Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 7, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620203560
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6620203560.3

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v spore žalobcu: M.D. M.,
D.. XX.XX.XXXX, bytom D.O. Z. XXX/XX, T., zastúpený advokátkou: JUDr. Erikou Golskou so sídlom
T.G.Masaryka 7, Lučenec proti žalovaným v 1. rade: M.. U. M., D.. XX.XX.XXXX, bytom G. X, F. Z.,
zastúpený advokátkou: JUDr. Ivetou Bračokovou, so sídlom Martina Rázusa 29, Lučenec a 2. rade:
Stavebné bytové družstvo Fiľakovo, IČO: 30 229 014, so sídlom Kalinčiakova 8, Fiľakovo zastúpený

advokátom: JUDr. Martinom Landlom, so sídlom Rázusová 47/4824, Lučenec o určenie vlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 100%
do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.08.2020 domáhal od žalovaných určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXXX pre katastrálne územie T.. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že v roku 1992 žil v platnom manželskom zväzku, avšak s manželkou prežívali krízové
obdobie, tak sa rozhodol odsťahovať do nájomného bytu vo T.. Aby sa vyhol vyporiadaniu spoločného
majetku pre prípad rozvodu manželstva, požiadal žalovaného v 1. rade, aby vo svojom mene uzatvoril

nájomnú zmluvu na byt, do ktorého sa chcel presťahovať. Jednalo sa o byt číslo X nachádzajúci sa na
prízemí bytového domu so súpisným číslom XXX na Námestí Slobody XX vo T.. Uvedený byt bol vo
vlastníctve žalovaného v 2. rade a bol v nájme vtedajšieho nájomcu pána G., ktorému za odstúpenie
práva nájmu vyplatil sumu 100.000,-Sk. Pán G. sa so žalovaným v 1. rade nikdy nestretol, všetky právne
náležitosti ohľadom postúpenia práva nájmu vybavoval výlučne žalobca. Žalovaný v 1. rade prišiel len
podpísať nájomnú zmluvu v právnom postavení nájomcu so žalovaným v 2. rade, ktorej uzatvorenie

bolo dohodnuté na 31.08.1992, pričom nájomný vzťah vznikol dňom XX.XX.XXXX. Do bytu sa hneď
nasťahoval žalobca a užíva ho nepretržite do dňa podania žaloby. Časom žalovaný v 2. rade ako
prenajímateľ zistil, že predmet nájmu užíva žalobca, ktorý zároveň aj uhrádzal platby spojené s užívaním
bytu. Výzvou zo dňa 10.05.2001 žalovaný v 2. rade upozornil žalovaného v 1. rade na skutočnosť, že
prenajatýbytvôbecneužívaakoajnapotrebuvykonanianápravyaleboodovzdaniabytuprenajímateľovi
pod hrozbou výpovede z nájmu družstevného bytu. Nakoľko žalovaný v 1. rade nebol ochotný vykonať

nápravu ohľadom zosúladenia skutkového stavu so stavom právnym, dňa 25.03.2002 mu žalovaný v 2.
rade dal výpoveď z nájmu v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že nedošlo k úhrade záloh nájomného za čas dlhší ako 3 mesiace a tiež z dôvodu, že prenajatý byt
žalovaný neužíval a prenechal ho do podnájmu inému bez súhlasu prenajímateľa. Žalobca tento stav
vyvolal účelovo, aby bol daný dôvod ukončenia nájomného vzťahu výpoveďou zo strany prenajímateľa.
Po uplynutí výpovednej doby došlo k zrušeniu členstva žalovaného v 1. rade v Stavebnom bytovom

družstve T. a to vylúčením, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením predstavenstva Stavebného bytového
družstva č. XX/XXXX a ktoré bolo žalovanému v 1. rade oznámené listom zo dňa 28.08.2002. Zároveňbol žalovaný v 1. rade vyzvaný na vypratanie bytu. Vo veci vypratania bytu bolo realizované súdne
konanie Okresným súdom Lučenec sp.zn. 5C/95/2002, na základe ktorého bola žalovanému v 1. rade v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 13Co/52/2003 zo dňa 20.05.2003 uložená

povinnosť predmetný byt vypratať v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V tom čase už boli
vzťahy so žalovaným v 1. rade zhoršené a žalobca opakovane vyzýval žalovaného v 1. rade, aby veci
uviedli na správnu mieru a byt bol prevedený na žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že tento byt zaplatil
on, rovnako platil aj výdavky aj služby spojené s užívaním predmetného bytu od roku 1992. Uvedený
byt v značnom rozsahu rekonštruoval. Žalovaný v 1. rade využil iba žalobcovu ťažkú rodinnú situáciu

v roku 1992 vo svoj prospech. Túto situáciu žalobca riešil tak, že písomnosťou zo dňa 13.06.2001
požiadal žalovaného v 2. rade o prevod družstevného bytu do jeho vlastníctva a taktiež o nahliadnutie
do dokladov týkajúcich sa hospodárenia z fondov opráv a použitých finančných prostriedkov na opravy.
Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 11.04.2002 ho informoval, že jeho žiadosť o prevod družstevného
bytu do vlastníctva bola zaevidovaná a bude vybavená v priebehu dvojročnej zákonnej lehoty. Má
za to, že uvedená písomnosť ako aj všetky okolnosti na strane žalobcu spočívajúce v pravidelných

úhradách platieb spojených s užívaním predmetného bytu, zúčastňovaním sa na schôdzach nájomcov
a členov stavebného bytového družstva, ako aj aktívny prístup voči prenajímateľovi nasvedčovali
tomu, že sa de facto jedná o nájomný právny vzťah medzi žalobcom a družstvom s poukazom na
ustanovenie § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že žalobca podal žiadosť o prevod
družstevného bytu do jeho vlastníctva, žalovaný v 1. rade dňa 17.12.2014 uzavrel so žalovaným v 2.

rade zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva.
Žalovaný v 1. rade už v tom čase ani nebol nájomcom prevádzaného bytu, pretože jeho nájomný
vzťah bol ukončený výpoveďou prenajímateľa zo dňa 25.03.2002 a žalovaný v 1. rade už nebol ani
členom stavebného bytového družstva, nakoľko jeho členstvo bolo zrušené vylúčením, o ktorom bolo
rozhodnuté uznesením predstavenstva stavebného bytového družstva č.XX/XXXX v mesiaci august

roku 2002. V čase prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 1. rade, bolo nevyhnutným ako prílohu
zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu pre účely vkladového konania
predložiť nájomnú zmluvu. V konkrétnom prípade bola predložená nájomná zmluva uzatvorená dňa
31.08.1992, ktorá však bola vypovedaná zo strany žalovaného v 2. rade dňa 25.03.2002. Okrem
nájomnej zmluvy bol medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade uzatvorený dodatok k nájomnej

zmluve zo dňa 28.11.2014. Listina - dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 28.11.2014 bola podpísaná
v čase, keď nájomná zmluva medzi žalovaným v 1. a 2. rade už neexistovala. Nie je teda právne
prípustné uzatvoriť dodatok k neexistujúcej nájomnej zmluve. Daná listina pritom nespĺňa ani zákonom
požadované náležitosti nájomnej zmluvy, pretože v nej nie je uvedený predmet nájmu, doba nájmu
ani odplata za užívanie prenajatej veci. Na základe dodatku teda nemohlo dôjsť k zmene nájomného

vzťahu ani k jeho predĺženiu, pretože tento vzťah v čase rozhodnom už neexistoval, pričom zmluva
odporuje zákonnému ustanoveniu § 16 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. V danom prípade má žalobca za to, že ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nastáva
bezďalšieho´priamozozákona. Vdanejsúvislostižiadajúsúd,abyotázkuneplatnostizmluvyoprevode
vlastníctva družstevného bytu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 17.12.2014 posúdil

ako predbežnú otázku právne významnú pre rozhodnutie o žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho
práva. V tejto súvislosti dáva do pozornosti aj skutočnosť, že 08.01.2018 podal žalovaný v 1. rade
na Okresnom súde Lučenec žalobu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je vedená pod
sp.zn. 8C/1/2018. V uvedenom konaní Okresný súd Lučenec uložil žalobcovi povinnosť predmetnú
nehnuteľnosť vypratať. Voči uvedenému rozsudku však podal žalobca odvolanie, pričom Krajský súd v

BanskejBystricirozsudkomsp.zn.17Co/34/2019zodňa19.02.2020výrokzmeniltak,žežalobuzamietol
v celom rozsahu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dôvodom bolo posúdenie absolútnej neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu, teda člena bytového družstva
uzatvorenej dňa 17.12.2014 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Z daného dôvodu má
za to, že je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože užíva

predmetný byt už od roku 1992, má záujem so žalovaným v 2. rade uzatvoriť nájomnú zmluvu a po
splnení predpokladov predmetnú nehnuteľnosť získať do svojho výlučného vlastníctva.

2. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, výzvu zo
dňa 10.05.2001, výpoveď z nájmu zo dňa 25.03.2002, výzvu na vypratanie bytu a zrušenie členstva

vylúčením zo dňa 28.08.2002, zaslanie vyjadrenia zo dňa 11.04.2002, dodatok k nájomnej zmluve zo
dňa 28.11.2014, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie T. a čestné prehlásenie.3. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 10.12.2020 uviedol, že žalobca sám opisuje ako
zneužíval meno a dáta svojho brata, aby predišiel po rozvode deleniu BSM. Uvedené preto možno
nazvať ako vedome urobený podvod s cieľom získania neoprávneného majetkového prospechu.

Zároveň žalobca popisuje, že nikdy nebol členom družstva ani nájomcom predmetného bytu a byt
užíval len na základe slovnej dohody so svojim bratom (t.j. žalovaným v 1. rade). Dohoda o prevode
členských práv a povinností zo dňa 30.07.1992 bola uzavretá medzi T. G. ako prevodcom a žalovaným
v 1. rade ako nadobúdateľom. Následne bola vyhotovená nájomná zmluva na meno žalovaného v 1.
rade, ktorá mala platnosť od 01.09.1992. Platby boli realizované pod menom U. M., či už v pokladni

alebo poštovými poukážkami. Nakoľko žalobca nikdy nebol ani členom družstva, ani nájomcom bytu,
nerozumejú, z čoho odvodzuje svoje „práva“ a teda nemôže ísť ani o spoločný nájom bytu podľa §
700 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poukázali taktiež na to, že žalobca korešpondoval so žalovaným
v 2. rade v mene svojho brata (t.j. žalovaného v 1. rade). Rovnako preberal poštu a svoje odpovede a
rôzne výzvy posielal pod menom žalovaného v 1. rade. Nie je preto zrejmé, prečo bývalý podpredseda
predstavenstva (S. C.) dňa 11.04.2002 listom značky XX/Va/XX odpovedal na adresu žalobcu, keďže

žiadosť prišla v mene žalovaného v 1. rade. Uvedený list bol jediný od roku 1992, ktorý zo strany
Stavebného bytového družstva T. bol odoslaný na meno žalobcu v spojitosti s bytom číslo X vo T..
Dňa 12.01.2005 im bola doručená žiadosť o priznanie členských práv od U. M., ktorú prerokovali a dali
žiadateľovi odpoveď. Následne až v októbri alebo v novembri 2014 začal žalobca telefonicky vyvolávať
žalovanému v 2. rade za účelom usporiadania veci okolo bytu Č. X. Na stretnutí uviedli, že chcú vyrovnať

všetky dlžoby viaznúce na byte vrátane nepremlčaných poplatkov z omeškaní, súdnych trov a trov
právneho zastúpenia a potom čo najrýchlejšie vziať byt do osobného vlastníctva. Vzhľadom na to, že
bolo potrebné získať nanovo členstvo, obnoviť nájom bytu a následne pristúpiť k prevodu vlastníctva,
poučil ich, že to bude trvať určitý čas, pričom obaja t.j. žalobca ako aj žalovaný v 1. rade nenamietali.
Z prerokovania predstavenstva vzniklo uznesenie č.XX/XXXX. Keď boli uhradené všetky peniaze, tak

žalovaný v 2. rade sa telefonicky kontaktoval na žalovaného v 1. rade a poprosil ho, aby prišiel podpísať
dokumenty aj keď samotná zmluva o prevedení vlastníctva bytu ešte nebola hotová. Keďže nájomná
zmluvaeštenebolavyhotovená,takbolnarýchlonapísanýdodatokknájomnejzmluve.Následnesaešte
žalovaný v 2. rade do podpisu zmluvy zastavil u žalovaného v 2. rade ešte raz pred dňom 17.12.2014,
kedybolapodpísanázmluvaoprevodevlastníctvadružstevnéhobytudovlastníctvanájomcu.Najneskôr

vtedy boli podpísané všetky ostatné dokumenty, ktoré neboli vyhotovené dňa 28.11.2014. Žalovaný v
2. rade si pamätá, že ešte pred podpisom zmluvy volal žalobcovi a opýtal sa ho či to podľa neho bude
takto v poriadku, pričom odpoveď znela, áno. Návrh na vklad bol odovzdaný katastru dňa XX.XX.XXXX.
Je pravdou, že k zmluve bola pripojená fotokópia starej nájomnej zmluvy, avšak už si presne nepamätá,
prečo to tak bolo. Poukázal na § 28 Zákona o vlastníctve bytov, z ktorého vyplýva, že žalobca nikdy

nebol nájomcom sporného bytu, z hľadiska družstva bol len podnájomníkom v družstevnom nájomnom
byte svojho brata (t.j. žalovaného v 1. rade). V skutočnosti však bol urobený prevod členských práv a
povinností medzi pánom G. V. U. M. (t.j. žalovaný v 1. rade). Poukázali aj na to v čestnom prehlásení
pána G.Ó. figuruje suma 172.000,-Kč, pričom v žalobe sa uvádza len suma 100.000,--Sk.
Považujú za absurdné, aby podnájomník v byte vlastníka tvrdil, že za to, že v byte býval a platil náklady

spojené s bývaním 20 až 25 rokov, prípadne do bytu investoval, na neho malo prejsť vlastnícke právo.
Ďalej uviedol, že žalobca ho navštívil niekedy v roku 2019 s tým, že chce podať žalobu. Na otázku
žalovaného v 2. rade, prečo chce takúto žalobu podať, keď v roku 2014 bol spokojný so situáciou, že
„zmenila sa situácia“. V lete v roku 2020 sa s ním znova stretol, ako aj s jeho právnym zástupcom s
tým, že ho žalobca požiadal, či by družstvo pristúpilo k takejto žalobe na jeho strane. Ich odmenou malo

byť zaplatenie nepremlčaného trojročného nájmu z jeho strany v prípade úspechu. Odvolávali sa pri
tom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici. Predstavenstvo sa rozhodlo, že nebude vstupovať
do súkromnoprávneho sporu žalobcu a žalovaného v 1. rade. Ďalej uviedli, že žalobca v uvedenom
bytovom dome vlastní ešte ďalšie X byty, ktoré ale neužíva, pričom vo T. vlastní desiatky bytov. Na
základe uvedeného žiadajú žalobu zamietnuť.

4. Na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu dohodu o prevode členských práv a povinností zo
dňa 30.07.1992, prehlásenie o vzájomnom vysporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu zo
dňa 30.07.1992, nájomnú zmluvu zo dňa 31.08.1992, žiadosť o prevedenie družstevného bytu do
osobného vlastníctva zo dňa 18.05.2001, oznámenie k sp.zn. 9C/49/1995 zo dňa 27.03.1995, uznesenie

Okresného súdu Lučenec sp.zn. 9C/49/1995 zo dňa 12.04.1995, žiadosť o priznanie členských práv,
odpoveďkžiadostiopriznaniečlenskýchprávzodňa04.02.2005,zápisnicazodňa28.11.2016,nájomná
zmluva zo dňa 28.11.2014, zápisnica z rokovania družstva zo dňa 10.07.2020.5. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 18.12.2020 uviedol, že namietajú aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. Poukázali na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec č.k. 8C/1/2018
sa žalovaný v 1. rade v postavení žalobcu domáhal voči žalobcovi v postavení žalovaného vypratania

predmetného bytu vo T., ktorý užíva bez právneho titulu žalobca. Žalovaný v 1. rade preukázal svoje
vlastnícke právo k predmetnému bytu, ktoré nadobudol na základe zmluvy o prevode družstevného bytu
do vlastníctva nájomcu, ktorej vklad bol povolený orgánom na úseku katastra nehnuteľností rozhodnutím
č. S. XXXX/XX zo dňa 19.12.2014. Okresný súd rozsudkom zo dňa 14.11.2018 žalobe vyhovel.
Voči uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok

okresného súdu zmenil a to tak, že žalobu zamietol. Krajský súd však v konaní žiadnym spôsobom
nezisťoval skutočnosti potvrdzujúce, že k predmetnému bytu žalovaný nemal žiadny právny titul pre
jeho riadne užívanie a nakladanie s ním. Tieto skutočnosti mali vyplynúť z konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva vedenom na Okresnom súde Lučenec sp.zn. 5C/222/1998, z ktorého
vyplýva, že predmetom vyporiadania BSM nebol členský podiel družtevného bytu a spoločný nájom
manželov k družstevnému bytu. Žalobca od roku 1992 až doposiaľ svojim konaním obchádza zákon

s cieľom užívať byt č. X, nakoľko ani so žalovaným v 2. rade nemal žiadny právny vzťah, ktorý by
zakladal právo žalobcu na užívanie tohto bytu. Z toho dôvodu majú za to, že odvolací súd predčasne,
bez akéhokoľvek doplneného dokazovania rozhodol o podanej žalobe a rozhodol tak, že ju zmenil a
žalobu ako nedôvodnú pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol. Prvostupňový súd
však vychádzal pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako vlastníka bytu, ktorého vypratanie

sa domáhal, preto v prvostupňovom konaní takéto dokazovanie vykonané nebolo a vlastníctvo žalobcu
nebolo spochybnené. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu sp.zn. 17Co/34/2019 zo dňa 19.02.2020 bolo
podané dovolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalovaný v 1. rade v celom rozsahu poprel
pravdivosť tvrdení žalobcu a má za to, že žaloba je nedôvodná, nakoľko žiadnym spôsobom žalobca
nepreukazujesvojzákonnýnárok,ktorýbyhooprávňovalkužívaniupredmetnéhobytualebokexistencii

nájomného vzťahu k Stavebnému bytovému družstvu Fiľakovo (t.j. žalovanému v 2. rade). Stavebné
bytové družstvo T. nikdy nepovažovalo žalobcu za riadneho nájomcu predmetného bytu z dôvodu, že
neexistuje žiadny právny nárok žalobcu k tomuto bytu. Nájomná zmluva medzi žalobcom a stavebným
bytovým družstvom nevznikla de facto tak, ako to uvádza žalobca v žalobe a teda nedošlo k naplneniu
žiadneho zákonného ustanovenia § 685 a §686 Občianskeho zákonníka. Z daného dôvodu žiadajú

žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

6. Na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 28.11.2014,
čiastočný výpis z Listu vlastníctva pre katastrálne územie T. Č.. XXXX, nájomnú zmluvu zo dňa
28.11.2014, prihlášku za člena zo dňa 28.11.2014, poskytnutie fotokópií zo dňa 08.07.2020, žiadosť o

súčinnosť zo dňa 22.08.2017, výmer zo dňa 28.11.2014, výzvu zo dňa 10.05.2001, zápisnicu zo dňa
28.11.2014, zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 17.12.2014.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.04.2021 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného v 1. rade
prezentovanom v jeho písomnom vyjadrení, v zmysle ktorého od roku 1992 až doposiaľ obchádza svojim

konaním zákon s cieľom užívať byt. Súdu dostatočne a pravdivo v žalobe vykreslil skutkové okolnosti,
ktoré ho viedli k tomu, aby v roku 1992 súhlasil so vznikom nájomného vzťahu k predmetnému bytu voči
nájomcovi t.j. žalovanému v 1. rade, avšak od roku 2001 žalovaný v 1. rade už nebol ochotný zosúladiť
skutkový stav so stavom právnym, čiže nebol ochotný vzdať sa nájomného práva k bytu, ktorý žalobca
nadobudol, a za ktorý zaplatil odplatu za odstúpenie práva nájmu, ktorý zrekonštruoval a reálne užíval.

Preto od roku 2001 robil opatrenia na to, aby sa neskôr stal členom stavebného bytového družstva
a ako jeho nájomca byt aj odkúpil. Dňa 13.06.2001 podal u žalovaného v 2. rade žiadosť o prevod
uvedeného bytu do jeho výlučného vlastníctva. Vo vyjadrení žalovaného v 2. rade zo dňa 11.04.2002 bol
vyjadrený prísľub, že žiadosť bude vybavená v rámci dvojročnej zákonnej lehoty k splneniu prísľubu však
nedošlo. Samotné súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je len ďalším krokom

k nadobudnutiu vlastníckeho práva k dotknutému bytu. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ Stavebné
bytové družstvo v čase konania malo k dispozícii napr. nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, bola by
žalovanému v 1. rade určite poskytnutá. Z daného dôvodu majú za to, že tieto listiny v čase súdneho
konania o vypratanie nehnuteľnosti s najväčšou pravdepodobnosťou neexistovali a boli dodatočne
účelovo vyhotovené pre potreby prípadného dovolacieho konania a vypratania nehnuteľnosti, resp. pre

potreby konania určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Tento predpoklad je potvrdený aj faktom,
že zo strany žalovaného v 2. rade bolo vo vkladovom konaní predložená zmluva o prevode vlastníctva k
družstevnému bytu zo dňa 31.08.1992 a nie nájomná zmluva uzatvorená zo dňa 28.11.2014. Pokiaľ ide
osamotnédovolanievovecivypratanianehnuteľnosti,totonemávplyvnaprávoplatnosťavykonateľnosťrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/34/2019 zo dňa 19.02.2020. Poukázali na to,
že tvrdenia žalovaného v 2. rade sú vo väčšej časti nepravdivé, čo vyplýva najmä z minulosti vedených
konaní voči žalovanému v 2. rade týkajúcich sa správy bytových domov. Jediným z listinných dôkazov,

ktorý žalovaný v 2. rade súdu predložil bola odpoveď žalovaného v 2. rade zo dňa 04.02.2005 a žiadosť
žalovaného v 1. rade o priznanie členských práv, z ktorého vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol po dlhšiu
dobu nájomného vzťahu v omeškaní s platením platieb voči správcovi a teda žalovaný v 2. rade ho
zrejme nepovažoval za dôveryhodného a spoľahlivého nájomcu. Preto je podľa nich nepravdepodobné,
že by žalovaný v 2. rade vyšiel žalovanému v 1. rade až tak v ústrety s jeho požiadavkou o vznik

opätovného nájomného vzťahu a odkúpenie bytu do svojho vlastníctva, že by v priebehu jedného dňa t.j.
28.11.2014, uskutočnil všetky právne úkony potrebné na vznik nájomného vzťahu medzi žalovaným v 1.
radeažalovanýmv2.rade,t.j.žebyuvedenéhodňaboliobvolaníčlenoviapredstavenstva,bolozrušené
uznesenie o všetkých uzneseniach týkajúcich sa bytu a členstva žalovaného v 1. rade, taktiež bola
prijatá prihláška žalovaného v 1. rade za člena stavebného bytového družstva, bol vyhotovený výmer
a bola uzatvorená nájomná zmluva a rovnako aj dodatok k nájomnej zmluve. Podstatnou skutočnosťou

je však priznanie žalovaného v 2. rade o predložení neplatnej nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.1992
správe katastra ako prílohy k návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva. Uvedená skutočnosť je
teda nespornou skutočnosťou. Pri osobnom stretnutí žalovaného v 2. rade a žalobcu pred podaním
žaloby sa žalovaný v 2. rade nezmienil o existencii nájomnej zmluvy, ktorá bola predložená ako príloha,
preto sú toho názoru, že v čase mimosúdneho jednania táto nájomná zmluva ešte neexistovala a bola

vyhotovená len dodatočne a účelovo pre potreby súdneho konania.

8. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 07.05.2021 uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom
vyjadrení a na dôkazoch, ktoré boli predložené. Poukázal na to, že žalobca od roku 1992 až doposiaľ
svojim konaním obchádza zákon s cieľom užívať byt č. X, tieto skutočnosti boli konštatované aj súdom

1. stupňa v konaní sp.zn. 8C/1/2018. Žalovaný v 1. rade sa stotožňuje s názorom žalovaného v 2. rade
v tom, že tento žalobcu nikdy nepovažoval za riadneho nájomcu a to z dôvodu neexistencie žiadneho
právneho nároku na tento byt. Nájomná zmluva medzi žalobcom a Stavebným bytovým družstvom T.
nevznikla.

9. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 03.06.2021 uviedol, že žalobca nemá naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva a nijako ho ani nepreukázal. Určením vlastníckeho práva
v prospech žalovaného v 2. rade sa postavenie žalobcu nijakým spôsobom nezmení a nestane sa
ani neistým. Žalobca sa nestane vlastníkom bytu a rovnako sa nestane ani nájomcom bytu, keďže
družstvo má právo rozhodnúť sa, s kým nájomnú zmluvu na byt uzatvorí a následne nemá ani povinnosť

previesť byt do vlastníctva žalobcu. Rovnako tak určením vlastníckeho práva nie je ohrozené žiadne
právo žalobcu, keďže tento sa nesnaží domôcť vlastníckeho práva vo svoj prospech. Poukázal na to, že
žalobca odôvodňuje vlastnícke právo k bytu na základe rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn.17Co/34/2019 zo dňa 19.02.2020, v zmysle ktorého odôvodnenia bola zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu považovaná za absolútne neplatnú. V uvedenom konaní nebolo preukázané, že

žalobca sa stal opätovne členom bytového družstva v roku 2014, pričom v tomto konaní bola doložená
aj nájomná zmluva zo dňa 28.11.2014, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade stal nájomcom bytu a
členom družstva a teda je platný aj následný prevod zo strany družstva do vlastníctva žalovaného v
1. rade.

10. Vo veci bolo dňa 10.11.2021 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca, jeho právny
zástupca, neprítomný žalovaný v 1. rade prítomná však jeho právna zástupkyňa, neprítomný žalovaný
v 2. rade, prítomný však jeho právny zástupca. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti
žalovaného v 1. a 2. rade.

11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca nemá iné právne kroky ako sa
domôcť ochrany svojich práv, než podaním tejto žaloby. Všetko sa začalo ešte v roku 1992, keď žalobca
žil v platnom manželstve, avšak vznikali tam už problémy preto sa rozhodol odsťahovať zo spoločnej
domácnosti presťahovaním sa do nájomného bytu vo T., ktorý je predmetom konania. Vzhľadom k
tomu, že nechcel riskovať, aby tento byt bol riešený ako súčasť vzniknutého BSM pre prípad rozvodu

manželstva, požiadal svojho brata (t.j. žalovaného v 1. rade), aby vystupoval v právnom postavení
nájomcu tohto bytu. Vtedy ešte vzťahy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade boli dobré. V predmetnom
byte v roku 1992 býval iný nájomca pán T. G., ktorého žalobca vyplatil odstupným za odstúpenie
práva nájmu bytu sumou 172.000,-Kčs. Zároveň žalobca dojednal aj uzatvorenie nájomnej zmluvy,ktorá bola podpísaná dňa 31.08.1992. Nájomný vzťah vznikol 01.09.1992, ale reálne byt vždy užíval
žalobca, ktorý od roku 1992 platil aj nájomné, platil úhrady za služby spojené s užívaním bytu, platil
príspevky do fondu údržby a opráv, zúčastňoval sa domových schôdzí, podieľal sa na rozhodovaní na

hospodárení s týmito finančnými prostriedkami. Žalovaný v 1. rade tento byt nikdy neužíval ako nájomca.
Po čase sa žalovaný v 2. rade dozvedel, že nájomná zmluva nie je dodržiavaná zo strany nájomcu a
upozornil ho výzvou zo dňa 10.05.2001, že byt reálne neužíva. Následne bola dňa 25.03.2002 daná
výpoveď z nájmu družstevného bytu a to z dôvodu, že neboli uhrádzané platby spojené s užívaním
bytu a súčasne, že predmetný byt bol prenechaný do užívania tretej osobe bez súhlasu prenajímateľa.

Nájomný pomer teda medzi žalovaným v 1. a 2. rade k bytu zanikol. Po uplynutí nájomnej výpovede
zaniklo aj členstvo žalovaného v 1. rade v stavebnom bytovom družstve a to v dôsledku uznesenia
predsedníctva stavebného bytového družstva Fiľakovo vylúčením. Žalovaný v 1. rade bol vyzvaný na
vypratanie bytu, toto nerealizoval dobrovoľne, avšak bolo vedené konanie na Okresnom súde Lučenec,
kde bola uložená povinnosť predmetný byt vypratať. Žalobca sa snažil situáciu riešiť so žalovaným
v1. rade, vzťahy však boli natoľko zhoršené, že žalovaný v 1. rade odmietal zosúladiť právny stav so

skutkovým. Žalobca preto požiadal stavebné bytové družstvo o to, aby mu byt bol odpredaný do jeho
výlučného vlastníctva. Žalovaný v 2. rade mu odpovedal listom zo dňa 11.04.2002 a to tak, že žiadosť
je evidovaná a v dvojročnej zákonnej lehote bude aj vybavená a zároveň mu umožnilo nahliadnuť do
dokladov týkajúcich sa hospodárenia. Takéto ponímanie má oporu aj v zákonnom ustanovení § 491
ods.2 Občianskeho zákonníka. To znamená, že pokiaľ žalobca od roku XXXX byt reálne užíval, síce

bez existencie písomnej nájomnej zmluvy, avšak vzťah medzi žalobcom ako reálnym užívateľom a
stavebným bytovým družstvom sa musel spravovať ustanoveniami o nájomnej zmluve. Napriek tomu,
že v roku 2002 dostal žalovaný v 1. rade výpoveď z nájmu bytu, dňa 17.12.2014 došlo medzi žalovaným
v 2. rade a žalovaným v 1. rade k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu do
vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva. Avšak v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva

nebol žalovaný v 1. rade ani nájomcom predmetného bytu a nebol ani členom stavebného družstva, čím
boli porušené ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nanajvýš v
roku 2014 žalovaný v 2. rade správe katastra predložil ako prílohu na zápis vlastníckeho práva nájomnú
zmluvu z roku 1992, ktorá bola vypovedaná v roku 2002, teda v čase prevodu už neexistovala. K
predmetnej zmluve bol vyhotovený dodatok datovaný dňa 28.11.2014, avšak keďže nájomná zmluva v

čase uzatvorenia neexistovala, pretože v roku 2002 bola vypovedaná, nebolo možné uzatvárať dodatok
k zmluve, ktorá neexistuje. Tento dodatok nemožno považovať za nájomnú zmluvu, keďže neobsahuje
podstatné náležitosti ako dohodu o predmete nájmu, o dobe nájmu, o odplate. Uzatvorenie zmluvy o
prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu zo dňa 17.12.2014 odporuje § 16 ods.
1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a tento právny úkon je potrebné považovať za

absolútneneplatnýprávnyúkon.TátoabsolútnaneplatnosťbolakonštatovanáajrozhodnutímKrajského
súdu v Banskej Bystrici v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. V uvedenom rozhodnutí bola posudzovaná
predbežná otázka neplatnosti právneho úkonu zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Sú preto toho názoru,
že okresný súd je viazaný právnym názorom súdu vyššej inštancie a tento právny názor má brať do
úvahy. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobcu, v tomto smere poukázali na to, že len týmto

konaním je možné zmeniť postavenie žalobcu, keďže tento byt obýva už 29 rokov, investuje do neho,
platí za neho všetky úhrady, hoci formálne je vlastníkom žalovaný v 1. rade. Postavenie žalobcu sa
nemôže zmeniť iným spôsobom ako tým, že dôjde k zmene vlastníckeho práva a teda vlastníkom sa
stane pôvodný vlastník t.j. stavebné bytové družstvo, pričom tu by mohol žalobca uplatniť svoje právo a
formálne uzatvoriť nájomnú zmluvu a následne byt odkúpiť do svojho výlučného vlastníctva. Táto žaloba

je aj v záujme žalovaného v 1. rade, ktorý v súčasnosti nemôže realizovať svoje dielčie oprávnenia, teda
byt držať, užívať, požívať, brať z neho úžitky. Rovnako poukázali na to, že sú toho názoru, že nájomná
zmluva ako aj prihláška za člena stavebného družstva boli vykonané v inom období ako v roku 2014.
Sú toho názoru, že ak by existovali skôr, boli by predložené už v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Z
daného dôvodu navrhli znalecké dokazovanie.

12. Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla, že súčasťou spisového materiálu je dodatok
k nájomnej zmluve uzatvorený dňa 28.11.2014, ale aj nájomná zmluva z toho istého dňa. Nie je zrejmé,
prečo v rovnaký deň boli uzatvorené obe písomnosti, avšak podľa nej, je logickou odpoveďou, že jedna z
týchto listín v daný deň nebola uzatvorená. Ďalej poukázala na to, že z vyjadrenia Stavebného bytového

družstva T. zo dňa 04.02.2005 na dopyt žalovaného v 1. rade, aby bol s ním obnovený nájomný vzťah mu
družstvoodpovedalo, žejehožiadosťbudeprehodnotenázapredpokladu,žeďalšírokbuderiadneplatiť
nájom za služby a potom môže podať žiadosť znovu. Nie je zrejmé prečo by žalovaný v 2. rade uzatvoril
so žalovaným v 1. rade, hoci bol ešte stále dlžníkom a nemal uhradené žiadne dlhy nájomnú zmluvu.Podľa žalobcu nájomná zmluva vtedy uzatvorená nebola a bola len účelovo vykonštruovaná. Samotný
predseda Stavebného bytového družstva pripustil, že všetky listinné dôkazy teda nájomná zmluva,
žiadosť o prihlášku, výkaz, výmer boli podpísané nie skôr ako je na nej uvedený dátum. Najneskôr

však dňa 17.12.2014, teda v deň uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva. Nebolo by preto možné,
aby sa žalovaný v 1. rade stal členom stavebného bytového družstva od 01.12., tak ako sa uvádza v
listinných dokladoch. Rovnako nemohol od 01.12. vzniknúť ani nájomný pomer. Žalovaný v 1. rade v
čase prevodu vlastníctva bytu nemohol byť ani nájomcom ani členom stavebného bytového družstva
a teda bolo porušené ustanovenie § 16 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pri

zavkladovaní zmluvy o prevode bola do katastra predložená stará zmluva z roku 1992. Podľa ich názoru
nová nájomná zmluva ešte v čase zápisu so katastra neexistovala a teda sú toho názoru, že všetky
listinné dôkazy boli účelovo vyhotovené len pre potreby súdneho konania.

13. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedla, že na strane žalobcu
neexistuje aktívna legitimácia na podaní žaloby t.j. nemá určitý subjektívny hmotnoprávny vzťah k

prejednávanej veci, teda nemá také hmotnoprávne postavenie, z ktorého by vyplývalo uplatňované
právo, resp. hmotnoprávny nárok uplatňovať a domáhať sa vlastníckeho práva. Zotrvávajú na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach, skutočnostiach ako aj predložených dôkazoch. Majú za to, že
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici je predčasné, z daného dôvodu bolo podané dovolanie
vo veci.

14. V záverečnej reči uviedla, že trvajú na predchádzajúcich vyjadreniach, žiadajú žalobu zamietnuť.
Uviedla, že žalobca nepreukázal také hmotnoprávne postavenie, z ktorého by vyplynulo ním
uplatňované právo alebo tento hmotnoprávny nárok si uplatňovať. Nie je možné, aby súd rozhodol na
základe úvah a predstáv žalobcu, aby sa s nimi stotožňoval a riadil sa výkladom niektorých skutočností

zo strany žalobcu a rozhodoval s jeho vôľou a požiadavkami. Majú za to, že v celom konaní žalobca
nepreukázal právny titul, z ktorého by odvodzoval svoje postavenie vlastníka, z ktorého by odvodzoval
svoje vlastnícke právo k predmetnému bytu. Z daného dôvodu žiadajú žalobu zamietnuť.

15. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na svojich písomných podaniach. Majú

za to, že neexistuje jednak aktívna legitimácia, ale ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva v prospech žalovaného v 2. rade. Postavenie žalobcu sa nijakým spôsobom rozhodnutím súdu
nezmení a preto neexistuje naliehavý záujem. Poukázali na to, že v konaní o vyprataní bytu nebola
doložená nájomná zmluva, ktorá však v tomto konaní predložená bola. Bolo vysvetlené z akého
dôvodu bola na katastrálne konanie predložená pôvodná zmluva. Vzhľadom na uvedené žiadajú žalobu

zamietnuť.

16. V záverečnej reči opätovne poukázal na neexistenciu naliehavého právneho záujmu. Právne
postavenie žalobcu sa rozhodnutím súdu nijakým spôsobom nezmení, nestane sa automaticky
nájomcom ani automaticky vlastníkom bytu. Z daného dôvodu žiadajú, aby súd žalobu zamietol.

17.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmiazistiltentoskutkovýaprávny
stav veci:

Medzi žalovaným v 1. a 2. rade došlo dňa 31.08.1992 k uzavretiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej

bol žalovanému v 1. rade prenechaný byt do prenájmu. Išlo o družstevný byt č. X o veľkosti XX,XX m2
na prízemí bytového domu vo vchode XX. Žalovaný v 2. rade vypovedal nájomnú zmluvu a to listom
zo dňa 25.03.2002 a následne listom zo dňa 28.08.2002 vyzval žalovaného v 1. rade na vypratanie
bytu. Rovnako zrušil členstvo žalovaného v 1. rade vylúčením. K zmluve bol uzatvorený dňa 28.11.2014
dodatok,ktorýmdošlokobnoveniučlenstvažalovanéhov1.radeakoajkobnoveniunájomnéhopomeru.

Rovnako dňa 28.11.2014 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a žalovaný v 1.rade bol prijatý za člena
bytového družstva. Následne dňa 17.12.2014 došlo medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.rade k
uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu.

18. Z nájomnej zmluvy z XX.XX.XXXX vyplýva, že dňom 01.09.1992 bol prenechaný družstevný byt č.

X o veľkosti XX,XX m2 na prízemí bytového domu so súpisným číslom XX do užívania žalovanému v
1. rade.19. Z výzvy zo dňa 10.05.2001 vyplýva, že žalovaný v 2. rade zistil, že predmetný byt nájomca neužíva
a v byte je žalobca bez právneho titulu. Zároveň bol žalovaný v 1. rade vyzvaný k prípustnej dispozícii
podľa stanov družstva napríklad k prevodu členských práv a povinností alebo aby byt odovzdal družstvu,

inak požiadajú výpoveď z nájmu.

20. Z výpovede z nájmu družstevného bytu zo dňa 25.03.2002 je zrejmé, že žalovaný v 1. rade mal
nedoplatky na zálohových platbách za služby spojené s užívaním bytu t.j. nemal uhradené zálohy na
nájomné za čas dlhší ako 3 mesiace a zároveň predmetný byt neužíval a prenechal ho do podnájmu

inému bez súhlasu prenajímateľa.

21. Z výzvy na vypratanie bytu a zrušenie členstva vylúčením zo dňa 28.08.2002 vyplýva, že výpoveď z
nájmu žalovaný v 1. rade prevzal dňa 03.04.2002 pričom byt bol povinný uvoľniť, čo sa nestalo. Z daného
dôvodu ho vyzvali na uvoľnenie bytu do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň oznámil žalovanému v
1. rade, že uznesením Z. T. č. XX/XXXX došlo k zrušeniu členstva v družstve vylúčením v zmysle článku

26 ods. 1 písm. a) stanov z dôvodu, že žalovaný v 1. rade závažným a opätovným spôsobom porušoval
svoje členské povinnosti určené zákonom aj stanovami. Porušovanie členských povinností spočíva v
riadnom neplatení platieb za užívanie bytu.

22. Z vyjadrenia zo dňa 11.04.2002 vyplýva, že žalobca žiadal o prevod družstevného bytu do svojho

vlastníctva dňa 13.06.2001 s oznámením, že žiadosť bola v priebehu vybavovania a bude vybavená v
rámci dvojročnej zákonnej lehoty.

23. Z dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 28.11.2014 vyplýva, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným
v 2. rade došlo k obnoveniu členstva žalovaného v 1. rade a k obnoveniu nájomného pomeru od

01.12.2014.

24. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. vyplýva, že žalovaný v 1. rade je zapísaný ako
vlastník bytu č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu vo vchode XX v spoluvlastníckom podiele
X/X-ine. Uvedený byt nadobudol na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. S. z XX.XX.XXXX.

25. Z dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 30.07.1992 vyplýva, že medzi T. G.Ó. a
žalovaným v 1. rade došlo k prevodu členstva v družstve na žalovaného v 1. rade a to k družstevnému
bytu č. X nachádzajúcom sa na X. poschodí.

26. Z prehlásenia o vzájomnom vysporiadaní zo dňa 30.07.1992 je zrejmé, že T. G. prehlásil, že hodnotu
členského podielu si usporiada so žalovaným v 1. rade.

27. Z oznámenia k veci sp.zn. 9C/49/1995 zo dňa 27.03.1995 je zrejmé, že nájomné a zálohy za služby
za byt č. X boli platené v pokladni SBD alebo poštovými poukážkami na meno U. M..

28. Zo žiadosti o prevedenie družstevného bytu do osobného vlastníctva zo dňa 18.05.2001, je zrejmé,
že žalovaný v 1. rade žiadal o prevedenie družstevného bytu do jeho osobného vlastníctva.

29. Zo žiadosti o priznanie členských práv je zrejmé, že žalovaný v 1. rade žiadal o priznanie členských

práv na byt č. X nachádzajúci sa vo vchode č. XX.

30. Z oznámenia k žiadosti o priznanie členských práv zo dňa 04.02.2005 vyplýva, že predstavenstvo
Stavebného bytového družstva T. na zasadnutí dňa 27.01.2005 prejednalo žiadosť o vrátenie členstva
pričom rozhodlo, že členstvo zatiaľ neobnoví, ale zmenilo svoje uznesenie tak, že na vyprataní bytu

ďalej netrvá. V prípade ak počas celého roku 2005 budú hradené predpisy záloh pravidelne, tak aby sa
žalovaný v 1. rade nedostal do omeškania a zaplatí poplatky z omeškania vyčíslené od 01.01.1999 do
31.12.2004 v celkovej výške 24.941,--Sk, tak môže opätovne žiadať o navrátenie členstva.

31. Zo zápisnice z telefonického prerokovania prípadu U. M. zo dňa XX.XX.XXXX bolo prijaté uznesenie

č. XX/XXXX, na základe ktorého predstavenstvo zrušilo všetky predošlé uznesenia týkajúce sa bytu a
členstva U. M. a súhlasilo so vznikom jeho členstva od 01.12.2014, ku ktorému vznikne aj nájom bytu
č. X.32. Z nájomnej zmluvy zo dňa 28.11.2014 je zrejmé, že dňom 01.12.2014 bol prenechaný byt č. X o
veľkosti XX,XX m2 nachádzajúci sa na prízemí bytového domu č. XX žalovanému v 1. rade.

33. Z uznesenia č. XX/XXXX zo dňa 10.07.2020 vyplýva, že predstavenstvo Stavebného bytového
družstva T. sa rozhodlo nevstupovať do súkromnoprávneho sporu bratov M. týkajúceho sa bytu č. X.

34. Z prihlášky za člena zo dňa 28.11.2014 bol žalovaný v 1. rade prihlásený za člena stavebného
bytového družstva na základe Uznesenia predstavenstva č.XX/XXXX.

35. Zo žiadosti o súčinnosť zo dňa 22.08.2017 vyplýva, že v roku 1992 bol vykonaný prevod členských
práv a povinností na U. M.. Z daného dôvodu bola aj nájomná zmluva vyhotovená na jeho meno. Preto
M. M. aj napriek tomu, že v predmetom byte býval, mohol byť z hľadiska bytového družstva považovaný
len za podnájomníka v byte svojho brata. Rozsudok sa v 10 ročnej premlčacej dobe nevykonal, preto
na žiadosť obidvoch bratov bol nájomný pomer obnovený pre pôvodného nájomcu U. M.. Vtedy žalobca

nemal proti tomu žiadne výhrady.

36. Z výmeru zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalovanému v 1. rade na základe uznesenia č. XX/
XXXX vzniklo právo nájmu bytu č.X o ploche XX,XX m2 nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č.XX.

37. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 17.12.2014 je zrejmé, že došlo k
prevodu družstevného bytu medzi Stavebným bytovým družstvom T. a žalovaným v 1. rade. Predmetom
prevodu vlastníctva bol byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXX a
s orientačným číslom XX vo T., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre okres T..

38. Podľa ustanovenia § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39. Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

40. Podľa ustanovenia § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený dať prenajatú vec
do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.

41. Podľa ustanovenia § 666 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore

so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.

42. Podľa ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa
zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a
spôsob jej užívania.

43. Podľa ustanovenia § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na
neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

44. Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,

ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

45. Podľa ustanovenia § 685 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomnú zmluvu o nájme družstevného
bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.46. Podľa ustanovenia § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak.

47. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona č.182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí
byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo

nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie
rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom
podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a

nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva
a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,

e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu
alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
f) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o
spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
g) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase

príslušných orgánov.

48. V prípade žaloby o určenie je potrebné rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a
jeho naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení. Aktívna vecná legitimácia a naliehavý
právnyzáujemniesúsplývajúceprávnepojmyazexistenciejednéhonemožnobezďalšiehovyvodzovať

existenciudruhého.Aksaspornýprávnyvzťahaleboprávoprávnejsféryžalobcunedotýka,nemôžemať
logicky ani naliehavý právny záujem na jeho určení. Ten, koho právnej sféry sa právny úkon medzi tretími
osobami netýka, nemôže preukázať, že bez určenia neplatnosti tohto úkonu sa jeho právne postavenie
stalo neistým alebo by bolo ohrozené. Všeobecne, tak existencia naliehavého právneho záujmu je
podmienená aj aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a preto pokiaľ žalobca nie je aktívne vecne

legitimovaný, nemôže mať ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pre účely rozlíšenia
oboch pojmov súd uvádza, že aktívna vecná legitimácia je vystihnutá identifikáciou rozhodného
hmotného vzťahu, o ktorého určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu ide, kým naliehavý právny
záujem sa viaže k žalobe resp. otázke, či daná určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným
nástrojom ochrany práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má pritom ten, kto v konaní o určenie, či tu právny

vzťah alebo právo je, či nie je, je účastníkom právneho vzťahu alebo práva o ktoré v konaní ide, alebo
ktorého právnej sféry sa sporný vzťah alebo sporné právo týka.

49. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmaním vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010).

50. Žalobca založil svoju aktívnu legitimáciu v konaní na existencii nájomného vzťahu medzi žalobcom
a družstvom (žalovaným v 2. rade) s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Naliehavý právny záujem je zas podľa žalobcu daný tým, že v prípade určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti má záujem so žalovaným v 2. rade uzatvoriť nájomnú zmluvu a predmetný byt

nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva. Okresný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu ako aj prípustnosťou určovacej žaloby a v tejto súvislosti aj otázkou
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.51. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, túto žalobca vyvodzuje z nájomného vzťahu medzi
ním a žalovaným v 2. rade. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 663 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého je nájomná zmluva právnym inštitútom, na základe ktorého sa prenecháva

do užívania cudzia vec nájomcovi za odplatu. Ide o vec individuálne určenú, aby ju nájomca dočasne
užíval a bral aj úžitky. Nájomná zmluva je konsenzuálnou zmluvou, t.j. vzniká od okamihu, kedy sa
zmluvné strany dohodnú na jej obsahu. Podstatou nájomnej zmluvy je prenechanie cudzej veci za
odplatu nájomcovi, aby ju nájomca dočasne užíval a bral z nej aj úžitky. Nájom vzniká predovšetkým na
základe nájomnej zmluvy. Z obsahového hľadiska stačí, ak je v nájomnej zmluve určený predmet nájmu,

keďže naplnenie ostatných pojmových znakov vyplýva buď zo samotnej podstaty nájmu, prípadne
z konkrétnych ustanovení zákona. Zákon pre nájomnú zmluvu vo všeobecnosti nevyžaduje osobitnú
formu okrem prípadu, že si to vyžaduje zákon. Nájmom bytu vzniká predovšetkým na základe nájomnej
zmluvy, ktorou prenajímateľ dočasne prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania. Právna úprava
nájmu bytu je vo vzťahu špeciality k všeobecnej úprave nájmu. Družstevným bytom možno rozumieť
byt, ktorý je vo vlastníctve bytového družstva, ku ktorému má právo nájmu člen družstva alebo ktorý je

v spoločnom nájme manželov, z ktorých aspoň jeden je členom družstva. O prideľovaní družstevných
bytov rozhodujú orgány družstva. Člen bytového družstva môže previesť svoje členské práva na inú
osobu, pričom takýto prevod nepodlieha súhlasu predstavenstva družstva. Podstatné náležitosti zmluvy
o nájme bytu vyplývajú z ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomná
zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za

plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Bez týchto náležitostí zmluva o nájme bytu
nevznikne. Nájomná zmluva na byt si nevyžaduje dodržanie písomnej formy, t.j. môže byť uzatvorená
aj ústnou formou resp. konkludentne. K záveru o vzniku nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom
nemožno však dospieť iba na základe správania sa jednej zmluvnej strany. Konkludentným spôsobom
zmluva vzniká len vtedy, keď obe zmluvné strany síce nevýslovne, avšak nesporne prejavia vôľu

smerujúcu k vzniku nájmu bytu. Pri družstevných bytoch vzniká nájom za podmienok upravených v
stanovách bytového družstva. Aj v tomto prípade platí, že dohoda nemusí mať výslovne písomnú
formu a teda môže byť uzatvorená ústne i konkludentne. Nájom družstevného bytu vzniká aj prevodom
členských práv.

52. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade
vznikol dňa XX.XX.XXXX nájomný vzťah, na základe nájomnej zmluvy, ktorou bol žalovanému v 1. rade
prenajatý byt č.X o veľkosti XX,XX m2 nachádzajúci sa na prízemí domu vo vchode XX vo T.. Vznik
nájomnej zmluvy potvrdzuje aj samotná dohoda o prevode členských práv a povinností uzavretá medzi
T. G. a žalovaným v 1. rade. Uvedené listinné dôkazy teda preukazujú skutočnosť, že nájomcom bytu bol

U. M., ktorý nadobudol aj členské práva a povinnosti k bytu. Následne však došlo k vypovedaniu nájmu
družstevného bytu a to listom zo dňa 25.03.2002 ako aj zrušeniu členstva v družstevnom byte vylúčením
v zmysle uznesenia Stavebného bytového družstva T. č.XX/XXXX. Žalovaný v 1. rade žiadal o opätovné
priznanie členských práv, pričom žalovaný v 2. rade mu listom dňa 04.02.2005 odpovedal, že členstvo
mu nateraz nebude obnovené, avšak netrvá na vyprataní bytu, trval však na pravidelnom platení záloh

ako aj poplatkov z omeškania od 01.01.1999 do 31.12.2004. Dňa 28.11.2014 došlo k uzavretiu novej
nájomnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorá sa týkala predmetného bytu.
Zároveň boli žalovanému v 1. rade k 28.11.2014 obnovené všetky členské práva na základe uznesenia
predstavenstva č. XX/XXXX. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca niekedy nadobudol členské
práva a povinnosti k družstevnému bytu (dokonca o priznanie členských práv ani nepožiadal), rovnako

nebolo preukázané, že by vznikla medzi ním a žalovaným v 2. rade nájomná zmluva tak, ako to uvádza
vo svojej žalobe. Samotná skutočnosť, že žalobca mal v predmetnom byte bývať od roku 1992 a platiť
poplatky súvisiace s užívaním bytu nezakladá nájomnú zmluvu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to,
že platby za užívanie bytu boli uhrádzané na meno žalovaného v 1. rade, pričom žalobca v konaní
nepreukázal opak. Prípadné uhrádzanie platieb za inú osobu však nezakladá vznik nájomnej zmluvy

konkludentným spôsobom, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade prejavil vôľu smerujúcu k
vzniku nájmu bytu vo vzťahu k žalobcovi. Už zo samotnej výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 25.03.2002
je zrejmé, že žalovaný v 2. rade mal vedomosť o tom, že v byte nebýva žalovaný v 1. rade a preto pre
porušenie stanov mu dal aj výpoveď z nájmu. Nanajvýš v roku 2014 došlo k uzavretiu novej nájomnej
zmluvy medzi žalovaným v 1. a 2. rade a to so súhlasom žalobcu, čo v celom konaní nepoprel. Nemožno

preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že medzi ním a žalovaným v 2. rade došlo k vzniku nájomnej zmluvy
resp. inej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom nie je zrejme
akej. Uvedené ustanovenie upravuje možnosť uzavretia zmluvy výslovne neupravenej v Občianskom
zákonníku. Keďže nájomná zmluva je v Občianskom zákonníku výslovne upravená, na vznik nájomnéhovzťahu by musela medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade existovať dohoda o podstatných náležitostiach
nájomnej zmluvy, čo žalobca ani netvrdil. Rovnako zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by
došlo ku konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Tomuto odporuje aj samotné konanie žalobcu,

ktorý akceptoval vznik novej nájomnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a 2. rade v roku 2014. Je
preto zrejmé, že žalobcovi neprináleží aktívna vecná legitimácia v spore pre absenciu hmotnoprávneho
vzťahu, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

53. Naliehavý právny záujem na určení je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej

žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené
znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie otázky existencie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení jednou z prvých povinností súdu, pretože len kladná odpoveď na
túto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej, kým naopak odpoveď záporná, má
viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne

zvolený procesný nástroj ochrany práv žalobcu. Súdna prax sa ustálila na tom názore, že určovacia
žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak
rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.

54. Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu odvodzoval od toho, že určením absolútnej

neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretej medzi žalovaným v 1. a 2. rade
dňa 17.12.2014 by došlo k zmene postavenia žalovaného tým, že by mohol predmetnú nehnuteľnosť
nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva. V nadväznosti na uvedené súd uvádza, že žalobca by mal
naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby iba v tom prípade, ak by sa domáhal určenia, že
on sám je vlastníkom predmetného bytu. S poukazom na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri

nehnuteľností by bol v tomto prípade odôvodnený záver, že postavenie žalobcu by v tejto situácii bolo
neistéabezpožadovaniaurčeniabyjehoprávomohlobyťohrozené.Keďžesúdnerozhodnutieourčenie
vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, žaloba o určenie
vlastníckeho práva v danom prípade by bola spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty
účastníkov dotknutých právnych vzťahov, došlo by totiž k zhode medzi skutočným stavom a stavom

zapísaným v katastri nehnuteľností. V danom prípade je však naliehavý právny záujem na požadovanom
určení postavený iba na hypotetickom predpoklade žalobcu, že žalovaný v 2. rade by mu v prípade
vyslovenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu do vlastníctva nájomcu s ním
uzavrel nájomnú zmluvu a následne po nadobudnutí členských práv aj zmluvu o prevode vlastníctva
k družstevného bytu. Samotná skutočnosť, že žalovaný v 2. rade by nadobudol opäť nehnuteľnosť,

nezakladá ešte predpoklad, že by mal záujem uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcom a teda ani to,
že by ho prijal za člena stavebného bytového družstva, nakoľko iba takýto predpoklad by znamenal
vznik platnej nájomnej zmluvy. Rozhodnutím vydaným na základe petitu žaloby by sa tak neodstránila
žalobcom tvrdená spornosť a neistota v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, nakoľko by nedošlo
k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a samotné rozhodnutie súdu, by

nemalo vo veci žiaden podstatný význam, lebo by sa vyžadovali ďalšie súdne konania. Pokiaľ žalobca
poukazoval na potrebu vyriešenia predbežnej otázky týkajúcej sa absolútnej neplatnosti zmluvy o
prevodevlastníctvadružstevnéhobytudovlastníctvanájomcu,súdvtomtosmereuvádza,žetátootázka
bude vyriešená po právoplatnom skončení konania vedenom pod sp.zn. 8C/1/2018, keďže Krajský súd
v Banskej Bystrici sa touto otázkou vo svojom rozhodnutí vecne zaoberal. Súd poukazuje aj na ustálenú

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 17/1972, sp.zn. 2MCdo/20/2017, 2Cdo/163/2005,
1Cdo/91/2006, 2Cdo/28/2009) v zmysle ktorej nie je naliehavý právny záujem na požadovanom určení
daný v tom prípade, ak by sa požadovaným určením právne postavenie žalobcu nejako nezmenilo,
resp. ak by rozsudok nemal pre žalobcu reálny právny význam. Je zjavné, že samotným rozhodnutím
súdu by sa právne postavenie žalobcu žiadnym spôsobom nezmenilo t.j. žalobca nepreukázal naliehavý

právny záujem na požadovanom určení. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a naliehavého
právneho záujmu spôsobujú to, že súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť. (výrok I)

55. Súd zamietol návrh žalobcu na znalecké dokazovanie, týkajúce sa platnosti nájomnej zmluvy zo
dňa 17.12.2014, keďže súd sa nemohol zaoberať meritom veci pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu a nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pričom dospel
k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalovanív 1. a 2. rade boli úspešní na 100% a neúspešní na 0%, t.j. čistý úspech žalovaných predstavuje 100%.
Súd im preto priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Lučenec (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).