Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 27, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200935
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5815200935.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcov: 1/ Ing.
U. U., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, F., 2/ M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. C. XX, F., 3/
Mgr. E. U., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, F., žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení splnomocneným
zástupcom KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Skuteckého 6, Banská
Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanej: E. Q., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. C. XX, F.,
zastúpenej splnomocneným zástupcom BUKNA, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Jánoškova
1545, Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti

rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/60/2015-400 zo dňa 29. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaná má voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 5C/60/2015-400 zo dňa 29. 12. 2017 žalobu zamietol a
žalovanej proti žalobcom 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia (ako právni nástupcovia po neb. I. P.) sa žalobou podanou
na súde ich právnou predchodkyňou dňa 20. 02. 2015, v znení zmeny pripustenej na pojednávaní dňa

14. 01. 2016, domáhali určenia, že nehnuteľnosti - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape
ako parcela č. 86/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc. č. 84/5 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 17 m2, parc. č. 84/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, parc. č.
84/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 a parc. č. 84/8 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 18 m2 patria do dedičstva po nebohej I. P., rod. W. G., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX.
XXXX, naposledy bytom W. C. XX, F., ktoré nehnuteľnosti boli po zameraní geometrickým plánom č.
914729-Zp-10/2013 zo dňa 28. 01. 2014 vytvorené z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 52, zapísanej

v pk protokole 310/a pre k. ú. W. C., zapísanej na ich právnu predchodkyňu (pôvodnú žalobkyňu). Zo
znaleckého posudku č. 09/2012 vypracovaného Ing. I. R. pre účely konania sp. zn. 2C/22/2010 bolo
zistené, že hranica pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 52 zasahuje pod rodinný dom žalovanej, jeho
prístavbu, garáž, dreváreň a hospodárske budovy žalovanej bez toho, žeby zo strany žalovanej došlo k
akémukoľvek majetkovoprávnemu usporiadaniu, a to ani zo strany jej právnych predchodcov.
Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, poukazujúc na to, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, pre k. ú. W. C., obec F., a to najmä C-KN parcely č. 84/1 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 88 m2, č. 84/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2, na ktorých
sú postavené jej stavby - rodinný dom, prístavba k nemu, hospodárske budovy, garáž a dreváreň.
Uvedené parcely sú evidované na mape určeného operátu registra „E“, konkrétne parcela č. 1254,
ktorá patrí do pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 51, pričom vlastnícke právo k nej nadobudla nazáklade Osvedčenia o dedičstve sp. zn. Dnot II 233/96 a darovacej zmluvy zo dňa 16. 03. 2009. Jej
právni predchodcovia v roku 1952 postavili na KNE parcele č. 1254 rodinný dom na základe stavebného
povolenia z 30. 06. 1952, vydaného Okresným národným výborom v Trstenej, keď jeho vydaniu

predchádzala prehliadka stavebného pozemku - konkrétne parcely č. 1254. Uviedla tiež, že sporné
nehnuteľnosti z jej strany sú vydržané za platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., keďže sú
spôsobilým predmetom vydržania a držba jej právnych predchodcov bola oprávnená a nepretržitá počas
celej zákonom stanovenej doby. Žalobcovia nikdy sporné nehnuteľnosti neužívali a ani do roku 2015 sa
ich užívania nedomáhali.

Citujúc ust. § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 2, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka,
§ 116 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 účinného do 31. 03. 1964 (ďalej len „stredný občiansky zákonník“)
súd žalobu žalobcov zamietol, majúc zato, že vlastníkom sporných nehnuteľností ku dňu svojej smrti
nemohla byť právna predchodkyňa žalobcov, pretože ich vlastníkmi titulom vydržania zo zákona sa ešte
predtým stali rodičia žalovanej ku dňu 30. 06. 1962.
Podľa názoru súdu je v danom prípade možné aplikovať ustanovenia o vydržaní, keďže právny

predchodca žalovanej - jej matka, na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 115/1961 po neb. R. C.
- S., zomr. XX. XX. XXXX, nadobudla nehnuteľnosť zapísanú v pozemno-knižnom protokole č. 337, A
I, r. č. 2, m. č. 51, pričom ešte predtým na základe povolenia zo dňa 30. 06. 1952 vydaného Okresným
národným výborom v Trstenej začala s výstavbou rodinného domu na tomto pozemku. Jeho výstavbe a
vydaniu stavebného povolenia predchádzalo miestne šetrenie - vytýčenie umiestnenia stavby za účasti

susedov, vrátane otca matky žalobcov, na základe čoho potom matka žalovanej začala (s manželom) s
výstavbou rodinného domu na pozemku - parcele č. 1254, domnievajúc sa, že ide o pozemok získaný
od jej rodičov. V tom čase nebol v účinnosti stavebný zákon (č. 50/1976 Zb.), ktorý dovoľoval stavbu
výlučne na pozemku vlastníka, pričom pri vytyčovaní „stavebného pozemku“ neboli určené presné
hranice parcely 1254 a táto bola len zakreslená, ale nebola presne identifikovaná s pozemno-knižnou

parcelou. Od momentu vydania povolenia matka žalovanej držala nehnuteľnosť, teda nielen pozemno-
knižnú parcelu č. 51, ktorej zodpovedá parcela č. 1254 a 1253/1, ale aj časť pozemno-knižnej parcely č.
52. Od tejto doby rodičia žalovanej pozemok nerušene užívali, a to aj tú časť, ktorá predstavuje pôvodnú
pozemno-knižnú parcelu č. 52, ktorej zodpovedala časť KNE parcely č. 84, z ktorej boli vytvorené neskôr
C KN parcely č. 84/1 a 84/2, aktuálne zapísané na LV č. XXX v prospech žalovanej bez toho, aby boli

pôvodnou žalobkyňou až do roku 2009 rušení. Matka žalovanej sa nemohla dozvedieť, že umiestnením
stavby sa zasiahlo aj do časti pozemku patriaceho matke žalobcov, ktorá od roku 1952 do roku 2009
zostala nečinná.
Všetky tieto okolnosti nemohli u rodičov žalovanej vyvolať pochybnosť o tom, že konajú bezprávne, ak
si určitú vec (časť pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 52) prisvojujú. Vychádzalo to z ich vnútorného

presvedčenia, ktoré malo pôvod v objektívnych okolnostiach prejavujúcich sa tým, že po súhlase MNV
a umiestnení stavby, aj za účasti susedov ako pozemno-knižných vlastníkov, medzi ktorých patril aj otec
matky žalobcov - W., uskutočnili výstavbu rodinného domu, a preto boli presvedčení, že tak robia na
svojom pozemku, pričom v takomto užívaní neboli nikým (ani právnymi predchodcami žalobcov a ani
tretímiosobamiakoevidovanýmivlastníkmi)rušení.Všetkytietookolnostivnichpretoobjektívnevyvolali

vnútorné presvedčenie o oprávnenosti držby pozemkov nachádzajúcich sa pod ich rodinným domom.
Vydržanie súd ustálil ku dňu 30. 06. 1952, kedy sa právni predchodcovia žalovanej - jej rodičia chopili
držby pozemku parc. č. 1254. Stalo sa tak za účinnosti ustanovenia § 116 ods. 1 tzv. Stredného
občianskeho zákonníka, ktorý u nehnuteľností určoval 10-ročnú dobu pre vydržanie vlastníckeho práva.
Táto skončila 30. 06. 1962, ku ktorému dátumu sa právni predchodcovia žalovanej stali výlučnými

vlastníkmi nehnuteľnosti zo zákona.
Pôvodná žalobkyňa ako právny predchodca žalobcov pozemno-knižnú parcelu č. 52, zapísanú v
pozemno-knižnom protokole č. 310/a nadobudla až dedením na základe dedičského rozhodnutia sp. zn.
D312/73zodňa08.06.1973,hocijuužzozákonavlastnilirodičiažalovanej.Účinkyvydržanianastávajú
priamozozákonabeztoho,abysaotaktonadobudnutomvlastníckomprávemuselorozhodnúť.Nakoľko

žalobcovia nepreukázali, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich neb. matke I. P., súd ich
žalobu v celom rozsahu zamietol.
V závere súd konštatoval, že dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovanej nemohlo narušiť
ani neskôr vydané dedičské rozhodnutie po neb. R. C. S. - jednom z ďalších pozemno-knižných
spoluvlastníkov, ani neskôr vydané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva v prospech právnych

nástupcov R. C. S., keďže títo sa ešte predtým stali vlastníkmi sporných nehnuteľností zo zákona.
K vydaniu osvedčenia došlo len v dôsledku zosúladenia právneho stavu so stavom skutočným,
čoho dôsledkom sa stalo neskôr to, že niektorí títo právni nástupcovia darovali žalovanej darovacou
zmluvou registrovanou pod V 440/2009 nehnuteľnosti, pozemky E KN parc. č. 1253/1 a tiež parcelu č.1254 (vytvorené od pozemno-knižnej parcely č. 51), na základe ktorej sa žalovaná stala ich výlučnou
vlastníčkou a bola zapísaná na LV č. XXX, k. ú. W. C.. Žalovaná sa nestala vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX titulom vydržania, ale na základe platných právnych úkonov - darovacej zmluvy

a kúpnej zmluvy uzatvorených od evidovaných vlastníkov.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“) a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ až 3/ z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p.
odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe.
Žalobcovianesúhlasilisozistenýmskutkovýmstavomajehoprávnymposúdenímsúdomprvejinštancie,
majúc za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a následne vec nesprávne právne posúdil.
Poukázali na to, že ich právna predchodkyňa I. P. bola výlučnou vlastníčkou pôvodnej pozemno-knižnej

parcely č. 52, zapísanej v pozemno-knižnom protokole č. 310/a pre k. ú. W. C., z ktorej boli vytvorené
parcely, ktoré sú predmetom sporu. O jej výlučnom vlastníctve boli predložené hodnoverné a nikým
nespochybnené doklady - list vlastníctva č. XXX, k. ú. W. C.; dedičské rozhodnutie D 312/73 zo dňa 22.
03. 1973; pozemno-knižný protokol č. 310/a, W. C.; geometrický plán č. 9142729-Zp-10/2013; znalecké
posudky znalkyne Ing. Anny Šobichovej č. 9/2012 a 10/2013. Znalecký posudok č. 10/2013 nebol

žalovanou spochybnený, rovnako ani priebeh hranice PK parcely č. 51 a 52, ktorý vyplýva zo znaleckého
posudku č. 9/2012 a 10/2013.
Žalovaná v rámci dokazovania nepreukázala akým titulom nadobudli jej právni predchodcovia vlastnícke
právo k predmetu sporu, poskytovala zmätočné stanoviská - tvrdila, že predmet sporu nevydržala,
následne začala účelovo tvrdiť, že predmet sporu a pozemno-knižnú parcelu č. 51 z väčšej časti

vydržala, pričom sa nevedela ustáliť na dobe vydržania, neuviedla ani ktorým dňom došlo k vydržaniu
vlastníckeho práva ňou, resp. jej právnymi predchodcami.
V konaní bola žalovanou predložená notárska zápisnica č. N437/93, Nz 268/95 spísaná notárom JUDr.
Milanom Kleňom, pred ktorého sa dostavili dedičia brata matky žalovanej a notár spísal osvedčenie
podľa zákona č. 293/1992 Zb., v ktorom títo vyhlásili, že sú oprávnenými držiteľmi nehnuteľností, o. i.

aj pozemno-knižnej parcely č. 51 z dôvodu, že uvedené pozemky držia od roku 1983, t. j. od smrti ich
otca. Podľa ich vyjadrenia ich otec - brat matky žalovanej uvedené pozemky nadobudol v roku 1956
na základe daru od svojho otca a v časti od pôvodného pozemno-knižného vlastníka, ktorý zvyšnú
časť nadobudol v roku 1925 na základe daru od svojho brata D. C., ktorý bol jeho spoluvlastníkom.
Tieto skutočnosti sú v rozpore s vyjadrením žalovanej, keď brat matky žalovanej mal pozemno-knižnú

parcelu č. 51 získať počas trvania držby rodičmi žalovanej. Súd bližšie nezdôvodnil ako dospel k záveru,
že aj napriek tomu, že v roku 1956 nadobudol L. C. pozemno-knižnú parcelu č. 51, túto predsa len
nadobudli rodičia žalovanej vydržaním. Táto skutočnosť totiž narušila držbu rodičov žalovanej, a teda v
tomto smere je ustálenie vydržania rodičmi žalovanej v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd v tomto
smere bližšie nezdôvodnil ako a na základe akého dôkazu k tomuto záveru dospel. Poukázal pritom aj

na skutočnosť, že k predmetnému osvedčeniu účastníci predložili aj vyhlásenie matky žalovanej, ktorá
sama potvrdila, že od roku 1956 pozemno-knižná parcela č. 51 patrí jej bratovi. Muselo preto dôjsť
k prerušeniu plynutia vydržacej doby, teda vydržanie rodičmi žalovanej nemohlo nastať dňom 30. 06.
1962. Právni predchodcovia žalovanej tak nemohli byť dobromyseľní v tom, že s vecou - pozemno-
knižnouparcelouč.51-nakladajúakososvojouvlastnou.Anisamažalovanásanevieustáliťnatomako

parcelu č. 51 nadobudli jej právni predchodcovia, ktorá skutočnosť vylučuje akúkoľvek dobromyseľnosť
jej právnej predchodkyne o tom, že jej pozemok pozemno-knižná parcela č. 51 pod jej rodinným domom
patrí, nehovoriac o predmete sporu, ku ktorému žalovaná nepreukázala a nepredložila žiadny relevantný
dôkaz.
Poukázali tiež na výpoveď žalovanej, v ktorej táto uviedla, že ona pozemky nevydržala, ale ich dostala od

bratrancovasesterníc,pretojenevysvetliteľné,prečosúdžalobuzamietolzdôvodu,žerodičiažalovanej
vydržali pozemno-knižnú parcelu č. 51 a predmet sporu. Žalovaná dokonca ani netvrdila, že jej právni
predchodcovia predmet sporu nadobudli vydržaním, naopak uviedla, že nepripustí, aby sa hovorilo, že
jej rodinným dom stojí na časti ich pozemku. Súd prvej inštancie teda nad rámec tvrdení žalovanej zistil
skutkový stav a tento nesprávne právne vyhodnotil.

Žalovaná okrem stavebného povolenia, ktoré však nemožno považovať za dokument, ktorým sa
nadobúda vlastnícke právo, neuviedla iný relevantný titul, ktorým by preukázala na základe akého titulu
sa jej právni predchodcovia chopili držby. Z pozemno-knižného protokolu č. 337, kat. úz. W. C. vyplýva,
žepodielovýmispoluvlastníkmiparcelyč.51nebolistarírodičiažalovanej,alelenjejstarýotec,atospolus ďalšími podielovými spoluvlastníkmi. Žalovaná nepreukázala akým titulom jej starí rodičia nakladali
s pozemno-knižnou parcelou č. 51, ktorá má tvoriť parcelu č. 1254. Aj tieto nepreukázané skutočnosti
poukazujú na absenciu titulu nadobudnutia nielen pozemno-knižnej parcely č. 51, ale aj predmetu sporu

predstavujúceho pozemno-knižnú parcelu č. 52, ktorá bola ku dňu smrti vo výlučnom vlastníctve ich
právnej predchodkyne.
V ďalšom uviedli, že nakoľko KNE parcela č. 1254, na ktorej rodičia žalovanej postavili rodinný
dom, nebola tvorená aj pozemno-knižnou parcelou č. 52, patriacou ich právnej predchodkyni, právni
predchodcovia žalovanej zasiahli neoprávnene do ich vlastníckeho práva, resp. do vlastníckeho práva

ich právnej predchodkyne. Zo strany žalovanej nebolo hodnoverne preukázané kto bol v skutočnosti
vlastníkom pozemku, na ktorom postavili rodinný dom jej rodičia a kto bol oprávnený s týmto pozemkom
nakladať a tento darovať matke žalovanej, keď z pozemno-knižného protokolu č. 337 pre k. ú. W. C.
svedčí zápis v prospech viacerých podielových spoluvlastníkov. V konaní nebolo preukázané ani to, či
obaja rodičia žalovanej nadobudli pozemok alebo to bola len matka žalovanej. Súd napriek tomu ustálil,
žetobolipráveobajarodičiažalovanej,ktorísastalivlastníkmispornýchnehnuteľnostízozákonatitulom

vydržania.
Ak súd ustálil nadobudnutie vlastníckeho práva rodičmi žalovanej ku dňu 30. 06. 1962, samotným titulom
dedičského rozhodnutia sp. zn. D 115/1961 zo dňa 05. 04. 1961, ktorým pozemno-knižnú parcelu č. 51
získala matka žalovanej po svojom otcovi dedením, nemohli byť dobromyseľní, že im táto parcela patrí
v celosti, keď v zmysle rozhodnutia sa stala podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/3 k celku.

Právni predchodcovia žalovanej na predmete sporu postavili stavbu bez toho, že by na to mali zákonom
vyžadované oprávnenie - uzavretie zmluvy medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku v písomnej
forme a privolenie výkonného orgánu ONV, preto ide z občiansko-právneho hľadiska o neoprávnenú
stavbu. Poukázali tiež na to, že zo zápisnice zo dňa 27. 06. 1952, vyplynulo, že stavba má byť
osadená od hranice ľavého suseda 0,50 m, teda od pozemno-knižnej parcely č. 52, čím sa dôsledne

neriadili, dokonca žalovaná popiera, že by jej právni predchodcovia postavili rodinný dom na tejto
parcele, hoci preukázané dôkazy preukazujú opak. Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že právni
predchodcovia žalovanej neoprávnene zasiahli výstavbou rodinného domu a hospodárskych stavov
do vlastníckeho práva ich právnej predchodkyne. Z predmetnej zápisnice nevyplýva, že došlo aj k
zameraniu časti pozemno-knižnej parcely č. 52, pričom poukázali na rozmery stavebného pozemku

definovaného v zápisnici zo dňa 27. 06. 1952 a súčasnú šírku pozemkov. Právni predchodcovia
žalovanej zároveň nemali žiadne stavebné povolenie na prístavbu k rodinnému domu, garáži a drevárni,
ktoré všetky stoja časťou na predmete sporu a táto skutočnosť pre posúdenie veci zásadného významu
taktiež ušla pozornosti súdu prvej inštancie.
Právni predchodcovia žalovanej podľa žalobcov nesplnili hmotnoprávne podmienky pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k predmetu sporu vydržaním - nebol preukázaný relevantný titul nadobudnutia
predmetu sporu, hoci za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bola potrebná pre zmluvu
písomná forma a zmluva musela byť privolená ONV; nebola preukázaná dobromyseľnosť právnych
predchodcov žalovanej (pokiaľ matka žalovanej nemohla vedieť, že zasahuje aj do inej parcely, ako
mohol súd ustáliť jej dobromyseľnosť) a nebolo preukázané ani uplynutie doby, ktorá je potrebná pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Žalobcovia poukázali tiež na konanie vedené na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 2C/22/2010, v
ktorom sa ich právna predchodkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k časti pozemno-knižnej
parcely č. 51, na ktorej mala postavenú garáž, kedy obdobný skutkový stav súd prvej inštancie posúdil
diametrálne odlišne. Poukázali na výpoveď žalovanej, ktorá uviedla, že jej matka právne tento pozemok

nikdy nevlastnila, ale fakticky ho užívala a dostala darom, hoci právne prechádzal na jej brata a potom
na jeho deti, od ktorých ona pozemok právne usporiadala kúpnou a darovacou zmluvou.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Zotrvala na všetkých tvrdeniach a dôkazoch, ktoré boli predložené počas prvoinštančného konania.

Pokiaľ sa žalobcovia odvolávajú na titul nadobudnutia vlastníckeho práva ich právnej predchodkyne, a
to osvedčenie o dedičstve č. D 312/73, dňa 30. 06. 1962, ako ustálil súd, sa stali priamo zo zákona
vlastníkmi sporných nehnuteľností z titulu vydržania jej rodičia. Žalobcovia teda žiadnym spôsobom
nepreukázali právny titul nadobudnutia tej časti pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 52, na ktorej sa
nachádzajú sporné pozemky. Nesúhlasila ani s tvrdením žalobcov, že osvedčenie o dedičstve sp. zn. D

115/1961, ako aj následné osvedčenie o držbe zo dňa 30. 03. 1995 svedčia o nedobromyseľnosti držby
jej rodičov. Osvedčenie o dedičstve žiadnym spôsobom nemohlo vzbudiť pochybnosť, že by im sporné
pozemky nepatrili, práve naopak, ak by nedošlo k chybám na katastri, uvedené osvedčenie o dedičstve
by len potvrdilo jej vlastnícke právo. Osvedčenie o držbe z r. 1995 nemohlo narušil dobromyseľnosťjej právnych predchodcov, keďže títo už boli zo zákona vlastníkmi sporných nehnuteľností. K vydaniu
osvedčenie o držbe taktiež došlo z dôvodu zosúladenia faktického stavu so stavom právnym.
Žalobcovia v konaní žiadnym spôsobom nenapadli vydržanie jej právnych predchodcov v notárskej

zápisnici z roku 1995. V takom prípade by nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
darovacou zmluvou zo dňa 16. 03. 2009 od ich originárnych vlastníkov. Osvedčenie o držbe pozemkov
z roku 1995 a následné uzavretie darovacej zmluvy len potvrdzujú jej tvrdenia o chybách v katastri.
Darcovia z darovacej zmluvy totiž uznali, že darované nehnuteľnosti im nikdy fakticky nepatrili a z tohto
dôvodu ich previedli na ňu, aby zosúladili stav faktický so stavom právnym.

Pokiaľ žalobcovia poukazovali na konanie vedené na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 2C/22/2012,
predmetné veci nie je možné považovať za skutkovo rovnaké prípady.
Na záver zdôraznila, že žalobcovia, ani ich právni predchodcovia sporné pozemky nikdy neužívali a ani
sa ich užívania až do roku 2015 nedomáhali, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná.

4. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovanej (v tzv. replike) zotrvali na dôvodoch odvolania, majúc

zato, že tvrdenia žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu nemožno považovať za správne.
Zopakovali, že ich právna predchodkyňa bola výlučnou vlastníčkou pozemno-knižnej parcely č. 52,
zapísanej v pozemno-knižnom protokole č. 310/a pre k. ú. W. C., z ktorej boli vytvorené sporné parcely, o
čom boli súdu predložené hodnoverné dôkazy. Žalovaná nepredložila žiaden doklad, ktorý by dokazoval
vlastníckyvzťahkcelejparcele,naktorejrodinnýdomžalovanejstojí.Malizato,ževkonaníjednoznačne

spochybnili splnenie podmienok vydržania predmetu sporu žalovanou, a to predovšetkým nesplnením
dobromyseľnosti žalovanej, resp. jej právnych predchodcov ako jednej z podstatných podmienok pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Pokiaľ žalovaná uviedla, že osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 115/1961 nemohlo vzbudiť pochybnosť
u jej rodičov, že by im sporné pozemky nepatrili, ak by nedošlo k chybám na katastri a toto by len

potvrdilo vlastnícke právo jej rodičov, mali za to, že toto osvedčenie nemohlo vzbudiť dobromyseľnosť
u matky žalovanej, a už vôbec nie u oboch jej rodičov, keď z osvedčenia vyplýva, že dedičom neboli
obaja rodičia, ale len matka žalovanej, a to len v spoluvlastníckom podiele, a teda nemohla nadobudnúť
parcelu v celosti. Opätovne poukázali aj na notársku zápisnicu sp. zn. N 437/93, NZ 268/95, ako aj
skutočnosť, že sama žalovaná sa nevie ustáliť na tom ako pozemno-knižnú parcelu č. 51 nadobudli jej

právnipredchodcovia,pretonevieuviesťanito,akýmtitulomnadobudlijejprávnipredchodcoviapredmet
sporu. Mali zato, že žalovaná v konaní nepreukázala splnenie všetkých podmienok pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemno-knižnej parcele č. 51 a 52 vydržaním.
Odmietli, že ich právna predchodkyňa bola nedbalým vlastníkom, nakoľko so skutočnosťou, že žalovaná
a jej právni predchodcovia zasiahli do jej vlastníctva sa dozvedela až zo znaleckého posudku, ktorý bol

vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2C/22/2010 a hneď nato,
učinila kroky na určenie vlastníckeho práva. Matka žalovanej bola tiež celé roky nečinná, keď napriek
tomu, že mala pozemno-knižnú parcelu č. 51 nadobudnúť v r. 1961, nebolo preukázané, že by učinila
nejaké krok na zosúladenie právneho stavu so stavom skutočným. Skutočnosť, že ich matka mala byť
podľa súdu nečinná ešte neznamená, že právni predchodcovia žalovanej mali právo bez akéhokoľvek

relevantnéhotituluzasiahnuťdojejústavnýchprávtak,žepostavilirodinnýdomaneskôrrôzneprístavby
na časti pozemno-knižného pozemku parc. č. 52.

5. Žalovaná vo vyjadrení k replike žalobcov (v tzv. duplike) rovnako zotrvala na všetkých tvrdeniach a
dôkazoch, ktoré predložila počas prvoinštančného konania.

Uviedla, že v celom súdnom konaní nebolo spochybnené dobromyseľné užívanie sporných
nehnuteľností jej právnymi predchodcami, ktorí v súlade s vtedajšími právnymi predpismi postavili
rodinný dom, a to z časti aj na sporných nehnuteľnostiach. Dom bol postavený na základe stavebného
povolenia od MNV W. C. a žalobcovia nedokázali, že bolo niekým napadnuté, preto museli byť jej právni
predchodcovia pri užívaní predmetných nehnuteľností dobromyseľní.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a po zopakovaní dokazovania na nariadenom

pojednávaní pred odvolacím súdom v zmysle § 384 ods. 1 C. s. p. oboznámením listinných dôkazov, a to
rozhodnutia Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D 312/73 zo dňa 08. 06. 1973 v dedičskej veci
po poručiteľovi L. W. (starý otec žalobcov z matkinej strany); výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXXa, kat.
úz.W.C.;znaleckýchposudkovznalkynezodborugeodézieakartografieIng.AnnyŠobichovejč.9/2012a č. 10/2013, geometrického plánu Ing. I. R. č. 914729-Zp-10/2013; evidenčného listu pre drobné stavby
č. 21/1952 vydaného Okresným národným výborom v Trstenej zo dňa 24. 06. 1952; darovacej zmluvy
medzi B. C. a spol. ako darujúcimi a žalovanou ako obdarovanou zo dňa 16. 03. 2009; výmeru ONV v

Trstenej zo dňa 30. 06. 1952 o povolení stavby na pozemku v W. C. kat. č. 1254; zápisnice o prehliadke
stavebnéhopozemkuparc.č.1254;kópiezmapyurčenéhooperátuvyhotovenéhoKatastrálnymúradom
v Žiline, Správou katastra Tvrdošín na parcelu 1254 zo dňa 29. 04. 2009; povolenia MNV W. C. zo dňa
24. 10. 1951 na výstavbu domu; potvrdenia Krajského národného výboru v Žiline zo dňa 07. 04. 1952;
rozhodnutia Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D-115/61 zo dňa 05. 04. 1961 v dedičskej

veci po poručiteľovi R. C.; notárskej zápisnice vyhotovenej notárom JUDr. Milanom Kleňom so sídlom v
Dolnom Kubíne č. N 437/93, NZ 268/95 zo dňa 30. 03. 1995; oznámenia OÚ Tvrdošín, katastrálny odbor
zo dňa 31. 10. 2017; výpisu z pozemno-knižnej vložky XXX, kat. úz. W. C.; kópie katastrálnej mapy kat.
úz. W. C.; kópie z pozemkovej mapy, kat. úz. W. C.; výpisu z listu vlastníctva č. XXX, okres Q., obec
F., kat. úz. W. C. a časti spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/22/2010, rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, stotožniac sa so záverom súdu prvej

inštancie o nepreukázaní vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom konania, ku dňu jej smrti žalobcami, i keď sa nestotožnil so všetkými čiastkovými závermi
súdu prvej inštancie vedúcimi k zamietnutiu žaloby.

7. V preskúmavanom spore sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú určenia, že nehnuteľnosti -

parcely registra „C“ parc. č. 86/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc. č. 84/5 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, parc. č. 84/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
26 m2, parc. č. 84/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 a parc. č. 84/8 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 18 m2, vytvorené v kat. úz. W. C., obec F., okres Q. v zmysle geometrického
plánu č. 914729-Zp-10/2013 zo dňa 28. 01. 2014, autorizačne overeným dňa 29. 01. 2014 a úradne

overeným Okresným úradom Tvrdošín dňa 05. 02. 2014 pod č. 36/14 (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“),
patria v celosti do dedičstva po zomrelej I. P., rod. W. G., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX,
naposledy bytom W. C. XX, F.. Okresný súd o žalobe žalobcov rozhodol prvýkrát rozsudkom zo dňa
10. 02. 2016, ktorým žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že ku dňu smrti nebola matka žalobcov
vlastníčkou sporných nehnuteľností, nakoľko ich vlastníkom sa zo zákona (na základe vydržania) stali

rodičia žalovanej. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uvedený rozsudok okresného súdu na základe
odvolania žalobcov uznesením č. k. 8Co/224/2016-359 zo dňa 31. 07. 2017 zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, s poukazom na rozporné
závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k splneniu podmienok vydržania rodičmi žalovanej. Okresný súd
po vrátení veci odvolacím súdom vo veci doplnil dokazovanie a opätovne rozhodol o zamietnutí žaloby

žalobcov, keď rovnako ako v predchádzajúcom rozhodnutí dospel k záveru, že právna predchodkyňa
žalobcov nemohla byť ku dňu smrti vlastníčkou sporných nehnuteľností, nakoľko vlastnícke právo ešte
predtým ako ho mala nadobudnúť právna predchodkyňa žalobcov nadobudli právni predchodcovia -
rodičia žalovanej.

8. Vychádzajúc z ustanovení Občianskeho zákonníka a tzv. Stredného občianskeho zákonníka
aplikovaných i súdom prvej inštancie sa odvolací nestotožnil so záverom súdu prvej inštancii o splnení
podmienok vydržania nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, rodičmi žalovanej. Je potrebné dať
za pravdu žalobcom, že v priebehu konania nebol preukázaný ani domnelý titul nadobudnutia, či už
pozemno-knižnej parcely č. 51, kat. úz. W. C., z ktorej podľa oznámenia OÚ Tvrdošín zo dňa 31. 10.

2017 bola vytvorená KNE parcela č. 1254 (okrem dedičského rozhodnutia sp. zn. D-115/61 zo dňa 05.
04. 1961 v dedičskej veci po poručiteľovi R. C., podľa ktorého mala matka žalovanej nadobudnúť podiel
na uvedenej parcele, ktoré však nebolo zaevidované v pozemkovej knihe) a sporných nehnuteľností,
ktoré sú vytvorené z KNC parciel vedených na LV č. XXX, kat. úz. W. C., na meno žalovanej a ktoré podľa
znaleckého posudku Ing. Anny Šobichovej zodpovedajú časti pozemno-knižnej parcely č. 52, kat. úz.

W. C., ku ktorej vlastnícke právo podľa pozemno-knižného protokolu č. 310/a pre kat. úz. W. C., svedčilo
otcovi právnej predchodkyne žalobcov a ktoré mala v r. 1973 po smrti svojho otca nadobudnúť matka
žalobcov. V konaní nebolo preukázané na akom základe mala, či už matka žalovanej alebo obaja jej
rodičia, nadobudnúť či už pozemno-knižnú parcelu č. 51 alebo KNE parcelu č. 1254, vo vzťahu ku ktorej
bolaotcovižalovanejvýmeromONVvTrstenejzodňa30.06.1952povolenástavbarodinnéhodomu.Zo

zápisnice o prehliadke stavebného pozemku vyplýva, že žiadateľom o stavebné povolenie je P. T. (otec
žalovanej), avšak nie je vyznačené (napriek predznačeniu možností) či tento je alebo nie je vlastníkom
pozemku, na ktorom má k stavbe dôjsť. Z povolenia Miestneho národného výboru v W. C. zo dňa 24.
10. 1951 vyplýva, že P. T. sa povolilo postaviť dom na pozemku zdedenom jeho ženou, podľa potvrdeniaKrajského národného výboru v Žiline sp. zn. 6/65-445/1952 zo dňa 07. 04. 1952 zas vyplýva, že tento
si mieni postaviť dom na stavebnom pozemku v W. C., ktorý kúpil. V priebehu konania na súde prvej
inštancie napokon bolo prezentované i tvrdenie, že matke žalovanej bol pozemok, na ktorom mali rodičia

žalovanej stavať, darovaný jej otcom, ktorý však bol, ako správne poukázali i žalobcovi v konaní, len
podielovýmspoluvlastníkompozemno-knižnejparcelyč.51,zktorejbolavytvorenáKNEparcelač.1254,
na ktorú bolo vydané stavebné povolenie otcovi žalovanej, a to v podiele 1/3. Na základe uvedeného
nebolavkonanípreukázanáexistencia,čoilendomnelého,titulunadobudnutiaKNEparcelyč.1254,ato
či už matkou žalovanej alebo oboma jej rodičmi, ako jedna z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho

práva vydržaním. Z uvedeného dôvodu nepovažoval odvolací súd za potrebné zaoberať sa ostatnými
podmienkami pre vydržanie, ktoré by svedčilo rodičom žalovanej. Uvedené však nevylučuje, že rodičia
žalovanej mali oprávnenie KNE parcelu č. 1254 užívať, resp. na tejto postaviť svoju nehnuteľnosť,
čomu zodpovedá i skutočnosť, že im bolo udelené stavebné povolenie oprávňujúce ich na započatie a
uskutočnenie stavby rodinného domu na predmetnom pozemku.

9. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd, za skutkového stavu daného navrhnutým a vykonaným
dokazovaním, nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že sa vlastníkmi sporných nehnuteľností na
základe vydržania (v zmysle § 116 ods. 1, 2 Stredného občianskeho zákonníka) stali rodičia žalovanej.
Pokiaľ však ide o záver súdu, že žalobcovia nepreukázali, že ich právna predchodkyňa bola ku dňu
svojej smrti vlastníčkou sporných nehnuteľností, s týmto sa odvolací súd stotožnil.

10.Žalovanávpriebehukonanianasúdeprvejinštancie(vrámcivyjadreniakžalobe,napojednávaniach
dňa 14. 01. 2016 a 10. 02. 2016) ako aj v priebehu odvolacieho konania (vo vyjadrení k odvolaniu)
uviedla, že nehnuteľnosti - pozemky zapísané na LV č. XXX, kat. úz. W. C., t. j. i parcely, z ktorých
geometrickým plánom č. 914729-Zp-10/2013 zo dňa 28. 04. 2014 boli vytvorené sporné parcely,

nadobudla na základe darovacej a kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť vyplýva i z výpisu listu vlastníctva.
Pre prípad ak by sa jej nadobúdacie tituly ukázali ako neplatné, mala za to, že predmetné nehnuteľnosti
sú ňou a jej právnymi predchodcami dávno vydržané. Žalobcovia však darovaciu zmluvu, k uzavretiu
ktorej došlo potom čo mala pozemno-knižnú parcelu č. 52 nadobudnúť právna predchodkyňa žalobcov,
na základe ktorej bola žalovaná na tomto liste vlastníctva zapísaná aj ako vlastníčka parciel, z ktorých

bolivytvorenéspornéparcely,nenamietali,tútonespochybnili.Predmetnádarovaciazmluva,ktorejvklad
bol povolený pod V 440/2009, bola uzatvorená medzi B. C., I. J., D. C., E. J. a L. C. ako darujúcimi a
žalovanouakoobdarovanou,pričompredmetomzmluvybol,mimoiného,pozemokKNEparcelač.1254.
Rovnako žalobcovia nespochybnili ani titul nadobudnutia KNE parcely č. 1254 menovanými ako darcov,
ktorí boli ako spoluvlastníci predmetnej parcely zapísaní (okrem L. C.) na základe notárskej zápisnice

notára JUDr. Milana Kleňa so sídlom notárskeho úradu v C. P. sp. zn. N 437/93, NZ 268/95 zo dňa 30.
03. 1995 (t. j. rovnako potom čo mala pozemno-knižnú parcelu č. 52 nadobudnúť právna predchodkyňa
žalobcov), ktorej predmetom bolo spísanie osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb. v prospech E. J.,
MVDr. B. C., Ing. I. R. a D. C., mimo iného aj vo vzťahu k pozemno-knižnej parcele č. 51 zapísanej
v pozemno-knižnom protokole č. 337 (z ktorej bola vytvorená KNE parcela č. 1254). Žalobcovia

v priebehu konania rozporovali nadobudnutie nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu na základe
vydržania rodičmi žalovanej či žalovanou, vo vzťahu k titulom nadobudnutia, na základe ktorých je
žalovaná ako vlastníčka nehnuteľností zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. W. C. však neprodukovali žiadne
tvrdenia, ktorými by spochybnili platnosť tohto titulu nadobudnutia, rovnako nespochybnili platnosť titulu
nadobudnutia týchto nehnuteľností osobami, ktoré boli zapísané na uvedenom liste vlastníctva pred

žalovanou a od ktorých žalovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou. Za daného
stavu dospel odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, k záveru o nepreukázaní vlastníckeho
práva právnej predchodkyne žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, ku dňu jej smrti, z
ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne
potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním a pri rozhodovaní

o ktorom súd správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 C. s. p.

11. Odvolací súd v závere dodáva, že i keď zo znaleckého posudku Ing. Anny Šobichovej vyplýva, že
parcely, ktoré sú predmetom sporu, zodpovedajú časti pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 52, ktorá
bola pôvodne vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov, z vykonaného dokazovania, ale i podaní

strán konania je zrejmé, že tieto zdieľali osud pozemno-knižnej parcely č. 51, resp. KNE parcely č. 1254,
keďže k ich zastavaniu došlo v súvislosti s povolením udeleným otcovi žalovanej na výstavbu rodinného
domu na KNE parcele č. 1254, pričom strany konania v priebehu konania nadobudnutie sporných parciel
žalovanou spájajú práve s nadobudnutím pozemno-knižnej parcely č. 51.12. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry je možné nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním i na základe „prihradenia“, pokiaľ vlastník susediaceho pozemku nevedel,

že došlo k prihradeniu, a teda, že nie je vlastníkom novovytvorenej (spornej) parcely a k zabratiu tejto
parcely došlo nedopatrením (napr. ak pri budovaní plotu došlo k jeho posunutiu na susedný pozemok,
v danom prípade pri stavbe domu) a tento by užíval na základe presvedčenia, že mu patrí (t. j. bol by
dobromyseľný). Dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti držby zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo
k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Ak však napriek splneniu si dôkaznej povinnosti sú

určité pochybnosti o oprávnenosti držby, zákon ustanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, že držba
je oprávnená. Vyvrátiť túto právnu domnienku však už musí ten, kto tvrdí, že k vydržaniu nedošlo, a
teda dôkazné bremeno sa prenáša na druhú sporovú stranu. I tu však odvolací súd opätovne uvádza,
že napriek tomu, že z vyjadrení strán konania je zrejmé, že títo vychádzajú zo záveru, že k zápisu
vlastníckeho práva k predmetu sporu v prospech žalovanej došlo práve v súvislosti s vlastníctvom
KNE parcely č. 1254, pri zástavbe ktorej došlo i k zástavbe pozemkov tvoriacich predmet sporu,

žalobcovia v priebehu konania v tomto smere nenamietali nadobúdací titul žalovanej, na základe ktorého
je žalovaná vedená ako vlastníčka sporných nehnuteľností na LV č. XXX, kat. úz. W. C., rovnako ako
predchádzajúcichevidovanýchvlastníkov,odktorýchžalovanátietonehnuteľnostinadobudladarovacou
zmluvou.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu,
preto jej súd priznal voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
keď z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 C. s. p. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)