani cez pozemky par.
č. XX/X a par. č. XX/X, ktorých vlastníkom je Dom seniorov. Ak teda vlastník priľahlého pozemku, ktorý
má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá, nie je splnená
podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak.

23. Samozrejme, súd skúmal žalobu aj z procesného hľadiska, teda či je výrok určitý, zrozumiteľný a
vykonateľný. Žalobný petit formulovaný žalobkyňami nie je bezvadný a súd v tomto prípade nevyzýval na
jeho opravu (a prípadne aj na doloženie geometrického plánu či trasovania vecného bremena), pretože
by ich už poučoval o hmotnom práve, čo je neprípustné, ale na druhej strane, ani prípadná perfektnosť

navrhovaného výroku by nič nezmenila na tom, že nie sú v tomto prípade splnené hmotnoprávne
podmienky zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu (práve nevyhnutnej
cesty) v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

24. Z rovnakých dôvodov (teda nesplnenie hmotnoprávnych podmienok) súd nevykonával ďalšie

dokazovanie (t. j. ohliadka či predloženie geometrického plánu), pretože by jeho vykonanie nebolo
hospodárne a ani účelné.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, pretože
pozemok par. č. XX vo vlastníctve žalovaného nie je priľahlým pozemkom ku garážam a k verejnej

komunikácii zároveň, ku garážam je možné dostať sa pešo aj inak a prejazd motorovým vozidlom
žalobkyne nepotrebujú, pretože motorové vozidlo nevlastnia a jednu z garáži v skutočnosti využívala
tretia osoba (J.. Q. Y.). A bolo preukázané, že žalovaný ponúkol žalobkyniam všetky svoje pozemky na
predaj, čím tiež nie je splnené to, že by sa nedalo ku garážam dostať inak. Preto súd žalobu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalovaný, pretože
súd žalobu zamietol. Súd v tomto prípade prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný prejavil ochotu vyriešiť
vec predajom svojich pozemkov a rovnako na to, že nárok uplatnený žalobou nespĺňal podmienky vzmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. V konaní žalovanému vznikli trovy spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia, pretože voči žalobe sa bránil a využil právo nechať sa zastúpiť advokátom. Vznikol
mu tak nárok na náhradu týchto trov, ktoré sú povinné uhradiť mu žalobkyne. Podľa § 262 ods. 2 C. s.

p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení štvormo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.