Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/13/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106229702
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5106229702.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ E. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXX, 2/ X. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXX, 3/ G.. X.
Š., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXX, 4/ N. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. O. A. P., X.P. XXXX, všetci právne zast.
Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 791/17, proti odporcom: 1/ E. M., A..
XX.XX.XXXX, W. H. XXX, 2/ U. M.Ý., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXX, obaja právne zast. JUDr. Bohuslav
Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, o zaplatenie 6.739,37 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Základ nároku navrhovateľov na náhradu škody voči odporcom v rade 1/ a 2/ ako zodpovedných
spoločne a nerozdielne za poškodenie plotu navrhovateľov je daný.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa žalobným návrhom zo dňa 13.12.2006, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
22.12.2006 a zmeneným uznesením zo dňa 03.04.2008 a následne zo dňa 14.05.2009, domáhali
zaviazania odporcov na zaplatenie sumy 6.739,37 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov
konania. Svoj nárok odôvodnili tým, že odporcovia poškodili plot navrhovateľov, a z toho dôvodu im
vznikla škoda.

Spolu so žalobným návrhom navrhovatelia pripojili do obsahu spisového materiálu výpis z LV č. XXX,
Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXX, rozhodnutie o prípustnosti stavby; povolenie; potvrdenie MNV v H. zo dňa
18.09.1968; žiadosť o doriešenie susedského sporu; upovedomenie o priestupkovom konaní; žiadosť
o potvrdenie a vyjadrenie sa k dohode; žiadosť o vyjadrenie sa k začatí stavby; potvrdenie zo dňa
01.04.2006; predvolanie na priestupkové konanie XXXX/XXXX/KU; zápisnica o prejednaní priestupku
XXXX/XXXX/XKU; žiadosť o uloženie povinnosti strpieť vstup na pozemok; návrh na odstránenie
čiernej stavby; výzva právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 03.05.2006; výzva na náhradu škody

zo dňa 11.05.2006; riešenie vzniknutej náhrady škody; oznámenie právneho zástupcu odporcov zo dňa
21.06.2006; podanie právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 31.07.2006; odborný posudok;.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 14.03.2008,
30.01.2009-odročenénadeň19.03.2009bezprejednaniavecinažiadosťprávnehozástupcuodporcov,
14.05.2009, 25.09.2009 odročené bez prejednania veci na žiadosť právneho zástupcu odporcov,
17.09.2010, 18.11.2010, 07.04.2011 a 12.05.2011, kedy bolo vyhlásené toto rozhodnutie.

Na ústne pojednávania boli predvolávaní navrhovatelia, odporcovia a ich právny zástupcovia. Všetci boli
predvolaní riadne a včas.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa právneho zástupcu
navrhovateľov a odporcov, výsluchom svedkov Q..Q., Q..E., Y..U., Š..Š., Y..O., Š..I., U..P., P..Š.,
X..X.; ohliadkou na mieste samom dňa 22.12.2010, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré

tvoria obsah spisu, a to predovšetkým základnú úrokovú sadzbu, výpis z listu vlastníctva č. XXX,
Č..XXXX, Č..XXXX, Č..XXX, Č.. XXXX; rozhodnutie o prípustnosti stavby zo dňa 22.05.1967, povolenie
stavby, potvrdenie Miestneho národného výboru v H. zo dňa 18.09.1968, žiadosť o doriešenie
susedského sporu, upovedomenie zo dňa 24.10.2005, žiadosť o potvrdenie a vyjadrenie sa k dohode,
potvrdenie policajného orgánu, predvolanie na prejednanie priestupku XXXX/XXXX/KU, zápisnica o

prejednaní priestupku v konaní č. XXXX/XXXX/XKU, žiadosť o uloženie povinnosti strpieť vstup na
pozemok, žiadosť na odstránenie čiernej stavby, výzva na náhradu škody, podanie právneho zástupcu
navrhovateľov zo dňa 03.05.2006, riešenie vzniknutej náhrady škody zo dňa 05.06.2006, oznámenie
zo dňa 21.06.2006, podanie právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 31.07.2006, odborný posudok
zo dňa 29.04.2006, odpor proti platobnému rozkazu z 13.11.2007, zápisnice z pojednávaní v tomto
konaní,zápisnicezpojednávanívkonaní25C/201/2006,podaniezodňa14.11.1966,adresovanéO.Š.a

manželke, potvrdenie Miestneho národného výboru v H. zo dňa 18.09.1968, písomné podanie právneho
zástupcu navrhovateľov zo dňa 27.03.2009, rozhodnutie Obce H. zo dňa 19.04.2006, zápis z konania o
opatrení na susednom pozemku, rozhodnutie o priestupku zo dňa 29.11.2005 v konaní XXXX/XXXXX/
XXXX a v konaní XXXX/XXXXX/XXXX,XXXX/MR, rozhodnutie Obce H. zo dňa 29.09.2006, uznesenie
Krajského súdu v Žiline zo dňa 15.04.2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2008,

písomné podanie právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 28.04.2009, zápisnica z ohliadky v konaní
25C/201/2006, cenová ponuka na búracie práce, dodávka, montáž nového plotu H., znalecký posudok
č. XX/XXXX, podanie právneho zástupcu odporcu zo dňa 10.02.2010, písomné podanie právneho
zástupcu navrhovateľov zo dňa 22.02.2010 a z 15.06.2010, zápisnica z ohliadky na mieste samom
spolu s fotodokumentáciou, písomné podanie navrhovateľa v rade 1/, čierno-biela fotodokumentácia;

zápisnice o prejednaní priestupku v konaní č.XXXX/XXXX, XXXX/XXXX Y. XXXX/XXXX, XXXX/XXXX;
rozhodnutie Okresného národného výboru v Č. zo dňa 09.11.1970; rozhodnutie o prípustnosti stavby z
03.10.1968; zápisnica z miestneho národného výrobu; upovedomenie obvodného oddelenia PZ O. A.
P. zo dňa 24.10.2005, rozhodnutie o priestupku v konaní č. XXXX/XXXXX/XXXX, XXXX, XXXX, XXXX;
žiadosť o vyriešenie vyhrážok suseda s čiernobielou fotodokumentáciou; územné rozhodnutie zo dňa

04.05.1967; rozhodnutie o prípustnosti stavby z 22.05.1967 s čiernobielou fotodokumentáciou; ako aj
pripojený spis Správy katastra O. A. P. Q. XX/XXXX.

Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. H. mal súd zistené, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú bezpodieloví
spoluvlastníci podielu 1 a navrhovatelia v rade 3/ a 4/ sú podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1 na

nehnuteľnosti dom č.s. XXX postavenom na parcele č. XXX/X, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva
č. XXX, k.ú. H..

Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. mal súd zistené, že navrhovateľka v rade 2/ je podielovou
spoluvlastníčkou podielu 1 a navrhovatelia v rade 3/ a 4/ sú podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1

na nehnuteľnosti - parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc.č. XXX/
X - orná pôda o výmere XXX m2, k.ú. H..

Z uvedenia účastníkov konania, z predložených listín, ako aj z ohliadky na mieste samom súd mal
zistené, že odporkyňa v rade 1/ je podielovou spoluvlastníčkou susedných nehnuteľností, a to rodinného

domu č.s. XXX a parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc.č. XXX/X -
záhrady o výmere XXX m2, a to v podiele 1 a k týmto nehnuteľnostiam má odporca v rade 2/ zriadené
právo doživotného bývania v rodinnom dome č. XXX a právo vecného bremena v spoločnom užívaní
parc.č. XXX/X Y. XXX/X.

Podľa uvedenia navrhovateľov odporcovia úmyselne podkopávajú základy oplotenia ich rodinného
domu, čím im spôsobili škodu, pričom medzi konaním odporcov - odkopaním zeminy pod plotom a
vznikom škody je príčinná súvislosť.

Podľa uvedenia navrhovateľov predmetný plot patrí do ich vlastníctva, keďže ho postavili oni v čase

výstavby ich rodinného domu č. XXX, teda ešte predtým, než bol postavený dom odporkyne v rade 1/.Z rozhodnutia o prípustnosti stavby ONV Č. - odbor výstavby, č.j. Q.-XX-XXX-XXXX-Y. zo dňa
225.05.1967 vyplýva, že navrhovateľom v rade 1/ a 2/ týmto rozhodnutím bolo dané povolenie na
novostavbu rodinného domu na parc.č. XXXX, k.ú. H..

Z potvrdenia MNV v H. zo dňa 18.09.1968 vyplýva, že navrhovateľ v rade 1/ sa spolu so svojou rodinou
nasťahoval do tohto rodinného domu dňa 14.09.1968.

Je zrejmé, že medzi účastníkmi je sporná hranica ich nehnuteľností.

Odporcovia tvrdia že predmetný plot je na ich nehnuteľnosti a plot je ich, pričom tvrdili, že plot stavala
odporkyňa v rade 1/ so svojim bývalým manželom.
Navrhovatelia s týmto nesúhlasili a tvrdili, že plot stavali navrhovatelia v rade 1/ a 2/.

Predmetom tohto konania nie je určenie hranice medzi nehnuteľnosťami a vyriešenie tejto otázky nie
je pre toto konanie relevantné.

Predmetom konania je náhrada škody, preto súd sa musel najskôr zaoberať otázkou vlastníctva
predmetného oplotenia a zistením osoby, ktorá poškodila predmetné oplotenie.

Vykonaným dokazovaním súd mal zistené, že predmetné oplotenie skutočne poškodili odporcovia, ktorí
stavaním iného plotu podkopaním poškodili predmetné oplotenie, čo bolo medzi účastníkmi nesporné a

odporcovia danú skutočnosť potvrdili. Podkopanie oplotenia odkopaním zeminy vyplýva aj zo zápisnice
o prejednaní priestupku dňa 23.08.2006, kde odporkyňa v rade 1/ potvrdila, že odporca v rade 2/ odkopal
zeminu, keďže si chceli zhotoviť nový plot vedľa pôvodného, pričom uviedla „...ktorý sme podľa mňa
zhotovili ja s mojim bývalým manželom... a stavali ho niekedy v 70.rokoch.“ Zároveň uviedla, že nemali
povolenie na stavbu plotu. (l.č. 20 obsahu spisu)

Sporným však medzi účastníkmi konania zostalo vlastníctvo oplotenia a teda, či skutočne konaním
odporcov bola spôsobená škoda navrhovateľom a v akej výške.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

V zmysle § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

V zmysle § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 438 ods.1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne
a nerozdielne.

Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkovej hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť,

aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
Základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, teda porušenie právnej
povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a) porušenie právnej povinnosti

b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, a to protiprávnym úkonom alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.

Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá
vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny
a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy, v každom konkrétnom prípade bezpečnepreukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí
byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Teda príčinná súvislosť existuje vtedy, ak vznikla škoda v
dôsledku protiprávneho konania, teda, že škoda bola nesprostredkovaným následkom protiprávnosti

ako príčiny. Protiprávnosť musí byť aspoň jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť príčinou
vedľajšou (ku škode by došlo aj bez nej).
Čo sa týka zavinenia, má subjektívny charakter, pretože znamená psychický vzťah škodcu k
protiprávnemu úkonu a ku škode. Nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z
nedbanlivosti.

Ohliadkou na mieste samom súd mal zistené, že skutočne je predmetný plot poškodený.

Odporcovia a nimi navrhnutí svedkovia tvrdili, že oni, t.j. odporcovia, sú vlastníci oplotenia. Následne
odporcovia tvrdili, že betónový základ - múrik bol vždy ich a preto je potrebné ustáliť hranicu a podľa
toho určiť vlastníctvo k predmetnému plotu.

V tejto súvislosti súd poukazuje na znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený v rámci súdneho konania
tunajšieho súdu 25C 201/2006, podľa ktorého odporcovia porušili správnu majetkovú hranicu. (l.č.
166-170 obsahu spisu)
Odporcovia aj v podanom odpore uviedli, že spochybňujú vlastnícke právo navrhovateľov k oploteniu,
keďže predmetná stavba oplotenia sa nachádza na ich pozemku a časť stavby bola vybudovaná za

trvania spoluvlastníctva s bývalým vlastníkom Š..I., s ktorým odporkyňa v rade 1/ realizovala stavbu
základov a oplotenia zo železných stĺpikov a pletiva.
Odporcovia predložili súdu list zo dňa 14.11.1966 na preukázanie, že navrhovatelia chceli odkúpiť od
otca odporkyne v rade 1/ časť stavebnej plochy, na čo právny zástupca navrhovateľov správne poukázal,
že k predaju nedošlo a daný list adresovaný otcovi odporkyne v rade 1/ len preukazuje, že navrhovateľ

v rade 1/ si chcel zväčšiť stavebnú plochu za plotom.
Súd nemal ničím preukázané, že by niekto, namietal miesto, na ktorom sa staval predmetný plot, a to
ani otec odporkyne v rade 1/ (O..Š.), a dokonca z výsluchu svedkov vyplýva, že O..Š. bol na mieste,
kde sa išiel stavať plot a toto aj vymeriaval.

Svedkovia tvrdili:
Q..E. - staval sa dom a hneď na to sa betónoval plot - základy a múrik, a bol aj pri natiahnutí pletiva,
aj pri betónovaní, práce vykonával pre navrhovateľov, mal vtedy 16 rokov, pamätá si, že na susednom
pozemku odporcov nebol postavený dom, ani tam nebývali ešte odporcovia. Na ohliadke uviedol, že
predmetný plot je ten poškodený. Ako jediný dodal, že pod betónom je betónový kváder, aby tento betón

zafixoval. /Na túto skutočnosť nikto nepoukázal, a to ani z údajných staviteľov zo strany odporcov, ktorí
tiež tvrdili, že plot stavali./
Y..U. - staval dom navrhovateľom a zároveň aj predmetný plot a tak je postavený už 30 rokov a stavanie
plotu nikto nenamietal, dokonca ani otec odporkyne v rade 1/, ktorý bol vymeriavať plot. Následne
uviedol, že dom s plotom staval ako 25-ročný a teraz má 73 rokov, teda svedok si vo svojej výpovedi

odporuje ohľadom doby, v akom jeho veku sa staval plot a ako dlho je plot postavený. /avšak z celej
jeho výpovede a z výpovedí ostatných svedkov vyplýva, že plot sa staval pred viac ako 30 rokmi/ Tvrdil,
že na susednom pozemku už stál dom, v ktorom bývala odporkyňa v rade 1/. Rovnako vypovedal aj v
konaní 25C 201/2006.
P..Š. - vedel, že došlo k zmene oplotenia, ale nevedel uviesť, kto staval betónový múrik, ani kedy, pričom

predtým provizórny plot postavil jeho otec (O..Š.) v roku 1963-1964 a betónový sa začal stavať asi v
70.rokoch a pri stavaní domu odporcov tam ešte nebol železný plot, ale stál tam švelerový plot.
Q..Q. - mal 16 rokov, keď Y..U. šaloval plot a on pomáhal aj pri stavaní domu, aj plotu. Uviedol, že na
susednom pozemku nebolo nič postavené, bol to prázdny pozemok a na práce ho pozvali navrhovatelia;
rovnako vypovedal aj v konaní 25C 201/2006

Š..Š. - robil na predmetnom plote (priváral dielce,...), na čo ho zavolal navrhovateľ v rade 1/, a to v roku
1969 a iný plot tam nevidel;
Y..F. - vypočutý ako svedok aj v konaní 25C 201/2006 uviedol, že pred cca 40 rokmi šaloval, betónoval
a osádzal stĺpiky na predmetnom plote najatý rodinou Š.. Taktiež zhodne uviedol osoby, ktoré na plote
pracovali, a to Y..U., Q..E. Y. Q..Q. a Š. osádzal stĺpiky a niečo zváral. Dodal, že vtedy nebol žiadny iný

plot a ani postavený dom odporcov.
Y..O. - nevedela uviesť, kto postavil plot; vie, že navrhovateľ v rade 1/ dal na múrik oplotenie.
Š..I. - vraj on staval plot s odporkyňou v rade 1/, a to vedľa iného múrika a plot postavili spolu s
domom niekedy v 80.rokoch, a to preto, aby sa nezosypávala hlina, pričom plot mal stavať 60-80 cm odpôvodného plota, ktorý tam mal údajne stáť. Tu právny zástupca navrhovateľov správne poukázal, že
podľa týchto tvrdení by plot stál pod domom navrhovateľov, čo nie je možné, a to aj vzhľadom na časové
obdobie uvádzané svedkom, od kedy plot stál- od r.1979.

U..P. - vypočutý ako svedok aj na ohliadke dňa 22.04.2009 v konaní 25C 201/2006 uviedol, že najprv
postavil dom on spolu so susedom A., a to v roku 1963 a následne odporcovia stavali a navrhovatelia
stavali až po cca 5 rokoch, a to cca v roku 1967. Ale v konaní 25C 201/2006 uviedol, že nevie, kto vykopal
základ plotu, kto zašaloval, nadbetónoval nad zem a kto osadil betónové stĺpiky predmetného plotu.
Následne na pojednávaní dňa 14.05.2009 v tomto konaní však zase uviedol, že vie isto, že predmetný

plot stavali I. a že ich pri tom videl.
Zároveň na pojednávaní konanom dňa 17.09.2010 uviedol, že odporcovia nemali betónový múrik, ale
základ mali z podvalov, všetci mali plot bez betónového základu, následne uviedol, že betónový základ
stavali odporcovia. Zároveň uviedol, že v roku 1963 staval dom on spolu s A. súčasne a v r. 1965 oplotili
a odporcovia začali stavať o 2-3 roky neskôr. Následne počas daného výsluchu uviedol, že najprv dom
stavali navrhovatelia, potom dodal, že najprv on staval dom a navrhovatelia stavali skôr ako odporcovia,

a to asi o rok, teda najprv mali dom postavený navrhovatelia, až potom odporcovia. A na otázku súdu,
či najprv mali dom postavení navrhovatelia a až potom odporcovia, svedok uviedol: „ Asi tak.“
Taktiež uviedol, že na ohliadke v konaní 25C 201/2006 nikto s ním nehovoril, to by si ešte pamätal. Avšak
je nepochybné, že na danej ohliadke bol a bol vypočutý ako svedok.

Na základe uvedeného súd považuje vypočutého svedka U..P. za nehodnoverného, a to z dôvodu jeho
rozsiahlych a závažných rozporov, pričom rozporoval si nielen viacerými jeho výpoveďami, ale aj v rámci
jedného výsluchu, keďže tvrdil súčasne rozporné skutočnosti tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného,
a taktiež súd zistil jeho nepriateľský vzťah s navrhovateľmi, čo mal preukázané v rámci vykonávania
dokazovania.

K uvedenému súd zároveň poukazuje, že z predloženého rozhodnutia ONV v Č. zo dňa 09.11.1970
vyplýva, že odporkyni v rade 1/ a jej bývalému manželovi bolo dané povolenie k trvalému užívaniu
rodinného domu na parc.č. XXXX/X, k.ú. H. od dňa 09.11.1970, pričom rozhodnutie o prípustnosti stavby
bolo vydané dňa 03.10.1968 s povolením stavby výmerom z 03.10.1968, pričom navrhovatelia mali toto

rozhodnutie už zo dňa 22.05.1967 a stavbu povolenú výmerom zo dňa 22.05.1967.
Súd však poukazuje, že navrhovatelia sa do svojho domu nasťahovali dňa 14.09.1968 a svedok Š..I.
uviedol, že on spolu s odporkyňou v rade 1/ dom dostavali cca v roku 1980, a z toho vyplýva značný
rozpor s výpoveďou U..P..
Z vyššie uvedených výpovedí svedkov vyplývajú ďalšie značné rozdiely, ako aj rozpory vo výpovediach

týchistýchsvedkov,atopredovšetkýmsvedkaU..P.,ktorýbolviackrátvypočutýavosvojichvýpovediach
si podstatne rozporoval.

Navrhovatelia popierali tvrdenia odporcov s tým, že výhradne navrhovatelia v rade 1/ a 2/ postavili
oplotenie spolu s ich domom, a to ešte predtým, než odporkyňa v rade 1/ začala spolu s jej bývalým

manželom budovať domovú nehnuteľnosť. Odporcovia cca v roku 2006 začali stavať plot rovnobežne
s ich plotom, čím narušili základy ich plotu.
Z predloženej fotodokumentácie z obdobia jar 1973 je zrejmé, že v tom čase už bol osadený pletivový
plot na betónovom základe, na ktorom sú v súčasnosti osadené murované stĺpiky s drevenými výplňami
a jedná sa o ten istý betónový základ, ktorý odporcovia podkopali. Daný dôkaz tiež vyvracia tvrdenia

odporcov. (l.č. 380 obsahu spisu) Daný dôkaz teda preukazuje, že plot už existoval v roku 1973. Tento
dôkaz nikto nespochybňoval a nenamietal.

Navrhovatelia poukázali na to, že na čo by odporcovia podkopávali a poškodzovali plot, keby bol ich
a zároveň by začali stavať svoj druhý plot hneď vedľa predmetného plotu, o ktorom tvrdia, že je ich.

Odporcovia až v priebehu konania tvrdili, že preto, aby zabránili zosypávaniu pôdy.
Súd však také tvrdenie odporcov vzhľadom na časový odstup posúdil za účelové, keďže odporcovia
začali toto tvrdiť až v rámci konania s časovým odstupom od začatia konania a dovtedy danú skutočnosť
ani len nespomenuli.

Súdpoukazujenato,žeodporcovianajednejstranetvrdia,žeplotjeich,lebohostavalioni,alenadruhej
strane tvrdia, že preto je ich, lebo je postavený na ich nehnuteľnosti, pričom listom zo dňa 21.06.2006
oznámili navrhovateľom riešenie, aby sa vymerala geodetom hranica a ak bude plot na správnej hranici,
tak odporcovia spevnia jestvujúci betónový základ a neupotrebiteľný materiál odkúpia. Na ohliadke dňa22.12.2010 odporkyňa v rade 1/ uviedla, že predmetný plot staval p.I. a p.Š. spolu, ale ako, nevie, lebo
ona pri tom nebola, keďže chodila iba na víkendy a keď prišla, už tá ryha bola vykopaná a myslí si, že
obaja menovaní plot aj osadili. Na otázku, prečo po toľkých rokoch si na to až teraz spomenula, že plot

staval Š..I. a navrhovateľ v rade 1/, uviedla: „ Lebo som si teraz na to spomenula po toľkých rokoch.“
Takýto jej postoj a rôzne a rozporné tvrdenia s časovým odstupom vyvolávajú pochybnosti o pravdivosti
týchto tvrdení.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporcovia si vo svojich tvrdeniach značne rozporujú a nepriamo
potvrdzujú vlastníctvo oplotenia navrhovateľov.

Dokonca na pojednávaní dňa 14.03.2008 odporca v rade 2/ uviedol, že požiadal navrhovateľa, aby
základný betón z oplotenia dal preč, že chce stavať nové oplotenie, avšak navrhovateľ nesúhlasil, preto
odporcovia začali so stavbou vlastného plotu, aby sa od susedov, t.j. od navrhovateľov, dištancovali.
Z uvedeného vyplýva, že ak by plot bol odporcov, tak by predsa odporca v rade 2/ nevyzýval
navrhovateľov na odstránenie betónového základu a nechcel si postaviť vlastný plot, aby sa dištancoval
od navrhovateľov.

Z odôvodnenia rozhodnutia Obce H. zo dňa 19.04.2006 vyplýva, že odporkyňa spochybňuje hranicu
pozemku a tvrdí, že „... súčasne oplotenie vlastníčky X. Š. bolo urobené bez ich súhlasu a zasahuje do
ichpozemku....tvrdia,žezákladyoploteniasúčasnéhoplotusúnaichpozemku...“ (l.č.111obsahuspisu)

Teda aj z tohto rozhodnutia je zrejmé, že odporkyňa v rade 1/ nepopierala vtedy vlastníctvo

navrhovateľov k predmetnému oploteniu, len nesúhlasila, aby bolo na jej nehnuteľnosti s namietaním
priebehu hranice.

Súd poukazuje na výsluch odporcu v rade 2/ na pojednávaní dňa 23.01.2008 v konaní č. 25C 201/2006,
v ktorom odporca v rade 2/ na otázku súdu, prečo podkopal plot, ktorý je predmetom sporu, uviedol,

že jeho úmyslom bolo vzhľadom na zhoršujúce sa susedské vzťahy, hneď vedľa predmetného plotu
postaviť vlastný plot, aby navrhovatelia mali vlastný plot a on mal vlastný plot a aby susedia nevideli k
nim a od nich nebolo vidno k susedom. (l.č. 218)
Teda aj z tohto tvrdenia vyplýva, že odporcovia považovali daný plot za plot navrhovateľov.

Svedok X..X. uviedol, že tvrdenia odporkyne v rade 1/ uvedené v rozhodnutí Obce H. zo dňa 19.04.2006
sú skutočne jej tvrdeniami v rámci rozhodovania o jej podanom návrhu na ohlásenie drobných stavieb zo
dňa06.04.2006.Uviedol,ženikdynebolospochybnené,ževlastníkompredmetnéhoplotujenavrhovateľ
v rade 1/ a 2/. Svedok X..X. potvrdil, že z činnosti jeho praxe na stavebnom úrade riešil problémy medzi
účastníkmi. Na základe týchto konaní produkoval rozhodnutia, v ktorých sa jednoznačne konštatujú

vyjadrenia odporcov o tom, že plot patril navrhovateľom.

Odporcovia nepriamo potvrdzujú vlastníctvo navrhovateľov k oploteniu aj v rámci konania o opatrení na
susednom pozemku dňa 14.09.2006 (l.č. 112), zo zápisu ktorého vyplýva, že odporkyňa v rade 1/ žiadala
určenie hranice pozemkov parc.č. XXX/X Y. XXX/X, nakoľko základy oplotenia sú na ich pozemku a

žiada o odstránenie výplne plota vrátane stĺpikov.
Je logické, že ak by navrhovatelia plot nepostavili, tak by odporkyňa v rade 1/ nežiadala, aby
navrhovatelia plot odstránili, čím odporkyňa v rade 1/ nepriamo poukazuje, že za vlastníkov plotu
považovali navrhovateľa.

Aj z rozhodnutia o priestupku zo dňa 29.11.2005, č. XXXX/XXXXX/XXXX vyplýva tvrdenie odporkyne v
rade 1/, že plot p.Š. nepoškodili, ani žiadnu škodu mu nespôsobili a obv. W..I. (syn odporkyne v rade
1/) mal uviesť, že o plot E. Š. postavil spolu s odporcom v rade 2/ plechové tabule. Dané tvrdenie je
zaprotokolované v zápisnici o prejednaní priestupku W. I. zo dňa 29.11.2005 v konaní č. XXXX,XXXX/
XXXX/XMR. Týmito tvrdeniami taktiež potvrdzujú, že plot nie je ich, ale navrhovateľov.

Taktiež toto vyplýva aj z rozhodnutia o priestupku zo dňa 29.11.2005, č.XXXX/XXXXX/XXXX,XXXX/MR,
keďže v danom konaní odporca v rade 1/ uviedol, že spolu s W..I. oprel plechové tabule o plot E. Š..
Y. N. N. E. F. F. N. T. XX.XX.XXXX, Č..O.. XXXX/2005/2MR vyplýva, že odporkyňa v rade 1/ uviedla:
„Jeho plot sme nepoškodili,...“ a v konaní o priestupku č. XXXX/XXXX/XMR odporca v rade 2/ uviedol
dňa 29.11.2005: „.....tak som plechové tabule oprel o plot p.Š..“

Z uvedeného vyplýva, že odporcovia nerozporovali vlastnícke právo E. Š. k plotu, ale považovali plot
za vlastníctvo navrhovateľov, čo vyššie uvedenými ich tvrdeniami toto nepriamo viackrát potvrdili, hociv tomto konaní vlastnícke právo rozporujú, čo nadobúda dojem účelovosti, zavádzania a špekulácie zo
strany odporcov.

Dokonca súd zistil ohliadkou na mieste samom, že predmetný plot aj konštrukčne a vzhľadovo tvorí
súčasť komplexného oplotenia navrhovateľov, a nie odporcov.

RozhodnutímObceH.zodňa29.09.2006boloodporkynivrade1/nariadené,abybolobnovenýpredošlý
stav na oplotení navrhovateľky v rade 2/ zabezpečením obnažených základov oplotenia betónom tak,

aby bola zaistená stabilita oplotenia a nedochádzalo k jeho poškodzovaniu z dôvodu porušenia statiky,
ktorá bola spôsobená vlastníkmi pozemku č. KN XXX/X. Voči tomuto rozhodnutiu bol podaný opravný
prostriedok, ktorý však Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 15.04.2008 zamietol a Najvyšší súd SR
dané rozhodnutie potvrdil.
Z tohto rozhodnutia vyplýva posúdenie vlastníctva k plotu v prospech navrhovateľov.

Odporcovia poukazovali na to, že oplotenie je na ich nehnuteľnosti. Súd však poukazuje, že vlastníctvo
oplotenia automaticky nepodlieha vlastníctvu nehnuteľnosti, na ktorej je oplotenie postavené.

V tejto súvislosti súd poukazuje na závery znaleckého posudku vypracovaného v konaní 25C 201/2006,
v rámci ktorého sa vyjadroval aj znalec osobne, podľa ktorého predmetný plot bol vybudovaný na hranici

a jemu z neznámych dôvodov bol postúpený do pozemku XXX/X, avšak podľa uvedenia navrhovateľov
bol plot podkopaný a teda podľa znalca sa tým plot posunul do pozemku XXX/X.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, kto predmetný plot staval, kto ho staval od základu, kto
kopal základy, kto ho vytyčoval, kto vylieval betónom, kto muroval stĺpiky, kto osadzoval pôvodnú výplň

stĺpikov a následne je nesporné aj to, kto neskôr tú pôvodnú výplň vymenil za drevenú. Teda súd mal
preukázané,žeplotpostavilinavrhovateliavrade1/a2/avsúčasnostisúvlastníkminavrhovateliavrade
1/-4/. Pokiaľ sa týka svedkov navrhnutých odporcami, ich vzájomné výpovede si navzájom rozporovali,
a to nielen výpovede svedkov navrhnutých odporcami, ale odporovali si aj odporcovia svojimi tvrdeniami,
keď tvrdili, že plot stavali oni, následne odporkyňa v rade 1/ na ohliadke na mieste samom tvrdila,

že plot staval spoločne jej bývalý manžel s navrhovateľom v rade 1/. Svedok P. si taktiež závažne
rozporoval,pričombolozistené,žemásporysnavrhovateľmi.SvedkoviaY..U.,Q..E.,Q..Q.aŠ.potvrdili,
že plot stavali pre navrhovateľov. Svedkovia navrhnutí odporcami si značne rozporovali a dokonca aj
sami odporcovia menili v priebehu konania svoje tvrdenia ohľadom stavania plotu a osoby, ktorá mala
stavať plot, pričom v iných konaniach pre začatím tohto konania odporcovia nerozporovali vlastníctvo

plotu navrhovateľov, dokonca toto vlastníctvo nepriamo potvrdzovali, ako to vyplýva z vyššie uvedených
priestupkových konaní,... , čo vyplýva aj z ich tvrdení, že chceli si postaviť nový plot, aby mali plot vlastný
a aby navrhovatelia mali tiež svoj plot.
Odporcovia svoje vlastníctvo odôvodňujú len tým, že tento plot stavali oni a že stojí z časti na ich
pozemku. Je pravdou, že tento plot stojí z časti na pozemku navrhovateľov, z časti prechádza stredom

hranice a z časti stojí alebo stál v pôvodnom stave, predtým, než bol podkopaný asi 10 cm v pozemku
odporcov. To však nič nemení na tom, že by vlastnícke právo nebolo k plotu preukázané v prospech
navrhovateľov a súd opätovne zdôrazňuje, že vlastníctvo plotu nepodlieha vlastníctvu pozemku, na
ktorom je postavený. To znamená, že iná osoba môže byť vlastníkom pozemku a iná osoba môže byť
vlastníkom plotu, aj keď stojí na cudzom pozemku.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporcovia po celý čas nepriamo potvrdzovali a uznávali
vlastníckeprávanavrhovateľov.Totozačalipopieraťažvtomtoavkonaní25C201/2006právetvrdením,
že plot je na ich pozemku a že plot je ich vlastníctvom a teda, že podkopali si plot vlastný.

Právny zástupca odporcov zároveň uviedol, že keďže nebolo vydané na stavbu plotu samostatné
stavebné povolenie, nie je vecou v právnom význame, ale stáva sa súčasťou pozemku, na ktorom je
plot postavený, a teda navrhovatelia nepreukázali vlastníctvo ani k pozemku, na ktorom plot stojí, a teda
ani k plotu.

S týmto názorom však súd sa nestotožňuje, a to s poukazom na ustanovenia zák.č. 50/1976 Zb., v
zmysle ktorého podľa ustanovenia § 139b ods.7 za drobné stavby sa považuje aj oplotenie.
Podľa § 54 zák.č. 50/1976 Zb. stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba
podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.Podľa§55ods.2písm.b)zák.č.50/1976Zb.ohláseniestavebnémuúradupostačípridrobnýchstavbách,
ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.

Z uvedeného vyplýva, že na oplotenie sa nevyžaduje stavebné povolenie, ale len ohlásenie stavebnému
úradu a nesplnenie tejto povinnosti však nespôsobuje zánik vlastníctva, ale v zmysle § 105 zák.č.
50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou do 10 000 Sk sa potresce ten, kto a) uskutočňuje
jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez
takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním.

Súd poukazuje aj vzhľadom na uvedené, že pokiaľ aj plot je na nehnuteľnosti odporcov, pričom bolo
preukázané, že v časti je na pozemku odporcov, táto skutočnosť nezakladá vlastníctvo odporcov k
danému plotu. Teda tvrdenie odporcov, že plot je v ich vlastníctve, keďže je postavený na ich pozemku,
je nesprávne a irelevantné. Plot nepodlieha pozemku a teda jeho vlastníctvo nepatrí tomu, koho je
pozemok, na ktorom je plot postavený, a to v zmysle § 120 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku, nakoľko plot je v zmysle

stavebného zákona drobnou stavbou. A ak aj nebola splnená ohlasovacia povinnosť, neznamená to,
že plot sa stáva súčasťou pozemku, ako to tvrdil právny zástupca odporcov. Zároveň súd poukazuje,
že podľa znaleckého posudku vyhotoveným v rámci konania 25C/201/2006 daný plot nie je v celosti na
nehnuteľnosti odporcov, resp. odporkyne v rade 1/ a jej syna.
Avšak je nepochybné, že odporcovia spôsobili škodu navrhovateľom. Ak aj odporcovia chceli stavať

plot bez úmyslu zničiť už postavený plot navrhovateľov, mali postupovať v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka. Odporcovia však nesplnili zákonom stanovenú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka a pri stavaní svojho plota poškodili plot navrhovateľov.

Súd dospel k záveru, že je preukázané, že plot patrí navrhovateľom, keďže ho postavili (čo mal

súd preukázané aj z výsluchu svedkov, aj tvrdeniami odporcov v tomto konaní a aj ich výrokmi z
priestupkového konania,...), a to bez ohľadu na skutočnosť, že časť plota sa nachádza na nehnuteľnosti
odporcov. Taktiež bolo preukázané, že plot podkopali odporcovia, čím spôsobili škodu navrhovateľom.
Medzi podkopaním plota a vznikom škody je príčinná súvislosť. Súd teda má za to, že odporcovia
sú zodpovední spoločne a nerozdielne za poškodenie plotu navrhovateľov a za vzniknutú škodu,

keďže sú preukázateľne splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti odporcov za škodu, a to
porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom odporcov a
vznikom škody a zavinenie odporcov. Teda odporcovia neoprávneným zásahom zasiahli do vlastníctva
navrhovateľov a bez ich vedomia podkopali ich plot, v dôsledku čoho došlo k jeho poškodeniu a teda
vzniku škody.

Čo sa týka výšky náhrady škody, súd sa danou výškou zatiaľ nezaoberal vzhľadom na toto rozhodnutie
o základe nároku medzitýmnym rozsudkom, keďže súd má za to, že je účelné najskôr rozhodnúť o
základe,atoajzdôvoduhospodárnostivzhľadomnarozsiahlosťďalšiehodokazovaniaohľadomurčenia
výšky škody.

Súd poukazuje na to, že v konaní 25C 201/2006 bolo dňa 29.03.2011 vyhlásené rozhodnutie, ktorým
okrem iného zaviazal odporcov toho konania umožniť navrhovateľom v rade 1/ a 2/ vstup na pozemok
KNC parc.č. XXX/X k.ú. H. na účel opravy plota, avšak dané rozhodnutie v čase vyhlásenia tohto
rozhodnutia nenadobudlo zatiaľ právoplatnosť, preto súd v tomto konaní nezohľadnil závery súdu
uvedené v rozhodnutí č.k. 25C 101/2006, aj keď ohľadom vlastníctva k plotu boli totožné.

Na zistenie daného stavu súd nevykonal ďalšie dokazovanie, nakoľko má za to, že bol hodnoverne
zistený stav na základe vykonaného dokazovania, ktoré podľa názoru súdu bolo postačujúce a účastníci
konania netrvali už na žiadnom dokazovaní. Súd nepripájal ani spisy priestupkového konania, keďže
potrebné listiny z daných spisov boli súdu zabezpečené a sú obsahom tohto spisu. Navrhovateľmi

navrhovaní svedkovia P..D. Y. Y..S. taktiež neboli predvolávaní, keďže navrhovatelia jednak na nich
následne netrvali a súd posúdil, že bolo vykonané dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu
a výsluch navrhovaných svedkov nepovažoval za potrený s poukazom na to, že navrhovatelia viac na
ich výsluchu netrvali.
Súd hodnotil dôkazy v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, keďže rozhodoval o základe
a to z dôvodu účelnosti, nakoľko najprv určil, že odporcovia sú zodpovední za škodu spôsobenú
navrhovateľom, teda základ nároku navrhovateľov voči odporcom je daný a až po právoplatnosti tohto

rozsudku bude súd rozhodovať o náhrade škody, teda o samotnej výške škody, a to v zmysle § 152
ods.2 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr
len o jej časti alebo len o jej základe.

Vydaním tohto rozhodnutia konanie nekončí, preto o trovách konania rozhodne až v konečnom

rozhodnutí v zmysle § 151 O.s.p.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého
stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa§205aods.2O.s.p.ustanovenie§205aods.1O.s.p.sanepoužijevkonaniachpodľa§120ods.2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.