Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/184/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111228988
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4111228988.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: W. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. B. XXX, D. B. - D. nad H., zastúpený Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom
Topoľčianky Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, proti žalovaným: 1/ B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. B.
XXX/X, D. B. - Tesáre nad H., 2/ I. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XXX, D. B. - D. nad H., obe
odporkyne zast. Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom vo Vrábľoch, Hlavná 1221, 3/ X. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, T. nad T., R. republika, o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

I. O. určuje, že závet A. B., narodeného XX.XX.XXXX, zomretého XX.XX.XXXX, naposledy bytom D.
B. zo dňa XX.XX.XXXX je neplatný.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1. a 2. rade v rozsahu 100%.
III. Žalované v 1. a 2. rade sú povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Nitra
trovy štátu v sume 539,85 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 29.9.2011, domáhal určenia neplatnosti

závetuporučiteľaA.B.,zomr.XX.X.XXXX,ktorýbolvyhotovenýdňa7.11.1990.Žalobuodôvodniltým,že
poručiteľA.B.zomreldňaXX.XX.XXXX,pričomdedičstvopoporučiteľovijeprejednávanénaNotárskom
úrade JUDr. Ota Koppana, so sídlom Nitra, Piaristická 2, pod č.k. D 781/97, Dnot 940/97 a dedičstvo nie
je ukončené 14 rokov. V priebehu dedičského konania po 14 rokoch žalované v 1. a 2. rade predložili
závet, podľa vyjadrenia notára bol predložený asi pred tromi mesiacmi, v ktorom poručiteľ ustaovil svoje
dcéry - žalovanú v 1 rade a v 2 rade za svoje jediné dedičky. Žalobca ako právny nástupca po nebohej

Valérii B., druhej manželky poručiteľa a dedičke poručiteľa mal za to, že závet poručiteľa je neplatný.
Namietal, že nebola splnená podmienka podpisu závetu vlastnou rukou poručiteľa.
2. Súd prvýkrát o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 7C/184/2011-279 zo dňa 5.1.2016 tak, že
žalobu zamietol , žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. v 2. rade náhradu trov konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaných vo výške 763,83
eura, do troch dní od vyhlásenia rozsudku. Žalovanej v 3. rade súd náhradu trov konania nepriznal
a žalobcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu v sume 269,92 eura do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V dôsledku odvolania žalobcu rozhodoval Krajský súd v Nitre ako súd
druhej inštancie, ktorý uznesením zo dňa 8.12.2016 č.k. 8Co/556/2016 - 315 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd
prvej inštancie neodôvodnil, prečo vo veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení po
01. 01. 1992 (novele Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.) napriek tomu, že
predmetný alografný (vlastnoručne poručiteľom nenapísaný) závet bol datovaný dňom 07. 11. 1990,

ku ktorému dňu však Občiansky zákonník (v § 476) alografnú formu závetu neupravoval, na čo ani
novela vplyv nemala (§ 893), ďalej ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu k pochybným okolnostiam
súvisiacim so spísaním závetu (miesto spísania závetu, osoby označených svedkov závetu, okolnostipredloženia závetu...) a nesúladom čísla OP u svedka W. V. (č. l. 10+194) v závete, prečo neprihliadal
na dobrý zdravotný stav poručiteľa, keď žiadna zo strán ohľadom jeho zdravotného stavu v čase
vyhotovenia závetu zlý zdravotný stav poručiteľa netvrdila, a teda ako mal preukázané splnenie všetkých

zákonných (formálnych a obsahových) náležitostí pre platný alografný závet. V ďalšom konaní preto súd
prvej inštancie sa primárne bude zaoberať súladnosťou predloženého alografného závetu so zákonom
(Občianskym zákonníkom).
3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že závet poručiteľa A. B. zo dňa 07.11.1990 je
neplatný, jednak z dôvodu, že neobsahuje pravý podpis poručiteľa , čo potvrdzujú pochybné okolnosti

spísania závetu, zistenia znalkyne o prevažujúcich rozdielnych znakoch v podpise v závete, ako aj nikým
nespochybnený a preukázaný zdravotný stav poručiteľa. Okrem toho sa stotožňuje s konštatovaním
súdu druhej inštancie o tom, že Občiansky zákonník v čase spísania závetu 7.11.1990 neobsahoval
ustanovenia o alografnej forme závetu . Závet podľa ust. § 476 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení
platnom v čase spísania závetu možno spísať iba vlastnou rukou , pričom musí obsahovať datovanie
a podpis alebo môže mať formu notárskej zápisnice. Zákon teda ustanovil formu , v ktorej musí byť

závet urobený, pričom závet poručiteľa však nespĺňa ani jednu z požiadaviek kladených zákonom na
forme závetu. Z poukazom na uvedené považuje závet za neplatný jednak z dôvodu absencie podpisu
poručiteľa ako aj z dôvodu nedodržania náležitej zákonnej formy právneho úkonu. Dodal, že aj pre
prevahu rozdielnych znakoch v podpisoch poručiteľa, okolností jeho spísania by bolo v rozpore s
dobrými mravmi keby takýto závet zostal platný. Navyše ten kto chcel sfalšovať závet poručiteľa si

neuvedomil, že forma alografného závetu zo dňa 07.11.1990 t.j. deň keď falšovateľ tento dátum uviedol
nebola v tom čase právne dovolená. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaných týkajúcich sa nesprávnosti
žaloby a jej oneskoreného podania, tieto považuje za nedôvodné. S poukazom na uvedené navrhol,
aby súd určil, že závet poručiteľa A. B. zo dňa XX.XX.XXXX je neplatný a teda aby žalobe vyhovel a
tak isto aby rozhodol že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2 . rade na pojednávaní uviedol, že listina označená ako testament
spísaná 07.11.1990 a podpísaná za prítomnosti svedkov poručiteľa nepochybne predstavuje skutočnú
poslednú vôľu otca žalovaných v 1 a 2 rade. Poručiteľ chcel a jasne to vo svojej záveti uviedol, aby
jeho majetok ktorý aj špecifikoval dedili rovným dielom jeho dve dcéry. Mám za to, že existuje jediný
možný ďalší spravodlivý postup v dedičskom konaní a to, že tento závet a posledná vôľa poručiteľa

ktorú vyjadruje bude rešpektovaný. Poručiteľ v závete navyše vyjadril aj to, že jeho druhá manželka
a jej deti už podiel z jeho majetku už dostali. Ak si nárokujú viac nárokujú si niečo čo by im už podľa
poslednej vôle poručiteľa pripadnúť nemalo. Ak by v ďalšom táto posledná vôľa poručiteľa nemala byť
rešpektovaná bolo by to minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Podstatná čas doterajšieho konania
bola venovaná skúmaniu pravosti poručiteľovho podpisu. V súvislosti s touto skutkovou otázkou je

záver vyplývajúci z dokazovania jednoznačný. Nebolo preukázané, že podpis poručiteľovi nepatrí a
žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Na tom nič nemenia ani všetky okolnosti týkajúce sa spisovania
tohto závetu, zdravotného stavu poručiteľa a pod., ktorými žalobca pravosť tohto podpisu spochybňuje.
Pravosť podpisu je síce spochybňovaná, ale tvrdenie žalobcu o nepravosti tohto podpisu sa na základe
dokazovania nepotvrdilo. Namietal, že žaloba bola podaná nesprávne a najmä bola podaná po uplynutí

prekluzívnej lehoty . Preto ak dedič ktorý bol odkázaný na podanie žaloby o spornom dedičskom práve
túto v stanovenej lehote nepodá, súd pokračuje v dedičskom konaní bez zreteľa na tohto dediča,
pretože po uplynutí tejto lehoty zaniká aj právny záujem na určení spornej skutočnosti podľa pôvodne
platného § 80 písm. c/ OSP. Žalobu je potrebné zamietnuť už len z tohto dôvodu a z tohto dôvodu už
žalobca a ani žalovaná v 3.rade nemôžu byť dedičskom konaní po poručiteľovi považovaní za dedičov.

Odmietol tvrdenia o falšovaní závetu, ktoré tvrdenia v konaní preukázané neboli a nie sú ani pravdivé.
Závet falšovaný nebol a jeho pravosť v rátane pravosti podpisu poručiteľa preukazujú už len napr.
podpisy štyroch svedkov ktoré spochybňované neboli. Ďalej je tu právna otázka týkajúca sa platnosti
predmetného závetu z hľadiska jeho formy. Keďže sú dané dva nedostatky samotnej žaloby, žalobu
žiadal zamietnuť a v prípade úspechu vo veci priznať žalovanej 1. a 2.rade nárok na náhradu trov

konania.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalobca a žalovaná v 3. rade. Žalovaná
v 3.rade mala predvolanie na pojednávanie riadne vykázané. Preto súd pojednával podľa § 180 CSP v
neprítomnosti žalobcu a žalovanej v 3. rade.
6. Súd uvádza, že dokazovanie listín ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu

podľa § 204 CSP nevykonal, nakoľko listiny, ktoré tvorili prílohy podaní oboch sporových strán boli
protistranám v priebehu konania doručované a strany sporu, prítomné na pojednávaní zhodne uviedli,
že obsah spisu je im známy a nie je potrebné ho oboznamovať. Súd sa oboznámil so žalobou
závetom, písomným vyjadrením žalovaných a žalobcu, zmluvou, porovnávacím materiálom, znaleckýmposudkom č.12/2014, dokladmi z prílohovej obálky, vyjadrením znalkyne, správou z OR PZ, Správou
zo Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., vyjadrením MV SR, vyjadrením B.. W., reverzom,
čestnými vyhláseniami, pripojeným spisom D781/97 a zistil nasledovný skutkový a právny stav

7. Zo zápisnice dedičského spisu zo dňa 30.8.2011 po poručiteľovi Štefanovi Meňhartovi, zomr.
27.3.1997, č.k. D 781/97-123 súd zistil, že žalobcovi a žalovanej v 3. rade bola uložená povinnosť
v lehote 30 dní predložiť do spisu rovnopis žaloby o určenie neplatnosti závetu. Žalobca zaslal návrh
na súd faxom dňa 29.9.2011 o 16.11 hod, ktorý osobne podal do podateľne súdu dňa 30.9.2011. Z
dôvodu odlišných tvrdení účastníkov konania ohľadne pravosti podpisu poručiteľa na závete, bol do

konania pribratý znalec B.. X. C.. Zo znaleckého posudku č. 12/2014, zo dňa 31.3.2014 vyplýva, že pri
písmoznaleckej expertíze sporného podpisu poručiteľa, boli zistené tak rozdielne ako i niektoré zhodné
znaky s nesporne pravými podpismi poručiteľa. Vzhľadom na nedostatočný porovnávací materiál a
chýbajúce informácie o zdravotnom stave poručiteľa v čase vzniku sporného podpisu, nie je možné
určiť záver skúmania jednoznačne. Bez hodnoverných lekársky potvrdených informácií o zdravotnom
stave poručiteľa v rozhodujúcom časovom období, nie je možné posúdiť jednoznačne identifikačnú

hodnotu zistených rozdielnych znakov, ktoré majú prevahu. Nedá sa jednoznačne potvrdiť, či je príčinou
ich výskytu zdravotný stav poručiteľa alebo vznikli pri napodobnení pravých podpisov menovaného. Z
vyššie uvedených dôvodov, nie je možné Štefana B. jednoznačne vylúčiť, ale ani potvrdiť ako možného
pisateľa sporného podpisu. Z písomného vyjadrenia B.. W. W. vyplýva, že o poručiteľovi nemá žiadnu
dokumentáciu a k jeho zdravotnému stavu sa nevie vyjadriť.

8. Podľa § 175k ods.2 OSP , ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak
žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
9.Podľa§476ods.1Občianskehozákonníka(vznenívčasespísaniazávetu,t.j.k07.11.1990)poručiteľ

môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť vo forme notárskej zápisnice.
10. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( v znení v čase spísania závetu, t.j. k 07.11.1990) pre
platnosť závetu napísaného vlastnou rukou je potrebné, aby ho poručiteľ podpísal a uviedol v ňom deň,
mesiac a rok, keď ho podpísal.
11. Podľa § 476 ods.3 Občianskeho zákonníka ( v znení v čase spísania závetu, t.j. k 07.11.1990)

spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
12. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení v čase spísania závetu, t.j. k 07.11.1990), ak
právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
13. Súd v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sa ako primárnou otázkou zaoberal súladom
predloženého alografného závetu zo dňa 07.11.1990 so zákonom, t.j. Občianskym zákonníkom v znení

účinnom v čase datovania predmetného závetu , t.j. ku dňu 07.11.1990. V tomto smere súd poukazuje na
to, že Občiansky zákonník v čase spísania závetu (dňa 07.11.1990) upravoval holografnú formu závetu
- vlastnoručne napísaný a podpísaný poručiteľom a závet vo forme notárskej zápisnice. Neupravoval
však alografnú formu závetu (vlastnoručne poručiteľom nenapísaný ), ktorý ako forma závetu bola do
Občianskeho zákonníka daná novelou zákona č. 509/1991, účinná od 07.01.1992.

14. Závet ako prísne a formálny jednostranný právny úkon, musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré
Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť právneho úkonu s tým, že náležitosti závetu sa posudzujú
podľa hmotného práva platného v čase, ku ktorému mal byť právny úkon realizovaný, v tomto prípade
predložený závet musel spĺňať jednak náležitosti Občianskeho zákonníka, vyžadované pre platnosť
právnych úkonov v zmysle ustanovení § 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v

znení účinnom do 07.11.1990), ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 až § 479
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 07.11.1990). Z hľadiska zákonnom predpokladanej a
ustanovenej formy sa pre platný závet vyžadovala forma holografného závetu, t.j. vlastnou rukou
napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom, prípadne závet zriadený vo forme notárskej zápisnice.
15. V prejednávanej veci predložený závet poručiteľa A. B. zo dňa 07.11.1990 , spísaný v Bratislave,

bol vyhotovený na písacom stroji a mal byť poručiteľom podpísaný a súčasne mal byť podpísaný 4
svedkami. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade nešlo o závet spísaný vlastnou rukou poručiteľom
a rovnako tak nešlo o závet vo forme notárskej zápisnice. Súd preto dospel k záveru, že predložený
alografný závet datovaný dňom 07.11.1990 nespĺňa formu tohto jednostranného právneho úkonu podľa
§ 476 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase datovania predmetného závetu.

16. Vzhľadom na to, že predložený závet poručiteľa Štefana Meňharta zo dňa XX.XX.XXXX
nezodpovedá zákonom predpísanej forme právneho úkonu, súd závet posúdil ako neplatný, s tým, že
ide o neplatnosť absolútnu, t.j. počiatočnú neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva priamo zo zákona
a súd je povinný na ňu ex offo prihliadať .XX. S ohľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za rozhodujúce sa zaoberať ďalšími námietkami
vznesenými stranami sporu v priebehu konania, keďže rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade
bola nesúladnosť závetu so zákonom, a preto skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu poručiteľa,

okolností spísania a miesta spísania závetu súd ďalej neskúmal.
18. Pre uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a rozhodol, že závet A. B., narodeného XX.XX.XXXX,
zomretého XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. B. zo dňa XX.XX.XXXX, je neplatný.
19. Námietky žalovaných v 1. a 2. rade, že žaloba nebola podaná správne a táto bola podaná
oneskorene, súd nepovažoval za dôvodné, pretože žalobca bol v dedičskom konaní odkázaný na

podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a túto aj podal. Podľa názoru súdu z právoplatného
rozhodnutia takto formulovanej žaloby vie notár, resp. súd ustáliť okruh dedičov po poručiteľovi. Ak by
žalobca podal inú žalobu, než akú mal v zmysle uznesenia, nešlo by o žalobu v súvislosti s konaním o
dedičstve, ale o inú určovaciu žalobu a žalobca by musel súdu preukazovať naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Rovnako súd považoval za dodržanú aj tridsaťdňovú lehotu uloženú notárom
na podanie žaloby, ktorá uplynula dňa 29.9.2011, pričom v tento deň došiel súdu návrh faxom, ktorý bol

nasledujúci deň osobne predložený do podateľne súdu.
20. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným v
1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

21. Vo veci bolo priznané znalečné vo výške 689,85 eura (614,12 + 22,78 + 52,95) , časť znalečného
hradil žalobca vo výške 150 eur zložením preddavku a štát má nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnej strane sporu, t.j. v tomto prípade voči žalovaným v 1. a 2 .rade Z tohto dôvodu súd uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 539,85 eura, pričom započítal sumu
zloženého preddavku

22. Pokiaľ išlo o žalovanú v 3. rade, súd poukazuje na to, že žalovaná v 3. rade svojím postojom v
konaní zotrvávala na tom, čo uvádzal žalobca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.