Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117230309
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6117230309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobkyne:
Q. V. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. cesta XXXX/XX, A. A., štátna občianka SR, zastúpenej
JUDr. Zuzanou Falisovou, advokátkou, so sídlom Horná 2, Banská Bystrica, IČO: 33 759 626, proti
žalovanému: F. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, A. A., štátny občan SR, v konaní
zastúpenému Advokátskou kanceláriou POLÁČEK & partneri, s. r. o., so sídlom Dlhá ulica 2039/6,
Banská Bystrica, IČO: 47 257 032, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/12/2017-236 zo dňa 02. 07. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom, ktorý je v poradí druhým rozsudkom vydaným okresným súdom
v tejto veci, okresný súd „zriadil vecné bremeno v prospech každodobého vlastníka nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území XX, obec A. A., okres A. A., zapísanej na LV č. XXXX, a to stavby
- garáž so súpisným číslom XXXXX, postavenej na CKN parcele č. XX - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 13 m2 a CKN parcele č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, spočívajúce
v časovo neobmedzenom práve prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť -
pozemok CKN parcela č. XX - záhrada o výmere 107 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území B.,
obec A. A., okres A. A., zapísanú na LV č. XX, a to v rozsahu v akom je toto vecné bremeno uvedené
a zakreslené v geometrickom pláne na vyznačenie vecného bremena práva prejazdu č. XXXXXXXX-
XXX/XXXX, vyhotoveného J.. V. H. - GEOPLÁN, IČO: 31 061 591, dňa 25. 11. 2019, úradne overeného
Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, pod č. XXXX/XXXX dňa 05. 12. 2019, ktorý

je súčasťou rozsudku“ (výrok I.) Zároveň okresný súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 260 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
II.). O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov
prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobkyne“ (výrok III.).

1.1 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa pôvodne ako
žalobkyňa 1/ žalobou podanou voči žalovanému domáhala, aby „súd určil, že sa na pozemku CKN par.
č.XX-záhradyovýmere107m2,zapísanomnaLVč.XX,preokresA.A.,obecA.A.,katastrálneúzemie
B., ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný - povinný z vecného bremena, zriaďuje vecné bremeno „inrem“ v prospech žalobkyne - oprávnenej z vecného bremena, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu
k stavbe so súp. č. XXXXX, postavenej na pozemku CKN par. č. XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 13 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre okres A. A., obec A. A., katastrálne územie B., a to

bezodplatnenadobuneurčitú“.Žalobuodôvodnilatým,žejevýlučnouvlastníčkoupozemkuCKNparcely
č. XX, na ktorej je postavená garáž v jej vlastníctve. K predmetnej garáži je však možné dostať sa len
cez pozemok CKN par. č. XX vo vlastníctve žalovaného, cez ktorý bol žalobkyni v minulosti na základe
súhlasu predchádzajúceho vlastníka pozemku, otca žalovaného, umožnený prechod a prejazd, pričom
ani žalovaný nemal dlhé roky námietky voči prechodu a prejazdu žalobkyne cez uvedený pozemok. Až

koncom roka 2015 začal mať žalovaný výhrady, pričom od žalobkyne požadoval úhradu za prechod a
prejazd vo výške 1 € za deň. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa odmietla žalovanému požadovanú
sumu hradiť, žalovaný jej zakázal prechod a prejazd cez uvedený pozemok. Žalobkyňa v žalobe uviedla,
že nemá inú možnosť prechodu a prejazdu ku svojim nehnuteľnostiam, preto žiada súd, aby to vyriešil
zriadením vecného bremena prechodu a prejazdu cez CKN par. č. XX v jej prospech. Na preukázanie
svojich skutkových tvrdení predložila žalobkyňa súdu prvej inštancie listinné dôkazy, a to list vlastníctva

č. XX (č. l. 4 spisu), list vlastníctva č. XX (č. l. 5 spisu), list vlastníctva č. XXXX (č. l. 6 spisu), kópiu z
katastrálnej mapy (č. l. 7 spisu) a návrh dohody zo dňa 26. 09. 2016, vrátane doručenky (č. l. 8, 9 spisu).

1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal
na to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je výsledkom dlhoročných susedských a

rodinných sporov, ktoré zapríčinili predkovia strán sporu. Napriek tomu, žalobkyňa (resp. jej právny pred
chodca) vedomá si týchto okolností, si postavila na svojich pozemkoch garáž, ktorá bola v minulosti
tzv. čiernou stavbou a bola až dodatočne zlegalizovaná. Žalobkyňa si bola vedomá skutočnosti, že
túto stavbu nemôže bezproblémovo užívať na jej stavebný a technický účel, keďže nemá dohodnuté
a zlegalizované právo prechodu a prejazdu cez pozemky tretích osôb, vrátane pozemku žalovaného.

Žalovaný vyvrátil tvrdenie žalobkyne, že mala uzavretú ústnu dohodu s jeho otcom. Uviedol tiež, že nie
je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, že k stavbe garáže nemá iný prístup, pretože sa môže k nej dostať
výlučne po svojich pozemkoch, len si to vyžiada určité finančné náklady. Zdôraznil, že navrhovaným
riešením znehodnotí žalobkyňa pozemok CKN par. č. XX, keďže technicky to nie je možné zrealizovať
bez stavebných úprav (vybudovania nábehovej rampy alebo vyhotovenia násypu k vyrovnaniu viac

ako 35 cm rozdielu medzi pozemkom CKN par. č. XX a pozemkom CKN par. č. XX/X). Aj po právnej
stránke sa podľa žalovaného celá nehnuteľnosť znehodnotí, pretože bude zaťažená vecným bremenom.
Prípadné zriadenie vecného bremena len skomplikuje i tak napäté vzťahy medzi nimi. Uviedol, že má
však vôľu odplatne previesť všetky jeho nehnuteľnosti v dotknutom katastrálnom území a v príslušnej
lokalite buď na žalobkyňu alebo na ňou určené tretie osoby. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení

predložil žalovaný súdu prvej inštancie listinné dôkazy, a to kópiu katastrálnej mapy (č. l. 27 spisu),
výpis z listu vlastníctva č. XX (č. l. 28 spisu), informáciu z mapy a snímku katastrálnej mapy (prílohová
obálkač.l.XXspisu),fotodokumentáciu,katalógcienzpožičovnestavebnejtechnikyakatastrálnemapy
(prílohová obálka č. l. 63).

1.3 Okresný súd v odôvodení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v poradí prvým rozsudkom
vydaným v tejto veci č. k. 19C/12/2017-65 zo dňa 17. 01. 2018 žalobu zamietol a priznal žalovanému voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % s odôvodnením,
že na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty neboli splnené podmienky v zmysle §
151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších prepisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“). Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici v odvolacom
konaní uznesením č. k. 13Co/77/2018-108 zo dňa 24. 05. 2019 rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v odseku 32. odôvodnenia uvedeného
uznesenia uviedol, že úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude náležite sa vysporiadať s
uplatneným nárokom žalobkyne s prihliadnutím na skutočnosti rozhodujúce pre naplnenie predpokladov

hypotézy ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že súd prvej inštancie vykoná potrebné
dokazovanie navrhnuté stranami sporu, na základe zisteného skutkového stavu opätovne rozhodne, v
novom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodní výrok rozhodnutia a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP
rozhodne o náhrade trov konania.

1.4 V priebehu konania, ktoré nasledovalo na súde prvej inštancie po zrušení a vrátení v poradí prvého
rozsudku súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie uznesením č. k.
19C/12/2017-220 zo dňa 31. 03. 2020, právoplatným dňa 15. 04. 2020, pripustil žalobkyňou navrhovanú
zmenu petitu žaloby. Predmetom konania po pripustení zmeny petitu žaloby bolo zriadenie vecnéhobremena v prospech vlastníka garáže so súpisným číslom XXXXX, postavenej na CKN par. č. XX a CKN
par. č. XX, k. ú. XXX, spočívajúce v časovo neobmedzenom práve prechodu peši a prejazdu motorovým
vozidlom cez CKN par. č. XX, k. ú. B. v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-

XXX/XXXX, a to za náhradu v sume 260 €.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
a na základe vykonaného dokazovania z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne
územie B., vyhotoveného ku dňu 22. 08. 2017 a z originálu výpisu z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne

územie B., vyhotoveného ku dňu 17. 04. 1991 zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom (v podiele
1/1) CKN par. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, a to titulom D 1342/83-2/84, keď
jeho právnym predchodcom bol XXXX., nar. XX. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. B. pre
katastrálne územie XX., vyhotoveného ku dňu 22. 08. 2017, okresný súd ďalej zistil, že žalovaný je
výlučným vlastníkom (v podiele 1/1) aj CKN parcely č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329
m2, CKN parcely č. XX - záhrady o výmere 331 m2, CKN parcely č. XX - záhrady o výmere 128 m2

a CKN parcely č. XX - záhrady o výmere 515 m2.

1.6 Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XX. pre katastrálne územie B., vyhotoveného ku dňu
22. 08. 2017, okresný súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou (v podiele 1/1) stavby - garáže so
súpisným číslom XXXXX, postavenej na CKN par. č. XX a na CKN par. č. XX, a to titulom kúpnej zmluvy

so zriadením vecného bremena V XXXX/XXXX zo dňa 07. 02. 2012 - čz 18/2012. Z informatívneho
výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., vyhotoveného ku dňu 22. 08. 2017, okresný
súd ďalej zistil, že žalobkyňa je tiež výlučnou vlastníčkou (v podiele 1/1) CKN parc. č. XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 13 m2, CKN par. č. XX - záhrady o výmere 252 m2 a CKN parcely č. XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2, na ktorej je postavený rodinný dom so súpisným číslom

XXXX, rovnako vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

1.7 Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie B., vyhotoveného ku dňu 01.
10. 2019, okresný súd zistil, že výlučným vlastníkom (v podiele 1/1) CKN par. č. XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 25 m2, CKN par. č. XX/X - záhrady o výmere 93 m2, CKN par. č. XX - záhrady

o výmere 118 m2, CKN par. č. XX/X - záhrady o výmere 175 m2 je P. K., nar. XX. XX. XXXX (pôvodne
žalobkyňa 2/), pričom vo vzťahu k CKN par. č. XX je na liste vlastníctva č. XX vyznačená plomba na
základe V - XXXX/XXXX a z návrhu na vklad vecného bremena, zriadeného na základe zmluvy o
zriadení vecného bremena do katastra nehnuteľností, opatreného prezenčnou pečiatkou Okresného
úradu Banská Bystrica, doručeného katastrálnemu úradu dňa 23. 08. 2019, číslo konania V XXXX/

XXXX, okresný súd zistil, že predmetom konania V - XXXX/XXXX je zriadenie vecného bremena na
ťarchu pozemku CKN par. č. XX, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech vlastníka CKN
par. č. XX, teda žalobkyne.

1.8 Z návrhu dohody, doručenej podľa doručenky žalovanému dňa 30. 09. 2016, okresný súd zistil,

že žalobkyňa navrhla žalovanému uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v
práve prechodu a prejazdu osoby oprávnenej z vecného bremena cez pozemok CKN par. č. XX, k.
ú. B., obec A. A., ktorého vlastníkom je žalovaný, k pozemku CKN par. č. XX, ktorého vlastníkom je
žalobkyňa bez odplaty, keď pozemok CKN par. č. XX, k. ú. B., obec A. A. o výmere 128 m2 bol pôvodne
v spoluvlastníctve Q. V., V. V., Q. Y. a Q. Y., pričom časť pozemku o výmere 2 x 42,6 m2 z vlastníctva

Q. V., Q. Y. a Q. Y. bola zapísaná na V. V. (v súčasnosti na žalovaného) ako kompenzácia za prechod
a prejazd cez pozemok CKN par. č. XX k pozemkom CKN par. č. XX, č. XX, č. XX, č. XX a č. XX, preto
nie je dôvod požadovať za prechod a prejazd cez pozemok CKN par. č. XX finančné prostriedky.

1.9 Zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo dňa 03. 04. 1968 okresný súd zistil, že právny

predchodca žalobkyne - J.. Q. Y., požiadal Okresný národný výbor, odbor výstavby, Banská Bystrica, o
vydanie stavebného povolenia pre stavbu garáže pre osobný automobil na časti CKN par. č. XX, k. ú.
B., obec A. A., pričom uviedol, že ku žiadosti prikladá aj stavebný plán garáže.

1.20 Zo súhlasu o povolenie stavby garáže pre občana J.. Q. Y., B. č. XX, vydaného Radou Miestneho

národného výboru, adresovaného Okresnému národnému výboru, odbor výstavby, Banská Bystrica, č.
XX/XXXX, zo dňa 09. 04. 1968, mal okresný súd za zrejmé, že Miestny národný výbor v Senici, okres
Banská Bystrica, súhlasil, aby na CKN par. č. XX, katastrálne územie B. si vybudoval ich občan J.. Q.
Y. č. d. XX, garáž pre svoj osobný automobil.1.21 Z rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor životného prostredia, č. XXXX/XXXXX/
XMY, ev. č. XXX/XXXX, zo dňa 18. 09. 2000, právoplatného dňa 20. 09. 2000, okresný súd zistil,

že Okresný úrad Banská Bystrica, odbor životného prostredia ako príslušný stavebný úrad podľa §
117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Stavený zákon“), § 5 zákona č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej
štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona
vydal dodatočné povolenie stavby „garáž“ na pozemku CKN par. č. XX a CKN parc. č. XX, k. ú. B. s

tým, že stavba je dokončená podľa dokumentácie, vypracovanej J.. arch. V. K. a zároveň podľa § 82
Stavebného zákona povolil užívanie uvedenej stavby garáže, pričom podľa rozdeľovníka sa predmetné
rozhodnutie doručovalo okrem iných aj žalovanému, na adresu A. XXX, Q..

1.22 Z geometrického plánu na vyznačenie vecného bremena práva prejazdu č. GP: XXXXXXXX-XXX/
XXXX, vyhotoveného J.. V. H. dňa 25. 11. 2019, úradne overeného Okresným úradom Banská Bystrica,

katastrálny odbor pod č. XXXX/XXXX dňa 05. 12. 2019 okresný súd zistil, že je zakreslené vecné
bremeno v rozsahu dielu č. 1 o výmere 10 m2, odčleneného od CKN parcely XX - záhrada o výmere
107 m2, zapísanej na LV č. XX pre k. ú. B..

1.23 Zo znaleckého posudku č. 172/2019 zo dňa 18. 12. 2019, vypracovaného J.. W. V., znalcom

z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorého úlohou
bolo určiť odhad všeobecnej hodnoty odplaty za zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v
obmedzenívlastníckychprávžalovanéhoprávomprechodupešiaprejazdunemotorovýmiamotorovými
vozidlami žalobkyne cez diel 1 o výmere 10 m2, pozemku CKN par. č. XX vo vlastníctve žalovaného,
nachádzajúceho sa v k. ú. B., obec A. A., okres A. A., okresný súd zistil, že znalec určil odhad

všeobecnej hodnoty odplaty za zriadenie vecného bremena podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku v sume 260 € ako najpravdepodobnejšiu odplatu za zriadenie
vecného bremena ku dňu 18. 12. 2019.

1.24 Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. okresný súd zistil, že výlučným

vlastníkom (v podiele 1/1) CKN par. č. XX/X - záhrada o výmere 181 m2 a CKN par. č. XX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 54 m2 je Q. V., nar. XX. XX. XXXX.

1.25 Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. okresný súd zistil, že výlučným
vlastníkom (v podiele 1/1) CKN par. č. XX - záhrada o výmere 78 m2 je V. B., nar. XX. XX. XXXX.

1.26 Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XX, k. ú. B. okresný súd zistil, že bezpodielovými
spoluvlastníkmi (v podiele 1/1) CKN par. č. XX - záhrada o výmere 87 m2 a CKN parcely č. XX - záhrada
o výmere 397 m2, sú J.. Q. Y., nar. XX. XX. XXXX s manželkou.

1.27 Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. B., okresný súd zistil, že na CKN par. č.
XX/X-zastavanáplochaanádvorieovýmere329m2,ktorájevpodielovomspoluvlastníctvespoločnosti
SPACE UP s. r. o., Zvolenská cesta 18, Banská Bystrica aB. W.. M. K., nar. P. a E. K., nar. XX. XX. XXXX
je zriadené vecné bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť prechod a prejazd v prospech vlastníka
CKN par. č. D. na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena č. V XX. zo dňa 02. 11. 2016, čz. XXX,,

zapísané v časti C listu vlastníctva pod poradovým číslom 3 a 4.

1.28 Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. B., okresný súd zistil, že na CKN par. č. XX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 418 m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve spoločnosti SPACE UP s. r.
o., Zvolenská cesta 18, Banská Bystrica, spoločnosti WISTLER, s. r. o., Selčiansky diel 596, Selce a E..

W.. M. K., nar, XX. XX. XXXX a X. K., nar, XX. XX. XXXX, je zriadené vecné bremeno spočívajúce v
povinnosti strpieť prechod a prejazd v prospech vlastníka CKN par. č. XX na základe Zmluvy o zriadení
vecného bremena č. V XXXX/XXXX zo dňa 02. 11. 2016, čz. XXX/XXXX, zapísané v časti C listu
vlastníctva pod poradovým číslom 4, 5 a 6.

1.29 Z katastrálnych máp, z máp týkajúcich sa predmetu sporu na webových portáloch skgeoddesy.sk,
mapy.cz a google maps a z predloženej fotodokumentácie, okresný súd zistil, že CKN parcela č. XX
susedí s CKN parcelou č. XX, CKN parcelou č. XX, CKN parcelou č. XX/X, CKN parcelou č. XX a CKN
parcelou č. XX. CKN parcela č. XX susedí s CKN parcelou č. XX, na ktorú nadväzuje CKN parcela č.XX/X. Ďalej z týchto listinných dôkazov okresný súd zistil, že z CKN parciel č. XX/X a č. XX/X, na ktorých
je vybudovaná cesta (č. l. 139 spisu), je priamy prístup k miestnej komunikácii. Ďalej okresný súd zistil,
že CKN parcela č. XX susedí s CKN parcelou č. E., ktorá je ohraničená potokom. CKN parcela č. XX/X

susedí s CKN parcelou č. E., ktorá susedí s CKN parcelou XX/X a CKN parcela č. XX/X susedí s CKN
parcelou č. XX/X, na ktorú nadväzuje CKN parcela č. XX a následne CKN parcela č. XX, susediaca
s CKN parcelou č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 683 m2, ktorá je využívaná ako
pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia. .

1.30 Vo vzťahu k dokazovaniu okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej
uviedol, že nevykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom, nakoľko právna zástupkyňa žalobkyne
na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 02. 07. 2020 uviedla, že žalobkyňa na vykonaní
tohto dôkazu netrvá. Konštatoval, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 02.
07. 2020 síce uviedol, že podľa jeho názoru by bolo vhodné vykonať ohliadku na mieste samom,
aby sa súd priamo v teréne oboznámil so situáciou, že „je technicky možné riešenie prístupu cez

pozemky popri rodinných domoch“ a že rozhodnutie súdu v zmysle pripustenej zmeny petitu by nebolo
vykonateľné, pretože vzhľadom na stavebné úpravy, ktoré boli vykonané na susediacich pozemkoch
došlo k zmene, v dôsledku ktorej z pozemku pani K., kde má žalobkyňa zriadené vecné bremeno,
nie je možný prejazd motorovým vozidlom, pretože by tam bolo potrebné umiestniť nábehovú rampu,
avšak okresný súd s poukazom na čl. 17 Základných princípov CSP dospel k záveru, že vykonanie

uvedeného dôkazu je nehospodárne, nakoľko je mu situácia dostatočne zrejmá z podrobných snímok
katastrálnych máp, bohatej fotodokumentácie ako aj zo snímok a máp predmetu sporu z webových
portálov skgeoddesy.sk, mapy.cz a google maps, čo znamená, že ani vykonanie dokazovania ohliadkou
na mieste samom by nebolo spôsobilé privodiť pre žalovaného iné, pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že

z rovnakých dôvodov nevykonal dokazovanie pripojením spisu, týkajúceho sa dodatočného stavebného
konania vo vzťahu k predmetnej garáži (ktorý dôkaz pripojením uvedeného spisu žiadal vykonať právny
zástupca žalovaného s tým, že obstaranie takéhoto spisu má zabezpečiť súd) argumentujúc tým, že
žalovaný ani jeho právny predchodca nikdy nedali žiadny súhlas s výstavbou garáže ani s jej užívaním,
ani neuzatvorili dohodu o práve prechodu a prejazdu, pričom zdôraznil, že ak sa nejaký objekt využíva

alebo ak sa má využívať a ak sa má vydať stavebné povolenie za konkrétnym účelom, tak musia byť
na to splnené podmienky. Vo vzťahu k uvedenému okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku zdôraznil, že konanie a postup Okresného úradu Banská Bystrica, odbor životného prostredia,
ako v tom čase príslušného správneho orgánu, pri vydaní rozhodnutia č. XXXX/XXXXX/XMY, ev. č.
XXX/XXXX, zo dňa 18. 09. 2000, o dodatočnom povolení stavby „garáž“ postavenej na pozemku CKN

par. č. XX a č. XX, k. ú. B., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 09. 2000, nie je predmetom tohto
konania, keď zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavajú na základe žalôb správne
súdy v rámci správneho súdnictva.

1.31 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,

že „oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby, je upravené v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ktoré bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 586/2007 Z. z. Predmetné ustanovenie
tak zaviedlo nový druh vecného bremena - právo cesty cez priľahlý pozemok. Ide o vecné bremeno
charakteru in rem, ktoré vecno-právne zaťažuje vlastníka pozemku nachádzajúceho sa pri stavbe vo

vlastníctve inej osoby. Zákon výslovne nerieši otázku, akú povahu musí mať stavba, ktorej sa má
právo cesty týkať. Možno však jednoznačne zastávať názor, že musí ísť o stavbu, ktorá má charakter
nehnuteľnosti, t. j. musí ísť o stavbu spojenú so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), pričom je bez významu, kedy bola stavba postavená alebo skolaudovaná, t. j. vo vzťahu k
predmetu sporu je bez významu tvrdenie žalovaného, že garáž vo vlastníctve žalobkyne, ku ktorej sa

má zriadiť vecné bremeno bola zlegalizovaná (skolaudovaná) dodatočne. Navyše ako právny zástupca
žalobkyne správne poukázal a listinnými dôkazmi aj preukázal, právny predchodca žalobkyne žiadosťou
o vydanie stavebného povolenia zo dňa 03. 04. 1968 (č. l. 92 súdneho spisu), t. j. pred ešte prijatím
stavebného zákona, požiadal Okresný národný výbor, odbor výstavby, Banská Bystrica, o vydanie
stavebného povolenia pre stavbu garáže pre osobný automobil na časti parcele č. XX v k. ú. B. s tým,

že súhlasom o povolenie stavby garáže pre občana J.. Q.a Y., B. č. XX, vydaného radou miestneho
národného výboru, adresovaného Okresnému národnému výboru, odbor výstavby, Banská Bystrica,
č. 71/1968, zo dňa 09. 04. 1968 (č. l. 93 súdneho spisu), mal súd preukázané, že Miestny národný
výbor v B., okres Banská Bystrica, súhlasil, aby na parcele č. XX v katastrálnom území obce B. sivybudoval ich občan J.. Q. Y. č. d. XX, garáž pre svoj osobný automobil a dôkazom, že stavba garáže
bola aj za účinnosti stavebného zákona dodatočne povolená, je právoplatné rozhodnutie Okresného
úradu Banská Bystrica, odbor životného prostredia, č. XXXX/XXXXX/XMY, ev. č. XXX/XXXX, zo dňa

18. 09. 2000 (č. l. 94 súdneho spisu). Preto argument žalovaného, že zriadenie práva prechodu a
prejazdu v žalobkyňou požadovanom rozsahu by bolo v rozpore s dobrými mravmi neobstojí. Žalobu
nemožno zamietnuť dokonca ani z toho dôvodu, že vlastník stavby stavbu kupoval s vedomím, že právo
cesty k stavbe nie je zabezpečené, preto ani obrana žalovaného v tomto smere neobstojí. Vo vzťahu
k účelu, na aký má slúžiť stavba, ku ktorej sa má vo forme vecného bremena zabezpečiť prístup, súd

konštatuje, že môže ísť o stavbu slúžiacu na akýkoľvek účel, nakoľko z hľadiska aplikácie ustanovenia
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nezáleží na tom, či stavba slúži na účely bývania (rodinný dom,
obytnýdom),podnikania(prevádzkapodniku,továreň,sklad)alebonaverejnéúčely(napr.budovapošty,
zdravotnícke zariadenie). Hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania má však
podstatný vplyv na rozsah práva cesty. Čo sa týka pojmu „priľahlý pozemok“, tak v tomto smere odvolací
súd v bode 27. uznesenia sp. zn. 13Co/77/2018 jednoznačne konštatoval, že „za priľahlý pozemok je

treba považovať nie len pozemok, ktorý bezprostredne susedí, ale aj pozemok, ktorý bezprostredne
nesusedí s pozemkom, na ktorom je stavba, ale je nevyhnutný pre zriadenie práva cesty, t.j. nie len
pozemok bezprostredne priľahlý, ale všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, cez ktoré
má byť prístup realizovaný.“ Priľahlým pozemkom tak môžu byť aj vzdialenejšie pozemky, ak je potrebné
právo cesty zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Právo

cesty možno zriadiť súdom dokonca aj v prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vo vlastníctve
vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii.
Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) ďalej vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok,
ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala
do práva vlastníka pozemku a zároveň aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Preto nevyhnutná

cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby
bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne, aby splnila svoj hlavný účel, a to aby sa vlastník
stavbymoholzostavbydostaťnaverejnúkomunikáciu,ktorejdefiníciajeupravenávzákoneč.135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Žalobu na zriadenie
práva cesty môže vlastník stavby podať bez časového obmedzenia.

Žalobcom v prípade žaloby o zriadenie práva nevyhnutnej cesty k stavbe je vlastník stavby, ktorý zo
svojej stavby postráda prístup k verejnej komunikácii. Žalovaným je vlastník pozemku, cez ktorý má byť
cesta vedená. Je to teda osoba, ktorá odopiera uzavrieť s vlastníkom stavby dohodu o zriadení vecného
bremena. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa je

titulom kúpnej zmluvy zo dňa 07. 02. 2012 výlučnou vlastníčkou, t.j. v podiele 1/1, stavby - garáž so súp.
č. XXXXX, postavenej na CKN par. č. XX a č. XX v k. ú. B., a súčasne, že nie je vlastníčkou priľahlého
pozemku,umožňujúcehojejprístupkugarážiapriamymprístupomkugarážinedisponujeaninazáklade
obligačného práva (napr. na základe nájomnej zmluvy) a na prístup ku garáži nemôže využiť ani iné
pozemky v jej vlastníctve. Preto možno bez akejkoľvek pochybností konštatovať, že v danom spore je

daná aktívna legitimácia žalobkyne. Rovnako je daná aj pasívna legitimácia žalovaného, keď nebolo
sporné, že žalovaný v dedičskom konaní po svojom otcovi D 1342/83 - 2/84 nadobudol do výlučného
vlastníctva, t.j. v podiele 1/1, pozemok - CKN parcelu č. XX v k. ú. B., ktorý je priľahlý k CKN parcele č.
XX, na ktorej je postavená garáž vo vlastníctve žalobkyne a zároveň odmieta uzavrieť so žalobkyňou
dohodu o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez CKN parcelu č.

XX, resp. na základe inej dohody za týmto účelom žalobkyni predmetnú parcelu sprístupniť.

Žaloba na zriadenie práva cesty zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť určitá, keď z nej musí
vyplývať, ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavby má byť právo cesty zriadené, kadiaľ cesta
bude viesť, akým spôsobom môže byť právo vykonávané a aký je jeho obsah. Keďže však súd

právoplatným uznesením č. k. 19C/12/2017-220 zo dňa 31. 03. 2020, pripustil zmenu petitu žaloby,
možno konštatovať, že žaloba žalobkyne uvedené náležitosti spĺňa, a preto je námietka žalovaného v
tomto smere nedôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené možno teda konštatovať, že základné hmotnoprávne podmienky

úspešnosti žaloby o zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok je potrebné považovať nasledovné
skutočnosti: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup
k stavbe, čo žalobkyňa v posudzovanej veci preukázala, keď CKN parcely č. XX a XX, na ktorej
je postavená garáž vo vlastníctve žalobkyne, susedia s CKN parcelou č. XX v bezpodielovomspoluvlastníctve J.. Q.a Y. a jeho manželky, na ktorú nadväzuje CKN parcela č. XX vo vlastníctve
P. K., CKN parcela č. XX vo vlastníctve žalovaného, a CKN parcely č. XX/X a XX/X v podielovom
spoluvlastníctve tretích osôb (pozri bližšie body 29. a 30. tohto odôvodnenia). Rovnako ani CKN parcela

č. XX hraničia s miestnym potokom, nadväzujúca na CKN parcelu č. XX, ani CKN parcely č. XX/X,
XX/X, XX/X, XX/X susediace s pozemkami, na ktorých je postavená garáž žalobkyne, resp. na seba
nadväzujúce, a to z opačnej strany ako je umiestnená CKN par. č. XX, nie sú vo vlastníctve žalobkyne,
pričom pre účel tejto žaloby je bez významu, či sú alebo nie sú tieto pozemky vo vlastníctve príbuzných
alebo známych žalobkyne. Možno teda uzavrieť, že stavba síce stojí na pozemku (pozemkoch) vo

vlastníctve žalobkyne, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie
je vo vlastníctve inej osoby; b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na
základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď
nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu, čo zo strany
žalobkyne bolo v konaní takisto preukázané.

Čo sa týka žalovaným navrhovanej alternatívy zabezpečenia prístupu ku garáži premostením vodného
toku, tak odhliadnuc od toho, že trasa prístupovej cesty by musela opätovne viesť cez pozemky vo
vlastníctve tretej osoby (pozemky s parcelným číslom XX a XX), na ktorých by sa musela vytvoriť aj
spevnená plocha pre prejazd vozidlom, nakoľko nebolo sporné, že v prípade uvedených pozemkov
ide o záhrady, ako aj odhliadnuc od toho, že s premostením potoka by boli nepochybne spojené aj

nemalé finančné náklady, nehovoriac o množstve súvisiacich technických úprav a investícií, tak súd
poukazujenato,žezkatastrálnejmapyakoajzosatelitnýchsnímokjezrejmé,žeanipozdolanívšetkých
uvedených prekážok by žalobkyňa nemala zabezpečený prístup ku garáži z verejnej komunikácie.
Ďalšiu žalovaným tvrdenú možnosť prístupu žalobkyne k jej garáži, a to prejazd cez CKN parcelu č.
XX (vo vlastníctve p. K. P.), parcelu č. XX/X (vo vlastníctve p. B. V.), parcelu č. XX/X a XX/X (vo

vlastníctve p. V. Q.a) a parcelu č. XX a XX tiež nemožno považovať za možnosť vlastníka stavby
zabezpečiť si k nej prístup inak v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko opätovne
CKN parcely č. XX, XX, XX/X, XX/X, XX/X sú vo vlastníctve tretích osôb a navyše v konaní nebolo
sporené a vyplývalo to aj z predloženej fotodokumentácie a z google maps, že medzi CKN parcelou č.
XX a CKN parcelou č. XX (vo vlastníctve žalobkyne) je výškový rozdiel cca 1 meter a okrem zdolania

predmetného výškového rozdielu v konaní rovnako nebolo medzi stranami sporné, že na tejto trase sa
nachádzajú drobné stavby a múriky, ktoré by za účelom umožnenia prístupu k verejnej komunikácii bolo
potrebné odstrániť. Z uvedeného teda vyplýva, že zriadenie vecného bremena po uvedenej trase by
si rovnako vyžadovalo nemalé technické úpravy a investície a aj veľkú mieru zásahov do vlastníctva
tretích osôb, pričom súd je povinný prihliadať na to, aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty

viesť bol obmedzený čo najmenej. V tejto súvislosti súd dáva za pravdu žalovanému, že výška nákladov
na zriadenie prístupu k stavbe nie je z hľadiska § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka relevantná,
platí to však len pre prípady, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia
vlastníka priľahlého pozemku, napr. zriadením nového vchodu k priľahlej verejnej komunikácii, čo však
nie je daný prípad. Navyše prístup nemožno zabezpečiť inak ani v prípade, že zabezpečenie takéhoto

prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne tak vysoké
(budú spravidla mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva
cesty), že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Technická možnosť zriadiť prístup
inak je nevýznamná aj v prípade, že vytvorenie iného prístupu (napr. nového vchodu do budovy) by
nedovoľoval všeobecne záväzný právny predpis, resp. rozhodnutie oprávneného orgánu. Podmienka,

že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená ani vtedy, ak ponúka vlastník
priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, jeho predaj (príp. predaj jeho časti) vlastníkovi stavby
alebo zriadenie vecného bremena, avšak za všeobecnú (trhovú) cenu. V danom prípade však žalovaný
len vo všeobecnosti bez preukázania konkrétnej ponuky na predaj uviedol, že má vôľu odplatne previesť
všetky jeho nehnuteľnosti v dotknutom katastrálnom území a v príslušnej lokalite buď na žalobkyňu

alebo na ňou určené tretie osoby. Preto neobstojí obrana žalovaného v tomto smere, že žalobkyňa má
prístup k stavbe zabezpečený inak, keďže podmieňovanie predaja dotknutého pozemku žalovaného
predajomvšetkýchjehopozemkovvdotknutomkatastrálnomúzemínavyšebezkonkrétnychpodmienok
predaja nemožno považovať za zabezpečenie možnosti prístupu vlastníka k stavbe inak a ani za návrh
na uzavretie zmluvy, nakoľko takýto návrh nie je dostatočne určitý.

Súd nemal pochybnosti o tom, že pre žalobkyňu nepostačuje na prístup k stavbe len prechod pešo, keď
v prípade uvedenej stavby sa jedná o samostatne stojacu garáž, využívanú na garážovanie motorového
vozidla, pričom je bez významu v koho vlastníctve predmetné motorové vozidlo je, resp. či garážvyužíva otec žalobkyne alebo iný príslušník domácnosti vlastníka stavby, nájomca či iná osoba, nakoľko
právo cesty nemusí slúžiť výlučne pre potreby vlastníka stavby, ale právo cesty ako vecné bremeno
charakteru in rem môže slúžiť všetkým osobám, ktoré sa v stavbe zdržiavajú, resp. pre ktoré je potrebné

zabezpečiť právo cesty. Pre riadne užívanie a údržbu garáže je tak potrebné zriadiť vecné bremeno
aj v rozsahu prejazdu motorovým vozidlom. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že
jedinou vhodnou alternatívou na zabezpečenie prístupu žalobkyne ku garáži je trasa prístupovej cesty
cez CKN parcely č. XX, XX, XX/X a XX/X, pričom, žalobkyňa v konaní preukázala, že k CKN parcele
č. XX, XX/X a XX/X vecné bremeno za účelom zabezpečenia prístupu k miestnej komunikácii (CKN

parcela č. XXX/X) už má zriadené. Súd CKN parcelu č. XX považuje za priľahlý pozemok v zmysle §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď priľahlý pozemok ako je už aj vyššie uvedené nemusí byť
len pozemok bezprostredne susediaci so stavbou, ku ktorej sa má zriadiť vecné bremeno, ale môže
to byť aj nadväzujúci pozemok, nachádzajúci sa prípadne aj medzi ďalšími pozemkami, ktoré vlastník
stavby nevyhnutne potrebuje na prístup k svojej stavbe, ako je tomu aj v danom prípade. Rovnako ma
súd za to, že cesta cez CKN parcelu č. XX, a to v rozsahu dielu č. 1 o výmere 10 m2, zakresleného v

žalobkyňou predloženom geometrickom pláne, voči ktorému žalovaný nemal žiadne námietky a ani ho
nijako nespochybnil, je vedená tak, aby právo cesty plnilo svoj účel, t. j. aby sa vlastník stavby dostal na
verejnú komunikáciu, a zároveň, aby čo najmenej zasahovala do práva žalovaného, t.j. súd túto trasu
považuje za hospodárnu. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že aj v tomto prípade sú potrebné stavebné
úpravy a že rozhodnutie súdu v zmysle posledného uznesenia by nebolo vykonateľné, súd uvádza, že v

konaní nebolo sporné, že medzi CKN parcelou č. XX a CKN parcelou č. XX/X je výškový rozdiel, avšak
len vo výške cca 35-38 cm s tým, že na účely prejazdu je tento možné vyriešiť nábehovou rampou,
umiestnenou výlučne na CKN parcele č. XX/X, pričom žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobkyne, že
takúto nábehovú rampu je na CKN parcele č. XX/X oprávnená umiestniť, keď v tomto smere právny
zástupca žalobkyne poukázal na to, že umiestnenie nábehovej rampy je so spoluvlastníkmi predmetnej

parcely dohodnuté, vedia, že k takýmto stavebným úpravám tam dôjde a takúto stavebnú úpravu
majú zahrnutú aj do svojho stavebného povolenia na stavbu a stavebné úpravy, ktoré žalobkyňa
predložila súdu na predchádzajúcom pojednávaní (č. l. 153 súdneho spisu), čiže v tomto smere nie je
problém ani právny ani technický. Uvedené skutočnosti žalovaný nepoprel ani nespochybnil, a preto
túto skutočnosť súd považoval medzi stranami za nespornú. Navyše medzi stranami nebolo sporné

ani to, že na hranici CKN parcely č. XX/X s CKN parcelou č. XX je umiestnená aj brána tak, aby bol
umožnený prejazd motorového vozidla cez CKN parcelu č. XX na miestnu komunikáciu. Napokon takáto
úprava je neporovnateľná s ostatnými alternatívami, prezentovanými žalovaným, ktoré by si vyžiadali
nepomerne rozsiahlejšie nielen technické ale aj právne zásahy nehovoriac už o finančných investíciách.
Ich rozsah by podľa názoru súdu bol v nepomere k zásahom do vlastníckeho práva žalovaného na jeho

pozemku, kde zriadenie vecného bremena prechodu a prejazdu je možné už za súčasného stavu s
minimálnou stavebnou úpravou. Komfortnosť prechodu či prejazdu síce nie je rozhodujúcim kritériom,
avšak potrebné technické zásahy, stavebné úpravy či finančné investície by nesmeli byť v tak veľkom
rozsahu, aký je možno predpokladať pri ostatných alternatívach. Na základe uvedeného súd dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná, a sú tu dané zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena,

ktoré bude zaťažovať pozemok žalovaného, a to CKN parcelu č. XX vo vymedzenom rozsahu podľa
vypracovaného geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX.

Súdzároveňzvážilajčasovýrozsah,resp.frekvenciuvyužívaniavecnéhobremenazostranyžalobkyne,
a to aj s ohľadom na účel stavby, ktorá je využívaná ako garáž, pričom súd mal preukázané, že

žalobkyňa, jej právny predchodca, resp. osoby oprávnené užívať garáž v jej vlastníctve, mali cez
CKN parcelu č. XX v minulosti (dlhoročne) umožnený prechod a prejazd, ktorý aj využívali za účelom
garážovania motorového vozidla, a tiež aj s ohľadom na to, že v konaní takisto nebolo sporné,
že žalovaný CKN parcelu č. XX vôbec nevyužíva, ani neobhospodaruje. Preto súd považoval v
posudzovanej veci zriadenie vecného bremena v časovo neobmedzenom práve prechodu peši a

prejazdu motorovým vozidlom za dôvodné.

Poslednou otázkou na vyriešenie bola finančná náhrada, ktorú bude žalobkyňa povinná ako
kompenzáciu vyplatiť žalovanému. V tomto prípade nejde o samostatný nárok, ktorý by bolo
potrebné v konaní uplatniť vzájomným návrhom žalovaného, pretože súd v prípade rozhodovania

podľa citovaného§ 151o Občianskeho zákonníka nanovo usporiada vzťahy k nehnuteľnostiam medzi
susediacimi vlastníkmi týchto nehnuteľností, a to tak, aby jediným rozhodnutím došlo k vyriešeniu
všetkých otázok tohto nového usporiadania. Ak teda súd na jednej strane zriadi vecné bremeno v
nevyhnutnom rozsahu, potom na druhej strane musí tento zásah do vlastníckeho práva žalovanéhovyrovnať povinnosťou žalobkyne na finančnú náhradu, v tomto prípade jednorazovú, a to tak, aby bola jej
výška primeraná k rozsahu zásahov do vlastníckeho práva žalovaného. Súd pri určovaní výšky finančnej
náhrady bral do úvahy, že predmetný pozemok žalovaného bol už v minulosti dlhodobo využívaný

na prechod či prejazd k dotknutej garáži, a teda žalovaný, resp. jeho právny predchodca, bol už aj v
minulosti zaťažený faktickým výkonom tohto práva, nie síce na základe zriadenia vecného bremena,
ale na základe súhlasu zo strany vlastníka pozemku, a tiež súd prihliadol aj na okolnosť, že tu ide o
zriadenie prechodu cez odľahlejší pozemok (záhradu) bez udržiavania povrchu, kde výkonom vecného
bremena nedochádza k narušovaniu súkromia žalovaného. Súd pri hodnotení vecného bremena

vychádzal zo znaleckého posudku č. 172/2019 zo dňa 18. 12. 2019, vypracovaného J.. W. V., znalcom z
odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, predloženého v konaní
žalobkyňou, podľa ktorého bola všeobecná hodnota vecného bremena stanovená podľa vyhlášky MS
SR 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku na sumu 260,00 Eur, o ktorej správnosti súd
nemal dôvod pochybovať a ktorú nenamietal a nespochybňoval ani žalovaný a preto ju súd považoval
za primeranú s tým, že lehotu na plnenie, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku, stanovil s poukazom

na § 232 ods. 3 CSP 3 dni.

S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne bola
voči žalovanému podaná dôvodne, preto súd zriadil vecné bremeno tak ako je uvedené vo výroku I.
tohto rozhodnutia a to za náhradu tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia“.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že proti
rozsudku súdu prvej inštancie podáva v zákonom stanovenej lehote odvolanie, čo odôvodnil tým, že
podľa jeho názoru je odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie protizákonné, pretože v
danom prípade neboli splnené všetky predpoklady, ktoré musia byť splnené podľa ust. § 151o ods.

3 Občianskeho zákonníka na zriadenie vecného bremena. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie
vytkol, že sa dôsledne neriadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v zrušujúcim
uznesení, ktorým odvolací zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Zdôraznil, že je presvedčený, že žaloba ani po zmene petitu nesplnila kritéria, podľa ktorých
by mohol súd prvej inštancie rozhodnúť v zmysle petitu žaloby v súlade s § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného v nedostatočnom rozsahu a úplne nesprávne
vysporiadal s dobromyseľnosťou žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu, ktorý „inkriminovanú garáž“
postavil ako nelegálnu stavbu. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol,
že ním tvrdené skutočnosti týkajúce sa garáže vyhodnotil ako nepodstatné konštatujúc, že žalobkyňa
preukázala legálnosť stavby garáže žiadosťou a potvrdením obce z roku 1968 o výstavbu tejto garáže

na pozemku CKN parc. č. XX. Zdôraznil, že ohľadne výstavy a legálnosti výstavby predmetnej garáže
boli medzi stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami spory a aj stále sú, preto v žiadnom
prípade nesúhlasí s tým, že by predmetná garáž bola legálnou stavbou, pretože iba žiadosť a potvrdenie
obce nie sú dôkazom o jej legálnosti; takýmto dôkazom by bolo právoplatné rozhodnutie vtedajšieho
Okresného národného výboru - odboru výstavby. Takéto rozhodnutie však podľa žalovaného vydané

nebolo, „pretože právny predchodca žalobkyne napriek vtedajším jeho dobrým kontaktom na obci, ale
aj na iných inštitúciách zjavne nepochodil pre odpor otca žalovaného“. Napriek tomu však predmetnú
garáž bez povolenia postavil, a to nie len na CKN parcele č. XX, ale aj na CKN parcele č. XX. „V roku
2000 sa ešte otec žalobkyne snažil využiť svoje posledné kontakty na týchto inštitúciách, garáž bola
zlegalizovaná bez toho, aby k nej mal zabezpečený prechod a prejazd, s ktorými súhlas zo strany otca

žalovaného, ani samotného žalovaného, nikdy nebol daný“, a to bol podľa žalovaného jeden zo zdrojov
konfliktov, resp. nezhôd medzi právnymi predchodcami strán sporu, ale aj medzi samotnými stranami
sporu. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi označil žalovaný v odvolaní tú skutočnosť, že pôvodne
v žalobe označená žalobkyňa 2/, pani K., sa proti v poradí prvému zamietajúcemu rozsudku súdu prvej
inštancie, vydanému v tejto veci neodvolala, a teda konanie je voči nej právoplatne skončené. „Na

strane druhej, ale pozemok v jej vlastníctve pred predmetnou garážou a medzi pozemkom vo vlastníctve
žalovaného previedla na žalobkyňu (pôvodne žalobkyňu 1/)“. Uvedeným krokom chceli žalobkyňa a pani
K. podľa žalovaného presvedčiť súd, že neexistuje iná alternatíva, ako tá, ktorú v rámci zmeneného
petitu žaloby súdu prvej inštancie žalobkyňa prezentovala. Súd prvej inštancie túto skutočnosť v plnom
rozsahu zohľadnil, čo odôvodnil tým, že existuje len jedna alternatíva ako vyriešiť spor, a to tá, ktorú

navrhla žalobkyňa, pričom s alternatívou riešenia sporu navrhovanou žalovaným sa súd prvej inštancie
nezaoberal, nezisťoval faktický stav ohliadkou na mieste samom a uspokojil sa len „s neprehľadnými a
nejasnými dokumentmi z internetu“, preto žalovaný trvá na tom, že je absolútne neprípustné, aby súd
priznal právo vymedzené vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku tej strane sporu, ktorá konala(a aj jej právni predchodcovia) v rozpore zo zákonom pri nadobudnutí určitého práva (vlastníckeho
práva ku garáži) a toto právo vedome a úmyselne zneužila na uplatňovanie si ďalšieho odvodeného
práva voči tretej osobe - v danom prípade voči žalovanému, „a to len v úmysle ho nejakým spôsobom

potrestať,resp.hopoškodiť“.Priznanieprávavecnéhobremena žalobkynisúdomprvejinštancieoznačil
žalovaný v odvolaní za zjavne neprimerané a ničím neodôvodnené, pričom uviedol, že pre priznanie
takéhoto práva nemôžu byť rozhodujúcimi kritériami len „najjednoduchšie riešenie“ a „najlacnejšie
riešenie“. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol, že sa vôbec nezaoberal
s otázkou, či žalovaným navrhovaná alternatíva prístupu k „inkriminovanej garáži“ cez pozemky vo

vlastníctve žalobkyne, vo vlastníctve rodiny Y., či vo vlastníctve rodiny K. atď. je možná, a teda v
tejto časti bolo podľa názoru žalovaného súdom prvej inštancie nedostatočne vykonané dokazovanie
pre prijatie záveru, že nie je možný iný prístup ku garáži žalobkyne. V uvedenej súvislosti žalovaný
v odvolaní uviedol, že je presvedčený, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
svojho tvrdenia, že nie je možný iný prístup „k inkriminovanej garáži“, a to buď cez pozemky v jej
vlastníctve, vo vlastníctve osôb jej blízkych alebo vo vlastníctve pani K.. Žalobkyňa podľa žalovaného

žiadnym spôsobom neprezentovala a ani nezdokumentovala úkony smerujúce k týmto osobám, ktorými
by presvedčila súd prvej inštancie o tom, že má úprimnú snahu riešiť vec konštruktívne, a to aj s využitím
iných možností prístupu k jej garáži. Rovnako, nie je podľa žalovaného vôbec zrejmé, na základe
čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa má jednať o jedinú možnosť ako je možné zabezpečiť
prechod a prejazd žalobkyne k „inkriminovanej garáži“ a v čom sa má táto jediná možnosť odlišovať

od iných navrhovaných riešení alebo alternatív. V tomto zmysle je podľa žalovaného rozhodnutie
súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pričom vykonanie ním navrhovaných dôkazov, ktoré mohli túto
otázku objasniť bolo súdom prvej inštancie odmietnuté. Snaha žalobkyne poškodiť žalovaného je podľa
žalovaného zrejmá aj z tej skutočnosti, že žalobkyňa odmietla pristúpiť na odkúpenie nehnuteľností
vo vlastníctve žalovaného, resp. odmietla akceptovať alternatívne riešenie prednesené žalovaným

pred posledným pojednávaním v tejto veci na súde prvej inštancie (20. 07. 2020), a to odpredaj
tej časti nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ktorá sa nachádza pod „inkriminovanou garážou“
a zo zadnej strany „inkriminovanej garáže“, z ktorej by bol následne vybudovaný nový vstup, resp.
vjazd do tejto garáže. Žalovaný v odvolaní namietal tiež rozhodnutie o náhrade trov konania, pričom
uviedol, že žalobkyňa vyvolala spor, a to kladením si zjavne neprijateľných podmienok, resp. tým, že

pôvodne podaná žaloba nebola riadne odôvodnená, navrhovaný petit bol nejasný, nezrozumiteľný a
nevykonateľný. Až počas konania na súde prvej inštancie po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 24. 05. 2019, došlo k zmene a úprave petitu podaním žalobkyne zo dňa 21.
01. 2020. Za týchto okolností neexistuje podľa žalovaného žiadny dôvod, aby žalovaný znášal trovy
konania. V závere odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobkyňu k náhrade trov
konania žalovaného v rozsahu 100 %.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je protizákonné z dôvodu, že neboli splnené podmienky v zmysle

ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom zdôraznila, že súd prvej inštancie sa podrobne a
veľmi dôsledne vysporiadal s otázkou splnenia podmienok na zriadenie vecného bremena v rozsahu
predmetu sporu, čo podrobne popísal v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, konkrétne v
odseku 38. odôvodnenia rozsudku. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedla, že
nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal

s dobromyseľnosťou žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu, vo vzťahu k legálnosti stavby garáže.
Poukázala na to, že z dostupnej aplikačnej praxe súdov je nesporné, že z hľadiska právneho posúdenia
oprávnenosti uplatneného nároku je právne irelevantné, či stavba, ku ktorej sa vecné bremeno práva
cesty cez priľahlý pozemok zriaďuje, bola legálne postavená, dodatočne zlegalizovaná alebo je jej
legalizácia z hľadiska stavebného konania nepreukázaná, pričom podstatné je to, či ide o stavbu

ako predmet občianskoprávnych vzťahov a či spĺňa charakter nehnuteľnosti podľa § 119 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedla, že dôvod
odvolania, ktorý žalovaný uvádza pod bodom 1.1b/ odvolania (v rámci ktorého bodu odvolania označil
žalovaný v odvolaní konanie pôvodne v žalobkyne označenej žalobkyne 2/, ktorá sa proti v poradí
prvému rozsudku súdu prvej inštancie vydanému v tejto veci neodvolala a „previedla pozemok v jej

vlastníctve nachádzajúci sa pred predmetnou garážou a medzi pozemkom žalovaného na žalobkyňu“,
za konanie rozporné s dobrými mravmi) pokladá za právne irelevantný vo vzťahu k prejednávanému
sporu, pretože „ide o skutkovú okolnosť, ktorá potvrdzuje tvrdenia žalobkyne, že od nepamäti bol
tento prístup ku garáži využívaný“. Pokiaľ žalovaný opiera dôvody odvolania v prevažnej miere oto, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom a z tohto dôvodu je
jeho rozhodnutie vecne nesprávne, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že dáva
do pozornosti odvolaciemu súdu odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,

konkrétne odsek 33. odôvodnenia, z ktorého vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie
nevykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom. „Nevykonanie tohto dôkazu súdom prvej inštancie
nemá žiadny vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia“. K dôvodom odvolania uvedeným žalovaným pod
bodom 1.1c/ odvolania (kde žalovaný namietal, že súd prvej inštancie priznal právo vecného bremena
tej strane sporu, ktorá konala, resp. jej právni predchodcovia pri nadobúdaní vlastníckeho práva ku

garáži v rozpore so zákonom), žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd prvej
inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku komplexne popísal jednotlivé prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z ktorých dôkazov vychádzal a ako tieto dôkazy vyhodnotil.
Tiež podrobne odôvodnil právne posúdenie prejednávanej veci, pričom sa neodklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe a jeho odôvodnenie rozsudku je jednoznačné a presvedčivé. Pokiaľ žalovaný v

odvolaní poukázal na nedostatok vykonaného dokazovania v otázke možnosti iného prístupu k stavbe
garáže žalobkyne, žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že tento dôvod odvolania
neobstojí, nakoľko súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal alternatívami zabezpečenia prístupu a
príjazdu k stavbe garáže žalobkyne tak, ako ich navrhoval žalovaný, avšak vykonaným dokazovaním
súd prvej inštancie zistil, že za súčasného faktického a právneho stavu nie je možné zabezpečiť prístup

k stavbe garáže iným spôsobom. V uvedenej súvislosti poukázala žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu
žalovaného na odsek 42. a 43. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a uviedla, že súd prvej
inštancie sa po zrušení v poradí prvého rozsudku, vydaného v tejto veci odvolacím súdom a vrátení
veci na ďalšie konanie striktne pridržiaval záverov a právneho názoru odvolacieho súdu, ktoré odvolací
súd v zrušujúcom uznesení uviedol. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu

žalovaného uviedla, že z doterajšieho konania je zrejmé, že žalovanému navrhovala konštruktívne
riešenia, žalovaný však nebol ochotný na ne pristúpiť. Dôkazné bremeno uniesla v celom rozsahu a
všetky zákonom požadované hmotnoprávne podmienky na zriadenie vecného bremena podľa § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu preukázala. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne
zohľadnil spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou,

ktorá vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého pozemku, pričom prihliadal na vhodnosť priebehu
cesty cez zaťažený pozemok. Súd prvej inštancie vydal podľa žalobkyne spravodlivé rozhodnutie, ktoré
zasahuje do práv vlastníka pozemku len v nevyhnutnej miere a za náhradu, pričom výška odplaty za
vecné bremeno je primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia tohto práva v prospech
vlastníka stavby utrpí. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného do výroku o trovách konania, žalobkyňa vo

vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že podľa jej názoru súd prvej inštancie v otázke náhrady trov
konania správne rozhodol. Poukázala pritom na ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého súd len výnimočne
neprizná úspešnej strane sporu náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré v danej veci neboli zistené, ani žalovaným preukazované. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok uvedených žalovaným v odvolaní.

6. Podľa ust. § 151o ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou

zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak

nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.7. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný bez výslovného uvedenia konkrétneho
odvolacieho dôvodu vymedzeného v ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP v odvolaní v podstate
namietal, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že mu súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom, ktorý spočíva v nedostatočnom odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
a v nevykonaní dokazovania ohliadkou na mieste samom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.

b) CSP).

8. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska vyššie uvedených odvolacích dôvodov, ktorými je
odvolací súd v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný, odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, a to z nasledovných dôvodov:
9.Pokiaľžalovanývodvolanínamietal,žeodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievychádza

z nesprávneho právneho posúdenia, resp. z nesprávnej aplikácie ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, keď sa súd prvej inštancie podľa žalovaného v nedostatočnom rozsahu a úplne nesprávne
vysporiadal s dobromyseľnosťou žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu, ktorý „inkriminovanú garáž“
postavil ako nelegálnu stavbu a keď sa súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu podľa žalovaného
zaoberal tým, či prístup ku garáži žalobkyne nemožno zabezpečiť inak, odvolací súd uvádza, že z

ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že nesprávnym právnym posúdením sa rozumie „subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu; nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav

ju nesprávne aplikoval“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).
10. Z citovaného ustanovenia § 151o Občianskeho zákonníka vyplývajú možné spôsoby vzniku vecného
bremena, pričom vecné bremeno vzniká okrem iných spôsobov vzniku aj a) rozhodnutím príslušného
orgánu - súdu alebo b) výkonom práva - vydržaním, pričom vo vzťahu k vzniku vecného bremena
vydržaním platí podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka § 134 Občianskeho zákonníka (a aj §

130Občianskehozákonníka,kdejedefiníciaoprávnenéhodržiteľavspojení s jehodobromyseľnosťou).
Z uvedeného je zrejmé, že otázka dobromyseľnosti vlastníka stavby je otázka podstatná pri posudzovaní
vzniku vecného bremena výkonom práva - vydržaním; pri vzniku vecného bremena rozhodnutím
súdu, otázka dobromyseľnosti nie je z hľadiska hypotézy ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
podstatná,čoznamená,že súdprvejinštanciesanedopustilnesprávnehoprávnehoposúdenia,aksapri

rozhodovaní o žalobou uplatnenom nároku s uvedenou otázkou podľa názoru žalovaného nezaoberal,
resp. sa s ňou zaoberal nedostatočne (čo vzhľadom na obsah odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku ani nezodpovedá skutočnosti), preto odvolací súd považuje uvedenú odvolaciu námietku
žalovaného za neopodstatnenú. Rovnako považuje odvolací súd za neopodstatnenú aj odvolaciu
námietku žalovaného týkajúcu sa konania pôvodne v žalobe označenej žalobkyne 2/, ktorá sa proti

v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie, vydanému v tejto veci, neodvolala a pozemky v jej
vlastníctve podľa žalovaného „previedla“ na žalobkyňu (ktoré konanie pôvodne v žalobe označenej
žalobkyne 2/ označil žalovaný v odvolaní za rozporné s dobrými mravmi), pretože využitie práva
podať odvolanie je plne v dispozícii osoby dotknutej súdnym rozhodnutím (napr. aj vo forme zamietnutia
žaloby), rovnako ako je plne v dispozícii osoby vlastniacej nehnuteľnosti ako s týmito nehnuteľnosťami

naloží, resp. ako s nimi bude nakladať, teda či ich prípadne prevedie na inú osobu alebo ich zaťaží
zmluvným zriadením vecného bremena v prospech iného, v tomto prípade v prospech žalobkyne, preto
to, že sa pôvodne v žalobe označená žalobkyňa 2/ proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie,
vydanému v tejto veci neodvolala ako aj to, že s pozemkami vo svojom vlastníctve nakladala tak,
aby umožnila prístup žalobkyne k jej garáži, nemožno považovať za také konanie pôvodne v žalobe

označenej žalobkyne 2/, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
11. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného (spadajúcu pod odvolací dôvod vymedzený v
ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP), a to že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu neskúmal, či prístup
k stavbe garáže žalobkyne nie je možné zabezpečiť inak, odvolací súd uvádza, že podľa rozhodnutia
NS ČR sp. zn. 1897/2004 (R 32/2006) „podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť

inak, nie je splnená ak vlastník priľahlého pozemku ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo
jeho časť predá alebo že mu zriadi vecné bremeno zmluvou, a to za obvyklú cenu“. V danom prípade
žalovaný v odvolaní uviedol, že pred posledným pojednávaním na súde prvej inštancie navrhol vyriešiť
prístup žalobkyne k stavbe garáže žalobkyne tak, že jej odpredá pozemok pod garážou a pozemok zozadnej strany garáže, z ktorej by si žalobkyňa vybudovala nový vstup, resp. vjazd do garáže. Uvedené
žalovaným navrhované riešenie prístupu žalobkyne ku garáži žalobkyne nekorešponduje so zmyslom
vyššie citovaného záveru NS ČR ani s tým, že za priľahlý pozemok nie je v zmysle ust. § 151o ods.

3 Občianskeho zákonníka podľa ustálenej súdnej praxe možné považovať len pozemok bezprostredne
priľahlý k stavbe, alebo dokonca pozemok, na ktorom je stavba postavená, pretože za priľahlé pozemky
sa vo vzťahu k právu cesty považujú všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie práva cesty cez priľahký
pozemok potrebné. Odpredaj pozemku pod garážou navrhovateľky a pozemku zo zadnej strany garáže
navrhovateľky, by teda vhodnejším spôsobom neriešil otázku prístupu žalobkyne ku garáži žalobkyne,

keďže žalobkyňa má už k CKN parcele č. E., č. XX/X a č. XX/X zriadené právo cesty za účelom prístupu k
miestnej komunikácii (CKN parcela č. XXX/X). Súd prvej inštancie v odseku 43 odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku riadne vysvetlil prečo (z akého dôvodu) považoval za vhodnú alternatívu na
zabezpečenie prístupu ku garáži žalobkyne trasu prístupovej cesty cez CKN parcely č. XX,, č. XX,, č.
XX/X a č. XX/X, preto sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaného, že by sa súd prvej inštancie
s inými možnosťami prístupu ku garáži žalobkyne nezaoberal, neposudzoval ich a že by odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nebol riadne odôvodnený, a teda že je nepreskúmateľný.
12. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohliadkou na
mieste samom, odvolací súd uvádza, že ohliadku na mieste samom pôvodne navrhla na preukázanie
svojich tvrdení vykonať žalobkyňa, ktorá neskôr na vykonaní uvedeného dôkazu netrvala. V uvedenej
súvislosti odvolací súd uvádza, že dokazovanie je jednou z najdôležitejších častí súdneho procesu,

pričom platí, že každé tvrdenie strán sporu je potrebné doložiť dôkazmi, t. j. preukázať. Každá zo strán
sporu pritom označuje dôkazy, ktorými chce preukázať svoje tvrdenia. Súd následne v zmysle ust. §
185 ods. 1 CSP rozhodne, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná a vykonanie ktorého z navrhovaných
dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, preto ho nevykoná s tým, že v zmysle
ustálenej súdnej praxe nevykonanie niektorého zo stranami sporu navrhovaných dôkazov súd v

odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlí. V danom prípade súd prvej inštancie v odseku 33. odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku riadne vysvetlil, prečo nepovažoval vykonanie ohliadky na mieste
samom za potrebné argumentujúc tým, že situáciu, ktorú si mal vykonaním ohliadky na mieste samom
ozrejmiť, si ozrejmil z podrobných snímok katastrálnych máp, z predloženej fotodokumentácie a z
webových portálov skgeoddesy.sk a google. maps, preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného,

ženevykonanímdokazovaniaohliadkounamiestesamom(ktorýdôkazpôvodnenavrhlanapreukázanie
svojich tvrdení vykonať žalobkyňa) a nedostatočným odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku,
porušil súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému jeho právo na spravodlivý súdny proces, tak ako
to vyplýva z ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP a zároveň, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd
prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). V uvedenej súvislosti

odvolací súd uvádza, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09, nevykonanie
navrhovaného dôkazu možno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces len v tom prípade,
ak z vykonaných dôkazov nemožno spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. V danom prípade súd prvej
inštancie zistil skutkový stav, ktorého zistenie malo byť predmetom ohliadky na mieste samom iným
spôsobom, ktorý iný spôsob vzhľadom na možnosti ponúkané modernými informačnými technológiami

nie je možné spochybňovať, pretože sú spôsobilé nahradiť prostriedky a postupy, na ktoré bol súd a
strany sporu pri ich absencii v minulosti odkázané.
13.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil konštatujúc, že súd prvej inštancie správne
rozhodol aj o trovách konania (výrok III. odvolaním napadnutého rozsudku), keď vychádzajúc zo zásady

úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu vo výroku
III. uvedených trov konania, pretože podmienka na nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnej
žalobkyni v zmysle ust. § 257 CSP, t. j. existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, nebola v danom
prípade splnená.
14. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).