Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 26, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121204510
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:7121204510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka, vo veci starostlivosti súdu o mal. S. S.,
nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
pochádzajúci z rodičov: matky U.. D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX a otca S. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. Z. G. - A. K., Z. X. XXX/XX, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 28P/146/2021-103 zo dňa 3.11.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zníženia výživného voči mal. S. na sumu
100,- eur mesačne.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh otca
zamietol. Žiadnemu z účastníkov súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti rozsudku podal odvolanie otec, uvádzajúc, že doposiaľ určené výživné schopný platiť.

4. Ustanovený opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom
- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.

d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Mal. S.

žije s matkou, otec na jeho výživu prispieva. Výška vyživovacej povinnosti bola naposledy upravená
rodičovskou dohodu, ktorú súd schválil dňa 23.01.2019 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 30P/268/2019. V tom čase otec deklaroval príjem vo výške 800,- eur mesačne, príjem matkyčinil 700,- eur mesačne. Maloletý bol veku 8 rokov. V súčasnosti zdôvodňuje otec potrebu zníženia
výživného poklesom svojho príjmu a vznikom dlhov, ktoré sú mu zrážané zo mzdy.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu veci,
ktorý následne správne právne posúdil. Napriek výkyvom vo výške príjmov otca, spôsobených zmenami
zamestnávateľov či prechodným výkonom práce na živnosť, ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie
sa príjem otca v porovnaní so stavom posledného súdneho rozhodovania nezmenil. Vykonaným
dokazovaním súd zistil, že v júli roku 2021 zarobil otec sumu 700,- eur, v auguste 935,- eur a v septembri

860,- eur. Zrážky zo mzdy, vykonávané otcovi v dôsledku jeho dlhov z pôžičiek, ktoré si bral pre
účely zaplatenia zameškaného výživného, považoval súd za otcovu nezodpovednosť. Otec je zdravým
mužom, ktorý vie zarobiť peniaze tak, aby si svoju jedinú vyživovaciu povinnosť plnil prioritne. Súd
nevzal do úvahy ani výdavky otca na platenie hypotéky na byt, ktorého nie je vlastníkom. Čo sa týka
odôvodnených potrieb dieťaťa, tu súd uviedol, že jeho výdavky predpokladane plynutím času vzrástli,
aj keď nie podstatne. Príjem matky sa nezmenil. Za daných skutkových okolností súd návrh otca na

zníženie výživného zamietol. S prijatými skutkovými závermi aj právnym posúdením súdu prvej inštancie
sa odvolací súd stotožnil, pričom svoje rozhodnutie argumentuje nasledovne.

8. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu
dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu

vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

9. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane dieťaťa alebo na

strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast
nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa,
podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

10. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť

zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je
nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného
dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o

výživnom.

11. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou

pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

12. V nadväznosti na vyššie uvedené teoretické východiská, súd prvej inštancie pri posudzovaní
dôvodnosti návrhu otca správne skúmal zmenu pomerov, ktorá by od času poslednej úpravy výživného
hmotnoprávne odôvodnila rozhodnutie o zmene jeho výšky. Sledujúc zákonné kritéria určovania

výživného, uvedené v § 75 ods. 1 zákona o rodine, ani odvolací súd nezistil dôvod pre vyhovenie
návrhu otca. V čase uzavierania rodičovskej dohody o zvýšení výživného na sumu 250,- eur bol zrejme
relevantným determinantom výšky výživného príjem otca, ktorý bol deklarovaný v sume 800,- eur
mesačne. V preskúmavanom konaní pritom vykonané dokazovanie preukázalo, že v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie sa príjem otca neznížil (jeho čistá mzda) a pohybuje sa až na úrovni 935,- eur

mesačne, čo predstavuje dokonca nárast oproti stavu posledného súdneho rozhodovania a zároveň
to kontraindikuje zníženie výživného. Odvolací súd neprehliada, že otcovi sú vykonávané zrážky zo
mzdy, čo jeho reálnu mzdu znižuje, no nepovažuje to za relevantné pre určenie výšky výživného.
Dlhy otca vznikli na základe poskytnutých úverov, resp. pôžičiek, slúžiacich na splatenie zameškanéhovýživného. Otec totižto bol v minulosti trestne stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 Trestného zákona. Okamžitým zaplatením zameškaného výživného prejavil otec účinnú ľútosť,
čo malo vplyv na zánik trestnosti jeho činu. Každopádne, v minulosti otec bez rozhodnutia súdu neplnil

svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, nepovažuje preto odvolací súd teraz za spravodlivé, aby
dlhy, ktoré otcovi jeho protiprávnym konaním v neprospech maloletého vznikli, boli opätovne na ťarchu
maloletého. Za daného stavu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie neprihliadať na
tento existujúci výdavok otca a priorizovať plnenie vyživovacej povinnosti. Obdobne je tomu v prípade
splátok hypotéky jeho partnerky. V konaní bolo zistené, že otec zdieľa spoločnú domácnosť s partnerkou

v byte, ktorý jej jej vlastníctvom. Je prirodzené, ak sa otec podieľa na spoločných výdavkov domácnosti,
problematické je však prihliadať na splácanie hypotéky súvisiacej s bytom, ak otec nemá vo vzťahu k
tejto nehnuteľnosti žiadne vlastnícke, resp. spoluvlastnícke práva.

13. Ďalším relevantným kritériom určovania výživného sú odôvodnené potreby mal. dieťaťa. V tomto
smere správne súd prvej inštancie predpokladal zvýšenie výdavkov mal. S., čo možno vyvodiť z jeho

prirodzeného, najmä fyzického, vývinu, v dôsledku ktorého dieťa kladie zvýšené požiadavky na stravné,
ale aj ošatenie či obuv, ktoré treba obmieňať. Bez potreby vykonania ďalšieho dokazovania má odvolací
súd za to, že aj odôvodnené potreby dieťaťa kontraindikujú zníženie výživného.

14. Otec sa v podanom odvolaní domáhal predovšetkým preukázania súčasného príjmu matky. V

kontexte tejto odvolacej námietky poukazuje odvolací súd na ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, ktoré
ako hlavné kritéria určovania výživného považuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného
rodiča, tiež odôvodnené potreby dieťaťa. Ak by sa od poslednej úpravy podstatným spôsobom zvýšil
príjem rezidentného rodiča, táto okolnosť sama o sebe nie je dôvodom pre zníženie výživného zo
strany povinného rodiča, v opačnom prípade by sa potieral zmysel ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine,

pojednávajúci o práve dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov. Výnimku z tejto zásady
by smeli predstavovať prípady, kedy v predchádzajúcom konaní o úprave výživného bolo prihliadnuté
na nízky príjem rezidentného rodiča, dosahovaný z objektívneho dôvodu, napr. rodičovská dovolenka
a racionálne táto okolnosť zdôvodnila vyššie výživné zo strany povinného rodiča. Uvedené však nie
je prejednávaný prípad. Okrem toho, príjem matky sa podľa zistení súdu prvej inštancie podstatne

nezmenil. V predchádzajúcom konaní deklarovala príjem vo výške 700,- eur, čo dosahuje zhruba aj v
súčasnosti po odpočítaní odvodov (760,- eur mesačne v čistom).

15. Zhrnúc teda vyššie uvedené, od poslednej úpravy výživného nevzhliadol odvolací súd takú zmenu
pomerov, ktorá by dôvodila vyhovieť návrhu otca. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z tohto

dôvodu považuje odvolací súd za vecne správne a toto potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací

súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov podľa § 55 CMP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).