Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2022

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 26T/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022010552
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Petričko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2022:0022010552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Daniel Petričko, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 24. novembra 2022 v Michalovciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

D. T., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom U. XXX,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

dňa 18.08.2022, v čase okolo 20.40 hod., v rodinnom dome číslo XXX v obci U., okres Michalovce,
po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadla svojho manžela I. T. a to tak, že ho oboma svojimi
rukami sotila smerom do interiérových dverí so sklenenou výplňou, pričom došlo k rozbitiu sklenenej
výplne a následne k presne nezistenému počtu rezných rán na tele I. T., s dobou liečenia a dobou
práceneschopnosti v trvaní 9 dní na základe vypracovaného odborného vyjadrenia znalca z odboru

zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, MUDr. Jána Džavana, pričom iná škoda I.
T., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom U. XXX, okres Michalovce, a v spojení s jeho ošetrením ani D?VERE,
zdravotnej poisťovni, a.s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35942436, spôsobená nebola,

t e d a

- inému ublížila na zdraví a čin spáchala na chránenej osobe - manželovi, ktorý je odkázaný na jej
starostlivosť,

č í m s p á c h a l a

- prečin: ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,

z a to sa o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, Trestného
zákona, § 53 ods. 1 Trestného zákona na trest domáceho väzenia vo výmere 12 (dvanásť)

mesiacov.Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaná povinná zdržiavať sa nepretržite vo svojom obydlí
na adrese U. XXX s výnimkou povolených dní pondelok, streda a piatok v čase od 7:00 do 12:00, viesť
riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa § 53 ods. 5 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaná opustiť
svoje obydlie, mimo povolených dní uvádzaných v predchádzajúcom odseku, len po predchádzajúcom
súhlase probačného a mediačného úradníka a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas.

Podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá
obžalovanej obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok počas výkonu trestu domáceho väzenia.

Podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 4 Trestného zákona ukladá obžalovanej
povinnosť zúčastňovať sa počas výkonu trestu domáceho väzenia na stretnutiach s probačným a

mediačným úradníkom v intervaloch určených probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 4 Trestného zákona ukladá obžalovanej
povinnosť dostaviť sa na tretí deň po právoplatnosti tohto rozsudku k probačnému a mediačnému
úradníkovi Okresného súdu Michalovce za účelom inštalácie technického zariadenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal dňa 17.10.2022 na D. T. obžalobu pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

V zmysle § 172 ods. 2 Trestného poriadku ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obžalovaný

vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, môže
sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie. Súd vo veci rozhodol
rozsudkom dňa 24.11.2022, kde po vyhlásení rozsudku sa prokurátor aj obžalovaná vzdali práva podať
odvolanie.Súdtedavzmysle§172ods.2Trestnéhoporiadkunemuselpísomneodôvodňovaťrozsudok.
V uvedenom prípade je však súd toho názoru, že okolnosti na strane prípadu a trestu si vyžadovali

písomné odôvodnenie rozsudku, a teda nad rámec súd uvádza aj písomné odôvodnenie rozsudku.

Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2022 obžalovaná po poučení urobila vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinná. Následne teda súd prijal vyhlásenie obžalovanej
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a dokazovanie vykonal iba v rozsahu o treste a to výsluchom

poškodeného, probačného a mediačného úradníka a prečítaním listinných dôkazov.

Svedok poškodený I. T. vo svojej výpovedi uviedol, že má celú ľavú stranu tela nefunkčnú a v plnom
rozsahu je odkázaný na starostlivosť obžalovanej. V prípade, ak by obžalovaná nebola doma, nedokázal
by existovať a zabezpečiť si štandardné denné úkony. Aj samotný konflikt, ktorý je predmetom tohto

konania, sa stal skôr nešťastnou náhodou. Alkoholické nápoje požíva naozaj sporadicky, nakoľko požíva
lieky. V prípade uloženia trestu domáceho väzenia by nemal žiaden problém, ak by bol doma znova
zatvorený s obžalovanou ako manželkou.

Probačný a mediačný úradník Okresného súdu Michalovce Mgr. E. R. vo svojej výpovedi uviedol, že

spoločne s technikom spoločnosti ICZ zrealizoval inštitút predbežného šetrenia s tým, že na mieste
trvalého pobytu obžalovanej a poškodeného zistil, že montáž alkostanice nie je možná z dôvodu
absenciesignálu.Zároveňzistil,žezariadenienaurčeniepolohykontrolovanejosoby(ZUPKO)jemožné
obžalovanej uložiť spoločne s primeranými povinnosťami a obmedzeniami. Záverom uviedol, že trest
domáceho väzenia je jedinou možnou alternatívou v tomto prípade.

Zo správy o povesti obce Horovce vyplýva všeobecné hodnotenie.

Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaná má jeden
záznam proti občianskemu spolunažívaniu.Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžaloba má jeden záznam v registri trestov.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 0T/58/2022 zo dňa 8. 4. 2022 vyplýva, že

obžalovaná bola právoplatne uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace výkon ktorého úlohou bolo
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Z rozkazu Okresného úradu Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy vyplýva, že obžalovaná

bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Zo záverečnej správy o výsledku inštitútu predbežného šetrenia vyplýva, že u obžalovanej sú splnené
materiálno-technické podmienky použitia technických prostriedkov na výkon kontroly - ZUPKO.

K výroku o treste

Súd obžalovanej D. T. uložil podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37
písm. m), § 38 ods. 2, Trestného zákona, § 53 ods. 1 Trestného zákona na trest domáceho väzenia
vo výmere 12 mesiacov. Zároveň obžalovanej uložil povinnosť zdržiavať sa nepretržite vo svojom
obydlí na adrese U. XXX s výnimkou povolených dní pondelok, streda a piatok v čase od 7:00 do

12:00, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas trestu domáceho väzenia,
povinnosť zúčastňovať sa počas trestu domáceho väzenia probačných stretnutí v intervaloch určených
probačným a mediačným úradníkom a povinnosť dostaviť sa na tretí deň po právoplatnosti tohto
rozsudku k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Michalovce za účelom inštalácie

technickéhozariadenia.Záverompoučilobžalovanú,žepodobuvýkonutrestudomácehoväzenia,môže
opustiť svoje obydlie, mimo povolených dní uvádzaných, len po predchádzajúcom súhlase probačného
a mediačného úradníka a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Takto uložený trest
spoločne s obmedzením a povinnosťami pokiaľ ide o druh aj výšku, súd považuje za nevyhnutné a
zároveň dostatočné na dosiahnutie účelu trestu. Zároveň ide o jediný možný trest, ktorý nebude mať

negatívny dopad na poškodeného, ale ani na obžalovanú.

V prvom rade súd posudzoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle ust. § 36, § 37
a § 38 Trestného zákona. U obžalovanej súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l)
Trestného zákona a to, že sa priznala k spáchaniu skutku a skutok oľutovala. Obžalovaná svoje konanie

už v prípravnom konaní priznala a oľutovala ho, čo následne zopakovala aj na hlavnom pojednávaní,
kde učinila vyhlásenie o vine. Súd zároveň vzhliadol aj priťažujúcu okolnosti a to z mysle ust. § 37 písm.
m) Trestného zákona. V prípade § 37 písm. m) Trestného zákona súd poukazuje na trestný rozkaz
Okresného súdu Michalovce vo veci 0T/58/2022. Týmto trestným rozkazom bola obžalovaná uznaná
za vinnú a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom na

dobu 12 rokov so skúšobnou dobou do 9.4.2023. Obžalovaná spáchala skutok v dobe podmienečného
odsúdenia, teda bola už za trestný čin odsúdená. Súd v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona
neupravoval zákonom stanovenú trestnú sadzbu.

V prípade obžalovanej, ako to už bolo konštatované, išlo o spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia. V zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mal teda súd obmedzené možnosti
na ukladanie trestov. V prípade ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona je súd toho názoru, že
uvedené ustanovenie nevylučuje možnosť uloženia iného alternatívneho trestu, vylučuje iba možnosť
uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu. Postupom
podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona teda zákonodarca obmedzuje možnosť ukladania trestov buď na

nepodmienečný alebo na iný alternatívny trest. Uvedený názor súdu je navyše v zhode aj s názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v uznesení 2 Tdo/11/2015.

V zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona súd už nemohol výkon trestu podmienečne
odložiť na skúšobnú dobu, nakoľko obžalovaná spáchala úmyselný trestný čin v čase skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Michalovce 0T/58/2022. Súd sa teda musel
vysporiadať s tým, aký druh trestu v prípade obžalovanej, bude na účely potrestania, ale predovšetkým
prevýchovy, tým najideálnejším trestov. V zmysle škály alternatívnych trestov, ktoré prichádzali do úvahy
však súd na druhej strane musel zohľadniť aj možnosť uloženia nepodmienečného trestu.V prípade, ak by súd ukladal nepodmienečný trest, tento by mal veľmi negatívny dopad jednak na
osobu obžalovanej, ktorá doposiaľ nebola vo výkone trestu, avšak prioritne na osobu poškodeného.

Ten vo svojej výpovedi jasne uviedol, že je v plnom rozsahu odkázaný na opateru práve obžalovanej.
Poškodený má polovicu tela nefunkčnú a sám nedokáže realizovať väčšinu bežných denných úkonov.
Obžalovanájetedajedinouosobou,ktorámudokážeposkytnúťsúčinnosťapomocpriživotnedôležitých
úkonoch a potrebách.

Súd mal pri úvahe o uložení trestu, obmedzené portfólio možností a vylúčil možnosť uloženia
nepodmienečného trestu. Do úvahy teda prichádzali iba 3 druhy trestov, ktoré mohol obžalovanej uložiť.
Jednalosaotrestpovinnejpráce,peňažnýtrestalebotrestdomácehoväzenia.Vprvomradejepotrebné
poukázať, na všeobecnú prevenčnú činnosť pri trestaní páchateľov. Trest má mať charakter prevencie
pre samotného páchateľa, aby v budúcnosti nepáchal trestnú činnosť. Na druhej strane má aj ochrániť
obeť trestného činu od toho, aby neprichádzala do kontaktu s páchateľom trestnej činnosti. V uvedenom

prípade, ako to bolo vyššie uvedené, súd vychádzal z možnosti uloženia iba troch druhov trestov.
V prípade trestu povinnej práce je súd toho názoru, že v uvedenom prípade je obžalovaná osobou,
ktorá podstatnú časť svojho času venuje starostlivosti o poškodeného. V prípade, ak by súd uložil trest
povinnej práce, obžalovaná by musela istý výmer hodín odpracovať mimo obydlie. Tým by čiastočne
mohla byť obmedzená starostlivosť o poškodeného. V prípade možnosti uloženia peňažného trestu je

súd toho názoru, že v uvedenom prípade nie sú splnené podmienky na uloženie tohto druhu trestu. V
prípadepeňažnéhotrestujemožnépristúpiťkjehouloženiulenvtedy,akjezrejmé,žebudevymožiteľný.
Obžalovaná má mesačný príjem vo výške okolo 495 EUR. Uvedená suma je sumou, ktorá je ešte nižšou
sumou ako je aktuálne minimálna mzda. Táto suma musí pokrývať starostlivosť o domácnosť a takisto aj
o poškodeného. V prípade uloženia peňažného trestu by tento mohol spôsobiť dve negatívne situácie.

Prvou by bola nevymožiteľnosť s následnou premenou trestu na nepodmienečný trest. Druhou by mohla
byť druhotná platobnú neschopnosť bežných nákladov spojených s domácnosťou. Súd teda pristúpil k
uloženiu trestu domáceho väzenia ako jediného najideálnejšiu a najvhodnejšieho trestu pre daný prípad.

V prvom rade v prípade trestu domáce väzenia je potrebné uviesť, že tento druh trestu má chrániť obeť

trestného činu od páchateľa trestného činu. Súd pred rozhodovaním vo veci zrealizoval prostredníctvom
probačného a mediačného úradníka inštitút predbežného šetrenia. Práve inštitút predbežného šetrenia
mal zistiť možnosti uloženia takéhoto trestu, stanovisko poškodeného ako obete trestného činu a
zároveň pohľad probačného a mediačného úradníka na možnosti uloženia takéhoto trestu. Súd, aj
napriek vyhláseniu obžalovanej o vine, vykonal na hlavnom pojednávaní výsluch poškodeného a

probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Michalovce čo do trestu. Poškodený sám vo svojej
výpovedi uviedol, že v prípade uloženia trestu domáceho väzenia by nemal žiaden problém s jeho
uložením. Ako to už bolo vyššie uvádzané, poškodený je odkázaný na starostlivosť od obžalovanej. Aj
probačný a mediačný úradník Okresného súdu Michalovce vo svojej výpovedi potvrdil, že v prípade
uloženia takéhoto druhu trestu, bude tento trest jediným možným riešením uvedeného prípadu. Súd sa

teda stotožnil s týmito závermi, osvojil si a utvrdil sa v tomto závere, že aj napriek tomu, že dôjde k
neustálemu stretu medzi páchateľom teda obžalovanou a obeťou teda poškodeným, ktorí budú musieť
zotrvať spoločne v jednej domácnosti, je tento druh trestu v záujme vyššieho spoločného dobra. V
prípade uloženia akéhokoľvek iného druhu trestu by totiž mohlo nastať, že poškodený bude ešte vo
väčšej miere poškodeným najmä tým, že príde o osobu, ktorá mu poskytuje 24 hodinovú starostlivosť

a súčinnosť pri bežných životných funkciách. To súd v žiadnom prípade nechcel dopustiť a uložil trest
domáceho väzenia vo výmere 1 rok.

Súd však nemôže opomínať aj fakt, že spáchanie trestného činu obžalovanou došlo pod vplyvom
alkoholu. Tej uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných

návykových látok počas trvania trestu domáceho väzenia a to z toho dôvodu, nakoľko alkohol bolo
spúšťacím mechanizmom celého skutku. Zároveň súd umožnil obžalovanej, aby vo vymedzených
dňoch, t. j. pondelok, streda a v piatok v čase od 7:00 do 12:00 mohla opustiť obydlie za účelom
zrealizovania životných potrieb týkajúcich sa chodu domácnosti a starostlivosť o poškodeného. V
tomto čase bude teda možné, aby obžalovaná opustila obydlie najmä za účelom návštevy lekára

spoločne s poškodeným, nákupov či realizovaní základných životných potrieb spojených s fungovaním
domácnosti. V prípade záujmu o opustenie domácnosti v iných časoch, ako má obžalovaná uvedené,
tak môže urobiť jedine so súhlasom probačného a mediačného úradníka. Rovnako súd uložil
obžalovanej povinnosť dostaviť sa na tretí deň po právoplatnosti tohto rozsudku, k probačnému amediačnému úradníkovi Okresného súdu Michalovce za účelom inštalácie technického zariadenia.
Uvedená povinnosť je jednorazovou povinnosťou, ktorej splnenie podlieha začiatok výkonu trestu
domáceho väzenia. V intervaloch určených probačným a mediačným úradníkom bude obžalovaná

rovnako povinná zúčastňovať sa aj na stretnutiach v rámci trestu domáceho väzenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Michalovce. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo

rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.