Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2022

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16Csp/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120339810
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2022:6120339810.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE,

náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, zastúpený JUDr.
Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42 185
190, proti žalovanému R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.S., XXX XX Č., t. č. XXX XX T. L. T. XXX,
o zaplatenie 100 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.5.2021 žalobca MINIHOTOVOST, Břeclav, IČO: 04 355 211 podal žalobu proti žalovanému

R. Y., trvale bytom M. XXX/XX, Č.. Podľa § 212 ods. 2, § 216 ods. 2 CSP súd bol viazaný rozsudočným
návrhom, v ktorom žalobca žiadal zaplatiť sumu 100 €, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 100 € od 16.8.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12 €. Súd bol
viazaný aj základom uplatneného nároku. Základ uplatneného nároku bol tvrdený zmluvný nárok.
Na základe zmluvy o zapožičaní č. 501983 prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk
potvrdil žalovaný súhlas so zmluvou. Zmluva bola uzavretá dňa 5.6.2017.
Predmetom zmluvy bola pôžička sumy 100 €, ktorú sa zaviazal vrátiť s celkovými nákladmi spojenými

s úverovom vo výške 14 €, teda zaviazal sa zaplatiť 114 € do 14 dní od poskytnutia úveru. Celkové
náklady spojené s úverom 14 € sú odplatou za poskytnutý úver. Dlh sa stal splatným dňa 8.8.2017,
pretože žalovaný neplnil riadne a včas svoj zmluvný záväzok. Žalobca vyzýval žalovaného upomienkami
prostredníctvom SMS správ a emailov na jeho dlh, na neplnenie zmluvného záväzku. Na upomienky
žalovaný nereagoval. Boli zaslané 4 upomienky x 3 € = 12 €. Žalovaný súhlasil s tým, aby mu boli
upomienky zasielané formou SMS správ. Dňa 3.6.2020 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie nároku.
Ku dňu podania žaloby nezaplatil žalovaný žiadnu platbu. Žalobca žiada zaplatiť aj zákonný úrok z

omeškania. Predmet sporu bol ďalej tvorený aj tým, že Okresný súd Banská Bystrica na č. l. 26 spisu
vyzvala právnu zástupkyňu žalobcu, či súhlasí s tým, aby bol vydaný platobný rozkaz na sumu 100
€ a zákonný úrok 5 % ročne zo sumy 100 € od 16.8.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania,
keďže ostatné časti sú rozporné (nevznikol nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky 12
€, dojednanie o zmluvnej pokute, článok IV, je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve).
Zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojitosti s § 3 nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. a úrokovými sadzbami ECB. Výška úroku je 5 % ročne.

Ak žalobca súhlasí, aby bol vydaný platobný rozkaz v nespornej časti, v stanovenej lehote platí, že vo
zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa zastavilo (§ 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní). Tým, že právna zástupkyňa žalobcu na č. l. 28 spisu súhlasila s vydaním platobného rozkazu
podľa výzvy Okresného súdu Banská Bystrica, súd ďalej vychádzal v nadväznosti na § 212 ods. 2 a §216 ods. 2 CSP z takého predmetu sporu 100 € istina, zákonný 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy
100 € od 16.8.2017 do zaplatenia, náhrada trov konania a mal za to, že vo zvyšnej časti sa má za to, že
konanie je zo zákona zastavené. Vydal platobný rozkaz v uvedenom rozsahu na č. l. 30 spisu, ktorý však

nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanému (č. l. 40 spisu). Z toho dôvodu bola vec postúpená
Okresného súdu Čadca.

2. Žaloba s dôkazmi bola doručená žalovanému spolu s uznesením - výzvou na vyjadrenie žalovaného
k žalobe podľa § 167 ods. 1, 2 CSP na č. l. 55 spisu, pričom doručenka o prevzatí uznesenia, žaloby,

dôkazov je zo dňa 9.12.2021 za č. l. 58 spisu z adresy T. L. T. XXX, XXX XX, SR. Žalovaný sa
v stanovenej lehote k žalobe a dôkazom nevyjadril. Termín pojednávania vytýčený na deň 7.4.2022
prevzal dňa 11.3.2022 (č. l. 93 rub spisu). Na termín pojednávania sa nedostavil. Nepožiadal o
odročenie pojednávania. Ospravedlnil svoju neprítomnosť závažným zdravotným dôvodom. Uviedol, že
je práceneschopný od 17.3.2022 a zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa pojednávania. Pripojil
lekársku správu ako dôkaz k svojim tvrdeniam. Nedoručil žiadne vyjadrenie vo veci samej. Vzhľadom k

tomu, že nepožiadal o odročenie pojednávania a právna zástupkyňa žalobcu na č. l. 104 spisu z dôvodu
hospodárnosti konania požiadala o rozhodnutie v jej neprítomnosti, súd konal a rozhodol v neprítomnosti
žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného.

3. Spolu s termínom pojednávania súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu, aby obratom predložila

potvrdenie NBS na poskytovanie spotrebiteľských úverov na posúdenie platnosti právneho úkonu.
Zároveň súd doručil právnej zástupkyni upozornenie Národnej banky Slovenska zo dňa 9.8.2018 (č.
l. 86 spisu), z ktorého vyplýva, že spoločnosti MINIHOTOVOST Národná banka Slovenska neudelila
žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov
na území SR. K výzve súdu namiesto povolenia NBS k poskytovaniu spotrebiteľských úverov právna

zástupkyňa žalobcu dňa 7.3.2022 na č. l. 94 spisu uviedla, že subjekt vznikol v Českej republike a
má riadne povolenie Českej národnej banky, na základe ktorého poskytuje finančné služby v prostredí
internetu. Zo zmluvy o fungovaní EÚ, podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu, vyplýva, že členské
štáty nemôžu zakazovať spoločnostiam vykonávať podnikateľskú činnosť na ich území z dôvodu, že
nespĺňajú vnútroštátne požiadavky tohto členského štátu, pokiaľ tieto spoločnosti spĺňajú podmienky

štátu, v ktorom majú sídlo (kapitola 2, č. l. 49, článok 54, 56). Keď teda žalobca má povolenie z Českej
republiky nie je potrebné naviac povolenie zo strany NBS. Tým právna zástupkyňa žalobcu odôvodnila,
prečo nesplnila výzvu súdu a nedoručila do termínu pojednávania povolenie NBS pre žalobcu na
poskytovanie spotrebiteľských úverov na území SR.

4. Dôkazy, ktoré predložil žalobca ku svojim tvrdeniam a skutkový stav z týchto dôkazov zistený: Č. l. 9 je
zmluva o úvere č. 501983 zo dňa 6.5.2020 medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej je istina 100
€, poplatok odmena za poskytnutý úver 14 €, deň splatnosti 19.6.2017, doba trvania spotrebiteľského
úveru 14 dní, celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 114 €, ročná percentuálna miera nákladov
2945,02 %. Na č. l. 10 spisu k tejto zmluve je uvedené, že zaplatí úver jednorazovo, výška splátky je

v celkovej výške úveru, a to najneskôr v deň splatnosti. V závere zmluvy je uvedené, že je podpísaná
elektronicky. Na č. l. 10 rub spisu sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Na č. l. 13 je výzva na
zaplatenie zo dňa 6.5.2020. Na č. l. 14 je potvrdenie o zaslaných upomienkach.

5. Dôkazy získané úradnou činnosťou súdu a skutkový stav z nich zistený: Č. l. 86 je upozornenie

Národnej banky Slovenska na činnosť spoločnosti MINIHOTOVOST, SE ponúkajúcej pôžičky
prostredníctvom www.minipozicka.sk . Z tohto potvrdenia na č. l. 86 jednoznačne vyplýva, že NBS
upozornila, že spoločnosti MINIHOTOVOST žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov
a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území SR neudelila. Na č. l. 100 spisu je listinný dôkaz
získaný lustráciou v Českej národnej banke, z ktorého vyplýva, že žalobcovi ako spoločnosti bola

udelenálicenciaakonebankovémusubjektunaposkytovaniespotrebiteľskéhoúveruvČeskejrepublike.
Je tak oprávnený na poskytovanie úverov na základe licencie na území Českej republiky.

6. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Žalobca je spoločnosťou, právnickou osobou so sídlom na
území Českej republiky. Bolo potrebné ustáliť právomoc súdu vo veci konať a otázku rozhodného práva,

podľa ktorého je potrebné uplatnený nárok žalobcu posúdiť. Pokiaľ ide o právomoc podľa nariadenia
Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudok v občianskych a obchodných
veciach, podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 ak nie je v tomto nariadení uvedené inak,
osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdochtohto členského štátu. Zároveň podľa článku 18 ods. 2 nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V danom prípade je
žalovaný spotrebiteľom, ktorý má bydlisko na území SR. Z uvedeného vyplýva, že na konanie a

rozhodnutie je daná právomoc Okresného súdu Čadca, ako súdu SR. Pokiaľ ide o rozhodné právo,
podľa nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 (Rím I) o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podľa
článku 6 ods. 1 nariadenia Rím I, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7 zmluva uzavretá fyzickou
osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti

alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú
činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť
na túto krajinu alebo niekoľko krajín, vrátane tejto krajiny, a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
Rozhodným právo je teda právo slovenské (posúdenie zmluvy v zmysle nariadenia sa spravuje právnym
poriadkomSR).ZmluvauzavretámedzispotrebiteľomsobvyklýmpobytomnaúzemíSRapodnikateľom

- európskou spoločnosťou, ktorý smeruje svoju podnikateľskú činnosť na klientov v Európe (zrejme z
internetovej stránky www.minipozicka.sk ). Pri zmluvnom záväzku je možné
si určiť voľbu práva, avšak v prípade spotrebiteľa nesmie mu byť odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie
voľby bolo rozhodným právom. Zmluva o zápůjčce zo dňa 5.6.2017 je spotrebiteľskou zmluvou. Nie je

však spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., a to s poukazom na ustanovenie §
1 ods. 3 písm. l) predmetného zákona v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, pretože splatnosť
pôžičky bola dohodnutá na dobu 14 dní. Avšak zmluvu je možné posúdiť podľa ustanovení § 52
Občianskeho zákonníka a s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (podľa
ktorého na iných veriteľov a zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a

ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety,
§ 2, § 3, § 4, § 6, § 7 ods. 1, 2, § 16 až § 42, § 8, § 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9
až 11, § 11, § 12, § 14, § 16, § 17, § 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a § 25, aj podľa ustanovenia § 11
ods. 3, § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.) Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. ak osoba
bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená

zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba
podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v
splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné
plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté
právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a

právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote krajšej ako bola
dohodnutá v zmluve podľa prvej vety. Z uvedeného súd mal zistené lustráciou na stránke NBS (č. l.
86), že žalobca nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre
spotrebiteľov na území SR, ktoré udeľuje NBS, pričom ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.
z. sankcionuje veriteľa poskytujúceho peňažné prostriedky neoprávnene, bez povolenia, neplatnosťou

zmluvy. Následkom takejto neplatnosti zmluvy o zapožičaní zo dňa 5.6.2017 došlo medzi stranami sporu
k plneniu na základe neplatnej zmluvy, čoho dôsledkom je nárok žalobcu na poskytnutie finančných
prostriedkov, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu však boli
také, že žiada zaplatiť zmluvné plnenie, nežiadal zaplatiť bezdôvodné obohatenie. Tvrdil, že existuje
platný zmluvný vzťah a žiadal zmluvný nárok. Netvrdil neplatnosť zmluvného vzťahu, nežiadal vydať

bezdôvodné obohatenie vo výške skutočného plnenia. Skutočné plnenie, reálne plnenie sumy 100 € ani
nepreukázal účtovným dokladom. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o vyjadrenie právnej
zástupkynežalobcunač.l.93spisuotom,žepotvrdeniežalobcukposkytovaniuspotrebiteľskýchúverov
na území Českej republiky ho oprávňuje zároveň na poskytovanie spotrebiteľských úverov aj na území
Európskejúnie,tedaajnaúzemíSR,stýmsaprvostupňovýsúdnestotožnil.Bolopreskúmanélustráciou

v ČNB (č. l. 100), že žalobcovi ako spoločnosti bola udelená licencia ako nebankovému subjektu na
poskytovanie spotrebiteľského úveru v Českej republike. Preto je oprávnený na poskytovanie úverov
na základe licencie na území Českej republiky. Nie je oprávnený na poskytovanie úverov na území
SR. Zmluva o úvere na č. l. 9 spisu bola uzavretá dňa 5.6.2017. Splatnosť úveru bola dojednaná na
19.6.2017, z čoho vyplýva, že splatnosť nepresahuje 3 mesiace. Na základe tohto dôvodu daný úver

nie je spotrebiteľským úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch § 1 ods. 3 písm. l) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale je zmluva je spotrebiteľskou zmluvou.
Úver poskytol žalobca na území SR bez povolenia NBS v zmysle § 20 ods. 1, resp. § 24 ods. 3
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom táto spoločnosťje iným veriteľom podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože
poskytnutý úver spĺňa podmienku uvedenú v § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľskom úvere a
nespĺňa žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k), m) až r) zmluvy

o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 24 ods. 11 zákona o spotrebiteľských úveroch sa na poskytnutý
úver vzťahuje aj § 11 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý sankcionuje zmluvu o úvere,
ktorý bol poskytnutý bez povolenia na činnosť NBS neplatnosťou tejto zmluvy. Zmluva o úvere je teda
neplatnápodľa§11ods.3zákonaospotrebiteľskýchúveroch,keďžežalobcaposkytovalúverynaúzemí
SR bez povolania na činnosť od NBS. Žalobca nemal v čase poskytovania peňažných prostriedkov

žalovanému udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek na
území SR. Existencia takéhoto povolenia je aj v čase poskytnutia peňažných prostriedkov podmienkou
oprávňujúcou veriteľa poskytovať spotrebiteľské úvery a pôžičky spotrebiteľom na území SR. Na území
SR nie je možné poskytovať úvery a pôžičky spotrebiteľom veriteľom bez povolenia alebo nad rozsahu
povolenia udeleného NBS. Žalobca nie je a nikdy nebol evidovaný v registri veriteľov NBS, nemá
povolenie. Uzatváranie zmlúv so spotrebiteľmi na území SR je konanie v rozpore so zákonom, konkrétne

s § 24b zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 11 ods. 3, pričom takýto právny úkon vzniknutý
uvedeným konaním v rozpore, zo zákona sa považuje priamo podľa uvedených ustanovení za neplatný
právny úkon. Z toho dôvodu zmluvné plnenie, ktoré žalobca požaduje, nie je zmluvným plnením, nie je
úverom, ani pôžičkou, ale je plnením z neplatného právneho úkonu. Preto ma charakter bezdôvodného
obohatenia. Žalobca však nežiadal vrátiť bezdôvodné obohatenie podľa § 212 ods. 2, § 216 ods. 2

CSP v nadväznosti na povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP. Súd
nebol viazaný žalobou žalobcu, že chce vrátiť bezdôvodné obohatenie, poskytnuté plnenie a poskytnuté
plnenie ako reálne plnenie ani nepreukázal žiadnym dôkazom (napr. účtovným dokladom). Neuniesol
dôkazné bremeno o platnosti právneho úkonu zmluvy a z toho dôvodu neuniesol dôkazné bremeno o
povinnosti žalovaného zaplatiť mu na základe neplatného právneho úkonu zmluvný nárok, pôžičku 100

€ s 5 % úrokom z omeškania ročne a nahradiť mu trovy konania, preto súd žalobu zamietol.

7. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnou
stranou konania je žalovaný spotrebiteľ. Úspech je v rozsahu 100 %, teda v rozsahu 100 % by mu
patrilo aj právo na náhradu trov konania. Trovy konania mu nevznikli, zo spisu nevyplývajú žiadne trovy

konania, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, aj keď je plne úspešnou
stranou konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.