Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712205997
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712205997.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: GLOBE International LTD, s. r. o.,
so sídlom Pohraničníkov 56, Bratislava, IČO: 35 829 346, zastúpeného AK MARKO s. r. o., so sídlom
Budatínska 47, Bratislava, proti žalovanej: Ľ. L., bytom R. XXX/XF, O., zastúpenej hbr advokáti s. r. o., so
sídlom Štefánikova 15, Bratislava, o zaplatenie 13.499,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 26. 01. 2016, č. k. 4C14/2014-234, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 13.499,36 eur, úroku z omeškania 10% ročne zo sumy 9.276,26 eur od 16. 04.
2009 do zaplatenia, zo sumy 2.288,79 eur od 11. 04. 2009 do zaplatenia, sumy 1.943,31 eur od 11. 04.

2009 do zaplatenia a zmluvnej pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 9.276,26 eur
od 16. 04. 2009 do zaplatenia. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia
v sume 2.177,44 eur na účet jej právneho zástupcu. Poukázal na to, že žalobca sa
v konaní domáhal zaplatenia sumy 9.276,26 eura s príslušenstvom titulom zaplatenia v poradí štvrtej
vyúčtovacej faktúry č. 060/2009 odkazom na Zmluvu o dielo, uzavretú medzi stranami dňa 07. 02. 2006
a zaplatenia kúpnej ceny za dva pozemky v zmysle písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 22. 05. 2008, v sume

1.934,31 eur s príslušenstvom a 2.288,79 eur s príslušenstvom. Záväzkové vzťahy strán posúdil podľa
ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 631, § 46 ods. 1, § 588, § 100 ods. 1, 2, § 101 Obč. zákonníka,
keď dospel k záveru, že ide o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nakoľko na strane žalobcu
ide o dodávateľa, v ktorého predmete činnosti je zapísaný ako predmet podnikania aj uskutočňovanie
stavieb a ich zmien a inžinierska činnosť v stavebníctve, ktoré sú aj obsahom zmluvy o dielo a s tým
súvisiaceho predaja pozemkov pod stavbou a priľahlého pozemku, ktoré predmetom tohto sporu, a na

strane žalovanej ide o spotrebiteľa, ktorý pri uzatváraní zmlúv so žalobcom a plnení z nich nekonal v
rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pretože zmluvy žalovaná uzatvárala ako fyzická osoba
- nepodnikateľ, individuálny spotrebiteľ. Vykonaným dokazovaním zistil, že v písomne uzavretej zmluve
o dielo bolo medzi stranami dohodnuté, že konečnú vyúčtovaciu faktúru podľa čl. 4 bod 4. 3. písm. e/
zmluvy, vystaví dodávateľ do desať dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, pričom kolaudačné
rozhodnutie č. L.. XXX-XX/Kt zo dňa 05. 12. 2008 nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 12. 2008, teda v

období od 13. 12. 2008 do 23. 12. 2008 sa žalobca písomne zmluvne zaviazal vystaviť konečnú faktúru
a táto mala podľa zmluvných dojednaní byť splatná do desať dní, t. j. do 02. 01. 2009. Žalobca tak
mohol po prvýkrát uplatniť nárok na súde dňa 03. 01. 2009 a všeobecná trojročná premlčacia lehota
mu plynula do 03. 01. 2012. Žalobu na zaplatenie konečnej ceny za dielo uplatnil na súde žalobou až
04. 04. 2012. Žalobca nepreukázal, že medzi stranami došlo k písomnej zmene zmluvy o dielo v časti
čl. IV. bod 4. 3 písm. e/, ktorá by ho oprávňovala ku konečnému vyúčtovaniu ceny diela v neskoršom

termíne. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na zaplatenie kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely
na pozemkoch v kat. úz. O. v sume 4.223,10 eura s príslušenstvom, poukázal na písomnú kúpnuzmluvu, ktorú žalobca pripojil k žalobe a podľa ktorej bola kúpna cena zaplatená bezhotovostne pred
podpisom kúpnej zmluvy, prípadne v deň podpísania (čl. II. posledný odsek), ako aj že svojím podpisom
potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny v plnej výške. Uviedol, že v konaní po vznesení námietky premlčania

žalovanou tvrdil, že žalovaná kúpnu cenu nezaplatila a žaloba je podaná včas, avšak toto svoje tvrdenie
v konaní nad všetku pochybnosť nepreukázal, keď ním navrhnutí svedkovia sa k dátumu podpisu kúpnej
zmluvy žalovanou jednoznačne nevyjadrili, iba svedkyňa X. jednoznačnejšie vypovedala, že v čase
jej podpisu kúpnej zmluvy pod ňou iné podpisy kupujúcich, teda ani podpis žalovanej, neboli, pričom
ani táto svedkyňa jednoznačne neuviedla dátum, kedy ona s manželom zmluvu podpisovali. Taktiež

konštatoval, že žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal kedy dátumovo boli rovnopisy kúpnej zmluvy
s jeho podpisom a podpisom podľa jeho tvrdení štyroch kupujúcich, odovzdané, a ktorým konkrétnym
kupujúcim v postavenej bytovke v O. boli odovzdané na podpis. Pokiaľ v kúpnej zmluve, ktorú sám
žalobca vypracoval, stanovil splatnosť najneskôr v deň jej podpisu, teda 22. 05. 2008, už nasledujúcim
dňomsitentonárokmoholpoprvýkrátuplatniťnasúde.Dňom23.05.2008muzačalaplynúťvšeobecná
trojročná premlčacia lehota. Dňa 23. 05. 2011 sa nárok stal premlčaným, pričom žalobca si nárok na

súde uplatnil až žalobou dňa 04. 04. 2012. Ako právne bezvýznamné posúdil tvrdenie žalobcu, že nárok
na zaplatenie žalovaných súm mu vznikol, až keď konečnú cenu za dielo a kúpnu cenu za pozemky
žalovanej vyúčtoval faktúrami č. 060/2009, 061/2009 a 062/2009 a tieto sa stali splatnými až dňom vo
faktúrach uvedeným, nakoľko predmet plnenia, cenu ako aj splatnosť, si strany zmluvne dojednali v
písomných zmluvách o dielo a kúpnej zmluve a žalobca v konaní netvrdil, a teda ani nepreukázal, že

došlo k písomnej zmene dojednaných podmienok v zmluve o dielo a v kúpnej zmluve. Žalobu preto v
celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania uplatnených nárokov. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť, žalobe

v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne zistený skutkový stav
nesprávne právne posúdil. Uviedol, že nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o premlčaní jeho
práva na zaplatenie ceny diela fakturovanej faktúrou č. FA-060/2009 zo dňa 05. 04. 2009, splatnej
dňa 15. 04. 2009, je založený na nesprávnom skutkovom zistení, významnom pre určenie začiatku

plynutia premlčacej doby. Namietal nesprávny výklad bodu 4. 3. písm. e/ Zmluvy o dielo zo dňa 07.
02. 2006 prijatý súdom prvej inštancie a zdôraznil, že podľa uvedeného ustanovenia zmluvy bol ako
zhotoviteľ diela oprávnený (a nie povinný) vystaviť a doručiť konečnú faktúru za vykonanie diela do desať
dní po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, z čoho je zrejmé, že uvedená zmluvná podmienka
mu neukladala ako zhotoviteľovi striktnú povinnosť časovo ohraničenú na vystavenie a doručenie

vyúčtovacej faktúry žalovanej. Lehota na vystavenie a doručenie faktúry určuje iba najskorší časový
okamih, kedy mohol ako zhotoviteľ vystaviť a doručiť konečnú vyúčtovaciu faktúru. Zmluva o dielo v
danom prípade celkom jednoznačne vymedzuje splatnosť ceny diela tak, že cena diela podľa konečnej
faktúry je splatná do desať dní odo dňa doručenia faktúry žalobcom žalovanej ako objednávateľke.
Práve tento údaj, dohodnutá splatnosť ceny diela, je relevantný pre vyvodenie záveru o tom, či došlo k

premlčaniu jeho práva, pričom podľa údajov uvedených na predmetnej faktúre bola fakturovaná cena
diela splatná do 15. 04. 2009 a premlčacia doba plynie odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty
splatnosti, t. j. odo dňa 16. 04. 2009, čo má za následok uplynutie premlčacej doby dňa 16. 04.
2012. Keďže právo na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela uplatnil na súde žalobou dňa 04. 04. 2012,
uplatnil si svoje právo voči žalovanej riadne a včas. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava

V č. k. 24C/299/2014-190 zo dňa 25. 12. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 04. 2015 a
vykonateľnosťdňa30.04.2015,vydanývskutkovoaprávnetakmertotožnejveci(rozdieljevúčastníkovi
na strane žalovaného), v ktorej veci dospel súd k odlišnému záveru, keď námietku premlčania vznesenú
žalovanými, založenú na rovnakej argumentácii, akú použila žalovaná v tomto konaní, vyhodnotil ako
nedôvodnú. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. októbra 2011, sp. zn. 7Cdo 42/2010,

namietal, že napadnutý rozsudok možno považovať za prekvapivé rozhodnutie, v ktorom sa súd odklonil
od skôr právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu v otázke významnej pre rozhodnutie vo veci
samej. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru o premlčaní
jeho práva na zaplatenie kúpnej ceny v celkovej sume 4.223,10 eura. Zdôraznil, že medzi stranami
nebolo sporné, že zo strany žalovanej nedošlo k úhrade kúpnej ceny za pozemky, ktorých prevod bol

predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 22. 05. 2008, sama žalovaná v písomnosti zo dňa 17. 07. 2009
potvrdila existenciu svojho peňažného záväzku voči žalobcovi titulom nezaplatenia kúpnej ceny z kúpnej
zmluvy zo dňa 22. 05. 2008. Namietal, že v prípade viacerých účastníkov zmluvy je zmluva uzatvorená
dňom podpísania zmluvy posledným jej účastníkom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účastnícikúpnej zmluvy, podpísanej žalobcom ako predávajúcim dňa 22. 05. 2008, podpisovali túto zmluvu na
strane kupujúcich samostatne, nie spolu s ostatnými kupujúcimi. S podpisovaním predmetnej kúpnej
zmluvy sa začalo až po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, t. j. až po dni 12. 12. 2008, pričom

v termíne do marca 2009 podpísali zmluvu ako kupujúci: R. H. s manželkou Q. H., R. E. a P. Q., V.
V. a v apríli 2009 R. X. s R. E. X., ktorá vypovedala v konaní sp. zn. 4C/171/2013, že v čase, keď
podpisovala kúpnu zmluvu, t.j. v apríli 2009, bolo v zmluve nad jej menom iba pár podpisov - miesto
na podpísanie zmluvy pre žalovanú v tejto veci bolo uvedené až pod menom E. X., z čoho možno
oprávnene vyvodiť záver, že v čase podpisovania zmluvy manželmi Homérovými nebola ešte zmluva

podpísaná zo strany žalovanej, a teda zmluva ešte nebola platne uzatvorená z hľadiska ust. § 40 ods.
3 Obč. zákonníka. Z výpisu z LV č. XXXX a č. XXXX pre kat. úz. O., obec: O., okres: Senec vyplýva,
že žalovaná spolu s ostatnými účastníkmi predmetnej kúpnej zmluvy nadobudli vlastnícke podiely k
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, podpísanej žalobcom dňa 22. 05.
2008, po jej zavkladovaní podľa V-2917/09 zo dňa 31. 07. 2009. Z uvedeného vyplýva, že k podpisu
zmluvy žalovanou muselo dôjsť až v období nasledujúcom po podpísaní zmluvy zo strany manželov X.

v apríli 2009 do podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností podľa predmetnej zmluvy. Vzhľadom
na to sa jeho právo na zaplatenie kúpnej ceny za pozemky nemohlo premlčať dňa 23. 05. 2011, ale
všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že nárok dňa 04. 04. 2012 uplatnil na súde ešte v priebehu plynutia
trojročnej premlčacej doby (apríl 2009 - apríl 2012). Uviedol, že je nevyhnutné doplniť dokazovanie
výsluchom všetkých tých účastníkov kúpnej zmluvy, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva dňa

31. 07. 2009, najmä vzhľadom na jeho tvrdenie, že návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný
bez jeho vedomia a súhlasu a o jeho podaní sa dozvedel až v júli 2009 iba vďaka tomu, že došlo
k prerušeniu katastrálneho konania. Ďalej namietal, že uplatnenie námietky premlčania žalovanou je
vzhľadom na širšie skutkové okolnosti v tomto prípade výrazom zneužitia práva žalovanej na jeho úkor
a ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka. Podľa jeho názoru

napriek charakteru uzatvorenej zmluvy o dielo ako spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka
je potrebné posúdiť tuto zmluvu primárne ako zmluvu uzatvorenú podľa § 262 Obch. zákonníka v
režime Obch. zákonníka. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nezistil žiadne neprijateľné zmluvné
podmienky a dojednania spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami,
či dojednaných v neprospech žalovanej ako objednávateľky z pohľadu jej postavenia spotrebiteľa, nie je

dôvod nepostupovať pri posudzovaní dôvodnosti vznesenej námietky premlčania podľa ust. o premlčaní
obsiahnutých v Obch. zákonníku, a vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v sume 374,82 eur. Odvolanie
žalobcu považovala za nedôvodné a uviedla, že o rovnakých zmluvách už rozhodoval Okresný súd

Pezinok v iných veciach a rozhodnutia boli potvrdené Krajským súdom v Bratislave a vzhľadom na
to považuje argumentáciu žalobcu v časti týkajúcej sa charakteru zmlúv ako spotrebiteľských, za
nedôvodnú. Za neopodstatnenú označila tiež jeho argumentáciu namietajúcu vyhodnotenie povinnosti
vystaviť faktúru podľa zmluvy o dielo, nakoľko táto ignoruje priamy záväzok zhotoviteľa vystaviť konečnú
faktúru za dohodnutých podmienok. Výklad žalobcu nepovažovala za správny aj z hľadiska úpravy

dobrýchmravov,keďpodľažalobcujekorektnévystaviťfaktúrukedykoľvekatýmviazaťzačiatokplynutia
premlčania na subjektívne rozhodnutie žalobcu. Uviedla, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 24C/299/2014, na ktorý poukázal žalobca, je zrejme vadný. Odvodzovať právnu istotu žalobcu
od rozhodnutia okresného súdu v inej veci nie je v súlade so zákonom, ani s citovanou judikatúrou.
Tvrdenie, že zmluvu uzatvorila nie skôr ako v apríli 2009, je založené na obsahu výpovede svedkyne X.,

ktorá si však na presné okolnosti podpisu zrejme nepamätá, čo vyplýva aj z jej výpovede, pričom listina
predložená žalobcom, na ktorej sú niektoré podpisy kupujúcich, je inou listinou, než ktorá bola použitá
pre zavkladovanie vlastníckeho práva. Z uvedeného vyplýva, že pani X., ktorá tvrdí, že zmluvu podpísala
len raz, ju musela podpísať v čase, keď boli všetky exempláre zmluvy spolu predložené kupujúcim.
Návrhy na vypočutie nových svedkov sú v rozpore so zásadou koncentrácie, keď žalobca v priebehu

prvoinštančného konania ich výsluch nenavrhol. Za nedôvodnú považuje aj argumentáciu žalobcu o
konaní v rozpore s dobrými mravmi.
4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods.1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len
"C.s.p.") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods.1 C.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne
správny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.5. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstav;dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
6. V danom spore sa žalobca proti žalovanej domáha zaplatenia sumy 9.276,26 eura ako neuhradenej
poslednej splátky ceny za vykonanie diela - výstavbu bytu na základe Zmluvy o dielo č. 01/06,
uzavretej medzi stranami dňa 07. 02. 2006, vyfakturovanej žalovanej faktúrou č. FA - 060/2009 v sume

9.276,26 eura a zaplatenia kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku a priľahlých
pozemkoch na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.2008, vyfakturovanej faktúrou č. FA - 062/2009 v
sume 1.934,31 eur a faktúrou č. FA - 061/2009 v sume 2.288,79 eura. Námietku premlčania vznesenú v
spore žalovanou správne súd prvej inštancie posudzoval podľa § 100 ods. 1, 2 a § 101 Obč. zákonníka,
avšaknesprávnetietoustanoveniaaplikovalnazistenýskutkovýstav.Vykonanýmdokazovanímzistil,že
písomnou Zmluvou o dielo č. 01/06 zo dňa 07. 02. 2006 sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovanú

ako objednávateľa zhotoviť výstavbu bytu špecifikovaného v zmluve o dielo za cenu v sume 1.974.928
Sk bez DPH, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť v splátkach podľa čl. IV. bod 4. 3. a - e zmluvy o dielo,
pričom sa strany v čl. IV. bod 4. 3.e dohodli, že konečnú faktúru je zhotoviteľ oprávnený vystaviť a doručiť
do desať dní po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Splatnosť faktúry bola výslovne určená na
desať dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nesprávne

dospel k záveru, že žalobca si mohol po prvý krát nárok na zaplatenie konečnej faktúry uplatniť na
súde dňa 03. 01. 2009, keď desaťdňovú lehotu splatnosti faktúry počítal od 23.12.2008, t.j. 10 dní po
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Z uvedeného zmluvného dojednania strán, obsiahnutého v
čl. IV. bod 4. 3.e je nesporné, že žalobca ako zhotoviteľ sa nezaviazal vystaviť a doručiť konečnú faktúru
do desať dní po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ale strany si dohodli jeho oprávnenie ako

zhotoviteľa, konečnú faktúru, obsahujúcu celkové zúčtovanie uhradených splátok, poslednú splátku vo
výške 10% z celkovej ceny diela s pripočítaním DPH v aktuálnej sadzbe, plus prípadné zvýšenie resp.
zníženie ceny diela v súlade s bodom 4. 7. zmluvy a prípadné vyrovnanie DPH v súlade s bodom 4.
2. b, vystaviť a doručiť v uvedenej lehote, a splatnosť tejto konečnej faktúry si stanovili na desať dní
odo dňa jej doručenia objednávateľovi. Z uvedeného zmluvného dojednania strán nevyplýva povinnosť

žalobcu vystaviť konečnú faktúru v lehote najneskôr 10 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia,
ktorej nedodržanie by malo za následok zánik práva žalobcu na doplatenie ceny diela. Pre posúdenie
okamihu splatnosti zvyšnej časti ceny diela je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce, že žalovaná
ako objednávateľ sa zaviazala zaplatiť konečnú faktúru v dohodnutej lehote splatnosti 10 dní od jej
doručenia. Z predloženej faktúry č. FA - 060/2009 je zrejmé, že bola žalobcom

vystavená dňa 05. 04. 2009 a splatná v zmysle zmluvy o dielo dňa 15. 04. 2009. Keďže sa žalobca
domáha doplatenia ceny diela v sume 9.276,26 eura, vyfakturovanej konečnou faktúrou zo dňa 05. 04.
2009, splatnou dňa 15. 04. 2009, mohol žalobca po prvý krát právo na zaplatenie tejto faktúry uplatniť na
súde až dňa 16. 04. 2009, odkedy začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula
dňa 16. 04. 2012. Žalobca si teda uplatnil právo na zaplatenie konečnej ceny diela žalobou dňa 04. 04.

2012 pred márnym uplynutím premlčacej doby.
7. Nesprávne súd prvej inštancie posúdil aj premlčanie žalobcom uplatneného práva na zaplatenie
kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely na zastavanom pozemku a priľahlých pozemkoch na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.2008. Podľa čl. III. predmetnej kúpnej zmluvy, upravujúceho ceny
spoluvlastníckych podielov na pozemkoch, bola dohodnutá kúpna cena medzi zmluvnými stranami

zaplatenábezhotovostnýmprevodomnaúčetpredávajúcehonajneskôrvdeňpodpisutejtozmluvy,resp.
bola zaplatená k rukám predávajúceho. Zmluvné strany sa dohodli, že dohodnutá kúpna cena v tomto
článku je konečná a nemenná a predávajúci podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie kúpnej ceny v plnej
výške. Predložená kúpna zmluva však nebola podpísaná žalovanou, ale len žalobcom dňa 22.05.2008.
Nesprávne súd prvej inštancie pri posudzovaní námietky premlčania práva na zaplatenie kúpnej ceny za

spoluvlastnícky podiel na pozemkoch vychádzal zo splatnosti kúpnej ceny dňa 22.05.2008, keď strany
si dohodli splatnosť v deň podpisu tejto zmluvy, pričom nebolo v konaní preukázané podpísanie kúpnej
zmluvy oboma stranami dňa 22.05.2008 a zo znenia uvedeného článku kúpnej zmluvy nevyplýva, že
by mala byť kúpna cena na základe dohody zmluvných strán splatná v deň podpisu kúpnej zmluvy len
samotným predávajúcim, bez podpisu kupujúcej. Potvrdenie prevzatia kúpnej ceny predávajúcim priamo

v texte kúpnej zmluvy nemá vplyv na dohodnutú splatnosť kúpnej ceny v deň podpisu tejto zmluvy,
keď pre splatnosť kúpnej ceny nepostačuje podpis zmluvy iba jednou zo zmluvných strán, avšak je
nevyhnutné, aby bola zmluva podpísaná obomi stranami. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na
to, že z výpovede žalobcu vyplýva, že vyhotovil a podpísal 21 vyhotovení kúpnej zmluvy a následnevyzval jednotlivých vlastníkov k podpisu zmluvy, a to individuálne, pričom zistil odcudzenie jednej zmluvy.
Taktiež však z výpovedí svedkov vypočutých v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/171/2013 vyplynulo,
že predmetné kúpne zmluvy podpisovali jednotliví kupujúci individuálne po zaplatení kúpnej ceny pri

osobnom stretnutí so žalobcom a je teda zrejmé že žalobca ako predávajúci si musel zmluvy s jeho
overeným podpisom zabezpečiť vopred. V konaní nebolo preukázané podpísanie predmetnej kúpnej
zmluvy oboma zmluvnými stranami dňa 22. 05. 2008, a preto nesprávne súd prvej inštancie vychádzal
zo splatnosti kúpnej ceny dňa 22. 05. 2008, na základe čoho dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca
si mohol právo uplatniť po prvýkrát už dňa 23. 05. 2011, kedy začala plynúť všeobecná trojročná

premlčacia lehota a táto uplynula dňa 23. 05. 2011. Vzhľadom na uvedené námietka premlčania,
vznesená žalovanou, založená na splatnosti kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel na predmetných
pozemkochdňom22.05.2008,aresp.dňa29.05.2008,akouviedlavodporeprotiplatobnémurozkazu,
nie je dôvodná. I keď svedkyňa X. nevedela uviesť dátum, kedy ona s manželom zmluvu podpisovali,
uviedla, že zmluvu podpisovala podľa podmienok dohodnutých so žalobcom, najprv zaplatila prevodom
peniaze a potom podpísala kúpnu zmluvu spolu s manželom na stretnutí s pánom K., pričom podľa ňou

predložených faktúr jej spolu s manželom bola kúpna cena za spoluvlastnícky podiel na predmetných
pozemkoch vyfakturovaná faktúrou č. FA - 063/2009 v sume 2.288,79 eura so splatnosťou 10. 04. 2009
a faktúrou č. FA - 064/2009 v sume 1.919,11 eura taktiež so splatnosťou 10. 04. 2009, t. j. so zhodným
dátumom splatnosti ako žalovanej. V konaní tak so zreteľom na všetky relevantné okolnosti zistené
vykonaným dokazovaním neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by umožňovali dospieť k záveru,

že žalobca si nárok na zaplatenie kúpnej ceny za pozemky uplatnil na súde po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej lehoty.
8. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie založil svoj záver o premlčaní žalobcom
uplatnených nárokov na nesprávnom právnom posúdení vecí, pre ktoré sa ďalšími podstatnými
stránkami veci samej, tvrdeniami strán a predloženými listinnými dôkazmi z hľadiska preukázania

žalobcom uplatneného práva na zaplatenie zvyšku ceny diela a kúpnej ceny za pozemky, nezaoberal.
Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu v celom rozsahu nahrádzalo
prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových
a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov
odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých

rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvoinštančného súdu, ktorý sa
nimi buď dostatočne náležite nezaoberal, alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v
rámci dvojinštačnosti veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu
ochranu a spravodlivý proces a požiadavke dôsledného rešpektovania princípu dvojinštačnosti konania
možno v preskúmavanej veci plne vyhovieť iba kasačným rozhodnutím.

9. So zreteľom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku ktorého nevykonal ďalšie dôkazy a nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. c) C. s. p. zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom,
vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.); podľa ktorého nie

je dôvodná námietka premlčania vznesená v spore žalovanou a je preto nevyhnutné riadne posúdiť
vecnú opodstatnenosť podanej žaloby; vykoná dokazovanie predloženými a označenými dôkazmi a
po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov a posúdení žalobcom uplatnených nárokov opätovne
rozhodne vo veci samej. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne podľa § 396 ods. 3 C. s. p.
aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).