Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922010174
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5922010174.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 27. októbra 2022 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal
odvolanie obžalovaného H. J. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/33/2022 z
15.6.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. J. z a m i e t a ako nedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný H. J. uznaný za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.

k), písm. l) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49
ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná
doba vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 2 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej - Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s. pobočka Trenčín, škodu vo výške 283,30 eur a Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s. pobočka Žilina, škodu vo výške 38,74 eur.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu. Uviedol, že odvolanie podáva proti výroku o vine a treste, ako aj konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.Podľaobžalovanéhoskutok,ktoréhosadopustil,napĺňaznakyskutkovejpodstatyprečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. Znalec neposúdil zranenia poškodených, ktoré by napĺňali
kvalifikáciu ťažkého ublíženia na zdraví podľa § 123 Tr. zák. V prípade poškodenej nešlo o poruchu
zdravia, ktorá by závažne ovplyvňovala jej obvyklý spôsob života po dobu najmenej 42 kalendárnych
dní. Pokiaľ sa ku skutku priznal, ale namietal len právnu kvalifikáciu, nebol dôvod na odmietnutie jeho
vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. Súd takýmto nesprávnym postupom odoprel jeho právo

na vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., čo sa odrazilo v ďalšom nezákonnom postupe.
Taktiež má za to, že boli splnené zákonné podmienky na schválenie zmieru. S takýmto postupom
súhlasili aj poškodení. Poškodeným poskytol peňažné odškodnenie nad rámec povinného zmluvného
poistenia vo výške 2 000,- eur. Aj s prihliadnutím na tieto skutočnosti možno považovať uložený trest
za prísny. V prípade, ak by bolo celé predchádzajúce konanie zákonné, navrhuje, aby mu krajský súd
zmenil uložený trest na trest peňažný alebo dlhší podmienečný trest pri znížení trestu zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá, resp. aby vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu taktiež poukázal na skutočnosť, že je zamestnaný,pričom potrebuje k zamestnaniu vodičský preukaz a že sa stará o dve deti, ktoré majú zdravotné
problémy. Od spáchania skutku sa nedopustil žiadneho priestupku.

Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci
niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Pri preskúmaní napadnutého rozsudku mal na zreteli povinnosť prihliadať aj na
chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho

opravného prostriedku, a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak toto nie je dôvodné.

Krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých
zmyslom je náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu,

pričom okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, a to pri plnom
uplatnení základných zásad trestného konania najmä zásad ústnosti a bezprostrednosti. V odôvodnení
napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti a prečo vzal za
dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek
pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež, pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho
názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa

§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné a zrozumiteľné a krajský súd sa s ním
stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje.

Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za bezpečne preukázanú, keď obžalovaný sa napokon sám
k trestnej činnosti priznal a jeho výpoveď je podporená aj ďalšími vo veci zabezpečenými dôkazmi.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku, s týmito sa krajský
súd nestotožňuje. Aj podľa názoru krajského súdu poškodená Mgr. C. F. pri skutku utrpela ťažkú ujmu na

zdraví tak, ako ju správne kvalifikoval aj prvostupňový súd. Rozsah obmedzenia poškodenej v obvyklom
spôsobe života a dĺžka liečby vyplýva jednak z výpovede poškodenej, ako aj znaleckého posudku MUDr.
Letka. Pri posudzovaní charakteru zranenia u poškodenej tak, ako na to poukázal v posudku aj znalec, je
potrebné prihliadať aj na vek poškodenej, ktorá je narodená v roku 1959. Z posudku znalca nepochybne
vyplýva, že s prihliadnutím na vek poškodenej, keďže ide o osobu vyššieho veku, liečba a regenerácia

prebiehapodstatnedlhšieakoumladšíchosôb.Poškodenáutrpelasériovúzlomeninurebierautakýchto
pacientov hybnosť, polohovanie, spanie, práca už nie sú plne funkčné tak, ako pred vznikom zranenia.
Vzhľadom na vek poškodenej ďalej znalec konštatuje, že táto už nemôže robiť také vitálne úkony, ako
pred zranením. Vzhľadom na bolestivosť zranenia, podstatné obmedzenie v obvyklom spôsobe života
trvalo u poškodenej po dobu 6-7 týždňov. Krajský súd preto obdobne ako prvostupňový súd dospel k

záveru, že zranenie poškodenej možno kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3
písm. i) Tr. zák., nakoľko ide o vážnu poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas (minimálne 42 kalendárnych
dní). V tomto smere sa preto krajský súd nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného, pokiaľ ide
o kvalifikáciu trestného činu.

Za nedôvodnú považuje krajský súd aj odvolaciu námietku obžalovaného, že v predmetnej veci boli
splnené zákonné podmienky na prijate vyhlásenia obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Tr.
por. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine je podmienené okrem iného aj ustanovením § 333 ods. 3
písm. h) Tr. por., z ktorého vyplýva, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za skutok, ktorý sa kvalifikuje
ako určitý trestný čin. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že nestačí, aby obžalovaný priznal len spáchanie

skutku, ale musí uznať aj kvalifikáciu, ktorá bola v tomto prípade uvedená v obžalobe. Keďže obžalovaný
kvalifikáciu uvedenú v obžalobe neuznal, neboli ani podľa názoru krajského súdu splnené zákonné
podmienky na prijatie jeho vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., nakoľko ako bolo užvyššie uvedené, takéto vyhlásenie sa vzťahuje aj ku kvalifikácii skutku uvedeného v obžalobe. Postup
prvostupňového súdu v tomto smere preto považuje aj krajský súd za zákonný.

V súvislosti s výrokom o treste krajský súd poznamenáva, že za zákonné považuje aj tresty uložené
obžalovanému, a to trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ako aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v súlade so zákonom správne
aplikoval príslušné ustanovenia Trestného zákona, keď rozhodol o druhu a výmere trestov. Tresty
uložené obžalovanému prvostupňovým súdom považuje aj krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz

potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Takéto tresty podľa názoru krajského súdu v plnej miere
odzrkadľujú závažnosť spáchaného prečinu, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Krajský
súd nezistil ani dôvod na zmiernenie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo obžalovanému,
nakoľko zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že obžalovaný sa ako vodič v minulosti opakovane
dopúšťal priestupkov na úseku dopravy a z tohto hľadiska ho nemožno posudzovať ako zodpovedného
a ohľaduplného vodiča. Obžalovaný sa aj napriek viacerým postihom za priestupky na úseku dopravy

opäť dopustil protispoločenského konania kvalifikovaného ako trestný čin, následkom ktorého bolo aj
spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví inému účastníkovi cestnej premávky. Trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 2 roky, preto považuje aj krajský súd za primeraný a naopak uloženie
miernejšieho trestu by podľa názoru krajského súdu nebolo správnym postupom.

Zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje výroky napadnutého rozsudku
za zákonné a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného H. J. podľa § 319 Tr. por.

ako nedôvodné zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.