Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/90/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820202591
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3820202591.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne Ing. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.,
F. V. XX/X, zastúpenej Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Bánovce nad Bebravou, Novomeského
1322/16, proti žalovaným 1/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. pod M., A. cesta XXX/X, zastúpenému
Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom so sídlom Prievidza, Matice Slovenskej 17 a 2/ KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441,
zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Bratislava, Vajnorská 55, o zaplatenie
28.364 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 12. apríla 2022, č.k. 9C/17/2020-233, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. o povinnosti zaplatiť
náhradu škody vo výške 22.691,20 eur a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu škody vo výške 22.691,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením
jedného zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť aj druhého zo žalovaných. Výrokom II. vo zvyšnej

časti žalobu zamietol a výrokom III. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 60 %, pričom plnením jedného zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť aj druhého zo
žalovaných. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
voči žalovanému zaplatenia sumy 28.364 eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnila tým,
že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 1T/60/2019-290 zo dňa 5.11.2019 bol žalovaný 1/
uznaný vinný z prečinu ublíženia na zdraví, keď dňa 20. novembra 2017 v čase asi o 17.15 hod. viedol

po ulici A. v W. osobné motorové vozidlo a na križovatke s ulicou F. V. pred vyznačeným prechodom pre
chodcov oneskorene zareagoval na chodkyňu (žalobkyňu), ktorá v tom čase prechádzala po prechode
pre chodcov, v dôsledku čoho žalovaný 1/ narazil prednou častou vozidla do chodkyne (žalobkyne),
čím žalobkyni spôsobil zranenia, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života 18 týždňov. O tom,
že si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, sa
žalovaný 1/ dozvedel najneskôr na prvom hlavnom pojednávaní v trestnej veci proti nemu vedenej dňa

19.8.2019. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vznikli žalobkyni zranenia opísané v znaleckom
posudku znalca MUDr. Ladislava Babiaka č. 68/2018 zo dňa 29.6.2018, ako aj v znaleckom posudku
znalca MUDr. Dušana Gyüttmenta č. 5/2019 zo dňa 29.3.2019 a v ich príčinnej súvislosti vznikla
žalovanej škoda z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia spolu vo výške 28.364 eur.
Znalec MUDr. Gyüttment pri ustálení hodnoty bodu pre účely bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia vychádzal z momentu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, ku ktorému došlo ku dňu

28.03.2018. Výšku bolestného žalobkyne znalec určil počtom bodov 650 (650 x 18,24 eur), ktorá výškapredstavuje sumu 11.856 eur a výšku sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne znalec určil počtom
bodov 905 (905 x 18,24 eur), ktorá výška predstavuje sumu 16.508 eur.

2. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 9C/17/2020-31 zo dňa 18.06.2020, proti
ktorému podal odpor žalovaný 1/ z dôvodu, že trestné konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené
a nie je preukázané, že poškodenie zdravia bolo spôsobené konaním žalovaného 1/. Žalovaný 1/
vzniesol námietku premlčania, ktorú bližšie nezdôvodnil. Proti platobnému rozkazu podal odpor aj
žalovaný 2/, ktorý namietal premlčanie uplatnených nárokov v celom rozsahu. Treba rozlišovať medzi

uplatnením náhrady za bolesť, kde rozhoduje moment vytrpenia bolesti (nehoda, lekársky zákrok a
pod.) a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde rozhoduje moment ustálenia zdravotného
stavu. V zmysle predložených znaleckých posudkov zo strany žalobkyne (znalecký posudok č. 68/2018
vypracovaný MUDr. Ladislavom Babiakom a znalecký posudok č. 5/2019 vypracovaný MUDr. Dušanom
Gyüttmentom) objektívne bolo možné určiť ujmu určitého druhu a rozsahu už po ukončení liečenia, t.
j. dňa 29.03.2018 (nevyhnutná doba liečenia v zmysle oboch predložených znaleckých posudkov zo

strany žalobkyne trvala 18 týždňov, t. j. od 20.11.2017 do 28.03.2018). V predmetnom prípade začala
teda premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského
uplatneniažalobkyniplynúťododňa29.03.2018auplynuladňa29.03.2020.Uvedenénárokynanáhradu
škody na zdraví boli žalobkyňou riadne voči žalovanému 2/ uplatnené až v júni 2020, teda po uplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Žalobkyňa voči žalovaným uplatnila nárok na jedno a to isté

plnenie, avšak z iného právneho dôvodu - voči žalovanému 1/ ako škodcovi/pôvodcovi zásahu z titulu
náhrady škody spôsobenej zásahom do osobnostných práv podľa § 420 Občianskeho zákonníka -
voči žalovanému 2/ ako poisťovateľovi z titulu priameho nároku podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Vzťah medzi škodcom (žalovaným 1/), a poistiteľom (žalovaným 2/), nemá znaky

solidarity zo zákona, keďže v zmysle ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká solidarita
len vo vzťahu medzi viacerými škodcami ako spoludlžníkmi. Spočívanie premlčania práva uplatnené
na súde v rámci trestného konania možno konštatovať iba vo vzťahu k žalovanému 1/. Žalovaný 1/
a žalovaný 2/ sú rôzne zodpovednostné subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za vzniknutú škodu na
základerôznychprávnychzákladov,apretolehotanauplatnenienárokuvočikaždémuztýchtosubjektov

začína plynúť a plynie osobitne. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia istiny vo výške
28.364,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalovaná suma pozostáva z dvoch samostatných
a izolovaných nárokov, ktoré spolu možno zahrnúť pod pojem náhrada škody - nárok na náhradu za
vytrpenú bolesť v počte bodov 650, čo predstavuje sumu vo výške 11.856,- Eur a nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 905, čo predstavuje sumu vo výške 16.508,- Eur.

Žaloba je podaná predčasne. Pokiaľ poisťovateľ neskončil šetrenie poistnej udalosti, nevznikol nárok na
poistné plnenie a tak je v konaní uplatnený nárok predčasný.
3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/60/2019
zo dňa 5.11.2019, právoplatným dňa 19.8.2020, bol žalovaný 1/ uznaný vinným, že dňa 20. novembra
2017 v čase asi o 17.15 hod. viedol osobné motorové vozidlo po ulici A. v W. smerom od Obchodného

domu TESCO a na križovatke s ulicou F. V., z dôvodu nevenovania sa vedeniu motorového vozidla, pred
vyznačeným prechodom pre chodcov oneskorene zareagoval na chodkyňu Ing. P. T., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá v tom čase prechádzala cez túto ulicu po vyznačenom prechode pre chodcov, v dôsledku čoho
na tomto priechode narazil a to pravou prednou časťou vozidla do ľavej strany chodkyne Ing. P. T.,
čím jej spôsobil zranenia (trojnásobnú zlomeninu v ľavom členkovom zhybe, zlomeninu II. až IV. rebra

vpravo, zlomeninu horného a dolného ramienka pravej lonovej kosti, zlomeninu pravej strany krížovej
kosti, vykĺbenie pravej kľúčnej kosti a otras mozgu II. stupňa), ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe
života 18 týždňov, teda vinným za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) TZ. Podľa
§ 288 ods.1 Trestného poriadku poškodená Ing. P. T. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na
civilný proces. Tento rozsudok bol potvrdený uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 3To29/2020-308.

Zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní a z výpovede znalca Ing. Vladimíra Šramku
v trestnom konaní vyplynulo, že vodič vozidla jazdil tesne pred nehodou v obci vo svojom jazdnom
pruhu rýchlosťou 43 kilometrov za hodinu z technického hľadiska správne. Na chodkyňu vstupujúcu na
priechodprechodcovreagovalintenzívnymbrzdenímavyhýbanímvľavo,aleoneskoreneo0,8sekundy,
čo je z technického hľadiska nesprávne. Znalec na otázku možnosti zabránenia nehode uviedol, že

chodkyňa túto možnosť mala, ak by sa pred vstupom na priechod pre chodcov presvedčila, či vzhľadom
na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla tak môže bezpečne urobiť a prejsť na druhú stranu
vozovky a vodič vozidla pri uvažovanej rýchlosti vozidla 48 km/h mohol dopravnej nehode zabrániť, ak
by v čase rozpoznania vstupu chodkyne do vozovky reagoval včas teda o 0.8 s skôr, tiež by tak moholurobiť pri rýchlosti 43 km za hodinu. Na otázku určenia príčiny dopravnej nehody uviedol, že príčinou bol
nesprávny spôsob a technika chôdze chodkyne a druhou technickou príčinou je skutočnosť, že vodič
vozidla reagoval na vstup chodkyne do vozovky oneskorene 0,8 s, nakoľko pri včasnej reakcii by dokázal

zastaviť vo vzdialenosti 0,5 m pred miestom stretu. Rozhodnutím o priestupku zo dňa 7.12.2018 OR
PZ v Prievidzi č OR PZ- PD-ODI-139/2018-Sk bola žalobkyňa uznaná vinnou za priestupok, keď dňa
20.11.2017 o 17.15 hod. na vozovke cesty miestnej komunikácie ulica A. v W. v blízkosti križovatky
s ulicou H. V. ako účastníčka cestnej premávky spolu zavinila dopravnú nehodu tým, že prechádzala
cez vozovku po riadne vyznačenom priechode pre chlapcov v smere sprava doľava, pričom vstúpila

na vozovku aj napriek tomu, že vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla nemohla
cez vozovku bezpečne prejsť, čím vošla do jazdnej drahý osobnému motorovému vozidlu, ktoré viedol
žalovaný a na chodkyňu reagoval intenzívnym brzdením a vyhýbaním sa vľavo, avšak oneskorene, v
dôsledku čoho nezabránil zrážke chodkyne o motorového vozidla. Po zrážke spadla chodkyňa na cestu
a utrpela zranenia s dobou liečby viac ako 42 dní. V znaleckom posudku č. 5/2019 zo dňa 29.3.2019
znalec MUDr. Gyűttment konštatoval, že rozsah zranenia žalobkyne bol zistený zo znaleckého posudku

č. 68/2018 znalca MUDr. Babiaka a rozsah zranenia bol doplnený znalcom MUDr. Gyűttmentom. Znalec
navrhoval určiť bodové ohodnotenie odškodnenia za bolesť z titulu zranenia poškodenej, ktoré utrpela
pri dopravnej nehode dňa 20.11.2017, na 650 bodov, čo predstavuje sumu 11.856 eur. Podľa zákona
č. 437/2004, položka 202 cd/ zlomenina oboch členkov s odlomením zadnej hrany píšťaly s posunutím
úlomkov vľavo, liečená operačne, kde podľa zásad § 9 ods. 6, ods. 5 a b vzhľadom k typu a rozsahu

ťažkej zlomeniny členkového kĺbu vyžadujúcu osteosinthesu vonkajšieho členka, vysoko vnútrodreňovo
zavedenými do ihlice dvomi K drátmi a do vnútorného členka dvomi K-drátmi plus fixáciu zadnej hrany
píšťaly, pre bolestivý spôsob liečby, sádrovú fixáciu a komplikáciu hnisanie s opakovanou migráciou
jedného K drátu z ihlice s nutným odstránením, teda 220 bodov. Položku 112 c zlomenina panvového
prstenca vpravo a vzadu zlomenina krížovej kosti zasahujúc až do SI-krížovo-bedrového spojenia s

lopatou bedrovej kosti vpravo, na pôvodnom popise CT bez významného posunu obodoval znalec na
195 bodov so zvýšením o polovičku základnej sadzby pre bolestivý spôsob liečenia - dlhšia funkčná
liečba na lôžku, infúzna liečba a komplikácie s krvnými zrazeninami močového mechúra, poúrazovou
hematúriou do močových ciest, prítomným krvným výronom vnútrobrušným v malej pánvi/dva pruhy
do hrúbky 15 mm podľa prvotného CT, taktiež pre vynútenú dlhodobú imobilitu bez možnosti skoršej

chôdze pri obojstrannom poranení - súčasnej zlomenine pánve vpravo a operovaného členkového kĺbu
vľavo v sádrovej fixácii s nevyhnutným permanentným močovým katétrom, komplikované aj zápalom
močových ciest, s potrebou kombinovanej liečby ATB. Ďalej utrpela zlomeninu dvoch až piatich rebier s
posunom úlomkov s obodovaním 60 bodov, pre opätovné zvýšenie o polovicu hodnotenia podľa odseku
5 písmeno b Zásad hodnotenia/druhotný poúrazový zápal pľúc, liečený ATB, sériová zlomenina troch

rebier (II- IV. rebra vpravo), každé z nich dvojnásobne zlomené vpredu i vzadu so vznikom dvierkovitého
okenicového výlomu hrudnej steny. Podľa položky 223 utrpela otras mozgu druhého stupňa overený
neurológom v strede rozpätia 60 bodov. Podľa položky 86 e utrpela poúrazové krvácanie do hrudníka
liečené konzervatívne ohodnotené na 45 bodov, podľa položky 134 c zlomenina vonkajšieho konca
kľúčnejkostivpravosposunutímúlomkovliečenákonzervatívneohodnotenéna35bodov,podľapoložky

246 a šokový stav ľahkého stupňa - 20 bodov, podľa položky 162.p.a hlboká rana dolnej končatiny
vonkajšieho členka vľavo chirurgicky ošetrená ohodnotená na 15 bodov na hornej hranici, spolu 650
bodov. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná v čase vzniku zranenia podľa
§ 5 ods. 4 zákona 437/2004 a § 5 a podľa zákona 461/2008 bola určená za jeden bod ako 2% z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR predchádzajúceho roku, za ktorý vznikol

nárok na náhradu, čo predstavuje sumu 11.856 eur (650 bodov x 18,24 eur). Poškodená utrpela pri
dopravnej nehode sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške bodového ohodnotenia 1700 bodov,
keď utrpela dňa 21.11.2017 ťažké zranenie, čo je polytrauma, súčasne poranenie dvoch a viacerých
dôležitých systémov ľudského tela, v danom prípade hlavy, hrudníka, končatín a pánve, so sprievodným
úrazovým šokom podstatne zhoršujúca prežitie, kombinované so šokom krvácavom s mnohopočetnými

život ohrozujúcimi poúrazovými komplikáciami - zápal pľúc, infekcia operačnej rany na členku, infekcia
močových ciest, trvalá inkontinencia moča s nutným plienkovaním, musela byť operovaná dlhodobo
pripútaná na posteľ, 6 krát hospitalizovaná na viacerých oddeleniach. Doba nevyhnutného liečenia
bola určená znalcom MUDr. Babiakom od 20.11.2017 do 28.3.2018, čo predstavovalo nepretržitú
ústavnú liečbu. Nevyhnutná doba liečenia bola stanovená znalcom MUDr. Babiakom na 18 týždňov do

poslednej kontroly u traumatológa Dr. Bakoša. Podľa posudku až po poslednej traumatologickej kontrole
dňa 28.3.2018 doporučil lekár plnú záťaž. Tým jej liečba mohla pokračovať aj naďalej bez nutnosti
PN, ktorú ako dôchodkyňa nemala vystavenú. Poškodená bola objektívne klinicky vyšetrená znalcom
Gyűttmentom dňa 28.3.2019 za účelom zistenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorýkonštatoval, že zranenie zanechalo ľahké zhoršenie doterajšieho trvalého obmedzenia pohyblivosti
chrbtice s poruchami statodynamiky pri súčasne zlomenej panve, ďalej trvalé obmedzenie pohybov
pravého bedrového kĺbu ľahšieho stupňa, rozsah pohybov pravého ramena, kde je výrazná zohyzďujúca

deformáciavyčnievajúcehokoncazlezhojenejkľúčnejkostivpravo,trvaleobmedzeniepohybovpravého
ramena ľahkého stupňa, obmedzenie hybnosti členkového kĺbu s predpokladom artrózy a zhoršovania
hybnosti. Zdravotný stav poškodenej znalec považoval v čase podania znaleckého posudku, teda rok a
štyri mesiace po úraze za ustálený s tým, že nemožno očakávať priaznivejší vývoj trvalých následkov.
Takto stanovil znalec sťaženie spoločenského uplatnenia podľa jednotlivých položiek spolu na 905

bodov. Podľa položky 316a znalec ohodnotil poruchu močenia následkom poranenia močových orgánov,
kdebolazistenávýraznápoúrazováhematúriasnáslednoutrvalouinkontinenciouanutnýmpoúrazovým
plienkovaním a druhotným chronickým zápalom močových ciest ohodnotená ako ľahká porucha na 100
bodov. Pri obodovaní sťaženia spoločenského uplatnenia na 905 bodov predstavuje výška sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 16.500 eur po zaokrúhlení (905 bodov x 18,24 eur). Celkovo vyčíslil
znalec bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 28.364 eur. Z prehľadu absolvovania

rehabilitácie poškodenou v Centre fyziatrie a liečebnej rehabilitácie Medicínskeho centra Uniklinika
kardinála Korca Prievidza vyplýva, že od 28.6.2018 do 26.7.2018 absolvovala žalobkyňa rehabilitačný
program v súvislosti s viaznutím pohybu ľavého členka.

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 1, § 11 ods. 6

až 10 zákona č. 381/2001 Z. z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2, § 415, § 420, § 427, § 428, § 441, § 442
ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianky zákonník“), § 2, § 5, § 9
ods. 1 až 4, § 10 ods. 1 až 8 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Súd sa zaoberal námietkou žalovaného 2/, že žaloba je predčasná. Súd

zistil, že dňa 5.11.2019 bol vo veci vynesený rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1T60/2019, nadobudol
právoplatnosť dňa 19.8.2020, ktorým bola ustálená zodpovednosť žalovaného 1/, poistenca žalovaného
2/ za dopravnú nehodu. Dňa 23.4.2020 žalovaná vyzvala žalovaného 2/ na náhradu škody, ktorá
výzva mu bola doručená dňa 27.4.2020. Žalovaný 2/ tvrdil, že ešte nenastala splatnosť poistného pre
neukončenie vyšetrenia žalovaným, s ktorou námietkou sa súd nestotožnil. Poisťovni bola s výzvou

žalobkyne dňa 27.4.2020 doručená obžaloba na žalovaného 1/ a odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku
sp. zn. 1T60/2019, ďalej disponovala splnomocnením advokáta žalobkyne zo dňa 27.1.2020 na konanie
o náhrade škody a reláciou dopravnej polície pre účely poisťovne - verziou zo dňa 5.4.2019, v ktorej bolo
konštatované, že chodkyňa vošla do vozovky vodičovi náhle bez toho, aby sa presvedčila o voľnosti
prechodu a vodič napriek intenzívnemu brzdeniu nedokázal stretu zabrániť. Z tohto spisu poisťovne

spisu je zrejmé, že žalovaný 2/ vedel o prebiehajúcom trestnom konaní. Žalovanému 2/ bolo doručené
právoplatné trestné rozhodnutie dňa 9.10.2020. Od výzvy žalobkyne na plnenie adresovanej poisťovni
uplynuli do rozhodnutia súdu takmer dva roky. Ak by mal súd považovať šetrenie poistnej udalosti za
neskončené a žalobkyňu za pasívne nelegitimovanú na podanie žaloby, akceptoval by neudržateľný
stav, vytvárajúci priestor poistiteľovi nielen v tejto veci, ale aj v ďalších, neprikročiť niekoľko rokov

k plneniu len so zovšeobecňujúcim odôvodnením, že stále je potrebné vykonávať ďalšie doplňujúce
vyšetrenie, čo by malo podľa žalovaného 2/ brániť žalobkyni podať žalobu ako predčasnú. Zákon
nevyjadruje lehotu, v ktorej má byť vyšetrenie skončené, avšak použitie termínu „bez zbytočného
odkladu“ nemožno interpretovať inak, ako bez neodôvodnených prieťahov a v rozsahu potrebnom na
riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia. Medzičasom bolo skončené vyšetrovanie dopravnej nehody na

úrovni polície, ale tiež právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza 1T60/2019. Je zrejmé, že
minimálne od 9.10.2020 poisťovňa už disponovala všetkými potrebnými podkladmi podľa jej výzvy. Súd
v tomto prípade poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 596/2017. Nárok žalobkyne
na plnenie od poisťovne podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. sa v tomto konaní stáva zročným
právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Ustanovenie § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nehovorí

v prípade nesplnenia povinnosti poisťovateľa podľa ods. 6 o tom, že by nemal poškodený nárok na
náhradu škody, kým sa poistná udalosť prešetruje, ale v ods. 7 tento zákon hovorí, že poisťovateľ
je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistnéplneniealebopodoručeníprávoplatnéhorozhodnutia
súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Zákon č. 381/2001 Z.z. predpokladá podanie žaloby o

náhradu škody, preto nemožno súhlasiť s námietkou, že je žaloba predčasná. Z dôvodu vznesenia
námietky premlčania žalovanými, súd skúmal, či nárok žalobkyne nie je premlčaný v zmysle § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo zistených skutočností vyplynulo, že škodová udalosť sa stala dňa
20.11.2017. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škodea o tom, kto za ňu zodpovedá. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, sa žiada, aby nárok na
súde uplatnila akonáhle má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody a jej výške, vo

svetle ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobnou. Od nehody
žalobkyňa mala vedomosť o škodcovi (žalovanom 1/), avšak nemala možnosť objektívne určiť výšku
škody. Vedomosť o výške škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je odvádzaná
od doby, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Treba rozlišovať medzi uplatnením náhrady za bolesť, kde rozhoduje moment vytrpenia

bolesti (nehoda, lekársky zákrok a pod.) a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde
rozhoduje moment ustálenia zdravotného stavu (t.j. nedochádza už k jeho zmenám/zhoršeniu). V
zmysle znaleckého posudku MUDr. Ladislava Babiaka bola doba nevyhnutného obmedzenia obvyklého
spôsobu života a liečenia poškodenej najmenej do 29.3.2018. Podľa znaleckého posudku č. 5/2019
vypracovaného MUDr. Dušanom Gyüttmentom, lekár odporučil až po poslednej traumatologickej
kontrole dňa 28.3.2018 plnú záťaž a v zmysle záverov posudku, pokiaľ ide o sťaženie spoločenského

uplatnenia, terajší zdravotný (ku dňu vyšetrenia 28.3.2019) možno považovať za stav trvalý. Z prehľadu
absolvovania rehabilitácie poškodenou v Centre fyziatrie a liečebnej rehabilitácie Medicínskeho centra
Uniklinika kardinála Korca Prievidza bolo zistené, že od 28.6.2018 do 26.7.2018 absolvovala žalobkyňa
rehabilitačný program v súvislosti s viaznutím pohybu ľavého členka. Súd sa stotožnil so záverom
žalobkyne, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 661/2015, za súčasť liečebného

procesu je potrebné považovať aj rehabilitačnú starostlivosť z dôvodu, že aj rehabilitačná starostlivosť je
spojená s bolesťou, pričom premlčacia doba za uplatnený nárok za bolesť začína plynúť až po skončení
rehabilitácie. Vtedy možno považovať za ukončenú i liečbu. Podľa súdu premlčacia doba na uplatnenie
práva na náhradu za bolesť začala plynúť po skončení rehabilitácie dňa 27.7.2018, uplynula dňa
27.7.2020 a za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia začala plynúť odo dňa nasledujúceho

po ustálení zdravotného stavu žalobkyne po ukončení liečby, ako to ustálil znalec MUDr. Gyüttment v
posudku, teda od 29.3.2019 a uplynula dňa 29.3.2021. Vo vzťahu k žalovanému 1/ premlčacia doba
neplynula od 3.4.2019, pretože podľa § 112 Občianskeho zákona, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní
právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba
od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané, pre

ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. V trestnom konaní
bol nárok riadne uplatnený od 3.4.2019, žalobkyňa nárok riadne uplatňovala do skončenia trestného
konania vo veci tunajšieho súdu 1T60/2019 do 19.8.2020. Žaloba bola podaná dňa 11.6.2020, nárok
vo vzťahu k žalovaným premlčaný nie je. Protiprávne konanie žalovaného 1/ bolo preukázané zo spisu
Okresného súdu Prievidza vedeného pod sp. zn. 1T/60/2019, znaleckých posudkov, rovnako tiež vznik

škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou
a jej rozsahom, ako následkom týchto príčin. Súd na námietku žalovaného 1/ skúmal dôvody pre
zníženie náhrady škody z dôvodu spoluzavinenia poškodenej. V tomto smere považoval za rozhodujúce
skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní a z výpovede znalca
Ing. Vladimíra Šramku, ktorý uzavrel, že vodič vozidla jazdil tesne pred nehodou v obci, kde je najvyššia

dovolená rýchlosť 50 kilometrov za hodinu, vo svojom jazdnom pruhu rýchlosťou 43 kilometrov za hodinu
ztechnickéhohľadiskasprávne.Nachodkyňuvstupujúcunapriechodprechodcovreagovalintenzívnym
brzdením a vyhýbaním vľavo, ale oneskorene o 0,8 sekundy, čo je z technického hľadiska nesprávne.
V zápisnici zo dňa 6.3.2019 znalec na otázku možnosti zabránenia nehode uviedol, že chodkyňa túto
možnosť mala, ak by sa pred vstupom na priechod pre chodcov presvedčila, či vzhľadom na rýchlosť

a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla tak môže bezpečne urobiť a prejsť na druhú stranu vozovky a
vodič vozidla pri uvažovanej rýchlosti vozidla 48 km/h mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by v čase
rozpoznania vstupu chodkyne do vozovky reagoval včas, teda o 0.8 s skôr, tiež by tak mohol urobiť pri
rýchlosti 43 km za hodinu. Podľa záverov znalca nehode mohla zabrániť žalobkyňa, ak by dodržala § 53
ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. a nehode by zabránil žalovaný 1/, ak by dodržal ustanovenia § 4 ods. 1

písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod
pre chodcov a porušil aj základnú povinnosť vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z., a to
povinnosť dbať zvýšenú opatrnosť okrem iného aj voči starým osobám. Je konštatované právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Prievidza, že žalovaný 1/ svojim konaním naplnil zákonné znaky prečinu
ublíženia na zdraví podľa § ods.1, 2 písm. a) TZ. Nepochybná je i skutočnosť, že žalobkyňa bola

právoplatne odsúdená za priestupok v súvislosti s nehodou. Na základe týchto záverov súd ustálil mieru
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode žalovaného 1/ a žalobkyne a určil, že v
rozsahu 80 % sa na spôsobenej škode podieľal žalovaný 1/ a určil pomer zodpovednosti u žalobkyne
na 20 %. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 1/, podľa súdu prvej inštancie na strane 15 pod položkou316 a) posudku znalec hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia, a to poruchu močenia ako následok
poranenia močových orgánov analogicky podľa § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z, teda nehodnotil tu
bolesť ako to predpokladá § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z., preto nemôže ísť o duplicitné uplatnenie

nároku za to isté poškodenie zdravia., ako namietal žalovaný 1/. V položke 112 c) hodnotil znalec bolesť
v dôsledku zranenia, a to zlomeniny panvového prstenca vpravo, ktoré navýšil podľa § 9 ods. 5 písm. b)
zákona č. 437/2004 Z. z. pre bolestivý spôsob liečenia a následné komplikácie s krvnými zrazeninami
močového mechúra, s výronom v malej pánvi, vynútenú imobilizáciu, zápal močových ciest s potrebou
antibiotikovej liečby, po odstránení katétra so vznikom inkontinencie moča s nutným plienkovaním. Súd

nepovažoval túto námietku za dôvodnú. Výška škody na zdraví žalobkyne bola jednoznačne ustálená v
znaleckom posudku znalca MUDr. Gyűttmenta, ktorý navrhoval určiť bodové ohodnotenie odškodnenia
za bolesť z titulu zranenia poškodenej, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 20.11.2017 na výšku 650
bodov,čopoprepočtepredstavujesumu11.856eurpodľazákonač.437/2004Z.z..Rovnakopostupoval
pri ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, kde určil 905 bodov, kedy predstavuje výška
sťaženia spoločenského uplatnenia po zaokrúhlení sumu 16.500 eur (905 bodov x 18,24 eur). Celkovo

vyčíslil znalec bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 28.364 eur. Priznaná náhrady škody
predstavuje 80 %, teda sumu vo výške 22.691,2 eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Žalobkyňa sa domáhala od žalovaných 1/ a 2/ aj úroku z omeškania 5 % od 20.8.2018, čo
odôvodnila tým, že žalovaný 1/ sa dozvedel o uplatnení náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia najneskôr na prvom hlavnom pojednávaní v trestnej veci dňa 19.8.2019.

Nárok sa podľa súdu stáva zročným rozhodnutím súdu, z dôvodu posudzovania miery zavinenia a
spoluzavinenia, preto aj v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania súd žalobu zamietol. Pokiaľ
žalovaný 2/ namietal spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť žalovaných, súd konštatoval, že takejto
zodpovednosti sa žalobkyňa nedomáhala. Základ nároku žalobkyne proti žalovanému 2/ je daný podľa
§ 15 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Právna

úprava rozsahu poistenia zodpovednosti v § 4 ods. 2 cit. zákona podáva taxatívny výpočet prípadov,
ktoré podliehajú poistnému krytiu. Poistený má v zmysle tohto zákonného ustanovenia z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu škody. Náhrada škody v tomto prípade spadá podľa názoru súdu do rozsahu zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku a zároveň do rozsahu krytia povinným zmluvným

poistenímzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnéhoprostriedku.Akškodažalobkyne
vznikla pri prevádzke vozidla, je zrejmé, že popri žalovanom 1/ z titulu § 420 Občianskeho zákonníka
sa nemôže zodpovednosti za škodu zbaviť ani žalovaný 2/, u ktorého bolo motorové vozidlo v čase
dopravnej nehody povinne poistené. Súd poukázal na uznesenie Naj vyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
256/2012. V prípade, že poškodený má právo na plnenie ako proti škodcovi, tak aj proti jeho poistiteľovi,

avšak môže ho dostať len raz, ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na rovnaké plnenie proti dvom
subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu. Vzťah škodcu a jeho poistiteľa voči
poškodenému je taký, že v tom rozsahu, v akom splnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh a tým i povinnosť
druhého. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súdu podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.
Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 28.364 eur, súd jej priznal sumu 22.691,2 eur. Žalobkyňa bola

úspešná v rozsahu 80 % a neúspešná v rozsahu 20 %. Čistý úspech žalobkyne v spore je 60 % (80 %
- 20 %). Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobkyni 60 % vynaložených trov konania. O konkrétnej
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom I. a III. podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/.

6. Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že sa plne pridržiava tvrdení pred sudom prvej inštancie. V rámci
právnej istoty vzniesol námietku premlčania. V zmysle znaleckého posudku lng. Šramka je v jednom
možnom prípade ustálené, že nehodu spôsobila žalobkyňa. Je síce pravda, že podľa znaleckého

posudku súd upravil mieru zavinenia a priznal nárok v pomere 80:20 v neprospech žalovaného 1/, avšak
znalecký posudok jasne pripúšťa, že na vine môže byť výlučne žalobkyňa. Táto možnosť je reálna,
preto nemohol byť žalobkyni priznaný nárok. Žalovaný 1/ sa pridržiava tvrdení ohľadom duplicitného
uplatnenia nároku žalobkyne. V zmysle znaleckého posudku znalca MUDr. Gyűttmenta na str. 4 bod 112
písm. c) je uplatňované bolestné za zlomeninu panvového prstenca vpravo, ktoré je navýšené podľa §

9 ods. 5 písm. b). Znalec uvedené odôvodňoval tým, že žalobkyňa bola plienkovaná a mala problémy
s močovými cestami. Ďalej žalovaný 1/ namietal, že na strane 15 znaleckého posudku pod bodom 316
a) je uvedené porucha močenia následkom poranenia močových orgánov, kde sa znalec odvolal na to
isté ochorenie, preto ide o duplicitné uplatnenie tej istej škody. Nemal by sa tak uplatňovať nárok podľabodu 112 c) ako zvýšenie základnej sadzby z dôvodu nutného plienkovania o 65 bodov. Vzhľadom na
uvedené žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

7. Žalovaný 2/ v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa riadne nevyporidal so vznesenými
námietkami žalovaných, nesprávne určil moment vytrpenia bolesti a ustálenia zdravotného stavu, čo
bolo rozhodujúce pre posúdenie otázky premlčania, a tým prijal predčasné a právne neudržateľné
rozhodnutie. Pre plynutie premlčacej doby je rozhodujúci Občiansky zákonník a v predmetnom prípade

sa musí aplikovať ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia doba má
osobitný význam vo vzťahu ku škode na zdraví, pri ktorej neexistuje objektívna premlčacia doba. Aj v
týchto prípadoch je začiatok plynutia premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa poškodený mohol
prvýkrát objektívne dozvedieť, aká škoda na zdraví mu vznikla, resp. kto mu ju spôsobil. V prípade
nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z predpokladu,
že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, sa žiada, aby nárok na súde uplatnila akonáhle má k dispozícii

informácie o okolnostiach vzniku škody a jej výške, vo svetle ktorých sa javí zodpovednosť určitej
konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobnou. Vedomosť o výške škody titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia je odvádzaná od doby, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Už od tohto okamihu plynie premlčacia doba, preto
akákoľvek riadna špecifikácia sťaženia spoločenského uplatnenia alebo náhrady za bolesť vyčíslená

znaleckým posudkom nie je rozhodujúca pre stanovenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby.
Treba rozlišovať medzi uplatnením náhrady za bolesť, kde rozhoduje moment vytrpenia bolesti (nehoda,
lekársky zákrok a pod.) a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde rozhoduje moment
ustálenia zdravotného stavu (nedochádza už k jeho zmenám/zhoršeniu). Žalovaný 2/ sa nestotožnil so
záverom, že proces rehabilitácie, resp. jeho ukončenie je totožné s momentom vytrpenia bolesti. Súd

nesprávne vyhodnotil závery znalcov, v zmysle ktorých bolo objektívne možné určiť ujmu určitého druhu
a rozsahu už po ukončení liečenia dňa 29.03.2018. Nasledujúce liečenia a rehabilitácie, ktoré uvádzali
znalci pri svojich výpovediach, nesmerovali priamo k zlepšeniu zdravotného stavu, ten už bol ustálený.
Nestotožnil sa ani so závermi, že ďalšie liečenia, resp. rehabilitácie je potrebné vyhodnotiť ako proces
smerujúci k ustáleniu zdravotného stavu, nakoľko rehabilitácie a kúpeľné liečby nesmerovali k samotnej

zmene rozsahu poškodenia zdravia. Ustálenie zdravotného stavu osoby je stav po skončení liečby, keď
sa zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jej uplatnenia v
živote došlo a kedy je možné na základe skutkových okolností objektívne vykonať jeho ohodnotenie.
V zmysle predložených znaleckých posudkov mal žalovaný 2/ za to, že objektívne bolo možné určiť
ujmu určitého druhu a rozsahu už po ukončení liečenia dňa 29.03.2018. V predmetnom prípade začala

premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia plynúť
odo dňa 29.03.2018 a uplynula dňa 29.03.2020. Uplatnenie nárokov v trestnom konaní nesmerovalo a
ani nemohlo smerovať voči žalovanému 2/ a je nepochybné, že voči nemu je tento nárok už premlčaný.
Konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nedostatočné a
chybnéodôvodnenierozhodnutia.Súdprvejinštancievrozporesozákonomneuviedol,ktoréskutočnosti

považoval za preukázané, ktoré za nepreukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie súdu je nepreskúmateľné. Vada konania spočívajúca v
nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry porušením základného práva
účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 171/2005. Vzhľadom
na uvedené žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % alebo alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

8. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného 1/ a uviedla, že podané odvolanie nie je dôvodné. Bez
ohľadunaposúdenienámietkypremlčaniauplatnenéhonárokunanáhraduškodyžalovaným2/,nemôže
byť akceptovaná takáto námietka vznesená žalovaným 1/, keď proti tomuto bol nárok na náhradu
škody v rovnakom rozsahu uplatnený už v rámci trestného konania, pričom pri zohľadnení času od
uplatnenia nároku v trestnom konaní do právoplatného rozhodnutia v danom konaní, nie je pochýb o

včasnosti uplatnenia nároku proti žalovanému 1/. Znalecký posudok Ing. Šramka bol vypracovaný v
trestnom konaní, v zmysle ktorého bola trestná vec právoplatne skončená rozsudkom a žalovaný 1/
bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, pričom súd prvej inštancie v danom spore je týmto
rozsudkom viazaný a je vylúčené, aby rozhodol o tomto nároku tak, že zavinenie dopravnej nehodypripíše výlučne žalovanej, ako tvrdil žalovaný 1/. Výsledky trestného konania vzal súd pri rozhodovaní
o náhrade škody do úvahy aj pri posudzovaní miery zavinenia, ktorá bola stanovená spravodlivo.
Námietkou žalovaného 1/, týkajúcej sa duplicitného priznania náhrady škody z dôvodu rovnakého

zdravotného postihnutia, sa súd podrobne zaoberal a správne vysporiadal v odôvodnení rozsudku.
S poukazom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k odvolaniu žalovaného 2/ a uviedla, že vo vzťahu k
uplatnenej námietke premlčania, žalovaný 2/ nevysvetlil a nepodložil tvrdenie, že premlčacia lehota vo
vzťahu k nároku uplatneného titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia začala plynúť od

29.03.2018, kedy malo byť ukončené liečenie. Otázka ustálenia zdravotného stavu je odborná otázka
a zo znaleckého posudku znalca MUDr. Gyűttmenta vyplynulo, že pre posúdenie trvalých následkov
je potrebné zdravotný stav žalobkyne pokladať za ustálený po 1 roku a 4 mesiacov po nehode, teda
29.03.2019.Vsmerespochybneniatohtozáveruznalcažalovaný2/nepredložilžiadnydôkaz.Vzhľadom
nadobupodaniažaloby,nemôžebyťnajmenšiapochybnosťotom,ževčastiuplatnenéhonárokutitulom
sťaženia spoločenského uplatnenia voči žalovanému 2/ tento nebol premlčaný. S poukazom na dôkazy

o rehabilitáciách a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 661/2015, súd správne neuznal
námietku premlčania uplatneného nároku titulom bolestného zo strany žalovaného 2/. Rehabilitácia,
ktorú je potrebné považovať za súčasť procesu ustálenia zdravotného stavu, bola žalobkyňou skončená
dňa 27.07.2018, preto ku dňu podania žaloby dňa 11.06.2020 nemohol byť nárok premlčaný ani v časti
náhrady škody titulom bolestného. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol a svoje rozhodnutie

logicky odôvodnil s poukazom na vykonané dôkazy, preto ani odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné
v časti údajných vád konania spočívajúcich v nedostatočnom odôvodnení rozsudku. S poukazom na
uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

9. Žalovaný 2/ vo vyjadrení uviedol, že naďalej trvá na svojich vyjadreniach, súd sa riadne nevysporiadal

so vznesenými námietkami žalovaných a nesprávne určil moment vytrpenia bolesti a ustálenia
zdravotného stavu, čo bolo rozhodujúce pre posúdenie otázky premlčania, tým prijal predčasné a
neudržateľné rozhodnutie. Nestotožnil sa so záverom, že proces rehabilitácie je totožný s momentom
vytrpenia bolesti, resp. lekárskych zákrokov spôsobujúcich bolesť v priamom súvise so škodovou
udalosťou. Konajúci súd nesprávne vyhodnotil závery znalcov. V zmysle predložených znaleckých

posudkov bolo možné objektívne určiť ujmu určitého druhu a rozsahu už po ukončení liečenia dňa
29.03.2018 (nevyhnutná doba liečenia v zmysle oboch predložených znaleckých posudkov zo strany
žalobkyne trvala 18 týždňov, teda od 20.11.2017 do 28.03.2018). Nasledujúce liečenia a rehabilitácie
nesmerovalipriamokzlepšeniuzdravotnéhostavu,tenužbolustálený.Keďžeišlooposúdenieodbornej
otázky, ktorá bola sporná zo samotných znaleckých posudkov, bolo nevyhnutné tieto skutočnosti

skúmať. Žalovaný 2/ popieral tvrdenia, že ďalšie liečenia/rehabilitácie je potrebné vyhodnotiť ako
proces smerujúci k ustáleniu zdravotného stavu tak, ako to urobil konajúci súd. Rehabilitácia smeruje
k zmierneniu následkov, udržiavaniu stavu, nie je liečením a nasleduje po skončení liečenia, nemá ani
vplyv na ustálenie zdravotného stavu. Rehabilitácie a kúpeľné liečby nesmerovali k samotnej zmene
rozsahu poškodenia zdravia. Takéto závery sú aj v rozpore s ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z. z. o

náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR
SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní, ktorý definuje ustálenie zdravotného stavu a nie ukončenie liečenia. Tieto pojmy nie je možné
stotožňovať tak, ako to učinil súd. V predmetnom prípade začala premlčacia doba na uplatnenie práva

na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia plynúť odo dňa 29.03.2018 a
uplynula dňa 29.03.2020. Uplatnenie nárokov v trestnom konaní nesmerovalo a ani nemohlo smerovať
voči žalovanému 2/, preto nepochybné, že voči nemu je tento nárok už premlčaný.

10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti vo výroku I. o zaplatenie 22.691,20 eur je potrebné ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so súvisiacim výrokom III. o trovách konania, pričom v súlade s
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne odôvodnenie, s ktorým
sa stotožňuje.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, odvolaním
napadnutýnebol,apretozostalorozhodnutiesúduprvejinštancievtejtočastiprávoplatnéarozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknuté.12. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu odvolací
súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaných odvolaní. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na

konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov, skutkovo odôvodnil z konkrétnych zistení, ktoré pôvod
v dostatočne vykonanom dokazovaní za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad uvedených v
ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na neho odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov; ods. 2 sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

16. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8); ods. 2 výška náhrady za bolesť a
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č.
1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti; ods. 3 ak
je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na

rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia
a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov
pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri
hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie
a pôvod; ods. 7 ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé

poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví
vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové
hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.

18. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb
ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.

19. Pri preskúmaní odvolaniami napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. o povinnosti

žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 22.691,20 eur, odvolací súd vychádzal
z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 20.11.2017 na ulici A. na križovatke s ulicou F. V. v
W. žalovaný 1/ viedol motorové vozidlo a na priechode pre chodcov narazil do chodkyne (žalobkyne).
V dôsledku nehodovej udalosti utrpela žalobkyňa zranenia, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe
života niekoľko týždňov. Zodpovednosť za vzniknutú škodu na zdraví bola preukázaná na strane

žalovaného 1/ a z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, ktoré by na strane žalovaného 1/
zakladali možnosť zbavenia sa zodpovednosti za vzniknutú škodu na zdraví u žalobkyne. Protiprávne
konanie žalovaného 1/ bolo konštatované rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/60/2019-290
zo dňa 05.11.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/29/2020-308 zo dňa19.08.2020, ktorým bol žalovaný 1/ uznaný vinným za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
2 písm. a) TZ, keď dňa 20.11.2017 viedol po ulici Björnsona v Prievidzi osobné motorové vozidlo a
na križovatke s ulicou F. V. na priechode pre chodcov z dôvodu nevenovania sa vedeniu motorového

vozidla narazil prednou časťou vozidla do chodkyne (žalobkyne), čím jej spôsobil niekoľko zranení.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaného 1/, že výlučne žalobkyňa
spôsobila dopravnú nehodu, nakoľko hlavnou príčinou dopravnej nehody, resp. nárazu motorového
vozidla vedeného žalovaným 1/ do chodkyne (žalobkyne) na priechode pre chodcov bolo nevenovanie
sa vedeniu motorového vozidla, čim žalovaný 1/ oneskorene reagoval na chodkyňu, a to s poukazom

na právoplatný trestný rozsudok o uznaní viny, ktorým je súd viazaný v zmysle ustanovenia § 193 CSP,
pričom súd prvej inštancie v konaní o náhradu škody zohľadnil aj istú mieru spoluzavinenia na vzniknutej
nehodovej udalosti a istú mieru zodpovednosti žalobkyne za vzniknutú škodu na jej zdraví.

20. Spornou otázkou medzi stranami sporu zostalo, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku
žalobkyne na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zo strany žalovaných 1/ a 2/,

či počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pri nároku na náhradu bolestného dopadá na deň 28.03.2018, kedy bola ukončená
nevyhnutná liečba žalobkyne a jej posledná traumatologická kontrola alebo na deň 26.07.2018, kedy
boli ukončené rehabilitácie, a či počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia dopadá na deň 29.03.2019, kedy došlo k ustáleniu zdravotného

stavu žalobkyne.

21. Zásadne je potrebné vychádzať zo toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú
samostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné premlčacie doby. Počiatok ich behu je stanovený
okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu

premlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. Počiatok subjektívnej premlčacej doby
u práva na náhradu škody sa viaže na okamžik, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť
o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený
zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby

skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Cdo 152/2010).

22. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na odškodnenie za bolesť sa podľa
ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvíja odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode

a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tomto zmysle sa poškodený o škode spočívajúcej v odškodnení za
bolesť dozvie v čase, kedy došlo k ukončeniu liečebného procesu a k zhojeniu zranení poškodeného, a
to s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolesť definuje ako ujmu spôsobenú poškodením na zdraví,
jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo

661/2015, ide teda jednak o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samotnom úraze, ako aj pri liečení a po
ňom. Liečením sa však nerozumie iba doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi
jednotlivými ošetreniami, teda doba od začiatku do skončenia liečenia. Napokon ide aj o bolesť, ktorou
trpí poškodený, napr. pri rehabilitačnej starostlivosti. Až keď sa celý liečebný proces skončí, sú známe
všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného, a preto až vtedy začína plynúť premlčacia

lehota, pokiaľ ide o právo na túto časť náhrady škody.

23. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvíja od momentu, kedy má
poškodený vedomosť o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia a o tom, kto škodu

spôsobil. Premlčacia doba pri tejto náhrade škody na zdraví začína plynúť okamihom, kedy sa po
ukončení liečby zdravotný stav poškodeného natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu došlo
k sťaženiu jeho uplatnenia v živote, v spoločnosti a kedy je možné na základe skutkových okolností,
ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie. Teda vtedy, keď sú dané preukázateľne
nepriaznivé trvalé následky pre životné úkony u poškodeného a kedy ich je možné ohodnotiť.

24.Pokiaľžalovaný2/namietal,žepremlčaciadobanauplatnenieprávananáhraduzabolesťanáhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia začala plynúť dňa 29.03.2018 (ukončením liečenia) a uplynula
dňa 29.03.2020, s uvedeným názorom sa odvolací súd nestotožnil. S poukazom na vyššie uvedenéje nepochybné, že nárok na odškodnenie za bolesť a nárok na náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia sú dva samostatne uplatniteľné nároky na náhradu škody na zdraví, pri ktorých sa začiatok
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby odvíja od rozdielnych momentov. Bez ohľadu na

skutočnosť, že doba nevyhnutného liečenia žalobkyne po dopravnej nehode bola stanovená znalcom
MUDr. Ladislavom Babiakom na 18 týždňov od 20.11.2017 do 28.03.2018, kedy žalobkyňa absolvovala
poslednú traumatologickú kontrolu a lekár jej odporučil plnú záťaž, jej liečba mohla pokračovať aj ďalej,
čo konštatoval znalec MUDr. Dušan Gyűttment v znaleckom posudku č. 5/2019 zo dňa 29.03.2019,
pričom kúpeľná liečba navrhnutá lekárom bola sociálnou poisťovňou zamietnutá pre inkontinenciu III.

stupňa. V súvislosti s viaznutím pohybu ľavého členka absolvovala žalobkyňa rehabilitačný program
od 28.06.2018 do 26.07.2018 na Iniklinike - Centrum fyziatrie a liečebnej rehabilitácie v Prievidzi, čo
je potrebné považovať za liečebný proces v súvislosti so vznikom viacerých zranení žalobkyne pri
dopravnej nehode zo dňa 20.11.2017. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že začiatok
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pri nároku na odškodnenie za bolesť sa viaže na
deň 26.07.2018, kedy došlo k ukončeniu liečebného procesu rehabilitáciami, teda premlčacia doba pri

náhrade bolestného začala plynúť dňa 27.07.2018 a uplynula dňa 27.07.2020. Žalobkyňa podala žalobu
na súd dňa 11.06.2020, včas. Pokiaľ ide o nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
znalec MUDr. Dušan Gyűttment v znaleckom posudku č. 5/2019 uviedol, že dňa 28.03.2019 vyšetril
žalobkyňu, kedy konštatoval ustálenie jej zdravotného stavu s tým, že nemožno očakávať priaznivejší
vývoj trvalých následkov. Premlčacia doba pri nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia

začala plynúť dňa 29.03.2019 a uplynula dňa 29.03.2021. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobkyňa
podala žalobu včas a jej nárok na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia nie je premlčaný.

25. Čo sa týka bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa

spolu so žalobou predložila znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa 29.03.2019 znalca MUDr. Dušan
Gyűttment, z odboru Zdravotníctva a farmácie, odvetvia úrazovej chirurgie, z ktorého vychádzal súd
prvejinštancie.Bodovéhodnotenieodškodneniazabolesťasťaženiaspoločenskéhouplatneniavykonal
znalec podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Znalec navrhol určiť bodové ohodnotenie odškodnenia za bolesť z titulu zranení, ktoré

žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode dňa 20.11.2017 vo výške 650 bodov, a to položka 202 c,
d) zlomenina oboch členkov s odlomením zadnej hrany píšťaly s posunutím úlomkov vľavo, liečená
operačne v spojení s § 9 ods. 5 písm. a), b), ods. 6 spolu 220 bodov; položka Položku 112 c) zlomenina
panvového prstenca vpravo a vzadu zlomenina krížovej kosti zasahujúc až do SI-krížovo-bedrového
spojenia s lopatou bedrovej kosti vpravo 195 bodov; položka 81 b) zlomenina dvoch až piatich rebier s

posunom60bodov;položka223otrasmozgudruhéhostupňaoverenýneurológom60bodov;položka86
e)poúrazovékrvácaniedohrudníka45bodov;položka134c)zlomeninavonkajšiehokoncakľúčnejkosti
vpravo 35 bodov; položka 246 a) šokový stav ľahkého stupňa 20 bodov; položka 162 hlboká rana dolnej
končatiny, vonkajšieho členka vľavo 15 bodov. Výška náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia platná v čase vzniku zranenia podľa § 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. je určená za jeden bod ako

2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR predchádzajúceho roku, za ktorý
vznikol nárok na náhradu, pričom výsledná suma sa zaokrúhli na celé euro nahor, kedy platná hodnota
bodu v roku 2017 predstavuje sumu 18,24 eur. Výška odškodnenia za bolesť predstavuje sumu 11.856
eur (650 bodov za bolestné x 18,24 eur).

26. Znalec navrhol určiť bodové ohodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia z
titulu zranení, ktoré žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode dňa 20.11.2017 vo výške 905 bodov, a
to položka 323 b) porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou
funkcie dolných končatín 150 bodov; položka 410 b) obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu 120
bodov; položka 393 a.b) obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu vpravo 100 bodov; položka 252

postkomočný syndróm 100 bodov; položka 427 trvalé poúrazové poruchy krvného a lymfatického
obehu/chronické opuchliny, lymfostáza ľavého predkolenia 100 bodov; položka 316 a) porucha močenia
následkom poranenia močových orgánov 100 bodov; položka 300 a) obmedzenie hybnosti hrudníka
po menšom stabilnejšom dvierkovom výlome hrudnej steny vpravo/sériová zlomenina rebier 75 bodov;
položka 330 nenapravené vykĺbenie nadplieckovokľúčneho kĺbu vpravo 60 bodov; položka 325 e)

obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu vpravo 50 bodov; položka 300 obmedzenie hybnosti hrudníka
a zrasty pľúc následkom poranenia pľúc a hrudnej steny 50 bodov. Výška náhrady za bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia platná v čase vzniku zranenia podľa § 5 Zákona č. 437/2004
Z.z. je určená za jeden bod ako 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SRpredchádzajúceho roku, za ktorý vznikol nárok na náhradu, pričom výsledná suma sa zaokrúhli na celé
euro nahor, kedy platná hodnota bodu v roku 2017 predstavuje sumu 18,24 eur. Výška odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 16.508 eur zaokrúhlene (905 bodov za sťaženie

spoločenského uplatnenia x 18,24 eur). Celková výška náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského
uplatneniapredstavovalasumu28.364eur,pričomsúdprvejinštanciesprávnepriznalžalobkynináhradu
škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 22.691,20 eur, keď zohľadnil
pomer zodpovednosti za škodu u žalobkyne v rozsahu 20%.

27. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného 1/, že ide o duplicitné uplatnenie
tej istej škody, keď v zmysle znaleckého posudku znalca MUDr. Dušana Gyűttmenta na strane 4 pod
položkou 112 c) uplatňované bolestné za zlomeninu panvového prstenca vpravo, navýšené podľa
§ 9 ods. 5 písm. b) z dôvodu plienkovania a problémov s močovými cestami a na strane 15 pod
položkou 316 a) je uvedená porucha močenia následkom poranenia močových orgánov s poukazom na
nutné plienkovanie. Odvolací súd vo vyššie uvedenom zdôrazňoval, že náhrada za bolesť a náhrada

za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď
sú upravené spoločne v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktorý upravuje zvlášť podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť
a zvlášť podmienky priznania a poskytovania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Rovnako
osobitne upravuje zásady pre hodnotenie obidvoch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu

za bolesť tak nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak.
V znaleckom posudku č. 5/2019 znalec MUDr. Dušan Gyűttment vykonal pod položkou 112 c) bodové
ohodnotenie bolestného za zlomeninu panvového prstenca a nejde o duplicitne uplatnený nárok na
náhradu škody na zdraví, nakoľko pod položkou 316 a) je vykonané bodové ohodnotenie poruchy
močenia následkom poranenia močových orgánov ako nárok na náhradu sťaženia spoločenského

uplatnenia, ide teda o dva rozdielne a samostatne uplatniteľné nároky na náhradu škody na zdraví.

28. Odvolací súd konštatuje aj správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III.
o trovách konania. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody vo výške 28.364 eur, pričom je bola súdom
priznaná náhrada škody vo výške 22.691,20 eur, bola tak úspešná v rozsahu 80% a žalovaní 1/ a 2/ boli

úspešní v rozsahu 20 %. Čistý úspech žalobkyne v danom spore predstavoval 60% (80% - 20%) a súd
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 60%.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku I. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom III. o trovách

konania.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).