Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 17, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517215346
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7517215346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne Bc. U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M., O.. M. 6, zast. Advokátska kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o. so sídlom Žilina, Daniela Dlabača
35,protižalovanejWüstenrotpoisťovňa,a.s.sosídlomBratislava,Karadžičova17,IČO:31383408zast.
JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom Košice, Floriánska 19, Košice o zaplatenie 705,78 €
s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 18C/644/2017 z 12.3.2018 Okresného súdu Košice- okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku o zaplatení istiny vo výške 579,78 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

M e n í rozsudok vo výroku o zaplatení istiny vo výške 579,38 € s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 8.2.2016 do zaplatenia tak, že žalobu v časti priznaného úroku z omeškania zamieta.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zaplatení istiny 126,- € s prísl. a vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni
istinu vo výške 705,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 8.12.2016 do zaplatenia

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe o náhradu škody, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že
dňa 16.9.2016 došlo ku škodovej udalosti na parkovisku pred Obecným úradom v Seni, pri ktorej vodička
vozidla Toyota Yaris EČ: M R. G., nacúvala do prednej časti jej motorového vozidla I. S-U., EČ M ktorého
poškodenia si nechala opraviť v spoločnosti ACS Sedlák s.r.o. a za vykonanú opravu poškodeného

vozidla zaplatila sumu 579,78 €. Žalobkyňa využívala svoje motorové vozidlo bežne na zabezpečenie
pracovných i súkromných potrieb, preto počas opravy poškodeného motorového vozidla bola medzi
ňou a spoločnosťou ACS Sedlák s.r.o. uzatvorená zmluva o zapožičaní náhradného vozidla Ford Focus
v období od 2.11.2016 do 4.11.2016, za ktorého prenájom za 3 dni na základe vystavenej faktúry
zaplatila 126 € (vrátanie DPH). Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % od 8.12.2016
do zaplatenia. Žalovaná ohliadla motorové vozidlo a po prešetrení potrebného k zisteniu rozsahu jej
povinnosti poskytnúť poistné plnenie, odmietla nahradiť škodu, pretože dospela k záveru, že rozsah

poškodenia motorových vozidiel nezodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody, čo znamená
absenciu právneho základu zodpovednosti poisteného za škodu. Uviedla, že konštatovanie technickej
neprijateľnosti je výsledkom odborného preskúmania poškodení na oboch motorových vozidlách a
konštatoval ho jej odborný pracovník.3. Súd vykonal dokazovanie a skutkovo uzavrel, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako to uvádzala
žalobkyňa v žalobe, aj na pojednávaní a ako to vyplynulo z výpovede svedkov - pri cúvaní motorového

vozidla riadeného p. G., došlo k stretu tohto motorového vozidla so zaparkovaným motorovým vozidlom
žalobkyne, k jeho potlačeniu, čím vznikla preliačina na prednom nárazníku vozidla žalobkyne a praskla
nádobka ostrekovača, z ktorej okamžite vytiekla kvapalina. Z dokumentácie k poistnej udalosti č.
1663130 predloženej žalovanou zistil, že R. G. dňa 27.9.2016 oznámila žalovanej poisťovni dopravnú
nehodu zo 16.9.2016, kedy cúvaním nabúrala do zaparkovaného vozidla, ako poškodenú označila

žalobkyňu a jej motorové vozidlo Ford S-Max s poškodením predného nárazníka - preliačenina,
poškodený lak a prasknutá nádoba ostrekovača. V zápise o poškodení vozidla žalobkyne zamestnanec
žalovanej p. F. uviedol, že ohliadku vykonal 23.9.2016 a zistil poškodenia: predný nárazník preliačený,
škrabanec, nádoba ostrekovača tečie. Z fotodokumentácie z ohliadky motorového vozidla R. G. z
26.9.2016 bolo zjavné poškodenie laku zadného nárazníka. Žalovaná reagovala oznámením stanoviska
ku škodovej udalosti č. 15166841/010-9 z 22.11.2016 a žalobkyni oznámila, že po došetrení škodovej

udalosti, posúdení oprávnenosti a výšky nárokov vyplývajúcich z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h/ z.
č. 381/2001 Z.z., nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na jej vozidle a prevádzkou
motorového vozidla poistenej R. G., pretože šetrením zistila, že predný nárazník bol poškodený už
pred touto škodovou udalosťou. Preto nie je možné uhradiť z povinného zmluvného poistenia ich

poistenej žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody. Na tomto stanovisku žalovaná zotrvala aj po
podnete žalobkyne na prešetrenie, čo jej oznámila listom z 12.12.2016. Hlavným dôvodom odmietnutia
plnenia, bol záver zamestnanca žalovanej p. U. (expert pre likvidáciu na úseku neživotného prostredia),
podľa ktorého celkový rozsah poškodenia na motorovom vozidle žalobkyne, preukázaný žalovanej,
sa nezhoduje s popisovaným nehodovým dejom účastníkov dopravnej nehody a je z technického

hľadiska neprijateľný, pretože keď podľa tvrdenia účastníkov dopravnej nehody došlo k priamemu stretu
motorových vozidiel, ich poškodenia musia nevyhnutne navzájom korešpondovať, a v danom prípade
tak nie je - poškodenia laku na motorovom vozidle poistenej nekorešpondujú s poškodeniami laku
na motorovom vozidle žalobkyne. Predný nárazník motorového vozidla žalobkyne bol poškodený už
pred danou škodovú udalosťou, čo preukazuje fotodokumentácia vykonaná pred predmetnou škodovú

udalosťou dňa 24.2.2016 poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Súd v tejto súvislosti poukázal
na fotodokumentáciu vyhotovenú pri ohliadke 23.9.2016 zamestnancom žalovanej, z ktorej vyplynulo,
že osobné motorové vozidlo Ford S-Max, EČ: KE434FS má poškodený predný nárazník preliačením
a poškodeným lakom pod preliačinou (č.l. 42, 43, 44 spisu) a nádobka ostrekovača je poškodená
tak, že z nej vyteká tekutina (č.l. 44, 45 spisu) ako aj na rozpory v stanoviskách žalovanej uvedené

v oznámení adresovanom žalobkyni o dôvodoch, prečo plniť nebude, so skutočnosťami uvedenými v
zápise o poškodení vozidla, kde ohliadajúci pracovník žalovanej vyhotovil fotodokumentáciu, slovne
opísal rozsah poškodenia (predný nárazník preliačený, lak, nádobka ostrekovača, pozn. odvolacieho
súdu) a odporúčal opravu. Podľa fotografie s poznámkou foto Allianz má totožné vozidlo poškodený
predný nárazník poškodením laku škrabancom (č.l. 34 spisu). Konštatoval, že argumenty žalovanej

o technickej neprijateľnosti priebehu škodového deja, sú jednostranné, s cieľom vyhnúť sa plneniu
náhradu škody a samotná žalovaná nepreukázala, aké konkrétne odborné posúdenia vykonala, na
základe ktorých mohla dospieť k záveru o technickej neprijateľnosti priebehu nehodového deja. Obranu
žalovanej, že poškodenie - škrabanec laku na vozidle žalobkyne nevzniklo pri uvedenej škodovej
udalosti, preto nemá povinnosť uhradiť jeho opravu, súd vyhodnotil tak, že v procese opravy preliačeniny

predného nárazníka, bezprostredne pod ktorou sa nachádzal výrazný škrabanec laku, je bezvýznamné,
či by tam bol alebo nebol, pretože súčasťou opravy preliačeniny bolo aj prelakovanie celého nárazníka.
Teda o opravu škrabanca laku sa náklady na opravu nezvýšili. Napokon súd uviedol, že žalobkyňa
preukázala (zaplatenými faktúrami), že jej v súvislosti so škodovou udalosťou vznikla škoda v rozsahu
úhradyzaopravumotorovéhovozidlaanájmunáhradnéhovozidlana3dnipočasopravy,spoluvovýške

705,78 € (579,78 € +126 €). Námietku žalovanej proti výške škody poukazujúc na ich interný prepočet,
podľa ktorého mala oprava stáť 360,65 € vyvrátila žalobkyne tým, že autoservis, kde si nechala opraviť
motorové vozidlo, je zmluvným partnerom žalovanej. Autoservis ako zmluvný partner žalovanej, mal
vedomosť, že náklady na opravu budú hradené z poistenia, že faktúru poisťovňa skontroluje, a preto aj
priamo vo faktúrach uvádzal číslo poistnej udalosti. Tvrdenia žalovanej o neprimeraných nákladoch na

opravu sú preto podľa názoru súdu ničím nepodložené.

4. Po právnom posúdení podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, § 15 ods. 1, § 11 ods. 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, §442 ods. 1, § 443, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2, Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 v znení účinnom od 1.2.2013 súd žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel. Konštatoval,
že po dopravnej nehode, ktorou bola poškodenej žalobkyni spôsobená škoda na jej motorovom vozidle

beztoho,abytútodopravnúnehoduakýmkoľvekspôsobomzavinila,bolopotrebnévykonaťopravutohto
vozidla za účelom uvedenia vozidla do predošlého stavu. Ak sa pri oprave vozidla museli použiť nové
náhradné diely, vozidlo nebolo zhodnotené, týmto postupom sa len dostalo do stavu v akom bolo pred
poškodením, teda do stavu, v akom bolo možné vozidlo naďalej používať. Žalobkyni priznal aj úroky
z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 705,78 € od 8.12.2016, t.j. po uplynutí 15 - dňovej

lehoty na plnenie od ukončenia prešetrenia poistnej udalosti, ktoré bolo žalobkyni oznámené listom z
22.11.2016 do zaplatenia.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhla,abyodvolacísúdzmenilrozsudoksúduprvejinštancietak,žežalobuzamietneapriznájejúplnú
náhradu trov konania, alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie

konanie a rozhodnutie. Vyjadrila názor, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno a to s ohľadom
na technickú stránku veci. Vypočutí svedkovia podľa žalovanej nemohli spoľahlivo a objektívne potvrdiť,
že škoda na motorovom vozidle žalobkyne vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, resp.,
že rozsah poškodenia motorových vozidiel zodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody.
Príčinná súvislosť medzi predmetnou dopravnou nehodou a vzniknutou škodou musí byť bezpečne

preukázaná a nestačí ju iba predpokladať a žalobkyňa je povinná nárok na náhradu škody preukázať
ako strana nesúca dôkazné bremeno. Pasivita na strane žalobkyne pri preukazovaní svojho nároku
nemôže ísť na vrub žalovanej. Dôvodila, že nesúhlasí s bodom 33. rozsudku, pretože predchádzajúce
poškodenie nemôže ísť na vrub poisteného, resp. poisťovne - žalovanej a to z dôvodu, že ako už
bolo v argumentácii žalovanej v konaní uvedené, už predchádzajúce poškodenie si vyžadovalo opravu

daného dielu. Je preto nesprávne konštatovanie súdu, že preukázanie existencie predchádzajúceho
poškodenia je bezvýznamné z dôvodu, že náklady na opravu sa nezvýšili. Odcitovala ust. § 4 zák.
č. 381/2001 Z. z. a dôvodila, že z rozsahu tohto ustanovenia nevyplýva, aby sa uhrádzala aj škoda
spočívajúca v požičaní náhradného vozidla. Žalovaná preto nie je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu
za zapožičanie náhradného motorového vozidla. V ďalšej časti odvolania žalovaná namieta nesprávne

právne posúdenie oprávneného úroku z omeškania súdom, a to z dôvodu, že súd nereflektoval ust. §
11 ods. 6 nasl. z. č. 381/2001. Žalovaná v trojmesačnej lehote (§ 11 ods. 6 písm. b/ cit. zákona) od
oznámenia žalobkyne o poistnej udalosti, doručeného žalovanej 27.9.2016, splnila listom - oznámenie
stanoviska k škodovej udalosti č. 1516684/010-9 z 22.11.2016, podmienku, ktorá ju v zmysle citovaného
zákona zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania, a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia,

ktorým je lehota určená súdom po doručení právoplatného rozhodnutia súdu.

7. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní nečinná.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas

(§ 362 CSP.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je čiastočne vecne správny a v časti je potrebné ho zmeniť, resp. zrušiť.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.7.2019 po predchádzajúcom
oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu pri
zachovaní lehoty podľa § 219 ods. 3 CSP.

10. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, aktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

12. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 a nasl. CSP.

13.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade v časti priznanej náhrady škody za poistnú
udalosť odvolacie dôvody uplatnené odvolateľkou nie sú dôvodné. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
v tejto časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul

niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že
by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil, neboli zistené ani žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP,

ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že žalobkyňa ponúkla dostatočné dôkazy
na preukázanie svojho tvrdenia o spôsobe vzniku poistnej udalosti, v dôsledku ktorej jej bola spôsobená
škoda uplatnená v tomto konaní, nesporné bolo aj to, kto škodu spôsobil, s ktorou poisťovňou má

škodca uzavretú zmluvu podľa z. č. 381/2001 Z. z. K samotnému charakteru poškodenia motorového
vozidla odvolací súd dodáva, že stanovisko pracovníka žalovanej p. U., na ktoré sa žalovaná pri
odmietnutí plnenia škody odvoláva, bolo vypracované bez ohliadky, pravdepodobne len na základe
fotodokumentácie. Na druhej strane pracovník žalovanej, ktorý ohliadal motorové vozidlo po poistnej
udalosti dňa 23.9.2016 a v zázname o ohliadke uviedol jeho poškodenia, vychádzal pri zistení jeho

poškodenia z konkrétnej fyzickej ohliadky, z ktorej vyhotovil fotodokumentáciu. Niet žiadneho logického
dôvodu neveriť výsledkom tejto fyzickej ohliadke pracovníka žalovanej, ktoré korešpondujú aj so
svedeckými výpoveďami a uveriť inému pracovníkovi žalovanej, ktorý len na základe fotografií (bez
objasnenia, odkiaľ mal k dispozícii aj fotografie poisťovne Allianz) bez uvedenia konkrétnych údajov,
resp. dôvodov, vyplývajúcich práve z tejto, riešenej poistnej udalosti, vyslovil záver, že poškodenia na

motorovom vozidle nepochádzajú z tejto poistnej udalosti, čo viedlo k odmietnutiu plnenia poisťovňou.

16. Odvolací súd preto ako vecne správny odkazujúc na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok
súdu v časti priznania náhrady škody v sume 579,78 €, ktorú žalobkyňa uhradila spoločnosti ACS Sedlák
s.r.o. za opravu škôd spôsobených predmetnou poistnou udalosťou.

17. Nesprávny však bol právny názor súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania.

18. Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a/ škody na

zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d/ ušlého zisku.

19. Podľa ust. § 11 ods. 6 až 8 zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody

preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie
sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď
ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po

skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní
povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu.

20. Z citovaných zákonných ustanovení vo vzťahu k otázke omeškania poisťovateľa z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyplýva,
že povinnosť poisťovateľa plniť, zákon na rozdiel od poistenej osoby zodpovednej za škodu,
celkom zreteľne (hneď na niekoľkých miestach) a nad akúkoľvek pochybnosť (výslovným vyjadrením)

podmieňuje tiež preukázaním nároku na náhradu škody poškodeným. Logickým vyústením takto
podmienenej povinnosti poisťovateľa plniť je tiež úprava jej zročnosti (v § 11 ods. 7), ktorú zákon spája
buď s pozitívnym (v prospech poškodeného) výsledkom šetrenia poistnej udalosti poisťovateľom, alebo
(pokiaľ poisťovateľ neskončí šetrenie poistnej udalosti so záverom, že uplatnený nárok na náhradu
škody má za preukázaný) s úpravou povinnosti plniť súdnym rozhodnutím. Pokiaľ teda poisťovateľ

neoznámi poškodenému výšku nárokov, ktoré na základe výsledkov šetrenia škodovej udalosti považuje
za preukázané, s plnením náhrady škody sa môže dostať do omeškania až vtedy, keď po doručení
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradí v lehote určenej súdom priznanú
náhradu škody. Výnimku z takto zákonom stanovenej pozície poisťovateľa upravuje ust. § 11 ods.
8 zák. č. 381/2001 Z. z. výlučne pre prípad, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť do 3 mesiacov

poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré plniť odmietol. Len nesplnenie tejto povinnosti
poisťovateľom, rovnako ako aj nesplnenie povinnosti plniť v prípade oznámenia výšky preukázaných
nárokov poškodenému, zákon sankcionuje vznikom povinnosti poisťovateľa plniť poškodenému úroky
z omeškania. Z toho v konečnom dôsledku vyplýva, že pokiaľ poisťovateľ neoznámi poškodenému, že
uplatnený nárok považuje za preukázaný a pokiaľ mu včas poskytne písomné vysvetlenie dôvodov,

pre ktoré odmietol plniť, do omeškania s plnením náhrady škody sa poisťovateľ dostane až vtedy, ak
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradí v lehote určenej súdom
priznanú náhradu škody (por. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018).

21. Žalovanej bola poistná udalosť nahlásená dňa 23.9.2016 a táto listom z 22.11.2016, teda v zákonom

stanovenej lehote 3 mesiacov, oznámila žalobkyni, že z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti
medzi vznikom škody na vozidle a prevádzkou motorového vozidla jej poistenej, nie je možné uhradiť
z povinného zmluvného poistenia jej poisteného uplatnený nárok na náhradu škody. Preto sa žalovaná
do omeškania môže dostať len vtedy, ak nebude plniť v zmysle právoplatného rozsudku súdu o
priznaní náhrady škody. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok v časti priznaných úrokov

z omeškania a žalobu v tejto časti zamietol.

22. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.23. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R111/1998) zastávala názor, že
nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť

bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok
prejavila tzv. iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.). S týmto názorom sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (por. rozhodnutia
sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa
ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania, v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“,

zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli
účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať

aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia
predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej
procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania
podľa ust. § 420 písm. f/ CSP; do 30.6.2016 ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) len v celkom ojedinelých
(extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik
protiRusku,rozsudokzroku2009),prípadneakdošlokvadetakzásadnej,žemalazanásledok„justičný
omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b/ CSP (§ 420 písm. f/ CSP) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 84/2017 z 25.10.2017).

24. V rozpore s cit. ust. § 220 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia opomenul
vyhodnotiť nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 126 € s prísl. z titulu prenájmu náhradného motorového
vozidla, neuviedol pri riešení tejto otázky, aké skutočnosti mal relevantnými dôkazmi preukázané, z

ktorých vo svojom rozhodnutí o priznaní aj tejto sumy žalobkyni vyšiel, a rovnako ani akými úvahami sa
pri právnom posudzovaní tejto otázky riadil. Žalovaná pritom už v priebehu konania namietala plnenie
aj tejto sumy (viď č.l. 64), súd však k jej námietkam nezaujal žiadne stanovisko. Tento nedostatok
odôvodnenia možno bezpochyby považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri
odôvodňovaní rozhodnutia a nie iba nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením. Pre tento nedostatok

je rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni aj sumu 126 € s prísl.
nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť
uskutočňovať jej procesné práva, a tým dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP. Odvolací súd preto zrušil rozsudok v časti o zaplatenie sumy 126 € s prísl. z titulu prenájmu
náhradného vozidla a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).