Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709214654
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6709214654.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a
členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne: B.. A. B., rod. X., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpenej XX., bytom Y., proti žalovanému: M. nar.
XXX, bytom B.L., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/250/2009-654 zo dňa 26. 10.

2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd z vecí patriacich do BSM žalobkyne a žalovaného
prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného: manželskú posteľ v zostatkovej hodnote 246,55 €,
obývaciu stenu v zostatkovej hodnote 64,14 €, 5 x komodu v zostatkovej hodnote 59,75 €, jedálenský

stôl a 10 kusov stoličiek v zostatkovej hodnote 536,61 €, TV Philips v zostatkovej hodnote 7 €,
digitálny fotoaparát Lumix v zostatkovej hodnote 7 €, vysávač v zostatkovej hodnote 2,80 €, uhlová
karbobrúska v zostatkovej hodnote 6 €, tavnú pištoľ v zostatkovej hodnote 5,50 €, benzínovú kosačku
MTD 46P v zostatkovej hodnote 201 €, nákladný prívesný vozík LPA 125V v zostatkovej hodnote
130 €, kúpeľňovú skrinkovú zostavu v zostatkovej hodnote 148,80 €, spálňovú skrinkovú zostavu v
zostatkovej hodnote 81,22 €, policový regál do špajze v zostatkovej hodnote 104,42 € a kuchynskú

linku v zostatkovej hodnote 429,29 €. Do výlučného vlastníctva žalobkyne z vecí patriacich do BSM
okresný súd prikázal tieto hnuteľné veci: kuchynský robot Philips v zostatkovej hodnote 1,70 €, drobné
kuchynské vybavenie v zostatkovej hodnote 16,60 €, PC s príslušenstvom v zostatkovej hodnote 19,25 €
ateplovzdušnýohrievačvzostatkovejhodnote1,70€.Zároveňokresnýsúduložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobkyni „na úplné vyrovnanie sumu 24 410,30 €, do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia“.
Žalobkyni uložil okresný súd povinnosť vydať žalovanému „jednu komodu, do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia“. O trovách účastníkov konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Žalobkyni uložil okresný súd povinnosť „nahradiť na účet Okresného
súduZvolentrovyznalečnéhovovýške50%“.Ďalejuložilžalobkynipovinnosťnahradiťtrovyznalečného
Ing.JozefoviLesíkoviaIng.IgoroviHarachovi,každému vrozsahu50%.Žalovanémuuložilokresnýsúd
povinnosť„nahradiťnaúčetOkresnéhosúduZvolentrovyznalečnéhovovýške50%“.Ďalejokresnýsúd
uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy znalečného Ing. Jozefovi Lesíkovi a Ing. Igorovi Harachovi,

každému v rozsahu 50 %.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala
vyporiadať BSM, zaniknuté rozvodom manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 7C/11/2007 zo dňa 19. 12. 2007, právoplatným 18. 03. 2008. Konštatoval, že na
pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 23. 02. 2011 ustálil masu BSM pokiaľ ide o hnuteľné

veci, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. „Nehnuteľnosť nadobudnutú za trvania manželstva,
trojizbový byt, ktorý sa nachádza v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovanéhoa jeho brata a je zapísaný na LV číslo XXX pre k. ú. B., súpisné číslo XXXX, okresný súd posúdil tak, že
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko žalovaný je podielovým spoluvlastníkom
tejto nehnuteľnosti v 5/6-inách so svojim bratom, ktoré skutočnosti žalovaný preukázal listinnými

dôkazmi. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že vzhľadom
k tomu, že strany sporu sa nedohodli na zostatkových hodnotách hnuteľných vecí, nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru Elektroenergetické stroje a zariadenia, riadiaca technika, výpočtová
technika, odhad elektrotechnických zariadení a elektroniky, ďalej z odvetvia Nábytok sektorový a
kancelársky, bytové doplnky a znalecké dokazovanie z odboru Doprava cestná, odvetvie: Technický

stav cestných vozidiel a z odboru: Strojárstvo, odvetvie: Stroje a zariadenia. Znalecké dokazovanie
nariadil okresný súd tiež za účelom „ohodnotenia investícií do podkrovia domovej nehnuteľnosti, ktorá je
v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho brata, a to znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad stavebných prác. V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný v konaní poukazoval na to,
že nehnuteľnú vec, podkrovnú bytovú jednotku o výmere 82,85 m2 pozostávajúcu zo vstupnej podesty,

predsiene, obývacej izby, spálne, detskej izby, kuchyne, špajze a kúpeľne žiada prikázať do svojho
výlučného vlastníctva. Vzhľadom k tomu, že okresný súd zistil, že „táto bytová jednotka je na LV
evidovaná ako výlučné vlastníctvo žalovaného, neprejednával túto nehnuteľnosť v rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom nemal dôvod opakovane deklarovať toto výlučné
vlastníctvo žalovaného, ktoré je už zapísané na liste vlastníctva“. Zo Znaleckého posudku č. 116/2012,

vypracovaného znalcom Ing. Danielom Bartkovičom dňa 03. 10. 2012 okresný súd zistil ohodnotenie
investícií do podkrovia uvedenej nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii ku dňu 04. 09.
2012 v sume 41 100 €. Konštatoval, že znalec Ing. Daniel Bartkovič „závery svojho znaleckého posudku
potvrdil na pojednávaní“. Zo Znaleckého posudku č. 133/2014, vypracovaného znalkyňou Ing. Evou
Országovou dňa 02. 07. 2014, okresný súd zistil „ohodnotenie hnuteľných vecí, pokiaľ ide o bytový

nábytok; z doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. 133/2014, vypracovaného Ing. Evou Országovou
okresný súd zistil doplnené hodnoty oceňovaných hnuteľných vecí“. Zo Znaleckého posudku č. 7/2014,
vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Zelinom okresný súd zistil hodnotu domácich spotrebičov.
V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
vzhľadom k tomu, že jednotlivé položky hnuteľných vecí boli prejednané na pojednávaní konanom

na okresnom súde v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku a „pre
posúdenie hodnoty hnuteľných vecí, na ktorej sa strany sporu nedohodli, bolo potrebné dokončiť
ohodnotenie hnuteľných vecí“, nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jozefom Lesíkom za účelom
určenia hodnoty prívesného vozíka LPA 125V a benzínovej motorovej kosačky MTD 46P. Znalec
Ing. Jozef Lesík Znaleckým posudkom č. 4/2017 zo dňa 08. 09. 2007 ohodnotil vyššie uvedené

hnuteľné veci, tak ako je ich zostatková hodnota uvedená vo výroku rozsudku. Ďalej okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing.
Igorom Harachom z odboru: Doprava cestná, odvetvie: Technický stav cestných vozidiel a z odboru:
Strojárstvo, odvetvie: Stroje a zariadenia za účelom ohodnotenia „prívesného vozíka a benzínovej
motorovej kosačky“. Znalec Ing. Igor Harach v Znaleckom posudku č. 25/2018 zo dňa 03. 05. 2018

ohodnotil tieto hnuteľné veci tak, „ako je ich zostatková hodnota uvedená vo výroku rozsudku“.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 150 zákona
č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že na základe
ustálenej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodol, že do vlastníctva žalovaného

prikazuje položky 1 - 15 uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko tieto sa nachádzajú v byte žalovaného
a bolo by neúčelné prikazovať ich do vlastníctva žalobkyne s tým, že zostatkové hodnoty hnuteľných
vecí, ktoré neboli dohodnuté stranami sporu okresný súd uviedol vo výške uvádzanej v znaleckých
posudkoch. Konštatoval, že žalovanému boli prisúdené hnuteľné veci v celkovej sume 2 030,56 €.
Ďalej konštatoval, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal zvyšné hnuteľné veci v zostatkových

hodnotách uvedených v znaleckom posudku, pričom tento hnuteľný majetok bol ocenený na sumu
39,25 €. Zdôraznil, že pri vyporiadaní BSM zohľadnil to, že „do podkrovia boli vložené investície, že
tieto boli ohodnotené pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii znaleckým posudkom vypracovaným Ing.
Danielom Bartkovičom v čase ohodnotenia na sumu 41 100 €, z čoho polovica predstavuje sumu
20 550 €“. Zároveň uviedol, že pri vyporiadaní BSM zohľadnil za trvania manželstva „žalobkyňou

vložené peňažné prostriedky do manželstva“ vo výške 1 759,27 €, ktoré žalobkyňa nadobudla pred
uzatvorením manželstva. Z čestných prehlásení rodičov žalobkyne okresný súd zistil, že jej darovali
sumu 1 105,35 €. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku konštatoval, že „polovica z vyporiadaného majetku predstavuje sumu 1 015,28 €; spolu,po spočítaní suma, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie predstavuje
24 410,30 €“, ktorú zaviazal okresný súd zaplatiť žalovaného žalobkyni do 60 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ

ide o vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania za účelom ohodnotenia investícií do podkrovia
domovej nehnuteľnosti, ktorej je žalovaný spolu so svojim bratom podielovým spoluvlastníkom, toto nie
je potrebné, nakoľko ohodnotenie investícií bolo vykonané pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii. Ďalšie
znalecké dokazovanie by nebolo podľa názoru okresného súdu účelné, „nakoľko rozdiel v hodnote k
súčasnému rozhodnutiu vo veci samej by nenapĺňalo náklady uskutočnené na znalca“.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že
odvolanie podáva z toho dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP), ďalej z toho dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1. písm. f) CSP) a z toho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h)
CSP).

2.1 Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, žalovaný v odvolaní uviedol,
že v danom prípade v zásade ide o takú vadu konania, ktorá je porušením základného práva sporovej

strany na spravodlivý proces, ktoré právo je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
okrem zákonom zaručené aj článkom 46 a nasl. Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ku ktorému dohovoru pristúpila aj Slovenská republika a stal sa súčasťou
Ústavy SR. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba podľa žalovaného považovať
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavke na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia zodpovedá povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, pretože
ide o právo sporovej strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, kde
sa súd vysporiada aj so špecifickými námietkami sporovej strany. Porušením uvedeného práva sporovej
strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa sporovej strane okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných
riadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, pričom táto vada konania zakladá právo podať odvolanie.
Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je podľa názoru žalovaného nepreskúmateľný,
keďže v ňom súd prvej inštancie neuviedol dostatočným spôsobom dôvody, z ktorých by bolo zrejmé, na

základe čoho súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní
zdôraznil, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je rozhodnutím neodôvodneným, a to
z toho dôvodu, že súd prvej inštancie sa v absolútnej väčšine obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia
venuje len opisu skutkového stavu a reprodukcii argumentov jednotlivých strán sporu, a len v minimálnej
časti odôvodnenia opisuje dôvod rozhodnutia.

2.2 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že v prvom rade sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej
inštancie o účelnosti rozdelenia hnuteľných vecí spôsobom uvedeným v prvom výroku rozhodnutia, a to
konkrétne pri komode v počte 5 kusov, kde všetky kusy komody boli prikázané do výlučného vlastníctva
žalovaného, pričom zároveň súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť vydať žalovanému 1 kus

komody, ktorý sa nachádza u žalobkyne, čo súd prvej inštancie odôvodnil tým, že je to účelné, napriek
tomu, že žalobkyňa a žalovaný na pojednávaní konanom na okresnom súde prejavili k predmetnej
hnuteľnej veci - komode stanovisko takým spôsobom, že jedna komoda nachádzajúca sa v bydlisku
žalobkyne, t. j. v O., bude prikázaná do jej výlučného vlastníctva, čo obidvaja považovali za účelnejšie,
pretože premiestňovanie predmetnej komody z východnej časti Slovenska až do X.X Ďalšou, presiahne

jej hodnotu.

2.3 Ďalšou nesprávnou skutočnosťou týkajúcou sa rozhodnutia súdu prvej inštancie je podľa žalovaného
prikázanie hnuteľnej veci TV Phillips do jeho výlučného vlastníctva, pretože, tak ako počas konania pred
súdomprvejinštancieuviedol,predmetnýTVPhillipsneexistuje,atedaniejemožnéhozahrnúťdomasy

BSM a vyporiadať ho, nakoľko ešte počas trvania manželstva doslúžil a nie je už dlhodobo využívaný.

2.4 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ ide o uloženú mu povinnosť vyplatiť žalobkyňu sumou
uvedenou v II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, a to z toho dôvodu, že za trvania manželstvaboli do „podkrovia“ domovej nehnuteľnosti, ktorej je podielovým spoluvlastníkom vložené investície vo
výške 41 100 € určenej znaleckým posudkom, s touto povinnosťou nesúhlasí a namieta ju ako celok.
V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že dôvodom, prečo nesúhlasí s takto jemu uloženou

povinnosťou je tá skutočnosť, že predmetom BSM mohli byť len investície vložené do podkrovia, ktoré
podkrovie prerobili počas trvania manželstva, pričom určenie výšky investícií znaleckým posudkom
nebolo správne. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní poukázal na to, že sám súd prvej inštancie v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že znalec predmetným znaleckým posudkom
zhodnotil nehnuteľnosť ako celok pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii, pričom výška takto vložených

investícií predstavovala sumu 41 100 €. Podľa žalovaného je však nesprávne, ak ho súd prvej inštancie
zaviazal na zaplatenie 1/2 z vložených investícií, pretože tieto investície zhodnotili celú nehnuteľnosť
a nie len tú časť, ktorej podielovým spoluvlastníkom bol žalovaný za trvania manželstva (v 1/6). V
nadsväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní uviedol, že má zato, že súd prvej inštancie nesprávne
vychádzal z vložených investícií do celej nehnuteľnosti, keď nehnuteľnosť ako celok je v spoluvlastníctve
viacerých osôb. Súd prvej inštancie mal podľa žalovaného pri uložení povinnosti žalovanému vyplatiť

žalobkyňu vychádzať z vložených investícií vo výške 15 933 € a keďže žalovaný bol za trvania
manželstva vlastníkom len 1/6 domovej nehnuteľnosti, v ktorej sa predmetné podkrovie nachádza,
mal ho súd prvej inštancie správne zaviazať na zaplatenie žalobkyni len 1/6 preukázaných vložených
investícií v sume 15 933 € , t. j. mal ho zaviazať na zaplatenie sumy 2 655,50 €.

2.5 Ďalším dôvodom podania odvolania je podľa žalovaného aj tá skutočnosť, že súd prvej inštancie
nezohľadnil pri vyporiadaní BSM ust. § 150 Občianskeho zákonníka, napriek tomu, že ho v predmetnom
rozhodnutí cituje, pričom v zmysle tohto ustanovenia, je potrebné prihliadnuť aj nato ako sa každý z
manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný
v odvolaní na tú skutočnosť, že žalobkyňa sa nepodieľala či už na nadobudnutí nehnuteľnosti, ako aj

na jej zveľadení, pretože žalobkyňa mala svoje financie prostriedky oddelené, taktiež úvery, ktoré si ako
manželia vzali za trvania manželstva, splácal výlučne on (žalovaný) z vlastných peňažných prostriedkov,
nakoľko už v čase splácania úverov a zveľadenia nehnuteľnosti mali so žalobkyňou oddelené účty,
nehospodárili spolu, čo podľa žalovaného znamená, že žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nepodieľala
„na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí“.

2.6 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že „nie posledným dôvodom jeho odvolania je, že súd prvej
inštancie, tak ako v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, na základe čestných prehlásení rodičov
žalobkyne mal preukázaný dar rodičov žalobkyne žalobkyni vo výške 1 105,35 €. Uvedené čestné
prehlásenie rodičov žalobkyne označil žalovaný v odvolaní za irelevantné a zavádzajúce, a to z toho

dôvodu, že rodičia žalobkyne presne v sume akú teraz požaduje žalobkyňa od neho zaplatiť ako dar
od rodičov, zakúpili spotrebiče do ich spoločnej domácnosti, a to chladničku, sporák a mikrovlnnú
rúru, ktoré im dali darom spoločne, obdivom do užívania. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v
odvolaní na list, ktorý pripojil k odvolaniu, pričom poprel pravdivosť samotných čestných prehlásení,
ktoré žalobkyňa predložila v konaní. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nesprávne vyhodnotil

dôkaz predložený žalobkyňou, nevysporiadal sa s jeho námietkami a s jeho tvrdeniami a pokiaľ mal za
potrebné. zahrnúť do masy BSM aj sumu 1 105,35 €, resp. spotrebiče zakúpené za túto sumu rodičmi
žalobkyne, mal tieto hnuteľné veci vysporiadať, ale nie vychádzať z darovanej sumy, ktorá nikdy rodičmi
žalobkyne do ich spoločnej domácnosti v podobe finančných prostriedkov nebola vložená.

2.7 V závere odvolania žalovaný uviedol, že namieta aj povinnosť, ktorá mu bola uložená VI. výrokom
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Zvolen trovy znalečného. Zdôraznil, že i napriek tomu, že súd prvej inštancie nešpecifikoval o aké
trovy znalečného ide, myslí si, že ide o trovy znalca Ing. Daniela Bartkoviča, ktorý podľa jeho názoru
nesprávne vypracoval znalecký posudok, z ktorého potom konajúci súd vychádzal, výsledkom čoho

bolo súdom prvej inštancie nesprávne určenie sumy vložených investícií do „podkrovia“. V uvedenej
súvislosti žalovaný v odvolaní zdôraznil, že ak znalec vyhotovil znalecký posudok, ktorým určil výšku
vložených investícií do nehnuteľnosti ako celku a ohodnotil celú nehnuteľnosť, tak vyhotovený znalecký
posudok nie je a ani nebol v konaní použiteľný, pretože nie je v súlade so stavom aký v skutočnosti bol,
a teda, podľa žalovaného, znalcovi nevznikol nárok na zaplatenie znalečného za nesprávne vyhotovený

znalecký posudok. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené v petite jeho odvolania, t. j. aby odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie alebo aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. §388 zmenil tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže 1kus komody, z masy BSM - hnuteľných
vecí vyjme TV Phillips a žalovaného zaviaže zaplatiť žalobkyni sumu 1 327,80 €.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a

c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Podľa ust. § 143 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy

slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci
predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

6. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), pri vyporiadaní sa

vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať,
aby sa mu uhradilo, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo
spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby
maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a

na obstáravanie spoločnej domácnosti.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalovaného, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní vytkol, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1. písm. f) CSP), a tiež to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

8. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného uplatnenú v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP,

odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania vyplýva, že tzv. inou vadou konania je podľa žalovaného
nedostatok riadneho odôvodnenia a nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, a to najmä v časti zodpovedajúcej výroku II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni „na úplné vyrovnanie“ sumu 24 410,30 € a v časti zodpovedajúcej výroku
VI., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť „nahradiť na účet Okresného súdu Zvolen

trovy znalečného 50 %.“

9. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska uvedenej odvolacej námietky, odvolací súd uvádza,
že žalovaný opodstatnene namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia.

10. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Citované ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku upravujúce náležitosti písomného

vyhotovenia rozsudku je procesnou garanciou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1
ÚstavySlovenskejrepublikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Právo
na spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
lebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v konečnom dôsledku naplnené právona spravodlivý súdny proces ako celok. Za rozhodnutie napĺňajúce toto právo možno pokladať potom
iba súdne rozhodnutie obsahovo zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku
uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

12. K otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí (tak vo vzťahu k predtým účinnému ustanoveniu §
157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré do 01. 07. 2016 upravovalo náležitosti odôvodnenia
rozsudku, ako aj k aktuálne účinnému ust. § 220 ods. 2 CSP) existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá v konečnom dôsledku

nadväzuje na východiská definované Európskym súdom pre ľudské práva v rozhodnutiach týkajúcich
sa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jej spoločným menovateľom je
v zásade jednoduchá téza: strana sporu (resp. účastník) má v rámci práva na spravodlivý súdny proces
právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným právom
a obranou proti takému uplatneniu (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005, rozhodnutie

ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03, rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. 01. 1999,
prípadne Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994, atď.).

12.1 Rozhodnutie súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je
založené. Rozsah tejto povinnosti sa pritom môže meniť v závislosti od povahy veci, lebo je len

logické, že každá vec (spor) sa vyznačuje individuálnymi okolnosťami a tomu sa musí prispôsobiť
aj odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že právu na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia zodpovedá také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré ponúka vysvetlenie všetkých
relevantných argumentov strán a úvah súdu, ktoré viedli k určitému záveru majúcemu odraz vo výroku
(výrokoch) rozhodnutia, pričom nie kvantita odôvodnenia, jeho rozsah („počet strán“) ale jeho kvalita

(teda obsahová stránka) je rozhodujúcim ukazovateľom pre posúdenie, či súdne rozhodnutie „jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany“.

13. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska uvedenej odvolacej námietky odvolací súd uvádza,

žesúdprvejinštancie uvedenéprincípysúvisiacesodôvodnenímsúdnehorozhodnutiavplnomrozsahu
nerešpektoval. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku neobsahuje dostatok takých dôvodov,
ktoré by jasne a presvedčivo vysvetľovali súdom prvej inštancie prijatý záver; odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa parametre vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP,
a to najmä pokiaľ ide o výrok VI., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť „nahradiť na

účet Okresného súdu Zvolen trovy znalečného 50 %“, bez toho, aby v odseku 8 odôvodnenia rozsudku,
v ktorom uloženie uvedenej povinnosti súd prvej inštancie vysvetľuje, jasne a zreteľne špecifikoval o
aké trovy, ktorého znalca a v akej výške ide. Z hľadiska požiadavky riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je rovnako zmätočná aj tá časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá sa
nachádza v odseku 6 odôvodnenia, konkrétne veta „Polovica z vyporiadavaného majetku predstavuje

sumu 1 015,28 €“, pretože vyporiadavaným majetkom, resp. majetkom podliehajúcim vyporiadaniu BSM
je vždy všetok majetok patriaci do BSM, resp. tvoriaci masu BSM. Rovnako pochybil súd prvej inštancie
aj v časti odôvodnenia, ktorá sa týka prikázania určitých konkrétnych hnuteľných vecí do výlučného
vlastníctva žalobcu a žalobkyne, a to najmä vo vzťahu k jednému kusu komody, ktorá sa nachádza u
žalobkyne, a teda nemôže sa na ňu vzťahovať konštatovanie súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní

o tom, ktoré hnuteľné veci do vlastníctva koho prikazuje zohľadnil to, u koho sa tieto veci nachádzajú,
pretože vo vzťahu k uvedenej komode vyznieva toto konštatovanie súdu prvej inštancie rozporuplne,
nakoľko žalobkyni uložil povinnosť vydať túto komodu žalovanému. Ani pokiaľ ide o záver súdu prvej
inštancie, že v rámci uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni „na vyrovnanie“ sumu 24 410,30
€“ zohľadnil, že žalobkyňa „vložila za trvania manželstva do manželstva“ peňažné prostriedky vo

výške 1 759,27 €, ktoré nadobudla pred uzatvorením manželstva, nevyznieva odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie presvedčivo, pretože súd prvej inštancie nevysvetlil na aký
spoločný majetok bola uvedená suma 1 759,27 € vynaložená, pričom z vyššie citovaného ust. §
150 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa (každý z manželov) je oprávnená pri
vyporiadaní BSM požadovať, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok, preto

je podstatné uviesť o aký konkrétny majetok ide, nestačí len všeobecné konštatovanie, že peňažné
prostriedky vo výške 1 759,27 €, ako svoje výlučné vlastníctvo nadobudnuté pred uzavretím manželstva
vložila žalobkyňa do „manželstva“, a preto má podľa súdu prvej inštancie voči žalovanému nárok na
úhradu týchto peňažných prostriedkov.14. Po prejednaní odvolania žalovaného odvolací súd uvádza, že aj odvolacia námietka žalovaného
týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je opodstatnená, pretože

súd prvej inštancie opomenul na zistený skutkový stav aplikovať ust. § 143 Občianskeho zákonníka,
podľa znenia ktorého: „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka“. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že ak
rodičia žalobkyne v zmysle ich Čestných prehlásení zo dňa 14. 11. 2009, ktoré sú založené v spise na
č. l. 38 - 39 darovali žalobkyni na začiatku manželstva elektrospotrebiče (sporák, chladničku, mikrovlnnú
rúru)vcelkovej nadobúdacejsume1105,35€,taktietohnuteľnévecianiichobstarávaciacenanepatria
vzmysleust.§143Občianskehozákonníkadobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov, pretopostup

súdu prvej inštancie, ktorý sumu zodpovedajúcu nadobúdacej cene uvedených elektrospotrebičov (1
105, 35 €) zahrnul do vyporiadania, bol nesprávny, a to hneď z dvoch dôvodov: a) pretože bral do
úvahy sumu 1 105, 35 €, za ktorú boli tieto elektrospotrebiče zakúpené a nie elektrospotrebiče ako
také, b) ak boli tieto elektrospotrebiče darované rodičmi žalobkyne žalobkyni netvoria v zmysle ust. §
143 Občianskeho zákonníka súčasť masy BSM, a to tak sami osebe ako ani ich finančné vyjadrenie,

pričom tieto peňažné prostriedky nemožno považovať ani za peňažné prostriedky, ktorí by sa mali
nahradiť žalobkyni v zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti odvolací súd
uvádza, že z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval alebo zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (rozhodnutie NS SR
sp. zn. 7Cdo 7/2010). Ak teda súd prvej inštancie neaplikoval na zistený skutkový stav vôbec ust. §
143 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia by mala vplyv na správne ustálenie masy BSM a tým
pádom aj na správne ustálenie predmetu vyporiadania, žalovaný v odvolaní opodstatnene namietal,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza vo výroku II. z nesprávneho právneho posúdenia veci

(odvolací dôvod uplatnený žalovaným podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP), čo znamená, že uvedená
odvolacia námietka žalovaného je opodstatnená.

15. Po prejednaní odvolania žalovaného odvolací súd ďalej uvádza, že z obsahu výrokovej časti
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o tom,

ktoré z hnuteľných vecí patriacich do masy BSM prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne; zároveň
rozhodol o prikázaní určitých hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom vo vzťahu k
hodnote predmetných hnuteľných vecí vychádzal v prevažnej miere zo záverov znaleckých posudkov,
ktorých vyhotovenie v konaní nariadil (vypracovaných znalcom Ing. Ladislavom Zelinom, Ing. Jozefom
Lesíkom, Ing. Igorom Harachom a Ing. Evou Országovou). Pri určení sumy investícií do podkrovia,

nachádzajúceho sa v domovej nehnuteľnosti, ktorej podielovým spoluvlastníkom je žalovaný a brat
žalovaného a z ktorého podkrovia bol za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného vytvorený obytný
priestor, vychádzal súd prvej inštancie zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing.
Danielom Bartkovičom, ktorého závery žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie spochybňoval.
Poukazujúc na ust. § 150 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie rozhodol „o vyrovnaní podielov“,

čo znamená, že titulom vyrovnania podielov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 24
410,30 €, ktorá podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie predstavuje polovicu zo znaleckým
posudkom zistenej sumy investícií do „podkrovia“ vo výške 41 100 € a ďalej zo sumy tvoriacej súčet
sumy 1 759,27 €, ktorú žalobkyňa na začiatku manželstva zo svojich peňažných prostriedkov „vložila
do manželstva“ a sumy 1 015,28 €, ktorú darovali žalobkyni vo forme zakúpených elektrospotrebičov

(sporáka, chladničky a mikrovlnnej rúry) jej rodičia. Práve vo vzťahu k výroku II. rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumy 24 410, 30
€, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku namietal žalovaný v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Po
prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska uvedenej odvolacej námietky odvolací súd uvádza, že

nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajú v danom prípade z nesprávne položenej
otázky znalcovi, ktorá bola predmetom znaleckého dokazovania vykonaného znalcom Ing. Danielom
Bartkovičom, pretože znalec Ing. Daniel Bartkovič mal v súlade s uznesením Okresného súdu Zvolen
č. k. 12C/250/2009-148 zo dňa 23. 05. 2011 určiť všeobecnú hodnotu (podkrovného) bytu v domena M. ulici č. XXXX/XXX vo H., postavenom na CKN parc. č. XXXX, k. ú. B., obec H., okres H. „ku
dňu 18. 03. 2008 a v súčasnosti“. Už v liste zo dňa 28. 11. 2011 znalec Ing. Daniel Bartkovič súdu
prvej inštancie oznámil, že predmetný byt nie je samostatná nehnuteľnosť, ale je súčasťou rodinného

domu zapísaného v katastri nehnuteľností so súpisným číslom 1398 v katastrálnom území B., pričom
pri takomto právnom stave možno byt ohodnotiť ako zhodnotenie nehnuteľnosti rodinného domu (č. l.
167). Podľa Znaleckého posudku číslo 116/2012 z 02. 10. 2012 znalec Ing. Daniel Bartkovič uvedeným
spôsobomurčilvšeobecnúhodnotupredmetného(podkrovného)bytukudňu18.03.2008vsume40800
€ a ku dňu 04. 09. 2012 (dátum ohliadky bytu) v sume 41 100 €. Ak súd prvej inštancie pri určení sumy

investícií za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného do podkrovia domovej nehnuteľnosti na M. ulici
č. XXXX/XXX vo H., postavenej na J. parc. č. XXXX, k. ú. B., obec H., okres H., ktorá je v podielovom
spoluvlastníctvežalovanéhoajehobratavychádzalz toho,akobolazhodnotenátýmitoinvestíciamicelá
domová nehnuteľnosť, tak sa podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočným spôsobom a nesprávne
vysporiadal s tým, ako správne určiť sumu týchto investícií s prihliadnutím na ust. § 150 Občianskeho
zákonníka, kde sa okrem iného uvádza, že každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného

majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok (majetok, ktorý je v jeho vlastníctve, či už výlučnom alebo v
podielovom,takakojetomu vtomtoprípade).Vuvedenejsúvislostiodvolacísúduvádza,žeak vkonaní
predsúdomprvejinštancievyvstalivtejtosúvislostiurčiténevyjasnenéotázky(azobsahuspisuvyplýva,
že vyvstali), tak mal súd prvej inštancie vyzvať znalca, aby tieto nevyjasnené otázky objasnil, prípadne,
aby znalecký posudok správne doplnil, čím by súd prvej inštancie predišiel tomu, že jeho rozhodnutie je

vo výroku II. výsledkom nesprávnych skutkových zistení. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že na druhej
strane (odhliadnuc o toho, že súd prvej inštancie pri určení výšky investícií do podkrovia nesprávnym
zadaním úlohy znalcovi pochybil, pričom tento nedostatok neodstránil ani v priebehu konania), neobstojí
ani argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie mal pri stanovení výšky investícií vychádzať
len z 1/6 zistených investícií, pretože žalovaný bol počas manželstva podielovým spoluvlastníkom

predmetnej domovej nehnuteľnosti, kde sa podkrovný byt nachádza len v 1/6, a to z toho dôvodu, že pri
zisťovaní sumy predmetných investícií vynaložených za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov
patriacich do BSM mal súd prvej inštancie, tak ako je vyššie uvedené, v zmysle ust. § 150 Občianskeho
zákonníka zistiť sumu skutočne vynaložených investícií do podkrovia domovej nehnuteľnosti patriacej
do podielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho brata a nie určiť sumu týchto investícií ako výsledok

zhodnotenia predmetnej domovej nehnuteľnosti.

16. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa prejednania odvolania žalovaného,
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 písm. b) a c) CSP
zrušil, a to ako celok, vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/174/2012 zo dňa 25.

07. 2013, kde najvyšší súd uvádza, že i keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy
viacero výrokov (medzi iným o tom čo sa z masy BSM prikazuje tomu ktorému účastníkovi konania a o
tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na rozhodnutie o vyporiadaní
BSM hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania
(strán sporu) vyplývajúce z BSM a konštituovať ich nové právo. Ak je odvolaním napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM či už ako celok alebo len jeho jednotlivé výroky, žiadny z
výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia nenadobúda oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí
vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky) a v
nadväznostinavýsledkysvojhoodvolaciehoprieskumumôžetotorozhodnutielenakocelokbuďpotvrdiť
alebo zmeniť alebo zrušiť.

17. Pokiaľ teda odvolací súd po prejednaní odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné a že je daný dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP, nemôže zrušiť len niektoré odvolaním napadnuté výroky
rozsudkusúduprvejinštancie,pretožerozhodujeorozhodnutísúduprvejinštancieakoocelku.Zpovahy

rozhodnutia o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zrušení odvolaním napadnutého
rozhodnutiazrušiťcelérozhodnutie,pričomsúdprvejinštanciemusínanovovcelomrozsahurozhodnúť.
To medzi iným znamená, že súd prvej inštancie musí znovu uviesť konkrétny výpočet vecí z BSM, ktoré
pripadajú do výlučného vlastníctva toho ktorého z bývalých manželov a tiež určiť, či a aké plnenie má
jeden z bývalých manželov poskytnúť druhému na ich úplné vyrovnanie. V nadväznosti na uvedené

odvolací súd uvádza, že argumentáciu žalovaného týkajúcu sa TV Phillips nepovažuje za opodstatnenú,
pretože sám žalovaný uvedený televízny prijímač vo „Vyjadrení k mase BSM“ zo dňa 13. 05. 2015
zahrnul do hnuteľných vecí patriacich do BSM.18. V rámci ďalšieho konania sa súd prvej inštancie vysporiada s riadnym zistením skutkového stavom
vo vyššie naznačenom smere, pričom zohľadní aj odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa vydania 1
kusu komody žalobkyňou a vysporiada sa správne aj s tou skutočnosťou, že hnuteľné veci, ktoré darovali

žalobkyni jej rodičia (sporák, chladnička, mikrovlnná rúra) nepatria do BSM ako také a už vôbec nie v
ich peňažnom vyjadrení, teda v sume, za ktorú boli zakúpené, pričom táto suma nemôže byť predmetom
vyporiadania BSM, pretože to odporuje ust. § 143 Občianskeho zákonníka. Nové rozhodnutie súd prvej
inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP riadne odôvodní, a to pokiaľ ide o všetky výroky, vrátane
výroku o „znalečnom v rozsahu 50 %“, kde rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje znaky zjavnej

nepreskúmateľnosti; v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. §
396 ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).