Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Monok

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Tos/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010002
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713010002.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.2.2018, v trestnej veci
proti odsúdenému T. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/1/2013 zo dňa
25.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť ods. T. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona (správne malo byť podľa § 52 ods. 1
Tr. zákona) vyslovil, že ods. T. B. sa v skúšobnej dobe uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Poprad
sp. zn. 5T/1/2013 zo dňa 18.3.2013, právoplatným 3.4.2013, neosvedčil a trest odňatia slobody uložený
mu podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona vo výmere 3 rokov vykoná. Zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.

zákona odsúdeného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom stanovenej lehote, odsúdený sťažnosť. Prostredníctvom
obhajcu ju odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie považuje za nezákonné a neprimerané. Zdôraznil,
že v skúšobnej dobe viedol riadny život a splnil aj výchovné a sociálne opatrenia, ktoré mu boli uložené.

Pokiaľ ide o priestupky, tak tie boli spáchané na úseku dopravy a okolnosťami priestupku vo vzťahu ku
B. W. sa súd nezaoberal a bez ďalšieho prijal záver o dôvodnosti nariadenia výkonu trestu. Poukázal
tiež na to, že sociálnemu a výchovnému výcviku sa podrobil v čase, kedy mu to jeho zamestnanie
dovoľovalo a po celý čas viedol riadny a slušný život a dodržiaval právny poriadok. Nedopustil sa
žiadneho úmyselného ani nedbanlivostného trestného konania, prípadne iného závažného konania,
a existencia priestupkov podľa neho sama osebe bez ďalšieho nemôže mať za následok premenu

podmienečného trestu na jeho výkon. Domnieva sa, že neboli splnené zákonné predpoklady na vydanie
napadnutého uznesenia. Preto navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a vyslovil, že
sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.
5T/1/2013 zo dňa 18.3.2013 osvedčil.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr.

poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Prvostupňový súd v predmetnej veci správne zistil, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.
5T/1/2013 zo dňa 18.3.2013, právoplatným dňa 3.4.2013, bol T. B. uznaný vinným zo zločinu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého, za súčasného uloženia probačného dohľadu, mu bolpodľa§51ods.1Tr.zákonapodmienečneodloženýapodľa§51ods.2Tr.zákonaustanovenáskúšobná
doba na 4 roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona mu bola zároveň uložená povinnosť spočívajúca v
príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Keďže podľa § 51 ods. 2, veta druhá Tr. zákona skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, tak skúšobná doba podmienečného odsúdenia by odsúdenému
plynula do 4.4.2017.

Ajkeďprvostupňovýsúdvovýrokunapadnutéhouzneseniapoužilnesprávneustanovenie§50ods.4Tr.
zákona, z odôvodnenia uznesenia a z obsahu spisu je zrejmé, že vecne posudzoval splnenie podmienok
osvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe podľa správneho ustanovenia § 52 ods. 1 Tr. zákona.

Z ust. § 52 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval

podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil;
inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci
odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a
súčasne môže

a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2 ,
b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo
c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak

sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Inštitút podmienečného odsúdenia na trest odňatia slobody s probačným dohľadom vychádza
z predpokladu, že už samotné odhalenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa, negatívne
zhodnotenie jeho osoby a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom, či hrozba eventuálneho budúceho

výkonu trestu odňatia slobody by mali mať sami o sebe tak z hľadiska individuálnej, ako aj
generálnej prevencie rovnaké účinky, ktoré by inak mal výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podmienečným odsúdením s probačným dohľadom súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu
dáva možnosť, aby sa sám svojím správaním, len pod dohľadom probačného a mediačného úradníka,
bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody

nebude nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v
skúšobnej dobe, určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život, dodržiavať podmienky
probačného dohľadu a plniť súdom uložené obmedzenia a povinnosti.

V danom prípade však krajský súd konštatuje, že odsúdený T. B. nepreukázal v rámci plynúcej

skúšobnej doby polepšenie, riadny život viesť nezačal a v skúšobnej dobe nesplnil ani súdom uloženú
povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Naopak, ako to vyplýva aj zo
spisového materiálu a ako to aj konštatoval súd prvého stupňa, svojím konaním dal podnet na premenu
podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom na nepodmienečný trest odňatia slobody.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý v odôvodnení
svojho rozhodnutia podrobne uviedol, pre ktoré skutočnosti nepovažoval nariadenú skúšobnú dobu na
osvedčenie sa odsúdeného za osoh prinášajúcu a pre ktoré do úvahy neprichádza ani ponechanie
probačného dohľadu v platnosti, s jeho závermi sa krajský súd stotožňuje a v ďalšom na ne v

podrobnostiach odkazuje. Len vzhľadom na sťažnostné námietky odsúdeného považuje krajský súd za
potrebné niektoré skutočnosti zdôrazniť.

Ako to už bolo vyššie konštatované, odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
neviedol riadny život. Svedčí o tom skutočnosť, že sa dopustil až 14 priestupkov, z toho 13 priestupkov

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a 1 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. tým, že fyzicky napadol B. W., pričom jej spôsobil pomliaždenie
hlavy a tváre vľavo a pomliaždenie okolia ľavého oka.Spáchanie takéhoto vysokého množstva priestupkov v priebehu skúšobnej doby neumožňuje urobiť
záver o tom, žeby odsúdený viedol riadny život. Odsúdený v skúšobnej dobe nevyužil možnosť, ktorá
mu podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody bola daná, právne predpisy nerešpektoval

a povinnosti z nich plynúce opakovane porušoval.

Naviac, ods. T. B. sa v skúšobnej dobe dopustil aj priestupku proti občianskemu spolužitiu a to takým
konaním, ktoré je svojím charakterom konaním obdobným konaniu, pre ktoré bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/1/2013.

Pokiaľ odsúdený v sťažnosti namieta, že sa nedopustil žiadneho trestného konania a ani iného
závažného konania, je potrebné uviesť, že spáchanie až 14 priestupkov, ktoré sú taktiež konaním
nebezpečným pre spoločnosť, v priebehu štyroch rokov je prejavom krajnej neúcty k platnému právnemu
poriadku a k dodržiavaniu povinností plynúcich z právnym predpisov. Za situácie, keď odsúdený vedel
o hrozbe výkonu trestu odňatia slobody a napriek tomu v takom rozsahu povinnosti plynúce z právnych

predpisov porušoval, nie je možné dospieť k inému záveru, než že riadnym životom nežil a že jeho
nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ako výkonom trestu odňatia slobody. Za takéhoto rozsahu
porušovania právnych predpisov ho ospravedlniť nemôže ani skutočnosť, že k priestupkom došlo najmä
v súvislosti s výkonom jeho práce, ale ani ďalšie skutočnosti, ktoré uviedol vo svojej sťažnosti.

To, že účel trestu nie je u odsúdeného možné dosiahnuť len hrozbou výkonu trestu, je zrejmá aj
zo skutočnosti, že počas štyroch rokov skúšobnej doby sa napriek upozorneniam probačného a
mediačného úradníka nepodrobil programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
ale spravil tak až po uplynutí skúšobnej doby v priebehu konania o osvedčení sa. Neplnil si riadne ani
povinnosti plynúce z probačného dohľadu, keď sa na predvolania probačného a mediačného úradníka

na súd nedostavoval.

Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že sťažnostné námietky odsúdeného nie sú dôvodné.

Preto prvostupňový súd správne postupoval, keď vo veci vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov vykoná.

V súlade so zákonom je tiež rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody.
Keďžeodsúdenýpredspáchanímpredmetnéhoprečinuvovýkonetrestuodňatiaslobodynebol,správne
v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na uvedené krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako
nedôvodnú zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.