Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 24, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/284/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200468
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sluk
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8818200468.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ľ.Z. W., bývajúceho vo J. P. X., H. XXX,
podnikajúceho pod obchodným menom Ľ. Chovanec - LCH Záložňa, s miestom podnikania vo Vranove
nad Topľou, Staničná 642, IČO: 33 275 980, zastúpeného advokátom JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, so
sídlomvSobranciach,Michalovská89,protižalovanémuD.Z.,bývajúcemuvoJ.,U.,ožalobenaobnovu
konania, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/7/2018, o dovolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 09. januára 2020 č.k. 6Co/84/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

l . Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom z 28. januára 2019 č.

k. 11C/7/2018 - 67 zamietol návrh žalobcu na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6C/121/2005 a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
v samostatnom uznesení. Rozhodol tak s odôvodnením, že nezistil existenciu dôvodu pre povolenie
obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 6C/121/2005 v zmysle
§ 397 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,CSP”). Odborné vyjadrenie Y.. D. P. č. 1/20158 predložené žalobcom ako dôkaz, ktorý bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, nemohol v žiadnom prípade z procesného hľadiska
zakladať dôvod pre povolenie obnovy pôvodného konania. Žalobcovi totiž nič nebránilo, aby si dal
vypracovať toto vyjadrenie prípadne posudok už v pôvodnom konaní. Na tomto závere nič nemení
ani tá skutočnosť, že súdy jeho návrh na doplnenie dokazovania v pôvodnom konaní neakceptovali
s poukazom na jeho nedôvodnosť a nadbytočnosť vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania.

Navyše tento dôkaz si dal žalobca vypracovať účelovo až po právoplatnosti pôvodného konania, pričom
podmienkou prípustnosti obnovy konania je to, že dôkaz existoval už v pôvodnom konaní, čo v tomto
prípade nebolo naplnené. Na záver súd prvej inštancie ešte podotkol, že má pochybnosti o správnosti a
vierohodnosti predloženého dôkazu, ktorý bol vypracovaný osobou vyškrtnutou zo zoznamu znalcov v
roku 2012 z dôvodu, že neabsolvoval úspešne odbornú skúšku znalca z odboru písomníctvo, odvetvie
ručné písmo, ako to vyplýva z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 14.

januára 2019. Preto súd prvej inštancie návrh žalobcu (pzn. dovolacieho súdu správne má znieť ,,žalobu
na obnovu konania”) o obnovu konania ako nedôvodný zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol
podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 09. januára
2020 sp.zn. 6Co/84/2019 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne (§

387 ods. 1, 2 CSP) a priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvejinštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností prijal správny právny
záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,

na ktoré v plnom rozsahu odkázal. K odvolacím námietkam uviedol, že spôsobilým dôvodom obnovy
konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) CSP je iba nový listinný dôkaz, ktorý nemohol účastník
resp. sporová strana bez svojej viny použiť v pôvodnom súdnom konaní, ak ním možno preukázať
skutočnosť, ktorá môže byť pre stranu sporu priaznivejšia a privodí jej priaznivejšie rozhodnutie vo
veci. V tomto prípade nebola splnená základná podmienka § 397 písm. a) CSP, že tento nový listinný

dôkaz a to konkrétne odborné vyjadrenie č.1 vyhotovené písmoznalcom, nemohol účastník teda strana
sporu v bývalom konaní v pozícií žalovaného bez svojej viny použiť v súdnom konaní. Odvolací súd
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/57/2009, v zmysle ktorého
dôvodom na obnovu konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu.
Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/18/2010 tiež vyplýva, že nemožnosťou použiť dôkaz bez
svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť

ho sporovou stranou súdu. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového
stavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť strany sporu použiť dôkaz v konaní.
Pri opačnom výklade znenia obsahu ustanovenia § 397 CSP by sa totiž cestou obnovy konania mohla
domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania každá sporová strana, ktorej dôkazným
návrhom nebolo vyhovené, hoci súd nepovažoval tieto dôkazy za rozhodujúce a preto ich nevykonal. Z

týchto dôvodov odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie dospel k správnym záverom a preto jeho
rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie z dôvodu,
že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ nesúhlasil so závermi súdov
nižších inštancií, že nie je naplnený dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP. Uviedol, že
v pôvodnom konaní, o ktorého obnovu žiadal, boli vypracované dva znalecké posudky s rozdielnymi
závermi, s ktorými nesúhlasil a dožadoval sa revízneho znaleckého posudku spracovaného Ústavom
súdneho inžinierstva, súd však jeho návrh zamietol. Žalobca tak nie svojou vinou nemohol použiť tento

dôkaz v pôvodnom konaní. Preto bol názoru, že odborné vyjadrenie Bc. D. P. o pravosti podpisu mimo
iného potvrdzuje, že skutočnosti dôvodov obnovy konania nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Touto
skutočnosťou je, že v pôvodnom konaní vo veci sp.zn. 6C/121/2005 podpisy na listinách vykonal D.
Z. a to dňa 26. novembra 2009. Súdy nižších inštancií mali pochybnosti o správnosti a vierohodnosti
odborného vyjadrenia Y.. D. P. napriek tomu, že je vedený v zozname Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky pod ev.č. 912510 registra znalcov aktuálneho k 15. júlu 2019 a osvedčenie o
absolvovaní odbornej skúšky mu bolo vydané dňa 17. mája 2016. Žalobca mal zato, že súdy pri
hodnotení dôkazov dôsledne nepostupovali v zmysle ustanovení § 191 CSP. Taktiež závery odvolacieho
súdu uvedené v jeho rozsudku pod bodom 2, 11 a 12 sú v rozpore s ustanovením § 387 CSP. Odvolací
súd sa aj v tomto konaní stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že ďalšie znalecké dokazovanie

nie je potrebné (6Co 84/2019 ods. 4 str. 3). Cieľom dovolateľa je dosiahnuť obnovu konania vo veci sp.
zn. 6C/121/2005 z dôvodu, aby sa v tomto konaní nariadilo kontrolné znalecké dokazovanie príslušnému
Ústavu a na tom základe, aby súd spravodlivo rozhodol. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušil a aby tak došlo k náprave.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutia súdov nižšej inštancie považuje za vecne
správne a stotožňuje sa s ich záverom, že nie je daný žiadny vecný ani zákonný dôvod pre obnovu
konania v zmysle § 397 CSP. Odborné vyjadrenie predložené žalobcom nie je možné považovať za
odborné vyjadrenie v zmysle § 206 CSP, pretože nebolo preukázané, že Y.. D. P. bol odborne spôsobilou
osobou na podanie tohto vyjadrenia. Predložením uvedeného odborného vyjadrenia sa žalobca snaží

preukázať, že v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, sp. zn. 6C/121/2005 žalovaný
v postavení žalobcu podpísal späťvzatie žaloby a dokonca aj plnomocenstvo pre terajšieho žalobcu
na odovzdanie tohto späťvzatia konajúcemu súdu. Na takéto konanie však neexistoval žiadny právny
ani vecne rozumný dôvod, keďže terajší žalobca odmietol žalovanému vrátiť sumu 850.000,-Sk. Preto
žalovaný nemal dôvod brať žalobu späť a konanie terajšieho žalobcu považoval za podvodné. Navrhol,

aby najvyšší súd dovolanie žalobcu zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), vktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§
443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a
v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto
právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní
a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené
všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Dovolanie

treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov
civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolací súd nie je súdom tretej inštancie, v rámci
konaniaktorejbybolomožnépreskúmaťakékoľvekrozhodnutieodvolaciehosúdu.Otázkaposúdenia,či
sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej
právomoci dovolacieho súdu (por. 9 Cdo/72/2020, 9 Cdo/260/2021), nie strany sporu.

7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je
skôr reštriktívny výklad (por. 9 Cdo/72/2020, 9 Cdo/260/2021).

8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

9. Dovolateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), neoznačil v dovolaní výslovne

zákonný dovolací dôvod, avšak dovolací súd posúdil jeho dovolanie z obsahového hľadiska (článok 11
CSP a § 124 ods. 1 CSP) tak, že prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420
písm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

11. Dovolateľ síce v dovolaní uvádza, že došlo k znemožneniu uskutočňovania jeho procesných práv,
avšak jeho námietky v tomto smere predstavujú predovšetkým vyjadrenie jeho nesúhlasu so záverom
súdov nižších inštancií, že nie je daný dôvod pre povolanie obnovy konania v zmysle § 397 písm. a) CSP.

Dovolateľ je presvedčený, že predložený dôkaz, t.j. odborné vyjadrenie Bc. P. je tým ,,novým” dôkazom,
ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktorý zakladá dôvod obnovy konania v zmysle
cit. ustanovenia.

12. K tomu je zo strany dovolacieho súdu nevyhnutne potrebné uviesť, že predmetom dovolacieho

prieskumu v rámci ustanovenia § 420 písm. f) CSP sú rôzne procesné pochybenia súdov, ku ktorým
dochádza v priebehu základného konania majúce vplyv na samotnú podstatu napadnutého rozhodnutia.
Uvedenú definíciu však nenaplňujú námietky dovolateľa smerujúce k tomu, ako vecne bol spor súdmi
nižšej inštancie v pôvodnom konaní, ktorého obnovy sa dožaduje, posúdený a ani samotné posúdenie
existencie dôvodu obnovy konania, t.j. či ide o nové dôkazy alebo dôkazy, ktoré mohol žalobca predložiť

už v pôvodnom konaní v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) CSP. Posúdenie, či v návrhu na obnovu
konania uvádzané skutočnosti napĺňajú znaky niektorého z dôvodov obnovy konania v zmysle § 228
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (pzn. v súčasnosti § 397 CSP), je v konaní o obnove právnymposúdením veci (R 54/2012). Nesprávne právne posúdenie veci však v súlade s konštantnou judikatúrou
dovolacieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (porov. R 24/2017).

13. V predmetnom spore všeobecné súdy správne právne posúdili, že žalobcom predložené odborné
vyjadrenie Y.. D. P. č. 1/20158 zo dňa 18. januára 2018 nebolo novým dôkazom, nakoľko nejde o taký
listinný dôkaz, ktorý by objektívne už v čase pôvodného konania existoval (konanie bolo právoplatne
skončené dňa 23. júna 2017 rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou z 11. januára 2016
sp.zn. 6C/121/2005-309 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 27. apríla 2017 sp.zn.

20Co/98/2016) a dovolateľ by ho nemohol označiť a predložiť v čase pôvodného konania. Ako už uviedol
odvolací súd v napadnutom rozhodnutí a v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP iba v prípade, ak
sú pre stranu, ktorá sa obnovy konania domáha, v porovnaní s pôvodným konaním nové, t.j. že strana
ich nemohla včas použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, pretože o nich nevedela a nesplnenie
povinnosti dané skutočnosti tvrdiť a predkladať o nich dôkazy z procesného hľadiska nezavinila. S

poukazom na § 217 ods. 1 CSP musí ísť vždy o skutočnosť, ktorá nastala do doby vyhlásenia rozsudku,
pretože iba na takú mohol súd prihliadať v pôvodnom konaní (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 25Cdo/321/2003). Inými slovami ide o prípady, keď skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy už v
dobe pôvodného konania síce existovali, ale strane neboli známe, takže ich ani pri svojich procesných
úkonoch netvrdila a nenavrhovala ako dôkazy. Nejde o také skutočnosti, resp. skutkové okolnosti, ktoré

nastali po právoplatnom skončení veci a ktoré do tej doby ešte neexistovali, a teda v čase rozhodovania
súdu nemali na zistenie skutkového stavu žiadny vplyv (viď 2Cdo 96/2008, 5Cdo 4/2001, 6Cdo 57/2009,
R 24/2022). Odvolací súd tak správne konštatoval nenaplnenie podmienok prípustnosti obnovy konania
v zmysle § 397 písm. a) CSP. Dôkaz, v tomto prípade odborné vyjadrenie vypracované až po rozhodnutí
odvolacieho súdu v pôvodnom konaní, nie je spôsobilý založiť dôvod obnovy konania podľa § 397

písm. a) CSP.

14. Už v pôvodnom konaní bola otázka podpisu D. Z. na späťvzatí žaloby a ,,súhlase k odovzdaniu”
riešená všeobecnými súdmi, bola predmetom znaleckého dokazovania, pričom súdy v tomto konaní
na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že nejde o podpis D. Z. a návrhy dovolateľa v

pôvodnom konaní na ďalšie dokazovanie zamietli. Dovolateľ mal možnosť obstarať si dotknutý dôkaz
v čase prebiehajúceho konania a nič mu nebránilo v tom, aby tento dôkaz súdu v pôvodnom konaní
predložil najmä s poukazom na tie okolnosti, že otázka pravosti podpisu bola riešená aj v rámci
odvolacieho konania na základe odvolania podaného dovolateľom. Okolnosť, že návrhom dovolateľa
na ďalšie dokazovanie nebolo v pôvodnom konaní vyhovené, nie je a nemôže byť dôvodom pre obnovu

konania, pretože neznamená možnosť alebo nemožnosť strany sporu použiť dôkazy v pôvodnom
konaní. V prípade opačného výkladu by obnova konania plnila účel dovolacieho konania, čo však nie
je jej zmyslom s poukazom na právnu úpravu prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku
(viď obdobne 4Cdo 18/2010, R 19/1975).

15. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na záver súdov, že dovolateľom predložené odborné
vyjadrenie nie je možné považovať za ,,nový” dôkaz pre povolenie obnovy konania v zmysle § 397 písm.
a) CSP, dovolací súd konštatuje, že je nadbytočné vecne sa zaoberať námietkami dovolateľa vo vzťahu
k správnosti a vierohodnosti tohto dôkazu. V tomto smere dovolací súd poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie bod 9, ktorého podkladom bolo vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky zo 14. januára 2019 (č.l. 54 spisu).

16. Dovolateľ tiež namietal, že závery odvolacieho súdu v jeho rozsudku pod bodom 2, 11 a 12 sú v
rozpore s ustanovením § 387 CSP bez bližšej konkretizácie namietanej vady.

17. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo
prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. I. ÚS 188/06).

18. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by súdy nižšej inštancie svoje
rozhodnutia odôvodnili spôsobom, ktorým by založili procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.f) CSP. Z odôvodnenia rozhodnutí je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa
stranydomáhali,čonavrhovali,zktorýchskutočnostíadôkazovsúdyvychádzali,akýmiúvahamisariadil
súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací

súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté rozhodnutie, že
nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle § 397 písm. a) CSP, náležite vysvetlil
a zaoberal sa všetkými podstatnými odvolacími argumentami žalobcu viď body 12, 13 napadnutého
rozhodnutia (k tomu bližšie pozri bod 13, 14 tohto rozhodnutia). Za procesnú vadu konania podľa
ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalobca sa s rozhodnutím odvolacieho súdu

nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Sama polemika s
rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu
uvedenému v § 420 písm. f) CSP (9Cdo/248/2021, 9Cdo 73/2020, 9Cdo 121/2020). Pokiaľ ide o zrejmú
nesprávnosť spočívajúcu v tom, že odvolací súd označil v bode dva svojho rozhodnutia nesprávne
OkresnýsúdPopradnamiestoOkresnéhosúduVranovnadTopľou,tentonedostatokjeriešiteľnývrámci

ustanovenia § 224 CSP vydaním opravného uznesenia a nezakladá žiadne porušenie procesných práv
dovolateľa v zmysle vady podľa § 420 písm. f) CSP.

19. Napokon dovolateľ namietal, že súdy pri hodnotení dôkazov nepostupovali v zmysle ustanovení §
191 CSP. A na inom mieste dovolania uvádza, že odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie

v tom, že ďalšie znalecké dokazovanie nie je potrebné s poukazom na ods. 4 str. 3 napadnutého
rozhodnutia, pričom táto časť napadnutého rozhodnutia iba rekapituluje priebeh pôvodného konania z
rozsudku súdu prvej inštancie. Aj z ostatného obsahu dovolania vyplýva, že tieto námietky dovolateľ
viaže nie na konanie o žalobe na obnovu konania, ale na pôvodné konanie sp. zn. 6C/121/2005, keď
aj sám uvádza, že jeho cieľom je dosiahnuť obnovu konania, v ktorom súd nariadi kontrolné znalecké

dokazovanie a opätovne vo veci rozhodne, zároveň vyjadruje svoj nesúhlas s tým, že súdy nevykonali
ním navrhované dokazovanie v pôvodnom konaní. Dovolací súd zdôrazňuje, že v rámci dovolacieho
konania je možné preskúmať len existenciu prípadných vád konania, ktoré zaťažili odvolacie konanie
a následne rozhodnutie vydané v tomto konaní. V žiadnom prípade nie je možné preskúmavať na
základe podaného dovolania iné konanie (teda pôvodne vedené konanie, ktorého obnovy sa strana

sporu domáha).

20. Napokon aj podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť
dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom
stave, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu

(8Cdo/187/2017, 9Cdo/224/2021, 9Cdo/213/2021).

21. Dovolací súd uzatvára, že nezistil existenciu uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f)
CSP a preto dovolanie žalobcu odmietol v zmysle § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné.

22. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.