Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 7, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622010116
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3622010116.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. novembra 2022
prejednal odvolanie prokurátora v trestnej veci obžalovaného

A. B.

nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom R. F., B. XXX/XX,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/44/2022 zo dňa 15. augusta 2022,
a takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/44/2022 zo dňa 15. augusta 2022 bol obžalovaný
uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 06.04.2022 v čase o 21.58 h po ceste III/1765 od obce
P. a následne cez križovatku po ceste II/579 smerom na obec Hradište viedol osobne motorové vozidlo
značky Peugeot 407 s evidenčným číslom U kde bol asi 150 metrov za uvedenou križovatkou zastavený

a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Partizánske, kedy po kontrole dokladov potrebných
na vedenie vozidla sa na výzvu policajta odmietol podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu
v jeho organizme ako aj sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu, a to krvi na vyšetrenie
prítomnosti a kvantifikácie alkoholu, resp. iných návykových látok v jeho organizme.
Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. n), § 38 ods. 3 Tr. zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1

Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
s použitím § 36 písm. n), § 38 ods. 3 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na 24 mesiacov.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným v zákonnej lehote napadol
prokurátor v neprospech obžalovaného z dôvodu neuloženia trestu prepadnutia veci. V písomných
dôvodoch odvolania poukázal na to, že okresný súd tým, že neuložil obžalovanému aj trest prepadnutia

veci nepostupoval v súlade s ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, pretože nedostatočne prihliadol na potrebu
generálnej prevencie, ako aj odsúdenie páchateľa spoločnosťou vzhľadom k tomu, že páchanie tohto
druhu trestnej činnosti spravidla budí u verejnosti ohlas, býva medializované a verejnosť sa zaujíma
aj o postih páchateľov za takýto čin. Pri vedení motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky
najmä z povahy motorových vozidiel vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné. Ak
nejde o prípady usmrtenia, sú veľmi časté prípady ťažkých zranení poškodených. Súd prvého stupňa

zmätočne odôvodnil neuloženie tohto druhu trestu, keď na jednej strane ho považoval za prísny, hoci
nie neprimeraný a na strane druhej uvádzal, že hodnota zaisteného osobného motorového vozidlaje v zjavnom nepomere závažnosti spáchaného prečinu. Pri závažnosti je potrebné prihliadať aj na
spôsob vykonania činu a jeho následky, čo zahŕňa aj prostriedky na spáchania trestného činu. Záverom
prokurátor poukázal na to, že aktuálnou súdnou praxou ukladané podmienečné tresty odňatia slobody

a tresty zákazu činnosti za spáchanie tohto druhu trestnej činnosti neplnia dostatočnú represívnu
funkciu a z uvedeného trestného činu vytvárajú spoločensky akceptovaný „bagateľný“ delikt. Uložením
aj trestu prepadnutia veci - motorového vozidla, ktoré bolo na použitie trestného činu použité, by došlo k
skutočnému odradeniu ďalších osôb od páchania tohto trestného činu. Navrhol, aby odvolací súd uložil
obžalovanému aj tento druh trestu.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch
odvolania. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Odvolacísúdpodľa§317ods.1Tr.poriadkupreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por. Vzhľadom k tomu, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k prijatiu vyhlásenia obžalovaného

o vine, odvolací súd preskúmaval len odvolaním prokurátora napadnuté neuloženie trestu prepadnutia
veci - osobného motorového vozidla vo vlastníctve obžalovaného.

K dôvodom, pre ktoré sa prokurátor domáhal aj uloženia trestu prepadnutia veci senát odvolacieho
súdu predovšetkým uvádza, že mu je známa prax, kedy v obdobných prípadoch pri trestnej činnosti v

doprave sa javí ukladanie trestov prepadnutia motorových vozidiel ako účinný prostriedok generálnej,
ale aj individuálnej prevencie.

V tomto prípade sa však senát odvolacieho súdu v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvého
stupňa, že uloženie aj trestu prepadnutia veci, t. j. osobného motorového vozidla, by bolo v rozpore so

zásadami na ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 1 a 4 Tr. zákona. Hoci zákon vyslovene predpokladá
uloženie trestu, ktorý vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, a zároveň iných odradí od
páchania trestných činov, je neprípustné ukladať exemplárne tresty páchateľom trestných činov len z
dôvodu medializácie a ohlasu verejnosti, na ktorý dôvod poukázal prokurátor v podanom odvolaní.

Ako vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z uvedeného jednoznačne
vyplývabezpodmienečnázásadaindividualizácietrestuastarostlivévyhodnotenieuloženiatohoktorého
druhu trestu konkrétnemu páchateľovi za konkrétny trestný čin. Preto ani nespochybniteľný argument

prokurátoraspočívajúcivtom,žepridopravnýchnehodáchspôsobenýchosobamipodvplyvomalkoholu
dochádza k závažným následkom na živote a zdraví nie je v tomto prípade dôvodný, keďže súd prvého
stupňa nerozhodoval o takom skutku.

Naopak, okresný súd správne vzal do úvahy osobu obžalovaného, jeho doposiaľ bezúhonný život s

výnimkou jedného spáchaného priestupku na úseku strelných zbraní, a na priznanie sa k spáchaniu
trestného činu. Zároveň prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok.

Senát odvolacieho súdu v zhode s názorom aj súdu prvého stupňa nevidel už dôvod na ukladanie
obžalovanému tretieho trestu - prepadnutia veci. Skutkové okolnosti spáchania tohto ohrozovacieho

prečinu pritom samy osebe nie sú takého charakteru, že by bolo potrebné obžalovaného postihnúť
ešte aj v jeho majetkovej oblasti. Účel sledovaný pri ukladaní trestov prepadnutia motorových vozidiel
ako z pohľadu generálnej, tak aj individuálnej prevencie je v tejto prejednávanej veci už dostatočne
zabezpečovaný vyššie uvedeným podmienečne odloženým trestom odňatia slobody vrátane trestu
zákazu činnosti. V rámci týchto trestov bude správanie obžalovaného podrobne sledované súdom, a po

ich uplynutí aj súdom vyhodnocované.

Navyše k hodnote predmetného vozidla nebolo v prípravnom konaní ohľadom ukladania tohto trestu
vykonané žiadne dokazovanie, hoci sa súd prvého stupňa týmto zaoberal. Ak sám prokurátor uloženietohto druhu trestu navrhoval už pri podaní obžaloby, malo byť v prípravnom konaní zabezpečené
prinajmenšom odborné vyjadrenie k hodnote osobného motorového vozidla. Do pozornosti je v tomto
prípade potrebné dať samotné ustanovenie § 60 ods. 6 písm. b) Tr. zákona, podľa ktorého sa trest

prepadnutia veci neuloží, ak je hodnota veci v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu. Teda pred
uložením takéhoto trestu je potrebné skúmať hodnotu veci, a jej pomer k miere závažnosti prečinu.

Ani samotná osoba obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný nesvedčí potrebe ukladania ešte
ďalšiehotrestuprijehoprvomstreteso zákonom.Súdnemá žiadneindícieojehoťažšejnapraviteľnosti,

resp. zatiaľ nie sú negatívne informácie o tom, že by prevýchova jeho osoby v minulosti zlyhala.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého okresným súdom
uložené tresty aj bez uloženia prokurátorom navrhovaného trestu prepadnutia veci sú plne spôsobilé
viesť obžalovaného ku sebareflexii v zmysle eliminácie prípadných sklonov k porušovaniu záujmov
chránených ustanovením § 289 ods. 1 Tr. zákona. V neposlednom rade toto odsúdenie pre

obžalovaného znamená dôraznú výstrahu pred ďalším porušením záujmu chráneného uvedeným
ustanovením Trestného zákona, ktoré by v budúcnosti u neho mohlo viesť napríklad aj k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.