Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, January 23, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/128/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421202346
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1421202346.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov
JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: T. J., I.. XX.XX.XXXX,
G. Z. U.. Y. Ú. Č.. XXX, XXX XX Z., zastúpený: AK Castiglione s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku č. 10,
811 07 Bratislava, IČO: 51 635046, proti žalovanej: X. J., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. U.. Y. Ú. Č.. XXX, XXX
XX Z., zastúpená Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO:

47 232 765, o vrátenie daru, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 29.09. 2021, č. k. 7C/50/2021-174, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s

nehnuteľnosťami a spoluvlastníckymi podielmi na nehnuteľnostiach: nachádzajúcimi sa v k.ú.: Karlova
Ves, obec: BA-m.č.: Karlova Ves, okres: Bratislava IV, vedených Okresným úradom Bratislava -
katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to konkrétne: a/ stavby: druh stavby: rodinný dom, so súp. č. XXXX,
postavená na parc. č. XXX/X, druh stavby: samostatne stojaca garáž, so súp. č. XXXX postavená na
parc. č. XXX/XX, parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape ako: parc. č.: XXX/X, o výmere
87 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.: XXX/XX, o výmere 77m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.: XXX/XX, o výmere 9 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, parc. č.: XXX/XX, o výmere 7m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.: XXX/
XX, o výmere 3 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.: XXX/X, o výmere 163 m2,
druh pozemku: ostatná plocha, parc. č.: XXX/X, o výmere 258 m2, druh pozemku: ostatná plocha do
právoplatného skončenia vo veci samej.

2. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobca odôvodňoval tým, že je potrebná dočasná
úprava pomerov k nehnuteľnostiam, pretože v opačnom prípade akékoľvek ďalšie prípadné ťarchy
môžu mať vplyv na prebiehajúci súdny spor s cieľom znížiť hodnotu nehnuteľností alebo znemožniť
ich užívanie a poškodiť žalobcu. Vyslovil názor, že účel sledovaný týmto návrhom nie je možné
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže si voči žalovanej v tomto konaní primárne neuplatňuje
zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Zároveň, ani zriadenie záložného

práva zabezpečovacím opatrením súdom by žalovanej nezabránil prevodu a zaťažovaniu nehnuteľností,
napr. zriadením vecného bremena, ktorému by zodpovedalo právo doživotného užívania v prospech
jej detí. Účel - zabezpečenie nároku žalobcu na vydanie nehnuteľností - teda nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na to, že so
žalovanou uzavrel dňa 28.08.2014 darovaciu zmluvu k predmetnému bytu. Medzi žalobcom a žalovanou
vznikol v roku 2014 milostný vzťah, ktorý trval do polovice roku 2016. Žalovaná už v roku 2014 začala

hrubo vystupovať voči žalobcovej rodine a blízkym, čo viedlo ku rozvratu vzťahov žalobcu s rodinou
a jeho blízkymi. Kvôli hrubým vyjadreniam žalovanej voči žalobcovej rodine a blízkym, nemala dcéražalobcu záujem sa s ním stretávať a komunikovať s ním, a to aj napriek jeho prosbe o stretnutie
a udržiavanie kontaktu. Žalovaná sa taktiež veľmi hrubo vyjadrovala na adresu žalobcovho syna,
pričom napríklad o ňom tvrdila, že zo žalobcu iba vyťahuje peniaze a čaká čo od neho môže získať.

Taktiež napríklad uviedla, že nemá k žalobcovi žiaden pozitívny vzťah a že ho nerešpektuje. Žalovaná
tieto vyjadrenia tvrdila žalobcovi opakovane. Žalobca sa takmer zakaždým nechal ovplyvniť hrubými
tvrdeniami žalovanej. Táto situácia vyústila až k tomu, že žalobca sa so svojim synom prestali stýkať
aj napriek tomu, že ich domy spolu susedia, čo svedčí o absolútnom rozvrate ich vzťahu. Tento postup
žalovanej žalobca videl ako účelový s úmyslom zamedziť žalobcovi odkázanie či prevodu jeho majetku

na neopomenuteľných dedičov. Správanie žalovanej vyústilo v ich neochotu navštevovania žalobcu
nielen pri príležitosti jeho sviatkov a jeho životných jubileí, ale i pri akejkoľvek potrebe o pomoc, čo je
hrubým porušením zaužívaných pravidiel morálky, a dosahuje zákonom požadovanú intenzitu hrubosti.
Žalobca je v súčasnosti odkázaný na pomoc inej osoby, ktorú mu minimálne od roku 2019 žalovaná
absolútne neposkytla, a to aj napriek viacerým prosbám, čo taktiež podľa jeho názoru svedčí o hrubom
rozpore s dobrými mravmi.

3. Súd prvej inštancie z obsahu spisu zistil, že, navrhovateľ neodkladného opatrenia uzatvoril so
žalovanou zmluvu predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú.: Karlova Ves, obec: BA-m.č.: Karlova Ves, okres: Bratislava IV, vedených
Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor na LV č. XXXX (podľa aktuálneho LV Č.. XXXX, je

uvedený titul nadobudnutia v prospech J.Č. X. rod. X. I.. XX.XX.XXXX, a/ Darovacia zmluva V-18641/14
zo dňa 20.08.2014, b/ Kúpna zmluva V-14568/16 zo dňa 08.06.2016). c/ V časti C : ťarchy por. č.
1 vyplýva : vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti na účely bývania
v prospech Ondreja Fekete podľa V-18641/14 zo dňa 20.08.2014. Medzi stranami sporu bol blízky
vzťah, ale po strate záujmu žalovanej o žalobcu, a po tom ako v roku 2020 došlo k obnoveniu vzťahov

medzi žalobcom a deťmi, pristúpil žalobca k vyzvaniu žalovanej na vrátenie daru, prostredníctvom
telefonátualeboSMS.Žalovanávráteniepodmienila,vykonalasúpispoužitiažalobcovýchfinanciízúčtu,
ku ktorému mala dispozičné právo, a podľa e-mailu zo dňa 31.08.2021 "čestné vyhlásenie") požiadala
žalobcu o podpísanie čestného prehlásenia. Žalobca mal za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov
k nehnuteľnostiam, pretože akékoľvek prípadné ťarchy môžu mať vplyv na prebiehajúci súdny spor, s

cieľom znížiť hodnotu nehnuteľností alebo znemožniť ich užívanie a poškodiť ho, ale dôkazy o takomto
konaní žalovanej súdu nepredložil.

4. Právne odkazujúc na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, d/, § 329 ods. 1 C.s.p.,
článok 20 ods. 1,3,4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky dospel súd prvej inštancie k záveru o

nedôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd
prvej inštancie uviedol, že v konaní neboli ku dňu rozhodnutia súdu listinnými dôkazmi predloženými
navrhovateľom neodkladného opatrenia osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o
hroziacom nebezpečenstve bezprostrednej ujmy, teda v danom prípade neboli splnené podmienky pre
okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanej. Súd skúmal nielen

ochranu tohto, kto nariadenia neodkladného opatrenia žiada (navrhovateľa neodkladného opatrenia),
ale rešpektoval aj ochranu toho, voči komu neodkladné opatrenie smeruje (Ústava Slovenskej republiky
čl. 20), a keďže mal za to, že v tomto prípade nebola preukázaná potreba okamžitého zásahu súdu
do výkonu práva žalovanej (podľa LV č. XXXX vlastníčky na základe darovacej a kúpnej zmluvy),
navrhovateľom neodkladného opatrenia nebola preukázaná potreba takejto dočasnej právnej úpravy

pomerov medzi stranami sporu, nebolo preukázané ohrozenie výkonu práva. Z uvedených dôvodov
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a návrh v celom rozsahu zamietol.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Súdu prvej inštancie vytkol, že

mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že predmetné rozhodnutie neobsahuje
v svojom odôvodnení žiadnu relevantnú samostatnú právnu úvahu súdu vo vzťahu ku skutkovému
stavu konkrétneho prípadu. Rozhodnutie preto považoval za arbitrárny zásah do práva na konkrétne a

zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia v rozhodujúcej otázke, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý
proces v zmysle dlhodobej a ustálenej judikatúry ESĽP, ÚS SR a NS SR. Argument prvoinštančného
súdu, že v prejednávanej veci nebola preukázaná potreba okamžitého zásahu súdu do výkonu práva
žalovanej, považoval za nesprávny. Mal za to, že zákonná požiadavka proporcionality neodkladnéhoopatrenia vyjadrená s odkazom na čl. 20 ústavy je len citáciou právneho predpisu a nie úvahou
súdu. Zastal názor, že súd prvej inštancie mal vyhodnotiť skutočnosť, že právo na vrátenie daru
je osobným, v zásade neprevoditeľným právom, a toto subjektívne právo nemožno uplatňovať voči

právnym nástupcom žalovanej ako obdarovanej, resp. osobám, ktoré od nej nadobudnú darované
nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že jeho subjektívne právo ohrozené je, a
ohrozenie,resp.zamedzenievýkonutohtopráva(domáhaťsavráteniadaru)môženastaťužajnapríklad
zriadením vecného bremena žalovanou zodpovedajúcou právu doživotného užívania predmetných
nehnuteľností v prospech jej blízkych osôb, napr. jej detí. Navyše prevodom uvedených nehnuteľností by

sa právo žalobcu domáhať sa vrátenia daru v podstate vyprázdnilo a jeho hmotnoprávne postavenie by
sanezvratnezhoršilo.Namietal,žeznapadnutéhorozhodnutianiejezrejmé,čokonkrétnebypodľasúdu
prvej inštancie mohlo predstavovať osvedčenie záveru „o hroziacom nebezpečenstve bezprostrednej
ujmy. Záverom argumentoval, že v prípade nároku o vrátenie daru má obdarovaný možnosť faktickým
konaním - prevodom predmetu daru - mimoriadne sťažiť alebo aj znemožniť uplatnenie práv darcu. Zo
samotnej podstaty tohto hmotnoprávneho vzťahu teda vyplýva značná výhoda obdarovaného (ktorý je

nielen vlastníkom, ale vie aj znemožniť úspešnú reivindikáciu darcom) a žalobca sa nedomáha ničoho
iného, iba toho, aby práve neodkladným opatrením došlo k nastoleniu rovnováhy zbraní strán sporu a
žalobca mal skutočnú (nie len iluzórnu) možnosť uplatňovať si právo na vrátenie daru súdnou cestou.

6. Žalovaná vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhla, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Mala za to, že súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Poukázala na to, že prvoinštančný súd najprv
skutkovo vymedzil prejednávanú vec, pričom následne po právnom posúdení dospel k záveru, že
žalobca neosvedčil základné skutočnosti o tom, že hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Zastala
názor, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že pri posudzovaní návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia skúmal nielen ochranu žalobcu ale zároveň aj ochranu žalovanej
ako vlastníka. Nestotožnila sa s názorom žalobcu, že právo na vrátenie daru nemožno uplatňovať voči
jej právnym nástupcom, prípadne osobám, ktoré by od nej nadobudli sporné nehnuteľnosti s poukazom
naustálenújudikatúru,vzmyslektorejvprípadeakobdarovanýuždarnemáadarcasadomáhavrátenia
daru, darca je oprávnený požadovať vrátenie peňažného ekvivalentu v zmysle ustanovení § 451 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Napokon mala za to, že žalobca síce ako odvolací dôvod namietal aj to, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak
v odvolaní neuviedol v čom konkrétne vytýkané pochybenie malo spočívalo.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je vecne správne.

8. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia

bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i
dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

9. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapotrebnévykonávaťdokazovanie.Splneniepredpokladov
pre jeho nariadenie však nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, a je potrebné tieto tvrdenia
aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich

pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti
rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

10. Žalobca existenciu potreby dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanej odôvodňoval hrozbou
„prípadných ďalších tiarch, ktoré môžu mať vplyv na prebiehajúci súdny spor, s cieľom znížiť hodnotu

nehnuteľnosti alebo znemožniť ich užívanie a poškodiť ho“. Podľa názoru odvolacieho súdu toto
však nepostačovalo na osvedčenie dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca
svoje domnienky, že žalovaná sa snaží nedobromyseľne nakladať s nehnuteľnosťami na jeho úkor
nijako nepreukázal, napríklad doložením uverejneného inzerátu, ktorým by žalovaná ponúkala spornénehnuteľnosti na predaj, či prenájom tretím osobám a neosvedčil konkrétne skutočnosti nasvedčujúce
tomu, že žalovaná ako vlastník nehnuteľností, mieni tieto scudziť, či zaťažiť. V tomto štádiu konania z
listín predložených žalobcom k návrhu, nie je možné konštatovať také konkrétne správanie žalovanej

vzbudzujúce reálne obavy, či ohrozenie žalobcu.. Samotná obava žalobcu nie je a ani nemôže byť
dôvodom, resp. právnym základom na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte podanej žaloby
vo veci samej (žaloba o vrátenie daru). Nie je teda osvedčený ani úmysel, resp. správanie sa žalovanej
smerujúce ku scudzeniu daných nehnuteľností. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie

navrhovaného neodkladného opatrenia. Rovnako nedôvodné sú i všetky odvolacie námietky žalobcu
týkajúce sa výlučne okolností, s ktorými sa v napadnutom uznesení už celkom správne vysporiadal súd
prvej inštancie.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419C.s.p.).Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie

sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení(§431ods.1C.s.p.).Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatáto
vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).