Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 11, 2022

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820202591
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3820202591.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: J.. P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. V. XX/X, XXX XX W.,

zast.: Pavol Trnka advokát so sídlom kancelárie Novomeského 1322/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou
proti žalovaným: 1/ Q. R., nar. XX.X.XXXX, bytom A. cesta XXX/X, XXX XX K. pod M., zast.: Mgr. Martin
Hurtiš, advokát so sídlom kancelárie ul. Matice Slovenskej 17, 971 01 Prievidza, 2/ KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
zast.:JUDr.BaltazárMucska,advokátsosídlomkancelárieVajnorská55,83103Bratislava,ozaplatenie
28.364 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 22691,2 eur do 3

dní od právoplatnosti rozsudku pričom plnením jedného zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť aj
druhého zo žalovaných .

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 60%, pričom plnením
jedného zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť aj druhého zo žalovaných .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu tunajšiemu súdu dňa 11.6.2020

domáhala, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť jej sumu 28.364 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 28.364 eur od 20.8.2019 do zaplatenia, pričom plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť aj druhého zo žalovaných. Žalobu odôvodnila tým,
že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 1T/60/2019-290 zo dňa 5.11.2019 bol žalovaný 1/
uznaný vinný z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,2 písm.a) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že dňa 20. novembra 2017 v čase asi o 17.15 hodine viedol po ulici A. v Prievidzi, okres
Prievidza, smerom od Obchodného domu TESCO, osobné motorové vozidlo značky ŠKODA Fabia

evidenčné číslo PD-XXX FX a na križovatke s ulicou F. Madvu, z dôvodu nevenovania sa vedeniu
motorového vozidla, pred vyznačeným prechodom pre chodcov oneskorene zareagoval na chodkyňu
(žalobkyňu), ktorá v tom čase prechádzala cez túto ulicu po vyznačenom prechode pre chodcov z
pohľadu vodiča z jeho pravej strany na ľavú stranu cesty, v dôsledku čoho na tomto priechode narazil
a to pravou prednou častou vozidla do ľavej strany chodkyne (žalobkyne), čím porušil § 4 ods.1 písm.f)
Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím žalobkyni
spôsobil zranenia - trojnásobnú zlomeninu v ľavom členkovom zhybe, zlomeninu II. až IV. rebra vpravo,

zlomeniu horného a dolného ramienka pravej lonovej kosti, zlomeninu pravej strany krížovej kosti,
vykĺbenie pravej kľúčnej kosti a otras mozgu II. stupňa, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe
života 18 týždňov, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov s podmienečným
odkladom na dobu 14 mesiacov a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní14mesiacovapoškodená(žalobkyňa)aVšeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,Bratislavabolisnárokom
na náhradu škody odkázaní na civilný proces. Zakiaľ čo predmetný rozsudok ku dňu žaloby nenadobudol
právoplatnosť čo do výroku o vine a treste (z dôvodu odvolania žalovaného 1/), stal sa právoplatným čo

dovýrokuoodkázanížalobkynesjejnárokomnanáhraduškodynacivilnýproces,pretožetátoodvolanie
proti rozsudku pre jeho zrejmú neúspešnosť (potreba ďalšieho dokazovania ohľadne výšky spôsobnej
škody presahuje potreby trestného konania), nepodala. V čase od 3.4.2019, kedy si poškodená uplatnila
nárok na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v trestnom konaní a
to v rovnakej výške ako škodu uplatňuje touto žalobou, až do 20.11.2019, kedy vo vzťahu k výroku o

náhrade škody nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu označený vyššie, premlčacia lehota
neplynula. O tom, že si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia a aj o tom v akej výške si nárok uplatňuje, sa žalovaný 1/ dozvedel najneskôr na prvom
hlavnom pojednávaní v trestnej veci proti nemu vedenej, teda dňa 19.8.2019. Z dôvodu, že nároky
žalobkyne sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, pričom toto poistenie mal žalovaný 1/ uzavreté v čase dopravnej nehody (poistnej

udalosti) u žalovaného 2/, si žalobkyňa svoje nároky uplatňuje aj proti žalovanému. V príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou vznikli žalobkyni zranenia opísané tak v znaleckom posudku znalca z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. R. A. č. 68/2018 z 29.6.2018 ako aj v znaleckom
posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia MUDr. F.
X. č. 5/2019 z 29.3.2019 a v ich príčinnej súvislosti vznikla podľa označeného znaleckého posudku

MUDr. X. a podľa jeho výpovede na hlavnom pojednávaní (v jej rámci ozrejmil chybný údaj v odpovedi
na otázku v časti III Záver jeho znaleckého posudku) žalovanej škoda z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia spolu vo výške 28.364,- €. Znalec MUDr. X. pri ustálení hodnoty bodu tak pre
účely bolestného ako aj pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia vychádza z momentu ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne, ku ktorému došlo ku dňu 28.3.2018. Výška bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia žalobkyne je vypočítaná podľa § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z.
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení VZP a o zriaďovaní rezortných,
odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov pričom:
- výšku bolestného žalobkyne znalec určil počtom bodov 650 (počet bodov za bolesť vynásobil sumou

rovnajúcou sa 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým
úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom mi vznikol nárok na náhradu, teda za rok
2017(t.j.650bodovx18,24€),ktorávýškapredstavujesumu11.856,-€.-výškusťaženiaspoločenského
uplatneniažalobkyneznalecurčilpočtombodov905(početbodovzabolesťvynásobilsumourovnajúcou
sa 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom

SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom mi vznikol nárok na náhradu, teda za rok 2017
(t.j. 905 bodov x 18,24), ktorá výška predstavuje sumu 16.508,- €. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 23.4.2020 žalovaného 2/ vyzvala na úhradu škody
vo výške 28.3654,- €, pričom túto výzvu zaslala na vedomie aj žalovanému 1/. Žalovaný 2/ listom zo
dňa 28.4.2020 vyzval žalobkyňu prostredníctvom právneho zástupcu na doloženie ďalších dokladov k

škodovej udalosti vrátane právoplatného rozsudku v trestnom konaní, hoci z obsahu výzvy vedel, že ho
žalobkyňa ešte nemôže mať k dispozícii. Z tohto dôvodu takúto výzvu hodnotí žalobkyňa za účelovú,
a preto sa rozhodla uplatniť svoje nároky žalobou, keďže vyčkávanie na právoplatnosť rozhodnutia v
trestnom konaní by mohlo viesť k ich premlčaniu.

2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz 9C17/2020 z 18.6.2020, proti ktorému podal odpor žalovaný 1/ z
dôvodu, že trestné konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené a nie je preukázané, že poškodenie
zdravia bolo spôsobené konaním žalovaného 1/. Tiež podal proti platobnému rozkazu odpor žalovaný
2/ a namietol premlčanie uplatnených nárokov v celom rozsahu. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka: „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie

o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá." Subjektívna premlčacia doba má osobitný význam vo
vzťahu ku škode (ujme) na zdraví, pri ktorej neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba. Aj v týchto
prípadoch je začiatok plynutia (subjektívnej) premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa poškodený
mohol prvýkrát objektívne dozvedieť (mal možnosť), aká škoda na zdraví mu vznikla, resp. kto mu
ju spôsobil. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, sa žiada, aby nárok na súde uplatnila
akonáhle má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody a jej výške, vo svetle ktorých
sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobnou. Má vedomosť o škodcovi,
žalovanom 1/ a má možnosť objektívne určiť výšku škody (napr. už je možné vypracovať znaleckýposudok na základe objektívnych okolností). Vedomosť o výške škody titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia je odvádzaná od doby, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Od tohto okamihu plynie premlčacia doba, preto

akákoľvek riadna špecifikácia sťaženia spoločenského uplatnenia alebo náhrady za bolesť vyčíslená
v zmysle zákona lekárskym posudkom, resp. znaleckým posudkom nie je rozhodujúca pre stanovenie
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, t. j. pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej
doby nie je rozhodný dátum vyhotovenia posudku ako takého, ale čas kedy bolo možné prvýkrát
tento posudok vystaviť. Treba rozlišovať medzi uplatnením náhrady za bolesť, kde rozhoduje moment

vytrpenia bolesti (nehoda, lekársky zákrok a pod.) a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
kde rozhoduje moment ustálenia zdravotného stavu (t.j. nedochádza už k jeho zmenám/zhoršeniu).
Ustálenie zdravotného stavu osoby je jej fyzický stav po skončení liečby, keď sa zdravotný stav natoľko
ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jej uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo
a kedy je možné na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať jeho
ohodnotenie. V zmysle uvedeného a predložených znaleckých posudkov zo strany žalobkyne (znalecký

posudok č. 68/2018 vypracovaný MUDr. Ladislavom A. a znalecký posudok č. 5/2019 vypracovaný
MUDr. F. X.) objektívne bolo možné určiť ujmu určitého druhu a rozsahu už po ukončení liečenia, t.
j. dňa 29.03.2018 (nevyhnutná doba liečenia v zmysle oboch predložených znaleckých posudkov zo
strany žalobkyne trvala 18 týždňov, t. j. od 20.11.2017 do 28.03.2018). V predmetnom prípade začala
teda premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia žalobkyni plynúť odo dňa 29.03.2018 a uplynula dňa 29.03.2020. I keď je možné prijať záver,
že premlčacia doba pri uplatnenom bolestnom začala plynúť ešte skôr. Uvedené nároky na náhradu
škody na zdraví boli žalobkyňou riadne voči žalovanému 2/ uplatnené až v júni 2020, teda po uplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Žalobkyňa voči žalovaným uplatnila nárok na jedno a to isté
plnenie, avšak z iného právneho dôvodu - voči žalovanému 1/ ako škodcovi/pôvodcovi zásahu z titulu

náhrady škody spôsobenej zásahom do osobnostných práv podľa § 420 Občianskeho zákonníka -
voči žalovanému 2/ ako poisťovateľovi z titulu priameho nároku podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej ako „Zákon o PZP"). Vzťah medzi škodcom (žalovaným 1/), a poistiteľom
(žalovaným2/),nemáznakysolidarityzozákona,keďževzmysleustanovenia§438ods.1Občianskeho

zákonníka vzniká solidarita len vo vzťahu medzi viacerými škodcami ako spoludlžníkmi. „V případeˇ, zˇe
posˇkozený má pra´vo na plneˇni´ jak proti sˇku°dci tak i proti jeho pojistiteli, avsˇak mu°zˇe je dostat jen
jednou, jde o situaci nikoliv ojedineˇlou v obcˇanskopra´vni´ch vztazi´ch, kdy jeden subjekt ma´ na´rok
na tote´zˇ plneˇni´ proti dveˇma subjektu°m, prˇicˇemzˇ proti kazˇde´mu z nich z jine´ho pra´vni´ho du
°vodu; proti sˇku°dci jde o na´rok z titulu na´hrady sˇkody, proti jeho pojistiteli jde o zvla´sˇtni´ pra´vo na

plneˇni´. Postaveni´ sˇku°dce a jeho pojistitele vu°cˇi posˇkozene´mu je v takove´m prˇi´padeˇ obdobne´
postaveni´ dluzˇni´ka a rucˇitele vu°cˇi veˇrˇiteli, tzn., zˇe se jedna´ o dva za´vazky zaplatit veˇrˇiteli stejny
´ dluh, prˇicˇemzˇ veˇrˇitel nemu°zˇe dostat to stejne´ plneˇni´ dvakra´t - od dluzˇni´ka i od rucˇitele. Jejich
vza´jemny´ vztah je takovy´, zˇe v tom rozsahu, v jake´m splnil veˇrˇiteli jeden z nich, zanika´ dluh a ti´m
i povinnost druhe´ho. Jsou-li oba zˇalova´ni v jednom rˇi´zeni´, maji´ postaveni´ samostatny´ch spolecˇni

´ku°, nevznika´ mezi nimi pasivni´ solidarita a jedni´m soudni´m rozhodnuti´m mu°zˇe by´t kazˇdy´ z
nich zava´za´n k plneˇni´ cele´ho dluhu veˇrˇiteli, avsˇak ve vy´roku rozhodnuti´ musi´ by´t vymezen
jejich vza´jemny´ vztah (tj. zˇe plneˇni´m jednoho z nich zanika´ v rozsahu tohoto plneˇni´ povinnost
druhe´ho)" (Ro NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 499/2002). „Ustanovenie § 438 ods. 1 OZ stanovuje solidaritu
ako zásadu iba pre nároky na náhradu škody a nevzťahuje sa na nároky na poistné plnenie, pre ktoré

neustanovuje solidaritu ani iný právny predpis. Pasívna solidarita v danej veci tak nie je možná, lebo vo
vzťahu žalobcu ku škodcovi a žalovanej poisťovni ide o dva rozdielne nároky. Zatiaľ čo je nárok žalobcu
voči škodcovi nárokom na náhradu škody, je nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia uplatnený
voči žalovanému ako poisťovateľovi originárnym nárokom na plnenie založeným osobitným právnym
predpisom." (Ro NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 895/2008). Vzhľadom na uvedené vo vzťahu k žalovanému

2/ nemôže obstáť argumentácia žalobkyne týkajúca sa neplynutia premlčacej lehoty v rámci trestného
konania. Spočívanie premlčania práva uplatnené na súde v rámci trestného konania možno konštatovať
iba vo vzťahu k žalovanému 1/. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú rôzne zodpovednostné subjekty, ktoré
nesú zodpovednosť za vzniknutú škodu na základe rôznych právnych základov, a preto lehota na
uplatnenienárokuvočikaždémuztýchtosubjektovzačínaplynúťaplynieosobitne.Likvidačnéoddelenie

žalovaného má lehotu troch mesiacov na posúdenie oprávnenosti nároku, kedy nehodnotí premlčanie,
ktoré je viazané na uplatnenie nároku pred súdom. V rámci tejto 3 mesačnej lehoty v zmysle legislatívy
žalobkyňa nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby, keďže žalovaný 2/ má zákonom
danú lehotu na prijatie záverov vo vzťahu k poistnej udalosti. Žalobkyňa žalobu predčasne v zmyslecitovaných ustanovení, keďže nárok na súde uplatnila pred uplynutím 3-mesačnej zákonnej lehoty na
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie v zmysle ustanovenia
§ 11 ods. 6 Zákona o PZP. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia istiny vo výške 28.364,-

Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalovaná suma pozostáva z dvoch samostatných a
izolovaných nárokov, ktoré spolu možno zahrnúť pod pojem náhrada škody - nárok na náhrada za
vytrpenú bolesť v počte bodov 650, čo predstavuje sumu vo výške 11.856,- Eur a nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 905, čo predstavuje sumu vo výške 16.508,-
Eur. Žalobkyňa si u Žalovaného 2/, prostredníctvom jej právneho zástupcu, uplatnila špecifikované

nároky listom zo dňa 23.04.2020 „Výzva na náhradu škody", ktorý bol žalovanému 2/ doručený dňa
27.04.2020. Na základe uvedeného pristúpil žalovaný 2/ k likvidácii predmetnej poistnej udalosti, ktorá
doposiaľ ukončená nie je, s poukazom na odbornosť daného prípadu. V zmysle ustanovenia § 11
ods. 6 písm. a) Zákona o PZP: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho

povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný," a preto je
irelevantné zo strany žalobkyne poskytnutie svojvoľnej (zákon nerešpektujúcej) lehoty na uhradenie
dlžnej sumy z poistného vzťahu. Trojmesačná zákonná lehota v rámci ktorej má žalovaný 2/ ad 1)
„skončiťprešetrovaniepotrebnénazistenierozsahujehopovinnostiposkytnúťpoistnéplnenieaoznámiť

poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný" (ustanovenie § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP) ad 2)
„poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška" poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené
(ustanovenie § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP) žalovanému 2/ doposiaľ neuplynula a preto v čase
podania žaloby doposiaľ nie je ustálený právny základ uplatňovaný žalobkyňou a ani preukázaný
samotný nárok žalobkyne na prípadné poistné plnenie. S poukazom na zákonnú lehotu nedochádza

k porušeniu žiadneho práva žalobkyne a žalovaný 2/ postupuje zákonne. Skutočnosť, že prípadné
podanie žaloby bude po uplynutí premlčacej doby nemôže zhojiť tento fakt. Konanie žalobkyne, neskoré
oznámenie poistnej udalosti nemôže byť na škodu žalovanému 2/. Žaloba je podaná predčasne, inými
slovami žalobkyňa nespĺňa základný procesnoprávny predpoklad sporového konania, a to aktívna vecná
legitimácia. Pokiaľ poisťovateľ neskončil šetrenie poistnej udalosti, nevznikol nárok na poistné plnenie

a tak je v konaní uplatnený nárok neexistentný/predčasný. Zákon rozlišuje na jednej strane, čo možno
považovať za okamih vzniku práva na poistné plnenie, ktoré vzniká poistnou udalosťou a na druhej
strane samotnú splatnosť plnenia. Podľa všeobecnej právnej úpravy zakotvenej v ustanovení § 797
ods. 3 prvej vety Občianskeho zákonníka je poistné plnenie splatné v lehote pätnástich dní, po tom, čo
poistiteľ ukončil potrebné vyšetrenie. V predmetnom prípade ide o uplatnený nárok v zmysle ustanovení

Zákona o PZP. Žalovaný 2/ však doposiaľ v postavení poistiteľa vyšetrenie poistnej udalosti neukončil,
keďže nárok uplatnený žalobkyňou je nepreukázaný a nenapĺňa tak literu zákona (§ 11 ods. 6 Zákona č.
381/2001 Z. z.). Tohto času nie je možné domáhať sa vyplatenia poistného plnenia, keďže jeho splatnosť
v zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, resp. § 11 ods. 6 Zákona o PZP ešte
nenastala. Pokiaľ poisťovateľ neskončil šetrenie poistnej udalosti, nevznikol nárok na poistné plnenie,

a tak je v konaní uplatnený nárok neexistentný/predčasný. Moment skončenia šetrenia je predmetom
bohatej judikatúry: „.... vyšetrenie treba považovať za skončené len, čo bol so súhlasom poistiteľa alebo
s jeho dodatočným schválením dohodnutý s poisteným rozsah plnenia alebo dňom určenia rozsahu
plnenia právoplatným rozhodnutím" (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo
122/2002 zo dňa 27.03.2003). Zo strany žalovaného 2/ nedošlo k poskytnutiu plnenia, jeho určeniu a

ani k jeho odmietnutiu, ale naopak k šetreniu poistnej udalosti, a tak je jediný možný logický záver,
a to neexistencia uplatňovaného nároku. Žalovaný 2/ listom zo dňa 28.04.2020 vyzval žalobkyňu na
doloženie dokladov potrebných k riadnemu ukončeniu šetrenia poistnej udalosti. Zo strany žalobkyne
nebola v čase podania poskytnutá žiadna súčinnosť, žalobkyňa na predmetnú výzvu nijako nereagovala,
a tak vzhľadom na nepreukázanie uplatneného nároku nebolo možné ukončiť šetrenie poistnej udalosti.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.", ktorý odkazuje na subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka, konkrétne na ustanovenie
§ 799, zdôrazňuje ods. 2: „Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovipísomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti." Žaloba bola podaná predčasne a neopodstatnene. Preto žalovaný 2/ namieta a

neuznáva uplatnený úrok z omeškania. Tento úrok považuje za nedôvodný a nepreukázaný. Pokiaľ
poisťovateľ neskončil šetrenie poistnej udalosti, nevznikol nárok na poistné plnenie, a tak je v konaní
uplatnený nárok neexistentný/predčasný a tým pádom sa poistiteľ nemohol dostať ani do omeškania.
Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v ustanovení § 11 ods. 8 Zákona o PZP
a je viazaná na nesplnenie povinnosti vyjadrenej v ustanovení § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) Zákona

o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala
nečinná. Žalovaný 2/ ako poisťovateľ sa v súvislosti s poskytnutím poistného plnenia nedostal do
omeškania keďže s odkazom na vyššie uvedené doposiaľ neukončil šetrenie poistnej udalosti v rámci
zákonnej lehoty. V zmysle uvedeného v predmetnom prípade neexistuje právny základ na uplatnenie
úroku z omeškania, nakoľko v danom prípade ide zjavne o predčasne podanú žalobu. Súd uznesením
9C/17/2020 zo 16.9.2020 zrušil vydaný platobný rozkaz.

3. Žalobkyňa sa k tomu vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení z 28. 9. 2020 tak,
že nárok nie je premlčaný. Aj keď obidvaja znalci ktorí posudzovali zranenie žalobkyne vzniknutej v
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou pokladajú jej liečbu z lekárskeho hľadiska za skončenú, je
potrebné za súčasť liečebného procesu pokladať okrem iného aj rehabilitačnú starostlivosť z dôvodu,

že aj rehabilitačná starostlivosť je spojená s bolesťou a premlčacia doba pre účely nároku na náhradu
škody z titulu bolestného začne plynúť až po skončení rehabilitácie. Žalobkyňa rehabilitáciu ohľadne
zranení v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou absolvovala v priebehu mesiacov jún a júl 2018 a
preto jej nárok nemohol byť v čase podania žaloby na súd ešte ani čiastočne premlčaný. Zo znaleckého
posudku MUDr Gyüttmenta vyplýva, že pre účely posúdenia trvalých následkov pokladá zdravotný stav

za ustálený po jednom roku a štyroch mesiacoch po dopravnej nehode, pričom aj vo všeobecnosti
platí, že pre posúdenie trvalých následkov nie je z hľadiska začiatku plynutia premlčacej lehoty
rozhodujúci dátum skončenia liečenia ale dátum definitívneho ustálenia zdravotného stavu. Vedomosť
poškodeného o škode nie je možné ani vo vzťahu k náhrade škody z titulu bolestného stotožňovať
výlučne s termínom skončenia liečby pretože v tom čase ešte poškodený nepozná ani jej približnú výšku.

Znalec MUDr.Babiak podal znalecký posudok, v rámci ktorého ustálil zranenia žalobkyne v súvislosti s
dopravnou nehodou 29. 6. 2018, súčasťou ani tohto znaleckého posudku nebolo obodovanie bolestného
ani sťaženia spoločenského uplatnenia, preto si nechala žalobkyňa v trestnom konaní vypracovať ďalší
znalecký posudok a až z tohto posudku 29. 3. 2019 zistila škodu. Ustanovenie § 106 ods. 1 občianskeho
zákonníka neviaže začiatok plynutia premlčacej lehoty na deň keď sa poškodený dozvie o škode pokiaľ v

tomto čase ešte nevie kto za škodu zodpovedá. Vzhľadom na uvedené by ani stotožnenie sa s názorom,
že sa žalobkyňa o škode dozvedela v deň keby bolo lekárom ukončené liečenie neznamenalo, že
následne začala plynúť premlčacia lehota. V tom čase žalobkyňa ešte preukázateľne nevedela u koho
má žalovaný 1/ uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Totožnosť žalovaného 2/ zistila žalobkyňa až pri preštudovaní žalobného spisu 3. 4. 2019. Žalovaný

2/ pokladal nárok uplatnený žalobou za premlčaný ale zároveň za predčasne podaný, pretože žaloba
bola podaná pred uplynutím trojmesačnej zákonnej lehoty na prešetrenie poistnej udalosti. Podľa jeho
názoru žalovaný 1/ riadne nahlásil poistnú udalosť po dopravnej nehode. V čase uplatnenia nároku na
náhradu škody zo strany žalobkyne žalovaný 2/ bol už dlhodobo informovaný o poistnej udalosti a preto
je absurdné, ak sa domáha ďalšej trojmesačnej lehoty na prešetrenie poistnej udalosti. Ak sa žalovaný

2/ v konaní domáhal uplatnenia právnych predpisov upravujúcich nárok na náhradu škody, a nie nároku
na výplatu poistného plnenia, nemôže zároveň ani účelovo uplatňovať na podporu svojho čiastkového
právneho názoru ustanovenia upravujúce podmienky vyplatenia poistného plnenia.

4. Žalovaný 1/ podaním z 16.3.2021 vzniesol námietku premlčania, ktorú bližšie nezdôvodnil. Namietal,

že by mal byť zaviazaný na zaplatenie žalovanej čiastky, túto by mal zaplatiť žalovaný 2/.

5. Súd vo veci vypočul žalobkyňu, žalovaného 1/, oboznámil sa s pripojeným trestným spisom 1T6/2019,
znaleckými posudkami z trestného konania a s predloženými znaleckými posudkami, likvidačným
spisom poisťovne, správou z rehabilitačného centra, a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa uviedla, že jej pooperačný stav sa postupne zlepšoval. Horšie to bolo s poranením panvy
a vznikom inkontinencie, ktorá je trvalá a doživotná, ktorá ju veľmi obmedzuje, nie je schopná robiť
veci okolo seba tak, ako predtým. Musí si na určité práce namáhavejšie volať pomoc, ktorú si musíplatiť. Týka sa to pohybu nôh a ruky, pretože má vyskočenú kľúčnu kosť, ktorá sa operovať nedá. Je
to pravá ruka, ktorá sa veľmi rýchlo unavuje a nevládze robiť určité úkony tak, ako treba. Na nákup
musí chodiť na 2x, pretože neunesie veľkú záťaž. Jej stav sa po poslednom vyšetrení na traumatológii

postupne zlepšoval. Chodila najskôr s dvomi barlami, potom s jednou a nakoniec s paličkou. To trvalo
cca pol roka. Kúpeľnú liečbu zamietli, lebo má inkontinenciu, ktorá je prekážkou kúpeľnej liečby. Bolo to
nahradené rehabilitáciou, ktorá jej tiež pomáhala. Bolo to v 7/2018 cca od 2.7., presne to nevie uviesť.
Boli predpísané 4x po dve rehabilitácie, teda trvalo to mesiac. Žalovaný 2/ ju nevyzval na predloženie
dokladov.

7. Žalovaný 1/ k veci uviedol, že bolo preukázané, že neprekročil rýchlosť a bolo dokázané, že pani išla
do stredu prechodu, tam sa otočila, išla naspäť na chodník, presvedčila sa o idúcom aute len z jednej
strany, ktoré išlo oproti a vkročila na prechod pre chodcov. On začal brzdiť, snažil sa vyhnúť zrážke,
pani pokračovala v chôdzi, na čo došlo k zrážke na pravej časti vozidla. Išiel po križovatke, ako sa
blížil k druhému prechodu križovatky, vnímal chodkyňu na chodníku. Bola tma, bolo 17,45 hod., pršalo

a nedokázal rozlíšiť, či ide o staršieho chodca alebo mladú osobu. Keď žalobkyňa vstúpila na prechod,
začal brzdiť, išiel do šmyku a auto vytočil do protismeru, do druhého jazdného pruhu, ale zostal v smere
jazdy. V čase stretu sa vyhol do protismeru a v tejto časti vozovky ona ďalej pokračovala v chôdzi po
prechode. Nezostala stáť napriek tomu, že tam boli zvuky šmyku. Poistnú udalosť nahlásil poisťovni.

8. Ako vyplýva z pripojeného spisu tunajšieho súdu 1T60/2019, v trestnom konaní vedenom proti
žalovanému 1/ právny zástupca žalobkyne pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu poškodenou 3.4.2019
uplatnil nárok na náhradu škody vo vzťahu k žalovanému 1/ vo výške 28364 eur z titulu bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý nárok preukazoval znaleckým posudkom MUDr. Gyüttmenta.
V trestnom konaní Okresný súd Prievidza rozhodol rozsudkom XT/XX/XXXX z 5.11.2019, právoplatným

19.8.2020 tak, že žalovaný 1/ bol uznaný vinným že dňa 20. novembra 2017 v čase asi o 17.15 hodine
viedol po ulici A. v Prievidzi, okres Prievidza, smerom od Obchodného domu TESCO, osobné motorové
vozidlo značky ŠKODA Fabia evidenčné číslo PD-XXX FX a na križovatke s ulicou F. V., z dôvodu
nevenovania sa vedeniu motorového vozidla, pred vyznačeným prechodom pre chodcov oneskorene
zareagoval na chodkyňu Ing. P. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase prechádzala cez túto ulicu

po vyznačenom prechode pre chodcov z pohľadu vodiča z jeho pravej strany na ľavú stranu cesty, v
dôsledku čoho na tomto priechode narazil a to pravou prednou časťou vozidla do ľavej strany chodkyne
J.. P. T., čím porušil § 4 ods.X písm. f) Zákona číslo 8/2009 Z.z. O cestnej premávke a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov,čímJ..P.T.spôsobilzranenia-trojnásobnúzlomeninu vľavomčlenkovom
zhybe, zlomeninu II. až IV. rebra vpravo, zlomeninu horného a dolného ramienka pravej lonovej kosti,

zlomeninu pravej strany krížovej kosti, vykĺbenie pravej kľúčnej kosti a otras mozgu II. stupňa, ktoré ju
obmedzovali v obvyklom spôsobe života 18 týždňov, teda vinným za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods.1,2 písm. a) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.
bol mu uložený trestu odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní štrnásť mesiacov, bol mu uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá

všetkého druhu v trvaní štrnásť mesiacov. Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku poškodení J.. P. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. V. č. XXX/XX, poškodená strana Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na
civilný proces. Z dokazovania v tejto trestnej veci mal súd preukázané, že dňa 20. novembra 2017 v čase
asi o 17.15 hodine vošla chodkyňa Ing. P. T. na prechod pre chodcov, pričom obžalovaný na ňu neskoro

reagoval, hoci mal dostatočný výhľad na predmetnú križovatku, došlo k stretu vozidla s chodkyňou.
Z dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný porušil ustanovenie § 4 ods.1 písm. f) Zákona
číslo 8/2009 Z.z. O cestnej premávke. Zo samotnej výpovede obžalovaného vyplýva, že obžalovaný
jazdil povolenou rýchlosťou, pričom chodkyňu zaregistroval až tesne pred stretom motorového vozidla,
pričom z výpovede svedka V. T., ako aj z výpovede znalca J.. M. M. vyplýva, že obžalovaný musel

chodkyňu registrovať už predtým a obžalovaný na vzniknutú situáciu nereagoval včas. Súd poukázal
aj na tú skutočnosť, že znalec Ing. M. M. vo svojej výpovedi uviedol, že chodkyňa v žiadnom prípade
nevytvorila obžalovanému náhlu prekážku, t.j. že by obžalovaný nemohol dopravnej nehode zabrániť.
Pri tejto dopravnej nehode utrpela poškodená zranenia, ktoré vo svojich výpovediach popísali aj znalci
V.. R. A. a MUDr. F. X.. Pri určení dĺžky narušenia obvyklého spôsobu života u poškodenej súd vychádzal

z výpovede znalca MUDr. R. A., ktorý mal jednak k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu, vyšetril
poškodenú, pri liečbe prihliadol aj na vek poškodenej, čo má podstatný dosah na hojenie zranení.
Súd po zhodnotení všetkých dôkazov mal preukázané, že obžalovaný vedel, že na predmetnom úseku
sú dva prechody pre chodcov, že obžalovaný vedel, za akého počasia jazdí, že sa nedostatočnevenoval vedeniu motorového vozidla a nesprávne reagoval na vzniknutú situáciu v cestnej premávke, t.j.
reagoval oneskorene a nesprávne. Súd preto konanie obžalovaného tak, ako po stránke subjektívnej,
tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,2 písm. a)

Trestného zákona, pretože obžalovaný poškodenej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví z dôvodu, že porušil
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Tento rozsudok bol potvrdený uznesením Krajského
súdu Trenčín 3To29/2020-308, v ktorom odvolací súd konštatoval, že okresný súd v danom prípade
správne konštatoval porušenie povinnosti obžalovaného podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.
z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z. z.) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil

na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov. Pojem „dať prednosť" pritom v zmysle § 2 ods. 2
písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z. znamená povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten
kto má prednosť, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť pohybu. Preto podľa názoru odvolacieho
súdu bolo základnou povinnosťou obžalovaného mať na zreteli, že je jeho právnou povinnosťou dať
prednosť chodcom na priechode pre chodcov a tomu prispôsobiť aj rýchlosť jazdy pred dopravným
značením vyznačeným priechodom pre chodcov. Z tohto pohľadu je preto podľa právneho názoru

odvolacieho súdu právne nevýznamné, akou rýchlosťou sa pohybovalo vozidlo obžalovaného v rámci
znalcom stanoveného intervalu možnej rýchlosti vozidla obžalovaného pred dopravnou nehodou. Nad
rámec právneho posúdenia veci okresným súdom, odvolací súd dospel aj právnemu záveru, podľa
ktorého obžalovaný v danom prípade porušil aj základnú povinnosť vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. e)
zákona č. 8/2009 Z. z., a to povinnosť dbať zvýšenú opatrnosť okrem iného aj voči starým osobám. Z

vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že poškodená v čase nehody bola vo veku 69 rokov,
teda nepochybne išlo o starú osobu v zmysle uvedeného ustanovenia. V súvislosti s účelom ustanovenia
§ 4 ods. 1 písm. e) zák. č. 8/2009 Z. z. odvolací súd poukázal na to, že zákonodarca pri zakotvení tohto
ustanovenia do platného a účinného právneho poriadku nepochybne prezumoval podstatné zníženie, či
užfyzickýchalebopsychickýchschopnostistarýchosôb,zktoréhodôvoduvrámcizakotveniapovinností

vodiča osobitne uložil povinnosť vodičom dbať zvýšenú opatrnosť aj voči týmto osobám. Táto povinnosť
teda znamená, že vodič je povinný osobitne sledovať, či sa tieto osoby zúčastňujú cestnej premávky
a zároveň predpokladať, že tieto osoby môžu konať nepredvídateľne, s čím vodič musí počítať. V
danom prípade podľa právneho názoru odvolacieho súdu obžalovanému nebránili žiadne objektívne
prekážky v možnosti zistiť, že poškodená je starou osobou v zmysle § 4 ods. 1 písm. e) zákona č.

8/2009 Z. z. Na základe povinnosti uloženej týmto ustanovením bol preto obžalovaný osobitne povinný
sledovať správanie poškodenej v cestnej premávke a počínať si tak (aj potrebným znížením rýchlosti),
aby nedošlo k zraneniu poškodenej.

9. Súd sa oboznámil so znaleckými posudkami vypracovanými v trestnom konaní. Zo znaleckého

posudku vypracovaného v trestnom konaní a z výpovede znalca Ing.Vladimíra M. v trestnom konaní
súd zistil, že znalec uzavrel, že vodič vozidla jazdil tesne pred nehodou v obci, kde je najvyššia
dovolená rýchlosť 50 kilometrov za hodinu, vo svojom jazdnom pruhu, rýchlosťou 43 kilometrov za
hodinu v tolerančnom rozpätí výpočtu + - 5 kilometrov za hodinu, z technického hľadiska správne. Na
chodkyňu vstupujúcu na priechod pre chodcov reagoval intenzívnym brzdením a vyhýbaním vľavo

ale oneskorene o 0,8 sekundy čo je z technického hľadiska nesprávne. V zápisnici zo 6.3.2019 o
výsluchu znalca tento uviedol, na otázku možnosti zabránenia nehode, že chodkyňa túto možnosť mala,
ak by sa pred vstupom na priechod pre chodcov presvedčila, či vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúceho vozidla tak môže bezpečne urobiť a prejsť na druhú stranu vozovky a vodič vozidla
pri uvažovanej rýchlosti vozidla 48 km/h mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by v čase rozpoznania

vstupu chodkyne do vozovky reagoval včas teda o 0.8 s skôr, tiež by tak mohol urobiť pri rýchlosti 43
km za hodinu. V prípade dolného tolerančného rozpätia výpočtu rýchlosti 38 km/h by nemohol vodič ani
pri včasnej reakcii nehode zabrániť. Na otázku aby určil príčinu dopravnej nehody uviedol, že príčinou
bol nesprávny spôsob a technika chôdze chodkyne a druhou technickou príčinou je skutočnosť, že
vodič vozidla reagoval na vstup chodkyne do vozovky oneskorene 0,8 s, nakoľko pri včasnej reakcii

by dokázal zastaviť vo vzdialenosti 0,5 m pred miestom stretu. Ak by vodič zareagoval o 0,8 sekúnd
skôr, nebolo by došlo k stretu s chodkyňou. Vodič mohol dopravnej nehode zabrániť ak by v čase
rozpoznania vstupu chodkyne do vozovky reagoval včas, t.j. o 0,8 s skôr. Vtedy by zastal vo vzdialenosti
pol metra pred miestom zrážky. V prípade rýchlosti 43 kilometrov za hodinu by pri intenzívnom brzdení
zastavil v tesnej blízkosti pred miestom zrážky. V prípade dolného tolerančného rozpätia výpočtu to je

38 kilometrov za hodinu by vodič vozidla nemohol dopravnej nehode zabrániť ani pri včasnej reakcii
a intenzívnom brzdení. Chodkyňa nereagovala na vzniknutú situáciu, keďže na blížiace sa vozidlo
nereagovalavôbec. Chodkyňamohladopravnejnehodezabrániť vobochprípadochtedaajprirýchlosti
38 a 48 kilometrov za hodinu ak by sa pred vstupom na priechod pre chodcov presvedčila či vzhľadom narýchlosť prichádzajúceho vozidla môže tak bezpečne urobiť a prejsť na druhú stranu vozovky. Rýchlosť
43 kilometrov za hodinu bola rýchlosť vozidla zistená ako najpravdepodobnejšia rýchlosť hraničiaca s
istotou.

10. Súd sa v tejto súvislosti oboznámil s rozhodnutím o priestupku zo 7. 12. 2018 okresného riaditeľstva
policajného zboru v Prievidzi ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. 2. 2019, O R PZ- PD-ODI-139/2018-Sk,
podľa ktorého bola žalobkyňa uznaná vinnou za priestupok, preto že svojim konaním porušila §53 ods.
2 zákona číslo 8/2009 Z.z. čím spáchala priestupok podľa § 22 ods. 1 písm g Zákona SNR č.372/1990

Zb o priestupkoch. Podľa tohto rozhodnutia dňa 20. 11. 2017 o 17 15 h. na vozovke cesty miestnej
komunikácie ulica Bjornsona v Prievidzi v blízkosti križovatky s ulicou Františka Madvu ako účastníčka
cestnej premávky, kobky dňa spolu zavinila dopravnú nehodu tým že prechádzala cez vozovku po
riadne vyznačenom priechode pre chlapcov v smere sprava doľava z pohľadu jazdy vozidla vodiča
Jozefa Lančariča, pričom vstúpila na vozovku aj napriek tomu že vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúceho vozidla nemohla cez vozovku bezpečne prejsť čím vošla do jazdnej drahý osobnému

motorovému vozidlu ktoré viedol vodič v smere od ulice M.R. Štefánika na ulicu Bojnická cesta, ktorý
reagoval na chodkyňu intenzívnym brzdením a vyhýbaním sa vľavo avšak oneskorene, v dôsledku
čoho nezabránil zrážke chodkyne o motorového vozidla. Po zrážke spadla chodkyňa na cestu a utrpela
zranenia s dobou liečby viac ako 42 dní. Pri nehode došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla
značky Škoda Fabia PD XXXFX čím mu spôsobila škodu 200 eur. Za priestupok jej bolo uložené

pokarhanie.

11. Podľa znaleckého posudku MUDr. X., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová
chirurgia, č. 5/2019 z 29.3.2019 znalec konštatoval, že rozsah zranenia poškodenej bol zistený zo

znaleckého posudku č. 68/2018 znalca MUDr. A. a rozsah zranenia bol doplnený znalcom MUDr.
X. podľa predloženej zdravotnej dokumentácie z priebehu celej liečby a kontrolných vyšetrení, ktoré
MUDr. A. nemal k dispozícii. Znalec navrhoval určiť bodové ohodnotenie odškodnenia za bolesť z
titulu zranenia poškodenej, ktoré utrpela pri dopravnej nehode 20.11.2017 na výšku 650 bodov, čo
po prepočte predstavuje sumu 11.856 eur. Ohodnotenie vykonal podľa zákona č. 437/2004, položka

202 cd/ zlomenina oboch členkov s odlomením zadnej hrany píšťaly s posunutím úlomkov vľavo,
liečená operačne, kde podľa zásad §9 ods. 6, ods. 5 a b vzhľadom k typu a rozsahu ťažkej zlomeniny
členkového kĺbu vyžadujúcu osteosinthesu vonkajšieho členka, vysoko vnútrodreňovo zavedenými do
ihlice dvomi K drátmi a do vnútorného členka dvomi K-drátmi plus fixáciu zadnej hrany píšťaly, pre
bolestivý spôsob liečby, sádrovú fixáciu a komplikáciu hnisanie s opakovanou migráciou jedného K

drátu z ihlice s nutným odstránením, teda 220 bodov. Položku 112 c zlomenina panvového prstenca
vpravo a vzadu zlomenina krížovej kosti zasahujúc až do SI-krížovo-bedrového spojenia s lopatou
bedrovej kosti vpravo, na pôvodnom popise CT bez významného posunu obodoval znalec na 195 bodov
so zvýšením o polovičku základnej sadzby pre bolestivý spôsob liečenia - dlhšia funkčná liečba na
lôžku, infúzna liečba a komplikácie s krvnými zrazeninami močového mechúra, poúrazovou hematúriou

do močových ciest, prítomným krvným výronom vnútrobrušným v malej pánvi/dva pruhy do hrúbky
15 mm podľa prvotného CT, taktiež pre vynútenú dlhodobú imobilitu bez možnosti skoršej chôdze pri
obojstrannom poranení - súčasnej zlomenine pánve vpravo a operovaného členkového kĺbu vľavo v
sádrovej fixácii s nevyhnutným permanentným močovým katétrom, komplikované aj zápalom močových
ciest, s potrebou kombinovanej liečby ATB a so vznikom inkontinencie moča s nutným plienkovaním

predúrazovo nepotrebným. Ďalej podľa posudku utrpela zlomeninu dvoch až piatich rebier s posunom
úlomkov s obodovaním 60 bodov, pre opätovné zvýšenie o polovicu hodnotenia podľa odseku 5 písmeno
b Zásad hodnotenia/druhotný poúrazový zápal pľúc potvrdený rtg z 27.11.2017, liečený ATB, sériová
zlomenina troch rebier (II- IV. rebra vpravo), každé z nich dvojnásobne zlomené vpredu i vzadu so
vznikom dvierkovitého okenicového výlomu hrudnej steny. Podľa položky 223 utrpela otras mozgu

druhého stupňa overený neurológom v strede rozpätia 60 bodov. Podľa položky 86 e utrpela poúrazové
krvácanie do hrudníka liečené konzervatívne ohodnotené na 45 bodov, podľa položky 134 c zlomenina
vonkajšieho konca kľúčnej kosti vpravo s posunutím úlomkov liečená konzervatívne ohodnotené na
35 bodov, podľa položky 246 a šokový stav ľahkého stupňa - 20 bodov, podľa položky 162.p.a hlboká
rana dolnej končatiny vonkajšieho členka vľavo chirurgicky ošetrená ohodnotená na 15 bodov na hornej

hranici, spolu 650 bodov. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná v čase vzniku
zranenia podľa §5 ods. 4 Zákona 437/2004 a §5 a podľa Zákona 461/2008 ako aj podľa Vyhlášky
68/Zb.z. 172/2009 a Opatrenia MZ SR č. 12284/2009 z 12.5.2009 určená za jeden bod ako 2% z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR predchádzajúceho roku, za ktorý vznikolnárok na náhradu, pričom výsledná suma sa zaokrúhli na celé euro nahor, platná hodnota bodu v roku
2017 predstavuje sumu 18,24 eur, 650 bodov krát 18,24 je 11 856 eur, po zaokrúhlení 11 856 eur.
Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa znalca utrpela poškodená pri dopravnej nehode

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške bodového ohodnotenia 1 700 bodov. Toto odôvodnil
tým, že utrpela 21.11.2017 ťažké zranenie, čo je polytrauma - súčasne poranenie dvoch a viacerých
dôležitých systémov ľudského tela, v danom prípade hlavy, hrudníka, končatín a pánve, so sprievodným
úrazovým šokom podstatne zhoršujúca prežitie, kombinované so šokom krvácavom s mnohopočetnými
život ohrozujúcimi poúrazovými komplikáciami - zápal pľúc, infekcia operačnej rany na členku, infekcia

močových ciest, trvalá inkontinencia moča s nutným plienkovaním, musela byť operovaná dlhodobo
pripútaná na posteľ, 6 krát hospitalizovaná na viacerých oddeleniach. Doba nevyhnutného liečenia bola
určená znalcom MUDr. A. od 20.11.2017 do 28.3.2018, čo predstavovalo nepretržitú ústavnú liečbu,
ktorú znalec popísal v posudku. Nevyhnutná doba liečenia bola stanovená znalcom MUDr. A. na 18
týždňov do poslednej kontroly u traumatológa Dr. A.. Podľa posudku až po poslednej traumatologickej
kontrole 28.3.2018 doporučil lekár plnú záťaž, pričom kúpeľná liečba, ktorá bola lekárom navrhnutá

bola soc. poisťovňou zamietnutá pre inkontinenciu III. stupňa podľa dokumentácie, preto kúpeľnú
liečbu poškodená neabsolvovala, a doliečovala sa individuálne. Tým jej liečba mohla pokračovať aj
naďalej bez nutnosti PN, ktorú ako dôchodkyňa nemala vystavenú. Poškodená bola objektívne klinicky
vyšetrená znalcom X. 28.3.2019 za účelom zistenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
kedy udávala trvalé bolesti hlavy, únavnosť, malátnosť, poruchy pamäti, závraty po prekonanom otrase

mozgu, nemôže sa predkláňať ani vykonávať niektoré práce, následkom zlomeniny členka má bolesti
pri chôdzi a používa opornú paličku, je hendikepovaná psychicky a fyzicky z dôvodu pretrvávajúcej
inkontinencie s chronickým infektom močových ciest, nemôže preto veľa chodiť. Po vyšetrení znalec
konštatoval, že zranenie zanechalo ľahké zhoršenie doterajšieho trvalého obmedzenia pohyblivosti
chrbtice s poruchami statodynamiky pri súčasne zlomenej panve. Tiež konštatoval trvalé obmedzenie

pohybov pravého bedrového kĺbu ľahšieho stupňa, rozsah pohybov pravého ramena, kde je výrazná
zohyzďujúca deformácia vyčnievajúceho konca zle zhojenej kľúčnej kosti vpravo, trvale obmedzenie
pohybov pravého ramena ľahkého stupňa, obmedzenie hybnosti členkového kĺbu s predpokladom
artrózyazhoršovaniahybnosti.Zdravotnýstavpoškodenejznalecpovažovalvčasepodaniaznaleckého
posudku, teda rok a štyri mesiace po úraze za ustálený s tým, že nemožno očakávať priaznivejší vývoj

trvalých následkov. Ide o následky trvalého charakteru, ktoré postihnutej sťažujú bežný spôsob života,
v čase znaleckého posudku ide o stav trvalý, neovplyvniteľný, následky už nie je možné inak napraviť
alebo zmierniť žiadnym bežným lekárskym zákrokom. Takto stanovil znalec sťaženie spoločenského
uplatneniapodľajednotlivýchpoložiekspoluna905bodov.Podľapoložky316aznalecohodnotilporuchu
močenia následkom poranenia močových orgánov, kde bola zistená výrazná poúrazová hematúria s

následnou trvalou inkontinenciou a nutným poúrazovým plienkovaním a druhotným chronickým zápalom
močových ciest ohodnotená ako ľahká porucha na 100 bodov. Pri obodovaní sťaženia spoločenského
uplatnenia na 905 bodov predstavuje výška sťaženia spoločenského uplatnenia: 905 bodov krát 18,24
je 16 507,2 po zaokrúhlení 16 500 eur. Celkovo vyčíslil znalec bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia na 28 364 eur.

12.PodľaznaleckéhoposudkuMUDr.A.,ktorývypracovalakoznaleczodboruZdravotníctvoafarmácia,
odvetvie chirurgia č. 68/2018,z 29.6.2018, znalec konštatoval, že poškodedná utrpela pri nehode
20.11.2017 trojnásobnú zlomeninu v ľavom členkovom zhybe, zlomeninu druhého a štvrtého rebra
vpravo, zlomeninu dolného a horného ramienka pravej lonovej kosti, zlomeninu pravej strany krížovej

kosti, vykĺbenie pravej kľúčnej kosti, otras mozgu druhého stupňa. Zlomenina v oblasti ľavého členku
bola trojnásobná, s posunutím úlomkov vyžadujúca operačné riešenie kovovým, osteosyntetickým
materiálom. Zlomeniny rebier boli lokalizované v pravej strane hrudníka, jednalo sa o dvojité zlomeniny.
Zlomeniny v oblasti panvy a krížovej kosti boli bez posunu kostných úlomkov, vykĺbenie pravej kľúčnej
kosti bolo s roztrhnutím kĺbového púzdra a zanechalo trvalý následok. Otras mozgu bol druhého stupňa.

Táto porucha zdravia si vyžiadala liečenie v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, išlo o ťažké poranenie.
Poranenia vznikli priamym nárazom prednej časti vozidla do chodkyne, ktorá spadla na kapotu a predné
sklo vozidla. Doba liečby a narušenia obvyklého spôsobu života trvala 18 týždňov. Zranenia zanechajú
trvalý následok - obmedzenie pohyblivosti ľavého členkového zhybu a deformačné postavenie pravého
ramena.

13. Z výzvy na náhradu škody z 23.4.2020 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala prostredníctvom právneho
zástupcu žalovaného 2/ na náhradu škody. K výzve pripojila obžalobu, uznesenie o vznesení obvinenia,neprávoplatný rozsudok v trestnej veci tunajšieho súdu 1T60/2019, odvolanie obžalovaného a ďalšie
listiny.

14. Z listu žalovaného 2/ z 28.4.2020 vyplýva, že žiadal žalobkyňu o predloženie kompletnej zdravotnej
dokumentácie, potvrdenie o vynaložených nákladoch spojených s liečením, príslušných lekárskych
správ, so súpisom ciest a zoznamu uskutočnených platieb za lieky, kópiu technického preukazu
motorového vozidla, ktorým boli cesty na vyšetrenia vykonané, čestné prehlásenie držiteľa motorového
vozidla, že ním boli jazdy vykonané a právoplatný rozsudok súdu.

15. Z prehľadu absolvovania rehabilitácie poškodenou v Centre fyziatrie a liečebnej rehabilitácie
Medicínskeho centra Uniklinika kardinála Korca Prievidza vyplýva, že od 28.6.2018 do 26.7.2018
absolvovala žalobkyňa rehabilitačný program v súvislosti s viaznutím pohybu ľavého členka.

16. Na návrh žalobkyne vyžiadal súd likvidačný spis žalovaného 2/ z ktorého zistil, že žalovaný

2/ disponoval správou polície o dopravnej nehode zo dňa 5.4.2019, v ktorej bolo konštatované že
chodkyňa vošla do vozovky vodičovi náhle, bez toho aby sa presvedčila o voľnosti prechodu a vodič
napriek intenzívnemu brzdeniu nedokázal stretu zabrániť. Vec bola odovzdaná kriminálnej polícii OR
PZ Prievidza. Ako príčina je tu uvedená porušenie povinnosti chodca podľa § 53 Zákona č. 8/2009
Z. z. Z tohto spisu poisťovne spisu je zrejmé že žalovaný 2/ vedel o prebiehajúcom trestnom konaní.

Pri výzve žalobkyne na plnenie zaslal právny zástupca žalobkyne žalovanému 2/ a tento mal k
dispozícii 27.4.2020 obžalobu vo veci tunajšieho súdu 1T/60/2019, odvolanie obvineného v tejto veci,
neprávoplatný rozsudok 1T/60/2019 a 9.10.2020 mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu Trenín
3To29/2020-308, ktorým bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté. Podľa záznamu z dopravnej nehody
doručenému žalovanému 2/ 27.4.2020 bol tento záznam spísaný 20.12.2017 o 7.49 h, žalovaný 1/ bol

poučený o práve uplatniť svoj nárok na náhradu škody v konaní priamo proti poisťovni, zo zápisnice
nevyplýva takéto poučenie žalobkyne.

17. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ je povinný
bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť

poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na

poskytnutie poistného plnenia.

8)Akpoisťovateľnesplnípovinnosťpodľaodseku6,jepovinnýzaplatiťpoškodenémuúrokyzomeškania
podľa osobitného predpisu. 15a)

9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti
likvidačnému zástupcovi (§ 15a).

10) Ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu 15b) alebo prejednávanie priestupku,
oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo

kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, alebo mu
umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti.Súd sa zaoberal námietkou žalovaného 2/, že žaloba je predčasná. Súd zistil, že dňa 5.11.2019 bol
vo veci vynesený rozsudok tunajšieho súdu 1T60/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.8.2020,
ktorým bola ustálená zodpovednosť žalovaného 1/, poistenca žalovaného 2/ za dopravnú nehodu. Dňa

23.4.2020 žalovaná vyzvala žalovaného 2/ na náhradu škody. Výzva mu bola doručená 27.4.2020.
Žalovaný 2/ tvrdil, že ešte nenastala splatnosť poistného pre neukončenie vyšetrenia žalovaným,
teda že žaloba je podaná predčasne. Súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Súd vyhovel návrhu
žalobkyne vyžiadal kompletný spis poisťovne, z ktorého vyplýva, že poisťovni bola s výzvou žalobkyne
dňa 27.4.2020 doručená obžaloba na žalovaného 1/, tiež jej bolo doručené 27.4.2020 odvolanie

advokáta žalovaného 1/ proti rozsudku tunajšieho súdu 1T60/2019, s neprávoplatným rozsudkom
1T60/2019, disponovala splnomocnením advokáta žalobkyne z 27.1.2020 na konanie o náhrade
škody, reláciou dopravnej polície pre účely poisťovne - verziou z 5.4.2019, v ktorej bolo konštatované
že chodkyňa vošla do vozovky vodičovi náhle, bez toho aby sa presvedčila o voľnosti prechodu
a vodič napriek intenzívnemu brzdeniu nedokázal stretu zabrániť. Vec bola odovzdaná kriminálnej
polícii OR PZ Prievidza. Ako príčina je tu uvedené porušenie povinnosti chodca podľa § 53 Zákona

č. 8/2009 Z. z. Z tohto spisu poisťovne spisu je zrejmé že žalovaný 2/ vedel o prebiehajúcom
trestnom konaní. Ak sa odvoláva na nesúčinnosť žalobkyne, či nedostupnosť informácií, ktoré majú
byť rozhodné pre posúdenie nielen výšky nároku, a na predloženie ktorých vyzýval žalobkyňu, treba
uviesť, že podľa všetkého samotná poisťovňa -žalovaný 2/, do predloženia kópie spisu súdu žiadne
prešetrovanie nevykonávala, mala len listiny predložené žalobkyňou. Tiež si musel byť vedomý, že keď

ju vyzýval na predloženie právoplatného rozsudku, nemohla takýmto disponovať. Tiež bol žalovaný 2/
informovaný o právoplatnom skončení trestného konania 9.10.2020, kedy bolo žalovanému 2/ doručené
právoplatné rozhodnutie súdu. Od výzvy žalobkyne na plnenie adresovanej poisťovni uplynuli do
rozhodnutia súdu takmer dva roky. Ak by mal súd považovať šetrenie poistnej udalosti za neskončené a
žalobkyňu za pasívne nelegitimovanú na podanie žaloby, akceptoval by neudržateľný stav, vytvárajúci

priestor poistiteľovi nielen v tejto veci, ale aj v ďalších, neprikročiť niekoľko rokov k plneniu len so
zovšeobecňujúcim odôvodnením, že stále je potrebné vykonávať ďalšie doplňujúce vyšetrenie a čo by
malo podľa výkladu právneho zástupcu žalovaného 2/ brániť žalobkyni podať žalobu ako predčasnú.
Zákon nevyjadruje lehotu, v ktorej má byť vyšetrenie skončené, avšak použitie termínu „bez zbytočného
odkladu" nemožno interpretovať inak, ako bez neodôvodnených prieťahov a v rozsahu potrebnom na

riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia. Medzičasom bolo skončené vyšetrovanie dopravnej nehody
na úrovni polície, ale tiež právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza 1T60/2019. Vplyvom
šetrenia polície na šetrenie poisťovateľa v zmysle § 797 Občianskeho zákonníka sa súdy opakovane
zaoberali (príkladmo rozhodnutie NS ČR 25Cdo/4634/2008) a vyslovili názor, že šetrenie polície alebo
iného verejnoprávneho orgánu, hoci vo veci, ktorá s poistnou udalosťou bezprostredne súvisí, nemožno

stotožňovať so šetrením poisťovateľa v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a prebiehajúce
trestné konanie vedené proti poistenému nie je dôvodom, ktorý by mal za následok zmenu doby
splatnosti poistného plnenia. Za neakceptovateľné v tomto smere považujú, že po tom, čo poisťovni bolo
oznámené políciou, že proti žalobcovi sa vedie trestné stíhanie, táto sama žiadne šetrenie nevyvíjala
a čakala len pasívne na výsledok trestného konania. Je zrejmé, že minimálne od 9.10.2020 poisťovňa

už disponovala všetkými potrebnými podkladmi podľa jej výzvy. Ústavný súd SR vo svojom uznesení
zo dňa 28.09.2017 č.k. III.ÚS 596/2017-10, vyslovil, že: „...hoci splatnosť plnenia poistenia je stanovená
pevnou 15-dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa,
ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych
okolností. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu plnenia poisťovateľa, keď už právny základ

práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť poisteného plnenia výslovne na skončenie
vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovňou, je zrejmé,
že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného
na poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka
a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Ak nedošlo medzi poisťovateľom a

poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie
a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu
plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa
sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v Občianskom zákonníku a ich použitiu nebráni ani
to, že poisteným je spotrebiteľ. Na druhej strane, ak poisťovateľ poruší svoje povinnosti pri vykonaní

vyšetrenia či vyšetrenie nezačne bez zbytočného odkladu, z tohto dôvodu vznikne poistenému škoda,
môže sa poistený domáhať jej náhrady." V tomto duchu sú aj závery uznesenia Najvyššieho súdu
SR 2Cdo 122/2002. Nárok žalobkyne na plnenie od poisťovne podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP
sa podľa názoru súdu aj z dôvodu posudzovania spoluzavinenia poškodenej v tomto konaní stávazročným právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Ustanovenie § 11 ods. 6 a 8 nehovorí v prípade nesplnenia
povinnosti poisťovateľa podľa ods. 6 o tom, že by nemal poškodený nárok na náhradu škody kým sa
poistná udalosť prešetruje, ale v ods. 7 tento zákon hovorí, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné

plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Zákon č.
381/2001 teda predpokladá podanie žaloby o náhradu škody, preto nemožno súhlasiť s námietkou, že
je žaloba predčasná. Námietku predčasnosti žaloby a nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne, súd

preto nepovažoval za dôvodnú, takýto výklad zákona sa prieči základným zasadám úpravy právnych
vzťahov a ich uplatňovania podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

19.Zdôvoduvznesenianámietkypremlčanianárokuvkonanížalobcomuplatnenýmobomažalovanými,
súd prednostne skúmal, či nárok žalobcu je, resp. nie je premlčaný. Pre plynutie subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby bolo teda v predmetnej veci podstatné podľa § 106 ods. 1 OZ to, kedy sa poškodený
žalobca o škode dozvedel a kedy sa dozvedel aj to, kto za škodu na jeho zdraví zodpovedá.

20. Pokiaľ teda vzniesol žalovaný 1/ a žalovaný 2/ námietku premlčania, právny zástupca žalobkyne k
tomu uviedol, že sú aj ďalšie dôvody, ktoré bránia uznať námietku premlčania vo vzťahu k žalovanému
2/, jeho klientka nemala vedomosť, kde je žalovaný 1/ povinne zmluvne poistený. Napriek tomu, že ho
splnomocnila na zastúpenie 2.12.2017, ODI Prievidza odmietal považovať jeho klientku za poškodenú
a zároveň jej ani neoznámil obvinenie z priestupku, odmietal im poskytnúť kópiu spisu. Napriek

opakovaným žiadostiam aj cez prokuratúru, im nebol materiál predložený ešte ani 4.5.2018, kedy sa
spis rozdelil na spis trestný a spis priestupkový. Ku kópii spisu sa dostal až pri výsluchu poškodenej v
mesiaci 8/2018 pred vyšetrovateľom.

21. Zo zistených skutočností súdom vyplýva, že škodová udalosť sa stala 20.11.2017. Súd sa stotožňuje

so záverom, žalovaného 2/, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá." Subjektívna premlčacia doba má osobitný
význam vo vzťahu ku škode (ujme) na zdraví, pri ktorej neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba.
Aj v týchto prípadoch je začiatok plynutia (subjektívnej) premlčacej doby viazaný na moment, kedy
sa poškodený mohol prvýkrát objektívne dozvedieť (mal možnosť), aká škoda na zdraví mu vznikla,

resp. kto mu ju spôsobil. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, sa žiada, aby nárok na
súde uplatnila akonáhle má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody a jej výške, vo
svetle ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobnou. Od nehody
žalobkyňa mala vedomosť o škodcovi, žalovanom 1/ avšak nemala možnosť objektívne určiť výšku

škody (vypracovať znalecký posudok na základe objektívnych okolností). Vedomosť o výške škody
titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je odvádzaná od doby, kedy možno objektívne
vykonať bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Treba rozlišovať medzi
uplatnením náhrady za bolesť, kde rozhoduje moment vytrpenia bolesti (nehoda, lekársky zákrok a pod.)
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde rozhoduje moment ustálenia zdravotného stavu

(t.j. nedochádza už k jeho zmenám/zhoršeniu). Ustálenie zdravotného stavu osoby je jej fyzický stav po
skončení liečby, keď sa zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu
jej uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné na základe skutkových okolností, ktoré má
k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie. V zmysle znaleckého posudku MUDr. R. A. bola dobanevyhnutného obmedzenia obvyklého spôsobu života a liečenia poškodenej najmenej do 29.3.2018.
Podľa znaleckého posudku č. 5/2019 vypracovaného MUDr. F. X. 29.3.2019, ktorý vyšetril žalobkyňu
28.3.2019, č.l. 10 až po poslednej traumatologickej kontrole 28.3.2018 doporučil lekár plnú záťaž,

pričom kúpeľná liečba, ktorá bola lekárom navrhnutá bola soc. poisťovňou zamietnutá pre inkontinenciu
III. Stupňa podľa dokumentácie, preto kúpeľnú liečbu poškodená neabsolvovala, a doliečovala sa
individuálne. Tým jej liečba mohla pokračovať aj naďalej bez nutnosti práceneschopnosti, ktorú ako
dôchodkyňa nemala vystavenú. Podľa záverov tohto posudku č.l. 14 výslovne k sťaženiu spoločenského
uplatnenia,terajšízdravotný(kudňuvyšetrenia28.3.2019),vtejtodobe možnopovažovaťzastavtrvalý,

neovplyvniteľný, ktoré následky už nie je možné inak napraviť alebo zmierniť jednoduchým bežným
lekárskym zákrokom s cieľom odstrániteľnosti, či zmiernenia stupňa trvalého poškodenia.

Súd mal z ďalších dôkazov, prehľadu absolvovania rehabilitácie poškodenou v Centre fyziatrie
a liečebnej rehabilitácie Medicínskeho centra Uniklinika kardinála Korca Prievidza zistené, že od
28.6.2018 do 26.7.2018 absolvovala žalobkyňa rehabilitačný program v súvislosti s viaznutím pohybu

ľavého členka.

Súd sa stotožňuje so záverom právneho zástupcu žalobkyne, aj podľa judikatúry - uznesenie
Najvyššieho súdu SR 3Cdo 661/2015, že za súčasť liečebného procesu je potrebné považovať aj
rehabilitačnú starostlivosť z dôvodu, že aj rehabilitačná starostlivosť je spojená s bolesťou, pričom

premlčacia doba za uplatnený nárok za bolesť začína plynúť až po skončení rehabilitácie. Vtedy možno
považovať za ukončenú i liečbu.

Zo znaleckého posudku MUDr. X., z ktorého žalobkyňa zistila výšku škody, zase vyplýva, že znalec
považuje zdravotný stav žalobkyne z hľadiska posúdenia trvalých následkov za ustálený po jednom roku

a štyroch mesiacoch po nehode, teda k 28.3.2019, kedy žalobkyňu vyšetril.

V predmetnom prípade začala podľa názoru súdu premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu
za bolesť plynúť po skončení rehabilitácie 27.7.2018 a uplynula 27.7.2020 a za náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyni začala plynúť odo dňa nasledujúceho po ustálení zdravotného

stavu žalobkyne po ukončení liečby, ako to ustálil znalec MUDr. X. na č.l. 14 posudku, teda od 29.3.2019
a uplynula dňa 29.3.2021. Vo vzťahu k žalovanému 1/ premlčacia doba naviac neplynula od 3.4.2019,
pretože podľa § 112 Občianskeho zákona, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo
na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od
tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre

ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. V trestnom konaní
bol nárok riadne uplatnený od 3.4.2019, žalobkyňa nárok riadne uplatňovala do skončenia trestného
konania vo veci tunajšieho súdu 1T60/2019 teda do 19.8.2020. Žaloba bola podaná 11.6.2020, nárok
ako je žalovaný vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalovanému 2/ premlčaný nie je.

22. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri

ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za

škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak

preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 442 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetkováujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

23. Právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza zo všeobecnej zásady občianskoprávneho deliktu.

Podľa nej každý, kto privodí vznik škody svojím protiprávnym a spravidla i zavineným konaním, je
povinný spôsobenú škodu nahradiť. Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody
je nežiaducim spoločenským javom, pretože žiadna náhrada za škodu nemôže privodiť stav, ktorý tu
bol pred vznikom škody. Preto v ust. § 415 Občianskeho zákonníka kladie dôraz na predchádzanie
škodám. Ide o zákonné vyjadrenie princípu generálnej prevencie, ktoré každému subjektu súkromného
práva ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických a právnických

osôb a k ujme na zdraví fyzických osôb. V ust. § 415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť
každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať
to, čo je ustanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku
škodám (tzv. priorita prevencie). Z ust. § 415 treba, so zreteľom na naliehavý spoločenský záujem
predchádzať škodám, vyvodiť povinnosť počínať si podľa konkrétnych okolností natoľko obozretne,

aby sa nespôsobila škoda. Všeobecná prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou. Jej
nedodržanie má pri splnení potrebných predpokladov (nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinenie povinného
subjektu) za následok vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. K tomuto názoru dospela
aj súdna prax (napr. R16/1980, R 5/1981, R12/1986, R9/1992). Porušením prevenčnej povinnosti je

zároveň porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj v tomto prípade
musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako, ako vznik škody a príčinná súvislosť
(tzv. kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej
rozsahom, ako následkom týchto príčin. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu spočíva
na poškodenom. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti
znamená, že do celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré
sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola spôsobená v zmysle
občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje, so
zreteľom na konkrétnu škodu, či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a či skutočnú

škodu spôsobila. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej právnej zodpovednosti za
škodu je zavinenie. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti
za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda
nevznikla zavineným konaním spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať)
preukázaním toho, že škodu nezavinil.

Medzi osobitné predpoklady zodpovednosti patrí zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov podľa §§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), ktorá je založená
na princípe objektívnej zodpovednosti - zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

24. Aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen v prípade
zodpovednosti škodcu za zavinené konanie /§ 420 OZ/, ale aj v prípade, keď škodca zodpovedá na

základe princípov objektívnej zodpovednosti napr. i podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Ak škoda
bola spôsobená tiež zavinením poškodeného, v rozsahu tohto zavinenia je vylúčená zodpovednosť
škodcu. Ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a určenie podielu,
ktorým samotný poškodený prispel ku škodlivému následku. Zásadne sa vychádza z miery zavinenia
každého z nich a je potrebné zvažovať všetky príčiny vzniku škody spočívajúce tak v konaní škodcu,

ako aj v konaní poškodeného, rovnako ako u škodcu možno aj u poškodeného vziať do úvahy len také
protiprávne konanie, ktoré bolo príčinou alebo jednou z príčin v škody. Súd je povinný v konaní o
náhradu škodu aj bez návrhu skúmať , či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného
v dôsledku spoluzavinenia poškodeného /R 22/79/.25. Protiprávne konanie žalovaného 1/ bolo preukázané z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza
č. 1T/60/2019, znaleckých posudkov, rovnako, ako vznik škody a príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus)

medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom, ako následkom
týchto príčin. Súd na námietku žalovaného 1/ skúmal dôvody pre zníženie náhrady škody z dôvodu
spoluzavinenia poškodenej, aj keď bola vznesená oneskorene (§ 153 Civilného sporového poriadku),
pretože podľa ustanovenia § 153 Civilného sporového poriadku tak môže postupovať. V tomto smere
považoval za rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom

konaní a z výpovede znalca J..M. M. v trestnom konaní. Znalec Ing.M. M. uzavrel, že vodič vozidla
jazdil tesne pred nehodou v obci, kde je najvyššia dovolená rýchlosť 50 kilometrov za hodinu, vo svojom
jazdnom pruhu, rýchlosťou 43 kilometrov za hodinu v tolerančnom rozpätí výpočtu + - 5 kilometrov za
hodinu, z technického hľadiska správne. Na chodkyňu vstupujúcu na priechod pre chodcov reagoval
intenzívnym brzdením a vyhýbaním vľavo ale oneskorene o 0,8 sekundy čo je z technického hľadiska
nesprávne. V zápisnici zo 6.3.2019 o výsluchu znalca tento uviedol, na otázku možnosti zabránenia

nehode, že chodkyňa túto možnosť mala, ak by sa pred vstupom na priechod pre chodcov presvedčila,
či vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla tak môže bezpečne urobiť a prejsť na
druhú stranu vozovky a vodič vozidla pri uvažovanej rýchlosti vozidla 48 km/h mohol dopravnej nehode
zabrániť, ak by v čase rozpoznania vstupu chodkyne do vozovky reagoval včas teda o 0.8 s skôr, tiež by
tak mohol urobiť pri rýchlosti 43 km za hodinu. V prípade dolného tolerančného rozpätia výpočtu rýchlosti

38 km/h by nemohol vodič ani pri včasnej reakcii nehode zabrániť. Podľa záverov znalca teda nehode
mohla zabrániť chodkyňa, žalobkyňa, ak by dodržala § 53 ods. 2 zákona číslo 8/2009 Z.z. Nehode
by zabránil žalovaný 1/ ak by dodržal ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z. z.) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku
a prechádza cez priechod pre chodcov. Pojem „dať prednosť" pritom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zák.

č. 8/2009 Z. z. znamená povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten kto má prednosť,
nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť pohybu. Porušil aj základnú povinnosť vodiča podľa § 4
ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z., a to povinnosť dbať zvýšenú opatrnosť okrem iného aj voči
starým osobám. Je už konštatované právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prievidza, že žalovaný
1/ svojim konaním naplnil zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § ods.1,2 písm. a Tr. zákona,

ktorý záver je pre súd záväzný. Nepochybná je i skutočnosť že žalobkyňa bola právoplatne odsúdená
za priestupok v súvislosti s nehodou. Podľa 193 Civilného sporového poriadku alinea 3 je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti. Na základe týchto záverov súd ustálil mieru zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri DN medzi vodiča - žalovaného 1/ a žalobkyňu v zmysle záverov posudkov znalcov z
trestného konania a rozsahu porušenia právnych povinností, teda určil, že v podstatnejšom rozsahu, v
rozsahu 80 % sa na spôsobenej škode podieľal žalovaný 1/. Súd určil pomer zodpovednosti u žalobkyne
na 20%.

26. Aby však súd mohol priznať žalobkyni aspoň časť uplatnenej náhrady škody, musela preukázať jej
výšku.

Právny zástupca žalovaného ďalej na pojednávaní namietal, že v zmysle ZP MUDr. X. na str. 4 pod
bodom 112 písm. c je uplatňované bolestné na zlomeninu panvového prstenca vpravo, ktoré je navýšené

v zmysle § 9 ods. 5 písm. b, čo znalec odôvodňuje tým, že žalobkyňa bola plienkovaná a mala problémy
s močovými cestami. Toto nenamieta- tento zdravotný stav. Namieta, že následne na str. 15 ZP bod
316 a) je uvedený porucha močenia následkom poranenia močových orgánov, kde taktiež sa znalec
odvoláva na to isté ochorenie, preto ide o duplicitné uplatnenie tej istej škody, na jednej strane z titulu §9
ods. 5 písm. b) z dôvodu nutného plienkovania a následne v bode 316 a) je tiež uplatnená inkontinencia

a plienkovanie. Ide o ten istý dôvod. Má za to, že by sa nemalo uplatňovať nárok podľa bodu 112 c)
ako zvýšenie základnej sadzby z dôvodu nutného plienkovania o 65 bodov. Išlo o právnu otázku, preto
súd zamietol v tomto smere návrh na výsluch znalca.

Podľa § 2 Zákona 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

ods.1 bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov. Podľa ods. 2 sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví,
ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").Podľa § 5 Zákona 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
ods.1) pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa ods. 2) výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma

sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Podľa ods. 3 na valorizáciu výšky náhrady za bolesť
a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis. Podľa ods. 4
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka. Podľa ods. 5 v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,

môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa § 9 ods.1- 4) Zákona 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri
určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. Hodnotenie bolesti pri chorobách

z povolania sa vzťahuje na akútnu formu ochorenia, ak v prílohe č. 1 v III. časti nie je ustanovené inak.
Ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na
rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia
a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov
pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri

hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie
a pôvod. Ak v ustanovených sadzbách nie je uvedená neúplná zlomenina, použije sa počet bodov
za úplnú zlomeninu znížený až o jednu tretinu. Podľa ods.5 tohto ustanovenia bodové hodnotenie
bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti
možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví

vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia
na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia
kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak
je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. Podľa ods.6 tohto ustanovenia pri súbehu
dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby.

Podľa ods. 7 tohto ustanovenia ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa
bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac
poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia
prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Podľa ods. 8
tohto ustanovenia ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia

na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.

Podľa § 10 ods. 1- 8) Zákona 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených
v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia

sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. 2) Hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania sa vzťahuje na chronickú formu ochorenia, ak
v prílohe č. 1 v IV. časti nie je ustanovené inak. 3) Ak následky možno napraviť alebo zmierniť
jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, posudzujúci lekár odporučí poškodenému takýto výkon.
4) Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane

zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa
v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch
ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému
zákroku. Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená
rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia

alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo
trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia. 6) Ak vznikli následky v orgáne
alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami
zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodenímna zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu.
Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť,
nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej

sadzby. ý) Pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku
sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov,
odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. 8) Ustanovenia § 9 ods.
7a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za
kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, teda za rok 2017 (t.j. 18,24 €).

Pokiaľ ide o námietku právneho zástupcu žalovaného 1/, podľa názoru súdu na strane 15 pol. 316 a)

posudku znalec hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia - poruchu močenia ako následok poranenia
močových orgánov analogicky podľa § 4 ods. 3 Zákona 437/2004 Z.z, teda nehodnotil tu bolesť ako to
predpokladá § 9 ods.8 Zákona 437/2004 Z.z. preto nemôže ísť o duplicitné uplatnenie nároku za to isté
poškodenie zdravia. V položke 112 c) hodnotil znalec bolesť v dôsledku zranenia - zlomeniny pánvového
prstenca vpravo, ktoré navýšil podľa § 9 ods.5 písm.b) Zákona 437/2004 Z.z. pre bolestivý spôsob

liečenia a následné komplikácie - s krvnými zrazeninami močového mechúra, s výronom v malej pánvi,
vynútenú imobilizáciu, zápal močových ciest s potrebou antibiotikovej liečby, po odstránení katétra so
vznikom inkontinencie moča s nutným plienkovaním. Súd preto nepovažoval túto námietku za dôvodnú.

Výška škody na zdraví žalobkyne bola podľa názoru súdu jednoznačne ustálená v znaleckom posudku

MUDr. MUDr. X.. Znalec navrhoval určiť bodové ohodnotenie odškodnenia za bolesť z titulu zranenia
poškodenej, ktoré utrpela pri dopravnej nehode 20.11.2017 na výšku 650 bodov, čo po prepočte
predstavuje sumu 11.856 eur. Ohodnotenie znalec vykonal podľa Zákona 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takisto postupoval pri ohodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia na 905 bodov, kedy predstavuje výška sťaženia spoločenského uplatnenia:

905 bodov krát 18,24 teda 16 507,2 eur, po zaokrúhlení 16 500 eur. Celkovo vyčíslil znalec bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia na 28 364 eur. Priznaná náhrady škody predstavuje 80%, teda
28364/100 x 80, teda 22691,2 eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodov
uvedených v ods. 25.

27. Žalobkyňa sa domáhala od žalovaných 1/ a 2/ aj úroku z omeškania 5% od 20.8.2018, čo odôvodňuje
tým, že o tom že žalobkyňa uplatňuje náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia a aj o tom v akej výške si nárok uplatňuje, sa žalovaný 1/ dozvedel najneskôr na prvom
hlavnom pojednávaní v trestnej veci proti nemu vedenej, teda dňa 19.8.2019. Ako súd konštatoval
v bode 15, nárok sa podľa názoru súdu stáva zročným rozhodnutím súdu, z dôvodu posudzovania

miery zavinenia a spoluzavinenia, preto aj v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania súd žalobu
zamietol.

28. Podľa § 4 ods. 1) 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie zodpovednosti sa

vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve. Podľa ods. 2) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ...
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie...

29. Pokiaľ právny zástupca žalovaného 2/ namietal spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť žalovaného
1/ a žalovaného 2/, súd konštatuje, že takejto zodpovednosti sa v návrhu žalobkyňa nedomáhala. Základ
nároku žalobkyne proti žalovanému 2/ je daný podľa § 15 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. a) Zák. č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Z § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že jeho predmetom jeupraviť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Takto určenému predmetu korešponduje aj vymedzenie, na koho sa poistenie zodpovednosti vzťahuje
(vzťahuje sa na každého, kto zodpovedá za škodu) a vymedzenie rozsahu poistného krytia. Právna

úprava rozsahu poistenia zodpovednosti v § 4 ods. 2 cit. zákona podáva taxatívny výpočet prípadov,
ktoré podliehajú poistnému krytiu. Poistený má v zmysle tohto zákonného ustanovenia z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu škody. Náhrada škody v tomto prípade spadá podľa názoru súdu do rozsahu zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku a zároveň do rozsahu krytia povinným zmluvným

poistenímzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnéhoprostriedku.Akškodažalobkyne
vznikla pri prevádzke vozidla, je zrejmé, že popri žalovanom 1/ z titulu § 420 Občianskeho zákonníka
sa nemôže zodpovednosti za škodu zbaviť ani žalovaný 2/, u ktorého bolo motorové vozidlo v čase
dopravnej nehody povinne poistené. Súd poukazuje na uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Cdo 256/2012:
„Poisťovateľ vykonávajúci PZP má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne
postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na

súde alebo mimo neho náhradu škody. Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi (action directe), s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z tohto
dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného. Poškodený nemusí požadovať náhradu škody najskôr
od škodcu, môže ho „obísť" a domáhať sa (aj žalobou podanou v občianskom súdnom konaní) náhrady
škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t.j. všetko to, čo by inak bolo

povinnosťou poisteného: škodu (§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.), vznik poistnej udalosti (§ 797 ods.
2 Občianskeho zákonníka), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody (§ 5 ods. 1
písm. h/ zákona č. 381/2001 Z.z.), ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia (§ 4 ods.
3 zákona č. 381/2001 Z.z.)." V prípade, že poškodený má právo na plnenie ako proti škodcovi, tak aj
proti jeho poistiteľovi, avšak môže ho dostať len raz, ide o situáciu nie ojedinelú v občianskoprávnych

vzťahoch, keď jeden subjekt má nárok na rovnaké plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému
z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti poistiteľovi
škodu ide o zvláštne právo na plnenie. Postavenie škodcu a jeho poistiteľa voči poškodenému je v
takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, tzn., že sa jedná o dva záväzky
zaplatiť veriteľovi rovnaký dlh, pričom veriteľ nemôže dostať rovnaké plnenie dvakrát - od dlžníka i od

ručiteľa. Ich vzájomný vzťah je taký, že v tom rozsahu, v akom splnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh
a tým i povinnosť druhého. Ak sú obidvaja žalovaní v jednom konaní, majú postavenie samostatných
spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a jednom súdnom rozhodnutí môže byť každý z
nich zaviazaný na plnenie celého dlhu veriteľovi, avšak vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený ich
vzájomný vzťah (tj. že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého) (Ro

NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 499/2002).V zmysle týchto záverov súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ k plneniu,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, tak ako to aj žiadala v žalobe žalobkyňa.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 28364 eur. Súd jej priznal 22691,2 eur. Úspešná bola v 80%,
neúspešná v 20%. Čistý úspech žalobkyne v spore je preto 60% (80% - 20%). Žalovaný 1/ a 2/ sú
preto povinní nahradiť žalobcovi 60% vynaložených trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci satýka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami

uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.