Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205201843
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8205201843.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484,
proti povinnému: X. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX J., pre vymoženie 500,86 eur a
trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 3Er/147/2005-12

zo dňa 10.09.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom C.. C.. G. T. a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške 29,18 eur a to v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 16.03.2005
sa dňa 21.03.2005 začalo exekučné konanie proti povinnému. Návrhom na vykonanie exekúcie

sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 500,86 eur a trov exekúcie. Podaním zo dňa 09.10.2017,
doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.10.2017, dal súdny exekútor podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradutrovexekúcie.Akodôkazsúdnyexekútorpredložilexekučnýspis,vktoromsanachádzajúsprávy
o nemajetnosti povinného.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na zistenia súdneho exekútora o majetkových
pomeroch povinného rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie.

4. O trovách exekúcie rozhodol tak, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu
exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov

exekúcie vo výške 29,18 eur vrátane DPH.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený včas odvolanie. Poukázal na skutočnosť, že
pohľadávku vymáhanú v predmetnom exekučnom konaní postúpil na spoločnosť O., s. r. o. na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.07.2008. Vzhľadom na to Sociálna poisťovňa správne nemá
byťoznačenáakooprávnenáapretonemalabyťzaviazanánaúhradutrovexekučnéhokonania.Originál

zmluvy je uložený na Okresnom súde v Prešove pod 1 SprO/631/2009. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil.6. K odvolaniu sa povinný písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek

vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo
k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia
exekučnéhokonania.Pozistenejnemajetnostipovinného,vprípade,keďvymáhanieistinyodpovinného
bolo úspešné či neúspešné a aj keď vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva
reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len

zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje tiež na skutočnosť,
podľa ktorej pre je rozhodovanie o zastavení konania pre nemajetnosť rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre

zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinnom v rozhodnom období,
teda splnenie predpokladov bolo preukázané tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase
rozhodovania odvolacieho súdu. Z obsahu spisu má odvolací súd za to, že zo strany súdneho exekútora
došlo k dôkladnému prešetreniu majetkových pomerov povinného, a preto je potrebné konštatovať, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov

bolo nehospodárne a neúčelné, pretože ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie,
ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté. Skutočnosť, že došlo k namietanému postúpeniu vymáhanej
pohľadávky oprávneným v exekučnom konaní nebola preukázaná.

13. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť

vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to
pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinného, exekúciu zastaviť,
pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Vzhľadom na to, že exekučné konanie
nemožno prerušiť a povinný je dlhodobo nemajetný, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a
účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Exekučný súd vzhľadom na ust. § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.

14. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn.
II.ÚS 78/05).

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP. v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdnemu
exekútorovi a ani povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli
priznané.16.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).