Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217410
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1316217410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: G.. L. C., U.. XX.XX.XXXX,
E. D. O. XX, R., zastúpenej: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., IČO: 50 807 471, so sídlom Mlynarovičova
13, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so
sídlom Pribinova 2, Bratislava, o určenie, že nedošlo k zániku pracovného pomeru a náhradu mzdy,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.januára 2022, č.k.
12Cpr/16/2016-385, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že ku skončeniu

štátnozamestnaneckéhopomeruzaloženéhomedzižalobkyňouažalovanýmslužobnouzmluvouzodňa
25.februára2016súčinnosťou k31.augustu2016nedošloa štátnozamestnaneckýpomertrvánaďalej.

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala, aby súd určil,
že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru založeného medzi žalovaným a žalobkyňou služobnou
zmluvou zo dňa 25.02.2016 s účinnosťou k 31. augustu 2016 nedošlo a štátnozamestnanecký pomer

trvá naďalej a aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu funkčného platu za
obdobie od 19.09.2016 do 30.09.2016 v sume 473,86 eur; od 01.10.2016 do 31.10.2016 v sume 1
042,50 eur; od 01.11.2016 do 30.11.2016 v sume 1 042,50 eur; od 01.12.2016 do 31.12.2016 v sume
1 042,50 eur; od 01.01.2017 do 31.01.2017 v sume 1 088,- eur; od 01.02.2017 do 28.02.2017 v
sume 1 088,- eur; od 01.06.2018 do 30.06.2018 v sume 162,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 162,- eur od 11. 06.2018 do zaplatenia. Vychádzal zo zistenia, že na základe
výsledkuvýberovéhokonania naobsadenievoľnéhoštátnozamestnaneckéhomiestav dočasnejštátnej

službe na funkciu hlavný štátny radca - odborník v odbore 1.03, žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa
25.02.2016 v písomnej forme služobnú zmluvu, na základe ktorej sa žalobkyňa ako štátny zamestnanec
zaviazala vykonávať štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste, konkrétne vo funkcii hlavný
štátny radca - odborník, v odbore štátnej služby - 1.03 Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky
európskych fondov, v prípade druhu štátnej služby išlo o dočasnú štátnu službu vymedzenú § 17
ods. 3 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z. s časom trvania na dobu určitú, a to na základe výberu číslo
SPOU-PO-Vk-2016/12 z 01.02.2016 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca -

odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, ktorá trvá najdlhšie do 31.12.2022,
pričom v rámci opisu najnáročnejšej činnosti mala žalobkyňa vykonávať koncepčnú a koordinačnú
činnosť v oblasti štátnej služby na úrovni ministerstva. Deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru
bol dohodnutý na 01.03.2016. Žalovaný listom zo dňa 23.05.2016 oznámil žalobkyni, že organizačnýmopatrením Ministra vnútra SR č. 9/2016 zo dňa 18.05.2016 bolo rozhodnuté o organizačných a
systematickýchzmenách,vrámciktorýchsasúčinnosťouod01.06.2016menípodriadenosťzoddelenia
Národného projektu Komunitné centrá odboru rozvojových projektov, monitorovania a hodnotenia úradu

splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity do podriadenosti oddelenia rozvojových projektov úradu
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, na základe čoho sa štátnozamestnanecké miesto
hlavný štátny radca - odborník PT 10, ID 38434, odbor štátnej služby 1.03 Medzinárodná spolupráca,
finančné prostriedky európskych spoločenstiev, na ktorom bola žalobkyňa zaradená, začlení bez zmeny
do oddelenia rozvojových projektov úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Žalovaný

dňa 22.08.2016 vystavil žalobkyni potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe
zákona ku dňu 31.08.2016, pričom v rámci opisu dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
žalovaný uviedol, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne vznikol 01.03.2016 na základe služobnej
zmluvy zo dňa 25.02.2016 s tým, že žalobkyňa bola prijatá do dočasnej štátnej služby podľa § 17 ods.
3 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z. na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý bol dočasne
potrebný pre plnenie úloh štátnej služby oddelenia rozvojových projektov Úradu splnomocnenca vlády

SR pre rómske komunity vo funkcii hlavný štátny radca - odborník, pričom organizačným opatrením
ministra vnútra SR zo dňa 17.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016 došlo k zrušeniu miesta (ID 38434),
na ktorom žalobkyňa vykonávala štátnu službu odborníka. Uvedený pomer podľa žalovaného skončil
uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z.z. z dôvodu
pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre

rómske komunity. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa zákona č. 400/2009
Z.z. upravujúce dočasnú štátnu službu (§ 17, 18) a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru (§
46 až 52). Konštatoval, že v prípade dočasnej štátnej služby odborníka podľa § 17 ods. 3 písm. c)
zákona č. 400/2009Z.z. je účelom "uspokojiť" dočasnú potrebu plnenia určitých úloh štátnej služby,
pričom dočasná potreba plnenia určitých úloh štátnej správy je viazaná výlučne na existenciu tomu

zodpovedajúceho štátnozamestnaneckého miesta odborníka. Inak povedané, ak existuje dočasná
potreba plnenia úloh štátnej správy odborníkom, vytvorí sa štátnozamestnanecké miesto odborníka,
ktoré sa následne obsadí buď výberom alebo výberovým konaním. Ak dočasná potreba výkonu
plnenia úloh štátnej správy pominie, musí dôjsť k zániku/zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta
odborníka. To znamená, že ak takéto štátnozamestnanecké miesto odborníka zanikne, zaniká dočasná

potreba plnenia úloh štátnej správy odborníkom. Má za to, že doba trvania dočasnej štátnej služby
vymedzenej v § 17 ods. 3 písm. c) je už zo zákona vymedzená svojim účelom, a to potrebou
dočasne plniť úlohy štátnej služby, teda existenciou štátnozamestnaneckého miesta odborníka. Inak
povedané, vznik, trvanie a zánik dočasnej štátnej služby podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona č.
400/2009 Z.z. závisí od dočasnej potreby plniť úlohy štátnej služby, pričom túto dočasnú potrebu

možno stotožniť s objektívnou právnou skutočnosťou ohraničujúcou dobu trvania takejto dočasnej
štátnej služby - trvaním štátnozamestnaneckého miesta odborníka. V prípade, ak dôjde k zrušeniu
takéhoto štátnozamestnaneckého miesta odborníka, zanikne dočasná potreba plnenia úlohy štátnej
správy odborníkom, na základe čoho dochádza k zániku jeho dočasnej služby, a to bez potreby ďalších
právnych úkonov zo strany žalovaného (splnením ponukovej povinnosti a daním písomnej výpovede).

V danom prípade nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol založený štátnozamestnanecký
pomer na dobu určitú, a teda podľa § 17 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. išlo o dočasnú štátnu službu
žalobkyne ako štátneho zamestnanca u žalovaného ako služobného úradu. Rovnako bolo nesporné a
zároveň aj preukázané, že žalobkyňa bola prijatá do tejto dočasnej štátnej služby na základe výberového
konania na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý bol dočasne potrebný na plnenie úloh

štátnej služby. Vzhľadom na uvedené bolo možné prijať záver, že žalobkyňa bola prijatá do dočasnej
štátnej služby na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh
štátnej služby. Na základe uvedeného bol toho názoru, že štátnozamestnanecký pomer dočasnej štátnej
služby žalobkyne bol založený za účelom dočasnej potreby plnenia úloh štátnej služby žalobkyňou
ako odborníčkou, na základe čoho samotný účel tejto dočasnej štátnej služby, predstavujúci objektívnu

právnu skutočnosť, je zároveň determinantom doby trvania predmetnej dočasnej štátnej služby. Inak
povedané, dočasná štátna služba žalobkyne podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z.
trvala dovtedy, dokým bola daná existencia dočasnej potreby plnenia úloh štátnej služby žalobkyňou
ako odborníčkou, teda dokým nebolo zrušené štátnozamestnanecké miesto odborníka, na ktoré bola
žalobkyňa prijatá. Veľmi podstatnou skutočnosťou pri výklade dĺžky trvania dočasnej štátnej služby

žalobkyne bolo aj to, že zákon č. 400/2009 Z.z. dočasnú štátnu službu spája vždy len s naplnením
určitého účelu, a to zastupovaním štátneho zamestnanca (do skončenia jeho PN, materskej, rodičovskej
dovolenky, atď.), výkonom štátnej služby do obsadenia miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej
službe (§ 17 ods. 3 písm. b/) alebo výkonom štátnej služby pre dočasná potrebu jej výkonu odborníkom.Zákon č. 400/2009 Z.z. v žiadnom prípade neumožňuje prijať občana SR do dočasnej štátnej služby na
základe iného dôvodu, a preto vo všetkých prípadoch musí byť doba trvania dočasnej štátnej služby
podľa § 17 limitovaná existenciou účelu jej vzniku. Na uvedené nadväzuje aj ustanovenie § 18 zákona

č. 400/2009 Z.z., ktoré výslovne určuje, že doba trvania dočasnej štátnej služby podľa § 17 ods. 3 písm.
a) trvá, pokiaľ trvá dôvod na zastupovanie, v prípade dočasnej služby podľa § 17 ods. 3 písm. b)
dokonca stanovuje jej maximálnu dĺžku trvania ("... trvá najviac šesť mesiacov...") a v prípade dočasnej
služby podľa § 17 ods. 3 písm. c) určuje, že trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. Na základe
uvedeného výkladom služobnej zmluvy prostredníctvom účelu je vzniku dospel k záveru, že doba trvania

predmetnej dočasnej štátnej služby žalobkyne bola dohodnutá na dobu existencie dočasnej potreby
plnenia úloh štátnej služby žalobkyňou ako odborníčkou - teda na dobu trvania štátnozamestnaneckého
miesta odborníka, na ktoré bola žalobkyňa prijatá, nie však dlhšie ako do 31.12.2022, pričom dočasná
štátna služba žalobkyne zanikne podľa § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z.z. jej uplynutím,
t.j. zánikom existencie dočasnej potreby plnenia úloh štátnej služby žalobkyňou ako odborníčkou -
teda zrušením/zánikom voľného štátnozamestnaneckého miesta odborníka, najneskôr však uplynutím

doby končiacej 31.12.2022. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal za to, že ku dňu
01.09.2016 došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta odborníka, na ktoré bola žalobkyňa prijatá,
a keďže takéto zrušenie štátnozamestnaneckého miesta odborníka možno stotožniť so zánikom
dočasnej potreby plnenia úloh štátnej správy odborníkom - t.j. žalobkyňou, bol súd toho názoru, že jej
štátnozamestnaneckýpomer,založenýslužobnouzmluvouzodňazodňa25.02.2016,zanikolzozákona

podľa § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z.z., a to z dôvodu uplynutia dočasnej štátnej služby.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keďže
štátnozamestnanecký pomer žalobkyne, založený služobnou zmluvou zo dňa 26.02.2016, zanikol podľa
§ 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z.z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s
princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívnej jeho zmeny tak, aby bolo
žalobe vyhovené, z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

V úvode poukázala na skutočnosť, že v skutkovo a právne obdobných súd druhej inštancie už
konštantne rozhoduje o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Uviedla, že účel vzniku
dočasnej štátnej služby žalobkyne nie je právnou skutočnosťou. Účel vzniku štátnozamestnaneckého
pomeru nespôsobuje totiž žiaden právnym poriadkom predpokladaný následok. Následok spočívajúci
vo vzniku dočasnej štátnej služby spája s uzatvorením služobnej zmluvy. Následok naopak spočívajúci

v skončení dočasnej štátnej služby žalobkyne zo zákona právny poriadok spája len s uplynutím
DOHODNUTEJ DOBY jej trvania, ktorá je dohodnutá v služobnej zmluve. Iná právna skutočnosť
nevedie ku skončeniu dočasnej štátnej služby žalobkyne zo zákona. Následok spočívajúci v zániku
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne právny poriadok spája len s právnou udalosťou, t.j.
uplynutímčasudohodnutéhovslužobnejzmluve.Vslužobnejzmluvežalobkynenebolouvedenéinéako

to, že jej štátnozamestnanecký pomer zaniká najneskôr 31.12.2022. Iná skutočnosť zo služobnej zmluvy
žalobkyne nevyplýva. Vôbec nevyplýva skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer zaniká skončením
projektu alebo inou objektívnou skutočnosťou, o ktorej nieto pochýb kedy nastane, resp. kedy nastala.
Mala za to, že v danom prípade je úvaha súdu prvej inštancie logicky nesprávna. Súd prvej inštancie
stotožňuje účel vzniku dočasnej štátnej služby žalobkyne s objektívnou právnou skutočnosťou, ktorá

determinuje dobu trvania dočasnej štátnej služby. Na druhej strane však uvádza, že doba trvania
dočasnej štátnej služby trvala do doby rozhodnutia žalovaného o zrušení štátnozamestnaneckého
miesta žalobkyne, t.j. jeho subjektívneho rozhodnutia. Objektívnou skutočnosťou však musí byť právna
skutočnosť nezávislá od vôle strán sporu. Súd prvej inštancie nesprávne spája v zmysle stotožnenia ním
tvrdeného účelu vzniku dočasnej štátnej služby žalobkyne ako objektívnej skutočnosti determinujúcej

dobu trvania jej dočasnej štátnej služby s rozhodnutím žalovaného o zrušení štátnozamestnaneckého
miesta, t.j. jeho subjektívnym rozhodnutím. Vytýkala súdu prvej inštancie, že rozhodnutiu o
zrušení štátnozamestnaneckého miesta pripisuje dvojaký význam a to, že sa jedná o rozhodnutie
o organizačnej zmene, ktoré umožňuje skončenie štátnozamestnaneckého miesta výpoveďou pre
nadbytočnosť a súčasne je to dôvod pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona pre

uplynutie potreby zamestnávania. Tá istá skutočnosť nemôže viesť k dvom rozdielnym právnym
následkom. Takýto výklad právnej normy by viedol k absurdným záverom. Zdôraznila, že zánik potreby
ďalšieho zamestnávania nie je zákonným dôvodom zániku jej štátnozamestnaneckého pomeru, ale
dôvodom pre jeho zánik podaním výpovede podľa ust. § 47 písm. b/ Zákona o štátnej službe.Zákon o štátnej službe takýto dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne zo zákona
nepozná. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobnej veci sp.
zn. 4Cdo/96/2019. Rozhodnutie o organizačnej zmene, na ktoré poukazuje v rámci svojej procesnej

obrany samotný žalovaný, je subjektívnym rozhodnutím o organizačnej zmene, t.j. individuálnym
rozhodnutím zamestnávateľa o znížení počtu zamestnancov z dôvodu hospodárnosti, ktorý vedie k
možnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa ust. § 47 písm. b/ Zákona o
štátnej službe. Zákonný dôvod vzniku štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne je dočasná potreba
odborných činností pre žalovaného. Zákonný dôvod vzniku dočasnej štátnej služby žalobcov t.j.

dočasnosť musí byť vyjadrený v služobnej zmluve3 - ust. § 18 písm. g/ a ust. § 27 ods. 2 písm. j/ Zákona
o štátnej službe. Dočasnosť musí byť vyjadrená trvaním doby trvania, t.j. uvedenie dátumu, tak ako
tomubolovprejednávanejveci,resp.vyjadrenímobjektívnejskutočnosti,ktoránevzbudzujepochybnosti
o uplynutí doby trvania. V služobnej zmluve je uvedené len, že dočasná štátna služba žalobcov trvá
najdlhšie do 31. decembra 2022. Iná objektívna skutočnosť, ktorou by malo nastať uplynutie dohodnutej
doby trvania dočasnej štátnej služby žalobkyne zo služobnej zmluvy nevyplýva. Súd prvej inštancie

svojím výkladom citovaných ustanovení Zákona o štátnej službe prejednávanú vec nesprávne právne
posúdil, keď na zistený skutkový stav veci aplikoval síce správne ustanovenia Zákona o štátnej službe,
avšak obsah právnej normy nesprávne interpretoval a dospel tak k právnemu posúdeniu, ktoré z právnej
normy nevyplýva. Namietala, že súd prvej inštancie vykladal služobnú zmluvu bez toho, aby vôbec
vypočul strany sporu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že jej odvolanie obsahuje jediný
relevantný odvolací dôvod, a to nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko žalobkyňa nerozporovala
skutkové zistenia. Mal za to, že z obsahu služobnej zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa bola prijatá do
dočasnej štátnej služby na funkciu odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie konkrétnych úloh

štátnej služby v rámci konkrétneho projektu. Žalobkyňa pri podpise služobnej zmluvy bola oboznámená
s povahou úloh štátnej služby, ktoré bude vykonávať, t.j. že dĺžka trvania štátnej služby závisí od potrieb
plnenia úloh odborníka. Podľa § 27 ods. 2 Zákona o štátnej službe medzi podstatnými náležitosťami
služobnej zmluvy nie je uvedenie projektu, na ktorý bol prijatý odborník, ktorý je dočasne potrebný
na plnenie úloh štátnej služby. V konkrétnom prípade je druh služobného pomeru v služobnej zmluve

dostatočne určitý, bez toho aby sa trvanie tohto služobného pomeru muselo viazať na celkový projekt,
ktorý napokon zastrešuje rôzne pracovné pozície s rôznym zameraním, ako aj rôznym režimom
pracovnoprávnych vzťahov, a to nielen na Úrade splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre
rómske komunity. Organizačným opatrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo jednoznačne
deklarované, že žalobkyňa nie je potrebná na plnenie úloh štátnej služby. Uvedeným došlo ku

skončeniu dočasnej štátnej služby z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh vyplývajúcich
z konkrétneho projektu, na plnenie ktorých bola žalobkyňa služobnou zmluvou prijatá. Na základe
vyššie uvedeného, štátnozamestnanecký pomer žalobkyne skončil podľa § 52 ods. 1 písm. i) Zákona
o štátnej službe uplynutím dočasnej štátnej služby, t.j. zo zákona. Poukázal na to, že žalobkyňa bola
počas celého konania zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom, že právny zástupca

nenavrhol výsluch žalobkyne v tomto konaní.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska medzi stranami nesporné, že dňa 25.02. 2016
uzavreli žalobkyňa ako štátny zamestnanec a žalovaný ako služobný úrad služobnú zmluvu s tým, že

žalobkyňa bude vykonávať štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste v služobnom úrade vo
funkcii hlavný štátny radca - odborník v odbore štátnej služby 1.03 Medzinárodná spolupráca, finančné
prostriedky európskych spoločenstiev, s druhom štátnej služby - dočasná štátna služba podľa § 17
ods. 3 písm. c) Zákona o štátnej službe, s časom trvania na dobu určitú - na základe výberu číslo
SPOU-PO-Vk-2016/12 z 1.02. 2016 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca -

odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby - trvá najdlhšie do 31.
decembra 2022. Žalovaný vydal dňa 22. augusta 2006 Potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru so žalobkyňou na základe zákona ku dňu 31. augusta 2016, z dôvodu, že organizačným
opatrením MV SR č. 12/2016 zo dňa 17. augusta 2016 s účinnosťou od 1. septembra 2016 došlo kzrušeniuID 38434,funkciehlavnýštátnyradca,naktoromvykonávaladočasnúštátnuslužbuodborníka,
štátnozamestnanecký pomer tak skončil uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i)
Zákona o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade

splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity

6. Žalobkyňa namietala, že jej štátnozamestnanecký pomer na základe zákona nemohol zaniknúť
podľa § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej službe, pretože nedošlo k uplynutiu doby trvania dočasnej
štátnej služby, ktorá bola dohodnutá v služobnej zmluve do 31.12.2022 a z obsahu služobnej zmluvy

nie je možné žiadnym prípustným výkladom dospieť k záveru o inak vyjadrenej dobe trvania dočasnej
štátnej služby. Uviedla, že vymedzenie účelu dočasnej štátnej služby, resp. účelu uzavretia služobnej
zmluvy v dočasnej štátnej službe, presným a nepochybným spôsobom v služobnej zmluve absentuje
a v tejto súvislosti poukazovala na jej prípadnú neplatnosť. Mala za to, že dočasná štátna služba
končí uplynutím doby jej trvania a tento spôsob skončenia dočasnej štátnej služby na základe zákona
je označovaný ako uplynutie dočasnej štátnej služby. Namietala skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru z dôvodu prijatia organizačného opatrenia žalovaným, ktorým zrušil jej štátnozamestnanecké
miesto, a to odkazom na uplynutie dočasnej štátnej služby v zmysle § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o
štátnej službe, pretože takýto dôvod skončenia dočasnej štátnej služby na základe Zákona neexistuje
a takýto dôvod zakladá možnosť skončiť dočasnú štátnu službu len na základe výpovede podľa § 47
písm. b) Zákona o štátnej službe.

7. Žalovaný poukazoval na znenie dôvodovej správy k § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej
službe, podľa ktorej k skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej (resp.
ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je
dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe a v tejto súvislosti

argumentoval, že predpokladom pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej
službe je zaniknutie dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe
vznikol. Žalovaný mal za to, že pokiaľ potreba plnenia služobných úloh vykonávaných žalobkyňou v
dočasnej štátnej službe pominula 1.9.2016, týmto dňom uplynula doba určitá vymedzením účelu, na
ktorý bola služobná zmluva uzatvorená. Žalovaný poukazoval na to, že trvanie dočasnej štátnej služby

je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer
v dočasnej štátnej službe vzniká, v prípade žalobkyne išlo o dočasnú potrebu plniť úlohy vyplývajúce z
národného projektu v oblasti terénnej a sociálnej práce a komunitných centier financované z eurofondov.
V prípade žalobkyne tak bolo trvanie dočasnej štátnej služby podmienené dočasnou potrebou plnenia
úloh vyplývajúcich z projektov. Vydaným organizačným opatrením žalobkyňa prestala byť potrebná na

plnenie úloh štátnej služby a dočasnosť jej výkonu uplynula dňom 1.9.2016. Tým, že pominuli potreby
plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vláda SR pre rómske komunity, skončil
štátnozamestnanecký pomer žalobkyne týmto dňom uplynutím dočasnej štátnej služby.

8. Z ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. vyplýva, že dočasná štátna

služba je štátna služba na určitú dobu. Z § 17 ods. 3 cit. zák. možno vyvodiť, že do dočasnej štátnej
služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, a to buď bez výberového konania či
bez výberu alebo na základe výberového konania či na základe výberu. V § 17 ods. 3 cit. zák. sú
upravené aj konkrétne dôvody prijatia uchádzača do dočasnej štátnej služby, a to buď na zastupovanie
štátneho zamestnanca (písm.a), na voľné štátnozamestnanecké miesto do obsadenia tohto miesta

štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe (písm. b), alebo na voľné štátnozamestnanecké miesto
odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby (písm.c). Možno tak konštatovať,
že zákonnými dôvodmi vzniku dočasnej štátnej služby, sú zastupovanie štátneho zamestnanca, voľné
štátnozamestnanecké miesto dočasne neobsadené štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe
a voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby.

Existencia jedného z týchto zákonných dôvodov je predpokladom vzniku ako i ďalšieho trvania dočasnej
štátnej služby. Z podstaty dočasnej štátnej služby tak možno vyvodiť, že jej trvanie je podmienené
existenciou zákonného dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej
službe vznikol.

9. V § 52 ods.1 Zákona o štátnej službe sú taxatívne vymenované právne skutočnosti, na základe
ktorých dochádza ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Podľa § 52 ods.1
písm. i) Zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím dočasnej štátnej
služby. Z dôvodovej správy k ust. § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej službe vyplýva, že ak je dôvodomskončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona uplynutie dočasnej štátnej služby, tak
ku skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej (resp. ustanovenej) doby,
prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.

10. V prípade štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe, ktorá je obmedzená
na dobu určitú a ktorej doba trvania musí byť uvedená v služobnej zmluve, prichádza do úvahy
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zásadne uplynutím dohodnutej doby

trvania dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i), pokiaľ skôr nedôjde k jeho skončeniu
z dôvodu, že nastane niektorý zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 52 ods. 1 písm. a) až h) Zákona o štátnej službe.

11. V preskúmavanej veci je zákonným dôvodom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne v
dočasnej štátnej službe voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka - hlavného štátneho radcu na

plnenie úloh v príslušnom odbore štátnej služby (1.03 Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky
európskych spoločenstiev). Ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona však
nedochádza automaticky samotným zánikom zákonného dôvodu, ktorý bol predpokladom vzniku
dočasnej štátnej služby. V prípade ak by zaniknutie dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby malo za
následok zánik dočasnej štátnej služby a tým aj skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe

zákona,nebolobypotrebnédobutrvaniadohodnúťvslužobnejzmluve, ktorej obligatórnounáležitosťou
je aj čas trvania dočasnej štátnej služby (§ 27 ods. 2 písm. j)) so zreteľom na to, že dočasná štátna služba
odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej
zmluve (§ 18 písm. g/). Odvolací súd preto zastáva názor, že zánik zákonného dôvodu vzniku dočasnej
štátnej služby môže privodiť skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 52

ods. 1 písm. i) len v prípade, ak bolo trvanie dočasnej štátnej služby výslovne (celkom jednoznačne)
dohodnuté v služobnej zmluve v závislosti od doby trvania zákonného dôvodu vzniku dočasnej štátnej
služby.Prezánikštátnozamestnaneckéhopomeru žalobkynenazákladezákonapodľa§52ods.1písm.
i) v danej veci preto nepostačuje len skutočnosť, že trvanie dočasnej štátnej služby ako takej je vo svojej
podstate viazané na trvanie zákonného dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby, resp. na potreby plnenia

úloh štátnej služby. Nejde totiž o takú právne relevantnú skutočnosť, s ktorou by Zákon o štátnej službe
bez ďalšieho spájal skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona a zánik zákonného
dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby nemožno subsumovať ani pod uplynutie dočasnej štátnej služby,
za ktoré sa považuje uplynutie dohodnutej doby trvania dočasnej štátnej služby.

12. V posudzovanej veci žalovaný nenáležite s odkazom na dôvodovú správu k § 52 ods.
1 písm. i) Zákona o štátnej službe argumentuje, že pokiaľ je predpokladom pre skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe zaniknutie dôvodu, na základe ktorého
štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, tak potom tým, že potreba plnenia
služobných úloh vykonávaných žalobkyňou v dočasnej štátnej službe; ako dôvod jej vzniku; pominula

01.09.2016, týmto dňom uplynula doba určitá vymedzením účelu, na ktorý bola služobná zmluva
uzatvorená. Samotným zánikom účelu, pre ktorý bola služobná zmluva so žalobkyňou uzatvorená,
teda pominutím potreby plnenia služobných úloh vyplývajúcich z národných projektov, nezanikol
štátnozamestnanecký pomer na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby. Zákon o štátnej
službe nepripúšťa iné dôvody zániku štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona ako tie,

ktoré sú taxatívne vymenované v kogentnom ust. § 52 ods. 1 pod písm. a) až i), a preto ani jeho
extenzívnym výkladom na základe dôvodovej správy nemožno rozširovať okruh týchto dôvodov o
iné právne skutočnosti. Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 52 ods. 1 písm. i) nemohlo v danom prípade
dôjsť len samotným zánikom (pominutím) potreby plnenia služobných úloh vykonávaných žalobkyňou v

dočasnejštátnejslužbe,resp.zaniknutímúčelu,naktorýbolaslužobnázmluvauzatvorená.Neobstojítak
obrana žalovaného, že už z názvu štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bola žalobkyňa zaradená,
vyplýva, že ide o dočasné plnenie úloh štátnej správy, a to len počas trvania potreby plnenia takýchto
úloh.

13. Pre posúdenie, či v prípade žalobkyne došlo ku skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na
základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby, je rozhodujúce dojednanie trvania dočasnej
štátnej služby v služobnej zmluve. Trvanie dočasnej štátnej služby môže byť vymedzené konkrétnym
obdobím (časovým údajom) alebo aj iným nepochybným spôsobom tak, že môže závisieť od splneniaurčitej podmienky, resp. od toho, kedy nastane určitá právna skutočnosť, ktorou môže byť aj potreba
vykonávania (doba trvania) určitých prác. Pre posúdenie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i) je v preskúmavanej

veci podstatné dojednanie doby trvania dočasnej štátnej služby stranami v služobnej zmluve. V danom
prípade bol v služobnej zmluve dohodnutý čas trvania: "doba určitá - na základe výberu číslo SPOU-PO-
Vk-2016/12 z 01.02.2016 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca - odborníka,
ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby - trvá najdlhšie do 31. decembra 2022".

14. V prípade, ak by malo mať pominutie potreby vykonávania služobných úloh žalobkyňou; teda zánik
účelu, na ktorý bola služobná zmluva uzatvorená; za následok skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona, musel by byť v služobnej zmluve čas trvania doby dočasnej štátnej
služby dohodnutý na dobu trvania jej účelu - potrebu vykonávania služobných úloh štátnej služby, t.j.
vykonávania prác národného projektu v oblasti terénnej a sociálnej práce a komunitných centier. V
danom prípade však takého dojednanie v služobnej zmluve absentuje, doba trvania dočasnej štátnej

služby nebola vymedzená v služobnej zmluve účelom, pre ktorý bola so žalobkyňou uzatvorená.
Žalovaný si tak nedohodol so žalobkyňou v služobnej zmluve dobu trvania dočasnej štátnej služby
dobou potreby vykonávania služobných úloh vyplývajúcich z národných projektov, na ktoré bola vybratá/
prijatá.Pokiaľžalovanýskončilsožalobkyňouštátnozamestnaneckýpomernazákladezákonazdôvodu
pominutiapotrebyplneniaslužobnýchúlohštátnejslužbynaÚradesplnomocnencavládySRprerómske

komunity, a čas trvania dočasnej štátnej služby nebol dohodnutý na dobu potreby vykonávania týchto
prác, dospel odvolací súd k záveru, že dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe
zákona podľa § 52 ods. 1 písm. i) nebol daný.

15. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že dobu trvania dočasnej štátnej služby je možné

dojednať aj dobou trvania zákonného dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby. Dobu trvania je preto
možné v služobnej zmluve vymedziť aj samotným zákonným dôvodom pokiaľ sa vopred nedá stanoviť
presný termín, dokedy bude tento dôvod trvať; dobu tak možno vymedziť napr. návratom na pracovisku
dočasne neprítomného štátneho zamestnanca z materskej dovolenky alebo po práceneschopnosti,
dobou trvania (existenciou) voľného štátnozamestnaneckého miesta odborníka potrebného na plnenie

úloh štátnej služby. Potom, ak by bol v danom prípade čas trvania dočasnej štátnej služby dohodnutý v
služobnej zmluve v časti d) označenej ako čas trvania kombinovane, a to viazaním určitej doby trvania
dočasnej štátnej služby na voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bola žalobkyňa dočasne prijatá
na plnenie úloh štátnej služby, ako aj konkrétnym časovým údajom vymedzujúcim maximálnu dobu
trvania štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe, teda podľa toho, ktorá doba uplynie

skôr, došlo by ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 52 ods. 1
písm. i) zánikom tohto voľného miesta, na existenciu ktorého, ako zákonného dôvodu vzniku dočasnej
štátnej služby, bolo trvanie doby dočasnej štátnej služby viazané, a to bez zreteľa na skutočnosť, akým
spôsobom toto voľné miesto zaniklo. Pokiaľ by dohodnutá doba trvania dočasnej štátnej služby závisela
od existencie dôvodu jej vzniku, t.j. voľného štátnozamestnaneckého miesta dočasne vytvoreného pre

odborníka,potombydošlovprípadezrušeniatohtomiesta;hociajorganizačnýmopatrenímžalovaného;
ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby; a
to i bez ohľadu na to, že by projekty, pre ktoré bolo miesto vytvorené, naďalej trvali.

16. Žalovaný však v danom prípade netvrdil, že by v služobnej zmluve bola dohodnutá doba trvania

dočasnej štátnej služby kombinovane tak, že by bola viazaná aj na existenciu a trvanie voľného
štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, ktorého zánikom; jeho zrušením organizačným opatrením;
by došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej
služby. Žalovaný sa v konaní dovolával skončenia štátnozamestnaneckého pomeru len s ohľadom na
vymedzenie účelu, na ktorý bola služobná zmluva so žalobkyňou uzatvorená a na pominutie potreby

plnenia služobných úloh žalobkyňou, neargumentoval tým, že doba trvania bola v služobnej zmluve
dohodnutá; okrem dátumu; aj inou objektívnou právnou skutočnosťou či udalosťou, a nespochybňoval
ani tvrdenia žalobkyne o nedojednaní inej doby trvania dočasnej štátnej služby v služobnej zmluve.
Žalovaným nebol v konaní prezentovaný jeho zámer premietnuť do určitej doby trvania v služobnej
zmluve zákonný dôvod vzniku dočasnej štátnej služby - voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka,

ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, a obmedziť tak v služobnej zmluve dobu
trvania dočasnej štátnej služby na existenciu / dobu trvania voľného miesta, na ktoré bola žalobkyňa
vybratá/prijatá. Nie je tak možné dospieť k záveru o inak vyjadrenej dobe trvania dočasnej štátnej
služby v služobnej zmluve ako len časovým údajom najdlhšie do 31.12.2022. Napokon sa žiada dodať,by pokiaľ by aj žalovaný chcel v služobnej zmluve trvanie dočasnej štátnej služby viazať na voľné
štátnozamestnanecké miesto, nebolo by možné považovať takéto vyjadrenie doby určitej za dostatočne
zrozumiteľné vymedzenie doby trvania dočasnej štátnej služby, a pretože ide o podstatnú náležitosť

služobnej zmluvy, v tejto časti by bolo dojednanie doby trvania na základe inej právnej skutočnosti
neplatné pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.

17. Na podporu uvedených záverov odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Cdo 96/2019 zo dňa 29. apríla 2020 v skutkovo a právne obdobnej veci, v ktorom dovolací súd

dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný listom z 22. augusta 2016 vystavil žalobkyni potvrdenie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zrušením funkcie vykonávanej žalobkyňou,
postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko v zákone č. 400/2009 Z.z. vôbec nie je upravený
priamy následok - skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zrušením funkcie vykonávanej štátnym
zamestnancom v dočasnej štátnej službe počas doby jej trvania - ako jeden zo spôsobov zániku
štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona (viď § 52 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z.). Je preto

jednoznačné, že dočasná štátna služba žalobkyne zrušením ID 43473, funkcie hlavný štátny radca, na
ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu funkciu odborníka, neskončila a trvá naďalej "najdlhšie
do 31. decembra 2022". Uvedené však môže byť - za splnenia zákonných predpokladov - dôvodom
pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou výpoveďou pre nadbytočnosť podľa § 47
ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2019 Z.z. Konštatoval, že zrušením štátnozamestnaneckého miesta, na

ktoré je prijatý zamestnanec do dočasnej štátnej služby, pričom k tomuto zrušeniu došlo skôr než nastalo
uplynutie času trvania dočasnej štátnej služby, nedochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru zo zákona. Dovolací súd preto zdôraznil, že odvolací súd správne vec právne posúdil, ak
vychádzal zo skutočnosti, že Zákon o štátnej službe vôbec nepozná dôvod skončenia dočasnej
štátnej služby z dôvodu prijatia organizačného opatrenia, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu

štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, a bol preto správneho právneho názoru, že k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne nedošlo, nakoľko nedošlo k uplynutiu dohodnutej doby
trvania štátnozamestnaneckého pomeru dojednanej v služobnej zmluve.

18. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom

poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v
obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere
v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). V nadväznosti na uvedené
Ústavný súd SR vníma ako ústavne nesúladnú aj existenciu rozhodnutí krajského súdu vydaných v

skutkovoidentickýchprípadoch,vktorýchrozhodolodchylnýmspôsobom(viďnapr.bod27nálezusp.zn.
I. ÚS 168/2018).

19. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pri zodpovedaní otázky skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru možno zabezpečiť dôsledné rešpektovanie zásady právnej istoty

vyjadrenej v čl. 2 Základných zásad C.s.p. iba tak, že odvolací súd, resp. senát rozhodujúci v
preskúmavanej veci, bude vychádzať z právnych záverov vyslovených v rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č.k. 8CoPr/3/2019-124, 8CoPr/5/2019-139, 5CoPr/7/2018-121, 16CoPr/9/2019-170. Podľa
názoru odvolacieho súdu je potrebné rešpektovať v danej otázke prevažujúci názor jednotlivých senátov
Krajského súdu v Bratislave v záujme zabezpečenia právnej istoty všetkých dotknutých subjektov ako i

naplnenia princípu predvídateľnosti rozhodovania znamenajúceho, že strany v spore môžu legitímne
očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako.
Odvolací súd preto považoval za nevyhnutné vychádzať z právnych záverov vyslovených v totožných
prípadoch a prikloniť sa k právnemu názoru prezentovanému väčšinou odvolacích senátov na Krajskom
súde v Bratislave vyjadrenom v ďalších obdobných prípadoch.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
podľa § 388 C.s.p. a v súlade s ust. § 52 ods. 3 Zákona o štátnej službe určil, že ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru založeného medzi žalobkyňou a žalovaným k 31. augustu 2016
nedošlo a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej, a vo zvyšnej časti, ktorým bola žaloba zamietnutá

čo do zaplatenia náhrady funkčného platu, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. a), písm. c) C.s.p., v ktorej časti vecne posúdi opodstatnenosť
zostávajúceho nároku žalobkyne z hľadiska relevantnej právnej úpravy a argumentácie strán s tým, že
svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým (zákonným, zrozumiteľným) spôsobomodôvodní a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).