Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 12, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119209275
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7119209275.11

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcov: 1./ J. Q., V.. X.X.XXXX, P. P. XXX, R. S., 2./ E. Q.,
V.. XX.X.XXXX, P. P. XXX, R. S. a 3./ S.. Q. Q., V.. X.X.XXXX, Q. S. X/X, R. S., všetci zastúpení: JUDr.
Vladimír Vrabeľ, advokát so sídlom Hlavná 68, Košice proti žalovanej: R.. K.L. P., V.. XX.X.XXXX, P.
Z. XXX/X, Q., zastúpená: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8,
Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o určenie, že žalobcovia nie sú povinní plniť dlh z pôžičiek

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.8.2019 žiadali, aby súd určil, že nie sú povinní
plniť dlh žalovanej z pôžičiek za obdobie rokov 2013 až 2016 spolu vo výške 217.000,00 EUR podľa

právneho záväzku uvedeného v Notárskej zápisnici č. V. XX/XXXX, V. XXXXX/XXXX z 28.04.2017
spísanej na Notárskom úrade JUDr. Svena Vargovčíka, notára, ktorá je exekučným titulom v exekúcii
č.k. XXXEX XXX/XXXX vedenej JUDr. Jaroslavom Delfinim, súdnym exekútorom. Súčasne požadovali
priznať náhradu trov konania v plnej výške.

2. Dňa 29.09.2022 doručili žalobcovia súdu podanie označené ako Návrh na späťvzatie žaloby voči

žalovanej podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), v
ktorom žiadali konanie zastaviť a nepriznať právo na náhradu trov konania žiadnej strane sporu. Ďalej
v podaní uviedli, že v konaní došlo k mimosúdnej dohode o vyriešení sporu v celom rozsahu.

3. Žalovaná listom doručeným súdu dňa 03.10.2022 vyslovila súhlas so späťvzatím žaloby a zastavením
konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 35C/24/2019. Oznámila, že strany sporu

dňa 28.09.2022 uzatvorili Dohodu o urovnaní. Zároveň uviedla, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom a žiada, aby súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu
trov konania.

4. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením
tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej
vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je a skutočnosť,
že žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, súd v zmysle § 144 a nasl. CSP rozhodol tak, že konanie
zastavil.

9. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

10. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

11. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

12. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez
meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad daného sporu, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 ods.
1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom

priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť
zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba

podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem
procesného zavinenia je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.

13. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu

splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému
z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo
potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže

dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu.

15. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva

na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5
Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu

preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.16. Súd v zmysle vyššie citovanej teórie právne uzavrel, že žalobcovia procesne zavinili zastavenie
konania. V takomto prípade by prináležala náhrada trov konania žalovanej protistrane v zmysle § 256

ods. 1 CSP. Súd však v tomto konkrétnom prípade zobral do úvahy najmä dôvod späťvzatia žaloby,
ktorým mala byť Dohoda o urovnaní, pričom jej existenciu žalovaná nespochybnila ani nerozporovala.
V takomto prípade aj napriek tomu, že súd nepozná presný obsah Dohody o urovnaní, túto skutočnosť
zobral do úvahy pri rozhodovaní o náhrade trov konania ako dôvod hodný osobitného zreteľa a preto
nakoniec rozhodol v zmysle § 257 CSP a žalovanej náhradu trov konania nakoniec nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.